39. schôdza

Ďakujem pekne. Pôjdem priamo do samotného návrhu. Predloženým vládnym návrhom zákona sa upravuje a rozširuje režim vedenia centrálnej evidencie poplatkov. V súčasnosti je podstatná časť úhrady súdnych poplatkov a správnych poplatkov realizovaných prostredníctvom služby eKolok, ktorú zabezpečuje Slovenská pošta, cez ktorú to v podstate preteká potom do štátnej pokladnice. Zámerom ministerstva financií je rozšírenie centrálnej evidencie poplatkov aj priamo na štátnu pokladnicu, to znamená, že poplatky bude možné platiť v duálnom režime, čiže jeden režim je cez štátnu pokladnicu priamo a druhý režim je cez Slovenskú poštu. Tie technikálie potom, samozrejme, moji kolegovia vysvetlia. V strednodobom horizonte sa podľa spracovanej štúdie realizovateľnosti očakávajú významné úspory na strane výdavkov štátu približne vo výške 3 mil. ročne.
Takže asi toľko a ďakujem pekne, ak teda podporíte návrh tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako určená spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako určená spravodajkyňa odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, toto je fakt veľmi zaujímavý zákon a ja sa chvíľku pri ňom teda pristavím.
Áno, je to teda zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a tak ďalej. No, v prvom rade tuto sa ozaj že dá zasa trošku chváliť, hej?
Dá sa chváliť to, že sa skutočne zvyšuje miera slobody. Doteraz sa teda dali poplatky, a tieto, všetky tieto veci, platiť teda na Slovenskej pošte, čo bola jedna možnosť, hej? Tá forma, samozrejme, teda bola, aká bola, eKolok a takto. A teraz teda sa prináša ďalšia možnosť cez teda štátnu pokladnicu a, samozrejme, že toto treba len a len pochváliť, hej? To je ďalšia z vecí. Proste ak prijímame zákon, mal by dať ľuďom viacej slobody, nie viacej regulácií, takže super, toto je výborné.
A zároveň, a zasa už budem pozerať na ten konsolidačný balíček, toto je presne zákon, ako by sa tie zákony mali robiť, hej? Ide to štandardným legislatívnym procesom so všetkými krokmi, ktoré obsahuje. Všetci, samozrejme, dotknutí a ono sa to nezdá, tuto je tých dotknutých strán relatívne veľa, hej, lebo tie poplatky sa platia proste v rôznych oblastiach, tak mali tú svoju možnosť pripomienky vzniesť, skontrolovať ten text, proste tie navrhované spôsoby, postupy a jednoducho mali možnosť sa vyjadriť. A ja, samozrejme, navrhovateľ zákona po tomto to riešil, čiže ja to tu pekne prečítam:
"Návrh zákona bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v termíne od 25. marca 2025 do 14. apríla 2025, v rámci ktorého bolo vznesených 86 pripomienok." Dámy a páni, jedna vlastne oblasť - platenie poplatkov, hej, 86 pripomienok bolo vznesených, z toho 12 zásadných. "Zásadné pripomienky si uplatnila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale napríklad aj Klub 500. Všetky zásadné pripomienky boli prerokované v rámci rozporových konaní, ktoré sa konali od 21. mája 2025 do 29. mája 2025. Rozpory boli odstránené, materiál sa predkladá bez rozporov." Čiže pozrite sa, takto nejak by to malo byť. Toto je jedna jediná oblasť, keď to úplne skrátim, výber poplatkov za služby štátu, hej, takto úplne jednoducho. Osemdesiatšesť pripomienok, hej? Ten zákon zas nemá 300 strán. Proste takto to je. Aj ten najväčší odborník, proste keď sa to robí, vždy sa tam stane nejaká chyba, ale však to je to najmenej, ale hlavne ten nejaký postup, ktorý vie byť lepší, vie narážať na nejaký iný zákon, čokoľvek. Toto odlaďovanie zákonov, tieto medzirezortné pripomienkové konania, následne teda tie rozporká, to všetko je že extrémne, extrémne dôležité.
No a teraz ja sa pozriem už na ten konsolidačný balíček, kde sa mení, teraz neviem z hlavy, koľko zákonov, no veľa, hej? Veď to sú desiatky strán textu a odôvodnenie má, neviem, či má 200 strán náhodou. Fakt si myslíme, že v takom rozsiahlom texte, ktorý sa baví o povedzme cca 1 mld., hej, možno viac a je tam teda kopa kopa zmien, že či teda je to všetko tak dokonalé, že to musí a môže ísť teda v skrátenom legislatívnom konaní a takto (rečník lúskol prstami) to bude na prvú šupu všetko fungovať, hej?
Toto, prosím, toto si, toto si uvedomme, že takto sa zákony robia, ako tento čo sem prišiel, hej? A ja budem pokračovať, lebo kopa tých vecí má presahy aj teda nad Slovensko, hej, a napríklad aj tieto poplatky. A teda zasa teda citujem z predkladacej správy: "Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie podľa čl. 17 ods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie sa konalo od 1. júla 2025 do 11. augusta 2025, v rámci ktorého Európska centrálna banka na základe čl. 127 ods. 4 a čl. 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vydala svoje stanovisko." Čiže vidíte to, ešte aj takto to vie byť dôležité. Ja som presvedčený, že aj v tom konsolidačnom balíčku by bolo fajn, keby sa na to možno pozrel aj niekto takto celoeurópsky, hej? Takže fakt toto takto sa to robí. To, čo tu budeme mať za chvíľu, tak sa to nerobí. 46-2
No a teraz ešte ďalšia vec, už keď teda spomínam tú Európsku centrálnu banku, tak idem pochváliť aj ju, pretože pozrela sa na to skutočne z pohľadu ochrany hotovosti, hej, a to je podľa mňa citlivá téma. Pamätám si aj z minulého volebného obdobia, kde teda strana SMER bola tá, ktorá podporovala aj to, čo ja hovorím, že tá hotovosť je dôležitá, treba ju chrániť a treba sa o ňu starať. Takže fakt sa mi páči, že tá Európska centrálna banka vydala akože dosť teda košaté stanovisko, kde teda skutočne sa venuje, venuje akoby tej hotovosti, a teda obmedzeniam týkajúcich sa jej prijímania, takže fajn, fajn a teda, samozrejme, zasa dala nejaké stanovisko. To stanovisko malo, ja neviem, cca 10 bodov, ono je, krásne je to fakt uvedené cca 10 bodov, nemám ich spočítané, dobre, je ich menej o niečo, asi päť alebo šesť. Takže skutočne Európska centrálna banka vydala stanovisko a zasa predkladatelia proste išli absolútne správne. Zobrali si stanovisko Európskej centrálnej banky, pozreli sa naňho a vysporiadali sa s ním. Boli tam nejaké pripomienky, nejaké otázky, vysporiadali sa s ním. Normálne teda ku každej tej otázke Európskej centrálnej banky tu proste niečo nielenže napísali, ale napríklad aj upravili, hej? Doteraz bol ten limit uhradenia poplatku v hotovosti, bol do sumy 300 eur, hej, na orgáne verejnej moci cez technické zariadenie prevádzkovateľa systému. To boli tie, tie kiosky, kde sa teda dali dať tie bankovky, hej? No a zmenilo sa to, že teraz už je to 500. Úplne správne. Je tu nejaká inflácia proste a jednoducho ľudia stále majú hotovosť a aj tí Švédi prišli k tomu, že keď už 92 % všetkých operácií bolo bezhotovostných, že zistili, že jednoducho tých 8 % je tak dôležitých, že sami prestali riešiť to vytláčanie hotovosti z toho bežného života, zistili, že jednoducho je potrebné.
Čiže aj tuto Európska centrálna banka dala pripomienky, predkladateľ si ich prečítal, pozrel sa na ne a skutočne niektoré tie veci upravil, hej? Tak teraz po novom sa teda už bude, bude dať do 500 eur akoby platiť v tých kioskoch. A proste potom, samozrejme, je tu, je tu kopu ďalších vecí, kde teda, kde teda sa to dá riešiť, možnože to by som akože z toho stanoviska ministerstva financií prečítal, hej? Takže teraz vlastne po novom teda tá úhrada v hotovosti bude umožnená týmito platobnými kanálmi, čiže teda bude to, bude to cez technické zariadenia prevádzkovateľa systému alebo teda aj cez technické zariadenie štátnej pošty. No proste cez tú poštu alebo aj cez štátnu pokladnicu po novom, a teda cez hotovostný kiosk alebo hotovostný automat, alebo cez hotovostnú priehradku úradu, ak je teda zriadená v danom úrade. Priama platba v hotovosti bude možná, možná teda aj na pobočke Slovenskej pošty a potom je, samozrejme, platba v hotovosti poštovou poukážkou v sume do 15-tisíc eur, a to teda je akoby možné, možné vždy, hej? No a potom je hotovostný vklad na účet prevádzkovateľa systému v banke v sume do 15-tisíc eur.
No, nepodstatné, hovorím, podstatné je to, že ako sa k tomuto ministerstvo financií postavilo, ako sa to celé, ako sa to celé zúradovalo a že ako to jednoducho funguje. Fakt sa mi pekne páči proste, aj to odôvodnili to zvýšenie na 500, uvedené zvýšenie reflektuje všeobecné zvýšenie cenovej hladiny od zavedenia meny euro toho júna 2025. Pekne tu, skutočne majú tu analýzu, fakt v tom, v tej predkladacej správe je analýza, čo nás stojí vyberanie hotovosti v tých kioskoch, čo to proste prinesie, čo to ušetrí. Fakt akože tu je krásne vidieť, jak sa všetko dá, keď sa chce. Proste že fakt že klobúk dolu. Zasa to len porovnám s tým, čo predkladá konsolidačný balíček, kde sa takto len, neviem, koho to napadlo, pri tých mikroživnostníkoch, že mu teda treba napáliť 131 eur sociálnych odvodov, pričom zarábať môže do 750 eur mesačne, tak vlastne že tam nejaká analýza nebola treba. Normálne že máme ľudí, máme skupinu ľudí, máme proste ľudí, ktorí to vedia robiť, máme tu zákon, kde je to normálne, že na jednotku všetko napísané, vysvetlené, zanalyzované, upravené, prijaté, prenesené, proste bez rozporov. Normálne v stave, že aj keby som hneď chcel byť proti, tak nemám jediný dôvod povedať, že prečo, hej? Proste fakt tu vieme mať perfektne pripravený zákon a potom tu vieme mať to, čo tu príde za chvíľu za obrovské peniaze s obrovským dopadom a bez analýz, a narýchlo, a bez pripomienok.
No, prosím, toto som chcel hlavne poukázať na ten obrovský rozpor, a pritom vieme, vidím tam ľudí z MF (ministerstva financií), ja to, znova na nich pozerám, vieme to, dá sa to, len teda by to bolo dobré používať vždy, nielen keď sa to nejak hodí.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, vážený predsedajúci, vážené kolegyne, predkladám na rokovanie výboru Národnej rady a, samozrejme, rokovanie Národnej rady protokol medzi Slovenskou republikou a Iránskou Islamskou republikou, ktorým sa mení zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v oblasti daní z príjmov. Je to absolútne štandardná zmluva, ktorú máme a chceme ju ešte viac štandardizovať a chceme ju dostať na úroveň OECD. To znamená, že vybrané opatrenia týkajúce sa boja proti erózii základov dane a presunu ziskov, je to úplne štandardný nástroj, ktorý my teda podporujeme v rámci všetkých zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia. Je to, ide proti tomu, aby sa zneužívala zmluva a aby sa nevyhýbali daňové subjekty daňovým povinnostiam. Modernizuje sa článok o výmene informácií, upravujú sa vybrané definície.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou, ktorým sa mení zmluva a zamedzí dvojitému zdaneniu a zabránení daňovému úniku v oblasti daní z príjmov.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 915 z 3. júna 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote. Odporúčanie pre Národnú radu podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky s protokolom medzi Slovenskou republikou a Iránskou islamskou republikou, ktorým sa mení zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v oblasti daní z príjmov po a) vysloviť súhlas a po b) rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, zaujal výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 243 z 3. septembra 2025. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným protokolom odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písmena d) Ústavy Slovenskej republiky, a to po a) vysloviť súhlas s protokolom, a po b) rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná spoločnosť správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s predmetným protokolom bola schválená uznesením gestorského výboru č. 245 z 9. septembra 2025.
Výbor určil mňa ako spravodajcu výboru, a zároveň ma poveril, za prvé, predniesť spoločnosti správu na schôdzi Národnej rady, za druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní v zmysle príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu, ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem trošku dlhší v tejto správe. Predkladám na rokovanie vlády materiál Správa vlády Slovenskej republiky o cenovom vývoji v opatreniach na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja, plnení koncepcie cenovej politiky, uplatňovaní zákona o cenách a návrhov opatrení vo verejnej politike v oblasti cien.
Ako viete, my aj pravidelne predkladáme na rokovania vlády správy o cenovom vývoji na Slovensku. Vláda Slovenskej republiky predkladá túto správu na základe zákona o cenách, v zmysle ktorého musí predložiť správu za predchádzajúci rok. To znamená, že táto správa sa týka roku 2024.
V roku 2024 sa niesol v znení postupného upokojovania cenového vývoja a návratu k makroekonomickej stabilite po dvoch rokoch silných inflačných otrasov, ktoré ovplyvnili každodenný život obyvateľov Slovenskej republiky. Slovensko si v roku 2024 udržalo jednu z najnižších cenových úrovní potravín v rámci Európskej únie, delenej Európskej únie, to znamená na úrovni 83,4 % priemeru Európskej únie, pričom ceny mäsa, mlieka, múky patrili medzi najkonkurencieschopnejšie v regióne. Potravinová inflácia, ktorá v roku 2023 dosiahla extrémnych 17,5 %, sa znížila na 2,5 % v roku 2024, predstavovala pokles o 15 percentuálnych bodov. Rast miezd v roku 2024 predbehol infláciu, čím sa opäť obnovil reálny rast príjmov domácností. Minimálna mzda vzrástla na 750 eur, čím sa posilnila kúpna sila najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Tento materiál predkladá komplexný pohľad na vývoj cien, plnenie cenovej politiky štátu, analýzu kľúčových segmentov spotrebného koša a návrhy opatrení na zabezpečenie dostupnosti základných tovarov a služieb. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás, samozrejme, poprosiť o prerokovanie tohto návrhu zákona, ale chcel by som vám ešte doplniť určité informácie, ktoré vyplývajú z danej správy. Po výraznej cenovej akcelerácii v roku 2023 došlo v roku 2024 k citeľnému spomaleniu inflácie. Priemerná celková inflácia klesla z úrovne 10,5 % v roku 2023 na 2,8 % v roku 2024, čo predstavovalo pokles o 7,7 percentuálneho bodu. Potravinová inflácia, ktorá v roku 2023 dosiahla extrémnych rozmerov 17,5 % sa znížila na, už spomínaných, 2,5 %.
Ak sa pozrieme na komodity, v 12. mesiaci roku 2023 v porovnaní s 12. mesiacom roku 2024, tak najväčšie nárasty vidíme práve v oblasti čerstvého masla, tam je 45 % nárast, v slepačích vajciach, trvanlivé plnotučné mlieko a jablká. 52-2
Samozrejme, aké sú tam dôvody, sú uvedené vyššia cena mliečneho tuku, znížená dojivosť kráv, zvýšené náklady na výrobu, distribúciu, výskyt vtáčej chrípky, rast nákladov na krmivá, energie, nižšia ponuka na trhu, zvýšené výrobné náklady, energie, krmivo, klimatické vplyvy na produkciu mlieka, slabšia úroda a podobne. Naopak, v komoditách ako je, keď porovnávame 12/2023 vs. 12/2024, kryštálový cukor sme zaznamenali pokles o 31,2 %, bravčové karé bez kosti -14,1 %, bravčová masť -13,4 %, kuracie prsia -1,8 %. Ďalej v oblasti, keď sme analyzovali obdobie máj až júl roku 2025, to je len doplňujúca informácia, lebo táto správa sa týka najmä teda roku 2024, tak ak porovnávame, tam opäť som vybral niektoré komodity, ktoré na jednej strane niektoré klesajú, zelenina, olej a tuky. Potravinová inflácia v roku 2025, teda ak zoberieme nejakú priemernú bez sladených nápojov, sa pohybuje na úrovni asi 2,4 %, čiže ten pozitívny vývoj vidíme v zelenine, olejoch a tukoch. Horšie potom, samozrejme, už to vychádza napríklad pri medziročnej zmene napríklad práve spomínaných olejov a tukov a, samozrejme, sladené nápoje, ktoré sme zdanili ako negatívnu externalitu a podobne.
Dôvody, mali sme tu na jednej strane rast komoditných trhov, nepriaznivé klimatické podmienky, slabšia úroda. Ak si pamätáte, mali sme tu veľký problém s ochorením takisto slintačkou, krívačkou hovädzieho dobytka, rast nákladov na výrobu, tlak na mzdy v potravinárstve, daň zo sladených nápojov, to už som spomínal, sezónnosť a dynamika ponuky a dopytu.
Takže toľko na úvod a budem teda reagovať, príp. budem čakať na vaše vystúpenia. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto informáciu o prerokovaní správy vlády Slovenskej republiky o cenovom vývoji, opatreniach na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja a plnení koncepcie cenovej politiky, uplatňovaní zákona o cenách a o návrhoch opatrení vo verejnej politike v oblasti cien predloženej podľa čl. 12 ods. 3 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Predmetnú správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 940 zo dňa 16. júla 2025 na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do 8. septembra 2025, aj ako gestorskému výboru, ktorý pripraví informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Uvedenú správu prerokoval výbor pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 241 zo dňa 3. septembra 2025. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Zároveň výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť informáciu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto informácie.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, no máme tu ďalší v podstate analytický materiál, správu vlády Slovenskej republiky o cenovom vývoji, opatreniach na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja, plnenia koncepcie cenovej politiky, uplatňovania zákona o cenách a o návrhoch opatrení vo verejnej politike v oblasti cien. Čiže skutočne máme tu ďalší materiál, ktorý, by som povedal, že veľmi presne a veľmi analyticky teda popisuje cenový vývoj v roku 2024, to treba povedať, že vlastne toto je správa za rok 2024. A ja si myslím, že skutočne fakt je tam kopa presných vecí, sú tam presné analýzy po odvetviach, po komoditách, po konkrétnych položkách, ako aj pán minister spomínal, napríklad to maslo. Poviem, že áno, je to v porovnaní s rokom 2023, keď tá inflácia bola výrazne vyššia, toto sa akože nedá nijak akože povedať, že nie, bola výrazne vyššia, bol to teda celoeurópsky problém, tak tá správa z tohto pohľadu je akoby že relatívne veľmi pozitívna.
Zároveň teda ale žijeme vlastne už ďalší rok, žijeme rok 2025, kde už teda, bohužiaľ, aj opatreniami vlády z predchádzajúceho konsolidačného balíčka, a to tu už budeme mať ďalší, sa ten inflačný vývoj otočil a už vlastne, dnes už nežijeme tie príjemné časy, ktoré tá správa ešte spomína a hovorím, že správne spomína, lebo v porovnaní s rokom 2023 bol ten 2024 teda relatívne pokojný. Ale teda už žijeme rok 2025, kde teda už dnes máme infláciu v podstate o vyše 100 % vyššiu, než je inflácia v Európskej únii alebo priemer inflácie v Európskej únii, a toto je už to, že na čo sa treba pozerať. Jasné, analýza všetko rok 2024, ale dnes sme už v diametrálne inej situácii, a toto treba mať na pamäti.
A tu zasa už upozorňujem smerom k tomu konsolidačnému balíčku, že už ten inflačný vývoj v tomto roku je výrazne silnejší, inflácia akceleruje a ak sa prijme konsolidačný balíček, tak tá inflácia sa zasa ešte zvýši. Skutočne sme vo výrazne vyšších číslach inflácie, ako má Európska únia a ten trend, to čo nás čaká, je teda ešte horšie. Ale, a to je ten rozdiel, že tá inflácia 2022, 2023, ktorá tu bola, bol európsky vývoj, s ktorým jednotlivá krajina, a to je jedno, či to bolo malé Slovensko, alebo malé Maďarsko, ktoré sa pokúšalo a výsledok bol ten, že malo najvyššiu infláciu, alebo veľké krajiny, proste s tým sa veľmi, veľmi ťažko riešilo. Dnes tá inflácia má 95 % koreňov na Slovensku v opatreniach slovenskej vlády, v konsolidačnom balíčku pre tento rok.
Ďalšiu infláciu bude drivovať balíček pre budúci rok a toto treba na pamäti mať, toto je to, kde by sa tá rozprava, keby sme tam boli viac než dvaja prihlásení, mala už viesť. Zároveň zasa, áno, vieme to analyticky zmerať tú minulosť, ale ešte kľúčovejšie by bolo, proste urobiť tú analýzu budúcnosti. Urobiť analýzu toho, čo s infláciou urobil tohtoročný balíček, však jasné, že sa nedá urobiť na tejto úrovni, lebo ešte sme v tom období, ale treba a vôbec ten budúci, hej? Ja by som si tu rád videl pána ministra, keby skutočne povedal, že aké sú predpoklady vplyvu na infláciu toho, čo chcú prijať.
Takže toto, prosím, majme na pamäti, keď budete aj, kolegovia z koalície, čítať tú správu, to je už minulosť. To je už minulosť a dnes čelíme úplne diametrálne inej situácii, ktorú ste do nejakej miery zabezpečili už teda vy predchádzajúcim balíčkom a hrozí nám to ďalej. Za tou infláciou, za tými zvyšujúcimi cenami sú ľudia, vaši voliči, naši voliči, voliči, proste všetci ľudia. Toto treba mať na pamäti.
A keď to len kúsok posuniem, tak potom že čím vyššie ceny potravín, keď to teda stiahnem na tie potraviny, ale platí to všeobecne, sú tu u nás, tým viacej ľudia sadnú do auta, naložia rodinu, pôjdu si nakúpiť do zahraničia, v podstate sa aj zabaviť do zahraničia, natankovať do zahraničia a odnesú všetky tie dane, aj DPH, aj spotrebnú daň odnesú do zahraničia. Aj to je niečo, čo treba analyzovať a čo nám hrozí.
Posledné, čo asi poviem, škoda, že to nemôžem ukázať, ale pán minister mal v svojej, no nebudem to ukazovať, nech dodržiavam pravidlá, v svojej prezentácii vlastne graf aj s infláciou a v nejakej tej časti toho grafu, nejaké tie prvé dva stĺpce, že to skúsim tak opísať, boli úplne správne. Skutočne potravinová inflácia v roku 2023 bola 17,5 %, hovorí o tom aj táto správa, proste pán minister si čísla našiel úplne správne, dal tam teda ročnú infláciu. Okej. No ale zároveň teda už porovnával to s aktuálnou infláciou, s aktuálnou v roku 2025 a tam mu vychádza teda pri potravinách, že 2,4 %.
No, keď si človek pozrie tú vlaňajšiu správu, tak by sa to tam aj povedzme tomu roku blížilo, ale však má tu aj malé písmenká a je to teda január až júl 2025. Takže porovnáva celoročnú infláciu v roku 2023 s polročnou infláciou roku 2025 v jednom grafe. Tomu ja hovorím, že lacko-grafy. Takto by to byť nemalo a tie dáta sú dostupné, veď mohol použiť buď infláciu za posledných 12 mesiacov, alebo výhľad inflácie na najbližších 12 mesiacov. Všetko sa to dá. Len keď dá sa do porovnania ročná inflácia s polročnou, no tak by to byť nemalo. To je jedna vec.
A som rád, že to pán minister spomenul, a preto som si aj teda povedal, že toto spomeniem aj ja. No tam ten graf má potom ešte jednu chybu. Teda cieľom grafu je ukázať, že teda predtým bola inflácia veľká a teraz je malá. No toto je to veľké klamstvo, nie je malá, ona je cez 4,5 %, keby sme porovnali ročnú bázu už akokoľvek. Ale zároveň sú tu ďalšie malé písmenká a tam je že bez nápojov. Tak áno, rozumiem, keď chce minister ukázať najnižšiu možnú mieru inflácie, tak treba odtiaľ tie nápoje vyradiť. No ale zasa, veď práve tie nápoje, práve tie nápoje majú tento rok proste infláciu okolo 20 %. Nakoniec to pán minister spomenul, vie to číslo, vie ho, veď tu ho pred chvíľkou povedal. Len teda nehodí sa to do toho krámu, pretože za jedno by to teda zvýšilo tú celkovú infláciu a za druhé zrazu vlastne by to, čo ukazuje že 17,5 % potravinovej inflácie spôsobenej situáciou v Európskej únii, za ktorú si, dobre, mohla únia do nejakej miery, áno, ale teda bola v celej únii, by zrazu bola prebitá tým, že ale veď aj na Slovensku vedia rásť ceny nápojov o 20 % medziročne a ani na to netreba úniu, sme si to zabezpečili sami. Nová daň zo sladených nápojov, celý konsolidačný balíček, ktorý zvýšil všetky ostatné náklady výrobcom nápojov, no a zrazu teda by tu musel byť niekde kolónka buď rovno že 20 % nápoje, alebo tých 2,4 by muselo obsahovať tie nápoje, čo by teda bolo tiež väčšie číslo.
Takže dá sa to tak, ako vyzerá tá správa. Analytická, správna, štatisticky správna, matematicky správna, alebo sa potom dajú robiť lacko-grafy, kde sa to celé úplne že kriví. A toto je ten presný akože bod, kde sa dá na to krásne poukázať. Všetky dáta sú na to, aby aj graf ministra financií v prezentácii konsolidačného balíčka obsahoval správne dáta, nuž len z nejakého dôvodu neobsahuje. Toľko som chcel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Viskupič, dobré vystúpenie, a teda zaujala ma jedna vec, keď si sa počas vystúpenia pokúsil prezentovať graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú predkladá pán minister, tak si sa tak zarazil a povedal si, že nechceš porušiť pravidlá. Tak ja by som len chcel povedať, že sú úplne absurdné pravidlá, ak poslanec vystupujúci v Národnej rade úplne vecným spôsobom nemôže prezentovať nie graf, ktorý si sám vyrobil, ale graf, ktorý je obsiahnutý v správe, ktorú minister financií za vládu predkladá parlamentu. Takto by rozhodne pravidlá parlamentnej rozpravy vyzerať nemali, aby nebolo možné ukázať to, čo vláda, nie jednotlivý poslanec, vláda a ministerstvo financií dávajú do parlamentu.
===== vymazať

Dobrý deň, dámy a páni, tento bod je extra zaujímavý a dotýka sa všetkých ľudí na Slovensku, pretože hovorí o návrhoch opatrení v oblasti cien, v oblasti cenovej politiky. Hovorí o tom, ako sa vyvíjajú ceny rôznych komodít a napríklad aj ceny potravín. A keď sa bavíme o tých návrhoch opatrení, tak ja by som sa na úvod opýtal pána ministra, že či už má keksy napečené a či má džemy uvarené, pretože tie jeho perfektné návrhy ľuďom, ako majú ušetriť, ako majú si znížiť ceny, ako majú bojovať proti inflácii, tak to normálne že svet nevidel. No a Slovensko sa dozvedelo, že minister okrem toho, že je maliar, on je ešte aj perfektný kuchár. On vám vie poradiť v domácnosti, ako máte ušetriť, z čoho to máte robiť, hlavne aby ste nemuseli platiť tie brutálne dane a konsolidácie, ktoré táto vláda na vás uvaľuje.
Takže, pán minister, poďte, nech sa páči, pretože tento materiál 50-stranový o tých opatreniach, to mi príde taký šuviks. Okrem toho, že to hodnotí obdobia dávno minulé, to mám pocit, že mohli ste tu odprezentovať niečo, čo hodnotí roky 2008 a 2009, keď tu hodnotíte roky 2022 a neviem čo všetko, pritom tá inflácia je už niekde úplne inde. Dvojnásobná inflácia je teraz oproti tomu, čo máte v tom materiáli. Dvojnásobná inflácia potravín, za ktorú môžete vy a vaše opatrenia za to, že neustále zvyšujete dane. To je váš výsledok. Tak vy sa tu obraciate na predchádzajúce roky, inak ja sa na tom, úprimne poviem, že dosť zabávam, pretože ešte donedávna, ešte v minulom roku, ľudia si môžu nájsť na rokovaní vlády materiály z ministerstva financií, ktoré hovorili o cenovom vývoji, ktoré hovorili o cenách potravín a jasne hovorili, že tie inflácie predchádzajúcich období boli spôsobené vojnou na Ukrajine, boli spôsobené covidom, boli spôsobené energetickou krízou, komoditnou krízou a tieto materiály po júni 2024 záhadne z vlády zmizli, záhadne zmizli. Zároveň v tých materiáloch si môžete nájsť aj iné zaujímavé údaje, ktoré, keď si porovnáte s tými predchádzajúcimi rokmi, tak si hovoríte, že kde na tom ministerstve financií s týmto ministrom na to chodia.
Poďme sa baviť iba o manažérskom zhrnutí. Všetci, čo sledujete, nemusíte si čítať 50 strán materiálu, ktorý prezentuje minister, ktorý je starší, ako všetko, čo táto vláda dorobila so Slovenskom, pozrite si len manažérske zhrnutie. Je to strana číslo 2, hneď po nadpise je manažérske zhrnutie, kde rozpráva o tom, aká bola priemerná cena potravín, kde rozprávajú o tom, aký je vývoj. No tak si poďme povedať, prosím vás pekne, ako to bolo s tými cenami potravín.
Za predchádzajúcich vlád, kedy boli títo ľudia v opozícii, tak si pamätáme všetci Roberta Fica, ktorý hovoril, Roberta Fica, ktorý hovoril, že rožok namaže maslom a strčí ho premiérovi do huby, keď ho stretne. Toto povedal Robert Fico a týmto zahájil obrovský boj proti vysokým cenám potravín. Stalo sa to mantrou jeho kampane, mantrou kampane Petra Pellegriniho, ktorý sa vylepil na bilbordy a pýtal sa ľudí, či chcú lacnejšie potraviny. A všetci hovorili, lebo si hovorili, že chcú lacnejšie potraviny a že táto vláda im to dodá. Lebo keď im to sľubuje ten príjemný Peter Pellegrini, usmievajúci sa z bilbordov, no tak hádam ich neoklame. Po rokoch vieme, že Peter Pellegrini oklamal celý národ a preklamal sa takýmto spôsobom až do prezidentského paláca.
Ale poďme sa pozrieť na to maslo, kde Robert Fico chcel strkať premiérovi rožky do úst natreté maslom, ako vyzerá to maslo. Plus 45 % cena masla, tu v tomto materiáli priamo, ktorý prezentuje minister Kamenický, plus 45 % cena masla stúpla. Tak to je teda úctyhodný za lacnejšie maslo, keď zdraželo o polovicu, naozaj, klobúk dole. Alebo si spomeňme na ministra súčasného pôdohospodárstva, Takáča, ktorý tu predkladal v parlamente návrhy uznesení a dokonca návrhy zákonov, ako oni, keď raz budú vo vláde, budú regulovať ceny potravín, budú regulovať tie škaredé, zlé reťazce, ktoré majú príliš vysoké marže, to hovoril inak aj Peter Pellegrini v predvolebnej kampani na prezidenta, ako oni dokážu zraziť ceny potravín, a že všetky tie vlády sú úplne o ničom a zle sa správajú a ako to oni budú robiť inak. Čoho sme svedkami teraz? Minister Takáč mal, dobre si to pamätáte, tlačovku s Robertom Ficom na svojom ministerstve, kde jasne povedali, že čo vy od nás chcete, ministerstvo pôdohospodárstva predsa nemá nič s cenami potravín. No tak keď je tu pán minister financií, budem sa obracať aj naňho, pretože on napríklad medzi tie perfektné opatrenia na zníženie cien potravín, keď sa bavíme o tých opatreniach a o tých návrhoch, ktoré sú v tomto materiáli, medzi tie perfektné opatrenia, spravil taký web, on to tam pridal medzi tie opatrenia, spravil web na ministerstve financií, ktorý porovnáva ceny letákov, že by to lepšie urobila aj vaša babka. A keď ma minule novinári kontaktovali s tým, že koľko ľudí chodí na tú webovú stránku, tak vám chcem iba povedať, že to je absolútne nefunkčný paškvil. A on nie je nefunkčný len kvôli tomu, že je zle urobený, ale aj kvôli tomu, že on porovnáva obrovsky malé, nízke, veľmi nízke množstvo produktov. Keď prídete do predajne, máte tam 5-tisíc produktov. Na tej stránke máte koľko, 100, 200 ich porovnávate? Absolútny nonsens. Takže toto sú zatiaľ opatrenia súčasnej vlády v boji proti cenám potravín.
Tak si povedzme ešte ďalšie, ďalšie opatrenia proti vysokým cenám potravín, ktoré súčasná vláda zaviedla. Andrej Danko, ten sa tomu nevyhne tiež, pretože zastavíme zdražovanie na tých bilbordoch. Ja mám pocit, že v Petržalke ten bilbord doteraz visí, ako vy chcete zastaviť zdražovanie, a pritom ste mu akurát tak prikúrili v kotli, tomu zdražovaniu, a nahádzali ste tam poriadne suchého dreva, takže tá vatra hučí a tým ľuďom sa zdražuje absolútne všetko.
Ale poďme sa pozrieť na Roberta Fica, pretože vy v boji s cenami potravín ste predsa znížili dépeháčku z 10 na 5 % na základné druhy potravín. Tak to bolo teda niečo. To bola obrovská prezentácia, ako toto naozaj už teraz skutočne, verte mi všetci, zabezpečí nízke ceny potravín. Tak sa na to poďme pozrieť. Robert Fico v roku 2014 povedal, že zníženie DPH na potraviny nikdy nič nerieši, pretože stovky miliónov eur zo zníženej dépeháčky na potraviny zožerú reťazce a štát nedostane nič. To hovoril Robert Fico v roku 2014. O desať rokov neskôr, vymazaná pamäť, absolútne už hovoril niečo iné. V boji proti vysokým cenám potravín ste zavádzali 5-percentné zníženie DPH a Robert Fico vtedy hovoril, že to je zásadný nástroj na boj s cenami potravín a že toto ich naozaj zníži. Máme rok 2025. Rok 2025. Rok po tom, ako ste toto opatrenie zaviedli. A čo povedal, prosím pekne, váš premiér Robert Fico? Povedal, že znížili sme DPH z 10 na 5 % a ja som si nič nevšimol. Nič nezlacnelo, práve naopak, ešte zdraželo, a to povedal Robert Fico.
Tak si to poďme povedať. V roku 2014 hovorí, že každé zníženie DPH na potraviny je strata stoviek miliónov eur pre štát a zožerú to reťazce. V roku 2024 si na to absolútne nepamätal a hovoril, aké perfektné opatrenie za stovky miliónov eur, vy idete pomáhať ľuďom a že to zníži základné ceny potravín.
V roku 2025, rok po tomto opatrení, sám Robert Fico na tlačovej konferencii hovorí, že to nič nespôsobilo, nič to nezlacnelo, práve naopak, potraviny ešte zdraželi , čo hovorí aj tento materiál. Pozrite sa do manažérskeho zhrnutia, strana číslo dva. Ja sa pýtam, kde sú tie stovky miliónov eur? Pretože sám Robert Fico hovoril, že sú to stratené stovky miliónov takýmto opatrením. Kde sú tie stovky miliónov eur, kto ich zožral? Robert Fico vtedy hovoril, že reťazce. Tak ja sa pýtam, kde sú reťazce v tej konsolidácii? Nikde, však? To, že ste tu predkladali zákony, že ste sa dušovali, ako zdaníte. Nič tam nie je.
Vrátim sa k manažérskemu zhrnutiu a budem citovať: "Medzinárodné porovnanie, chlieb, vajcia, syr, zelenina boli na Slovensku drahšie než v okolitých krajinách." Drahšie. Drahšie. Kde sú tie základné potraviny? Ako sa vyvíjajú teraz? Poďte sa na ne pozrieť.
Infláciu na Slovensku máme jednu z najvyšších spomedzi všetkých európskych krajín, jednu z najvyšších. Ak ste chceli bojovať proti vysokým cenám, absolútne sa vám to nepodarilo. A keď si budete porovnávať materiály, ktoré boli predkladané na vládu v predchádzajúcom období, teraz hovorím o minulom roku, a teraz zistíte jednu neuveriteľnú skutočnosť. Ja ju aj vysvetlím, že prečo sa to stalo. Neuveriteľná skutočnosť, ktorá sa stala, je, že vládne materiály hovorili, že Slováci nakupujú potraviny drahšie, ako je priemer krajín Európskej únie. A to sa medziročne zmenilo.
Vážení občania, chcem vám povedať, že pokiaľ ešte v minulom roku ste nakupovali potraviny drahšie ako priemer krajín Európskej únie, tak teraz ste klesli o 20 %, ste na úrovni 82 % priemeru krajín Európskej únie. Ako sa to mohlo stať? Ako sa mohlo stať, že v porovnaní s inými krajinami sme platili za potraviny nadpriemerne a teraz sme zrazu pod priemerom. Zmenila to metrika, ktorou Štatistický úrad meria ceny potravín, z tzv. prieskumu išli na to, že rovno skenujú, berú dáta z tých skenerov v tých jednotlivých obchodoch a že toto by malo byť presnejšie.
Tak presnejšie si poďme povedať tie čísla. V minuloročných analýzach hovoríte, že potraviny v Poľsku sú o 30 až 40 % lacnejšie ako na Slovensku. Teraz hovoríte, že Poľsko má rovnaké ceny. Ja sa chcem opýtať všetkých ľudí, ktorí chodia nakupovať do Poľska, a že tam chodím aj ja, a že tie ceny ukazujem, ficovepotraviny.sk, pozrite si úplne v pohode, že ukazujem porovnania tých cien medzi Slovenskom a Poľskou republikou, a že ten rozdiel sa absolútne nezmenil. Ale štatistika sa zmenila a toto je výzva aj pre Eurostat, ako je možné, že niektoré krajiny majú taký model merania cien potravín, iní majú iný model merania cien potravín a že sa to dáva v pohode, sa to porovnáva v jednom grafe. Podľa mňa je to absolútne nespravodlivé a neukazuje to realitu, lebo nie je možné, že jedna krajina si to skúma iným spôsobom, druhá iným spôsobom a potom sa to vzájomne porovnáva.
Keď sa pozrieme ešte na ďalšie opatrenia, ktoré súčasná vláda predstavila a ktoré aj hodnotí v tejto správe, je napríklad ceny palív. Ceny palív. Pohonné látky na Slovensku kupujeme najdrahšie spomedzi všetkých okolitých krajín. Večná debata so súčasnou vládou o tom, že krajiny okolo nás, napríklad Česká republika, zakázala vyrábať produkty z ruskej ropy. A ja vám chcem povedať, že oni majú tie palivá lacnejšie ako my. Tu sa vyroja všetci, ktorí chcú povedať, že ale oni majú iné spotrebné dane, aj inú sadzbu DPH. Za toto môže súčasná vláda, pretože DPH na pohonné látky bola 20 % a vy v konsolidácii z minulého roka ste ju zvýšili na 23 %, čiže ste sami pomohli k tomu nárastu cien pohonných látok.
A keď Robert Fico stál na benzínovej pumpe a kričal do kamery, že kde je tá vláda, už sa majú spamätať, pomáhať ľuďom a znižovať ceny palív, tak vy ste nielenže neznížili ceny palív, vy ste ich dokonca zvýšenou dépeháčkou aj zvýšili. A keď si pozriete porovnanie pohonných látok na Slovensku a v iných krajinách, zistíte, že Slováci nakupujú benzín a naftu najdrahšie spomedzi všetkých okolitých krajín. Ak neveríte, pokojne sa choďte pozrieť na moje porovnania, ktoré robím na tej istej čerpacej stanici, v jeden deň v Maďarsku, na Slovensku, v Poľsku a v Českej republike. A uvidíte, že Slováci zo všetkých krajín ten istý benzín a tú istú naftu na tej istej čerpačke nakupujú najdrahšie. Ako je to možné, keď tá Česká republika má tie spotrebné dane v podstate na úplne rovnakej úrovni, ako má Slovenská republika, a to ešte zakázala vyrábať benzín a naftu z ruskej ropy. O 10 % majú priemerne lacnejšiu naftu a benzín. A Slováci majú vyššiu DPH, ruskú ropu, ktorá mala byť lacná, ale tankujú najdrahšie spomedzi všetkých okolitých krajín. Nevidím tu žiadne riešenia. To riešenie je také, že všetko je fajn, ceny sú stabilné, netreba nič riešiť.