39. schôdza

Asi nikto nepochopí o tom, že máme nové spôsoby pohybu aj po chodníkoch, atď., vidíme to, a tá situácia sa mení skutočne z roka na rok a stierajú sa rozdiely, ja neviem medzi veľkým bicyklom so širokými kolesami a mopedom, pomaly. Hej, takže jednoznačne to treba robiť, ja sa prikláňam tiež k tomu, že treba to skôr regulovať komplexne, hej, nedá sa to jedným krátkym zákonom.
A druhá vec, kde sa stotožňujem s kolegom Dejom je to, že takýto zákon musí byť vykonateľný, to je veľmi dôležité, aby bol vykonateľný. Ja poviem príklad. Dosť ma to rozčuľuje tiež, však som šofér. Schválili sme si zákon, že bicykle sa môžu obchádzať vo vzdialenosti najmenej 1,5 metra. Nuž, keď si zoberiete naše cesty, tak by sme niektoré úplne zahltili, to je jedna vec a druhá vec, ja poviem taký praktický príklad, že kde vlastne ten zákon už neviete naplniť vôbec. Obídete bicyklistu, naplníte literu zákona, ste od neho 1,5 metra, prídete na križovatku, zastavíte na červenú, cyklista si zastane vedľa vás vpravo. On nemá povinnosť obiehať zľava? Alebo zrazu sa k vám dostal zľava, a teraz čo, nie je od vás meter a pol, zasvieti zelená, vy sa pohnete, porušili ste predpis? Preto to uvádzam tento príklad, že niektoré takéto, a tento návrh zákona o tých cyklistoch, tiež bol tak navrhnutý, pokiaľ si dobre pamätám ako poslanecký, že sa to neriešilo komplexne, a potom nám vznikajú takéto neriešiteľné stavy a myslím si, že keď ten zákon nemôžete vymáhať, tak nie je to ani na prospech tých, čo sú účastníci tej cestnej premávky, alebo tí chodci na chodníkoch, ale je to aj popieranie autority inštitúcií, ktoré to majú vymáhať. Pretože, keď oni nemajú v ruke taký predpis, o ktorých by sa mohli dobre oprieť, no tak potom na nich ľudia kašlú.

Pani poslankyňa Puškárová.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja tak výnimočne, prihlasujem sa k takejto téme, ale osobne si myslím, že toto sa nás to dotýka všetkých tých, ktorí tiež aj žijeme v Bratislave a ja si konkrétne aj spomínam na jeden veľmi prípad, pred ekonomickou univerzitou tiež teda došlo k stretu jednej našej kolegynky, kde človek na kolobežke, mladý, pätnásťročný, ju teda zrazil a zvrhlo sa to na rakovinu a čiže aj my celkovo v školstve sme začali takú, takú iniciatívu, aby tá dopravná výchova sa stala súčasťou školského vzdelávania, lebo oni síce dostávajú nejaké základné vzdelanie na prvom stupni, ale práve ten druhý stupeň, kedže sa dostávajú a stávajú sa viac mobilnejší, by sa mal riešiť, ale to je teda niečo, čo si vieme v tých školských zákonoch a v tom vzdelávacom programe trošku ... poriešiť. Čo si, ale myslím, tak tuto v Bratislave, kde je najväčší rozmach tej elektromobility došllo aj k najväčšiemu rozmachu cyklotrás. Máme predsa na pobreží Dunaja veľmi štedrý chodník, cyklochodník, takže nevidím tak nejako problém posunúť a presunúť a chrániť tých, ktorí sa pohybujú skutočne pomaly, priemernou, priemerným tempom chôdze, presunúť ich aj na tieto cyklotrasy. Osobne aj pri tých deťoch, ako mama dvoch detí, nikdy by som si nedovolila zobrať deti a nechať ich po chodníku letieť na kolobežke, alebo na čokomkoľvek rýchlo dopredu. Vždy pôjde vedľa mňa chôdzou, priemernou chôdzou človeka, práve kvôli tomu, lebo neviem si predstaviť, že by som svojho trojročného, alebo päťročnú pustila, tak si choď dole 20 km za hodinu, alebo hoc aj 10. Vždycky prídem popri nich, predsa je len to nebezpečné a v parku je to iné, kde nie sú tie cesty, ale určite mimo nich, nikdy by som si to nedovolila.

S ďalšou faktickou poznámkou, pán poslanec Dej.

Ďakujem veľmi pekne za všetky reakcie, myslím, že to bolo vo veľmi kľudnom a konštruktívnom duchu. Budem asi reagovať na vás, pni kolegyňa, súhlasím, však ja som tiež videl viaceré incidenty, tiež by som bol radšej, keby sa nestali, ale stali sa, len viete, že áno, že som sa snažil aj v tej rozprave vysvetliť, že tam, kde je to možné, typu hlavné mesto Bratislava, dajme tomu, že má možno viacero možností, čo sa týka už vybudovaných cyklotrás, tak samozrejme ideálne keby po tej cyklotrase išli, ale viete, že toto je poslanecký návrh zákona, ktorý keď vojde do platnosti, nebude sa týkať iba Bratislavy, bude sa týkať celého Slovenska a nie všade, tie cyklotrasy vybudované sú, a tým pádom to nie všade bude možné, a to je to, čo som chcel povedať, že si nemyslím, že problém, ktorý tu je, možno bude narastať, možno nejakým spôsobom sa nájdu aj iné alternatívne riešenia, tak tento návrh zákona, ten problém nevyrieši, nevyrieši ho preto, lebo pokiaľ nemáme vybudovanú infraštruktúru, ak sa bavíme o cyklotrasách, tak nemôžeme malé deti poslať s bicyklom na cestu, medzi autá. Preto po tom chodníku idú, lebo sa tam cítia byť bezpečnejšie. A teraz napr., spomenul to aj kolega Dvořák, ale spomeniem to opäť ja, pri mojej výške, moja chôdza je častokrát rýchlejšia ako je zadefinovaná v tomto návrhu zákona, a podľa tejto logiky by som ja mal chodiť potom asi po ceste, medzi autami, alebo po cyklotrase, čo nedáva absolútne zmysle ani logiku. Ako som hovoril, riešenia na to, to môže byť, tak ako ste aj vy spomenuli, rôzna edukácia, alebo mentoring ohľadom tejto témy, ako sa správať bezpečne na ceste a neviem si ani úplne predstaviť tú vymožiteľnosť toho, aby dopravní policajti na chodníkoch zastavovali deti, že nešiel si 6 km, ale išiel si 8, zoberú mu ten bicykel, neviem ako by to v praxi vyzeralo, preto hovorím, aj keď rozumiem ten zámer, že je to nezmysel. Ďakujem veľmi pekne.

Ďalej má nasledovať vystúpenie pána poslanca Dušenku, ktorý už raz prepadol v poradí, ale opäť nie je prítomný v sále, takže konštatujem, že stráca možnosť vystúpenia. Mali by sme mať teda ukončené vystúpenia poslancov prihlásených písomne do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásil sa jeden pán poslanec, pán poslanec Stachura, a týmto mu odovzdávam slovo.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne chvíľku povedať niečo k tomuto návrhu zákona. Na jednej strane som rád, že kolegovia z koalície si niektoré návrhy osvojujú aj zo strany opozície, lebo samozrejme nie v tejto podobe a vysvetlím aj prečo nie v tejto podobe, sme mali podobný návrh pred niekoľkými mesiacmi, ktorý neprešiel týmto plénom. Mne sa tá časť, ktorá tu je, samozrejme páči, ja som to aj konzultoval s pánom Vážnym, ohľadom preventívnej prehliadky a k tomu sa dostanem ešte bližšie, ten začiatok, ktorý v našom návrhu nebol, je naozaj diskutabilný, ja som počúval aj kolegov z opozície, naozaj je to trošku s tými kolobežkami nastavené tak vágne, môže to spôsobovať aplikačné problémy vlastne v tej praxi, či už je to naozaj tá rýchlosť chôdze 6 km za hodinu, že ako sa má kontrolovať, ako sa má penalizovať, ak to tak nebude, máme problém s cyklotrasami ako tu už viackrát odznelo, čiže toto sú naozaj veci, ktoré v tej skutočnej aplikačnej praxi, môžu spôsobovať problémy aj keď ten návrh, alebo ten nápad rozumiem mu a ja ho vecne chápem, že niektoré kolobežky tým, že sú stále rýchlejšie, modernejšie, častejšie na našich cestách, alebo chodníkoch, tak môžu spôsobovať problémy, môžu ohrozovať chodcov, tomu plne rozumiem, len možno v druhom čítaní by sme sa mohli zamyslieť ešte nad tým, ak to teda prejde do druhého čítania, ako ho vycibriť, alebo urobiť lepším, alebo vôbec, či takáto úprava vôbec je uplatniteľná v praxi.
No a chcel by som ale povedať aj niečo ku tej druhej časti, k tej druhej časti, čo sa týka tých prehliadok na vodičské oprávnenie, tuná hovorím ešte raz, že som rád, že ste si osvojili niečo s čím sme prišli my, pred niekoľkými mesiacmi a myslím si, že akékoľvek redukovanie duplicitných, nadbytočných vyšetrení je cestou vpred. Myslím si, že aj priemerná dĺžka života sa zvyšuje, ľudia žijú dlhšie. Naši seniori sa dožívajú vyššieho veku, auto sa stáva úplnou samozrejmosťou, dokonca nevyhnutnosťou aj vo vyššom veku, aby sme ostali sebestačnými, čiže všetko čo spôsobuje teda posun, povedzme, tých prehliadok na vyšší vek, ja vítam. Nie celkom som spokojný, alebo rád, že dali ste tam to od 80 rokov na 2,5 roka, celkom nerozumiem aj prečo 2,5 prečo nie 3, prečo nie 2. Už preventívne prehliadky, tak ako sú nastavené teraz, tak sú v 2-ročných intervaloch, čiže možno by som sa aj chcel opýtať, že prečo ste tam dali 2,5 , že čo to je 2,5. Toto sa mi celkom akože zdá zvláštne, rovnako si treba uvedomiť, že teda tých starších občanov, ktorí majú vodičské oprávnenie, z môjho pohľadu a vnímam to tak vo svojom okolí, sú opatrnejší, už nechodia na nejaké ďaleké cesty a motorové vozidlo používajú prevažne väčšinou k tomu, aby prišli k lekárovi, alebo išli do obchodu a zabezpečili si tú sebestačnosť, tak my ich budeme teda ešte častejšie posielať ku lekárovi. Rozumiem opäť úmysel, aby teda nechodili po našich cestách ľudia, ktorý môžu byť ohrozením, na druhej strane si treba uvedomiť, že každý lekár má tak, či tak povinnosť, ak zistí, že napr. sa vyskytne u občana, ktorý je starší, povedzme epilepsia, má novozistenú epilepsiu, tak ho automaticky musí upozorniť na to, že nemôže viesť motorové vozidlo a rovnako je viacero takýchto diagnóz, ktoré, ktoré vedú k tomu, že lekári majú povinnosť dokonca ho upozorniť, a teda mu neumožniť ďalej viesť motorové vozidlo.
Čiže tie preventívne prehliadky, ja by som kľudne nechal tak ako bolo to nastavené, že v 5-ročných intervaloch, a to presunutie na 70 rokov vítam. Čo ešte je trošku také neprehľadné v tom návrhu, je tam sa spomína to, čo tiež opäť mám radosť z toho, že to tam je, že preventívna prehliadka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že by sa nemala duplikovať, len si treba uvedomiť, že v súčasnom nastavení je to naozaj tak, že sú to dve rozdielne vyšetrenia. Nehovorím, že je to správne nastavené, ale je to proste nastavené tak. Sú to, jednak je to aj čo sa týka platby, niečo úplne iné, preventívna prehliadka, na ktorú má nárok poistenec každé dva roky. Obsahuje nejaké iné vyšetrenia, iné laboratórne testy, atď. Súčasťou je aj zbežné vyšetrenie zraku a sluchu, to je síce pravda, ale nie je to, čo by malo obsahovať vlastne, obsahovať prehliadka na vodičské oprávnenie. Prehliadka na vodičské oprávnenie, mimochodom za ňu platí pacient sám, čiže je to platba, ktorú si musí uhradiť pacient sám. Tá druhá prehliadka, ju platí plne poisťovňa, čiže ak povieme, že je to jedna k jednej, môžu tam dôjsť, môže tam dôjsť naozaj ku kolízii a ešte raz upozorňujem, že že sú to dve rozdielne vyšetrenia aj keď si myslím a bolo by to správne, aby sme rešpektovali a akceptovali, že preventívna prehliadka je postačujúca. Na čo ďalej pacienta ešte posielať ku otorinolaringológovi , alebo k očnému lekárovi, keď malo by v 90 % prípadov stačiť, že ho posúdi všeobecný lekár, čiže len na to zase treba zmeniť ďalšie podzákonné normy, lebo vyhláška na ministerstve zdravotníctva požaduje, aby súčasťou napr. takejto prehliadky na vodičské oprávnenie bola aj kontrola perimetra, čiže vidíte, máte dobré dostatočné zorné pole. A takisto tzv. audiometer, audiometria, toto nie je bežným, bežnou náplňou všetkých v praxi všeobecných lekárov. Čiže aj ak chceme to dosiahnuť o čo vám ide, aby sme zredukovali duplicitné vyšetrenia, tak mal by nasledovať aj bod B, aby sa automaticky zmenila aj táto vyhláška, ktorú má v rukách ministerstvo zdravotníctva. Čiže na to som chcel upozorniť, aby to bolo možno tiež, jednak s tou 80-tkou ja by som navrhoval naozaj to nechať na tých päť rokov. Jednak by som tam trošku upravil tú formuláciu, že je to ako keby jedna k jednej, že preventívka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že v tom roku, Tých 2 a pol roka by som tiež upravil na nejaké pekné číslo, povedzme, teda ja by som dal 5, ale už keď nechcete akceptovať 5, tak by som tam dal možno
===== ...na tých päť rokov. Jednak by som tam trošku upravil tú formuláciu, že je to ako keby jedna k jednej, že preventívka a prehliadka na vodičské oprávnenie, že v tom roku. Tých dva a pol roka by som tiež upravil na nejaké pekné číslo, povedzme, teda ja by som dal päť, ale už keď nechcete akceptovať päť, tak by som tam dal možno dva roky alebo tri, ale aby to bol nejaký taký lepšie merateľný ukazovateľ. Takže toto sú moje také poznámky k tomuto predkladanému návrhu. A ešte raz zhrniem. Myslím si, že tá intencia pána poslanca je dobrá. S mnohými vecami v tomto návrhu súhlasím, ale niektoré veci sú nie celkom dopracované, nie sú aplikovateľné v praxi, tomu čo sme sa venovali na začiatku a chcelo by to trošku detailnejšie dopracovať vlastne tú druhú časť ohľadom prehliadok a preventívnych prehliadok u týchto osôb. Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie žiadna faktická poznámka, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Máte slovo.

Ďakujem. Veľmi stručne čo sa týka veku. S tým, že mnou predkladaná novela bola spracovaná súčasne, možno aj skôr, ale a nie je identická ako tu odznelo čo sa týka veku s tým, že, pán poslanec, som to aj hovoril, že som dorábal práve tie kolobežky a rokovali sme s ministerstvom vnútra v tejto veci, takže preto som sa zdržal a nestihol som to na minulej schôdzi dať, ale v podstate môžte mi veriť a nemusíte mi. Ale s týmto, s týmto problémom som sa ja zaoberal od mojich 66 rokov, lebo som v 65 mal povinnosť, ale zabudol som na to. A keď som si to ja vybavoval tú prvú prehliadku ako vodič nad 65 rokov, tak vtedy som zistil, že je s tým treba niečo robiť a fakt som to aj robil a to je už teraz jedno. S tým, že čo sa týka vyhlášky a takýchto predpisov tie sú potom následne potreba urobiť podľa zákona v prípade, že bude schválený a účinný. Čo sa týka dva a pol roku, tak je to polovica toho predchádzajúceho obdobia, pretože tam ozaj tá pozornosť a tie zmyslové a kognitívne schopnosti tak rýchlejšie klesajú, by som povedal. Nie u každého a práve to má v rukách všeobecný lekár, ktorý môže posúdiť a má na to vybavenie a môže posúdiť, že stačí jeho kontrola a pustí to. Ak nemá vybavenie a vidí pochybnosť v tom kandidátovi na lekársku prehliadku, tak ho pošle za odborným lekárom. Čiže tam, alebo dokonca aj nemusí posielať a môže zamietnuť mať vodičské oprávnenie pre takéhoto človeka ďalej. Čo sa týka kolobežiek, zjednodušený názov, určite som sa neinšpiroval Bratislavou, ale Banskou Bystricou v ktorej žijem. Myslím si, že aj v Bratislave, aj v Košiciach, aj v Prešove, aj v Trnave je situácia obdobná. V podstate cieľ je prijať nejaké opatrenia, ktoré sú aj vymáhateľné a ktoré budú riešiť to, aby pešie zóny a chodníky boli bezpečnejšie s tým, že osveta a edukácia zrejme nepomáha, preto treba prijať nejaké pravidlá, čo je teda všeobecný jav na Slovensku. Spomenuli ste viacero takých kolíznych situácií a zrejme ste si to dobre neprečítali alebo nepochopili zámer tejto novely, pretože táto novela nechce vytlačiť kolobežky. Ja sám mám kolobežku elektrickú a používam ju a nemá za cieľ vytlačiť kolobežky, ale keď to preženiem, má za cieľ na pešej zóne napríklad v Banskej Bystrici, ide ešte dolu kopcom pomaly 35-40 a dieťa sa odtrhne rodičovi trojročné a je len otázkou času, kedy ho zabije alebo ťažko zraní. Čiže toto chcem ja zadefinovať nejaké pravidlá, ktoré zamedzia niečomu takému, lebo ten človek sa ešte arogantne smeje, lebo nemôžte vymáhať nič. Toto definuje aspoň základné pravidlá na vymáhanie a možno ukáže prax, že to treba nejako inak upraviť. Takže určite nemá novela za cieľ vytlačiť kolobežky. Kolobežky sú podľa mňa vhodnou súčasťou presunu človeka tam kde majú byť a cieľom je zabrániť týmto kolíziám. Určite nechce vytlačiť deti z chodníka na cestu. To ste tak isto zle pochopili. Deti môžu ísť po chodníku. Neexistuje v krajina v Európskej únie, ale existuje, ktorá má zadefinovanú rýchlosť, to vám potom ešte poviem. A určite nie je predmetom tejto novely definovať rýchlosť chodca. Ja neviem kde ste to zobrali, dokonca ani bežca, keď hovoríte, že máte dva metre a idete rýchlosťou sedem kilometrov za hodinu. Tak bežec, ktorý ide oveľa rýchlejšie ako sedem kilometrov za hodinu je podľa zákona č. 8 o cestnej premávke lomeno 2009 zákon definuje chodca ako osobu, ktorá sa pohybuje pešo, teda kráča, aj beží. To znamená, že aj bežec je svojím spôsobom chodec podľa zákona. Čiže nikto nechce merať rýchlosť chôdze, to je absolútny nezmysel, ale od chôdze. Chôdza je zadefinovaná v zákone a keď sme tam pridali tú rýchlosť, tak vtedy je to už ľahšie vymáhateľné a postihnuteľné orgánmi, ktoré sú na to oprávnené.
To je asi všetko čo som chcel teraz komentovať túto rozpravu. Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem, pán navrhovateľ. Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Marcely Čavojovej, Zuzany Matejičkovej a Vladimíra Baláža na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 975, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1020. A teraz dávam slovo pani poslankyni Matejičkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, máte slovo. Ospravedlňujem sa, pani poslankyni Čavojovej.