39. schôdza

Ďakujem. Tak teda budem stručný, aby som sa vtesnal do toho času, do obednej prestávky, a potom necháme rozprávať kolegyňu Hanuliakovú po prestávke, ona bude viacej elaborovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som aj v úvodnom slove spomínal, tak Európska komisia nás ako Slovenskú republiku zažalovala na Súdnom dvore Európskej únie. Dôvod je jednoduchý, pretože Slovensko v roku 2025 ešte stále nedokáže zabezpečiť tak základnú, elementárnu vec, ktorá je aj vecou ľudskej dôstojnosti, a to, že čistenie komunálnych vôd je nedostatočné a tým pádom ohrozuje a znižuje kvalitu života a životného prostredia. To je nielenže hanba, pretože sme hádam civilizovanou krajinou 21. storočia, ale potom na druhej strane, keď si urobíte skúšku správnosti, tak vidíte, aký máme civilizačný dlh.
Komisia nás na tento problém neupozorňuje z noci do rána. Tá situácia nevznikla v priebehu niekoľkých týždňov. Upozorňuje nás na túto problematiku od roku 2017 kontinuálne, najprv výzvou, potom odôvodneným stanoviskom. Osem rokov mal štát priestor a čas na to, aby začal robiť poriadok vo vodárenstve a začal rozširovať kapacity čistiarní odpadových vôd, no a výsledok je nulový, nič. Sťažnosti sú neodstránené, problematika je prehliadaná a teraz navyše ešte čelíme žalobe. A ono sa to netýka len jedného či dvoch miest, ktoré by boli problematické, ale týka sa to konkrétne 25 lokalít po celom Slovensku. Sedemnásť týchto lokalít nezabezpečila ani len základné sekundárne čistenie odpadových vôd, deväť miest dodnes nemá biologické čistenie s odstraňovaním dusíka a fosforu. Jedno mesto nesplnilo ani jedno, ani druhé.
Ja sa pýtam, v akej krajine to žijeme, ak v 21. storočí nevieme si poradiť s vlastnými splaškami? Ono my to aj s kolegyňou Hanuliakovou, keď komunikujeme túto problematiku na sociálnych médiách, tak sa veľmi často stretávame s takým škodlivým zjednodušovaním a ukazovaním prstom, že sa to týka len napríklad marginalizovaných rómskych komunít, ale to vôbec nie je pravda. Túto problematiku alebo tento problém, jemu čelia obce aj mestá bez ohľadu na to, kam dáte prst na mape Slovenskej republiky, od západu po východ, od juhu na sever, kdekoľvek na Slovensku, v ktoromkoľvek regióne nájdete menšie aj väčšie obce, dokonca aj mestá, ktoré čelia tejto konkrétnej, tomuto konkrétnemu problému. V absolútnych číslach to znamená, že 1,5 milióna občanov Slovenska dodnes nie je pripojených na verejnú kanalizáciu. Títo ľudia sú odkázaní na žumpy a na septiky, ktorých vývoz je čoraz drahší. A okrem toho teda, že tá cena za vývoj stále stúpa, tak problematické je to, že metodika cenotvorby tých vývozov dodnes neexistuje, že nie je regulovaná. A keď si to dáte potom do porovnania, tak vidíte napríklad, že Turčianska vodárenská spoločnosť účtuje za vývoz od 95 do 123 eur za desať kubíkov, trenčianske vodárne 70 eur, trnavské 95, podtatranská účtuje 23,60, a jednoducho vidíme tu jasnú svojvôľu vodárenských spoločností, čo nehovorím, že je zlé, veď predsa len je to akože nejaký objekt, teda nejaký subjekt, ktorý si môže so svojím podnikaním robiť, čo chce. Ale raz keď chceme zabezpečiť ľuďom dôstojný životný štandard, tak toto by sme naozaj sledovať nemali.
O to horšie je to, že ľudia, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si pravidelne mohli nechať, lebo systém ich do toho dotláča, vynášať žumpy, tak keď na to jednoducho raz nemáte peniaze, tak urobíte všetko preto, aby ste sa toho problému zbavili tým najjednoduchším alebo tým, tým prvým možným spôsobom. A končí to tak, že tieto žumpy odchádzajú cez nelegálne výpusty do pôdy, následne do potokov a štát sa tvári, že sa nič nedeje.
Toto nie je len technický problém, toto má, samozrejme, aj konkrétne následky, kontamináciu pozemných vôd, znečistenie potokov a riek, hynutie rýb, narušené ekosystémy, šírenie infekčných ochorení, črevných nákaz, kožných infekcií, nižšiu hodnotu domov v obciach bez kanalizácie, menej príležitostí na rozvoj podnikania v týchto obciach, vyššie regionálne rozdiely a diskrimináciu celých komunít.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozvinuté krajiny si už dávno uvedomili význam kanalizácie. Uhm, ony si to uvedomili už v 19. storočí, čiže my meškáme nie jedno, ale dve storočia. V roku 2025 ešte stále nedokážeme zabezpečiť ľuďom službu, ktorá je absolútne elementárna. Kanalizácia nie je luxus, kanalizácia je civilizačný základ. A ešte raz, my od decembra minulého roka vieme o tom, že máme aktívny infringement od Európskej komisie a my sme dodnes od ministra životného prostredia nepočuli, čo s týmto problémom chce spraviť, a preto predkladáme tento návrh uznesenia.
Ďakujem za jeho podporu.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie pléna do 14.00 h.

(Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Prajem všetkým pekný deň, ktorí ste prítomní v sále.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o návrhu poslancov Saba a pani poslankyni Hanuliakovej na prijatie uznesenia k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd, tlač 983. Prosím pána poslanca Saba, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyňu Stohlovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
S faktickou poznámkou je na dopoludňajšie vystúpenie prihlásená pani poslankyňa Hanuliaková, takže nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Michala Saba a Jany Hanuliakovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k problematike čistenia komunálnych odpadových vôd, tlač 983.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No, ja už presne ani neviem, že na čo všetko som chcela reagovať, ale asi hlavne na to, že aj to všetko, čo tu Michal Sabo povedal k tejto téme ohľadom toho, že teda v roku 2025 nemá dostupnú kanalizáciu na Slovensku jeden a pol milióna ľudí, to, že to je výsledkom Ficových vlád, ktoré tu boli vtedy, keď bolo na to dostatok peňazí, aby sa tie kanalizácie budovali, tak to je viac ako isté, že je tá zodpovednosť v prvom rade na plecia, pleciach teda vlád Roberta Fica. A ja som chcela aj vtedy reagovať, teraz tu vidím dvoch teda kolegov, pána Hazuchu z koalície a pána Karasa, že možno že skôr teda ako dvomi pohlaviami, ktoré nikdy nikto nespochybňoval, by sa skôr mali venovať tejto téme, aby ľudia, ktorí, kde je možné technicky ľudí pripojiť na kanalizáciu, aby na toto existoval nejaký strategický plán, ktorý by teda umožnil to, aby sa tí ľudia mohli napojiť. Pretože my naozaj počúvame desiatky príbehov o tom, aké problémy ľudia majú s vývozom odpadových vôd, aký majú problém s tým, že čistiarne dneska nemáme technicky uspôsobené tomu, aby vôbec tieto odpadové vody sa tam mohli vyvážať. Čiže je to obrovský problém na Slovensku a mám taký pocit, že táto vláda ho absolútne nerieši, ale namiesto toho tu teda majú problém s dvomi pohlaviami.
Ďakujem.

Ďakujem pani poslankyni. Súčasne pani poslankyňa má, a je prihlásená do rozpravy, čiže dávam jej slovo na vystúpenie.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, kolegyne, dnes tu teda nestojím len preto, aby som niekoho kritizovala len pre kritiku samotnú, ale preto, ako som už aj povedala, že v roku 2025 považujem za naozaj katastrofálne, že sa v tejto krajine ešte stále nájdu ľudia, konkrétne ich je teda približne jeden a pol milióna, ktorí nemajú zabezpečený základný životný štandard, teda prístup ku kanalizácii. Hovoríme tu síce o modernom Slovensku, členskom štáte Európskej únie v 21. storočí a hovoríme tu o krajine, ktorá má ambíciu byť teda moderná, digitálna, ekologická, aj keď teda po piatku o tom trošku začínam pochybovať, či ideme týmto smerom, a pritom v nej žijú tisícky rodín, ktoré musia riešiť odpad z domácností pomocou žúmp, ktoré si ich musia dávať teda pravidelne vyvážať a stojí ich to, stojí ich to stovky eur ročne. A toto teda podľa mňa absolútne nie je moderná krajina, to je naozaj hanba predchádzajúcich vlád a vieme teda, kto tu tie posledné roky najviac strávil vo vláde, že to bola teda vláda Roberta Fica.
Toto nie je teda len technický problém, ale toto je naozaj systémové zlyhanie. Ako je možné, že desaťročia po tom, čo sa tu rozbehli eurofondy, štátne dotačné schémy, environmentálne plány a strategické vízie, sa stále nenájde vôľa ani kapacita zabezpečiť kanalizáciu pre všetky obce, kde je to teda technicky možné, alebo teda aj časti miest či okrajové lokality. Ako je možné, že nemáme dobudovanú základnú infraštruktúru, ktorá má priamy vplyv na kvalitu života a zdravie obyvateľstva? Ľudia, ktorí žijú bez kanalizácie teda musia mať žumpy a tie treba naozaj pravidelne vyvážať a nie raz do roka, ale často, teda raz za mesiac alebo každých pár týždňov. A tá dôležitá otázka, čo by nás malo zaujímať, je, koľko to stojí. Priemerná cena vývozu žumpy sa dnes pohybuje od 60 eur, a to teda som naozaj podľa mňa že asi veľmi nízko, až do nejakých 120 eur za jeden vývoz. Ročne tak niektoré domácnosti platia 500-600 a niekedy aj viac ako 900 eur za to, aby mohli legálne odvádzať odpadovú vodu, a to hovoríme o naozaj základnej hygienickej potrebe ľudí.
Tak ja sa naozaj pýtam, že je toto v poriadku? Je normálne, že v krajine, kde má väčšina domácností problém ušetriť alebo kde polovica ľudí nemá vytvorenú finančnú rezervu, niekto musí každých pár týždňov vyťahovať desiatky eur za to, že ide teda na záchod a že sa osprchuje? Tie sumy sú naozaj obrovské, lebo my sme, však ako som aj spomínala vo faktickej, že za tie tri-štyri roky, odkedy sa intenzívne venujeme tejto téme, tak stretli sme sa naozaj že s desiatkami ľudí, nehovoriac o tom, že sme si teda aj s kolegom robili aj prieskum, kde sme sa pýtali ľudí, aké majú problémy s prístupom k vode pitnej, aké majú teda problémy s prístupom ku kanalizácii. A ich príbehy sa naozaj veľmi ťažko čítali, že v dnešnej dobe teda stále ľudia riešia, že v kontexte toho, čo sme tu riešili v piatok, mi to príde až totálne absurdné, že tu ľudia riešia tak vážne existenčné problémy a tu nemá hanbu táto koalícia riešiť dve pohlavia, ešte aspoň keby celú tú dobu vedia, o čom rozpráva, rozprávajú, pretože tu sa, ak tak, sa bavíme o rodoch a nie o pohlaviach, ešte aj to ako keby, keby si aspoň doštudujú, keď tu išli dávať niečo do ústavy.
Čiže je to naozaj, naozaj veľmi ťažké počúvať tie príbehy ľudí a teda nehovoriac, že často sú to dôchodcovia alebo rodiny s malými deťmi. Mnohí žijú v domoch teda, kde nie je možnosť sa napojiť na kanalizáciu, pretože častokrát aj najbližšia prípojka buď je vzdialená stovky metrov, alebo teda obec nemá peniaze na to, aby dobudovala, dobudovala zvyšok kanalizácie, lebo aj mnohé obce naozaj sú sčasti odkanalizované a sú teda potom ulice, kde tá kanalizácia nie je. A tak naozaj tie rodiny častokrát ostávajú v takej v pasci a veľakrát im je teda sľubované, aj my sme sa opäť stretli pri Košiciach v obci Geča, dobre hovorím? Geča, kde sme, kde teda im bolo päť rokov, bola to nová vlastne časť, kde sa budovali domy, a vtedy keď sa tam sťahovali alebo keď tam bola tá výstavba, tak sa hovorilo, že teda obecné zastupiteľstvo alebo starosta, že áno, bude tam vybudovaná kanalizácia, voda a ešte teda do dnešného dňa tam stále tá voda a kanalizácia nie je. A dokonca tam majú taký problém, že rodiny, ktoré tam majú malé deti, tak musia voziť dokonca ešte aj na tú normálnu hygienickú vodu, pretože tá voda, ktorá im teda zo studne tečie, tak je tak závadná, že majú kožné problémy tie deti. A starosta zo SMER-u mi tu našepkáva, kolega, no, takže tak.
A keď sa aj teda ľudia správajú zodpovedne a platia si za vývozy žúmp, vozí sa to teda do čistiarní a tam narážame naozaj na ďalší obrovský problém, ktorý tu máme, a to je kapacita čistiarní odpadových vôd v mnohých regiónoch. Naozaj tie čistiarne dneska nemajú kapacity na to, aby teda brali tieto vozy, ktoré vozia tú odpadovú vodu a, alebo respektíve, keď aj majú, tak sa často naozaj veľmi, veľmi dlho čaká, napríklad rovnako to bolo z tejto obce, ako som už spomínala, kde majú aj také problémy, že keď si zavolajú fekálne vozidlo, tak musia naozaj rátať, koľko vody vôbec minú, koľko im ide do žumpy, pretože povedia im, že auto môže prísť najskôr až za desať dní alebo za dva týždne, ale oni už potrebujú ho za štyri dni, za týždeň, čiže aj toto je ako keby že, ja naozaj neviem, či by si to niekto z vás chcel takýto životný štandard skúsiť, že musíte doslova počítať litre, ktoré vám odchádzajú teda do žumpy, aby náhodou sa vám tá žumpa nevyliala niekde na dvore.
Častokrát teda ani samosprávy nie sú schopné zabezpečiť toto čistenie pre všetkých, pretože čistiarne sú stavané pre určitý počet obyvateľov a rastúca výstavba aj nepripojené domy tento systém úplne preťažujú. A čo sa deje potom, tak to som si všimla, že podľa mňa že už nie je týždeň v správach, kedy by, kedy by nebol nejaký, nejaká reportáž z obce, kde teda plávajú nám splašky v potokoch alebo kde teda ľudia naozaj majú s týmto obrovský problém, že im smrdí po dedine odpad. A ak teda chcú, teda tu si uvedomujeme, že nie všetok odpad je potom likvidovaný legálne, niektoré fekálne vody naozaj končia v poliach, v lesoch, v potokoch a teda aj dnes, v roku 2025, existuje tiché a tolerované znečisťovanie životného prostredia len preto, že systém nedokáže poskytnúť riešenie, pritom práve čistá voda a pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého. A mne sa páčilo, ja som síce tu ráno nebola, ale počúvala som pána ministra Tarabu, keď tu ráno vystupoval k odpadom a keď som ho počula, ako nám vyčítal, že my sme teda nepodporili na konci dňa ten jeho zákon o vodovodoch a kanalizáciách, len to sú také jeho falošné reči a mne to je strašne ľúto ako, ako vedia takýto majstri slova prekrúcať úplne realitu, pretože my sme mu aj tie dôvody, prečo sme to, na konci sme sa zdržali, hovorili. A to, on o čom hovoril, že aj kolega mu povedal, že bude za to hlasovať, tak to bolo ešte predtým, ako on vlastne spravil výrazné zmeny v tom zákone. Takže vôbec to nebola pravda, to, čo on rozprával v tej jeho rozprave. Čiže to by som sa chcela tiež voči tomu naozaj že rázne ohradiť.
Asi si teda všetci uvedomujeme, a práve preto som aj ho spomínala, lebo on tu strašne teda operoval tým, ako je dôležitá čistá voda, keď už sa my z tej opozície nevieme zasadiť ani za čistú vodu a pôdu a vzduch, tak čo sme to my za ľudia, ale opak je pravdou. Veď my, keby tu nie je Progresívneho Slovenska, tak aj tie pozme... škodlivé pozmeňovacie návrhy, ktoré boli aj pri tej vode a kanále, by boli dneska schválené, ale to už teda pán minister zabudol akosi spomenúť v tom jeho príspevku. Pritom práve teda čistá voda, pôda sú základom nášho zdravia, poľnohospodárstva a života ako takého a my ich ničíme len preto, že sme zanedbali úplne základné veci.
Tí, čo teda žijú vo veľkých mestách, sa možno nad týmto ani nezamýšľajú, aj keď tiež to úplne až tak nie je pravda, lebo naozaj a teraz mnohé, mnohé mestá, okrajové časti miest takisto majú problémy s tým, že tam nie je dobudovaná kanalizácia. A naozaj, že, ale teda je to, hlavne tento problém sa týka našich obcí, kde teda otvoríte vodovod alebo spláchnete záchod a tým sa to pre vás teda toto celé, tento kolobeh, začína, ale teda v obciach alebo v okrajových častiach miest to tak nie je. Ľudia sú naozaj ako keby trestaní za to, že sa rozhodli žiť mimo veľkých aglomerácií. Pritom práve podpora života na vidieku by mala byť prioritou, ak nechceme, aby sa Slovensko ďalej vyľudňovalo, ale namiesto podpory ponúkame prekážky, namiesto investícií nútime ľudí znášať dodatočné náklady a namiesto férového prístupu dostávajú ignoráciu.
Čo môžeme a musíme urobiť ako politici? Áno, ja si uvedomujem, že nestačí kritizovať a myslím si, že veď my to tu dokazujeme dennodenne, že sa snažíme vždy ponúkať riešenia alebo vždy upozorňovať na tie chyby, ktoré táto vláda pri tvorbe zákonov robí, ale teda musíme ukázať, čo vieme ako zodpovední politici a političky ponúknuť a teda ja by som len pár takých konkrétnych návrhov povedala, že čo by mala vláda urobiť.
V prvom rade vypracovať strategický plán budovania obnovy kritickej infraštruktúry a urobiť jej pasportizáciu, čo je podľa mňa veľmi dôležité, a podľa mňa, že my sme, aj pán Taraba sľuboval už v marci tohto roku, že predstavia nejaký ďalší strategický plán budovania vodovodov a kanalizácií, aj keď teda máme tu tie sedemročné plány, ale tie plány absolútne nezohľadňujú realitu a hlavne nezohľadňujú to, že aký dlh my máme na týchto, na tejto kritickej infraštruktúre a ani nijako nehovoria o tom, že akým spôsobom chceme tie veci financovať, a to je asi tá najdôležitejšia časť, a naozaj že podľa mňa by sme mali k tomuto pristúpiť už zodpovedne. A my teda keby sme prišli do vlády, tak určite prvé, čo spravíme, je, že budeme sa snažiť aj s kolegom, aby sa spravil naozaj reálny plán toho, v akom stave sú technicky a kde to je možné, kde treba čo dobudovať, kde treba čo dopojiť, kde sú naozaj že kritické situácie, ktoré sa dajú riešiť. Ja som si na sto percent istá, že sa tie situácie dajú riešiť, lebo nie je možné, aby pri Trenčíne, kde sme boli, mali obce položené siete v zemi a nevedia sa napojiť na čistiareň, lebo nemá kapacitu. Ako je možné toto, aby bolo proste že roky?
Ďalšia situácia Rohov. Obec, ktorá už sedem rokov žiada z envirofondu peniaze, má dvesto metrov zablendovaný vodovod pred vstupom do obce a tí ľudia rok čo rok, nehovoriac o tom, že tu máme klimatickú krízu, že tu máme obrovské suchá, ktoré sú tu, nemajú ani v studni vodu, tam majú dvesto metrov pred obcou zablendovaný vodovod a nikto proste nevie túto situáciu riešiť? Veď mne to príde absurdné. A ja som tam teraz bola pred prázdninami a vtedy mi starosta hovoril, že čakajú na teda neviem koľkaté už rozhodnutie z envirofondu, musím mu zavolať, že či teda teraz to konečne už dostali, ale neviem, pochybujem o tom, ale že toto sú naozaj situácie, že to sa rozum zastavuje nad tým, že ako to je možné, že toto nevieme v roku 2025 vyriešiť a stále si tlačíme tie problémy pred sebou. A ja teda znova musím zopakovať, že namiesto toho tu kolegovia riešia dve pohlavia, ktoré nikto nikdy nespochybňoval na Slovensku, a proste to potrebovali mať v ústave namiesto toho, aby sa snažili, skôr tam mohli do tej ústavy dať, že každý človek bude mať vodovod a kanalizáciu pred svojim domom, to by ste spravili, za to by vás naozaj ľudia pochválili podľa mňa.
Čiže strategický plán, ale s reálnymi, naozaj s reálnymi kontúrami toho, akým spôsobom je možné to technicky budovať a akým spôsobom to vieme postupne zafinancovať a ideálne, ešte k tomu doplním, že proste urobiť jednoducho určité časti, povedať si nejakú, nejaký plán toho, že dobre, tuto máme štyri obce, kde chýba už len kanalizácia, aby sa zokruhovalo to, aby sa vedeli napojiť. Tu máme ďalších desať obcí, čakajú na zvýšenie kapacity čistiarne, tak proste to robíme, nenecháme ich čakať, proste hľadáme tie riešenia tam, kde sú, lebo častokrát ja počúvam aj od kolegov, no ale to niektoré veci nie sú technicky možné a to sa nedá urobiť, ale my sa teda na to pozeráme tak, že to, čo sa dá urobiť, nie to, čo sa nedá.
Samozrejme zjednodušiť povoľovanie a financovanie projektov, samosprávy naozaj potrebujú menej byrokracie, viac predpripravených typových projektov aj technickú pomoc pri vypracovaní žiadostí. Lebo máme tu naozaj, že 1 855 obcí na Slovensku je do tisíc obyvateľov. Čiže teraz si predstavte naozaj kapacitu úradu v 1 855 obciach, kde je do tisíc obyvateľov, kde je častokrát len jedna pracovníčka, jeden starosta, nanajvýš keď tak dve, ale to už ani neviem, či by sme také našli v dnešnej situácii, akú majú samosprávy, a takáto samospráva má si zabezpečiť všetko, od projektovej dokumentácie cez proste žiadosti, verejné obstarávanie a tak ďalej a tak ďalej. To je proste jednoducho nereálne. Naozaj že tie samosprávy v tomto potrebujú pomôcť a potrebujeme zjednodušiť tie procesy, lebo aj vždy keď rozprávame o kanalizácii, tak to spomína vždy náš bývalý starosta, čo máme, Marek Lackovič bol starosta a čakal 900 dní na povolenie, 900 dní, čiže to je naozaj že šialene dlhá doba, zatiaľ sa mu predražil ten projekt o milióny, hej. Čiže, a potom takto, takto prichádzame aj o tie peniaze.
Určite treba zaviesť transparentný mechanizmus a spolufinancovanie, teda to, čo som hovorila, aj teda malé obce si nemôžu dovoliť päť-, desaťpercentné spolufinancovanie. Ak chceme, aby sa investície rozbehli, štát musí tieto náklady proste nejakým spôsobom buď dočasne znášať alebo vyriešiť.
Dôležitý je, samozrejme, aj zvýšený verejný tlak a informovanosť. Občania naozaj majú právo vedieť, že štát zlyháva v zabezpečení jednej zo základných civilizačných služieb. Potrebujeme z tohto urobiť tému verejného záujmu, ako je to aj pri diaľniciach či nemocniciach. Kritickú infraštruktúru naozaj dneska máme vo veľmi zlom stave a máme tu investičný dlh teda na úrovni 10 mld. dneska, čo je obrovská suma, a v tejto situácii že naozaj že treba, treba hľadať a treba hovoriť o tých riešeniach, ako chceme pomôcť občanom a občiankam Slovenskej republiky s budovaním teda vodovodov a kanalizácií.
Vážené kolegyne, kolegovia, teda tento stav je naozaj výsledkom dlhodobej ignorancie. Na 80 % je to vina Ficových vlád a keby sme na to mali, keby sme na to mali teda tie finančné prostriedky a zdroje, ktoré nám poskytla Európska únia, a investovali by sa tam, kde to je potrebné, tak dneska tento stav naozaj už nemusel byť v takom stave, v akom sa nachádza. Ale, samozrejme, zodpovednosť nesú všetci, ktorí mali možnosť s touto témou niečo robiť. A nemôžeme sa zmieriť s tým, že v roku 2025 stále žijú medzi nami ľudia, ktorí teda nemajú kanalizáciu a ktorí musia platiť stovky eur za vývoz žumpy a ktorí nevedia, kam s týmto odpadom, lebo čistiarne sú plné. Toto nie je rozvoj a toto nie je udržateľnosť, toto je naozaj jedna veľká, veľká hanba. Žiadam preto všetkých kompetentných, a naozaj že od obcí cez vodárenské spoločnosti až po ministerstvá, aby túto tému konečne prestali obchádzať a začali ju riešiť s rovnakou vážnosťou, ako riešime cesty, nemocnice či školy, pretože hygiena, voda, kanalizácia sú základ a keď niečo nemá základ, tak to dlho naozaj neobstojí.
Ďakujem za pozornosť.

.

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, dve faktické poznámky.
Prvý pán poslanec Sabo, nech sa páči.

Ďakujem. Na upresnenie k tomu, čo si hovorila, kolegyňa Hanuliaková, tak Tomáš Taraba tvrdil dnes dopoludnia, keď naťahoval čas, lebo potrebovali 15 podpisov na pozmeňovák, tak tu mal také rečnícke cvičenie a okrem iného teda tvrdil, že Progresívne Slovensko sa pri novele o vodovodoch a kanalizáciách nechalo kúpiť lobistami a hlasovalo proti záujmom slovenského národa. Zo všetkých ľudí práve Tomáš Taraba povedal niečo o tom, že kto sa nechal kúpiť lobistami. Iba si pripomeňme, že na tejto schôdzi sme tu mali návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a bol tam taký, taká jedna časť, ktorá išla po ruke developerom a vlekárom.
Čiže na upresnenie. Keby nebolo Progresívneho Slovenska, k tejto novele o vodovodoch a kanalizáciách by možno ani neprišlo, pretože ministerstvo životného prostredia ho realizovalo, tento návrh, až po našom výraznom tlaku a upozorneniach aj na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. Novelu sme v prvom čítaní podporili, namiesto toho, aby teda pán Taraba hovoril, že sme boli proti, mohol si dať tú prácu a pozrieť si v legislatívnom toku na stránke Národnej rady, v prvom čítaní sme ju podporili a od začiatku sme konzistentne hovorili, že v druhom čítaní to tak nemusí byť, pretože sme videli, poeticky povedané, v tom zákone diery ako v potrubí. Preto sme predložili vlastný pozmeňujúci návrh, ktorým sme chceli návrh zákona vylepšiť, koalícia ho nepodporila, preto sme sa vo finálnom hlasovaní zdržali. Neboli sme proti, tak ako to tvrdil minister životného prostredia.
A ešte raz, nebyť nášho tlaku mediálneho, do zákona by sa cez poslancov HLAS-u dostala zmena cez pozmeňovák, ktorý písali lobisti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Nebyť nás, tak minister Taraba by si možno tento lobistický pozmeňujúci návrh ani nevšimol. Čiže toľko k tomu, kto píska podľa toho, ako lobisti telefonujú a dvíhajú telefóny a volajú kolegom z HLAS-u a posielajú návrhy pozmeňujúcich návrhov.