39. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený, teda zastupujem pána Hlinu, ktorý bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu tohto zákona (tlač 984). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor ...
===== odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. To, že sa v prípade môjho návrhu jedná o veľmi aktuálnu tému, potvrdzuje aj včerajšie stretnutie ministra Takáča so zástupcami Zväzu spracovateľov Dreva SR. Nie opoziční politici, ale práve Zväz spracovateľov Dreva minulý týždeň upozornil na pretrvávanie škandalóznych praktík v štátnych lesoch pod súčasným vedením. Podľa Zväzu totiž ich funkcionári od svojho nástupu do funkcií uprednostňovali predovšetkým obchodné priekupnícke firmy v dodávkach dreva a spracovateľom ich objemy postupne znižovali. Napriek obrovskej kalamite na Horehroní neboli schopní zabezpečiť kontinuálnu ťažbu a jej spracovanie. Aj napriek akože preverovaniu svojich odberateľov sa na trhu s drevom neprestali objavovať firmy bez histórie, vzťahov a fungovania v spracovaní dreva a objem disponibilného dreva sa neustále znižuje.
Nie sú schopní alebo ochotní prezradiť alebo zverejniť plán zdrojov a obchodnú politiku na budúci kalendárny rok a pripraviť ďalšie odberateľské zmluvy so svojimi historicky preverenými spoľahlivými partnermi. V stanovisku Zväzu spracovateľov dreva sa ďalej uvádza, že toto všetko nezvratne vedie k tomu, že celý drevospracujúci segment v primárnom spracovaní dreva je ohrozený vo svojej existencii a že slovenské drevo skončí v zahraničí a nebude vyrábať pridanú hodnotu a pracovné príležitosti doma.
Všetky doterajšie snahy o komunikáciu a riešenie vzniknutej situácie narážajú na neochotu lesov SR, štátneho podniku pripustiť si svoje chyby a korigovať zlé menežérske rozhodnutia. Pokiaľ nepríde k rozhodnému zásahu voči neakceptovateľnému konaniu v podniku Lesy SR, štátny podnik, drevospracujúce firmy zo všetkých regiónov Slovenska avizujú hromadné prepúšťanie a zatváranie prevádzok. Dámy a páni, len sa potvrdzuje škandalózna prax, na ktorú strana Demokrati dlhodobo poukazuje.
V štátnych lesoch pod kontrolou Smeru prekvitajú biznismodely, favorizujúce priekupníkov s drevom, ktorí sa k nemu dostanú častokrát lacno, aby ho následne z pravidla so ziskom vyviezli do zahraničia. A slovenské firmy sa k slovenskému drevu nedostanú, hoci evidujeme rekordné ťažby. Vrátili sme sa pred rok 2020.
Mafiánske praktiky v štátnom dreve nedokázali vymyslieť ani len nové schémy. Ale to nie je len opozícia, kto bije na poplach. Zväz spracovateľov dreva zároveň upozorňuje na fakt, že od roku 2010 sa vo všetkých programových vyhláseniach vlády SR objavuje záväzok, že vláda SR bude podporovať domáci drevospracujúci priemysel tým, že bude dodávky dreva smerovať predovšetkým tuzemským spracovateľom.
Ešte nikdy sa žiadna zo slovenských vlád nesprávala k vlastnému záväzku tak ľahostajne, ako by to boli iba prázdne slova pre voličov, než tá súčasná vláda. No toto nie sú moje slova, ani slova nikoho z opozície. To je proste vysvedčenie ministrov Takáča a Tarabu od Slovenského drevospracujúceho priemyslu.
Dnes teda predkladám návrh novely zákona, ktorý by výrazne obmedzil priekupníkov s drevom obchodujúcich zo štátom. Podporia ho vládni poslanci, podporia ho ministri Takáč a Taraba, alebo teda budú kryť ďalej priekupníkov s drevom? Reagujeme tak na absurdnú situáciu, kedy ťažba v slovenských lesoch stúpa a domáci spracovatelia napriek tomu pociťujú nedostatok dreva.
Čo teda navrhujeme v novele Zákona o uvádzaní dreva na vnútorný trh? Štátne subjekty, teda lesy SR, správy národných parkov, ale aj vojenské lesy a majetky budú musieť pri svojej obchodnej politike predaji dreva zvýhodňovať lokálnych spracovateľov. Ich povinnosťou bude pri predaji dreva prednostne zabezpečiť čo najvyššie zhodnotenie a stupeň opracovania drevnej hmoty, podporu zamestnanosti v drevospracujúcom priemysle a znižovanie uhlíkovej bilancie pri preprave a spracovaní dreva, vrátanie uspokojenia zásobovania domácnosti palivovým drevom.
Zásady obchodnej politiky bude schvaľovať vláda nariadením, čím sa zabezpečí jej predvídateľnosť, stabilita a zapojenie zástupcov drevospracujúceho priemyslu pri jej tvorbe. Neželaní priekupníci sa z obchodného reťazca vyblokujú zákazom ďalšieho predaja dreva nadobudnutého od štátu bez jeho súhlasu a ten bude môcť byť daný iba vtedy, ak sa dodržia zásady obchodnej politiky štátu a budú musieť byť zverejnené, čím sa zabezpečí verejná kontrola. Tieto opatrenia jednoznačne znížia aj ekonomický tlak na ťažbu v slovenských lesoch patriacich štátu.

Nebude sa môcť opakovať scenár vývozu dreva z Tatier do Rumunska. Alebo aby lokálny spracovateľ v Čiernom Balogu, kde sa vyťažilo za minulý rok viac ako milión kubíkov dreva, musel zháňať drevo až niekde pri nemeckých hraniciach. Spracovatelia dreva na Gemeri už nebudú musieť zvažovať prepúšťanie, hoci sa ťaží rekordne. Národný park Muránska planina už nebude môcť uzavrieť zmluvu na predaj dreva za 3,2 milióna eur pre neznámeho živnostníka z Prešova bez spracovateľských kapacít, ako sa to udialo minulý rok. Neakceptovateľnú situáciu odhalila aj kauza vývozu dreva z Tatranského národného parku do Rumunska, hoci drevo malo skončiť u lokálneho spracovateľa. Obhajoba ministra Tarabu bola natoľko absurdná, že ju vyvrátil opäť Zväz spracovateľov dreva SR. Minister Takáč z Lesmi SR a minister Taraba s Národnými parkami naplno ignorujú záväzok s programom o vyhlásení vlády podporovať slovenský drevospracujúci sektor a konajú v prospech priekupníkov dreva. Tu si neodpustím pripomenúť, ako sa dokázal minister Taraba strápniť v priamom prenose. Neukázal, že vôbec nemá žiaden prehľad o situácii na Slovensku. Tlačová agentúra SR totiž informovala, že podľa Tomáša Tarabu, citujem:" súčasná opozícia v minulosti exportovala o mnoho viac dreva" koniec citátu.
Tento záver však okamžite vyvracajú oficiálne dáta z návrhu správy o lesnom hospodárstve SR za rok 2024, takzvaná zelená správa, predložená jeho vládnym kolegom, ministrom pôdohospodárstva, Takáčom. Export dreva v roku 2024 do zahraničia bol vyšší, ako v roku 2021 alebo 2022, na ktoré poukazuje minister Taraba. Z takzvaných zelených správ vyplýva, že v roku 2021 bolo do zahraničia exportovaných 2 milióny 64 tisíc metrov kubických dreva. V roku 2022 to bol 1 milión 888 tisíc metrov kubických dreva. No a z návrhu zelenej správy s údajmi za rok 2024, ktorú predložil minister Takáč do pripomienkového konania, vyplýva, že za súčasné vlády je to až 2 milióny 649 tisíc metrov kubických. Do zahraničia sa teda vyviezlo tak viac dreva, ako v roku 2021, ako aj v roku 2022. Tomáš Taraba sa zmohol na komunikačný faul hodný účtovníka Fantociho, kedy spojil export za dva roky do jedného údaju. To znamená, že on vlastne sčítal rok 2021 a 2022 a porovnal to s rokom 2024. Oficiálne dáta tejto vlády ho ale vysmiali, keďže za rok 2024 bol export vyšší ako za tie roky, ktorými on operuje.
A čo je závažnejšie, exportuje sa aj rekordné množstvo piliarskej guľatiny, a to až 940 tisíc metrov kubických, ktorá chýba slovenským spracovateľom. Vývoz tohto sortimentu bol nižší v ktoromkoľvek z rokov 2021, tam to bolo 716 tisíc metrov kubických, či v roku 2022, keď to bolo 512 tisíc metrov kubických. To je prakticky polovica oproti tomu roku 2024. Demagógiu a zavádzanie ministra Tarabu môže vysvetliť jeho strach z otvorenia tejto témy a z našej legislatívnej iniciatívy smerujúcej k obmedzeniu vývozu slovenského dreva do zahraničia. Tie jeho argumenty sú natoľko smiešne, že ich možno vyvrátiť údajmi jeho vlastnej vlády a napokon aj stanoviskom zväzu spracovateľov dreva SR. Dovoľte mi ešte stručne vysvetliť legislatívne riešenie problému, s ktorým sme prišli. Návrh zákona ukladá subjektom spravujúcim lesy vo vlastníctve štátu, teda štátnemu podniku lesy SR, Vojenským lesom a majetkom, štátnom podniku, správam národných parkov, ale aj ostatným správcom majetku štátu uskutočňovať takú obchodnú politiku, aby došlo k prednostnému zabezpečeniu čoho najvyššieho zhodnotenia a stupňa opracovania drevnej hmoty, podporu zamestnanosti v drevospracujúcom priemysle na Slovensku, znižovaniu uhlíkovej bilancie pri preprave a spracovaní dreva a výrobkov z dreva a zohľadneniu uspokojenia zásobovania domácnosti na Slovensku palivovým drevom. Za týmto účelom budú tieto subjekty povinné postupovať podľa zásad obchodu z drevnou hmotou, ktorých v podrobnosti určí vláda SR nariadením.
Tým sa zabezpečí transparentnosť obchodnej politiky štátu, jej predvídateľnosť, ako aj možnosť plnohodnotnej participácie všetkých relevantných subjektov, najmä zástupcov slovenského drevospracujúceho sektora na jej tvorbe. Obmedzenie neželaného javu, to jest prekupovania dreva bez pridanej hodnoty, sa zamedzí upravením povinnosti pre správcov majetku štátu dojednať zákaz ďalšieho scudzenia dreva bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu. Predchádzajúci písomný súhlas možno udeliť len, ak sa aj po scudzení dodržia zásady obchodu z drevnou hmotou. Transparentnosť postupu správcov majetku štátu zabezpečí povinnosť bezodkladne zverejniť udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na svojom webovom sídle. Kolegyne, toto nie je ani proochranársky zákon, ani prolesnícky. Tento návrh spája obe tieto skupiny. Ide proti mafiánskym praktikám v štátnych lesoch. Ide proti bohatnutiu priekupníkov s drevom na úkor štátu a nášho spracovateľského priemyslu. Skutočne politikom koalície nevadí, že hoci máme rekordné ťažby domáce spracovateľské kapacity, hlásia akútny nedostatok dreva?
Pani koaliční poslanci, poslankyne, aký máte na to názor? Za koho záujmy sa teraz postavíte? Dámy a páni z koalície, tí, čo svoje vlastenectvo len nepredstierate a systém priekupníkov s drevom vám nevyhovuje, tak určite nebudete mať problém môj návrh zákona podporiť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Technici, prosím, 5, 10 koľko potrebujeme? Áno, takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku z dôvodu technického, žiadneho iného. Dobre? Nech sa páči.
(Prestávka.) ...k niekoľkým ďalším stretnutiam premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to, že Slovensko ako členská krajina Európskej únie a aliancie sa snaží mať akési, že kvázi štandardné vzťahy s krajinou, ktorá jasne deklaruje svoje imperiálne záujmy a ktorá porušila jasne medzinárodné právo a máme tu samozrejme vyjadrenia aj predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorí dokonca tvrdia, že áno, došlo k medzinárodnému, teda porušeniu medzinárodného práva. Ale tieto tvrdenia sú všetky tak suché, tak právnicky predkladané, že ako keby to bola bežná záležitosť každodenného charakteru. To je niečo také, ako keď neumožníte nejakej nákladnej lodi kotviť v medzinárodnom prístave a poviete, je to porušenie medzinárodného práva. Áno, aj to je porušenie medzinárodného práva. Predstavte si, a takýmto spôsobom sa konštatuje porušenie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie pri totálnej agresii a teda totálnej vojne Ruska voči Ukrajine, ktorá sa zakladá na tom, že Ruská federácia, resp. Kremeľ a jeho predstavitelia, najmä Vladimír Putin neuznáva Ukrajinu ako štát a neuznáva Ukrajincov ako národ. Nepriznáva im jednoducho tieto atribúty a tieto práva, ktoré sú základným predpokladom medzinárodného práva ako takého. A my ako susedia Ukrajiny jednoducho nemáme od našich čelných predstaviteľov tie vyjadrenia, ktoré počujete aj u iných partnerov a spojencov a to je to, že nielen to, že odsúdite Ruskú federáciu ako niekoho, kto porušil medzinárodné právo tým, že vraždí deti, ženy a zabíja ľudí a ničí infraštruktúru na Ukrajine, ale aj niečo pre to urobíte. Urobíte preto niečo, aby ste sa snažili jednoducho vyjadriť aj poľutovanie nad tým, že sú unášané ukrajinské deti, poľutovanie nad tým, že sú zabíjané ukrajinské ženy, že sú zabíjaní civilisti, nevinní ľudia, likvidovaná infraštruktúra a tak ďalej. Nevidíte, nepočujete to z úst našich predstaviteľov, že by mali jednoducho zľutovanie alebo pochopenie pre to, čo sa na Ukrajine deje, akým spôsobom sa Ukrajina snaží brániť. Jedine vtedy vidíte pohoršenie z úst našich vládnych predstaviteľov, ak dôjde napríklad k narušeniu ropovodu alebo plynovodu Družba. Vtedy je obrovský krik, vtedy máme tu plné ústa našich vládnych predstaviteľov ako si to môžu tí Ukrajinci dovoliť sa takýmto spôsobom brániť, že napádajú infraštruktúru agresora a že takýmto spôsobom táto môže aj ovplyvniť našu energetickú bezpečnosť, bez ohľadu na to, že už dávno sme mali mať energetickú bezpečnosť diverzifikovanú, ale k tomu sa ešte aj počas môjho príhovoru vrátim.
Čiže vidíme diametrálne rozdiely v prístupe zahranično-politickom našich vládnych predstaviteľov a nie je to len v kontexte vojny na Ukrajine. Je to aj v kontexte vnímania kto sú naši partneri, kto sú naši spojenci, vnímania toho s kým sa stretávajú naši čelní predstavitelia, o čom rokujú a aké sú záujmy, ktoré sa snažia presadzovať a aké dopady a následky to môže mať pre Slovenskú republiku ako takú. Preto ešte raz tvrdím, že toto uznesenie, ktoré bolo predložené v januári, má naďalej svoju aktuálnosť, bohužiaľ. A pevne verím, že aj keď budú takí, ktorí s tým nebudú súhlasiť vo vládnej koalícii, že sa to uznesenie aspoň pozreli, aby aspoň niečo z toho videli, že čo si opozícia reálne myslí a že to nevníma len pasívne, že tu opozícia nesedí len tak, aby tu len stláčala gombíky ako sa jej povie. To je z mojej strany na úvod zatiaľ všetko a určite sa potom hlásim hneď aj do rozpravy. Ďakujem veľmi pekne.

Aha, tak to už ide. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Máme tu pred sebou návrh uznesenia, dámy a páni, ktorý sme spoločne ako opozícia, podávali ako reakciu na prvé stretnutie premiéra Roberta Fica za ruským, masovým vrahom Vladimírom Putinom, ktoré sa uskutočnilo deň pred Vianocami minulého roku, teda 23. decembra 2024, a tento návrh uznesenia ako reakcia je teda z januára, ktorý sme predložili na tú najbližšiu nadchádzajúcu schôdzu, ktorá vtedy sa mala, alebo teda sa mala týmto návrhom uznesenia zaoberať. Ako vidíte, tu v parlamente ubehlo len deväť mesiacov a bleskom sme sa vrátili k tomuto návrhu uznesenia, čo je ale najhoršie, že tento návrh uznesenia je naďalej aktuálny. Proste nedošlo k tomu, že by sa nejakým spôsobom situácia vyvinula, že by sa naša zahraničná politika nejakým spôsobom vyčírila, že by jasne dávala najavo, kam patríme, aké sú naše priority, ako vnímame naše zahraničnopolitické ukotvenie. Ako vnímame našich partnerov a spojencov, ako vnímame Brusel, a teda Európsku úniu. Ako vnímame Alianciu, či sme jednotní, či naozaj postupujeme v súlade nielen s našimi záujmami, ale záujmami našich spojencov, pretože tie naše spoločné záujmy sa pretínajú.
Pretínajú sa a jednoducho sú ťažko, resp. sú neoddeliteľné. Odvtedy došlo k niekoľkým ďalším stretnutia premiéra Fica s Vladimírom Putinom, ktorý je považovaný medzinárodným spoločenstvom, ako aj Medzinárodným tribunálom v Haagu, za vojnového zločinca. Naznačuje to
=====

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviesť informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky uvedené pod tlačou 645.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 670 z 9. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor podá v stanovenej lehote Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o prerokovaní predmetného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval dňa 16. septembra 2025, avšak neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh na uznesenie nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných členov a členiek výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti na svojej schôdzi dňa 11. septembra 2025 o uvedenom návrhu nerokoval z dôvodu neschválenia programu schôdze na ktorej sa mala predmetná tlač prerokovať. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Dámy a páni, ako som uvádzal v úvode, toto uznesenie je, ktoré sme predkladali teda v kontexte reakcie prvého stretnutia Roberta Fica s Vladimírom Putinom na vianoce v roku 2024 je naďalej aktuálne. Bola to vlastne reakcia na to, že akým spôsobom a kam sa začala uberať zahraničná politika Slovenskej republiky a teda vôbec jeho smerovanie, ako je vôbec ukotvené jeho reálne hodnotové alebo teda hodnotové ukotvenie v rámci Európskej únie, v rámci NATO, ako ho vníma a kam sa chce uberať a kam vlastne sa môžme ako Slovenská republika dostať, resp. kde môžme skončiť? Pretože naozaj sa ocitáme v situácii, ktorá je nepredvídateľná, v situácii kedy naozaj bezpečnostné prostredie sa mení zásadným spôsobom a jediné čo nám dáva ako také záruky je práve naše členstvo, či už v Európskej únii alebo v NATO. Lenže vidíme tu kroky, ktoré sú sprevádzané v kontexte našej aktuálnej zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany, ktorá začína mať jednoznačné znaky v podstate jednosmerného smerovania tejto zahraničnej politiky vyslovene len na východ, adorovania, teda jednoducho brania si za príklad práve diktatúry a východné autokracie, ktoré sú často počúvame z úst našich čelných predstaviteľov alebo predstaviteľov tejto vládnej koalície, ktorá celý čas tvrdí, že demokracia je nanič, že najlepší je autoritatívny režim alebo diktatúra, kde sa nemusíte zdržiavať diskusiami ani ničím podobným a kde jednoducho môžete napredovať rýchlejšie, pretože vás nikto nebude zdržiavať tuto nejakým parlamentom alebo niečím podobným a do toho sú nám kladené nejaké vzory ako je Čína, Vietnam alebo niečo podobné. Bohužiaľ, bohužiaľ, ten smer na východ, ktorý by sme chceli vidieť, tak sa dá aj na východe hľadať ako je napríklad Južná Kórea alebo Japonsko. Aj to sú krajiny, ktoré majú demokraciu a sú vysoko vyvinuté. No vždy, keď sa pozrieme napríklad na tie krajiny, ktoré sú nám dávané za vzor ako je teda Vietnam alebo Čína, tak sa zabúda uvádzať aj taký jednoduchý údaj, ako je, že HDP na obyvateľa. A zhodou okolností keď sa na to človek pozrie, tak za každým musí zistiť, že HDP na obyvateľa je asi tretinové oproti HDP na obyvateľa napríklad v Európe. A to je teda zásadný problém. Čo sa týka ale toho diania. Vieme a vidíme a cítime veľmi dobre, že máme alebo zažívame sociálny, aj morálny úpadok na Slovensku, ktorý je sprevádzaný...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prepáčte, nič voči vám, len poprosím tam na balkóne máte pustený mobilný telefón, ktorý ruší, že ste, si stíšte to prepočúvanie toho čo prepočúvate alebo choďte mimo, dobre. Ďakujem.
Krúpa, Juraj, poslanec NR SR
Ďakujem. No teraz ste mi...Jednoducho tragédia je tá, že zažívame nielen morálny a spoločenský ako aj ekonomický úpadok na Slovensku, zažívame aj úpadok dôveryhodnosti Slovenska v medzinárodnom prostredí medzi našimi partnermi a spojencami. Je to vidieť vo viacerých, na viacerých príkladoch vo viacerých situáciách. Ako posledná bola napríklad dronová stena, ktorú ide robiť Európska únia, kde sme videli, že záujem zo slovenskej strany bol minimálny a v podstate okolnosťami bola Slovenská republika dotlačená k tomu, aby sa k tejto dronovej stene prihlásila s prvotnými argumentami, že však nám aj taj tak nič nehrozí, veď nás sa to svojim spôsobom netýka a už je to, aj tak sme ďaleko, sme mimo dostrelu týchto dronov a podobné záležitosti, kde už sa to mení, že vlastne všetko čo ministerstvo obrany nakupuje proti dronom. Takže je to vyslovene ako celkom zaujímavá kreativita zo strany vedenia Ministerstva obrany ako dokáže obhajovať, že všetko čo vlastne už chcelo nakúpiť pred piatimi rokmi alebo pred dvoma, tak dnes je využiteľné proti dronom, aj keď vieme veľmi dobre, že nie je. Ale to už je samozrejme na odbornú diskusiu. Do toho moc nechcem ísť. Každopádne človek má silný pocit, že sme sa, naozaj, že sme vykročili zlým smerom, že sme akosi vykročili takým pevným krokom na tú východnú stranu smerom do autokracie. Kroky ktoré zažívame tu či už vnútropoliticky, ale aj zahraničnopoliticky v človeku jednoducho vytvárajú ten dojem, ktorý je podložený aj zásadnými dôkazmi, že ten smer je autokracia, že tu máme rôzne udalosti, rôzne podujatia, ktoré sú koalíciou uskutočňované ako bol Deň zvrchovanosti a vatra, ktorá sa zapaľovala, kde sa tak isto robil napríklad zber podpisov na vystúpenie z Európskej únie. Videli sme to napríklad Dni otvorených dverí v parlamente, kde takýto stolík s podpismi bol tak isto pri stánkoch vládnej koalície a tak ďalej. Čiže, ak by vládna koalícia bola jasne ukotvená a nemala žiadne pochybnosti a ja tieto pochybnosti nechcem šíriť, tak títo ľudia, ktorí zbierajú tieto podpisy, by sa ani k vládnej koalícii nehlásili pri všetkých týchto príležitostiach, ktoré táto vládna koalícia organizuje. Zároveň vidíme aj zásadné zmeny v niektorých postojoch z vládnej koalície. Ja si spomínam veľmi dobre ako v minulom volebnom období vládna koalícia alebo teda vládna opozícia niekoľkokrát predložila návrh uznesenia o Mníchovskej zrade. Tuším dva alebo trikrát sa o to pokúsila, kde chcela útočiť práve na našich partnerov a spojencov, že to sú tí, ktorí nás v 38. zradili a že jednoducho by sme si to mali tak isto pripomínať ako pamätný deň. Máme tu vládnu koalíciu, ktorá už párkrát prišla s týmto návrhom...
===== spojencov, že to sú tí, ktorí sa v 38 zradili a že jednoducho by sme si to mali takisto pripomínať ako pamätný deň. Máme tu vládnu koalíciu, ktorá už párkrát prišla s týmto návrhom, hovorím v minulosti, teraz s tým už neprichádza. Zaujímavé prečo nie. Kľudne nech s tým prídu, ja by som bol zvedavý na túto rozpravu. Ale ja chcem upozorniť na iný aspekt. Vtedy sa hovorilo o tom, že teda nás ten západ zradil, že sme museli odstúpiť kus územia na základe Mníchovskej dohody. Dnes, odkedy je táto, tieto strany sú pri moci, hovoria stále to isté dokola, že to čo sa udeje bude to, že Ukrajina bude musieť odstúpiť časti územia Ukrajine pre mier. A nič iné neopakuje, len celý čas opakuje, že je dôležité, aby už ten mier bol dosiahnutý, ale jednoducho sa ďalej nebojovalo, aby bola Ukrajina ochotná pristúpiť na tento krok. Čiže akú tu máme vládnu koalíciu? Vládnu koalíciu ktorá je ochotná pristúpiť na takého ústupky na zmeny územia násilím, na porušovanie medzinárodného práva. Je toto tá vládna koalícia, ktorá nám má zaručiť istoty, nám má zaručiť bezpečnosť. Má nám zaručiť to, že budeme naďalej vnímaný ako stabilný partner na ktorého sa môžu jeho partneri a spojenci spoľahnúť, že keď dôjde k zásadným kritickým situáciám, že nebude kolaborovať s nepriateľom, že sa nestane naozaj piatou kolónou, že nezradí, že sa neprikloní na stranu napríklad Ruskej federácie, že jednoducho sa vzdá, že povie, že odmietne bojovať proti bratom, proti Rusom, že to aj tak nemá význam. Lebo však nás za druhej svetovej vojne oslobodili. Toto je to čo chceme? Tu sme sa dostali?
Nič iné nepočujem zo strany vládnej koalície. Nepočujem rozhodnutie, že budeme sa brániť za každú cenu. Budeme sa brániť keď ten Rus príde. Nič, od vás nikdy nič takého nie je počuť. Skôr počuj že chceme štandardizovať vzťahy s Ruskou federáciu a ešte budeme aj uvoľňovať vízový režim, však nech tí Rusi sem prídu a poďme robiť s nimi biznis bez ohľadu kašlať na tých Ukrajincov. To je jedno koľko ich tam umrie, však ale pre nás je dôležité naši podnikatelia, naša energetická bezpečnosť. Máte tu, preboha živého koľko výziev zo strany Európskej únie, zo strany našich partnerov, ale už teraz zo strany Spojených štátov od Donalda Trumpa. Ten Donald Trump ku ktorému bežal Robert Fico na jeho konzervatívnu konferenciu sa mu ukloniť, hľadať cestu, lebo si myslel, že toto je človek cez ktorého on bude mať pochopenie, alebo ten bude mať pochopenie pre jeho kroky štandardizácie vzťahu s Ruskou federáciou. Lebo toto si od toho sľuboval, že tak to to dopadne, že jedného dňa ten Trump povie, a tí Rusi, my sa s nimi nejak dohodneme, len to nevychádza. A teraz sa to všetko otáča. A tu sa práve vytráca aj tá takzvaná tá genialita o ktorej vy si myslíte, že Robert Fico má, ňou disponuje a to je to, že vidí akože niekoľko krokov dopredu. No otočilo sa to. Pozrite, Trump žiada aby sme zastavili dovoz ropy a dovoz plynu. Máme tu situáciu, že Bulharsko ide zastaviť prítok plynu cez TurkSteam, ako vybavené. Čo budete robiť? Dva roky ste mali možnosť diverzifikovať. Veľmi dobre vieme, že cez ropovod Adria tie kapacity sú. Tam je úplne iný problém, tam je problém medzi Maďarskom a Chorvátskom a podobné veci. Však vieme veľmi dobre o akú korupciu tam išlo v minulosti a ja by som nebol šokovaný keby sme, ja neviem, o päť rokov zistili, že podobná korupcia fungovala aj u nás v tomto zmysle. Bohužiaľ, takže na úkor tohto všetkého jednoducho nie sme schopní urobiť zásadné kroky, ktoré by posilnili našu bezpečnosť, aj našu energetickú bezpečnosť.
Na druhej strane som rád, že na nátlak verejnosti, ako aj opozície, sa zobudila napríklad vládna koalícia a pridala sa aj do iniciatívy Európskej únie do dronovej steny. Boli sme tu svedkami toho, že nás to nezasiahne a že to nie je iniciatíva NATO, a že to ja neviem čo, a tamto a ono. Ja chápem, že sa tu niektorí cítia ako priatelia s Rusko federáciou a jednoducho tí Rusi nám nikdy neublížia a však sme bratia, a všetci si rozumieme a sme kamaráti. Viete, to isté si mysleli aj na Ukrajine. A dokonca tam máte aj rodiny jedna časť je v Rusku, druhá je na Ukrajine, tiež si to mysleli. Chodia a vraždia ich jedna radosť. Takže takého iniciatívy alebo takéto vnímanie je absolútne naivné, to sú ružové okuliare a práve preto sa tváriť, že my vieme s nimi nejak vynájsť, že sa vieme s nimi nejak dohodnúť, že vieme s nimi mať nejaké štandardné vzťahy je naozaj chiméra, je fantazmagória, je niečo čo sa jednoducho nedá očakávať, nebude to tak. My sme dôležitý či už pre Čínu alebo pre Ruskú federáciu len tým, že sme členská krajina NATO a a EÚ. Pretože tieto inštitúcie fungujú na princípe kompromisu, teda konsenzu. A tento konsenzus je krehký. A vidíme, ako veľmi ťažko sa hľadá práve napríklad pri ďalších a ďalších balíkoch sankcií Európskej únie voči Ruskej federácii, ktoré, ako hovorí Robert Fico, sa nás netýkajú, nepoškodzujú našu ekonomiku. Napriek tomu ich blokujeme a neviem v koho záujme. Keď to nepoškodzuje nás aký tam je záujem. Môžte hovoriť o rôznych grindeloch a čo všetko čo vám pritom vadí, dôležitejšie je úplne niečo iné, ako sme vnímaní. A ja to vidím veľmi dobre, že bohužiaľ, naši partneri, keď sa s vami bavia, tak mu hovoria veci také, lebo si myslia, že to poviete ďalej Rusom, vie sa to.
Ja sa aj opýtam inú vec, keďže sa tu bavíme o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska. Koľkokrát sa Robert Fico alebo Juraj Blanár stretol či už s Vladimírom Putinom alebo s Lavrovom. Koľkokrát sa stretli s Macronom, Starmerom, Merzom, hocikým, koľkokrát. Ja nerátam do toho summity Európskej rady, čo je úplne niečo iné, to je úplne niečo iné. Toto sa nedá rátať. Kde sú tie bilaterálne stretnutie? Kde je to prehlbovanie tých bilaterálnych vzťahov Slovenska s Nemeckom, ktorý je náš kľúčový partner, kde vy sa vyhovárate na to, že konsolidácia nefunguje, lebo nemecká ekonomika nefunguje, tak nefunguje u nás ani konsolidácia. Kde sú tie vzťahy, kde je tu upevňovanie tých vzťahov.
Dokonca sme považovaní aj za nespoľahlivých napríklad pre našich partnerov z koalície ochotných. Viďme napríklad to, že Robert Fico, okamžite ako dostal informáciu práve z toho rokovanie u Macrona v Paríži, kde sa rokovalo aj o rôznych alternatívach pomoci Ukrajina, takzvaný ..., teda poďme sa rozprávať čo všetko môžme a nemôžme, tak bol ten prvý, ktorý to vykecal. A odvtedy Slovensko nebolo pozvané na žiadne takého rokovanie, na žiadne, pretože nepožíva žiadnu dôveru. Pretože neveria, že keď s ním budú zdieľať takéto citlivé informácie, že ich nevykecá alebo že ich nevyzradí rovno a nezneužije ich na svoj politický boj.
Čiže je to naozaj tristný pohľad. Sťažovať sa potom, že, ja neviem, že je potrebné nejakým spôsobom reagovať na to, že Ukrajina urobí toto, Ukrajina urobí tamto voči nám, keď už napríklad sa tu sťažujeme často práve na ataky na Družbu, na tento ropovod, alebo plynovod, tak je zaujímavé, že tieto veci sa dali riešiť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Pretože keď už sa bavíme o tej koalície ochotných, tak bol to práve, je to práve táto skupiny alebo toto združenie, ktoré pravidelne rokuje s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenskyjm. My sme boli súčasťou tejto koalície ochotných o ktorých vy hovoríte, že sú to takzvaní tí vojnoví štváči. Tak nielen to, že by sme sa mohli rýchlejšie, efektívnejšie podieľať na obranyschopnosti Európy, ale tak isto by sme mohli aj priamo riešiť otázky, ktoré sa týkajú našich bilaterálnych vzťahov s Volodymyrom Zelenskyjm a s Ukrajinou. Áno, pripúšťam, že bolo stretnutie a ja som ho vnímal relatívne pozitívne, čo sa uskutočnilo nedávno, že z toho budú pokračovať ďalšie kroky, že ďalšie rokovanie bude budúci týždeň, ďalšie rokovanie budú zase nejaké medzivládne neskôr v októbri. To je všetko fajn, lenže tam treba pochopiť jedno. Toto nie je to, že je to takzvaný geniálny ťah zo strany Roberta Fica a našej zahraničnej politiky, nie. Toto je presadzovanie národnoštátneho záujmu Ukrajiny, kde aj taká vláda pod Volodymyrom Zelenskyjm hľadá prieniky aj s vládami, ktoré sú naokolo, ktoré sú mu nepriateľsky naklonené, alebo nastavené. Pretože preňho je prvoradý jeho záujem bezpečnosť Ukrajiny a hľadania akýchkoľvek prienikov aj s ľuďmi, ktorí sa cítia byť bližšie k Ruskej federácii, pretože predsa len ako partneri, ako susedia jednoducho musíme hľadať nejaké prieniky. Čiže toto je národnoštátny záujem.
Zároveň treba konštatovať, že to čo vidíme zo strany Roberta Fica je permanentné vydieranie. Na jednej strane sa ide ukloniť Vladimírovi Putinovi, má s ním žoviálne rokovania a potom príde do Bruselu a vydiera Európsku únie. Keď neurobíte toto, keď neurobíte hento, keď neurobíte tamto, tak ja vám zablokujem toto, ja vám zablokujem hento. Ale potom na druhej strane vyhlási, že ale s tými Rusmi treba, s tými Rusmi treba mať štandardné vzťahy, treba to urobiť, treba ich pochopiť, treba mať to pochopenie pre ruskú dušu, pre ruské záujmy. Ako niet nikoho iného tu v Európskej únii, kto má väčšie pochopenie pre Rusko ako je Slovenská republika a jej vládni predstavitelia. Nič iné nehovoria, celý čas len o to, že my chápeme, my vieme, že Ruská federácia to robí, lebo my tu naďalej šírime ten ruský naratív, že to nie je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale že to je vojna medzi západom a Ruskou federáciou. Že za to môže Amerika, že za to môže Európa a tak ďalej. Len zaujímavé je, že tu máme jasné dôkazy, že či už Spojená štáty, alebo Európa jasne chcú mier, jasne chcú mier, áno chcú ten mier. Ale keď príde napríklad na Ruskú federáciu, aby ten mier dorokovala, tak nie je ochotná. Na každý záujem, na každú iniciatívu o mier prichádza väčšie a väčšie bombardovanie Ukrajiny. A nehovoriac o tých provokáciách ktoré tu zažívame zo strany Ruskej federácie. Nehovorím len o tých dronoch v Poľsku. Ale hovorím o tom, že Ruská federácia pravidelne narušuje vzdušný priestor Aliancie, že tieto drony vidíme aj v Rumunsku, vidíme ich aj v Pobaltí. Vidíme ich nielen v Poľsku. Vidíme, že takisto dochádza k hybridným aktivitám. Dochádza k narúšaniu jednoty rozhodnosti o Aliancie ako takej prostredníctvom rôznych nastrčených ľudí práve ako sú napríklad aj tu vo vládnej koalícii. Dochádza k hybridným aktivitám tak isto aj napríklad v Baltskom mori, kde ruské lode jasne narúšajú infraštruktúru ktorá tam je vybudovaná. Robia všetko možné preto, aby provokovali hybridne, jednoducho skúšali že čo všetko táto Aliancia zvládne. A ja som presvedčený, že akonáhle by došlo k nejakým rozhodným krokom, že by bola potopená nejaká ruská loď, ktorá by likvidovala infraštruktúru v Baltskom mori, alebo zostrelené nejaké ruské lietadlo, mierová stíhačka MiG-31 nad Estónskom, ktorá mala pod krídlami zavesené mierové bomby, tak už by to bolo automaticky útok Aliancie a jednoducho bolo by to vyštvanie alebo štvanie proste proti ruskému mierumilovnému medveďovi. Toto všetko by sme tu videli a zažili, že aké výkriky by boli z našej strany, že jednoducho riskujeme vojnu, že jednoducho eskalujeme a že toto nie je potrebné, bez ohľadu na to, aby sme zobrali do úvahy, že to je tá Ruská federácia, ktorá eskaluje, tá Ruská federácia, ktorá provokuje, tá Ruská federácia, ktorá môže doviesť celý tento kontinent do vojnového stavu. Môže to eskalovať tak ako si to nevieme predstaviť len preto, lebo sa budeme a začneme brániť.
Ja sa preto pýtam v koho záujme koná táto ...
=====

...doviesť celý tento kontinent do vojnového stavu. Môže to eskalovať tak, ako si to nevieme predstaviť len preto, lebo sa budeme a začneme brániť.
Ja sa preto pýtam v koho záujme koná táto koalícia. Keď hovorí, že ho robí na všetky štyri svetové strany a tie štyri všetky svetové strany smerujú len na východ. Všetky aktivity, ktoré sú robené, idú len na východ. Bohužiaľ, obavy naďalej pretrvávajú, pretože ja sa obávam nielen toho, že môže dôjsť k eskalácii, konfliktu ako takého. Ja sa obávam, ako skončí ten konflikt a keď ten konflikt skončí, kam sa zaradí Slovensko počas toho konfliktu, či nebude kolaborovať. A keď ten konflikt skončí, či náhodou neskončíme na tej nesprávnej strane dejín, za tou hranicou západnej civilizácie. Toto sú reálne obavy, ktoré tu panujú. Popri obavách, samozrejme, že nie len to, čo sa tu stalo v piatok, ale to, čo sa vôbec deje každý deň tuto v parlamente, je a vidíme, že stále viac a viac sa vzďaľujeme hodnotám, ktoré nám mali byť blízke a ktoré nám mali byť vlastné, vďaka ktorým, sme vstúpili do Európskej únie a do NATO. Nenájde sa na tejto strane parlamentu ani jedno pekné slovo na Európsku úniu. Za dva roky som ho nepočul. Samá kritika. A preto obavy naďalej panujú.
A je dobre, že tuto to uznesenie je, že sa o ňom bude rokovať a že sa bude pravdepodobne takéto uznesenie opakovať pravidelne. Pretože to, kam sa Slovensko uberá, je naozaj priestor, z ktorého mám obavy a myslím si, že aj väčšina obyvateľov. Ukazuje sa to naozaj, že ľudia začínajú mať obavy, začínajú mať strach, že kam sa toto Slovensko uberá, kde môže skončiť. Vidíme to, nielen to, že firmy odtiaľto odchádzajú, že tu nemáme žiadnych investorov. Vidíme to na mladej generácii, ktorá stále vo väčších počtoch je rozhodnutá opustiť Slovenskú republiky, pretože máme neistú budúcnosť. Toto sú všetko obavy, ktoré tu panujú, aj ja mám obavy, že jednoducho sa môže toto stať realitou. A ja pevne verím, že situácia sa úplne tak nevymkne, že budeme bojovať naďalej, budeme bojovať intenzívne, aby sme toto kormidlo, na ktoré nás, alebo ten smer, na ktorý nás vypravila táto vládna koalícia, nakoniec sme aj mohli zvrátiť.
To je z mojej strany zatiaľ všetko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Naozaj, teraz toto uznesenie je veľmi dôležité. To, ako sa k nemu postavia poslanci vládnej koalície ukážu, že kde stojí táto vláda, kde stojí táto koalícia. Pretože politika na štyri svetové strany by prinajmenšom znamenala, že jednoznačne budeme podporovať naše členstvo, či už je to Európska únia, či už je to NATO, ale kroky tejto vlády ukazujú presný opak. Presne ako si povedal. Jednoducho, keď zrátame stretnutia premiéra s predstaviteľmi Európskej únie a NATO a porovnáme si ich so stretnutiami, ktoré sú smerom na východ, do Ruska, aká váha sa tu dáva stretnutiu so zločincom, vrahom, prezidentom Putinom, tak je zrejmé, že tá orientácia súčasnej vlády je jasná. Smer Rusko. Zjavne táto orientácia, to nie je len, že zahraničnopolitická orientácia, ale to je orientácia k hodnotám. Tu hodnoty demokracie a právneho štátu stratili svoj význam pre túto vládu. Pretože to sú hodnoty, ktoré nás viažu k Európskej únii. A áno, aj k NATO. Tam spolu zdieľame tieto hodnoty a hodnoty bezpečnosti. Ale orientácia smerom na Rusko, Bielorusko a zmena týchto postojov k týmto autokratickým režimom, proste jednoznačne ukazuje, že toto je politika, ktorú presadzuje táto vláda. A to nielen, že je znepokojujúce, ale ide to proti nám všetkým. A je dôležité to tu nastolovať, keď nevieme dostať na prerokovanie parlamentu ani jasnú vec, ako je prerokovanie ohľadom nedôvery voči celej vláde, takéhoto návrhu, ktorý je odsúvaný do neko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku, Mária. Ja chcem len doplniť k tomu, že áno, jasné, vieme, všetci to cítime. A vieme, že sa uberáme naozaj tým nesprávnym smerom, že jednoducho tu sú tie tendencie k diktatúre, k autokratickým režimom. Že sa uberáme vyslovene jednosmerne, teda na Rusko. Všetko som už aj spomenul a povedal v rámci rozpravy. Jedna vec ale, je dôležité ešte aby bola tu povedaná a to je tá, že vieme veľmi dobre, že budeme mať a budeme konfrontovaní s ruským vplyvom a miešaním sa do predvolebného procesu na Slovensku. Vidíme to, že sa to deje v ostatných krajinách. My nevieme, o čom Robert Fico rokoval niekoľkokrát za zatvorenými dverami s Vladimírom Putinom. Ale jeden z tých predpokladov je, že rokoval aj o tomto. Všeobecne sa to považuje za vec, ktorá volá, či už sú predmetom rokovania, pretože je to Ruská federácia, ktorá bude mať záujem na tom, aby pokračoval Robert Fico.
Musíme ale povedať, skonštatovať ďalšie, že to neznamená, že sme na stratenej pôde. Práve naopak. Videli sme voľby teraz v nedeľu v Moldavsku, ktoré bolo masívne vystavené ruskej kampani, masívne. A podarilo sa im to zvrátiť. Len to je ten rozdiel, že mali tie inštitúcie na svojej strane. My, bohužiaľ, tie inštitúcie máme v rukách niekoho, kto bude ochotný a ochotne kolaborovať s Ruskou federáciou. Napriek tomu, je na nás, aby sme to zvládli a viem, že sa to dá, máme ten príklad a budeme za to bojovať, aby sme konečne zmenili kurz Slovenska, aby nezostalo niekde vo východnej Gubernii.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem trochu stručnejšia, ako pán navrhovateľ, hoci sme teda spolu navrhovateľmi a budem sa snažiť neopakovať všetko to, čo už veľmi správne pomenoval, aby aj naše kolegyne dostali priestor a mohli odprezentovať svoje návrhy. Toto uznesenie, ako teda spomínal aj kolega Krúpa, sme predkladali ešte v januári. Od vtedy si ho toto plénum tak, ako mnohé návrhy a hlavne teda aj odvolávania vlády, tlačilo pred sebou, pretože vždy tá schôdza bola v nejakom momente uťatá. A ja by som chcela, aby dnes už nemalo význam, ale žiaľ, práve aj to všetko, čo sa za tých 8 mesiacov, ak dobre počítam, skoro deväť, udialo, tak ma len usvedčuje v tom, že takéto uznesenie by sme ako parlament mali prijať.
Predkladali sme ho teda ako reakciu na prvú, žiaľ, hovorím prvú, lebo potom je aj druhá a tretia, ale na prvú cestu do Moskvy, resp. prvé stretnutie premiéra Fica s vojnovým zločincom, diktátorom a človekom, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač Vladimírom Putinom. A ak si spomínate, tak vtedy v decembri, keď sa s ním stretol, tak tam vlastne išiel vraj vybavovať energie. Keď sa vrátil, tak jediné, čo sme vlastne, čo dostali občania a občianky tejto krajiny, bola obrovská hanba. Pretože jednak bol prvým a myslím, že aj doteraz stále jediným predstaviteľom krajiny EÚ, ktorý sa takto osobne stretol s Vladimírom Putinom. A jednak nevybavil teda absolútne nič, iba obvinil ukrajinského prezidenta Zelenského z toho, že sa vo voľnom čase zabáva točením plynového kohútika a že sa teda rozhodol unilaterálne, nie preto, že vypršala zmluva, ale preto, že on sa tak rozhodol odstrihnúť nás od plynu. A zároveň ho nazval žobrákom, pretože vraj chodí po európskych krajinách a stále si pýta nejakú pomoc. A nehnevajte sa, ale veľa sa tu skloňuje a teda špeciálne predstavitelia vlády, či už premiér alebo aj minister zahraničných vecí, radi používajú to slovo suverenita. Tak ja by som sa tak aj chcela opýtať, že čo je suverénnejšie, ako to, čo momentálne robí ukrajinský prezident Zelensky, že sa snaží všemožne obrániť svoju krajinu. A samozrejme, že to znamená aj pýtať si pomoc od svojich spojencov. Čo je suverénnejšie, ako brániť tých obyvateľov napadnutej krajiny? Napr. aj tak, že keď vie, keď vieme o všetkých tých státisícoch unesených detí alebo zajatcoch, tak jednoducho žiada o ich návrat domov. Ja neviem, čo je suverénnejšie. A strašne by som si želala, aby ak sa nedajbože, takéto niečo stane u nás, tak aby sa ten predstaviteľ tejto krajiny, ktorý bude zodpovedný za chod krajiny v takejto situácii, tak aby sa presne o toto staral. Aby sme mali dostatočnú obranu a to znamená aj aby sme robili apel na našich partnerov a spojencov, aby nám teda pomohli a samozrejme aj o to, aby sa staral o ľudí, ktorí boli unesení, deportovaní alebo zajatí. Ja si skutočne neviem predstaviť lepšiu definíciu suverenity, ako to, čo sa momentálne deje na Ukrajine.
Vláda sa oháňa okrem suverenity aj politikou na všetky štyri svetové strany. Tak si povedzme, ako to zatiaľ vyzerá. Tak doteraz sa premiér Fico s ruským prezidentom, vojnovým zločincom a človekom, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, pretože je zodpovedný za únosy ukrajinských detí a diktátorom, stretol trikrát. Prvýkrát to bolo v decembri a teda reakciu na toto stretnutie máme vo forme uznesenia. Potom v máji, keď oslavoval ukončenie II. svetovej vojny alebo boj proti fašizmu s niekým, kto je zodpovedný za vojnu momentálne u našich susedov a kto tam pácha genocídu a kto zároveň počas vojenskej prehliadky, ktorej sa ale teda premiér Fico, myslím si, že aj kvôli tej kritike tak veľmi elegantne vyhol, tak oslavoval práve tých ruských vojakov, ktorí momentálne zabíjajú našich ukrajinských susedov. To bolo druhýkrát. Tretíkrát sa s ním stretom nedávno na začiatku septembra v Pekingu, keď sa opäť ako jediný líder krajiny EÚ zúčastnil na samite Šanghajskej organizácie spolupráce, aj odtiaľ a je tam veľmi pamätná foto, kde vlastne rôzni diktátori a predstavitelia autoritárskych režimov a vôbec neslobodných krajín, kráčajú a Robert Fico tam niekde vzadu sa s niekým tiež debatuje a myslím, že aj tá fotka svedčí len o tom, že takýmto spôsobom je vnímaný, nielen teda v Európskej únii, kde už je doslova na chvoste, ale ešte aj v rámci tejto neslobodnej skupinky.
Ja neviem, ale mne to príde také zvláštne, že si stále táto vláda neuvedomuje, že nie vždy je byť originálny alebo byť premiant, pozitívne a že keď do toho Ruska a za tým Putinom, podávať si s ním ruky, nikto nechodí, takže možno sú na to dôvody a že to, čo spôsobuje naša hanba je, naša hanba, no, naša vláda je hanba a izolácia. Viete, ako sa hovorí, že všetci sú blázni, iba ja som lietadlo, tak ja si myslím, že táto vláda sa skutočne týmto mottom nejako tak riadi. Na druhej strane počúvame, že ale veď náš premiér sa nestretáva len s týmito neslobodnými predstaviteľmi, ale zároveň aj s európskymi, že tie vzťahy vôbec nie sú porušené. No, nehnevajte sa, ale keď ide premiér na samit, tak načo tam ide obvykle? Vydierať. Tak, ako to bolo v prípade 18. balíka, keď sa rozhodol prepojiť ho s iniciatívou RePower EU a teraz sme sa dozvedeli, že čo sa týka 19. balíka, tak si našiel ďalšiu tému na vydieranie a síce Green Deal. Green Deal, za ktorý pripomeniem, vaši poslanci, europoslanci, za stranu SMER, kedysi hlasovali. A tak je na mieste sa aj pýtať, že koho záujmy takýmto spôsobom chráni. A určite to nie sú slovenské záujmy, ktorými sa opäť táto vláda tak veľmi rada oháňa. Zároveň sa pýtam, ako sa vyjadrujete o našich partneroch? To skutočne hovoriť o vojnových štváčoch, ktorí rozhodujú o tom, ktorí huckajú vraj ukrajinského prezidenta pri pivku, aby pokračoval vo vojne, hoci ten dobrý Vladimír chce mier. Tak ozaj takýmto spôsobom sa máme vyjadrovať o našich partneroch? A tak neisto sa na mňa pozeráte, ale to sú skutočné vyjadrenia, dokonca aj niektorých prítomných v tejto sále. A ja si skutočne neviem predstaviť, že čo by ste robili, keby sa o nás takýmto spôsobom vyjadroval napr. niekto z Nemecka, z Talianska, alebo ja neviem, z Holandska, že my sme vojnoví štváči, lebo posielame pomoc na Ukrajinu. Myslím, že by sa vám to určite nepáčilo.
=====