39. schôdza

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto rokovanie Národnej rady vnímam ako rozhodujúci moment pre budúcnosť školstva. Pred nami je balík siedmich zákonov, ktoré prinášajú najväčšiu reformu vzdelávania za posledných dvadsať rokov. Nie je to súbor nesúvislých zmien, ale premyslený a navzájom prepojený celok, ktorý zásadne posunie školstvo na Slovensku dopredu.
Naše školstvo dlhé roky zaostávalo. Deti, rodičia, učitelia, ale aj riaditelia cítili a cítia, že systém je v mnohom nespravodlivý, v mnohom zastaraný a zbytočne zaťažený byrokraciou. OECD a Európska únia nás opakovane upozorňovali, že bez modernizácie a reforiem nemôžme byť úspešnou krajinou a dnes máme príležitosť tento krok urobiť a tento stav zmeniť.
Nemôžme sa ani donekonečna utešovať drobnými úpravami, ktoré iba maskujú problémy a nemôžme stáť na mieste, kým iné krajiny kráčajú vpred a nemôžme sa báť ani ťažkých rozhodnutí, len preto, že vyžadujú odvahu a prácu navyše. Najsilnejšou zbraňou Slovenska, ako som povedal viackrát, nie je armáda, ale vzdelanie. Potrebujeme školstvo, ktoré pripraví deti a mladých ľudí na moderný svet, na budúcnosť, ktorá, ako si všetci uvedomujeme, prichádza oveľa rýchlejšie, ako sme si boli ochotní pripúšťať.
Dovoľte mi, predstaviť balík siedmich zákonov a zhruba, čo táto reforma prináša. Samostatnou časťou je povinné predprimárne vzdelávanie, ktoré sa bude postupne zavádzať tak, že deti od štyroch rokov budú povinné mať predprimárne vzdelávanie od roku 2027 predovšetkým formou domáceho vzdelávania a následne deti vo veku od troch rokov od roku 2028. Je dôležité, aby každé dieťa dostalo rovnakú šancu na kvalitný štart do života.
Druhou oblasťou je riadenie a správa škôl. Každá škola bude mať jasnú právnu formu. Výber riaditeľov bude prebiehať transparentnejšie a všetky registre sa zjednotia do jedného systému. Vytvára sa aj nástroj na postupnú racionalizáciu siete malých škôl. Vytvára sa aj spravodlivý systém, aby každé dieťa malo základné právo na miesto v škole, tak aby vždy rodič mal možnosť si vybrať školu, škola mala svoju identitu, ale štát mal povinnosť každému dieťaťu zabezpečiť miesto v škole v blízkosti svojho bydliska a v jeho najlepšom záujme.
Ďalšou oblasťou je financovanie, ktoré bude spravodlivejšie. Obce budú musieť určovať školské obvody, neverejné školy sa budú môcť stať verejnými poskytovateľmi s plným financovaním a roztrieštené pravidlá sa konečne spoja do jedného zákona. Na stredných školách zásadne meníme výučbu matematiky, ktorá sa bude učiť cez riešenie problémov a objavovanie. Toto nie je otázkou zákona, ale zavádzame dvojúrovňovú maturitu. Odborné školy posilnia centrá excelentnosti a pribudne digitálna odborná prax. Umožní sa rozšíriť stredné priemyselné školy, pedagogické školy, ale aj zdravotné školy na vyššie školy päťročné a následne sa zosúladiť s možnosťou zmenou vysokoškolského zákona, tak aby sa obsah štúdia medzi vysokou školou a takouto vyššou strednou školou dal uznať aj do kreditov.
V oblasti nového vysokoškolského zákona prinášame menej byrokracie, viac flexibility pre študentov aj pedagógov, povinné doktorandské školy, zapojenie odborníkov z praxe, bezpečnejšie akademické prostredie, uzatvorené bakalárske štúdiá a flexibilné krátkodobé programy.
Učiteľom prinášame novú kategóriu, učiteľ kandidát, ktorá pomôže riešiť ich nedostatok. Zavádzame rýchlejšie atestácie, národný katalóg profesijného rozvoja a posilňujeme digitálne zručnosti všetkých pedagógov. V oblasti ochrany duševného zdravia prvýkrát zakotvujeme túto ochranu do zákona. Učitelia budú lepšie chránení pred útokmi, ale aj ohováraním. Žiaci získajú citlivý systém podpory a rodičia jasné pravidlá zodpovednosti za riešenie rizikového správania svojich detí. Mysleli sme aj na byrokraciu zavedením viacerých debyrokratických opatrení. Zavádzajú sa elektronické prihlášky, automatizovaná výmena údajov, elektronická evidencia dochádzky a využívanie umelej inteligencie pri administratíve.
V oblasti podporných opatrení nastanú jasné zmeny a pravidlá a presné rozdelenie čo sú systémové, čo sú individuálne podporné opatrenia. Prevencia, krízová intervencia sa stane povinnosťou každej školy a podpora bude lepšie koordinovaná a efektívnejšia.
Špeciálne výchovné zariadenia čaká zásadná transformácia, povinná diagnostika detí, prepojenie s poradenským systémom a do roku 2027 aj premena na moderné diagnostické a reedukačné centrá.
Edukačné publikácie budú prechádzať novým certifikačným systémom, školy dostanú elektronický zásobník učebníc a metodík a zavádzame aj plán zodpovedného využívania umelej inteligencie vo vzdelávaní.
Každý zákon v tomto balíku je dielom jednej skladačky od materských škôl až po univerzity, pretože spolu vytvárajú zmysluplný a funkčný celok. Je to reforma, ktorá vracia dôveru do vzdelávania, učiteľom prináša rešpekt, rodičom istotu, že ich dieťa dostane férovú šancu.
Vážené panie poslankyne a páni poslanci, viem, že takéto rozsiahle zmeny vyvolávajú otázky a obavy a dovoľte mi zdôrazniť, že reforma, ktorú prinášame, je nastavená na postupné zavádzanie s dostatočným časom na adaptáciu a jasným harmonogramom. Naším cieľom sú premyslené zmeny, ktoré samotné školy zvládnu, zvládnu ich aj učitelia, aj rodičia.
Rád by som ale zároveň pripomenul, že navrhnuté zákony získali plnú podporu sociálnych partnerov, či už ide o zamestnancov, zamestnávateľov, samospráv, v rámci hospodárskej a sociálnej rady.
Slovensko, myslím, že to tu netreba veľa opakovať, ale vieme to, myslím aj tí, ktorí tu sedíte, bude také silné, aké budeme mať múdre a tvorivé a odvážne naše deti. O tom je aj balík týchto siedmich návrhov zákonov, ktoré vám dnes predkladám, aby žiaci a študenti mali školy, ktoré ich pripravia na život a prácu v 21. storočí a aby aj učitelia, ktorí to majú naozaj aj v súčasnosti náročné, cítili podporu a rešpekt a zároveň, aby rodičia mali istotu, že ich dieťa, ako som povedal, dostane férovú šancu. O nič menšie tu nejde.
Som pripravený na diskusiu vo vašich písomných rozpravách, do ktorých ste sa zapísali, sa vyjadrím. Žiadam vás o podporu tohto reformného balíka. Slovensko túto zmenu naozaj dlho potrebovalo a zaslúžia si ju všetci aj naši žiaci, aj študenti, aj rodičia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán minister, dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch, poslancovi Erikovi Vlčekovi, aby Národnej rade podal spravodajské informácie k tlačiam 921, 922, 923 a 924.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 921.
Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 922.
Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 923.
Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 924.
Predkladám informáciu k predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

Ďakujem, pán poslanec.
Vzhľadom na to, že sme zlúčili rozpravu, prosím, aby ste zaujali svoje určené miesto v sále. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestový ruch, predsedníčke tohto výboru, poslankyni Pavle Puškárovej, aby Národnej rade podala spravodajské informácie k tlačiam 933, 934 a 935.

6.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 933.
Predkladám informáciu k tomuto predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.

Podobne, tlač 934, som bola určená za spravodajkyňu k tomuto návrhu.
Predkladám informáciu k tomuto predloženému vládnemu návrhu zákona. Návrh spĺňa opäť náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali opäť Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ale aj Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
No a napokon posledný, siedmy zákon. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 935.
Predkladám informáciu k tomuto návrhu. Návrh opäť spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Je zrejmý účel navrhovanej úpravy z tohto znenia.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch. Za gestorský výbor navrhujem opäť posledný Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, skončila som, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu ku všetkým siedmim bodom programu.
Do rozpravy som dostal písomné prihlášky poslancov, tak ako sú uvedení na tabuli. Je ich celkovo jedenásť.
Začne pán poslanec Horecký, pripraví sa pani poslankyňa Kosová. Nech sa páči.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, pani predsedníčka výboru Národnej rady pre vzdelávanie, kolegyne, kolegovia, na utorok bolo načasované rokovanie o siedmich vládnych návrhoch zákona z oblasti školstva, z toho tri celkom nové návrhy.
Aj dnes povedal pán minister, že ide o najväčšiu reformu školstva za dvadsať rokov, tak som si poctivo pripravil šesť vystúpení v rozprave k jednotlivým návrhom zákonov štruktúrovaných podľa ich obsahu. V ten istý deň bola však ohlásená zlúčená rozprava ku všetkým siedmim vládnym návrhom zákona bez ohľadu na ich rozsah. Snáď nie je seriózna diskusia na verejnosti aj v Národnej rade Slovenskej republiky len politickou utópiou. I tak urobím, čo sa dá. Som donútený zjednodušovať kvôli času, pretože namiesto jednotlivých vystúpení k siedmim návrhom mám priestor vystúpiť za klub v písomnej rozprave iba teraz raz.
Úprimne, neveril som vlastným očiam, keď som čítal vládne návrhy zákona o školskej správe a financovaní škôl vo verzii, v akej išli do MPK, pripomínam, tesne pred koncom školského roka. Takáto pôvodná verzia najlepšie odzrkadľuje úmysel ministerstva školstva, pretože ešte nie je modifikovaná rozporovými konaniami, ani medzirezortným pripomienkovým konaním. Táto verzia, a na tom trvám, bola pre cirkevné a časť súkromných škôl zaručene likvidačná. Po dvoch mesiacoch rokovaní a vyjednávaní máme na stole aktuálnu verziu návrhu zákona o školskej správe v upravenej podobe, ale stále je to podľa mňa, a veľmi nerád to hovorím, najhorší zákon o školstve od roku 1989, kam nás tento návrh zákona podľa mňa aj posúva.
Návrh zákona diskriminuje deti a rodičov, ktorí sa na základe svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia rozhodli pre cirkevnú alebo súkromnú školu. Napriek tomu, že rovnako platia dane, napriek medzinárodným zmluvám, dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami, Vatikánskou zmluvou, ľudsko-právnymi normami, im hrozí, že ich deti dostanú len 80 % normatívu, čiže peňazí na mzdy a prevádzku školy, čo znamená v priemere o 600 eur na dieťa menej, na dieťa a rok.
Aký je aktuálny stav dnes, ešte pred účinnosťou týchto navrhovaných zákonov? Všetky deti, všetky školy bez ohľadu na zriaďovateľa si boli doposiaľ rovnocenné. Školy musia plniť ten istý štátny vzdelávací program, podliehajú tým istým kvalifikačným podmienkam pre zamestnancov a kontrole zo strany Štátnej školskej inšpekcie a ďalších orgánov, dostávajú ten istý normatív na mzdy a prevádzku.
Rozdiely medzi školami tu však sú, najmä ich tvoria zamerania zriaďovateľa a školské vzdelávacie programy, napríklad cirkevné školy vznikli z túžby rodičov po výchove a vzdelávaní v zhode s ich náboženským presvedčením, s vierou. Ak vám to príde moc knižné alebo teoretické, poviem svoju skúsenosť. Bol som dlhoročný riaditeľ a budoval som Spojenú školu svätého Františka z Assisi v Bratislave v Karlovej Vsi. Na začiatku mala škola 51 detí, nadšených rodičov, ktorí priviedli svoje deti do budovy, kde nefungovalo kúrenie, dva hrdzavé bojlery, kde pretekala strecha cez dve podlažia, kde mi moja dcérka povedala tati, posledný záchod, ktorý splachuje, dievčenský, nemá dvere na kabínke, kde to bolo naozaj na buldozér. Napriek tomu tí rodičia, vďaka pastoračnej práci bratov minoritov, kde sa rodili spoločenstvá, kde boli detské sväté omše, dali prednosť výchove a formátu vzdelávania v kresťanskom duchu. Postupne sa vďaka rodičom, dobrovoľníckej práci a tomu, že riaditeľ školy musel pracovať štrnásť-šestnásť hodín denne, sviatky-nesviatky, pár rokov bez dovoleniek, podarilo z tejto školy spraviť vlajkoloď cirkevného školstva. Bola to možno jediná škola, ktorá v tom čase mala v areáli gospelovú kaviareň, ktorá mala novú strechu, vymenené okná, švajčiarsku kondenzačnú kotolňu, telocvičňu novú, samozrejme, toalety, horizontálnu i vertikálnu kanalizáciu. Toto by nebolo možné bez dobrovoľníckej práce, bez úspešných projektov, v jednom prípade aj z eurofondov a bez pomoci cirkvi.
To však nie je stále najdôležitejšie na tejto škole a na podobných cirkevných školách po Slovensku. Podľa INEKO sme síce boli v prvej desiatke niekoľko rokov, aj prví, druhí, tretí, ale ani to nie je najdôležitejšie. To, čo som si najviac cenil je, že v lete napríklad dvojciferný počet rodín, sme museli vypraviť dva turnusy, trávili svoje dovolenky spolu v tejto komunite, kde sa cítili veľmi dobre. Počas roka mi prichádzalo šesťdesiat žiadostí o prestup. Keď som z tej školy odchádzal mala 750 žiakov.
Súkromné školy veľmi často vznikali z túžby ich zakladateľov, zriaďovateľov, vytvoriť nové vzdelávacie cesty v bezpečnom a inšpiratívnom prostredí v súlade s ich filozofickým a pedagogickým presvedčením najčastejšie pre vlastné deti a rovnako potom pre zverené deti. Veľká väčšina takýchto súkromných škôl a zariadení, ktoré dôverne poznám, tak presne takto vznikli, aby boli lepšou alternatívou pre deti, ktoré sa necítili dobre, o ktoré sme sa nevedeli postarať na štátnej škole.
Môžem spomenúť fenomenálnu Súkromnú spojenú školu autisti Prešov, ktorá sa skladá z materskej školy, základnej školy, praktickej školy, ktorá má toho istého zriaďovateľa ako Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie, DSS-ku, Krajské autistické centrum Prešov, Centrum včasnej intervencie a Francesco - regionálne autistické centrum zamerané na vzdelávanie pedagógov, odborných zamestnancov po celom Slovensku, čím výrazne prispieva k riešeniu náročnej problematiky detí autistického spektra po celom Slovensku, čo robí vo formáte, na ktorý sme sa ešte ako Slovenská republika nezmohli.
Môžem spomenúť aj Súkromné komunitné centrum a materskú školu Tobiáš, tiež z Prešova, ktorí pracujú už druhú generáciu, vyše dvadsať rokov, s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí už jednu generáciu vytiahli z pasce generačnej chudoby a vedia, ako to treba robiť a dnes im už tieto maminky a tatinovia prinášajú svoje malé rómske deti do tohto komunitného centra, do materskej škôlky, aby pomohli a ďalej ich rozvíjali.
Ministerstvo spomína v súvislosti s predloženými návrhmi zákonov férovosť vo financovaní, tak sa poďme pozrieť na hospodárske rozdiely alebo hospodársku situáciu škôl podľa zriaďovateľov. Príjmy neštátnych škôl z verejných zdrojov sú nižšie o kapitálové výdavky, ktoré poskytujú zodpovedné samosprávy starajúce sa o nimi zriadené školy, napríklad v roku 2024 vynaložili samosprávy na správu školských priestorov, materských škôl a základných škôl spolu 95 miliónov eur, čo je v priemere 21-tisíc eur na jednu školu, ktorú zriaďujú. Samosprávy ďalej pomáhajú svojim školám aj vecným plnením nielen priamo financiami, a to údržbou budov a pozemkov, správcovskou činnosťou a podobne.
A teraz neverejné školy, cirkevné a súkromné. Najčastejšie sídlia v prenajatých budovách, o ktoré sa musia sami starať a ešte za to platia nájomné. Priemerná súkromná škola platí 30-tisíc eur ročne. Cirkevné školy dostávajú nájmy lacnejšie. Verejné školy, samozrejme, takéto nájmy neplatia. 95 % cirkevných škôl nevyberá žiadne školné, 60 % súkromných škôl vyberá školné do výšky 100 eur na dieťa a rok, čo úplne absolútne zodpovedá úrovni dobrovoľných príspevkov rodičov na štátnych školách cez rodičovské združenia. Trištvrte všetkých súkromných škôl vyberá školné do 50 euro na mesiac, čiže do 500 euro na rok. Len 15 škôl na Slovensku súkromných vyberá školné viac ako dvetisíc eur na rok. Kebyže môžem hovoriť 30 minút len k tejto veci, povedal by som aj návrhy KDH, ako by sme toto riešili, tak aby sme pomohli s niektorými vecami pohnúť, toľko času teraz nemám.
Záver? Aká nespravodlivosť vo financovaní, keď tak súčasný stav je už teraz nastavený v neprospech cirkevných aj súkromných škôl, ale tie sa s tým vysporiadali, pretože má zmysel sa vynaložiť pre tie deti v našej krajine, pre vlastné a zverené deti, aj keď to nie je pre vás výhodné, pretože naozaj nejde o peniaze, veď všetky neštátne školy musia hospodáriť ako neziskové organizácie.
Medializované dôvody ministerstva školstva ďalej hovoria o možnosti cirkevných a súkromných škôl vyberať si žiakov na rozdiel od štátnych škôl. No, prosím vás, nikto nemôže chodiť po domoch a týchto žiakov si pýtať do svojej školy. V skutočnosti si rodičia vyberajú školy pre svoje deti a nie naopak a to sa týka aj štátnych škôl. Keby sme mali viac času, tak teraz by som urobil takú výzvu, že skúste si všetci, čo ste tu alebo toto počúvate, zodpovedať otázku, prečo si rodičia vyberajú cirkevnú alebo súkromnú školu, skúste si na to odpovedať sami. Že preto, aby museli masochisticky platiť nejaké školné alebo čo?
Ako to vládny návrh zákona mení? Zavádza verejné školské obvody, v každom bude práve jedna materská škola, základná škola zriadená obcou, zavádza inštitút verejného poskytovateľa vzdelávania. Cirkevná, súkromná škola, ak jej obec pridelí obvod a bude prijímať prednostne z daného obvodu 70 až 90 % žiakov a nebude vyberať školné, tak sa môže stať takýmto verejným poskytovateľom. Neštátna škola, cirkevná škola, ktorá sa nestane verejným poskytovateľom vzdelávania, príde o 20 % normatívu na žiaka, čo je 600 eur na žiaka a rok. Tu podotýkam, že to, či sa stane verejným poskytovateľom aj keby si to želala, aj keby chcela vymeniť svoju charakteristiku, svoje zameranie cirkevnej školy za územnú pôsobnosť nezávisí od jej rozhodnutia, ale od rozhodnutia samospráv a ďalších faktorov.
Ministerstvo ďalej hovorí o dostupnosti, tak pozrieme sa na dostupnosť. Ak sa neštátna škola stane verejným poskytovateľom, jej dostupnosť pre rodičov, ktorí si ju vyberali pre zameranie napríklad cirkevný charakter, sa samozrejme zníži, pretože musí prednostne prijímať 70 až 90 % žiakov z daného obvodu. A to platí aj pre obecné školy. Predstavte si maminu, ktorá z nejakej satelitnej obce dochádza do práce do mesta a berie so sebou dieťa do tamojšej školy a to či už z logistických dôvodov, alebo dôvodov výrazného rozdielu kvality školy v tej obci a v tom meste, kde ona pracuje, tak už toto nebude môcť robiť, pretože tá štátna škola nebude mať možnosť prijímať v takom objeme, iba ak jej zvýšia kapacity mimo obvod detí.
Ak sa neštátna škola nestane verejným poskytovateľom a zavedie alebo zvýši školné, zavedie, pretože 95 % cirkevných a viacero súkromných nevyberajú školné alebo veľmi malé, tak ak budú musieť zaviesť školné vo výške 600 eur na žiaka a rok, alebo zvýšiť už existujúce školné o túto sumu, tak sa, samozrejme, dostupnosť opäť zníži, tentokrát z finančných dôvodov.
Ďalšie dôsledky tohto zákona. Cirkevná škola, ktorá sa stane verejným poskytovateľom, môže prijímať iba 10 až 30 % žiakov podľa svojho zamerania mimo pridelený školský obvod. V zákone sa síce hovorí, že deti, ktoré, je tam paragraf, že deti ktoré prijíma z tohoto obvodu prideleného, tak rodičia musia podpísať informovaný súhlas so zameraním zriaďovateľa tejto školy. Prosím vás, takto by som si to nepredstavoval ani v stredoveku, že budem pod paragrafom, silou zákona, vymáhať, respektíve paragrafom zabezpečovať, že niekto si želá výchovu a vzdelávanie na cirkevnej napríklad katolíckej škole. Ako to potom budeme rozlišovať? V zákone sa píše, že ak by ten žiak vykazoval znaky, napriek písomnému upozorneniu, nesúhlasu, odboja voči zameraniu cirkevnému charakteru školy, tak potom to biskup alebo štatutár bude posudzovať, že či takéhoto žiaka vylučujeme, alebo nevylučujeme zo školy. Takto nechcú cirkevné školy fungovať. Postupne tak cirkevná škola stráca svoj charakter a slúži na obsluhu daného obvodu namiesto svojmu pôvodnému účelu, za ktorým vznikla po roku 1989.
Dostupnosť a kvalita autenticky cirkevnej školy sa stráca ako topiaci sa sneh. Cirkevná škola, ktorá sa nestane verejným poskytovateľom, musí zaviesť školné vo výške 600 eur na dieťa a rok, tým sa mení jej charakter. Doposiaľ nebrala školné a mala deti, rodiny s viacpočetnými deťmi, často chudobnými, ktoré si toto nebudú môcť dovoliť. Tým sa znovu zmení jej charakter a znižuje sa dostupnosť z finančných dôvodov. Na Slovensku nechceme cirkevné školy, ktoré sa budú podobať na elitárske cirkevné školy niekde v Belgicku, Holandsku, ktoré sú tam síce najlepšie, ale nemajú pastoračný, evanjelizačný charakter ako naše školy. Bez školného cirkevná škola nemôže prežiť.
Podobne je to so súkromnými školami, ktoré to majú o to ťažšie, že ich priemerné náklady na nájomné sú 30-tisíc eur ročne, čo bez školného nedokážu zvládnuť, takže alebo zaniknú, alebo zdvihnú školné o 600 eur ročne na žiaka. Znova sa dostupnosť len zníži. Do zákona boli síce vpísané únikové cestičky z tejto pasce, ale sú zložité, predstavujú obrovský nárast byrokracie, stavajú školy a zriaďovateľov do zraniteľnej, nepredvídateľnej pozície, sú závislé od rozhodnutí samospráv a úradníkov ministerstva školstva a navyše majú maximálne dvojročnú platnosť.
Ďalej ministerstvo operuje pojmom inklúzia. Pozrime sa na ďalšie fakty. Už teraz je na súkromných školách trojnásobne väčší podiel detí s vývinovými poruchami než na verejných školách. Je to presne podiel 2,4 % takýchto detí na súkromných oproti 0,9 % na štátnych. Súkromné školy práve často vznikali a zameriavajú sa na prijímanie detí, ktoré vyžadujú väčšiu starostlivosť a o ktoré sme sa nevedeli postarať v bežnej škole. To nie je výčitka, to je opis stavu nášho školstva. A vďaka tým, ktorí takéto deti prijímajú napríklad deti so zdravotným znevýhodnením.
Ešte raz sa vrátim k svojej bývalej škole, Spojenej škole svätého Františka s Assisi. Raz mi s ponosou výchovná poradkyňa sa sťažovala, že nás omylom zaradili medzi špeciálnu školu, pretože som mal na škole podiel detí so špeciálno-výchovno-vzdelávacími poruchami alebo potrebami niekoľkonásobne vyšší, ako bol podiel na okolitých školách. Prijímal som deti, ktoré často boli odbité od brány mestskej školy. Nevyčítam to tým mestským školám, nevedeli to urobiť, nemali na to podporu, nemali na to prostriedky a niekedy aj, žiaľ, nechceli. Môj šéf povedal, nechaj maličkých prichádzať ku mne, tak ja som to plnil.
Ministerstvo ďalej hovorí o sociálne znevýhodňujúcom prostredí. Ministerstvo správne uvádza, že podiel detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, najmä marginalizovaných rómskych komunít, je najnižší u neštátnych škôl, to je pravda. Konkrétne je to 7 % detí v obecných školách, 2,6 % v cirkevných a len 0,9 % v súkromných. Ministerstvo však zamlčuje dôležitú príčinu a to, že 90 % neštátnych škôl sa nachádza úplne mimo regiónov s podielom rómskeho obyvateľstva alebo obyvateľstva zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Ešte v konkrétnejších číslach, priemerne najbližšia súkromná škola od nich vzdialená 32 kilometrov, najbližšia cirkevná škola 14 kilometrov a najbližšia obecná škola menej ako štyri kilometre. A čo je zaujímavé? Z obecných škôl, ktoré sú najbližšie k lokalitám, kde žijú deti z MRK alebo SZP, má tretina podiel týchto detí nižší ako 5 %, zo znamená, že tie iné obecné školy tam majú takmer 100 % podiel takýchto detí. Tieto dáta ukazujú, že segregácia je výsledkom nerovnomerného zapojenia obecných škôl a nie existencie cirkevných alebo súkromných škôl.
Veď predsa nemožno očakávať, prepáčte, to je taká parabola, že deti zo sociálne znevýhodňujúce prostredia alebo marginalizovaných rómskych komunít budeme rozvážať autobusmi po celom Slovenskou do vzdialených škôl. V KHD vieme pomôcť tento problém riešiť a považujeme problém generačnej chudoby za jednu z najväčších výziev, ktorá je pred Slovenskom aj vzhľadom na demografiu. Máme nielen príklady dobrej praxe zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Ale trvám na tom, že vládny návrh zákona situáciu nerieši správne, a dokonca ju zhoršuje v iných oblastiach. Tie iné oblasti sú najmä inovácie vo vzdelávaní, tvorba a implementácia nových obsahov a foriem vzdelávania. Čo mimoriadne potrebuje Slovensko? Aby sme si pripravili náš jediný zdroj rastu a zvyšovania, či dokonca aspoň udržania životnej úrovne, a to sú kvalitné ľudské zdroje teraz tu v školách a to od zručných remeselníkov až po špičkových technológov a vedcov. Tu sa s pánom ministrom zhodnem, že toto je úvodzovkách najväčšia a najúčinnejšia zbraň proti úpadku, proti chudobe a nástroj na zvyšovanie kvality života nás všetkých na Slovensku.
Nositeľmi týchto inovácií, ktoré toto dokážu zabezpečiť, lebo všetci poznáte výsledky medzinárodného testovania, pozície Slovenska, výkonnosti nášho školstva, tak teda nositeľmi týchto inovácií sú v najväčšej miere vzhľadom na ich počet súkromné a cirkevné školy v spolupráci, samozrejme, s tými lepšími štátnymi školami. Je šialené, že práve tieto vytŕčajúce hlavy zo stojatých vôd nášho školstva sa ministerstvo chtiac či nechtiac týmto zákonom chystá odsekávať a naše školstvo naďalej priemerovať na úroveň najbližšej školy.
Kolegovia, dnes naše školstvo potrebuje predovšetkým ťahúňov, lokomotívy pokroku a uznania a podporu zo štátu pre takéto školy, ktoré sa odhodlali posunúť naše školstvo a republiku dopredu. V zákone o školskej správe sa na viacerých miestach nastavujú podmienky fungovania takzvanej podnikovej školy, tá má voľnejšie podmienky na voľbu svojho riaditeľa než všetky ostatné typy škôl, zároveň môže zriaďovateľ podnikovej školy takéhoto riaditeľa kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu. V prípade podnikovej školy môže byť riaditeľ aj zástupca riaditeľa zároveň zriaďovateľom, členom Rady školy, čo je absolútne vylúčené pre všetky ostatné školy a ich zriaďovateľov. Podniková škola môže mať alokované pracovisko aj v inom kraji, než je jej sídlo, čo znova nikto iný nemôže. Aby nevznikol zlý dojem, ja fandím podnikovým školám, prajem toto novovznikajúcim podnikovým školám a som rád, že toto ustanovenie je v zákone, len je to v príkrom rozpore s retroaktívnymi zmenami, ktoré tento návrh zákona prináša, kedy sa napríklad zakazuje súkromným školám, aby bol štatutár zriaďovateľa zároveň aj riaditeľom školy, čo znamená v niektorých prípadoch, že fyzické osoby, ktoré viac než 20 rokov svojho života, všetkých svojich prostriedkov, všetkých svojich síl, budovali svoje školy, ako napríklad už spomínaná Súkromná spojená škola autisti Prešov, musia po desiatkach rokov, svoje školy odovzdať do rúk riaditeľa, ktorého si ani nemôžu jednoducho vybrať, to je absurdné.
Novela školského zákona, lebo je to zlúčená rozprava, novela zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch a zákona o odbornom vzdelávaní je lavínou zmien. Namiesto sľubovanej kontinuity a doťahovania reforiem v oblasti spôsobu, obsahu a foriem vzdelávania, namiesto otvorenia priestoru pre reformu stredoškolského curricula a masívnej podpory nositeľov dobrej praxe v školstve, prišli zmeny zmien. Hovorím zo svojej 35-ročnej praxe. Niekoľko rokov som pracoval pre zriaďovateľa súkromných škôl a rok som konal v mene veľkého cirkevného zriaďovateľa. Tiež som 16 rokov pracoval v štátnych školách, viedol som medzinárodný program, osem rokov som stál na čele stavovskej školskej organizácie, niekoľko rokov som bol lektorom funkčného vzdelávanie pre nastávajúcich riaditeľov alebo zástupcov škôl. Z tejto skúsenosti vám poviem, že takmer každý rok sa opakuje frustrujúca situácia - školenia vedúcich a následne ďalších zamestnancov, odborné porady a konferencie o zmene zákonov, o zmene pravidiel a procesov, ktoré sa týkajú státisícov detí a žiakov na Slovensku, o tom kedy, budem konkrétny, verím, že vás to unaví, o tom kedy, kam a ako sa podávajú prihlášky na stredné školy, konajú zápisy do materskej školy a základnej školy, platia alebo neplatia a evidujú obedy, kultúrne a vzdelávacie poukazy, ako sa ospravedlňuje neúčasť na vyučovaní, administrujú štatistické výkazy a meniace sa formy pedagogickej a ďalšej dokumentácie, ako sa administrujú vzdelávania učiteľov, administrujú obstarávania učebných zdrojov, administrujú výchovno-vzdelávacie aktivity a podujatia, administrujú súhrnné záverečné účtovné hodnotiace a iné správy, ako sa administruje a vykonáva hodnotenie a odmeňovanie zamestnancov, a tak ďalej. To všetko je spojené s častým prerábaním pracovného poriadku školy, školského poriadku školy, organizačného poriadku školy, prevádzkového poriadku školy, interných mzdových predpisov, školských vzdelávacích a výchovných programov. Nad tým všetkým sú predpisy zriaďovateľov, samospráv, pravidelné i ad hoc zbery dát. Únavné, čo len počúvať a to zďaleka nie je kompletný zoznam. Kto to všetko na škole robí? Zvyčajne pani riaditeľka, dve zástupkyne, ktoré sú napoly učiteľkou, ekonómka, či skôr účtovníčka a niečo aj tajomníčka. Tá istá partička ľudí, ktorá má na starosti celé riadenie školy, výchovu a vzdelávanie, úväzky, rozvrhy, rozpočet, vybavenie školy, hospodárenie, starostlivosť o každého zo stoviek žiakov a desiatok učiteľov a ďalších zamestnancov, pravidlá a komunikáciu s rodičmi a partnermi školy, hygienu, stravovanie, prevádzku školy, otázky právne, psychologické, didaktické, projektové, technické aj spoločenské, inkluzív, koncepciu rozvoja školy, inovácie, a tak ďalej.
Za každou zmenou zákona, prosím, sú vyššie popísané dôsledky. Každý rok presviedčame na týchto školeniach a poradách zamestnancov škôl, že odteraz to budeme robiť inak, zmena je dôležitá, zákon bol novelizovaný a toto je ten správny, najlepší a zákonný postup. Pred rokom sme tu mali Nežnú revolúciu vo vzdelávaní, až do budúceho školského roku ich o tom budeme presviedčať, do budúcej a ďalšej porady a školení, za ktoré si títo neboráci ešte aj platia, často tým, ktorí tie zmeny na ministerstve robia, kedy im povieme novú verziu, ako to teraz budeme robiť, lebo zmena je opäť dôležitá a znovu k lepšiemu.
Riešiť procesy a dokumentáciu v nepredvídateľných a stále sa meniacich pravidlách s týmto slabým personálno-logistickým zabezpečením riadenia škôl je zničujúce pre kvalitu a fungovanie škôl, pretože vám to berie priveľa času, energie aj peňazí na papierovačky a administráciu. Ten čas, energie a zdroje vám potom chýbajú tam, kde ich naozaj treba, pre deti, žiakov a potrebné pozdvihnutie kvality vzdelávania a výchovy.
Stačí vám tento náčrt, čo sa vlastne deje? Preto som ako šéf stavovskej školskej organizácie, neskôr ako minister školstva, venoval maximum energie a času, aby ozajstná školská reforma z mája 2023, reforma realizovaná zdola a z úrovne ministerstva podporovaná, bola výsledkom dobrovoľného spojenectva najvýznamnejších reprezentatívnych organizácií školstva. Vtedy žiadna stavovská organizácia neprotestovala a žiadna nezostala v rozpore, vtedy neboli tisíce pripomienok k tomuto zákonu. Dokonca pred hlasovaním o novelách školských zákonov, všetky stavovské školské organizácie doručili poslancom Národnej rady list so žiadosťou, aby všetci poslanci hlasovali za školské reformy, za tie novely predložené v máji 2023. Za hlasovalo v prvom, druhom a treťom čítaní 90, 91, 88 poslancov, čo je signifikantné. Proti boli poslanci strán REPUBLIKA a Kotlebovci. Poslanci za SMER, a vtedy aj dnešný HLAS, sa zdržali. Títo poslanci nemali ani toľko zodpovednosti voči školstvu a Slovensku, aby hlasovali za prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade, hoci na týchto zákonoch záviseli dve žiadosti o platbu z POO vo výške takmer dvoch miliárd eur a zasadzovali sa za ne všetky školské stavovské organizácie, odhodlané pozdvihnúť naše školstvo, hoci im nepribudol ani cent na plate, zvýšili sa iba nároky na ich prácu.
Dovolím si povedať, že ten obrovský krok vpred, čo znamenalo zavedenie podporných opatrení, prvýkrát v histórii nové kurikulum pre základné školy, právny nárok na škôlku pre všetky deti od troch rokov podľa rozhodnutia rodičov, bol maximalizovaným nárokom na školy a stále vyžaduje maximálnu vytrvalú podporu zo strany ministerstva a nie komplikovanie života každého v školstve, ba vŕšenia zle načasovaných alebo nepodstatných, alebo rovno nepremyslených a nežiteľných zmien.
Ako reagujú stavovské organizácie v súčasnosti? Tento utorok nám písali zástupcovia rád školských cirkevných škôl a asociácia súkromných škôl, aby sme nehlasovali za vládou predložené návrhy zákonov.
Žiaľ, končí mi čas, takže ďalšie veci, ktoré sú podľa mňa podstatné a dôležité... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
Pán Vašečka, procedurálny? Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, podľa § 30 rokovacieho poriadku je dĺžka rečníckeho času v rozprave pre prihláseného za klub najviac 30 minút, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času.
Môj návrh procedurálny, aby sme rozhodli o predĺžení rečníckeho času pre pána poslanca Horeckého, ktorý má prípravu na šesť zákonov, teda na sedem, ale dva z nich má zlúčené. Rozprávali sme sa o tom a evidentne má k tomu čo povedať. Takže ja dávam návrh, aby Národná rada rozhodla o predĺžení času napríklad všeobecným súhlasom.
Ďakujem.