39. schôdza

Rišo, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie, myslím si, že si otvoril veľmi zaujímavú myšlienku a ten návrh považujem za naozaj hodný rozvíjania. Je pravdou, že síce nevyčíslil dopady na štátny rozpočet, avšak oceňujem, že to manželstvo sa snažíš dostať do popredia aj takýmto spôsobom. Nechcem, aby to vyznelo nejakým spôsobom lacno, ale naozaj aj subjekty v súkromnej sfére oceňujú vernosť a takisto len a len, ničím iným len ocenenie vernosti a uznanie toho, že to manželstvo si naozaj vážime nielen na papieri, ale naozaj chceme, aby tie manželstvá pretrvávali, obzvlášť v dnešnej dobe, kedy je naozaj veľmi vysoká rozvodovosť. Takže ja súhlasím s touto myšlienkou, iste, sú tu možno niektoré veci, o ktorým sa môžme baviť, ale za mňa je to veľmi zaujímavý nápad, ktorému sa oplatí venovať viac pozornosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Keď je človek v opozícii, pán kolega, vy ste prvé volebné obdobie, tak má ten prepych, že zakiaľ predkladá zákon, ktorý je v prvom čítaní, tak minimálne niektoré z nich nemusí ešte s nikým predrokovať. Keď sme boli vo vládnej koalícii, tak mnohé tie veci sa museli dlhé mesiace pripravovať na to, aby sa tie veci prerátali, a ja som naozaj hrdý na tie veci, ktoré sme urobili pre rodiny, rodičov, napríklad spomínaný rodičovský bonus, ktorý sa mi veľmi páčil, a zároveň napríklad daňový bonus na dieťa, ktorý spolu s rodinnými prídavkami mohol dosiahnuť hodnotu až 200 eur na dieťa, čo teda bolo veľmi významné. A ja vám poviem jednu takú vec, ktorá nie je veľmi populistická a možno by mi moji marketingoví poradcovia povedali, aby som ju nepovedal. Zvýšme dane ostatným. Zvýšme celkovú sadzbu a znížme manželstvám a rodinám. Štát nemá prečo podporovať jednotlivcov, ani to nikde nesľúbil. Sľúbil, že bude podporovať manželstvo, rodinu, rodiny s deťmi. Jednoducho keď nemáme peniaze, tak to musíme urobiť tak nejak vyvážene. Ja nie som úplný zástanca takého rovnostárstva napríklad pri dôchodkoch, že to je nespravodlivé, to zaznelo pri tom rodičovskom dôchodku, je to nespravodlivé, je to diskriminačné, všetkým rovnako. No ale nie, keď niekto vychoval tri-štyri deti, tieto deti zostali tu na Slovensku, tu pracujú, tu platia dane a dávajú odvody do tej Sociálnej poisťovne, z tých peňazí predsa dostávajú dôchodci dôchodky, nie z nejakých všeobecných. To znamená minimálne symbolicky, lebo tu nehovoríme o nejakých obrovských sumách, minimálne symbolicky má význam podporiť manželstvo, rodinu a rodičovstvo. A opakujem znova, je to opozičný návrh, keby sme boli v koalícii, tak si to prerátame do centíka a povieme si, ako a kedy to môžme zaviesť. Teraz ponúkam myšlienku na rozvíjanie.
Ďakujem.

Výborne, je ma počuť. Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som teda pôvodne nezamýšľal vystúpiť, ale nakoniec som sa teda rozhodol, že tých zvyšných deväť minút využijem a poviem niečo k tomuto návrhu, že budem trošku improvizovať.
No, ja by som začal takým osobným príkladom a chcem sa, teda mám niekoľko otázok vlastne na pána navrhovateľa a chcel by som sa ho spýtať, že či tu ten zákon rieši a ak to rieši, tak ako to rieši. Ja pochádzam zo siedmich detí. Môj otec zomrel, keď sme boli ešte všetci na školách, najmladší brat mal dva roky a vlastne len najstarší brat bol, že chodil do práce a on teda tak nejak sa snažil tej mame vypomáhať s tými zvyšnými šiestimi nezaopatrenými deťmi. Bol to veľmi ťažký život, veľmi tvrdý život a tá moja mama, nebohá, moja dobrá mama vlastne musela chodiť do dvoch robôt, ona vždy ráno vstala, nás obriadila všetkých šiestich, vyprevadila nás do školy, potom bežala pracovať, ona fyzicky pracovala na plavárni, potom prišla domov, znova nás tam, nám večeru dala alebo čo a potom ešte utekala večer upratovať, ona upratovala na školách a v kanceláriách, aby sme nejako vyžili a bolo to veľmi náročné, ale veľmi nás to posilnilo všetkých. A chcem sa teda spýtať, že ona teda nikdy sa nevydala, ona bola veľmi silno veriaca, chcem sa spýtať, že či tento návrh myslí aj na také matky, ako bola ona? Lebo ona nie vlastnou vinou vlastne nežila v tom manželstve, ona ako vdova vychovávala a teda veľmi obetavo šesť detí a ak som to teda správne pochopil, tak vlastne ona by z tých svojich dvoch prác dnes nárok na ten bonus nemala. Toto je že reálny príklad, to nie je vymyslený, čiže chcem sa ťa spýtať, milý navrhovateľ, teda že či to tento návrh rieši, lebo ak by to neriešil, tak to by bolo veľmi, veľmi nespravodlivé voči takýmto ľuďom.
Druhá vec, druhý príklad, ktorý chcem vlastne uviesť, je, že mám teda jedných takých známych a oni dlhé roky už žijú spolu, žijú, niekto tomu hovorí nadivoko, tam sú tiež dôvody, lebo jeden z nich je vdovec, druhý rozvedený, ale žijú spolu vzorne, pracujú, odvádzajú dane, vychovávajú deti a teraz, ak som to správne pochopil, tak títo vlastne tiež by nemali podľa toho návrhu nárok na tento bonus. Ak je to tak, tak aj to pokladám za nespravodlivé, lebo oni môžu mať rôzne dôvody, hej, na to, že už nechceli sa druhýkrát vziať, že nechceli to manželstvo uzavrieť, napriek tomu teda sa majú radi a môžu sa mať radi a určite sa majú radi, aj tie deti majú radi. To znamená, že tam vlastne mám presne takú istú otázku, že prečo by oni nemali mať ten návrh, resp. ten bonus, nárok na ten bonus? To je druhá otázka.
Tretia otázka, myslím, že hovoril o tom tu už kolega Lackovič, je, že ja tu mám napísané, že či to máte spočítané. Ak som to správne pochopil, tak to spočítané nemáte. To pokladám za problém, lebo to, o čom hovoril kolega Lackovič z Progresívneho Slovenska, že to zasiahne, ak by to teda prešlo, výrazne rozpočet samospráv, tak to je vážna vec, hej, to znamená, že či teda vlastne ste to nespočítali preto, lebo je to také zložité, alebo ste si povedali, že to nie je nutné, alebo teda uvažujete, že by sa nejak percento tým samosprávam zvýšilo, alebo proste aký je plán? Lebo, alebo teda či to viete aspoň odhadnúť, že koľko by to robilo bajočko peňazí, lebo toto je vec, naozaj tento návrh je návrh, o ktorom sa dá rozprávať, len podľa mňa je to nedotiahnuté voči tým ľuďom, o ktorých som trebárs vymenoval, kde tá nespravodlivosť, pokiaľ teda oni by nemali na to nárok, tak jednoznačne akože z toho sa tam ukazuje.
Čiže ja osobne by som odporúčal takéto niečo podávať z úrovne vlády alebo minimálne teda vládneho poslanca, lebo aj keď to teda podá vládny poslanec, tak vtedy vlastne tie páky na tých ministerských úradníkov sú tam, samozrejme, lepšie, tie vzťahy sú tam lepšie, ja si pamätám, keď som bol ministrom obrany, tak nemali sme problém pomôcť, keď nejaký poslanec niečo navrhoval, koaličný poslanec, tak to ministerstvo pomohlo aj s tvorbou trebárs toho zákona alebo s nejakými výpočtami, alebo s niečím takým. Čiže toto je v podstate také moje odporúčanie. Ten dopad na štátny rozpočet naozaj ja tam odhadujem veľmi vysoký. Ak dostanem odpovede na tieto otázky, a hlavne čo sa týka tej spravodlivosti, a budem spokojný, tak ja nevylučujem, že by som ten návrh potom nepodporil.
Ďakujem pekne.

Tých otázok bolo dosť, tak neviem, či stihnem odpovedať, skúsim. Potom v záverečnom slove ak bude treba, hoci aj zajtra, môžeme to nechať otvorené.
Prvá vec je, že myslím si, aj na základe Ústavy Slovenskej republiky, že štát pozitívne diskriminuje manželstvo, nie ostatné spôsoby nažívania. Pokiaľ si hovoril o tom prvom príklade, tak to je skôr otázka na vdovské, sirotské a podporu teda detí, napríklad tie daňové bonusy, čiže celkovo sociálna situácia tej rodiny. Toto nerieši manželský bonus, toto rieši, ako som povedal, vdovské, sirotské a nejaké daňové bonusy alebo detské prídavky, alebo aj prípadne sociálne dávky v núdzi. Ten druhý prípad je to, čo som povedal, že tento náš návrh zákona v tom základe navrhuje, aby sme podporovali tí, ktorí majú prvé manželstvo a ktorí v ňom žijú. To znamená, kto žije nejakým iným spôsobom, ja by som to teraz povedal tak nadnesene, že starí mládenci, singláči, tí, čo žijú bez manželstva, o tých sa v ústave nič nehovorí, to sú jednotlivci, ktorí si môžu žiť úplne slobodne, sme v slobodnej spoločnosti, ale štát sa zaviazal v ústave podporovať manželstvo, nie iné zväzky. To znamená, že áno, je to v zásade pozitívne diskriminačné v prospech manželov. Iné situácie životné sa riešia nie manželským bonusom, ale inými.
A čo sa týka toho zrátania, áno, máme to predbežne zrátané, ale znova hovorím, že kedysi jestvovalo také niečo ako staromládenecká daň a teraz nejde mi o to, že máme také niečo zavádzať, to nenavrhujeme, len hovorím o tom, že proste máme nejaký balík a keď chceme niekoho diskriminovať, tak sa to musí zobrať z toho spoločného, to znamená, že nejaký rozdiel tam je, niekto platí dane a niekto si tie dane zníži, v tom je ten princíp toho daňového bonusu, ale to ty... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Galko, myslím, že už pán predkladateľ Vašečka už to spomenul, nechcem sa veľmi opakovať, ale poviem, že nedá sa dať všetkým všetko a v prípade vašej mamky, ktorá ovdovela, tak štát má veľmi dobrý inštitút na to, lebo existuje vdovský dôchodok. Dneska už aj vdovský aj vdovecký a potom sirotské dôchodky pre deti. Čiže do tej miery, aká je tam potreba tej rodiny, aspoň tej ekonomickej, teda nie sociálnej, ďalšej, ale v tomto prípade to štát adresuje. Čiže to, čo vravel Richard Vašečka, je akási pozitívna diskriminácia rodiny, rodičovstva a manželstva, keďže to máme zakotvené aj v ústave a prišiel s návrhom, ako to nejakým spôsobom konkrétne zviditeľniť, dať na stôl. Takže skôr z tohto pohľadu by som to bral a ako vravím, vdovy, vdovci a siroty, o tie sa štát, myslím, že postaral celkom spravodlivo.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorý umožní každej vláde adresne pomáhať ľuďom pri zvýšených cenách energií a pružne reagovať na situáciu, ktorá sa môže vyskytnúť za každého vládneho obdobia. Tento návrh zákona prináša nám aj poriadok do systému, čo sa týka odberných miest, spotreby a upratujeme dáta, ktoré zhromažďujeme na ministerstve hospodárstva. Na Slovensku máme približne dva milióny domácností a 2,5 milióna odberných miest, a preto sme sa rozhodli, že zosúladením týchto dát nebudeme ľudí naháňať po úradoch, aby nám s papierom, aby behali s papiermi a nútiť ich stáť v radoch a hlásili sa o energopomoc. Naopak, tieto dáta chceme zosumarizovať v informačnom systéme Register odberných miest a pomocou týchto dát budeme v systéme vo vládnom Cloude, ktorý prevádzkuje ministerstvo vnútra, vyhodnocovať, kto bude mať nárok a kto nebude mať nárok na energopomoc. Vyhodnocovať sa bude na základe bonity energetickej domácnosti. Pojem bonita energetickej domácnosti a taktiež aj energetická domácnosť sú zákonom ustanovené v predkladanom zákone. Po spracovaní sa všetky použité údaje okamžite vymažú. Ministerstvo z nich žiadne nebude uchovávať a bude sa, tento lock sa zapíše aj do auditu. Takto určeným domácnostiam sa bude poskytovať adresná energopomoc a zároveň zákon ustanovuje, že táto energopomoc sa bude minimálne raz za rok prehodnocovať. Každý samozrejme, komu nebola poskytnutá adresná pomoc a je si vedomí, že jemu adresná pomoc prináleží, môže pomocou procesu reklamácie navštíviť najbližší okresný úrad, kontaktovať call centrum, prečo daná energopomoc mu nebola poskytnutá a samozrejme môže podať aj námietku. Všetci pracovníci budú na klientskych pracoviskách náležite preškolení. Pokiaľ bude človek chcieť citlivé informácie dostať na klientskom pracovisku, toto zamestnanci poskytovať nebudú. Ak napríklad budú chcieť dostať citlivé informácie, napríklad o platoch, tak sa bude doručovať osobitne, bezpečným spôsobom, tak ako sa doručujú doklady v perforovanej obálke. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, náš cieľ je jednoduchý, urobiť energopomoc adresnejšou a hlavne aj pohodlnejšou pre občanov pretože štát vo svojich informačných systémoch má dáta, ktoré by takto občania museli priniesť opäť na úrady a žiadať o energopomoc. Prosím o vecnú diskusiu a podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o adresnej energopomoci a o z mene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1009, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1146 z 26. septembra 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bolo návrh zákon pridelený neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 198 z 30. septembra 2025 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. ústavnoprávny výbor o návrhu nerokoval pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1009, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 199 z 30. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, otvorte prosím rozpravu. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, čo ste nám to doniesli, kolegovia? Alebo respektíve, toto ste nám doniesli už nie je to čo tu máme. To je ten hlavný problém. Ale dostanem sa aj k tomu. Dobre, začnem nejak, tak vopred upozorňujem, že budem čítať dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, pán predsedajúci, na záver mojej rozpravy. Začnem genézou. O adresnej energopomoci tu počúvame už dlho. Dva roky minimálne. Dva roky voláme po tom, aby sa energopomoc poskytovala adresne. Nejde tu o nejaké malé peniaze, malé hrušky. To sú stovky miliónov, ktoré dávame na energopomoc a je načase, aby sme ju poskytovali naozaj tým, ktorí energopomoc potrebujú. Čiže ohrozeným domácnostiam, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou. Prvým krokom, ktorý v tomto spravila vláda bol zákon, ktorý prišiel na jar. Už neviem presne, ktorý mesiac, máj myslím alebo tak nejak, apríl-máj. A to bol zákon, vďaka ktorému ministerstvo hospodárstva mohlo zbierať údaje, veľmi citlivé údaje o príjmoch, o majetku, o sociálnych dávkach a o čomkoľvek, aby si nejakým spôsobom zanalyzovalo, aká je vlastne situácia na Slovensku, v akej kvalite tie údaje sú a či teda vedia poskytovať túto energopomoc automatizovaným spôsobom. My sme vtedy navrhli pozmeňujúci návrh, aby ľudia mohli odmietnuť takýto zber údajov, ak si neželajú, aby sa takéto rozsiahle a citlivé údaje o nich zbierali a analyzovali a ďakujem, že vtedy ministerstvo nášmu návrhu vyhovelo. Táto možnosť sa do zákona zaviedla a využilo ju podľa mojich informácii približne 20-tisíc ľudí. Čiže 20-tisíc ľudí na Slovensku povedalo, že nechce, aby štát o nich zbieral takéto citlivé údaje v takomto veľkom rozsahu. 20-tisíc. Hovorím to preto, že dostanem sa opäť k tomu problému so zberom údajov, čo vnímame ako problém pri tomto zákone. Problém s týmto zákonom máme na dvoch, v dvoch rovinách. Ten prvý, tá prvá rovina je, že sa tu naozaj stále nerozprávame o tom, ako bude fungovať adresná energopomoc. Áno, tento zákon stanovuje nejaký legislatívny rámec, stanovuje aké sú role v celom tom procese, aké sú kompetencie, že sa vytvorí nejaký register a v zásade hovorí, že všetky parametre toho, čo bude adresná energopomoc, ustanoví nariadenie vlády. Čiže postupne sa nejak odbaľuje tá cibuľa, ale ešte stále nevieme, že ako teda bude vyzerať tá adresná energopomoc. Jediné, čo zatiaľ vieme sú vyhlásenia predstaviteľov vlády, že adresnú, v úvodzovkách, adresnú energopomoc dostane 90 až 95% ľudí na Slovensku. Tak ja sa pýtam, že čo je to za adresnosť? Keď 90 až 95% ľudí dostane energopomoc. Ja si myslím, že to nie je adresné. Alebo, ak by som otočil ten argument, ak tvrdíme, že 90 až 95% ľudí na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou po 14 rokoch sociálno-demokratických vlád, tak je to veľmi zlé vysvedčenie. Takže nemyslím si, že tento zákon v skutočnosti prináša nejakú adresnosť. Naozaj, to je zákon, ktorý nejak stanovuje rámce a vlastne to dôležité sa dozvieme opäť až na konci roku, predpokladám, že pár týždňov pred koncom roka formou nariadenia vlády, ktoré stanoví nejaké parametre ako v skutočnosti bude vyzerať adresná energopomoc. No a teraz ten druhý problém. A ten druhý problém je s rozsiahlym zberom údajov. A teda ja sa venujem digitalizácii, takže ja budem posledný, ktorý by brojil proti tomu, aby štát využíval údaje na to, aby ľuďom uľahčil život, ale v tomto prípade si myslím, že ideme ďaleko nad rámec toho, čo je potrebné. Jednak preto, že ministerstvo samo teda hovorí, prostredníctvom pani ministerky, že adresnú energopomoc chcú poskytovať 90 až 95%, čiže takmer každému. Údaje budeme analyzovať o každom človeku na Slovensku a to si myslím, že je ďaleko za rámec toho, čo by bolo potrebné. Spôsobom, akým sa tieto údaje budú zberať, to si chcem aj overiť, či to chápeme správne, ale teda z toho ako som pochopil napísaný zákon je, že teda tie údaje sa budú zberať pravdepodobne viackrát do roka. Možno mi to pani ministerka v záverečnom slove nejak ozrejmí, ale že asi viackrát do roka. Predpokladám, že na jeseň alebo niekedy v septembri alebo niekedy v takom čase prebehne ten finálny zber, na základe ktorého sa teda vyhodnotí, či daná energetická domácnosť, akú má tá daná energetická domácnosť bonitu a či teda spadá alebo nespadá do adresnej energopomoci. Predpokladám, že takto nejak to bude fungovať. Opravte, ak sa mýlim, ale teda viackrát do roka s tým, že nejaké finálne rozhodnutie bude predpokladám, že niekedy na jeseň alebo ten finálny zber údajov, na základe ktorého potom vláda prijme nariadenie bude niekedy na jeseň, predpokladám. No a zákon ustanovuje, konkrétne v § 9 ods. 4, že k údajom a teraz citujem, k údajom na účely posúdenia a prehodnotenia splnených podmienok podľa § 4 ods. 2 a zániku práva energetickej domácnosti na adresnú energopomoc sa pristupuje automatizovaným spôsobom medzisystémovou komunikáciou informačných systémov, zatiaľ v pohode, áno, automatizovane systémy si vymenia údaje a bla bla bla bla, v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutný čas potrebný na spracovanie údajov a určenie potrebných hodnôt z nich. V poriadku. Ale, naozaj sa pýtam, že čo je nevyhnutný rozsah a ... .. spôsobom medzi systémom komunikáciou informačných systémov. Zatiaľ v pohode, áno. Automatizovane systémy si vymenia údaje a bla, bla, bla, bla, bla. V nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas potrebný na spracovanie údajov a určenie potrebných hodnôt z nich. V poriadku, ale naozaj sa pýtam, že čo je nevyhnutný rozsah a nevyhnutný čas? Čo je nevyhnutný rozsah, nevyhnutný čas? Pretože nevyhnutný rozsah môže znamenať, že všetky údaje, ktoré sú vymenované v § 13 a nevyhnutný čas môže kľudne znamenať aj pol roka. Že tam tie údaje budú sedieť pol roka. A naozaj by som chcel vidieť, že toho kto bude potom rozporovať, že pol roka nebolo nevyhnutné. Čiže máme problém z touto formuláciou, pretože naozaj dáva ministerstvo hospodárstva veľmi široký mandát pokiaľ ide o rozsah údajov, ktoré bude zbierať a pokiaľ ide o dobu, ktorú bude tieto údaje môcť udržiavať, hej? Ten rozsah, aby som to teda priblížil je podobný, nerobil som si priznám sa nerobil som si presné kros referencovanie medzi tým jarným zákonom a týmto zákonom. Ale ten rozsah bude, bude podobný ako, ako bol na jar. Čiže údaje z finančnej správy o príjmoch a daňových priznaniach. Údaje zo sociálnej poisťovne prípadne úradov práce ohľadom sociálnych dávok. Údaje z katastra ohľadom nehnuteľností a nehnuteľného majetku. Ďalšie údaje z rôznych systémov, ktoré používajú ozbrojené zložky ohľadom výsluhových dôchodkov a tak ďalej. Čiže rozsiahli veľmi veľký rozsah údajov a veľmi citlivých údajov. Naozaj jedno miesto z ministerstva hospodárstva sa tam stane jedno miesto, ktoré bude agregovať všetky najcitlivejšie údaje o príjmoch a majetkoch obyvateľov na Slovensku. Také jedno agregované miesto dnes ani neexistuje pokiaľ nie je v SISke a naozaj sa dostávame do tohto stavu, že takéto miesto vznikne na ministerstve hospodárstva. Všetky najcitlivejšie údaje o príjmoch a majetku všetkých ľudí na Slovensku, všetkých ľudí na Slovensku budú sedieť na ministerstve hospodárstva. A jediná garancia, ktorú máme je, že v nevyhnutnom čase a v nevyhnutnom rozsahu. Čo je teda veľmi diskutabilné, čo je nevyhnutný čas čo je nevyhnutný rozsah. Ja z toho teda veľmi dobrý pocit nemám. Takže to je ten, to je ten druhý problém a aby sme len nehovorili o tom aké sú problémy, tak povieme aj aké sú riešenia. A hovoril som to už aj, keď sem prišiel ten jarný zákon. Ešte teda na vysvetlenie. Ten jarný zákon slúžil iba na nejakú analytiku alebo z analyzovanie údajov a týmto novým zákonom sa ten jarný ruší, hej? Čiže, čiže ruší sa celé to čo sme tu mali doteraz. Prichádza nejaká nová, nová schéma. Ale teda problém s tou novou schémou je, že na rozdiel od toho jarného zákona v tejto schéme ľudia nemajú možnosť odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov. Čiže 20 tisíc ľudí na jar vyjadrilo, že si neželá takýto rozsiahli zber údajov o nich na ministerstve hospodárstva. Tých 20 tisíc ľudí dnes tú možnosť nemá. Podľa toho ako je napísaný tento zákon, keď bude schválený. Čiže táto možnosť zaniká. Ľudia nebudú proste môcť povedať, "Nechcem, aby ste o mne tieto údaje zberali a kľudne sa vzdávam nároku na energopomoc, ale nechcem, aby ste to robili, aby ste moje údaje takýmto spôsobom spracúvali a zberali." Táto možnosť tam nie je a preto ju tam chceme zaviesť. Tam sa dostanem pri, pri odôvodnení našich pozmeňovákov. Takže vrátim sa naspäť, že aké by boli riešenia, hej? Problém máme zadefinovaný. Aké by mohli byť riešenia. Hovoril som to už teda pri tom jarnom zákone. To prvé riešenie je úplne otočiť filozofiu. Čiže na miesto toho, že štát bude automatizovane analyzovať a rozposielať poukážky alebo oznámenia o tom, že niekto má alebo nemá nárok na energopomoc, tak to celé otočíme. Že ľudia, ktorí budú chcieť energo pomoc budú môcť o ňu požiadať. A tá žiadosť vôbec nemusí byť kopa papierov. To môže byť jeden papier, ktorou len požiada, že má záujem o energopomoc a dokonca to nemusí byť ani papier. To môže byť kľudne elektronická žiadosť. Žiadam, aby štát prehodnotil moje údaje s ohľadom na možnosť poskytnutia energopomoci. Takáto jednoduchá žiadosť by to mohla byť. Tým človek dá súhlas a na to, aby si štát pozbieral všetky údaje, vyhodnotil ich a potom mu buď priznal alebo nepriznal na energopomoc. Takýmto jednoduchým spôsobom by to mohlo fungovať. A ja si myslím, že keď ľudia chcú dostať dotáciu od štátu, tak jedna žiadosť alebo jeden papier predsa nemôže byť problém. A myslím si, že takýmto systémom, ktoré navrhlo ministerstvo držíme ako rukojemníkov veľkú časť populácie, ktorí si nebudú môcť povedať, že ja nechcem, aby ste zbierali moje dáta. Ja nechcem energopomoc, nechajte ma na pokoji. Jednoducho ľudia, ktorí chcú energopomoc by mali dostať možnosť o ňu požiadať jednoduchým spôsobom. Žiadna kopa papierov, žiadne preukazovanie príjmov a neviem čo to všetko ten štát vie spraviť, keď o to človek požiada. Jedným papierom. Český model. Alebo model nášho príspevku na bývanie. Už vám to tu opakujeme myslím, že šesť krát alebo koľko, pred koľkými rokmi sme to predložili ako návrh. Príspevok na bývanie ako dávka, ktorá naozaj pomôže tým, ktorí sú najviac ohrozený energetickou chudobou. Čiže požiadajú, štát si pozbiera všetky ich údaje. Vyhodnotí a buď im prizná alebo neprizná nárok. Takto jednoducho by to mohlo fungovať. Čiže to je prvý spôsob riešenia, lepší. Si myslím ako tento zákon. Ten druhý spôsob riešenia je okej ak to chcete robiť takto, že idete lustrovať celú populáciu a ja viem, že nemáte rada pani ministerka to slovo lustrovať, ale ako to takto bude, hej? Že idete zberať o celej populácii na Slovensku o ich príjmoch a majetku. Tak keď to už teda takto chcete robiť, tak dajte aspoň ľuďom možnosť odmietnuť takýto zber. Mne to príde fér. Aby ľudia mohli povedať, že ja si neželám, aby ste takto vyhodnocovali moje najcitlivejšie údaje. Nemám v tom dôveru a vôbec, prečo by som s tým mal byť okej. Sú to moje údaje. Je to môj majetok, moje prijmi a pokiaľ sa teda nechce štát tváriť ako veľký brat, tak by mal takejto žiadosti vyhovieť ak niekto proste nechce. Ak nechce. Dnes tú možnosť v tomto zákone nemáme. A preto prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým tam túto možnosť chceme zaviesť, aby ľudia mohli odmietnuť zber údajov. Čím sa samozrejme vzdajú aj nároku na energopomoc. Pretože ten zákon je napísaný tak, že inak sa to spraviť žiaľ nedá ale, keď naozaj sú domácností, ktoré nechcú energopomoc nechcú, aby štát lustroval ich údaje, tak dostanú možnosť toto odmietnuť. V prvom roku 30 dní od účinnosti tohto zákona. V ďalších rokoch vždy na konci septembra. Niečo ako pri zdravotnej poisťovni. Vždy raz za rok máte možnosť zmeniť zdravotnú poisťovňu, tak aj pri energopomoci budete mať raz za rok ak by ten pozmeňovák prešiel, raz za rok možnosť odmietnuť zber údajov a odmietnuť energopomoc na ďalší rok. Ja si myslím, že to je fér. Nechať ľuďom tú možnosť povedať či chcú alebo nechcú. Energopomoc respektíve lustrovanie údajov. Mne to príde fér. Čiže takúto možnosť tam chceme zaviesť. Takže to by bolo druhé riešenie, hej. Prvé riešenie, otočiť celú filozofiu namiesto automatizovaného zberu údajov celej populácie to otočiť, aby ľudia mohli požiadať o energopomoc. Druhé riešenie je, keď už to chcete robiť automatizovane na celú populáciu, tak dať ľuďom možnosť odmietnuť. No a tretie riešenie, dobre. Ak už teda chcete zberať tie údaje o celej populácii a ani im nechcete dať možnosť, aby to odmietli, tak to minimum čo môžeme spraviť je a máme na to informačné systémy v štáte, aby ľudia mali prehľad nad tým, kto za akým účelom, v akom rozsahu a kedy spracovával ich údaje. A to si myslím, že je absolútne minimum, ktoré by sme mali spraviť. A máme na to informačný systém. Ten informačný systém sa vymyslel ešte za poslednej vlády SMER-u, zrealizoval sa za tej minulej vlády. Volá sa Managment osobných údajov. Zhodou okolností ten systém spravuje stranícky kolega pani ministerky pán Šutaj Eštok. A presne toto bola myšlienka za týmto systémom. Ten systém má slúžiť na to, aby ľudia mali formou nejakej aplikácie alebo cez web prehľad o tom čo sa deje s ich údajmi, ktoré odovzdali štátu. Kto k nim pristupuje, za akým účelom, v akom rozsahu, kedy. Presne to je myšlienka toho systému. Managment osobných údajov. Stál nás niekoľko miliónov z eurofondov, tak ho poďme využiť na to, na čo bol určený. Okrem toho ten systém mal slúžiť aj na to, že budete môcť svoje údaje poskytnúť aj tretím osobám. Napríklad bankám, keď budete chcieť s vašim súhlasom samozrejme. A potom, že výborná, výborná myšlienka. Výborná myšlienka, máme to. Tak ja sa pýtam. Prečo to nezačneme využívať. Toto je ideálny prípad, kde by sa ten systém mal využiť. Takže to je tretie riešenie. Myslím, že naozaj veľmi konštruktívne tomu pristupujem. Pani ministerka žiadala, aby sme boli konštruktívny a vecný v tej debate, tak sa snažím byť veľmi konštruktívny. Tri návrhy akým spôsobom to robiť inak. Jeden už teraz zrejme nemôžete prijať ten prvý, pretože už ste sa rozhodli ísť nejakou filozofiou. Napísali ste nejak ten zákon ale tie zvyšné dva prijať môžete, pretože predkladáme tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré by tieto možnosti zaviedli. Čiže jeden pozmeňovák zavedie možnosť ľudí kontrolovať si kto k ich údajom pristupuje. Kedy a za akým účelom. A ten druhý pozmeňovák zavádza možnosť pre ľudí odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov a odmietnuť aj energopomoc ak ju nepotrebujú, nechcú alebo chcú prispieť ku konsolidačnému cieľu. Čiže to je v skratke, kde vidíme problémy a aké navrhujeme riešenia pri tomto zákone. Ešte mám pár otázok, ktoré by som bol veľmi rád, keby v rozprave sa nejak vysvetlili a som rád, že tu pani ministerka je a ona teda má tendenciu si robiť aj poznámky a potom nám odpovedať v záverečnom slove. Takže mňa by zaujímalo, že ako pokryjeme naozaj tých najchudobnejších. Tých naozaj najchudobnejších, ktorí nemajú odberné miesto. Kúria si ja neviem drevom, hej. Ako pokryjeme takéto domácnosti. Lebo to sú tí, ktorí najviac potrebujú tú energopomoc. A teraz z tohto návrhu zákona mi nie je úplne jasné, že akým spôsobom ich chceme pokryť. Pretože ak nemajú odberné miesto, tak sa nedostanú do registra. Tým pádom sa nevyhodnotí ich, ich bonita a tým pádom nebudú mať nárok. Ale ak sa mýlim, veľmi rád si vypočujem, že ako to bude riešené. A teda tá druhá otázka je, že ako to bude v praxi fungovať. Či sme správne pochopili to, že sa bude niekoľkokrát do roka zberať tá sada údajov a približne niekedy na jeseň sa bude vyhodnocovať to, že či človek má alebo nemá nárok na energopomoc. Pretože nie je to úplne z toho návrhu zákona jasné. No čiže to sú otázky, ktoré nie sú jasné. A jedna vec, ktorá je jasná od dnešného rána je, že tento zákon žiaľ dostal takú poslednú ranu istoty na Výbore pre hospodárske záležitosti. Ja neviem, ja neviem prečo to robíte kolegovia? Na Výbore pre hospodárske záležitosti pán poslanec Mego, ktorého tu vidím predložil pozmeňujúci návrh k zákonu o energopomoci, pozor, ktorý čuduj sa svete rieši branné sily alebo ako to nazvať? Ja to tu mám aj presne, aby som to presne (Reakcia z pléna.) Ďakujem, ďakujem kolegovia. Národné obranné sily. Áno je to za. Čiže prišiel pozmeňovák na výbore, ktorý teda novelizuje zákon 150/2025 o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mení tam kadejaké parametre toho kto a ako, kedy, koľko peňazí môže dostať, hej? Že do detailu nepôjdem. To možno kolega Valášek to má lepšie načítané a vysvetlí vám to. Ale ja by som sa chcel naozaj spýtať prosím vás kolegovia, ktorý ste toto aj pána predkladateľa tohto pozmeňováku pána Mega. Čo má branná povinnosť s energopomocou? Lebo to je prílepok pár excellans. Naozaj ma to zaujíma. Čo má branná povinnosť s energopomocou? V tomto zákone riešime energopomoc a vy do neho prilepíte pozmeňovák, ktorý rieši brannú povinnosť. Tak ja neviem, že či teraz tak sme na tom zle s tou energickou bezpečnosťou, že teraz branci budú nejak, čo, čo budú robiť? Že prečo budete riešiť brancov v zákone o energopomoci? Pán spravodajca vy viete? (Reakcia z pléna.)

Andrej, Danko, podpredseda NR SR
Nech sa páči pokračujte pán poslanec.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
V pohode. Ja, ja mám rád diskusiu, takže, takže.

Andrej, Danko, podpredseda NR SR
Ale, ale tu platí rokovací poriadok. Tu nie sme na párty v kaviarni. Nech sa páči.

Hargaš, Ján, poslanec NR SR
Bože chráň, aby sme boli na párty v kaviarni. Ale niekedy tá legislatívna iniciatíva tak vyzerá kolegovia. Že včera bola párty a dneska prišli prílepky. Naozaj, že mňa by prosím vás prihláste sa niekto z koalície do faktickej poznámky. To, že sme boli na výbore neboli na výbore, ja nie som členom toho výboru. Takže som v pléne a pýtam sa ako každý iný poslanec, ktorí ma právo sa pýtať v pléne, že čo má branná povinnosť s energopomocou. Či tí branci budú krútiť na bicykloch a budú vyrábať elektrinu alebo, alebo budú ja neviem, čo budú robiť? Že prečo? Prečo brzdníte ten zákon takýmto prílepkom? Lebo to je prílepok a ja som, počul som tu nejaký dôvod, že to je konsolidačné opatrenie. Že teda tí branci, že to sú konsolidačné opatrenia. Neviem. Kolega Valášek asi vysvetlí či áno alebo nie. A že aj energopomoc je konsolidačné opatrenie. A že teda touto logikou to tam vlastne úplne sedí. No ako bravo, hej. To ste si mohli aj lepší argument vymyslieť. Mohli ste povedať, že ten zákon je legislatíva a aj pozmeňovák je legislatíva a tým pádom je to v poriadku. Lebo obidve sú legislatíva. Že naozaj kolegovia vecne to absolútne nesúvisí v rámci s energopomocou. Takže stále nevidím pána predkladateľa pozmeňováku prihláseného s faktickou. Tak neviem. Možno potom v rámci debaty v bufete nám to vysvetlí, že čo majú branci s energopomocou. Naozaj neviem. A teda nezaskočí to len nás ale aj jedného konkrétneho koaličného partnera, ktorého nebudem menovať, pretože to bolo off rekord. Takže takýmto spôsobom si tu píšete legislatívu. Že ráno sem prídeme do pléna a my ako opoziční poslanci a jeden koaličný partner zistíme, že ste prilepili niečo k zákonu energopomoci. No neviem. Šípim, že najbližšia koaličná rada bude zaujímavá. A preto navrhujem pán spravodajca, to je pre vás. Navrhujem, aby sa o bode 7 spoločnej správy hlasovalo osobitne. Keďže to je ten prílepok. Takže ešte máte šancu napraviť čo ste spáchali na výbore a tento prílepok odmietnuť. Dobre. Takže asi toľko k meritu veci a prílepkom. A teda odôvodním naše pozmeňováky. Ja som to už vlastne spravil v rozprave. Čiže jeden pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať ako prvý

prílepok. Takže ešte máte šancu napraviť, čo ste spáchali na výbore a tento prílepok odmietnuť. Dobre, takže asi toľko k meritu veci a k prílepkom. A teda odôvodním naše pozmeňováky, ja som to už vlastne spravil v rozprave, čiže jeden pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať ako prvý. Tak ten sa týka zavedenia možnosti odmietnuť energopomoc a odmietnuť takýto rozsiahli zber údajov ministerstvo hospodárstva, myslím že je to fér. Nechajme to na ľudí, ako hovorím, keď sme zaviedli tú možnosť na jar, tak 20 000 ľudí využilo tú možnosť a povedalo že nechce, aby sa o nich takéto údaje zbierali. Tých 20 000 ľudí buď ich budete ignorovať, alebo im tú možnosť dáme. Podľa mňa je fér im dať tú možnosť. Ako nie je to malá skupina. Že nie je to 20 ľudí, je to 20 000 ľudí. Takže bolo by fér im tú možnosť dať. Neviem, či ju využijú, alebo nevyužijú. Ale je fér pokračovať v tom, čo sme začali už na jar. A druhý pozmeňujúci návrh sa týka toho, čo som hovoril neskôr, teda aby štát umožnil ľuďom overovať si kto, kedy, v akom rozsahu, za akým účelom pristupoval k ich údajom, ak už to teda chcete robiť tak že celá populácia bude lustrovaná, tak bolo by fajn, aby ľudia aspoň vedeli, že kto, kedy a za akým účelom a v akom rozsahu spracovával ich údaje. To je odo mňa všetko a teraz pristúpim k čítaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Čiže prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. poslancov Národnej rady Slovenskej republiky JÁNA HARGAŠA a IVANA ŠTEFUNKA k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). V čl. I sa za § 8 vkladá nový § 9, ktorý vrátane nadpisu znie: „ § 9 Odmietnutie energopomoci. (l) Ak fyzická osoba oznámi ministerstvu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka, že so spracúvaním údajov na účel poskytnutia adresnej energopomoci nesúhlasí, nemôže v nasledujúcom kalendárnom roku tvoriť energetickú domácnosť a adresná energopomoc sa jej neposkytne. (2) Oznámenie podľa odseku 1 sa podáva elektronicky prostredníctvom elektronického formulára, ktorý ministerstvo hospodárstva zverejní v module elektronických formulárov a na svojom webovom sídle. (3) Na účely podania oznámenia podľa odseku 1 sa autorizácia vykoná tak, že sa odosielateľ pred odoslaním opätovne autentifikuje. (4) Na oznámenie podané iným spôsobom ako podľa odseku 2 alebo oznámenie doručené po lehote sa neprihliada.”. Nasledujúce paragrafy v čl. 1 vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy (napr. úprava súvisiacich vnútorných odkazov a poznámok pod čiarou). 2. V čl. I sa § 15 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: „(4) Oznámenie podľa 9 ods. 1 môže fyzická osoba v kalendárnom roku 2025 podať do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.”. Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh. A teraz prečítam druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky JÁNA HARGAŠA a IVANA ŠTEFUNKA k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o adresnej energopomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1009). Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia: 1. V čl. I § 10 ods. 3 sa za slová „§ 4 ods. 2” vkladajú slová „a o údajoch, na základe ktorých sa splnenie vyhodnocovalo”. 2. V čl. I sa § 10 dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) O informácie podľa odseku 3 písm. b) možno požiadať a tieto informácie možno sprístupniť aj elektronicky, prostredníctvom mobilnej aplikácie v správe Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. 24)” Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie: „24) § 10 ods. 11 písm. j) zákona č. 305/2013 Z. z.”. Nasledujúce poznámky pod čiarou a odkazy na poznámky pod čiarou v čl. I vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú. Ďakujem pán predsedajúci skončil som.

Kolega Hargaš, položil si asi rétorickú otázku, že čo majú spoločné národné obranné sily s energopomocou. Ale aj tak si zaslúži odpoveď, aj keď je rétorická. Odpoveď je nič. Ten zákon, alebo ten prílepok je z časti konsolidačný, ale keby aj toto bol ten argument, tak sa sekli asi o štyri dni, lebo konsolidačný balík sme dorokovali minulý štvrtok. Ak to chceli k niečomu prilepiť, ta si viem s oboma prižmúrenými očami ešte povedať že OK. A ten skončil minulý štvrtok dámy a páni s koalície. Energopomoc skutočne nemá absolútne spoločné, nič spoločné s tým, čo tam prilepil minister Kaliňák. A teraz k tomu čo si sa pýtal Jano, poslanec Hargaš. Že čo je v ňom. Je to kombinácia rutinných opráv toho zákona, relatívne nového zákona o zálohách, ktoré mohli úplne pokojne počkať a prejsť riadnym legislatívnym konaním a mohli sme ich sfúknuť niekedy koncom tohto roka. A potom sú tam skutočne konsolidačné opatrenia, konkrétne škrtáme, alebo sprísňujú sa kritériá na udelenie toho motivačného príspevku, ktorý motivuje ľudí k tomu aby vstupovali do záloh a sprísňuje sa dokonca škrtá sa ten príspevok, ktorý potom platíme ľuďom, keď už sú v zálohách za to že prispievajú, chodia na tie retréningy, alebo chodievajú, prispievajú k akciám a iniciatívam aktivitám ozbrojených síl. Úprimne? Toto by nás malo vytočiť ešte viac, ako tá povaha toho ako to prilepili, lebo sú to zlé rozhodnutia. Tie zálohy sú jedna z mála dobrých vecí, čo táto vláda urobila, stál som tam za tým pultom, keď sme to schvaľovali pred pár mesiacmi a pochválil som ministra. A nerobím to rád, ani často. Pochválil som ho za to, že to schválil, tie zálohy treba a sú aj ešte väčších úspechom, ako on možno v tom čase očakával. Tým zálohám sa darí v nemalej miere práve pre to, že tie motivačné prostriedky sú nastavené dobre. Poviete mi, prišla konsolidácia, fajn, ale keby pán minister bol býval urobil trošku, predstavil nejaký plán, povedal by čo sú priority a čo je v tomto vata. Tam mohol škrtať vo vate a nie v tom čo jediné v tých ozbrojených silách funguje, zaťal do živého, pretože nemá premyslené kde chce míňať a čo má byť vatou, zobral z toho posledn