39. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si teda predstaviť tento návrh zákona.
No, veľmi jednoducho. Je to zákon, ktorý zdaňuje, teda transakčná daň je zákon, ktorý zdaňuje finančné dýchanie. Zdaňuje jednoducho ten úplný základ fungovania ekonomiky. Je to daň, ktorá v podstate sa vyskytuje tak v Maďarsku, potom ešte vo Venezuele a viac príkladov nejak veľmi nenájdeme. Je to zásadne škodlivá daň, škodí všetkým malým firmám, veľkým firmám, živnostníkom, jednoducho má jediné správne riešenie, aby bola zrušená, a to je teda to, s čím prichádzame aj s kolegami v tomto návrhu zákona. Chceme zrušiť ako celok transakčnú daň.
Ja ale poviem, vlastne trošku sa vrátim do obeda, kedy sa teda rokovalo o návrhu na zmeny v transakčnej dani z dielne SNS, a teda vlastne čo sa tam udialo. Myslím si, že to, že tento zákon, táto transakčná daň je škodlivá, jednoducho dnes to vnímajú a vedia už aj poslanci vládnej koalície. Ja si myslím, že dnes je reálne jeden jediný zástanca transakčnej dane na Slovensku, a to je minister Kamenický. Proste tak to je a dnes už sa za túto daň nepostavia ani koaliční poslanci. To chválim, jednoducho proste to zistenie, že je to zlé, sa ako udialo.
To, že je to fakt, teda potvrdzujú aj viaceré novelizácie, kde postupne prichádzalo k okresávaniu tejto dane, a teda k vyraďovaniu rôznych subjektov vlastne, ktorí už našťastie túto transakčnú daň neplatia. Áno, sú to kroky správnym smerom, len treba jasne povedať, a zopakujem to, že stále je to vlastne len okresávanie niečoho, čo tu nemalo byť, nemá byť a navrhujem, aby tu vôbec nebolo. No, veď už samotné ďalšie okresanie transakčnej dane, ktoré podporíme, teraz zo strany SNS, zasa to isté hovorí, že je to zlé. Dobré je teda to, že i keď tie ambície Andreja Danka sú, teda sa do reality dostanú v menšej miere, ale pres to všetko aspoň teda už živnostníci, SZČO nebudú platiť transakčnú daň. Je to, toto je fajn. Delí sa to tým, že sa upravuje daňovník, ktorým teda podľa nového, už predpokladám, že teda to bude schválené, lebo, hovorím, podporíme to aj my, ale ja som presvedčený, že to podporí celé plénum, takže aspoň všetci živnostníci pri tom množstve zlých správ sa teda tejto jednej povinnosti zbavia. Je to fajn v tom, že pamätáme si, najprv museli stáť na okresných úradoch, kde potrebovali teda rôzne potvrdenia o tých svojich živnostiach. Potom proste už stáli zase v radách v bankách, ktoré im otvárali tento transakčný účet a toto všetko, samozrejme, stálo peniaze. Stálo to peniaze aj na strane štátu, samozrejme to stálo peniaze aj na strane týchto živnostníkov, no ja to poviem, že, kolegovia, som rád, že ste si uvedomili, že to celé bolo hlúpe a zbytočné a že teda podporíte návrh strany SNS, ktorá teda aspoň toto teda vyzerá, že pretlačí, že sa to pre živnostníkov zruší.
No, zároveň teda stále sú to len malé kroky k tomu, aby sa, aby sa tá situácia zlepšila, tým finálnym riešením by malo byť, malo byť zrušenie celej dane. Stále, prosím, máme dve možnosti. Kolegovia, zajtra budete hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, kde navrhujeme zrušenie celej transakčnej dane, zároveň tu bude aj tento návrh, ktorý tiež ju bude rušiť ako celok. Skutočne, fakt ja dovolím si ešte pár slov použiť, vidím, že už ma aj vlastní kolegovia naháňajú (povedané so smiechom), ale proste, že prečo. Každý daňový systém, a to sa asi zhodneme, však to sa snažíte, aby ste čo najviac peňazí vybrali do štátneho rozpočtu. Robíte to jednoducho nesprávnym spôsobom, vymýšľate nové dane, zväčšujete, zvyšujete existujúce dane, vyrábate nové sadzby, zvyšujete odvody a týmto celým spôsobom vlastne akoby žmýkate už ten suchý pomaranč a stále viacej, viacej chcete od firiem získať. Tá cesta ale je úplne, hovorím, nezmyselná v tom, že len robíte ďalšie sadzby, čo je zozložitenie daňového systému. Robíte, robíte vyššie daňové, alebo teda, pardon, robíte vyššie zdravotné odvody, sociálne odvody, to nie je nič iné než zvyšovanie zasa odvodového zaťaženia práce. Vyrobili ste nové dane, no to je proste takisto zaťaženie. Celé to má viacero, viacero smutných efektov. Hej, jeden je taký klasický učebnicový, ktorý sa z tej učebnice už dostal do reality, že zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia, alebo úplne skrátene že daní, má za následok zníženie ekonomickej aktivity. No presne to sa stalo. Ekonomika nám stagnuje, v druhom polroku tohto roku máme len 0,4-percentný rast. Porovnajte, prosím, s Českom, ktoré má 2,6-percentný rast v druhom kvartáli. A celý teda ten výsledok je, že ten daňový systém je zložitejší. Takže dane sú vyššie, to vám berie peniaze od zníženej ekonomickej aktivity. Dane sú zložitejšie, to zasa proste zvyšuje vôbec mieru daňových podvodov, mieru optimalizácie, mieru toho, ako tie firmy chcú unikať vlastne z tej daňovej povinnosti, a to sa teraz kľudne bavme, že legálne alebo aj nelegálne, ale ten výsledok je, že zasa vyberiete menej, ako ste si predsavzali. Aj samotná transakčná daň od prvého dňa, kedy bola zavedená, od prvého dňa ten jej výber postupne klesá. Prečo? Pretože postupne sa tam pridávali novelizácie, ktoré vyraďovali rôzne, rôzne subjekty, hovorím za mňa dobre, a takisto aj to, že tie firmy hľadali cesty, hľadali cesty, ako tomu uniknúť. Keď mali, ja neviem, dve päťtisícové faktúry, dobre, dajme štyri päťtisícové faktúry, tak z toho spravili vlastne jednu 20-tisícovú a zaplatili podstatne menšiu sadzbu, lebo teda tá sa vzťahuje do desaťtisíc, takto. Ďalej vám firmy unikajú do hotovostného systému. To je úplne legálne proste, áno, firmy, firmy vystavia bloček, alebo teda ktokoľvek vystaví blok, ten je normálne zaplatený, ale teda v hotovosti, hej. A proste firmy potom následne svojim dodávateľom platia v hotovosti, tak sa napr. vyhnú transakčnej dani.
Čiže vy ste vymysleli zasa kopu ďalších prekážok, hej, pre tie firmy a tie, samozrejme, robia všetko pre to, aby nezaplatili v tejto drakonickej dobe a drakonických sadzbách čo najviac, tak hľadajú cestu ako uniknúť. Čiže jedna vec je, strácate takto. No ale druhá vec je tá, že odtiaľ je len kúsok, keď už chcete po zákazníkovi, aby zaplatil v hotovosti, aby ste mu napr. nedali blok, hej. A tam už sú potom aj ďalšie, ďalšie reálne úniky a na toto chcem poukázať a nič z toho som nenašiel v konsolidačnom balíčku.
Keby ste vyberali, kolegovia, dane, keby ste vyberali dane aspoň na úrovni priemeru Európskej únie, tak približne 1,2 mld. eur ročne by bol vyšší daňový výber pri rovnakých sadzbách. Proste jednoducho vybralo by sa viac, pretože by sa teda, bolo menej daňových únikov. 1,2 mld. pritom, aby sme boli priemer Únie, to je podľa mňa dosiahnuteľné, však hádam by sme mohli byť aspoň priemerní. No a teraz, keby sa toto podarilo, tak napr. tých možno 500 mil., možno 450 mil., uvidíme, koľko bude ten výber transakčnej dane, tak tú by ste mohli v pohode zrušiť, k tomu by ste mohli zrušiť zvýšenie zdravotných odvodov, čo je ďalších 360 mil., k tomu by ste mohli kľudne zrušiť všetko zvýšenie sociálnych odvodov pre živnostníkov, špeciálne pre malých živnostníkov a ešte stále proste by to bolo úplne, úplne ako by ziskové, hej. 1,2 mld. z 1,4-miliardovej tohtoročnej konsolidácie, ktorú ste si tu v piatok schválili, by sa dalo vyriešiť tým, keby štát lepšie vyberal dane. Nikomu by tým neublížil, len by sa lepšie vybrali dane. Práve naopak, poctivým podnikateľom, ktorí tie dane platia, proste vydávajú bločky, riešia si svoje daňové povinnosti, ich nevýhodu by ste znížili, pretože jednoducho by ste prinútili daňových podvodníkov proste, aby platili. Čiže by ste ešte dokonca aj zlepšili podnikateľské prostredie na Slovensku.
Toto je, toto je cesta, ja to hovorím práve preto, aby to nebolo, že len navrhujem, že sem príde Viskupič a chce zrušiť celý zákon a teraz nepovie, ako by sa to dalo nahradiť. Takto by sa to dalo nahradiť. V tých dvadsiatich dvoch konsolidačných opatreniach nebolo ani jedno, ani jedno, ani čiarka, ktorá by išla ku zlepšovaniu výberu nejakými formami. A bolo tam milión slov na to, aby sa ten výber ešte zhoršil, pretože to celé robíte zložitejšie, výnimkovatejšie, proste s vyššími sadzbami, s väčšou mierou podvádzania alebo obchádzania. Toto, toto všetko proste ide oproti. Aby som bol férový, je tam jeden bod, ktorý hovorí o tom, že chce dať ministerstvo financií daňovú, nazvime to amnestiu alebo generálny pardon, kde teda dáva priestor bez úrokov a teda poplatkov zaplatiť si svoju daňovú povinnosť. Ale to nie je zlepšovanie výberu, proste to je jednoducho, to je skôr len ukázanie, že ako zúfalo tie dane sa vyberajú, ako zúfalo sa dane vyberajú. Proste jednoducho to nie je cesta. Čiže nie sú opatrenia, ktoré by, ktoré by pomáhali ekonomike. To sa už nebavme o tom, že je iks rôznych vecí, ktoré by ste mali urobiť, aby sa ekonomika práve že stala aktívnejšou, hej, aby sa oplatilo podnikať, aby bolo menej byrokracie, menej administratívy. Len to sú všetko veci, ktoré sa nedajú spraviť zo dňa na deň zmenením jedného čísla v nejakom zákone. To sú všetko veci, ktoré jednoducho trvajú a ktoré by chceli svoj čas.
No, napriek tomu akokoľvek, a ešte teda tá ďalšia vec, to ďalšie riešenie poviem, a to je to, že štát by konečne mal začať šetriť na sebe. Skutočne, že dva roky štát neušetril, neušetril nič. Výdavky aj v roku ´24 boli vyššie oproti tým, ktoré boli v ´23. Aj v roku ´25, aj tohtoročné výdavky sú vyššie ako v ´24. Ja sa tu stavím, ja sa tu stavím, že keď sem o pár týždňov príde minister s rozpočtom na 2026, tak tá suma tých výdavkov bude opäť vyššia ako v roku ´25, ako v tomto roku, s tým, že ale tu rozprávate, že štát ide ušetriť na sebe bájnych 1,3 mld. Ale tak jak Columbovu ženu, ani tie konkrétnosti k tomu zatiaľ nikto nevidel. A ja ešte raz poviem, ani neuvidí, pretože tie výdavky budú zasa vyššie. Jednoducho takto to, takto to celé robíte od desiatich k piatim a potom treba vyrábať nové, nové dane.
Čiže ešte raz. Je tu návrh zákona, ktorý en bloc ruší komplet celú transakčnú daň bez náhrady a je to niečo, čo ani nechcem povedať, že je to akoby reforma alebo niečo, nie je to reforma, pretože bez tej transakčnej dane ešte tá celá ekonomika fungovala, už vtedy boli problémy, len vy ste touto daňou vyrobili kopu ďalších problémov, hej. Ale dobre, bolo by to aspoň to, že by sa aspoň, aspoň niečo vrátilo na pôvodnú, znesiteľnú úroveň.
Kolegyne, kolegovia, všetkých, samozrejme, hlavne koaličných kolegov, ale, samozrejme, aj opozičných žiadam, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Je to niečo, čo zlepší podnikateľské prostredie, to máme inak potvrdené aj z ministerstva hospodárstva, taký papier mi prišiel. Je to niečo, čo zlepší fakt pozíciu slovenských podnikateľov voči okoliu, voči zahraničiu. Je to niečo, čo dá šancu, aby tie ceny nemuseli zvyšovať, aby nemuseli odchádzať ľudia nakupovať proste nákupnou turistikou do zahraničia. Áno, aj toto je kvapka v mori pri tom všetkom, čo ste naplánovali pre budúci rok, hej. Toto vie ušetriť proste podnikateľom možno tých 400-450 mil. Vy ste im už medzitým vyrobili ďalšiu kopu povinností za 1,4 mld. No ale aspoň, aspoň niečo, hej. Jedným zákonom sa nedá vyriešiť všetky problémy celého sveta, ale jeden veľký problém sa týmto zákonom vyriešiť dá. Kolegyne, kolegovia, stačí stlačiť to správne tlačítko a pomôcť takto aj vašim voličom, aj vás volia, predpokladám, aj nejakí podnikatelia, aj nejakí tvorcovia hodnôt.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladám na rokovanie Národnej rady ja.
Cieľom predloženého návrhu je stanoviť (rečník si odkašľal), pardon, limity na výdavky na obstaranie osobných automobilov pre prezidenta Slovenskej republiky, pre členov vlády, pre štátnych tajomníkov, pre štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie. Návrh sa primárne zameriava predovšetkým teda pre limity na vozidlá prezidenta a členov vlády, keďže tieto doteraz neboli vôbec nikde upravené.
Zákon je v súlade, takto, návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, je to vlastne konsolidačným opatrením. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyvy na informatizáciu spoločnosti a je v súlade teda s ústavou a ústavnými zákonmi a všetkými ostatnými všeobecne záväznými predpismi.
Viacej poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim, a momentálne som skončil. Nech sa páči, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, no, častokrát zaznieva z úst vládnej koalície, že teda len kritizujeme a čo by sme robili a že nemáme žiadne opatrenia. Tak vidíte to, aj dnešné poobedie je teda dôkazom toho, že opatrenia máme, transakčnú daň máme za sebou a teraz teda ďalšie opatrenie, teraz konkrétne vlastne, ktoré bude znižovať výdavky, čiže to, po ktorom skutočne voláme a ktoré je veľmi potrebné. Je to proste jeden zo symbolov a teda to je to, že navrhujem obmedziť ceny vládnych limuzín, v prvom rade teda pre pána prezidenta, pre predsedu vlády, pre štátnych tajomníkov, pretože zrovna tieto kategórie doteraz neboli nijak obmedzené a zároveň aj pri ďalších kategóriách verejných zamestnancov tieto limity mierne znižujem. Tieto doteraz boli zachytené v, myslím, že nariadení vlády, takže je určite lepšie, ak sa to dostane do návrhu zákona. Bude to teda, verím, že viacej dodržiavané.
Čiže veľmi jednoducho. Však nikto, a tým začnem, nikto nehovorí, že pán prezident by mal chodiť na bicykli alebo že predseda vlády má ísť peši alebo emhádečkou. Tie čísla sú stále skutočne na úrovni takej, že je to zodpovedajúce a je to v poriadku. Ale treba vnímať to, že nemôže, nemôže minister, prezident, predseda vlády jednoducho fungovať v stave, kedy Slovensku tento rok bude chýbať 7,5 mld. eur, 7,5 mld. eur, to sú inak že trikrát Burj Khalifa, hej, najvyššia budova sveta, nemôžu chcieť chodiť vo vozidlách bez akýchkoľvek limitov. Ale keby to len bolo, že nemajú limity, ale ono sa to, bohužiaľ, fakt aj zneužívalo. Zoberme si, zoberme si ministerku Šimkovičovú, hej. Veď len tlakom opozície proste jednoducho prišlo k zrušeniu tohto predaja. Tá si jednoducho, koľko, 146-tisíc, ak si dobre pamätám, vyberala vozidlo. A zďaleka to nie je proste jediný, jediný prípad. Viacero, stačí sa pozrieť do Centrálneho registra zmlúv, proste sú tam iks prípadov drahých skutočne vozidiel, ktoré si nekúpi povedzme ani, ja neviem, nemeckí ministri. Jednoducho tá debata o tom, že máme jednoznačne obmedzené zdroje a navyše teda veľké deficity, veľké dlhy, tak nemôžu, nemôžu si skutočne symbolicky ani členovia vlády, ani prezident proste svoje potreby sa voziť ako robiť v neobmedzenej výške. Čiže toto je, toto je tým hlavným motivátorom. Samozrejme, že ani toto opatrenie samotné nijak nevyrieši všetky problémy slovenských verejných financií, ale je to jednoducho jeden zo symbolov, jeden zo symbolov toho, že proste treba šetriť, že je nejaká hranica, po ktorú je zmysluplné, a teda chráňme si svojich najvyšších predstaviteľov štátu, ale proste niekde musí byť tá hranica.
Tak aby som bol teda konkrétny, aby som bol konkrétny, takže tento môj návrh zákona stanovuje pre prezidenta Slovenskej republiky limit 90-tisíc euro na nákup jeho vozidla. Pre predsedu vlády Slovenskej republiky navrhuje limit 60-tisíc eur, pre členov vlády navrhuje limit 48-tisíc eur, pre štátnych tajomníkov, generálnych tajomníkov služobných úradov, ďalších takto najvyšších úradníkov je tam limit 40-tisíc eur. Nebudem, nebudem menovať, tých pozícií je tam veľmi veľa. Potom ďalšia kategória sú povedzme podpredsedovia rôznych ústredných orgánov štátnej správy, generálni tajomníci služobných úradov, ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Zasa nebudem, nebudem menovať, ešte možno predsedov krajských súdov spomeniem, kde je teda 35-tisíc eur limit. A potom zasa nižšia kategória 28-tisíc eur a ostatní zamestnanci štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií 22-tisíc eur.
Jednoducho toto musí byť príspevok fakt tej verejnej správy alebo štátnej správy ku nejakému zmysluplnému šetreniu. Samozrejme odpichnem sa trošku aj od slov ministra financií, ktorý, bolo to vôbec nekonkrétne, ale teda sám navrhuje zníženie množstva nakupovaných nových vozidiel ako jedno z konsolidačných opatrení bez akéhokoľvek vyčíslenia. Ale mohol by sa akoby týmto inšpirovať. Jedna vec je, ak chce sa skutočne šetriť a potrebuje, veď ten štát sám, veď chcete, chcete miliardu ušetriť aj na výdavkoch, tak sa treba skutočne pozrieť na toto. Nestačí len obmedziť nakupovanie nových. To proste, to stále ešte môže byť taká tá hra, že niekde si do rozpočtu napíšem 3-tisíc nových vozidiel a potom poviem, že kúpim len 1 500, hej, ale vedel som, že potrebujem alebo chcem mať 1 500 nových vozidiel. Takto to proste nemôže fungovať. Jasne musí minister zadefinovať maximálne limity a potom tá debata musí byť skutočne o tom, že o koľko sa zníži počet vozidiel používaných verejnej správy. Toto je to. Ak chcete proste dať na stôl nejaké skutočné šetrenie, tak treba povedať, že štát má toľkoto prevádzkovaných vozidiel a za rok ich proste bude mať, ja neviem, o nejaký počet nižší, normálne, že reálne že nižší, hej. A ušetrí sa na tom, že sa nejaké predajú, ušetrí sa na tom, že teda nebudú sa nejaké servisovať, že sa nebude toľko jazdiť. Toto sú jediné reálne možnosti šetrenia, ako sa takéto dá urobiť. Limitovať sumy a limitovať množstvá., znižovať sumy, znižovať množstvá. Nijak inak neušetríte. Akože napísať to, že štát nebude kupovať zbytočne nové vozidlá, keď to trochu parafrázujem, tak to pevne verím, že nekupoval ani doteraz, hej, že sa asi kupovalo len vozidlo, ktoré potrebuje štát. No ale, akože, bohužiaľ, za á, to takto nebolo a, za bé, proste treba sa pozerať na to, na čo máme. To je to skákanie do výšky, pokiaľ doskočíme. To je to prikrívanie sa perinou, na akú máme. To je ten, toto je jedno z takýchto opatrení, ktoré by tu mali byť vo väčšom množstve ako šetriť. Takže ak najbližšie bude ktokoľvek nám, páni z koalície, hovoriť, že nemáme konkrétne opatrenia, že s ničím neprichádzame, ale prichádzame, len nemohlo by to byť tak, že nás počúvať nula členov koalície z SNS, nula členov koalície zo Strany vidieka, či jak sa volajú, nula členov z HLAS-u a traja ctení kolegovia, pardon, štyria, piati kolegovia zo SMER-u, hej, proste päť koaličných poslancov počúva. Vďakabohu aspoň za to, ale tá realita je takáto.
Takže ešte raz, navrhujeme obmedzenie ceny limuzín a veľmi sa uchádzam o podporu. V podstate to ide z línii toho, čo chcete. Chcete šetriť, chcete míňať menej na strane štátu. Tento návrh všetko spĺňa. Podľa mňa sú tam nastavené tie sumy okej, dokonca ešte poviem, že som tam dal aj limit, on tam bol v zákone aj doteraz, že keď je to vozidlo ekologické, to znamená buď hybrid alebo elektrické, že teda môže byť tá suma zvýšená. Ja to tam ponechávam, ale aj to som znížil, ten svet sa nejak vyvíja, tak doteraz tam bolo, myslím, že 50-porcentné navýšenie, ja som tam nechal 25-percentné. Čiže ale ešte stále je tu ešte aj navýšenie pri nejakej ekologickosti. Samozrejme, tá debata o tom proste môže byť inde, ale to teraz jednoducho neriešme. Riešim to, že je to návrh, ktorý vie byť uvedený do praxe, je zmysluplný, tie sumy sú zmysluplné. Takže budem veľmi sa čudovať, ak to proste nebude podporené. Je to úplne v súlade s tým, čo deklaruje aj koalícia, že chce robiť, a myslím si, že v opozícii máme v tom jasno takisto.
Ďakujem pekne za pozornosti.

Ďakujem za slovo, pán predsedujúci.
Marián, plne podporujeme tento návrh. Aj my sme za to, aby sa znížili limity na cenu nákupu nových vozidiel pre predstaviteľov vlády, pre pána prezidenta. A myslím, že ste málo ambiciózny v tej doložke, lebo ty si hovoril, že to nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani to nemá žiadne sociálne vplyvy. Ja si myslím, že kľudne môžte vyznačiť pozitívne vplyvy, pretože keby táto vláda ukázala, že v čase konsolidácie sú ochotní znížiť svoj luxus, ktorý si zatiaľ dopriali, tak by to malo veľmi pozitívne vplyvy aj na podnikateľské prostredie, aj sociálne vplyvy. Pretože ľudia, ktorí sa musia skladať dnes na ten luxus, by mali aspoň pocit nejako spolupatričnosti, že tá vláda šetrí aj na sebe a nielen na ľuďoch.
A druhá poznámka, že dnes sme v období, keď vláda povedala že teda bude šetriť 1,3 mld. na sebe že vraj. Ale stále nemáme konkrétne opatrenie, nič. Čiže toto opozičný návrh je vlastne ešte ďalej ako samotná vláda. Že už konkrétne návrhy vám dávame, ako by ste na sebe šetriť mohli, nech sa páči, v hlasovaní zajtra o jedenástej môžte ukázať, ako to myslíte vážne s tým šetrením na sebe, či budete šetriť iba na úradníkoch, alebo ste ochotní šetriť aj na čelných predstaviteľoch ministerstiev, šetriť na pánovi prezidentovi, šetriť na luxuse, ktorý ste si zatiaľ dopriali. A ak to spravíte, tak to bude mať podľa mňa pozitívne vplyvy aj na podnikateľov, ktorých budete zdierať budúci rok, aj na bežných ľudí na Slovensku. Pretože táto dilema, či si vôbec môžem dovoliť nejaké auto a akú sumu vôbec zvládnem, tak pred touto dilemou bude stáť každá jedna rodina budúci rok. Tak by bolo fér, keby si túto dilemu postavila pred seba aj vláda, že teda dobre, nebudeme sa voziť na najdrahších luxusných autách bez limitov, ale si tie limity nejak znížime a sme ochotní nejak prispieť aj my tým, že sa vzdáme svojho luxusu.
Ďakujem za tento návrh, podporíme ho.

Ďakujem pekne. Veľmi si to vážim a úplne súhlasím s tým, čo si, Janko, povedal. Ja ešte len ukážem na jeden ďalší aspekt, čo s tým súvisí, že dosť často chodím do Česka. Počet húkajúcich vozidiel akože v Prahe, však tiež sú tam všetky štátne orgány, je podstatne nižší ako tu na Slovensku. Rovnaký pocit mám z Viedne, motal som sa teraz dva dni po Tokiu, proste tam okrem sanitiek nehúkalo nič iné. Ale ja verím, že to nemám len tú skúsenosť, že chodím dennodenne po diaľnici, mňa než prídem od Trnavy po Bratislavu, tak ma predbehne častokrát štyri-päť takých húkajúcich luxusných čiernych vozidiel. Posledne som teraz ráno 8.55 h púšťal ministra, ktorý tu mal vystupovať, tak isto pod majákmi. Hurá, proste, toto je normálne že slovenský folklór, slovenský folklór, tu každý, kto dostal troška vyššie, má pocit, že potrebuje mať najväčšie auto na svete, najsilnejšie majáky, najsilnejší zvuk a proste nech mu všetci idú z cesty a pustia ho, lebo len on ide do práce a všetci ostatní asi idú sa len zabávať, že vrátane podnikateľov, ktorí už si budú môcť odpísať len polovicu dépeháčky, lebo pravda, keď má malý podnikateľ len jedno vozidlo, tak už teraz vlastne on sa na polovicu zabáva a len na polovicu pracuje. Aj toto sa ukazuje, že s akou ignoranciou vlastne sa pozerajú tvorcovia aktuálnych zákonov na bežných ľudí a na tých tvorcov hodnôt, ktorých inak všetci potrebujeme, aj keď je ten pohľad na svet sociálnodemokratický. Na tvorcov hodnôt by sme mali pozerať, či sme vpravo, vľavo, liberálni, progresívni, akýkoľvek, proste rovnako. Všetci ich potrebujeme a všetci by sme im mali vytvárať dobré podmienky.
Ešte raz ďakujem.

A ja opäť ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľ je veľmi jednoduchý. Cieľom predloženého návrhu je zrušenie povinnosti platiť zdravotné poistné, alebo poistné odvody pri takzvaných pasívnych príjmoch. Tak isto toľkoto iba na úvod a viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 898.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vychádzajú z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovanie návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pani poslankyne špeciálne, no, rodinka Ledeckých (povedané so smiechom), no dobre. Áno, buďme efektívni aj v čase, hej, nielen v našich rozhodnutiach.
Takto, toto je zasa ďalší konkrétny návrh, s ktorým prichádzame, strana SaS, tentokrát v zmysel nejakej podpory ekonomickej aktivity, zníženia daňového, odvodového, už akokoľvek to nazveme, zaťaženia. V zmysle toho, že zostane ľuďom viac peňazí vo vreckách a následne to, samozrejme, vie podporiť ekonomickú aktivitu, vie to podporiť rozvoj Slovenska a zároveň, a to nepopieram, proste je to aj niečo, čo zníži v prvom kroku príjmy štátu a jednoducho prinúti štát, aby jednoducho šetril, hej, aby šetril. Takže toto je v skratke vlastne to, čo chcem týmto návrhom zákona, návrhom zákona teda zariadiť alebo priniesť.
No, ako to funguje teraz. Problematika platenia poistného na zdravotné poistenie je upravená v zákone o zdravotnom poistení a to je, samozrejme, aj s odkazom na zákon o dani z príjmov. No a okrem aktívnych príjmov, to sú teda príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa teda, a o tom sa chcem baviť, platí zdravotné poistenie aj z takzvaných pasívnych príjmov. Medzi pasívne príjmy patrí napríklad dosahovanie príjmov z kapitálového majetku, dosahovanie príjmov z tzv. ostatných príjmov a aj z dividend. Zákon o zdravotnom poistení definuje tieto ostatné príjmy odkazom na zákon o dani z príjmov a teda patria sem ešte aj príjmy z príležitostných činností, príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností, príjmy z predaja hnuteľných vecí, príjmy z prevodu opcií, príjmy z prevodu cenných papierov, príjmy z derivátových operácií, príjmy z predaja kryptoaktív a mnoho ďalších, hej. Ideový príjem je ten, že človek má byt, ktorý kúpil tri roky dozadu napríklad a teda chce ho z rôznych dôvodov predať, nemusí to byť nutne že chce zarobiť, možno potrebuje väčší byt, možno potrebuje menší byt, možno sa jeho situácia proste nejak zmenila, možno k lepšiemu, možno k horšiemu, akokoľvek, hej. Samozrejme ceny nehnuteľní rastú a keďže to pred tromi rokmi za niečo kúpila, daný človek za niečo to, samozrejme, predal a ten rozdiel, ten zisk, ktorý z toho občan má, je jednoducho jeho príjmom, hej, v tomto prípade pasívnym a musí byť zdanený, to je v poriadku, nejaká sadzba dane je, samozrejme, z dane zo zisku je správna, my hovoríme, mala by byť čo najnižšia, v ideálnom prípade rovná, ale taký návrh zákona budem prekladať až o kúsok neskôr, ale, a o čom sa tu zasa bavíme, tak ďalších vlastne od budúceho roka už 16 %, v tomto roku 15 % je takzvaný ten zdravotný odvod. Normálne že z takéhoto predaja bytu, hej, musí zaplatiť proste z toho zisku, z toho rozdielu medzi tým, za čo to bolo kúpené a predané, musí daný občan zaplatiť ešte aj zdravotné odvody, ešte aj zdravotné odvody. A vôbec nie že v zanedbateľnej výške. Akože to 15 %, alebo budúci rok 16 % to je akože že fakt sakra dosť, hej. A toto si, prosím, predstavme, hej, nepredstavme si hneď za tým proste, tak jak sa to dá povedať, aha, niekto bohatý a teraz nebude platiť. To sa zasa raz týka veľmi často práve tých obyčajných ľudí, ktorí riešia svoju situáciu, kde potrebujú každé euro a nie, aby ešte štátu zaplatili vlastne dodatočné zdravotné odvody, ktoré mu, samozrejme, akože nič negarantujú. To si treba povedať, to je vyslovene platba štátu a ešte sa teraz bavme o tom, že sa to volá zdravotný odvod. Ale keď teraz pôjdem trošku do takej tej teórie, tak rozdiel medzi odvodmi a daňami je v asymetrickosti alebo symetrickosti platby. Keď dane sú také, že človek ich odviesť musí, lebo zákon, lebo štát, a nemá za ne priamo nič, hej. Proste platí ich a štát potom s tým niečo robí. Ale ten daný daňovník z toho nemá nič. Pri odvodoch je to inak, tiež tam môže byť nejaká asymetrickosť, ale keď platíte sociálne odvody, máte nárok na nejaký dôchodok. Keď platíte zdravotný odvod, máte nárok na nejakú zdravotnú starostlivosť, ale pri tomto to jednoducho negarantuje nič. Je to normálne, skutočne platba, ktorá sa podobá na daň, ktorá je jednoducho ďalšou daňou a ďalšou platbou štátu nezmyselnou, skutočne, skutočne nezmyselnou. A preto ju chceme zrušiť.
Použijem ďalší príklad. Už sme to tu dokon... (rečník sa zasmial) už to dokonca bolo schválené, na konci predchádzajúceho volebného obdobia bolo vlastne schválená zmena zdaňovania krypta, kde teda bola, za prvé, znížená daň, ale aj zrušený zdravotný odvod. Teraz si zoberte, že máme tu kopu mladých ľudí, možno ešte stále žijú na Slovensku a možno už dlho nebudú, ale jednoducho stali sa z nich kľudne možno aj milionári, proste lebo investovali do krypta a povedali si, že jednoducho oni chcú to svoje, zatiaľ elektronické bohatstvo trošku preniesť do tej reality. Radi by zaplatili štátu nejakú daň a jednoducho kúpili si potom, poviem, kľudne to svoje Lamborghini alebo, alebo nejaké auto a stali sa proste váženým, slušným, zodpovedným občanom tohto štátu, ktorý jednoducho svojou aktivitou, svojou činnosťou sa stal normálne že bohatším, hej? No ale tá realita je tá, že teraz podľa nových pravidiel, už budem sa pozerať na to, čo bude budúci rok, tak po takomto človeku budete chcieť 35 %, 35-percentnú daň a ešte 16-percentné zdravotné odvody, hej? To keď si zrátate, je viac ako 50 % už. Jednoducho ktorý, ktorý človek, ktorý akokoľvek si zarobil, bude chcieť odovzdať 50 % proste toho štátu? Začo? Za nič. Len kvôli nenažranosti a kľudne potom aj veľkým limuzínam na strane štátu. Jednoducho tuto, tuto si treba uvedomiť, že, a fakt to funguje, že to nezdaňujú tí ľudia. Nezdaňujú. A dva roky dozadu sú posledné čísla, asi 700-tisíc mal štát príjem z dane z krypta pri takto dramatických sadzbách. Jednoducho to znamená, že to, samozrejme, nikto nezdaňuje. A keby sa tam dala rozumná daň, a teraz o čom sa bavíme, napríklad teda zrušený zdravotný odvod, tak verte tomu, že tí ľudia by si tie svoje príjmy takto zlegalizovali, odišli by z krypta, zdanili by to, kúpili by si tu normálne legálne domček, auto a možno by boli spokojní občania Slovenska. Takýmto drakonickým zdaňovaním, a teda zasa hovorím konkrétne tieto zdravotné, ale aj všeobecne, všeobecne-všeobecne, vyháňame ľudí zo Slovenska. Ale vyháňame tých najšikovnejších, najschopnejších, najpodnikavejších, naj, najrozumnejších, najcennejších, hej? Toto je toto a tu bude trpieť. Slovensko aj tak trpí takzvaným tým brain drain, že nás proste tí najšikovnejší ľudia, aj tak odchádzajú od nás. Ale keď to štát robí, že ich ešte cielene vyháňa, tak to je už fakt akože cesta, cesta do pekla.
Čiže zasa konkrétny návrh zákona, ktorým chceme prispieť k tomu, aby verejné financie boli lepšie, aj keď hovorím, toto v tomto prípade, samozrejme, v prvom kroku akoby zoberie peniaze, ale v druhom kroku ja garantujem, že to zníži množstvo podvodov, zníži to množstvo optimalizácií, zníži to množstvo zmlúv, ktoré sú na inú sumu ako reálne, a potom doplatkov kade-tade bokom, tak by to vo finále pomohlo verejným financiám. Konkrétny, zmysluplný návrh a poprosím a budem sa uchádzať, samozrejme, o podporu. Počet kolegov zo SMER-u klesol na dva a stále je to strašne-strašne málo, ale skúste sa (reakcia z pléna), aha, áno, vidím, dobre (povedané so smiechom), dobre. Skúste sa, prosím, zamyslieť. Zasa aj toto je v súlade s tým, čo hovoríte, že chcete ozdraviť verejné financie, zlepšiť situáciu, jednoducho prosím vás o podporu, takisto kolegov z opozície, treba povedať, že ani nás tu nie je veľa, aby som bol férový.
Ďakujem pekne za pozornosť a skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolegovi Viskupičovi poviem iba toľko, Maroš, mňa si presvedčil, čiže ja tvoj návrh zákona samozrejme podporím. Chcel som k tomu dodať, že práve tieto typy príjmov pochádzajú neraz od ľudí, ktorí sú dostatočne chytrí na to, aby to dokázali zoptimalizovať. Tak ako to platí pri zdravotných odvodoch, ako to platí pri niektorých typoch daní, aj toto sú typy príjmov, ktoré keď niekto dostáva, tak má dostatočne veľkú motiváciu, aby hľadal, ako to zoptimalizovať a práve takéto typy zdaňovaní vedú k tomu, že tí ľudia potom vytiahnu všetky tie príjmy do inej, do tej alternatívnej sivej zóny, do zahraničia. Skrátka vo výsledku ten štát na to doplatí, pretože ten výnos bude menší ako keby sme takéto, takéto typy príjmov nezodvodňovali alebo nezdaňovali. Čiže s vaničkou teda vylievame aj dieťa, nielen tú vodu.