3. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja poslanci s faktickými poznámkami.
Ako prvý pán poslanec Pročko.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán Pellegrini, no potvrdil ste to, čo všetci o vás vieme. Od úvodu zase klamete. Tvrdíte tu, že, že sme Slovensko v katastrofálnom stave. Ja vám len chcem pripomenúť, že keď sme išli do vlády, tak sme našli v pokladnici 1,5 miliardy. My keď sme odchádzali, tak tam bolo 8,5 miliardy, po tom, čo tu bola Ukrajina, čo tu bola naozaj, čo tu bol covid. Pellegrini, prečo klamete? Stále rozprávate o nejakom chaose, ten chaos ste vytvárali vy a Fico. Neustále ste tu klamali, neustále ste v médiách podsúvali klamstvá. Vy tu rozprávate, Pellegrini, že chcete pre občanov len to dobro a zase klamete, pretože pred voľbami vy ste rozprávali, že budú potraviny lacnejšie, no tak nevidíme od vás nič. Fico rozprával, že hneď v úvode predloží hypotekárne výhody, ktoré dostanú ľudia, nič tu nie je.
Pellegrini, od prvej chvíle, od prvej chvíle, čo začínate pracovať v parlamente a vo vláde, klamete. Prosím vás, neklamte naozaj ľudí. My sme boli tí, ktorí ľuďom rozdávali peniaze. My sme boli tí, ktorí, ktorí dávali zdravotníkom, zdravotne ťažko postihnutým počas covidu. Tak, Pellegrini, vy nerozprávajte o tom, že sme priviedli Slovensko do stavu, ktorý vy musíte vylepšovať. Opak je pravdou. My sme naozaj boli vláda, ktorá ľuďom dávala. Vy ste im pred voľbami sľubovali, sľubujete a skutek utek. Toto ste vy, Pellegrini a Fico.

S ďalšou faktickou pán poslanec Matovič.

Nielenže sľubujú a po voľbách skutek utek, ale oni robia presný opak. A Peter Pellegrini, si myslím, že úplne krásne by mal aj prevziať, takú ceremóniu by sme mali urobiť, na ktorej by bol účastný istý, neviem, jak sa volá menom, ale Kaník priezviskom, a odovzdával by štafetu sociálneho netvora Petrovi Pellegrinimu, lebo neviem si predstaviť horší zločin voči starým ľuďom, ktorí poberajú starobný dôchodok, horší zločin voči invalidným dôchodcom, chorým ľuďom, horší zločin voči vdovám, vdovcom a sirotám, ktorým zomreli rodičia, ako ich podviesť tak, že voľte nás a HLAS garantuje, že nevstúpi do žiadnej vlády a koalície bez toho, aby všetci dôchodcovia bez rozdielu, všetci dôchodcovia bez rozdielu, siroty, vdovy, vdovci, invalidi, starobní dôchodci dostali ešte pred týmito Vianocami 640 eur. A ja sa pýtam, kde je tých 640 eur?
Skúsim to tomuto sociálnemu netvorovi menom Peter Pellegrini spočítať. Tí starobní dôchodcovia, ktorí dostanú 50 eur, trinásty dôchodok, vy im doplatíte 150. To je dokopy 200. Týchto dôchodcov okradnete o 440 eur už tieto Vianoce, že sa nehanbíte! A tých najchudobnejších dôchodcov, ktorým my sme dali 300 eur, čo bolo štyrikrát viac, ako ste dávali vy, tak tým pridáte tiež 150 eur. Budú mať 450, a to bude o 190 eur menej, ako ste im verejne sľúbili. Vy ste na hulváta podviedli státisíce dobromyseľných ľudí, ktorí vám uverili, že ich neoklamete a vy ste ich podviedli a nič iné nerobíte, len si chcete znižovať tresty za korupciu, za rozkrádanie. To, čo ste tu dvanásť rokov rozkrádali, ale na tých ľudí zvysoka kašlete, na siroty, vdovy, vdovcov, inva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické poznámky pán predseda Pellegrini.

Ďakujem veľmi pekne. Chcem len pripomenúť a zopakovať tú pasáž z môjho vystúpenia, dnešného, že to, ako táto vláda bude fungovať, to, čo všetko občanom doručí, vyhodnotia občania Slovenskej republiky najlepšie, ani nie parlament, ani nie jednotlivé politické strany, ale samotní občania, ktorí potom vláde zložia účet v najbližších parlamentných voľbách. A ja chcem uistiť každého jedného, kto sleduje tento prenos, ale aj každého jedného občana Slovenskej republiky, že urobíme všetko pre to, aby o štyri roky mohli skonštatovať, že sa im žije podstatne lepšie, ako sa im žilo pod vedením toho pána, ktorý pred malou chvíľkou reagoval faktickou poznámkou.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpia, o slovo požiadal pán podpredseda parlamentu pán Šimečka.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený predseda vlády, vážení členovia a členky vlády, diskusia o programovom vyhlásení vlády je jedným z pilierov parlamentnej demokracie. A hoci ja osobne, aj my v Progresívnom Slovensku považujeme túto vládu Roberta Fica za hrozbu pre budúcnosť Slovenska, k tomuto inštitútu a k tomuto dokumentu chceme pristupovať s úctou a rešpektom. Budeme ho, samozrejme, ako opozícia kritizovať, budeme poukazovať na to, čo tam je zlé, čo tam chýba, ale zdržíme sa pritom osobných útokov alebo vulgarizmov, alebo lacného divadla, lebo to nie je náš štýl politiky.
Teraz dovoľte k samotnému dokumentu. Ak by som ho mal ohodnotiť krátko jednou vetou, povedal by som, že programové vyhlásenie tejto vlády je nedostatočné a je zaseknuté v minulosti. Nielenže ním vláda neplní svoje vlastné sľuby, sľuby, ktoré tie strany dali pred voľbami, ale vôbec neodpovedá a nereaguje na tie hlavné výzvy, ktorým dnes Slovensko čelí.
Dámy a páni, programové vyhlásenie vlády je stavebným kameňom, základným stavebným kameňom každej exekutívy a vláda ním má preukázať svoju kompetenciu, svoju schopnosť ukázať, že vie, čo chce a že vie, ako to dosiahnuť. Potrebuje to ako svoj návod, ako svoj plán, ako realizovať svoje ciele. No a musím konštatovať, bohužiaľ, že toto predložené programové vyhlásenie, že mu chýba obsah, chýba mu cesta a chýba mu aj cieľ. Je vágny, je deravý a je nekonkrétny.
A, dámy a páni, ak je taký plán na vládnutie tejto vlády, tak presne také bude aj vládnutie. Akoby ani nešlo o vládu štvornásobného premiéra, veľmi skúseného politika, ktorý by už mal vedieť, ako stanoviť ciele a ako ich dosiahnuť. Ale to nie je pravda. V tejto chvíli nám Robert Fico predkladá programové vyhlásenie, ktoré je kompilátom rôznych pasáží naozaj rôznorodej kvality. Sú tam úplné nezmysly a úlety, sú tam viaceré škodlivé a nerealizovateľné návrhy a sú tam aj pasáže, ktoré asi celkom solídne spísali ministerskí úradníci, ale ktoré nikdy nebudú naplnené, lebo toto nie je a nebude étos štvrtej vlády Roberta Fica. A to vieme aj preto, lebo vieme, ako vládol predtým. A mimochodom, vláda to sama v tom dokumente naznačuje, keď často akýkoľvek konštruktívny návrh potom vyvracia na ďalšej strane alebo v ďalšej časti toho dokumentu. A ukazuje sa a potvrdzuje sa, že jediné, čo túto vládu motivuje, na čo skutočne mala plán, je pomsta, sú čistky na ministerstve vnútra. To vidíme už v prvých dňoch. Tam ten plán a tá cesta a ten cieľ skutočne existuje. A na rozdiel od pána premiéra podľa mňa stále má zmysel povedať si, kde sa Slovensko nachádza a čo sú jeho hlavné výzvy, Slovensko v 21. storočí v Európskej únii.
Mnohí z nás viete, že prakticky vo všetkých rebríčkoch sa prepadávame na posledné priečky v rámci Európskej únie. Naše hospodárstvo, a dnes vyšla správa o tom, že náš hospodársky rast je jedno percento. Máme rastúci deficit a rastúci dlh. Máme jednu z najnižších produktivít práce, ale aj kvalitu života, keď si tu porovnáme s okolitými krajinami. Prestali sme ekonomicky dobiehať západnú Európu, naopak sa jej stále vzďaľujeme a to je aj zodpovednosťou a dielom vlád, ktoré tu boli za posledných dvadsať rokov a väčšinu z nich riadil Robert Fico alebo politici SMER-u a HLAS-u.
Rovnako vieme, že na Slovensku umierajú ľudia zbytočne skoro. V nemocniciach sa im nedostáva nielenže základná zdravotná starostlivosť, ale často ani základná ľudská dôstojnosť. Do ambulancií cestujú ďaleko na bežné vyšetrenia, u špecialistov čakajú neznesiteľne dlho, na prevenciu v zdravotníctve náš štát myslí iba minimálne.
Čo sa týka školstva, tak rovnako vieme, že naše školy nedokážu zaplatiť kvalitných učiteľov, že naše deti sa stále musia memorovať nezmyselné zastaralé poučky, ktoré v živote nikdy nevyužijú. Školám chýbajú asistenti, moderné učebnice, chýbajú pomôcky, špeciálne potreby a na univerzity, na univerzity naši študenti chodia do zahraničia a odtiaľ sa už nikdy nevrátia a tým pádom Slovensko stráca to najcennejšie, čo má, stráca ľudský kapitál.
Dámy a páni, veľa sa tu hovorilo v tých prvých dvoch prejavoch o sociálnom štáte, o sociálnom pilieri. Ale my vieme, že náš sociálny systém zlyháva, že je neadresný a že zabúda, že zabúda na tých najslabších, na jednorodičov, na chorých ľudí, na starších ľudí, na ľudí, ktorí sú zneužívaní, opustení, mnoho z nich sa prepadáva do stále väčšej izolácie, alebo je v pasci generačnej chudoby, niektorí končia bez domova. A keby sa tieto problémy riešili tam, kde vznikajú, keby sa riešili v zárodku, nielenže tým by sme pomohli desaťtisícom ľudí, ale by to aj štát stálo menej peňazí.
Rovnako, dámy a páni, pokiaľ ide o spravodlivosť, tá dostala už za prvé týždne tejto vlády toľko faciek, že ledva stojí na nohách. A už doteraz mala veľké problémy, mnoho ľudí, príliš veľa ľudí na Slovensku sa spravodlivosti nevie domôcť. Máme nezmyselne dlhé súdne procesy a prieťahy, ale aj drakonické tresty. Tým najvypuklejším príkladom drakonických trestov sú roky v base, ktoré strávia ľudia za pár jointov. Často je to viac, než v base strávia vrahovia alebo mafiáni. A aby som nezabudol k tej spravodlivosti a právnemu štátu, to, čo sme nazývali korupčná chobotnica, je, bohužiaľ, stále živá a zdá sa, že bude ešte ďalej.
Pokiaľ ide o ľudské práva, súčasť spravodlivosti treba si pripomínať, že na Slovensku sú stále desiatky tisíc ľudí vrátane detí, ktorí nemajú rovnaké práva ako my všetci ostatní len preto, kým sú, koho ľúbia, kto sú ich rodičia alebo aká je ich identita.
Dámy a páni, slovenská príroda čelí jednému útoku za druhým. A teraz naozaj nemám na mysli iba globálnu klimatickú krízu, o ktorej, samozrejme, vieme a s ktorou sa treba na Európskej úrovni a aj na národnej úrovni popasovať čo najskôr. Hovorím aj o tom, že ak je tu niečo, na čom sa všetci zhodneme, že je možno pilierom našej národnej hrdosti, čo nás všetkých napĺňa hrdosťou, tak je to naša príroda v našich národných parkoch. Ale, bohužiaľ, ešte aj tu tento pilier našej hrdosti na Slovensku sa nám táto vláda chystá odpíliť za pomoci rôznych drevárskych, developerských alebo poľovníckych lobby. Mizne nám tu pred očami národné bohatstvo. A tým, samozrejme, aj trestuhodne zanedbávame zdroje, ktoré budeme potrebovať na zelenú transformáciu.
Pán premiér veľa hovoril vo svojom prejave o zahraničnej politike, o nejakej novej suverenite v zahraničnej politike. A to, kde sa asi môžme zhodnúť a možno aj s ním, je, že skutočne Slovensko čelí v zahraničnej politike veľkým krízam a výzvam, ktoré zasahujú aj náš bežný život a našu bezpečnosť. Ruská agresia a vojna na našej východnej hranici, migračná kríza, terorizmus, konflikt na Blízkom východe, ale aj vyostrujúca sa hospodárska konkurencia medzi Európskou úniou, Spojenými štátmi a Čínou. To všetko si vyžaduje sebavedomú, zodpovednú a predvídateľnú zahraničnú politiku. To, že pred svoju zahraničnú politiku dáte prívlastok suverénna, ešte z nej takú nerobí a nerobí z nej zahraničnú politiku, ktorú budú naši partneri rešpektovať a ktorá nám vďaka spolupráci s partnermi umožní dosahovať naše ciele a naše záujmy.
A teraz, dámy a páni, keď sme sa pozreli na to, čomu Slovensko čelí, tak si povedzme, aké riešenia, aké odpovede ponúka vláda vo svojom programovom vyhlásení. Namiesto naštartovania ekonomiky píše iba o zvyšovaní daní, či už pre ľudí, alebo pre firmy. No a zvyšovanie daní je ľahké, to dokáže každý. To, čo Slovensko dnes potrebuje, to, čo naša stagnujúca ekonomika potrebuje, je povzbudiť podnikavosť, odstrániť prekážky, ktoré ľuďom a firmám stoja v ceste, pomôcť zvýšiť produktivitu práce a zväčšiť teda ten pomyselný koláč, z ktorého sa potom vyberajú a delia dane. Takže sa pýtam, kde sú všetky tie riešenia technologického transferu, kapitálového trhu či financovania investícií?
Namiesto zastavenia toho odlivu mozgov, ktorý tu pozorujeme, a odchodu mladých ľudí ponúka vláda len zopár fráz a jedno zriadenie nič nehovoriacej novej inštitúcie. Namiesto jednoznačnej podpory obnoviteľných zdrojov sa vláda špeciálne, pre mňa nepochopiteľne, zameriava iba na úlohu zemného plynu. A to sú pasáže v tom dokumente, ktoré akoby písala plynárenská lobby. Akoby táto vláda vôbec nerozumela tým príležitostiam pre našu ekonomiku, ktorej sa otvárajú zelenou transformáciou a zdrojmi, ktoré na to máme aj z Európskej únie. To je niečo, čo by Slovensko dokázalo postaviť opäť do čela moderných konkurencieschopných ekonomík.
Pokiaľ ide o sociálne otázky, jednorodičovské domácnosti na Slovensku tvoria 12 % domácností a sú to práve často tie najchudobnejšie, najzraniteľnejšie, najviac ohrozené chudobou. No v tomto dokumente o tom nie je ani slovo, žiadne riešenia, presne nula pre jednorodičovské domácnosti, ako vravím, tie najohrozenejšie často.
Pokiaľ ide o školstvo, tam opäť namiesto konkrétnych, merateľných opatrení sa tam píše o vágnych pojmoch, ako že znovu zavedieme zdravý rozum vo vzdelávaní. Pritom sa zabúda na dlhodobý problém, ktorým je nedostatok inklúzie alebo desegregác... potreba desegregácie detí v školách z marginalizovaných rómskych komunít.
Už som o tom hovoril, dámy a páni, namiesto väčšej ochrany nášho prírodného bohatstva a našich národných parkov chce vláda túto sústavu prehodnotiť. Neviem, čo to znamená, ale v kontexte slov ministra životného prostredia a niektorých iných predstaviteľov koalície to znamená iba snahy o zmenšenie ochrany našej prírody. A mimochodom zmienky o napríklad adaptácii na klimatickú zmenu, tú by sme tam hľadali ťažko.
Pokiaľ ide o dôchodky, pokiaľ ide o udržateľnosť dôchodkového systému, namiesto jasného plánu, ako zlepšiť jeho udržateľnosť, tam je iba veta o tom, že vláda prehodnotí efektívnosť všetkých troch pilierov, čo opäť nevieme, čo znamená, to môže byť čokoľvek, ale z toho, ako poznáme strany tejto vládnej koalície, tak podľa mňa to znamená iba hrozbu pre sporiteľov v II. a III. pilieri.
Pokiaľ ide o médiá, kultúru, tak opäť namiesto toho, aby sa vláda snažila podporiť kvalitu a nezávislosť verejnoprávnych médií, tak chce rozdeliť RTVS, aby ho mohla politicky ovládnuť a od momentu nástupu do funkcie a vlastne aj z tohto pódia vláda neustále útočí na nezávislé a kritické médiá, ktoré jej nejdú na ruku.
V zahraničnej politike namiesto toho, namiesto toho, aby sa vláda jasne postavila k hrozbe, ktorú predstavuje agresívna zahraničná politika Ruskej federácie a Putinovho režimu, tak strká hlavu do piesku, o hrozbe zo strany Ruska pre európsku bezpečnosť nie je v programe ani slovo. Tak to snáď naozaj pán minister zahraničia alebo vláda nemyslí vážne. To je naozaj ako deti, ktoré sa tvária, že keď niečo nevidia a budú zatvárať oči, tak tá hrozba zmizne.
Ďalšie veci tam chýbajú. Pred, pred parlamentnými voľbami ste pomaly každú chvíľu zvolávali mimoriadne schôdze o tom, že treba kompenzovať, že treba kompenzovať komunálu výpadky z príjmov, že treba pomôcť samosprávam. No a teraz, keď máte moc a keď ste napísali program, tak o tom tam nie je nič relevantné. Naopak chcete, a už to tu bolo povedané, chcete znižovať tresty za korupciu na niečo, čo bude naozaj iba malá pokuta alebo podmienka. Neviem, prečo práve za korupciu, možno je to naozaj preto, lebo, lebo to intímne poznáte, ale zase úplne ignorujete situácie, v ktorých tie tresty naozaj sú drakonicky až šikanózne vysoké vrátane prepadnutia majetku. Už som tu o tom hovoril, týka sa to napríklad, ale výlučne nielen ľudí, ktorí kvôli nejakým mastičkám trčia roky v base. Namiesto boja proti korupcii sa radšej chystáte ovládnuť špeciálnu prokuratúru a podriadiť ju prokuratúre generálnej.
Rovnako spomeniem zdravotníctvo. Chýba tu úplne jasný záväzok na výstavbu štátnej, veľkej štátnej nemocnice v Bratislave, ktorú všetci vieme, že potrebujeme. Chýba tu riešenie pediatrickej krízy, o ktorej sa veľa hovorilo pred voľbami. Chýbajú tu riešenia, ktoré by prilákali naspäť doktorov a sestry, zdravotníckych pracovníkov na Slovensko alebo chýba akákoľvek zmienka o kvalitnejšom pôrodníctve, ktorú, ktoré potrebujú naše ženy.
A takto by sa dalo pokračovať veľmi dlho a bude sa pokračovať veľmi dlho a moji kolegovia a kolegyne z PS rozoberú toto programové vyhlásenie vlády, kapitolu po kapitole.
Veľmi krátko by som sa rád prihovoril aj tým voličom, ktorí volili strany vládnej koalície aj na základe tých sľubov, ktoré jej tieto strany dali. Aj títo voliči majú právo vedieť, koľko z tých sľubov sa premietlo do programového vyhlásenia vlády, lebo sami politici vládnej koalície to asi nepovedia, tak mi dovoľte urobiť tento odpočet za vás.
Lacnejšie potraviny, tak naozaj chcem vidieť, chcem vidieť od pána ministra pôdohospodárstva alebo od pána premiéra, alebo od ministra financií, kde v programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že sa vláda zasadí o nižšie ceny potravín? Rovnako lacnejšie energie alebo lacnejšie hypotéky, aký je tam konkrétny udržateľný nástroj, ktorý by vláda v tomto programe predniesla?
Zastavenie migrácie? Tak aký je nejaký zmysluplný plán, zmysluplný plán tejto vlády na zastavenie migrácie? Odmieta európsky kompakčný, teda európsky migračný pakt. Zároveň ale, to sa asi všetci zhodneme, že tie manévre, jednodňové, s vodným delom na maďarsko-slovenskej hranici nepredstavujú plán na zastavenie migrácie.
Rovnako 13. dôchodky, tento rok nebudú a budúci rok na ne nie je finančné krytie.
Sľubovali ste mier, sľubovali ste, že Slovensko sa zasadí o mierové riešenie ruskej agresie. No tak kde je nejaký mierový plán, s ktorým by ste teraz prišli a na ktorý by kývol Vladimír Putin? A rovnako keď sa bavíme o konsolidácii verejných financií, zatiaľ sme toho veľa nepočuli. Pred voľbami ste hovorili o tom, že tá konsolidácia bude bez toho, aby sa to dotklo ľudí. No tak už teraz hovoríte o zvyšovaní daní, ktoré sa bezpochyby ľudí dotkne.
A ako vravím, takto by som mohol, mohol ešte dlho pokračovať a potom budú pokračovať moji kolegovia, ale chcem na záver jednu základnú otázku nastoliť a položiť na ňu odpoveď a to je, čo znamená všetko toto pre Slovensko? Pán premiér hovoril, že v roku 2027, ak sa podarí naplniť toto programové vyhlásenie vlády, tak, ak si správne pamätám, tak Slovensko alebo ľudia na Slovensku budú žiť lepšie, bezpečnejšie. No bude to opačne. Tá odpoveď je, že toto programové vyhlásenie znamená premrhanú šancu. Táto vláda je štyri roky. Znamenajú premrhanú šancu pre dôstojnejší, kvalitnejší život pre nás, pre našich rodičov a pre naše deti. Ak bude programové vyhlásenie schválené v tejto podobe a ak vláda bude postupovať podľa neho, tak Slovensko čakajú roky stagnácie, naši partneri v Európskej únii, naši susedia nás ešte viac predbehnú, ešte viac ľudí zo Slovenska odíde. Naša ekonomika bude ešte viac zaostávať, či už v modernizácii, alebo v produktivite práce, alebo v prechode na zelenú transformáciu. Rovnako bude zaostávať naša vzdelanosť, naše zdravie. Utrpí tým spravodlivosť, sociálny zmier, ale aj príroda. A to všetko iba preto, lebo ste nemali a nemáte žiadny plán, lebo v skutočnosti vás nezaujíma budúcnosť Slovenska.
V skutočnosti vám ide o jediné, a to je beztrestnosť a pomsta. A doplatia na to všetci ľudia na Slovensku. Viete, vládnuť s takýmto programovým vyhlásením vlády je ako neriešiť bolesť zubov, že na chvíľu to oklamete tabletkami proti bolesti, ale to neprejde a nakoniec vás tá bolesť dobehne, nakoniec budete musieť ísť k zubárovi a bude nás to všetkých stáť oveľa viac bolesti a oveľa viac peňazí.
Úlohou našou ako najsilnejšej progresívnej, najsilnejšej opozičnej strany je urobiť všetko pre to, aby k tejto stagnácii a premrhanej šanci nedošlo. Využijeme na to všetky možnosti, každý nástroj, ktorý nám opozičná politika dáva. Budeme to robiť slušne, odborne, aktívne a tvrdo a začiatkom toho bude, že budeme hlasovať proti tomuto vyhláseniu vlády a proti jej dôvere.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán podpredseda. Konštatujem, že na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto s faktickou poznámkou.
Vystúpi teraz v písomnej rozprave prvý prihlásený pán poslanec Krúpa, nech sa páči, teraz nastal ten čas.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Mojím zámerom je vyslovene venovať sa tomuto dokumentu a rozobrať ho z odborného hľadiska. Tým, že ten dokument je dosť obšírny a má tých 88 strán, povestných, tak si autori asi nevšimli, ale častokrát si protirečí. Je plný kontroverzií. Svojím spôsobom je ten samotný materiál veľmi všeobecný a poviem tak, že je to skôr niečo ako slohová práca a v postate taká plná nejakej vaty, balastu a takých protichodných vyjadrení. A treba konštatovať, ja som sa pozeral aj na predošlé programové vyhlásenia vlády Roberta Fica. Môžem konštatovať, že toto PVV je v postate najmenej ambiciózne z pohľadu zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, kde vlastne predstavuje akýsi ústup Slovenska z pozície rešpektovaného a akceptovaného partnera v rámci Európskej únie, ako aj spojenca v rámci Severoatlantickej aliancie na maximálne pasívneho, a to teda dúfajme, že aspoň pasívneho, ale skôr mám obavy, že takého uvrieskaného trpaslíka v rohu miestnosti. To je to, čo sme v podstate zažili aj počas prvej Európskej rady, kedy sa s veľkým hurhajom chystalo ísť na Európsku radu a potom to dopadlo tak ako zvyčajne a ako vždy v minulosti. Len nám to, samozrejme, zahraničnopoliticky uškodilo.
Ešte horšie, samozrejme, ale môže byť, keď by sme sa vlastne my začali hrať na niečo ako takého latentného teda skrytého spojenca Kremľa, eventuálne Budapešti s cieľom bojkotovať fungovanie týchto inštitúcií, ktoré sú pre nás a pre náš život naozaj že životne dôležité.
Samotný dokument treba okomentovať podľa toho, čo v ňom je, ale veľmi dôležité je treba povedať aj to, čo v ňom nie je a čo sa reálne už aj teraz deje a čo sa vlastne stáva aj takým fundamentom fungovania tejto vládnej garnitúry. Čo tam nie je spomenuté, tak to sú v prvom rade naozaj že hrubé čistky v polícii, ktoré majú nielenže perzekvovať vyšetrovateľov, ktorí vyšetrovali túto skorumpovanú garnitúru, ale je to zároveň zastrašovanie všetkých policajtov s cieľom vynútiť si poslušnosť tejto garnitúry. Ja tu teraz nehovorím o tom, že sa tu mení policajný prezident alebo viceprezidenti. Ja tu hovorím o vyšetrovateľoch a ďalších policajtoch, ktorí sa podieľali na týchto vyšetrovaniach. My všeobecne vieme, o čom celé toto všetko čistenie v rámci OČTK, samozrejme, je.
My sme boli, samozrejme, aj tí, ktorí navrhovali, aby si minister vnútra mohol vybrať vlastného policajného prezidenta, toto sme nikdy nekritizovali. Preto nesúhlasím s tým prekrúcaním, že my kritizujeme práve toto personálne dianie. Práveže my kritizujeme tie, to zastrašovanie v polícii, ktoré sa deje a ktoré má naznačovať aj ostatným policajtom a možno aj ďalším ľuďom v orgánoch činných v trestnom konaní, ako keď si spomenieme napríklad aj posledné vyhrážky jednému sudcovi Mestského súdu Bratislava, aby si dávali pozor.
Výsledkom bude teda koniec nestranných vyšetrovaní korupcie a závažných trestných činov na vysokých miestach. S týmto ide ruka v ruke vyhrážanie nezávislým médiám, pokus o ovládnutie alebo teda ovládnutie RTVS, všetko podľa vzoru Orbána v Maďarsku. Zasahovanie do súdnej moci, viď pripravované čistky v Súdnej rade, vyhrážanie sa sudcom, čo som už spomínal, fungovanie alebo teda zásadná snaha zmeniť fungovanie špeciálnej prokuratúry, obmedzovanie slobody v kultúre zakazovaním podľa ideologických predstáv nového, a povedzme to priamo, nekultúrneho vedenia ministerstva kultúry, vymieňanie na hulváta riaditeľov národných parkov za kadejakých obchodníkov s drevom a poľovníkov, obmedzovanie občianskej spoločnosti prostredníctvom zasahovania do mimovládneho sektora a hlavne do jeho financovania, kde minister bude rozhodovať, komu financie pridelí a komu nie, teda kto môže ďalej fungovať a kto nie.
Kolegyne, kolegovia, aj milí spoluobčania, naozaj s týmto, čo si tu čítame, v podstate prichádza čas temna. Ako keby sa z hrobov znova vynorili ľudáci alebo ľudoví milicionári. Slovensko sa rúti z kopca od liberálnej demokracie a slobodnej spoločnosti do autokracie s cieľom obmedzenia slobody a kontroly štátu jeho občanov v občianskych právach a slobodách. Totálne sa mení podstata režimu a to oni sa tvária, že oni, ich sa to netýka. Vraj len konajú tak, aby, akoby konali aj iné strany alebo konali iné strany niekdajšej koalície. Ale tie ani pred voľbami ani po voľbách nekalkulujú so zmenou systému štátu a s pretvorením demokracie na autoritársky režim á la Orbán či Lukašenko. Áno, Bruselu sa to nepáči, Brusel trnie v hrôze, samozrejme, pretože nevie, čo sa dá očakávať, ako sa situácia u nás bude vyvíjať, keď si to porovnáme s Maďarskom. Maďarsko tiež sa vyvíjalo ako liberálna demokracia a skončila tam, kde je, v náručí Kremľa. Ale tu vidíme presne aj to, že vieme, že Kremeľ nám už tu potichu tlieska.
Len otázka je tak, potom tí ostatní, ktorí sú tu a nesúhlasia s tým, samozrejme, že sú pripravení bojovať, ale ten odliv mladých, ten odliv mozgov tu naďalej pokračuje a otázka teraz je, či sa majú všetci odsťahovať, aby mali perspektívu lepšieho života, slobodnej, tolerantnej spoločnosti, alebo je to tak, že sú to ľudia, ktorí si myslíte, že sa chcú odsťahovať do Bieloruska, že sa niektorý z nich zrazili s koňom? Čiže toto sú tie momenty, ktoré keď si porovnávame, či už sú známe teraz a čo nám všetko hrozí, sú momenty, ktoré naozaj prinášajú nevôľu.
Celkový koncept zahraničnej a bezpečnostnej politiky tejto garnitúry sa dá charakterizovať v podstate ako pokus dostať nás medzi dva kamene. To už stačí ten výrok, že Slovensko na prvom mieste a na všetky štyri svetové strany, ako členská krajina EÚ a NATO. Ono v podstate je kontroverzný výrok, ja sa k nemu ešte dostanem, ale celým dokumentom sa ako červená čiara vinie v podstate takzvaná myšlienka akejsi polovičnej neutrality, čo odzrkadľuje aj myslenie tejto garnitúry, ktoré to vníma určitým spôsobom tak trošku ako izolacionizmus. Môžme porovnávať s minulými programovými vyhláseniami vlády, keď si to porovnávame s týmto, je to jednoznačné. Dokonca heslo, že to na prvom mieste je Slovensko, je toho aj svedkom.
Stiahnutie sa do izolacionizmu a neangažovanosti neznamená, že nás všetky svetové problémy budú obchádzať. Predstavy neutrálneho Slovenka nepatriaceho ani na západ, ani na východ, alebo dokonca celej neutralizovanej strednej Európy, vyvolávali tým ruským elitám, ktoré členstvo v svojich bývalých satelitoch v NATO aj EÚ chápu, samozrejme, ako poníženie. Tu treba jasne pomenovať, že proruská rétorika z úst dnešných suverenistov sa zasa v politickej hantírke nazýva demagógia či manipulácia, alebo niektorí to nesprávne nazývajú populizmom.
Napriek obviňovaniam, ktoré lietali vo volebnej kampani, o tom, ako je čím, kto je čím agentom, nepamätám si žiadnu vládu, ktorá by nerobila suverénnu slovenskú politiku. Rozdiel je totiž iba v tom, kto čo považuje za prospešné pre Slovensko. Pre niekoho je to kooperácia s členmi Únie, pre niekoho len s vybranými partnermi. Niekto má bližšie k Bruselu, ako to mal napríklad pán Robert Fico za čias komisára Junckera, keď chcel byť v najbližšom jadre Európskej únie, čo sa všetkým páčilo, alebo bližšie k Washingtonu, ako to vždy demonštroval pán Robert Kaliňák a dal to najavo aj v týchto dňoch, keď si ako prvých navštívil, keď si ako prvých, s ktorými rokoval, bol veľvyslanec USA alebo veľvyslanec jeho veličenstva Karola III.
V oblasti zahraničnej politiky návrh PVV jasne signalizuje zmenu doterajšieho konsenzu na spoľahlivom, prozápadnom, proatlantickom i proeurópskom kurze zahraničnej politiky Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach. Principiálne síce vláda neartikuluje zlomový odklon od spojeneckých záväzkov Slovenskej republiky k NATO a EÚ, ale otvára súbežne s ním akýsi vektor samostatnej zahraničnej politiky na štyri svetové strany po aktualizovanom, pod aktualizovaným heslom Slovensko na prvom mieste. Už len tento zatiaľ slovný balast prítomný v autonómnej politike Viktora Orbána v susednom Maďarsku neujde pozornosti našich spoľahlivých partnerov a budú si pozorne všímať, ako sa zmení doterajší konsenzus s nimi v pohľade na agresiu Ruska voči Ukrajine, na prijímanie spoločne prijímaných sankčných opatrení voči agresorovi. Určite ich pozornosť už počas prvej návštevy Fica v Bruseli zaujala, že Slovenská republika odmieta doterajšiu vojenskú pomoc nášmu východnému susedovi, že vláda už zamietla aj poslednú šaržu z vlastne prebytočných a exspirujúcich zásob munície a veľkoryso pripúšťa iba vojenskú podporu našich východných susedov pri obrane svojej územnej celistvosti čisto na komerčnej báze, teda za peniaze pre na... pre naše štátne, pološtátne, ako aj súkromné vojenské podniky. Navyše odmietanie ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny zdôvodňuje akcentom na humanitárnu podporu s perfídnym motívom vyvíjať tlak na uzavretie mieru v neuzatvorenom konflikte aj oproti prirodzenému odporu Ukrajiny voči takémuto vnucovaniu mieru na svoj úkor.
Je evidentné, že toto naratívum súzvučí s prianím imperiálneho Kremľa, ktorý si takýmto mierom odkrojil zo suverénneho územia Ukrajiny. Navyše absolútne odporuje bezpečnostným záujmom Slovenska, pretože takýto mier v záujme agresora by mohol podnietiť chúťky odkrojiť si, poprípade úplne i pohltiť malé Slovensko, ak by sa Rusku naďalej ustupovalo.
Bez chrbtovej kosti sú i ďalšie náznaky pomoci povojnovej Ukrajine. Jednými a tými ústami ju považujeme za jednu z najskorumpovanejších krajín sveta, zámerne prehliadajúc ešte aj skorumpovanejšie Rusko a nárokujeme si prísne kontrolovať spoločnú finančnú podporu členských krajín EÚ Ukrajine a druhým sa dožadujeme čo najväčšieho podielu na jej povojnovej rekonštrukcii, aby sme z nej čo najviac vyťažili pre Slovenskú republiku. No skutočne nezištná ušľachtilá pomoc vojnou trpiacej susednej krajine, ktorá sa iba chráni ruskému imperializmu. Pritom donedávna Pellegriniho partner, šéf nemeckej SPD kancelár Olaf Scholz, s ktorými urobil teda aj predvolebný, predvolebne pár videí zo stretnutí, ide zvyšovať vojenskú pomoc Ukrajine, nie je, nie ju zastavovať pod heslom Ani náboj Ukrajine. Pritom je to náš najdôležitejší obchodný partner, jeden z dvoch dominantných ťahúňov európskej integrácie, ale my aj v solidarite spojencov ideme spolu s Orbánom raziť v EÚ politiku suverenity vlastnej zahraničnej politiky, aby sme brali jej výhody z Bruselu i Kremľa. Čiže peňazovod na jednej strane, ropovod na druhej strane. Je to odpudivá tvár zahraničnej politiky Slovenska, ktorá sa zrkadlí v programovom vyhlásení vlády.
Čo sa týka bezpečnostnej oblasti alebo teda bezpečnostnej politiky konkrétne zameranej na ministerstvo vnútra? Tam sa už spomínalo, že sa chystajú najväčšie a najradikálnejšie kroky. V záujme vlastne návratu politiky ochrany svojich ľudí sa končí vojna v polícii. Je to akýmsi opätovným podmanením a podriadením si tejto polície. Bol to prvoradý záujem vo voľbách a je to aj akútny krok po nich, ktorý sa premieta do personálnych čistiek na hulváta, aby etapa získania kontroly nad políciou prebehla čo najskôr a aby sa postupne rozbehli aj procesy legislatívnej prípravy získania kontroly nad prokuratúrou. Eštokove bleskové personálne čistky v rezorte vnútra, v Policajnom prezídiu, v NAKA, na Úrade inšpekčnej služby narážajú síce na odpor zákonnosti, ale nová vláda uprednostňuje tvrdé dobitie brachiálnej moci aj za cenu jej porušovania. Z rúk spravodlivosti potrebuje vyrvať čo najviac svojich ľudí z rangu veľkých rýb, aby postavením mimo služby zastrašila, zastrašila vyšetrovateľov a nahnala strach i kajúcnikom.
Celým dokumentom sa, samozrejme, tiahne aj problematika migrácie, ako napríklad jednou z hlavných výziev vnútornej bezpečnosti v blízkej budúcnosti bude masová migrácia občanov mnohých štátov Ázie, Afriky a tak ďalej. Spomína sa, že nebude súhlasiť s prerozdeľovaním migrantov a podobne, a podobné ďalšie sú tam iné politické postoje a názory. Zaujímavosťou je ale, že migrácia ako fenomén sa prejavuje aj v kapitole obrany a iných ďalších rezortov, ale nikde sa nedá nájsť, ako bude vláda migráciu riešiť. Ak si myslí, že spolupráca v rámci V4 alebo so Slovenskom túto migráciu a tento problém vyrieši, tak je na ťažkom omyle. Nikde sa nenájde napríklad návrh opatrenia v rámci ochrany vonkajších hraníc EÚ, Frontexu alebo kedysi dokonca slovenský návrh flexibilnej solidarity. Nič z toho. Migrácia sa jednoducho stáva len akýmsi strašiakom pre slovenské publikum. Je to vyslovene téma, ktorá bude aj v Maďarsku využívaná pre naozaj slovenské publikum na to, aby boli ľudia u nás strašení. Nejde o nič to, o to, aby sa hľadali riešenia, aby sa hľadali komplexné riešenia. Tie riešenia nie sú len na Slovensku, tie riešenia sú na slovenskej hranici a tie riešenia sú, samozrejme, aj v iných regiónoch. A pokiaľ my budeme pasívni v rámci týchto štruktúr, či už v Európskej únii, alebo v NATO, tak nebudeme sa vedieť podieľať aj na riešení týchto problémov, tam, kde reálne vznikajú.
Ja tu mám, samozrejme, kopec častí textu, ktoré som si vytiahol z tých, z toho dlhého programového vyhlásenia vlády, ale vzhľadom na čas by som sa aj tomu venoval trošku dlhšie. Sú tam naozaj že kontroverznosti, ktoré nedávajú zmysel. Nechám to teraz tak, lebo by sme tu naozaj strávili strašne veľa času.
Jedna vec ešte, ktorej sa chcem venovať, je, samozrejme, obrana. Dnes na branno-bezpečnostnom výbore sme mali možnosť sa oboznámiť aj s novým vedením ministerstva obrany, konkrétne s jej novým štátnym tajomníkom. Po krátkej diskusii sa prejavilo, že pán štátny tajomník ešte, samozrejme, nie je oboznámený s problematikou, ale on ani nikdy nebol a otázka je, aj po jeho odpovediach, že on to zastrešuje politicky, či vôbec niekedy aj bude. A to sa potom, samozrejme, odráža aj na programovom vyhlásení vlády v tejto konkrétnej časti.
My ako členská krajina NATO, nereflektuje, ale vôbec nereflektuje základné dokumenty, bezpečnostné dokumenty, výstavby našich ozbrojených síl, politickej smernice a ambícií, aliancie ako takej v bezpečnostnej a teda aj obrannej politike. Nereflektuje ani ciele síl, nerešpektuje v podstate nič. Dokonca sa fokusuje na úplne inú oblasť. To už naznačuje, že ktorým smerom sa aj v oblasti obrany Slovensko bude uberať. Pretože prioritami nového vedenia nie je v podstate obranyschopnosť Slovenska, ale, bohužiaľ, tak to vyzerá, že machinácie a kšefty. Ak hľadáte základné priority, ako sú priority, ktoré som spomínal, tak ich tam budete hľadať márne.
Samotná kapitola, ale nie len samotná kapitola, samotné programové vyhlásenie vlády sa v podstate Rusku ako agresorovi vôbec nevenuje. Ja mám dokonca obavy, že postupne prejdeme aj do komunikácie, že tu nejde o agresora, Rusko ako agresora, ale budeme tu všelijak vágne spomínať akési medzinárodné, porušenie medzinárodného práva. Ono viete, porušenie medzinárodného práva je aj to, že nepovolíte, neviem, nejakej lodi zakotviť v nejakom medzinárodnom prístave. Aj to je porušenie medzinárodného práva. Takže na jednej úrovni bude neumožnenie zakotvenia nejakej lodi v medzinárodnom prístave a na druhom bude aj tak nejaká vojna na Ukrajine. Čiže takto niekde sa pohybujeme. Nenájdeme tam, samozrejme, ani zmienku o kybernetickom priestore ako operačnej doméne, cez ktorú prebiehajú nielen hrozby pre našu infraštruktúru, ale aj vplyvové operácie a teda aj dezinformačné operácie na oslabenie obranyschopnosti a polarizáciu spoločnosti. Ak hľadáte teda zmienku o NATO, tak ju treba hľadať aj s lupou.
Tu je jedna vec ešte, čo si aj spomínam, čo sa týka časti vnútra, ktoré sa tak hrdí aj tým, že sa chce zaoberať hybridnými hrozbami a chce proti nim bojovať. Na jednej strane ignoruje, že máme už nejaké zákony alebo smernice, ktoré boli schválené v rámci Európskej únie, ktoré jasne definujú aj hybridné hrozby, ale ministerstvo vnútra ich ide definovať nanovo.
Keď sme na branno-bezpečnostnom výbore diskutovali a ja som sa pýtal, že ktoré to sú, vychádzajúc aj teda zo správ o stave bezpečnosti, či už správ Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva aj tak, a tak ďalej, tak sme sa nedopracovali k tomu, že koho tým myslia. Takže otázka je, proti komu budú bojovať v rámci hybridných hrozieb? Proti médiám? Proti slobode slova?
Čo ale nájdete hneď na začiatku tejto časti, je záujem otvárať už uzavreté medzinárodné modernizačné zmluvy. Všetkým je úplne jasné, prečo. Ako to poznáme z minulosti, nejaký Jano z Hornej-Dolnej, ktorý robí, ja neviem, fólie polepí na okná, odrazu sa stane sprostredkovateľom v rámci biznisu, bude zaradený do systému zbrojárskeho priemyslu a cez neho budú plynúť kšefty. Toto potrebujeme, takto sa budeme prezentovať vo Švédsku alebo vo Fínsku.
No a po tom všetkom tu máme ešte ministerstvo obrany, ktoré sa aj rozhodlo poúčať Európsku úniu, ale to nie je len ministerstvo obrany, to je aj v rámci celého PVV. To je úplne jasný princíp nepochopenia, o čom Európska únia je, že to je záruka nielen slobody, ale aj mieru, aj základných ľudských práv. A ja som presvedčený, že tak, ako sme zažili aj v minulosti rôzne uznesenia proti uzneseniam, tak budeme zažívať aj v tejto novej alebo v tomto novom volebnom období pokusy bojovať proti rôznym zámerom Európskej únie, ktoré by mali obmedzovať túto garnitúru pri jej rozlete obsadzovať moc.
Ja len na záver. Hlavným mottom tejto novej vlády v rámci toho programového vyhlásenia je teda lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť. Dalo by sa k nemu dodať, že sa vzťahuje predovšetkým na nich samotných a ich ľudí. Pre nás ostatných to bude horšie, búrlivejšie a nebezpečnejšie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)