39. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja by som len chcela reagovať k tým technickým veciam ohľadom domáceho vzdelávania, lebo treba povedať, že tento zákon naozaj obsahuje povinnosť škôl každoročne kontrolovať domácnosť, v ktorej sa domáce vzdelávanie deje, je to ten § 24 ods. 10, to znamená, že naozaj. A na Slovensku je tá nezvyčajná situácia, že mnohé rodiny, ktoré sú na domácom vzdelávaní, majú svoje kmeňové školy cez pol republiky a dôvodom je, že už teraz to veľa škôl nechce robiť, že by sa stali kmeňovými školami domáceho vzdelávania. Keď sa toto zavedie, tak ešte viac škôl si povie, že to robiť nebudú, lebo im to nestojí za to, že by každoročne museli vyslať nejakého svojho zamestnanca cestovať cez celú republiku a kontrolovať tie domácnosti. Čiže ako môžete mať na to svoje dôvody ako ministerstvo, že to predkladáte, len by som chcela uviesť na pravú mieru, že áno, toto ten zákon navrhuje a takisto ten zákon navrhuje to povinné osobné preskúšavanie, kým v súčasnosti sa povoľuje aj dištančné. A dovolím si nesúhlasiť s tým, že toto by vedelo riešiť podobné prípady, ako sa stali v Spišskej Starej Vsi. Veď tam práveže ten žiak prišiel na osobné preskúšanie a vtedy sa práve stala tá tragédia. Tam ten problém bol v tom, že teda v prvom rade, že bol na nútenom domácom vzdelávaní a neriešili sa dlhodobé agresívne prejavy, čo je čiastočne zlyhanie asi aj sociálnej kurately, aj komunikácie medzi školami. A oceňujem, že zákon na túto tragédiu vo viacerých prípadoch reaguje. Pri tom osobnom preskúšaní, áno, môže to pomôcť podchytiť možno niektoré deti, ktoré neprospievajú, na druhej strane naozaj pre deti, ktoré napríklad sú na autistickom spektre a nezvládajú tú zmenu prostredia, tak pre nich to môže byť veľmi problematické. Len to som chcela doplniť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krátky, ďakujem za vystúpenie aj za to, že sa venuješ tej téme. No ja by som rád vedel, čo si myslí pán minister, že či je domáce vzdelávanie dobré alebo nie. A možno sa to dozvieme, ale v každom prípade viem, že, bohužiaľ, viacerí vplyvní úradníci na ministerstve nepovažujú domáce vzdelávanie za dobré. Ale domáce vzdelávanie je dobré, lebo to je prvotná forma vzdelávania, pretože rodičia sú tí prví, ktorí svoje deti vychovávajú a vzdelávajú a najlepšie ich poznajú. Navyše je to extrémne náročné. Drvivá väčšina rodičov, ktorí aj niekedy uvažovali o domácom vzdelávaní, ich nakoniec dali do bežnej inštitucionálnej školy či už na štátnu, alebo neštátnu školu, lebo je to extrémne náročné. A od tej odpovede, že či je domáce vzdelávanie dobré, alebo nie je dobré, závisí potom aj ten prístup. Pretože ak je dobré, tak vy veľmi, veľmi komplikujete rodičom aj školám možnosť, aby tie deti v tomto domácom vzdelávaní fungovali. Ono to vyzerá tak ochraniteľsky, že chránite ich pred, ja neviem akým, zneužívaním. Ale viete, úprimne ako rodič by som povedal tak ironicky, že ďakujem veľmi pekne, že ak ja som podozrivý ako rodič a štát ma musí skontrolovať, nejakí úradníci z ministerstva, tak ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že tie mechanizmy ktoré sú, sú dostatočné. Ak je nejaký konkrétny prípad, veď to sa dá riešiť rôznymi spôsobmi, napríklad cez tú sociálku a tak ďalej. Ale vo všeobecnosti toto vlastne vyzerá, že vy považujete domáce vzdelávanie za nie dobré, hádžete im hrubé polená pod nohy a ste presvedčený, že to tí rodičia ťažko skúšaní a tie školy nechajú tak, lebo je to už cez všetky čiary.

Vďaka za slovo.
Áno, pán kolega Krátky, je to tak, ako ste sa pýtali. Zákon, školský zákon sa teda v týchto dvoch veciach otvára aj v niečom inom, samozrejme, ale čo sa domškolákov týka, tak dnes má riaditeľ možnosť zvoliť formu preskúšania, buď je to osobná forma preskúšania, alebo dištančná. Týmto spôsobom sa zavádza povinnosť skúšať nie dištančne, ale osobne, čo bude veľmi, veľmi komplikovať rodičom situáciu preto, lebo väčšina tých škôl, ktoré sú vôbec ochotné sa venovať domškolákom je priemerne dvesto kilometrov od nich. Čiže toto keď budú musieť absolvovať hore-dolu pri všetkých predmetoch, tak ďakujem pekne.
A tá druhá vec, že každý rok musia skontrolovať obydlie a podmienky, bude zase nútiť tie školy, ktoré sú na opačnej strane tých dvesto kilometrov, každý rok tam prísť. Už dneska ten normatív, ktorý ide za domškolákov na školy, je tak maličký, to je len zlomok, že tým školám sa to absolútne, ale absolútne neoplatí, a to ešte viacej zredukuje ochotu akejkoľvek školy sa zaoberať tými domškolákmi. A čo ja tam vidím a to už sú trošku možno špekulácie, ale zredukovanie a osekanie domškolákov, lebo keď dopadnú na neštátne školy tieto reformy a budú zanikať postupne školy neštátnych zriaďovateľov, tak mnoho ľudí by si zvolilo radšej tú formu domškoláctva, hej, domáceho vzdelávania, ale už nebudú môcť. A ja tu tiež vidím to, čo bolo naznačené, ten zámer ministerstva dostať všetky deti pod štátnu kontrolu, zoštátniť školstvo, zakázať alebo obmedziť domškolákov a bude dobre, bude tu veselý komunizmus, socializmus.

Veľmi vhodne si sa spýtal, čo ich viedlo k tomu, aby zlúčili toľko zákonov spolu. To bola tak vhodná otázka, na ktorú je jediná vhodná odpoveď, rýchle, rýchle, oni všetko robia rýchle. Trestný zákon rýchle, ožobračovanie ľudí rýchle, školstvo rýchle. Veď tu bolo toľko a je toľko skrátených legislatívnych konaní. Rýchle, ale prečo rýchle, najmä tento, tieto zákony, ktoré sa týkajú školstva, ktoré sa týkajú výchovy detí, kedy naozaj tá výchova tých detí musí byť zodpovedná, musí byť cielená a musí byť motivovaná?
Ja súhlasím s tým, že domškolákov treba kontrolovať, pretože naozaj niektorí rodičia, no, treba ich kontrolovať, treba. Ale prečo rýchle? Prečo sa tak ponáhľate? Kvôli čomu sa tak ponáhľate? Toto je naozaj téma, ktorej sa treba venovať, ktorej treba venovať čas, zodpovednosť. A už ste to tu dnes počuli, že ste to urobili preto, lebo ste nezodpovední, lebo vám nezáleží na tých deťoch, vám nezáleží na tých ľuďoch, vám záleží na tom, aby ste to urobili rýchle.

Ďakujem, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Zvlášť si pozriem teda aj ten odkaz, ktorý zaznel na zákon a ešte raz si to pozriem. Ale pre tých z vás, ktorí ste nepočuli, čo mi pán minister hovoril, ale na to bude môcť zareagovať teraz ako vystupujúci minister školstva s reakciou na naše vystúpenia, že si to mám doštudovať a pozrieť, lebo teda v zákone to neni. No tak ja si to pozriem, naozaj si to teraz idem ešte raz pozrieť, prečítať, nájdem si ten odkaz, ktorý ste tu aj vy povedali aj súvisiace texty a vystúpim ešte v druhom čítaní, a teda nie v druhom čítaní, myslím teraz pri prihlasovaní do ústnej rozpravy a povenujem sa tomu, lebo ak to tam skutočne je a, pán minister, vy neviete, že to tam máte, tak to je problém.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme veľmi málo času a už som to spomínal ráno, že ja som bol pripravený, zapísaný do šiestich rozpráv. Všade som chcel rozprávať buď 20, alebo keby som rozprával za klub tak 30 minút. A do tých šiestich rozpráv by som sa minimálne prihlásil ešte aj do ústnej, aby som mohol reagovať v prípade na všetky veci, ktoré s tým súvisia. Nuž nedá sa a už som spomínal, že 85 % času rozpravy nám bolo vzaté. Dokonca je to oveľa horšie, ako to, čo sa stalo včera, lebo včera bol aký-taký priestor diskutovať ku skrátenému legislatívnemu konaniu v prípade ožobračovania Slovenska, ale teraz nemáme ani toľko. A ešte raz hovorím, na jednej strane sa bavíme o deťoch v materskej škole, na druhej strane o inováciách na vysokej škole, úplne nesúvisiace témy a ja neviem, o ktorej téme hovoriť skôr.
K tým domškolákom poviem to, že platí, že domškolákom ideme znepríjemniť, alebo nie ja teda, ale tu kolega, pán minister, ide znepríjemniť domškolákom život. Doteraz riaditeľ mal právo povedať, že či prídete na osobné preskúšanie, alebo stačí dištančne, pán kolega Pročko, čiže kontrola tam bola každý rok. Musí ten žiak preukázať, že či sa naučil to, čo je v curricule štátnom, čo je v štátnom vzdelávacom programe. Väčšina rodičov domškolákov sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, drvivá väčšina. Dokopy je tých domškoláckych detí zhruba 1 500, nie je to nejaké veľké číslo. Ale týmto počinom, to nie je reakcia na Spišskú Starú Ves, to je mediálna výhovorka celkom pekná, celkom super, lebo treba chrániť, samozrejme, naše deti, ale v tomto prípade preskúšanie dištančné alebo nedištančné s tým nič neurobí. A druhé vec je, ako som spomenul, že zavádza sa povinnosť školám tých domškolákov svojich kontrolovať, to znamená, božechráň, že ste v Prešove prijali do školy dieťa z Bratislavy, lebo vy budete musieť ako riaditeľ školy poslať z Prešova do Bratislavy každý rok na prekontrolovanie nejakú učiteľku alebo učiteľa.
Ako vravím, toto opatrenie zníži vôbec chuť školám, sa zaoberať domškolákmi. Keď ja dostanem normatív na dieťa, na žiaka, tak dostanem ho na platy učiteľov, na prevádzku školy, to znamená na teplo, na elektriku, ale za domškolákov dostanete minimum, to vám nestačí ani na tie skúšky, ani na ďalšie úkony, ktoré v súvislosti s domškolákom robíte. A ako riaditeľ školy vám poviem, že je to dosť otravné mať domškolákov. A školy po tomto úplne stratia akúkoľvek chuť sa ešte domškolákom venovať.
A správne, kolega, si sa opýtal, že či vôbec ten štát, či ich len toleruje, alebo ich nemá rád a ešte im teda osolí život. A to súvisí aj s tým, čo my v KDH hovoríme, že rodič v tomto prípade pri výchove a vzdelávaní dieťaťa má mať posledné slovo, aj prvé slovo. A spolu so školami sú rodičia v tomto prípade dobrí partneri. A keď dobre funguje spolupráca, tak sa pomáha deťom. A keď si štát berie viac a pýta viacej, ako mu patrí, tak to potom nefunguje. Toľko k domškolákom.
Chcel som rozprávať o tom, že či trojročné deti musia alebo nemusia chodiť povinne do škôlky. Tá povinnosť, že môžte si nechať dieťa doma, ak máte maturitu, tak poviem vám o jednej našej kuchárke v škole. Vynikajúca matka, skvelá matka, teraz už aj stará mama a keď sa jej pýtala, pýtala sa jej dcéra, že postrážiš mi moje malé deti, lebo čosi-kdesi išli a viete, čo odpovedala? S takou iróniou povedala, no ja neviem, či môžem, lebo tvoje dieťa je malé a ja nemám maturitu. Nemáš maturitu, nevieš sa postarať o svoje deti.
Ja rozumiem, pán minister, že potrebujeme pomôcť deťom z MRK, z vylúčených komunít, ale to sa nedá robiť nasilu. Tam musí ísť oveľa komplexnejšie riešenie naprieč ministerstvami. Bolo to tu dneska spomenuté, že ženy, ktoré nastupujú do práce po materskej, tak tie vyhľadávajú škôlky od troch rokov, tak pomôžme v tejto oblasti, zamestnajme viacej ľudí v MRK. A nielen to, tie deti sú veľmi často emocionálne, fyzicky, psychicky ešte nepripravené prísť do tej školy. Čiže to, čo urobil Jano Horecký, že dať možnosť každému dieťaťu od troch rokov mať miesto v materskej škôlke, to je super a aktívna motivácia rodín, aby tie deti v prípade, že im tá škôlka pomôže viac ako rodina, áno? Ale vy zase idete po komunisticky, zase idete príkazom a zase idete proti právam rodičov. A toto je z môjho pohľadu aleže neprípustné, pán minister. A rozhodnúť, že či kvalifikáciou na to, že či sa viem postarať o trojročné dieťa alebo nie, je maturita, je, podľa mňa, veľmi nešťastné riešenie.
A chcel som sa ešte venovať, to už asi ma doplní kolega, ale aspoň na chvíľočku začnem, zákone o teda o pedagogických a odborných zamestnancoch. O tom učiteľovi po troch rokoch, ktorý príde do školy a je učiteľ kandidát. My sme vám hovorili, že, ja som tu o tom rozprával, že ako funguje príprava učiteľov vo svete a že po troch rokoch získate v Anglicku bakalára a potom idete do školy, tam s vami pracujú, pracujete pod dohľadom a tak ďalej. Ale to, čo ste urobili vy, ako keby ste prepočuli niektoré dôležité veci. My u nás na Slovensku päť rokov pripravujeme učiteľa a on nevie učiť. A uvádzajúci učiteľ sa mu nestíha venovať, lebo má plný úväzok. Nevie a my sme vám hovorili, že vy po troch rokoch viete toho človeka zobrať k sebe do školy, aby mal oveľa viacej praxe a môže vám pomáhať ako asistent učiteľa. Ale nebude v triede sám, lebo po troch rokoch ešte na to nie je pripravený. On nemá, on to nemá preskúšané, on nevie reagovať v kritických situáciách, on nevie zvládnuť, povedzme žiaka, ktorý je agresívny alebo odvráva, alebo nechce pracovať, on ešte to pedagogické majstrovstvo v sebe nemá. Vy ste sa snažili vyriešiť svoj problém s nedostatkom učiteľov, ale my sme vám nehovorili toto. My sme vám hovorili, že zlyháva príprava pedagogických pracovníkov, budúcich učiteľov, ktorí po piatich rokoch ešte stále nie sú pripravení a potom ich formálne akože pripravujeme, vzdelávame pod dohľadom nejakého učiteľa, ale nefunguje to, tam to zlyháva. A preto sme povedali, že pustite ich do škôl ako asistentov už po troch rokoch. Nech sa naučia všetko, čo treba, nech zvládnu celé pedagogické majstrovstvo. Ale tak, ako ste to pripravili vy, je podľa mňa a tiež nemám patent na rozum, však určite, budete argumentovať a možno máte relevantné argumenty, ale podľa mňa je toto nešťastné riešenie. Učiteľ kandidát po troch rokoch bez toho, aby sa naučil pedagogiku, aby sa naučil didaktiku, aby sa naučil zvládať skupiny ľudí, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré sú rozdielne, to nie je jednoliaty kolektív, aby sa naučil robiť s deťmi, ktoré majú špeciálne potreby. Ak z neho urobíte učiteľa kandidáta a bude učiteľ, ktorého ako zastupujúceho alebo neviem akého učiteľa budete posielať samého do triedy, môžte urobiť ešte väčšiu chybu. A ten učiteľ sa môže dostať, ten učiteľ kandidát, pardon, sa dostane do problémov. A predtým vás chceme vyvarovať, pán minister. Z mojej strany toľko zatiaľ, ďakujem pekne.

Ja len krátko.
Ja som nepovedal, že sú zlé, alebo že tí rodičia vychovávajú zle. Ja som len povedal, pán Šmilňák, že tie kontroly sú dobré.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pani predsedníčka výboru, čiže pokračujem v tých svojich minútach, ktorých mám dohromady 30, teda mal som 20 v ústnej, pardon, v písomnej a desať teraz v ústnej. Za normálnych okolností by som mal tri a pol hodiny na toto.
V prvej časti v tej písomnej rozprave som nakoniec venoval necelé dve minútky povinnému predprimárnemu vzdelávaniu a dve minútky necelé domácemu vzdelávaniu, čiže de facto už len ako také faktické, lebo naviac som nemal čas. Takže dovolil by som sa venovať týmto dvom veciam, čiže povinnému predprimárnemu vzdelávaniu a domácemu vzdelávaniu.
Prečo týmto dvom veciam? Lebo hovoríme v prvom čítaní hlavne o filozofii zákona a toto sú podľa mňa také kľúčové filozofické veci. Inšpiroval ma trochu aj pán kolega Šmilňák, keď hovoril o tých kandidátoch učiteľoch, o tých trojročných učiteľoch po troch rokoch štúdia. A mne sa to spojilo aj s týmto, čo chcem povedať ja, že sú tu nejaké problémy, na ktorých sa v podstate asi zhodneme a chceme ich riešiť, napríklad nedostatok učiteľov alebo problémy so zaškolením tých marginalizovaných skupín, pre ktoré je to potom problém v ďalšom školskom štúdiu a v uplatnení na trhu práce. Ale je dosť podstatné, ako to chceme riešiť a aby sme naozaj nepoužili veci, ktoré tu boli niekoľkokrát pomenované ako komunistické alebo socialistické, alebo totalitné, alebo ešte iným slovom etatistické, to znamená, že štát proste sa k tomu postaví nejak tak paternalisticky a bude dávať niečo povinné alebo, naopak, niektoré veci, kde by si rodičia mohli slobodne vybrať, tak ich bude obmedzovať.
Začnem od konca, teda od tých učiteľov kandidátov, že náš problém je, že si nemôžme príliš vyberať alebo máme vôbec, ani nemáme tých, ktorí by sa hlásili do zamestnania na niektoré predmety, napríklad na matematiku, fyziku. No lebo ten status učiteľa a tá mzda a to hodnotenie, proste to na tom trhu nevypôsobí. Viete, jednotlivci sú jednotlivci, ale keď zoberiete štatisticky proste, tak sa vám tí ľudia nebudú trhať v takých počtoch, v akých potrebujete. No a my namiesto toho, aby sme to vyriešili, ja viem, že pán minister si nemôže povedať, koľko chce peňazí a dať od svojho stola plat učiteľom, teda určiť jeho výšku, ale to je dlhodobý problém, ale toto je problém, pretože keby bola dostatočná ponuka, tak dostatok kvalitných ľudí štatisticky a môžte si z nich vybrať a nemáte žiaden problém a nemusíte riešiť učiteľov kandidátov. Čiže toto je problém. Ja nehovorím, že ja naňho mám zázračné riešenie, alebo že vy ho nechcete takto vyriešiť, ale musíme sa pozrieť na to, čo sú skutočné problémy a nepoužívať pseudoriešenia. A mne sa zdá, že v tomto prípade je to pokus, ktorý nie je, že celé zle, ale ja súhlasím s tou argumentáciou, ktorá padla a ten princíp je, že riešime teda problémy, ktoré sú skutočné riešeniami, ktoré sú veľmi otázne a tie ktoré by boli skutočné, vlastne nevieme k nim prikročiť.
No v prípade toho povinného predprimárneho vzdelávania čo riešime? Tá zaškolenosť všeobecne v populácii je pomerne slušná a vysoká, 76 % vo veku troch rokov nastupuje do škôlky z logického dôvodu, to sú veci ako materská a nástup do zamestnania a tak ďalej. To podľa mňa vôbec nie je malé číslo. Áno, sú niektoré komunity, kde táto zaškolenosť je malá, pretože im tam chýba motivácia. Možno ani nemajú možnosti. A ďalšia vec je, že potrebujú to kvôli tomu, aby sa napríklad naučili dobre vyučovací jazyk, čiže slovenský, ale k tomu sú zasa aj iné riešenia, napríklad jeden náš kolega v minulom volebnom období dosť často hovoril a apeloval na myšlienku, že vyučovať takého deti slovenčinu ako cudzí jazyk, pokiaľ sa ju nenaučia, pretože začať vyučovať v slovenčine a predpokladať, že oni vedia, tak no nevedia. Predpoklad je základom prúseru, hovorí neoficiálne heslo FBI. Takže je to problém, ktorý sa dá riešiť. Znova, toto je také zjednodušené riešenie, povinné predprimárne vzdelávanie najprv od štyroch, potom od troch už, a teda teraz v určitej diskusii také šalamúnske riešenie, že maturita. Ja chápem dobrú vôľu, chápem dobrú vôľu aj snahu to vyriešiť, ale už sme si to hovorili, bolo to spomenuté, proste filozoficky to nesedí. A ja si naozaj myslím, že v dnešnom svete si musíme dávať pozor na to, o aké rozmýšľanie, o akú filozofiu opierame tie naše riešenia. A toto je podľa mňa chybná filozofia, aj keď to môže byť lákavé, zjednodušíme si to, nemajú maturitu, no tak tam dostaneme väčšinu tých, ktorých tam chcem dostať. Ale viete, tá predstava, ahojte (reakcia z pléna), veď jasné, ale ja mám zapnutý mikrofón, no, že potrebujeme to naozaj vyriešiť, nie tak pseudo, ale skutočne, preto sa mi to nezdá. Ako som to zjednodušene povedal, je automaticky inštalatér horší otec ako jadrový fyzik, no cítime že nie, hej? Čiže je to lákavé riešenie, ale nie je to skutočné riešenie.
Tá druhá vec, ku ktorej sa chcem ešte dostať, zhruba tak na polovicu, aby mi to vyšlo, je domáce vzdelávanie. Ja si opäť myslím, že domáce vzdelávanie je filozofický základ, z ktorého sa školské odvádza. Áno, postupne v histórii, už veľmi dávno zaviedla sa povinná školská dochádza, aj keď v dnešnej dobe mnohí a v niektorých krajinách to tak už je, sa hovorí skôr o povinnom vzdelávaní ako o povinnej školskej dochádzke. A znova, hovoríme o veľmi, veľmi malých percentách, myslím, že keď som si to rátal, tak to vychádzalo asi 0,4 % z detí, ktoré sú školopovinné, že využívajú domáce vzdelávanie, čiže 99,5 % využíva nejakú formu štátnych alebo neštátnych škôl.
Zaujala ma pritom poznámka kolegu Šmilňáka, ktorý hovoril, že v istom zmysle je to prevencia, môže to byť prevencia, pred tým, aby tí, ktorí nebudú môcť ísť na neštátnu školu, teda na súkromnú alebo cirkevnú, neskĺzli k domácemu vzdelávaniu, ale skončili to, čo sa zdá z pohľadu ministerstva, a nemyslím to len osobne pána ministra, ale myslím tým celý ansámbl, žiaduce, a to je teda, aby skončili v štátnej škole. Ale znova, ja si myslím, že to je mylný predpoklad. Ak sú nejaké problémy pri domácom vzdelávaní a sú, samozrejme, takisto sú ako pri štátnych formách, ale ja si myslím, že tie možnosti tam už dnes sú, riaditeľ má možnosť žiadať prezenčné preskúšanie. Teraz vlastne ale vy zoberte možnosť, že by mohla byť aj tá dištančná forma a sťažuje sa to tak školám ako aj tým rodičom. Zvlášť keď je tam taká nízka časť toho normatívu, čo je pre štát lacné, ale ak pridávate povinnosti a nepridávate prostriedky, no tak zhoršujete celú tú situáciu. Znova, si nemyslím, že to je riešenie, ktoré zlepší kvalitu domáceho vzdelávania, skôr to odradí ľudí, aby do toho domáceho vzdelávania išli a je to otázka, je to cieľ, to je cieľ, odradiť ľudí od domáceho vzdelávania? Lebo predpokladám, a tak je to, myslím, prezentované, že cieľom je skvalitniť domáce vzdelávanie. Ale my vám tu hovoríme, že je tu dosť veľa takých bodov, ktoré naznačujú, že to neskvalitní, ale vyženie to tie deti do tých škôl. Veľmi často, vyjadrím sa k tomu, lebo sa to často hovorí, je taký argument, že takým deťom chýba socializácia. Môže sa to stať. Takisto ale sú deti, ktoré sú izolované napriek tomu, že chodia do škôl a zažívajú tam napríklad rôzne veľmi negatívne javy ako napríklad šikanu. Ale ja, čo poznám rodičov, ktorí ponúkajú svojim deťom domáce vzdelávanie, sú ľudia, ktorí často, nie vždy, ale často, sú to viacdetné rodiny a takmer vždy sú to ľudia, ktorí sa dávajú dohromady s inými rodinami, v ktorých prebieha domáce vzdelávanie a tá socializácia je tam na dobrej úrovni. Ja si myslím, že pri deťoch, či už trojročných, štvorročných, v predškolskom veku, alebo pri deťoch na prvom stupni, je často dôležitejšie, aby ste tie deti ochránili pred patologickými javmi, ako je šikana, alebo ako je nedostatočná inklúzia napríklad pri deťoch autistoch a tak ďalej, kde tá rodina naozaj našla spôsob a vie to zvládnuť a to dieťa sa cíti komfortne a to domáce vzdelávanie je cesta pre nich. Takže je lepšie, aby sme to dieťa chránili, než ho za každú cenu vždy sa snažili tlačiť do tej inštitucionalizovanej formy, do štátnej školy, lebo to nevyrieši ten problém.
Čiže zhrniem to, myslím si, že sa zhodneme na problémoch, ktoré sú, ale nezhodneme sa na riešeniach, a preto si myslím, že bude dobré, že máme, prišla mi teraz pozvánka na výbor, bude okrúhly stôl na budúcu stredu, výborne, teším sa, veľmi dobrý krok a takisto, že bude druhé čítanie, bude riadny výbor, myslím, že nejakého 13. októbra, takže máme na čom popracovať a hľadať dobré skutočné riešenia.
Ďakujem.

Pán kolega, spomenul si problém s nedostatkom učiteľov a s tým, ako sa s tým snaží vysporiadať pán minister.
Ja chcem povedať ešte jednu vec, o ktorej neviete všetci, ale na výbore sociálnom sme mali správu o stave alebo o sociálnej situácii občanov na Slovensku za rok 2024. A okrem iného, tam z tej správy vyplynulo, že zo Slovenska odchádza ročne za posledné dva, tri roky štyri a pol tisíc mladých ľudí, štyri a pol tisíc mladých ľudí. Ďalej tam vyplýva z tej správy, že sa rodí každý rok o niekoľko tisíc detí menej. Naposledy to bolo 46 240, tuším, keď sa nemýlim, plus-mínus nejaké drobné. Sme sa dostali pod číslo 50-tisíc, čo je hrôzostrašné preto, lebo Slovensko postupne vymiera a prichádza o kvalitných ľudí.
A ja som spomenul, aj v rozprave som spomenul, situáciu pedagógov a ty si to zase povedal, že to je absolútne nevábne, čo sa tu deje. A tie riešenia, ktoré predstavuje zatiaľ pán minister, má to asi ťažké, ale ten s tým učiteľom kandidátom, to nie je šťastné riešenie. To hovorím z pedagogickej praxe, my veľmi potrebujeme zlepšiť kvalitu prípravy pedagógov, ale toto nie je riešenie. Toto je hodenie niekoho, kto ešte nevie dobre plávať do pomerne rozbúrenej vody a nebude to fungovať. A ako vravím, ešte väčší problém, za väčší problém momentálne považujem odliv tých najšikovnejších mladých mozgov, ktorí zo Slovenska odchádzajú a pri takom obrovskom balíku, ktorý tu predstavuje pán minister, tam toho veľa pre týchto ľudí nie. Takže toto vnímam ešte ako väčší problém.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, ďakujem za reakciu.
Úprimne, ja to nemám rád, ako do niekoho tak biť, ako my tu teraz. Pán minister tu tak sedí a počúva nás a niektoré veci nie sú príjemné, keby som sedel na jeho mieste, ako asi by som úplne sa v tom nekochal. Ale myslím, že to robíme všeobecne na tej úrovni školstva aj tuto, nie je nás tu zopár, nie je to nejaká populistická téma, na ktorej by sa tu teda vyřádili nejakí populisti, že naozaj sa snažíme hovoriť, áno, každý zo svojej strany, áno, my ako opozícia viac-menej sa snažíme poukázať na nedostatky, na chyby. Ale nemyslím si, že je v tom zlomyseľnosť z jednej alebo druhej strany, nemyslím si, že je v tom zlomyseľnosť zo strany ministra a ministerstva, že by tu teraz chceli priniesť zlé riešenia, alebo zlomyseľnosť z našej strany, že za každú cenu chceme nájsť chybu, lebo to je v podstate ľahké nájsť chybu na niečom tak komplexnom a niečom tak živom ako je školstvo, nájdete pomerne ľahko, hej, vždycky nájdete. Ale myslím si, že tento oponentský proces je veľmi dôležitý a že takéto veci, ktoré sa potom dotýkajú veľkého spektra najmä teda detí, ale rodičov, zamestnancov a tak ďalej, učiteľov, tak je dôležité podrobiť takémuto komplexnému oponentskému procesu, aby keď to už tu prijmeme, aby to stálo za to. Myslím, že niečo sa už urobilo v tom MPK. Na začiatku rozpravy, úplne na začiatku doobeda, zaznelo od Janka Horeckého, že tak, ako to išlo do MPK, tak že to bol najhorší zákon od roku 1989 týkajúci sa školstva. No tak dobre, bol to taký opozičný výrok, ale v tom MPK sa už niečo upravilo a verím, že po týchto diskusiách sa zas niečo opraví aj do druhého čítania a, možno nebudeme mať všetci tak, ako to chceme a možno sa nezhodneme, ale určite sa to zlepší.
Ďakujem.