39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia. Boli tu spomenuté viaceré príklady pre ilustráciu. Doplním okrem toho, že či človek rozmýšľa nad tým, či sa osprchuje alebo spláchne záchod. Zažili ste už, že vám starosta povie, že nechcem, aby ste mi robili cestu? Viete, prečo to tak je? Lebo čaká, že konečne už v tomto roku mu cez obec urobia kanalizáciu. Keď mu povieme cez našu správu údržbu ciest, že ale veď to ste nám povedali aj pred rokom, aj pred dvoma, aj pred troma, že vám urobia kanalizáciu. Koľko rokov ešte budeme čakať, že urobíme prieťah obcou cestu? Naozaj tých príkladov je veľa. Aby ste vedeli v číslach, iba v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý je najväčší na Slovensku, 32% ľudí nemá prístup k pitnej vode a 70% obcí nemá kanalizáciu. Eurofondy, to boli príležitosti na to, aby sme tento problém odstránili. Nepodarilo sa to ani po 22 rokoch, čo sme v Európskej Únii. Teraz citát z tohto, čo tu bolo povedané: "Plnenie povinností podľa osobitého, osobitného predpisu." V tejto jednej vete sa skrýva kopec možností. V tomto detaile sa skrýva diabol. Ja mám aj tiež osobnú skúsenosť s Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou, kde som pôsobil v orgánoch, ale Východoslovenská vodárenská spoločnosť je trošku iné kafé, ale je tu nádej. Je tu pán minister Taraba, je tu pán predkladateľ, pán Kalivoda, že tento návrh stiahnete a už podľa potlesku v tejto sále som cítil, že je tu nádej, že váš návrh nebude schválený. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa vyjadrím k predrečníčke alebo teda k tej, ktorá predniesla príspevok. Mám tam veľké výhrady k viacerým veciam, ktoré ona povedala, pretože v prvom rade treba si uvedomiť, že vodárenské spoločnosti vlastnia mestá a obce. Nikto iný za ne nie je zodpovedný ako mestá a obce. To znamená, že na valných zhromaždeniach si volia dozorné rady a tie potom následne môžu voliť predstavenstvá, ale vždycky je to na valnom zhromaždení, kde sú starostovia a primátori, ktorí to majú v rukách a to, že sa ma dotklo, to, čo ste povedali, že treba robiť. Ja som primátorom 15-ty rok Považskej Bystrice. My sme mali to šťastie, že sme sa odtrhli od Severoslovenských vodární a kanalizácií a založili sme si vlastnú Považskú vodárenskú. Príďte sa pozrieť k nám ako špičkovo pracuje tá spoločnosť a príďte sa pozrieť aj do nášho mesta, kde sme za posledné roky investovali milióny eur práve do vodovodov a kanalizácií, aj cez eurofondy, aj cez vlastný rozpočet mestský, lebo sme to mali ako prioritu. Viete, ono to je vždycky o tom, že akú prioritu si nastaví daná samospráva a čo chce robiť a to isté platí aj po všetkých obciach nášho okresu, že nie je to len mesto, ale vždycky sa vieme dohodnúť práve na orgánoch vodárenskej spoločnosti, čo bude robiť ona, čo bude robiť mesto, čo budú robiť obce a funguje nám to vynikajúco. Keď ste spomenuli tú Domanižu, to je špecifický prípad. Špecifický prípad, pretože tam je čistička vôd, ktorá je obecná. V minulosti si ju vybudovali ako obec, neodovzdali ju do vodárenskej spoločnosti a dneska sa s tým trápia. Naozaj im to nikto z nás nezávidí, ale je to letitý, letitý problém dávno, dávno v minulosti a čo sa týka toho, že rozprávate o hlase samospráv. Nerozprávajte o hlase všetkých samospráv. Ja tiež zastupujem samosprávu a mám na to úplne iný pohľad. Ja plne podporujem zmenu, ktorú urobil pán minister na ministerstve životného prostredia a to, že si dal za cieľ budovanie vodovodov a kanalizácií, že si dal na, do svojho portfólia energetiku, tak o to by sa malo mi...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rada, že sa rozbehla takáto búrlivá diskusia k situácii, ktorú si myslím, že vyvolali Východoslovenské, teda Východoslovenská...
===== Ďakujem veľmi pekne. Som veľmi rada, že sa rozbehla takáto búrlivá diskusia k situácii, ktorú si myslím, že vyvolali Východoslovenská vodárenská spoločnosť ešte svojim programom Voda spieva, ktorému predchádzalo viacero zmien akcií, kde aby sa dostali zo strediska cenných papierov a stali sa teda, aby ich držali starostovia v rukách, tak sa vymenili, aby to odľahčilo potom ľahšie ten druhý krok a to je prevod na dlhopisy. Málokto si vtedy uvedomoval, že prevodom na dlhopisy sa vlastne stávajú dlžníkmi Vodárenskej spoločnosti a zbavujú sa vlastníctva. Nebudú v pozícii vlastníka, teda nebudú môcť ovplyvňovať chod. Ale nie o tom som chcela hovoriť, chcela som tu naozaj oceniť to, že pán minister takýto materiál predložil a že hľadá riešenie, ako zabrániť skrytej privatizácii a preto by sme nemali akceptovať prepáčte žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré by práve naopak mohli tú transparentnosť zasa zahmliť, pretože veľmi dobre o tom hovoril pán Andrassy a mali sme to aj my na výbore predtým, že naozaj deje sa tá skrytá privatizácia, možno aj s požehnaním niekoľkých ľudí, možno nie, ale naozaj treba byť ostražití, lebo ide o majetok štátu. Voda a kanalizácia má patriť štátnej firme, majú sa o ňu starať obce a mestá a v prvom rade úlohou štátu by malo byť vytvárať také podmienky, aby vodovody a kanalizácie boli v 21. storočí dobudované vo všetkých obciach na Slovensku. A k tomu nám žiaľ ešte veľmi veľa chýba. Ja som v Prešove zažila to, keď nám praskli hlavné rozvody kanalizačné na hlavnej ceste, pretože boli 70 rokov staré a preexponované.

Ďakujem pekne za slovo. Janka, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som sa chcel venovať vývozu žúmp, čo si spomenula v tvojom vystúpení. Áno, tie sumy sú obrovské. Napríklad u nás v obci vývoz sedem kubíkov predstavuje sumu 189 eur. Za sedem kubíkov 189 eur. Teraz keď si to spočítate, že potrebujete to vyviezť každé dva mesiace skoro, tak to je vyše tisíc eur pre jednu domácnosť. A právnická osoba za sedem kubíkov zaplatí 367 eur. Takže to sú neskutočné sumy, ako je zaťažená samospráva. Samozrejme chcem aj pri tejto príležitosti poďakovať ministrovi Tarabovi, že uvoľnil finančné zdroje a konečne sa začalo robiť s kanalizáciami. Nielen u nás na Orave, ale vidím to, že aj na celom Slovensku, ale ten dlh je obrovský modernizačný. Kým to dobehneme, to potrvá ešte niekoľko rokov, ale bolo by dobré, aby tieto spoločnosti, ktoré robia tento vývoz, nemali z toho doslova klondajk, lebo to sú obrovské sumy, ktoré zaťažujú domáci ale aj rozpočet samospráv. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a tebe Janka za tvoje vystúpenie, ktoré ukázalo, alebo celá táto diskusia je možno aj takou skúškou správnosti alebo reality pre niektorých aj poslancov Národnej rady, ktorí možno nemajú dunstu, ale veď to je v poriadku, veď nemusíme vedieť všetko o všetkom, ale tá základná poučka aj pre napríklad pána poslanca Janasa nie je vodárenská spoločnosť ako vodárenská spoločnosť a ten, kto nemá osobnú skúsenosť s napríklad Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, tak žije doteraz v sladkej nevedomosti. My tú osobnú skúsenosť máme a nie je to nič, čo by bolo príjemné, verte mi. Chcem len upozorniť, že tento chaos, resp. táto diskusia, ktorá tu dnes práve vznikla, ona možno to bola aj taktika, že rozvíriť tu takúto živú diskusiu a zabrzdiť prijatie tej novely v tom pôvodnom znení, pretože ak by prešla ďalšia pripravovaná novela vodného zákona, ktorá je na ceste do Národnej rady skôr, tak by to mohlo mať nedozierne následky. Čiže kolegovia, kolegyne, táto novela, 643 tlač, musí prejsť dnes. Lebo ak by prešla skôr tá pripravovaná novela, bolo by to zničujúce. Ale platí, že musí prejsť tak, ako ju doručil do parlamentu pán minister Tomáš Taraba. Bez pozmeňováku, ktorý vraj napísal poslanec Kalivoda. Janka, tebe ďakujem za tvoje vystúpenie, využila si maximálne svojho času. Bola to priam rečnícky meisterstück, ako si šla do poslednej sekundy, lebo si vytvorila priestor na to, aby sa tu diali veci. A vzhľadom na to, že som pochopil teraz, že pán minister požiadal o slovo, tak uvidíme. Nechajme sa prekvapiť.

Pán Janas, no ja neviem, či ste vy bol predtým v SMER-e, alebo kde ste pôsobil, ale viete čo, mne to je normálne že tak ľudsky ľúto, čo tu zažívam, lebo ja keď počujem akože kam sme sa dopracovali, že my sa tu ideme akože tľapkať za malé úspechy a za pozitívne príklady a že ideme to tu dávať akože na piedestál a to je vlastne ako keby že úspech tohto štátu, že to je strašne málo. Že my chceme v Progresívnom Slovensku mať latku nastavenú oveľa vyššie. My chceme, aby sa ľuďom žilo v každom kúte Slovenska rovnako dobre. A ak to vy viete v tej Považskej Bystrici tak super robiť, prečo ste tomu pánovi ministrovi neporadili a prečo sa viac nezapájate do diskusie čo sa týka v oblasti vodárenstva. Veď teda tak dávajte tie návrhy, však povedzte ako to robíte, keď to robíte dobre. Však akože ja sa z toho naozaj že úprimne teším, ale my nemôžme predsa to, že vy vystúpite a poviete, že my to robíme dobre, že akože teraz máme byť spokojní. Veď to úplne rozporuje tomu, načo tu my sedíme. Ale ja sa ani potom nečudujem, že Slovensko je dneska tam kde je, keď takýmto spôsobom pristupujete k veciam. A pán Majerský nádej? No nie, s touto vládou žiadna nádej neexistuje. Po dnešku, keď aj toto tu vidíme a to, čo tu zažívame dva roky. Nie, toto nie je nádej, žiadna nádej. Toto je len zúfalstvo. Celú dobu, od výborov, cez tento parlament, od spôsobu, akým sa tu prijímajú zákony a toto je nádherná ukážka celého procesu to, čo tu zažívame. A Bei, ďakujem aj teda všetkým, ktorí sa pripojili do pripomienok, ale už nemám čas.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážený pán predseda NKÚ, pán predsedajúci a kolegyne, kolegovia. No, kritický pohľad, ktorý sme tu počuli vo vystúpení pána predsedu a ktorému sme zatlieskali je fajn, aj ja som zatlieskal, ale na druhej strane môže byť aj nesprávny. A nesprávny niekedy možno že aj z nedostatočnej znalosti problematiky úplne zvnútra. Bolo spomenuté do istej miery a toho sa chcem najmä dotknúť, nazvem to dumpovania ceny, resp. sčasti nákladov kompenzovaných z regulovanej činnosti na čistenie a vývoz žúmp. No a tam je dobrá téma na tú do istej miery neznalosť. Je to taká široká problematika, že keby som dve hodiny hovoril, tak by som mal o čom hovoriť, ale ide najmä teda o to, že tie náklady, ktoré aj pán kolega spomenul 170 eur alebo tak za vývoz žumpy, ono sú to najmä nie čistenie tých odpadových vôd, ale prepravné náklady. Myslím si, že aj v tom prípade. Tie náklady pri sídlach, ktoré sú vzdialenejšie od miesta čistenia odpadových vôd, tam tie náklady robí najmä tá doprava. A teraz pozrime sa na to, že akým spôsobom sú čistené alebo vyvážané žumpy. Doteraz, donedávna to nebolo takmer vôbec a nikto sa o to nestaral. Teraz vznikli nejaké prvé lastovičky a keď ich chcú vodárenské spoločnosti trošku namotivovať, aby likvidovali svoje odpadové vody legálnym spôsobom, tak sa snažia im znížiť aspoň tie dopravné náklady. Na úkor možno iných svojich činností. Je toto zlé? Zamýšľa sa vôbec niekto teda kam išli alebo idú, väčšina ešte stále ide, tých odpadových vôd, ktoré sa vyprodukujú a nekončia legálne v kanalizácii? Keby sme išli teraz kontrolovať rodinné domy, ktoré nie sú pripojené na verejnú kanalizáciu, čo si myslíte, aké mizivé percento by vám vedelo vydokladovať likvidáciu odpadových vôd? A keď niekto aj má, lebo robia alibisti tak, že dajú si raz vyviezť. Tuto počúvam mnoho ľudí, ktorí sa tvária akože odborníci do tejto problematiky, aj vystupujú, ale keď si zoberieme, že 80 kubíkov vody minie jedna osoba zhruba za rok a keď je štvorčlenná rodina tak 320, tak by musela urobiť 30 vývozov do roka. Viete, čo to je peňazí? My sme radi, keď štyri razy rodina vyvezie žumpu, nie 30-krát. No a potom kam ide tá voda. Jednak vypúšťajú do potokov, do riek, kade tade, ale môže byť aj taká situácia, že iné osoby a to je tiež kritika na to, že vodárenské spoločnosti sa tlačia do segmentu, ktorý nie je hlavným predmetom ich činnosti a mali by to robiť nejaké iné osoby. Áno, ale sa nám stávalo, že iné osoby si uzatvorili s vodárenskou spoločnosťou zmluvy, chodili vyvážať ale nevozili to na čistiarne, kde sme ich vedeli odmerať a skasírovať, ale nám to púšťali do kanalizácie kdekoľvek v meste. Odkryli poklop a vypúšťali to tam. Samozrejme, že sme im zrušili zmluvu a tú náhradu ich služby sme začali vykonávať my. Takže ďalšia vec je, že samozrejme je možno trošku zvláštne o tom hovoriť, ale aj tá žumpová voda má mať istú kvalitu. Keď to vyváža nejaká tretia osoba a príde tam nejaký vodič, myslíte si, že on kontroluje tú vodu, ktorú ide ťahať? A čo keď gazda má štyri kombajny a ja neviem čo, alebo opravuje autá doma, masekuje a sem tam si pomôže, že olej vyleje do žumpy. Ale tú vodu, keď tá tretia osoba donesie na ČOV a vypustí ju, tak vám zničí biológiu a padne ČOV na niekoľko dní a to je obrovskú prúser a obrovské pokuty. Preto sa snažíme my túto činnosť robiť my a nie dávať ju tretím osobám. Ďalšia vec je, veď po dedinách, po obciach máte kopu páleníc. To je zvláštny odpad, to nie je sranda čistiť. Čo si myslíte, keď to vedie tretia osoba, keď zavolajú, prijdi mi vytiahnuť, on zaplatí. Dovezú nám to na ČOV a nám spadne mikrobiológia a máme tým kopu roboty veľmi, veľmi zložitej, aj časovo náročnej a riskujeme pokuty potom my, lebo nám zatiaľ nefunguje dobre ČOV. Takže netreba sa zamerať na reči, ktoré tu boli povedané teda, že tlačíme sa do sektoru, ktorý nie je našou činnosťou. Je našou činnosťou, lebo nikto iný tú vodu nemôže čistiť. Tak asi by sme mohli rozhodnúť. Už ani nechcem rozoberať to, že aké parametre by mali mať tie čistiarne, keby sme chceli dodržiavať úplne zákon, aby sme tieto vody mohli prijímať. Lebo keď sme išli striktne podľa zákona, tak tie vody nemáte kde voziť, lebo my by sme ich neprijali, lebo nemáme na to podmienky. Nemáme na to podmienky aj v nových, ale aj v starých čistiarňach odpadových vôd. Ako som povedal, keďže to množstvo odpadových vôd rodina vyprodukuje nejaké množstvo a chce šetriť, nechce vyhadzovať peniaze, tak sa snažia tie vody zahusťovať. To znamená, že tri, štyrikrát vytiahnu do potoka, sa im zdá že to je riedke, to je dobré, alebo do záhrady a potom sem tam zavolajú nejakú spoločnosť, ktorá im to vyvezie. Opäť, zase je to náš záujem, ale tá voda je oveľa koncentrovanejšia, to predsa nie je jedno vodárenskej spoločnosti, či čistí takú alebo hentakú vodu. Takže samozrejme, že sme motivovaní sa do tohto segmentu tlačiť a riešiť si aj neregulovanú činnosť, čiže vývoz, nie čistenie, vývoz, dovoz a odčerpanie a čistenie žúmp alebo aj domových ČOV. Veď domové ČOV sa používajú ako alibizmus. Kopa ľudí ich má, ale nikto ich poriadne neprevádzkuje. Len ukáže, že má. Pán predseda spomenul teda, že ten vodárenský biznis je celkom super a že sa doňho tlačia. No ale ono to nie je až celkom tak, že super. Viete, fungujeme v prostredí
===== ... pán predseda spomenul teda, že ten vodárenský biznis je celkom super a že sa doňho tlačia. No ale ono to nie je až celkom tak že super, viete, fungujeme v prostredí, kde je regulácia ceny produktu, nášho hlavného produktu ÚRSO-m. ÚRSO určí príjem a podmienky, za akých môžme vyberať poplatky, a štát nám určuje ďalšie podmienky k našej činnosti regulovanej, čo všetko a v akých parametroch musíme robiť. Ale skoro nikdy to nekompenzuje nárastom ceny. Ja poviem len jeden príklad. Keď sa sledoval, začal sledovať vo vypúšťaní v odpadoch, čiže v čistených odpadových vodách parameter fosfor, tak ČOV-kám stúpli náklady o desiatky percent, päťdesiat aj viac. A nič, to nikto nekompenzoval, to rozhodli, rozhodli úradníci. Rovnako pred pár rokmi sa vydala vyhláška 276 o štandardoch kvality pre vodárenské spoločnosti. Áno, ako odoberateľ alebo producent odpadovej vody alebo odoberateľ pitnej vody vítam, to je dobré pre zákazníka, pre klienta, ale množstvo povinností pre vodárenské spoločnosti a toto sa do ceny nepremietlo. Rovnako nebolo premietnuté, že aj cena vodného, stočného na Slovensku je pomerne nízka relatívne, možno najnižšia z okolitých častí.
Takže ten dlh, čo aj pani kolegyňa rada spomína, ale aj pán predseda ho spomenul, investičný dlh, tie vodárenské spoločnosti, pán predseda to korektne spomenul, už prijali s investičným dlhom ten majetok, keď začali, keď sa štát majetku zbavil. Už ho prijali s investičným dlhom a naďalej ten investičný dlh prehlbujú. Lebo nikto nepovedal, že z ktorej časti vodného, stočného máme realizovať opravy, resp. nie opravy, resp. budovanie nových alebo rekonštrukcie starých. Ktorá časť tých halierov, ktoré vyberáme, je práve na to určená. A keby mal štát aj v minulosti reálny záujem na tom, aby sa toto riešilo, tak mohol striktne povedať, aj cez ÚRSO áno, táto časť ceny, stočné je euro osemdesiat, tak bude dajme tomu euro päťdesiat a tridsať centov musíte odkladať, to sa dá odkontrolovať, a budete urče... bude určené na rekonštrukcie a výstavbu nových, alebo zvýšime na dve desať a týchto tridsať centov, ale zatiaľ to neurobil. Tie vodárenské spoločnosti ledva prežívajú. Samozrejme, v kontrole NKÚ, ja som si to prečítal, tú kontrolu, našlo NKÚ nejaké nedostatky, ale v ktorej firme by nenašli? Iste, boli tam určité nehospodárne nakladania na činnosti, ktoré úplne nesúvisia. V poriadku, treba to odkontrolovať, treba na to poukázať, nemám s tým žiadny problém, avšak chcem poukázať na ten efekt. No a keby tieto nedostatky neboli žiadne, že všetko je úplne v poriadku, čo si myslíte, koľko finančných prostriedkov by bolo zostalo na to, aby sa veci posunuli dopredu? Nič, to by riešil možno 5 alebo 10 % problémov, ktoré ste vy použili.
A k pozmeňovaciemu návrhu ma vyzvali, prečítal som si ho, s prvými dvoma ustanoveniami textovými nemám absolútne žiadny problém, dokonca prvé úplne vítam. Potom tie veci pod čiarou sú ekonomického charakteru a toto si ja už neodvážim sa k nim relevantne vyjadriť. A aj štát nám hádzal polená pod nohy. Len tak napríklad, ešte existuje kopa domácností, ktoré neplatia vodné podľa vodomeru, ale podľa tzv. paušálov. Pred pár rokmi nám znížil paušál z 54 kubíkov na osobu na rok na 35. Ale chce od nás, aby sme budovali. Na základe čoho to urobil? Radil sa s niekým? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, tak tu sa rok rieši ohrozenie základnej infraštruktúry vodárenskej na východe, NKÚ tam vykoná kontrolu, spíše to, pomenuje základné problémy, ktoré sú tam, naformulujú sa úplne jasné stanoviská, že pozor, toto je vážna vec, je to kritická infraštruktúra, tu sa odstavujú akcionári od vplyvu v tejto spoločnosti, hrozí tu skrytá privatizácia, vykoná sa kontrola, títo ľudia v tejto vodárenskej spoločnosti začnú bojovať voči NKÚ, skrývajú, nechcú im poskytnúť podklady, jednoducho sa tam zatajujú, aby štát im do toho nevidel, aby nemohli byť kontrolovaní, a vy, pán kolega, tu teraz prídete, pozriete sa na predsedu NKÚ a poviete, že však fajn, on tomu možno až nerozumie do hĺbky a začnete tu rozprávať niečo o čističke odpadových vôd. Ako dobre, však rozprávajte si o čističke odpadových vôd, čo chcete, ale vy ste vôbec nepochopili pointu. Vy ste vôbec nepochopili, že tu máme jednu z najväčších vodárenských spoločností, ktorú idú ovládnuť, ide jej to ovládnuť nejaká záujmová skupina, ktorá využíva informačnú nerovnosť, tých starostov navliekla do finančných schém, ktoré im hoc zákon umožňuje, ale je to v priamom rozpore s verejným záujmom, preto to tu teraz riešime, preto tu teraz ideme grilovať Tarabu, preto tu ideme proste riešiť to, že nejaký poslanec tu prišiel úplne z ničoho nič s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý v podstate neguje celú snahu zachrániť východovodárenskú spoločnosť a vy tu, že fajn, že tu tí ľudia tomu úplne nerozumejú. Tak vy tu idete teraz rozprávať niečo o problematike ČOV-iek. Prepáčte, to bolo tak mimo vystúpenie, vy ste vôbec netrafili to, čo je verejný záujem a o čo tu teraz, o čo sa tu teraz hrá. Celý východ sa pozerá na toto vystúpenie, tí ľudia z tej spoločnosti sa na toto pozerajú, oni normálne musia žasnúť, že akí poslanci zo SMER-u tu mlžia diskusiu.

Ďakujem. Pán Hazucha, keďže ste dlhé roky pracovali vo vodohospodárskom podniku, tak toto bolo naozaj skvelé vystúpenie človeka, ktorý nám objasnil, ako majú pracovať ČOV-ky, koľko percent žumpy sa má vyliať, za koľko minút sa žumpa naplní, prečo sa tá žumpa naplní, čo s tou vodou, čo s pálenicou, ktorá produkuje produkt. Fantastické vystúpenie naozaj, to bolo výborné. Ale keďže nemôžem reagovať na Rasťa Krátkeho, keby som mohol, tak povedal, hovoril mi z duše, z duše, vy ste tam mlžili, vy ste rozprávali o tom, ako sa bude vylievať kvas z pálenice, ale o tom, čo tu rozprával pán Andrassy, ste povedali len, že no viete, tak tie s tými dvomi bodmi v tom pozmeňováku, súhlasím. Vy ste tlieskali, vy ste tlieskali pánovi Andrassymu a som zvedavý, ako budete hlasovať za ten pozmeňovák vy osobne, keďže do tej problematiky vidíte a úprimne si myslím, že aj viete, čo sa tam deje na tom východnom Slovensku a čo tam robia skupiny, ktoré zarábajú na tej vode. Vy ste povedali, že na vode sa nedá zarábať, no čestne nie, ale odporní vagabundi, ktorí sa tu už dnes spomínali, na tej vode zarábajú a robia to sofistikovaným spôsobom a týmto sofistikovaným spôsobom idú vazalovať obce.
Takže ja vás poprosím, naozaj keby ste sa vyjadrili, či budete hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán, ktorý tu kalil vodu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán Hazucha, vymenoval ste tu množstvo problémov a, tak ako kolegovia povedali, že nebolo to úplne k tej téme, čo tu riešime teraz, ale ste členom koalície, ste členom najsilnejšej vládnej strany, tak to riešte. Však máte na to najlepšie možnosti, aby všetko, čo ste tu povedal, aby ste riešili. Ja za dva roky, ako som povedala aj v rozprave, nevidím od vás žiadnu snahu v oblasti vodárenstva, že by sme videli nejaké zásadné zmeny na margo tých problémov, ktoré v tejto téme máme. Jediný, kto sa touto témou zaoberá najviac, sme my v Progresívnom Slovensku, ktorí na to dlhodobo upozorňujeme, od vás neprichádza nič.
Ďalšia vec, aj ten zákon alebo tú novelu, ktorú tu dnes máme, je výsledkom vašej práce a veľmi krásne to zhodnotil aj pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem.