39. schôdza

S reakciou pán poslanec Vašečka.

Ďakujem veľmi pekne. Keď je človek v opozícii, pán kolega, vy ste prvé volebné obdobie, tak má ten prepych, že zakiaľ predkladá zákon, ktorý je v prvom čítaní, tak minimálne niektoré z nich nemusí ešte s nikým predrokovať. Keď sme boli vo vládnej koalícii, tak mnohé tie veci sa museli dlhé mesiace pripravovať na to, aby sa tie veci prerátali, a ja som naozaj hrdý na tie veci, ktoré sme urobili pre rodiny, rodičov, napríklad spomínaný rodičovský bonus, ktorý sa mi veľmi páčil, a zároveň napríklad daňový bonus na dieťa, ktorý spolu s rodinnými prídavkami mohol dosiahnuť hodnotu až 200 eur na dieťa, čo teda bolo veľmi významné. A ja vám poviem jednu takú vec, ktorá nie je veľmi populistická a možno by mi moji marketingoví poradcovia povedali, aby som ju nepovedal. Zvýšme dane ostatným. Zvýšme celkovú sadzbu a znížme manželstvám a rodinám. Štát nemá prečo podporovať jednotlivcov, ani to nikde nesľúbil. Sľúbil, že bude podporovať manželstvo, rodinu, rodiny s deťmi. Jednoducho keď nemáme peniaze, tak to musíme urobiť tak nejak vyvážene. Ja nie som úplný zástanca takého rovnostárstva napríklad pri dôchodkoch, že to je nespravodlivé, to zaznelo pri tom rodičovskom dôchodku, je to nespravodlivé, je to diskriminačné, všetkým rovnako. No ale nie, keď niekto vychoval tri-štyri deti, tieto deti zostali tu na Slovensku, tu pracujú, tu platia dane a dávajú odvody do tej Sociálnej poisťovne, z tých peňazí predsa dostávajú dôchodci dôchodky, nie z nejakých všeobecných. To znamená minimálne symbolicky, lebo tu nehovoríme o nejakých obrovských sumách, minimálne symbolicky má význam podporiť manželstvo, rodinu a rodičovstvo. A opakujem znova, je to opozičný návrh, keby sme boli v koalícii, tak si to prerátame do centíka a povieme si, ako a kedy to môžme zaviesť. Teraz ponúkam myšlienku na rozvíjanie.
Ďakujem.

Ďalším v rozprave je pán poslanec Galko.

Výborne, je ma počuť. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som teda pôvodne nezamýšľal vystúpiť, ale nakoniec som sa teda rozhodol, že tých zvyšných deväť minút využijem a poviem niečo k tomuto návrhu, že budem trošku improvizovať.
No, ja by som začal takým osobným príkladom a chcem sa, teda mám niekoľko otázok vlastne na pána navrhovateľa a chcel by som sa ho spýtať, že či to ten zákon rieši a ak to rieši, tak ako to rieši. Ja pochádzam zo siedmich detí. Môj otec zomrel, keď sme boli ešte všetci na školách, najmladší brat mal dva roky a vlastne len najstarší brat bol, že chodil do práce a on teda tak nejak sa snažil tej mame vypomáhať s tými zvyšnými šiestimi nezaopatrenými deťmi. Bol to veľmi ťažký život, veľmi tvrdý život a tá moja mama, nebohá, moja dobrá mama vlastne musela chodiť do dvoch robôt, ona vždy ráno vstala, nás obriadila všetkých šiestich, vyprevadila nás do školy, potom bežala pracovať, ona fyzicky pracovala na plavárni, potom prišla domov, znova nás tam, nám večeru dala alebo čo a potom ešte utekala večer upratovať, ona upratovala na školách a v kanceláriách, aby sme nejako vyžili, a bolo to veľmi náročné, ale veľmi nás to posilnilo všetkých. A chcem sa teda spýtať, že ona teda nikdy sa nevydala, ona bola veľmi silno veriaca, chcem sa spýtať, že či tento návrh myslí aj na také matky, ako bola ona? Lebo ona nie vlastnou vinou vlastne nežila v tom manželstve, ona ako vdova vychovávala, a teda veľmi obetavo, šesť detí a ak som to teda správne pochopil, tak vlastne ona by z tých svojich dvoch prác dnes nárok na ten bonus nemala. Toto je že reálny príklad, to nie je vymyslený, čiže chcem sa ťa spýtať, milý navrhovateľ, teda že či to tento návrh rieši, lebo ak by to neriešil, tak to by bolo veľmi, veľmi nespravodlivé voči takýmto ľuďom.
Druhá vec, druhý príklad, ktorý chcem vlastne uviesť, je, že mám teda jedných takých známych a oni dlhé roky už žijú spolu, žijú, niekto tomu hovorí nadivoko, tam sú tiež dôvody, lebo jeden z nich je vdovec, druhý rozvedený, ale žijú spolu vzorne, pracujú, odvádzajú dane, vychovávajú deti, a teraz, ak som to správne pochopil, tak títo vlastne tiež by nemali podľa toho návrhu nárok na tento bonus. Ak je to tak, tak aj to pokladám za nespravodlivé, lebo oni môžu mať rôzne dôvody, hej, na to, že už nechceli sa druhýkrát vziať, že nechceli to manželstvo uzavrieť, napriek tomu teda sa majú radi a môžu sa mať radi a určite sa majú radi, aj tie deti majú radi. To znamená, že tam vlastne mám presne takú istú otázku, že prečo by oni nemali mať ten návrh, resp. ten bonus, nárok na ten bonus? To je druhá otázka.
Tretia otázka, myslím, že hovoril o tom tu už kolega Lackovič, je, že ja tu mám napísané, že či to máte spočítané. Ak som to správne pochopil, tak to spočítané nemáte. To pokladám za problém, lebo to, o čom hovoril kolega Lackovič z Progresívneho Slovenska, že to zasiahne, ak by to teda prešlo, výrazne rozpočet samospráv, tak to je vážna vec, hej, to znamená, že či teda vlastne ste to nespočítali preto, lebo je to také zložité, alebo ste si povedali, že to nie je nutné, alebo teda uvažujete, že by sa nejak percento tým samosprávam zvýšilo, alebo proste aký je plán? Lebo, alebo teda či to viete aspoň odhadnúť, že koľko by to robilo bajočko peňazí, lebo toto je vec, naozaj tento návrh je návrh, o ktorom sa dá rozprávať, len podľa mňa je to nedotiahnuté voči tým ľuďom, ktorých som trebárs vymenoval, kde tá nespravodlivosť, pokiaľ teda oni by nemali na to nárok, tak jednoznačne akože z toho sa tam ukazuje.
Čiže ja osobne by som odporúčal takéto niečo podávať z úrovne vlády alebo minimálne teda vládneho poslanca, lebo aj keď to teda podá vládny poslanec, tak vtedy vlastne tie páky na tých ministerských úradníkov sú tam, samozrejme, lepšie, tie vzťahy sú tam lepšie, ja si pamätám, keď som bol ministrom obrany, tak nemali sme problém pomôcť, keď nejaký poslanec niečo navrhoval, koaličný poslanec, tak to ministerstvo pomohlo aj s tvorbou trebárs toho zákona alebo s nejakými výpočtami, alebo s niečím takým. Čiže toto je v podstate také moje odporúčanie. Ten dopad na štátny rozpočet naozaj ja tam odhadujem veľmi vysoký. Ak dostanem odpovede na tieto otázky, a hlavne čo sa týka tej spravodlivosti, a budem spokojný, tak ja nevylučujem, že by som ten návrh potom nepodporil.
Ďakujem pekne.

Dve faktické.
Pán poslanec Vašečka.

Tých otázok bolo dosť, tak neviem, či stihnem odpovedať, skúsim. Potom v záverečnom slove, ak bude treba, hoci aj zajtra, môžeme to nechať otvorené.
Prvá vec je, že myslím si, aj na základe Ústavy Slovenskej republiky, že štát pozitívne diskriminuje manželstvo, nie ostatné spôsoby nažívania. Pokiaľ si hovoril o tom prvom príklade, tak to je skôr otázka na vdovské, sirotské a podporu teda detí, napríklad tie daňové bonusy, čiže celkovo sociálna situácia tej rodiny. Toto nerieši manželský bonus, toto rieši, ako som povedal, vdovské, sirotské a nejaké daňové bonusy alebo detské prídavky, alebo aj prípadne sociálne dávky v núdzi.
Ten druhý prípad je to, čo som povedal, že tento náš návrh zákona v tom základe navrhuje, aby sme podporovali tých, ktorí majú prvé manželstvo a ktorí v ňom žijú. To znamená, kto žije nejakým iným spôsobom, ja by som to teraz povedal tak nadnesene, že starí mládenci, singláči, tí, čo žijú bez manželstva, o tých sa v ústave nič nehovorí, to sú jednotlivci, ktorí si môžu žiť úplne slobodne, sme v slobodnej spoločnosti, ale štát sa zaviazal v ústave podporovať manželstvo, nie iné zväzky. To znamená, že, áno, je to v zásade pozitívne diskriminačné v prospech manželov. Iné situácie životné sa riešia nie manželským bonusom, ale inými.
A čo sa týka toho zrátania, áno, máme to predbežne zrátané, ale znova hovorím, že kedysi jestvovalo také niečo ako staromládenecká daň a teraz nejde mi o to, že máme také niečo zavádzať, to nenavrhujeme, len hovorím o tom, že proste máme nejaký balík a keď chceme niekoho diskriminovať, tak sa to musí zobrať z toho spoločného, to znamená, že nejaký rozdiel tam je, niekto platí dane a niekto si tie dane zníži, v tom je ten princíp toho daňového bonusu, ale to ty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Šmilňák.

Pán kolega Galko, myslím, že už pán predkladateľ Vašečka už to spomenul, nechcem sa veľmi opakovať, ale poviem, že nedá sa dať všetkým všetko a v prípade vašej mamky, ktorá ovdovela, tak štát má veľmi dobrý inštitút na to, lebo existuje vdovský dôchodok. Dneska už aj vdovský aj vdovecký a potom sirotské dôchodky pre deti. Čiže do tej miery, aká je tam potreba tej rodiny, aspoň tej ekonomickej, teda nie sociálnej, ďalšej, ale v tomto prípade to štát adresuje. Čiže to, čo vravel Richard Vašečka, je akási pozitívna diskriminácia rodiny, rodičovstva a manželstva, keďže to máme zakotvené aj v ústave, a prišiel s návrhom, ako to nejakým spôsobom konkrétne zviditeľniť, dať na stôl. Takže skôr z tohto pohľadu by som to bral a, ako vravím, vdovy, vdovci a siroty, o tie sa štát, myslím, že postaral celkom spravodlivo.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, asi nie. (Reakcia navrhovateľa.) A nechcete to dať na jedenástu zajtra na hlasovanie? Nemá to logiku žiadnu, čo hovoríte, ale dobre, však ja vám to preruším. (Reakcia navrhovateľa.) Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Keďže máme dvadsiatu hodinu, prerušujem aj rokovanie Národnej rady do zajtra do deviatej. Pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 20.01 hodine.)

(Gong.) Vážené dámy, vážení páni, otváram 14. rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Dubovický, Grendel, Hajko, Jaurová, Kišš, Kleinert, Krátky, Lackovič, Mesterová, Spišiak, Šimečka, Štefunko, Tankó, Truban, Turčanová a Valášek. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslankyňa Luščíková. Podľa odhlasovanej zmeny programu pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1009. Výsledky rokovania výborov sú v tlači 1009a. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku hospodárstva Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.