3. schôdza

Pán poslanec Ľupták.

Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, pani Petrík sa dotkla témy otvárania II. piliera bývalými vládami Roberta Fica. To, čo vám teraz poviem, to je môj súkromný názor, osobný, nekonzultoval som ho s niekým z vládnej koalície. Stručne. V roku 2008 po kríze som ako občan utrpel značnú stratu vo fondoch jednej slovenskej banky, kým som tam zveril, týmto fondom, svoje peniaze, tak som si aj pozrel predikcie v Národnej banke Slovenska, ako to bude s ekonomikou, domácou a svetovou, v budúcnosti. Ale nebolo tam žiadne varovanie, že americké dlhopisové trhy sú v bubline, že svet sa uberá, teda po ekonomickej stránke, nie dobrým svetom, a skrátka z večera na ráno po kríze 2008 padli akciové trhy a ja som prišiel o dve tretiny svojich peňazí. Odvtedy sledujem akciové trhy, dlhopisové trhy, komoditné trhy, ak nie na dennej báze, tak doslova na hodinovej báze. Sledujem technické analýzy akcií a snažím sa dostať k fundamentálnym analýzam podnikov na akciovom trhu a dospel som v súčasnosti k hlbokému presvedčeniu, že súčasné akciové trhy sú v obrovskej bubline a skôr či neskôr, a bojím sa, že už to bude v priebehu týchto štyroch rokov, dôjde k výraznému prepadu akciových trhov, a tým pádom k výraznému ohrozeniu úspor v II. dôchodkovom pilieri. A v záujme ochrany týchto úspor, pretože keď padnú akciové trhy, ľudia prídu o peniaze, tak každý bude volať: štát, pomôž! Tak je potrebné otvoriť II. pilier... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou na faktické pani poslankyňa Petrík.

Áno, dobré, ďakujem. Ďakujem veľmi pekne aj kolegyniam, aj kolegom za podporu môjho príspevku.
Začnem asi pánom Stachurom. Máte absolútnu pravdu, ja som čítala tie štandardy, ono to bol v podstate výsledok aj jednej mojej iniciatívy ešte za vlády pani ministerky Kalavskej, ale ten, ten zámer bol úplne iný a nakoniec z toho všetkého, čo sme chceli robiť, bol len tento 50-stranový dokument, ktorý nijako nezaväzuje pôrodnice, aby tie štandardy napĺňali. Čiže to je prvá vec, ktorú treba riešiť, treba to napríklad naviazať na platby v poisťovniach, napríklad tie lekárske zákroky a podobne, aby tie nemocnice boli istým spôsobom nútené alebo primenné dodržiavať tieto štandardy. A zasa ja si myslím, že správať sa slušne a nenadradene k pacientkam, a pritom to ani nie sú pacientky, to sú rodiace ženy, lebo hovoríme o tomto intímnom zážitku životnom, ako je pôrod, si myslím, že by mal byť úplný základ. A nerozumiem, prečo to napríklad v Českej republike ide a na Slovensku nie, pretože my sme sa boli s kolegom Sabom pozrieť priamo v pôrodnici v Brne a pýtali sme sa všetkých zainteresovaných ľudí, dokonca aj, dokonca aj pacientiek, ako to, ako je možné, že to tam takto funguje, a ich odpoveď bola veľmi jednoduchá, že, že úplne naj, na najvyššom poschodí je pre nich žena. Veľmi krásne spolupracujú lekári a pôrodné asistentky, toto u nás takisto absentuje, je tam množstvo vecí, ktoré vieme zlepšovať.
Potom ešte možno krátka reakcia k pánovi predsedovi parlamentu Pellegrinimu, ja som si čítala to PVV, hľadala som tam tú rovnosť v odmeňovaní, je tam veľmi krátka dvojslovná, dvojslovné vyjadrenie, že spravodlivé odmeňovanie, ale muži a ženy sa tam nespomínajú, ale každopádne máte na to čas do júna 2026 a predpokladám, že sa s tým vysporiadate a že a že prinesiete nejaké riešenia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Stohlová.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a oceňujem aj správnu výslovnosť môjho mena.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, po prečítaní programového vyhlásenia vlády a špecificky časti k environmentálnej politike mám pocit, že táto vláda nepochopila, žiaľ, ani v čase rozbehnutej klimatickej krízy a rapídneho úbytku pestrosti prírody, akú kľúčovú úlohu zohráva ochrana životného prostredia pre budúcnosť Slovenska a pre zdravie jeho obyvateľov a obyvateliek. Programové vyhlásenie až príliš dobre odhaľuje tento fakt. Vláda načrtáva rezort životného prostredia nanajvýš ako pobočku ministerstva pôdohospodárstva alebo hospodárstva a environmentálna politika v jej podaní pôsobí ako obhajoba všetkého iného, len nie záujmov ochrany životného prostredia. Priamo tak popiera samotnú podstatu environmentálnej politiky či štatút ministerstva. Zelenú transformáciu a ochranu životného prostredia vníma vláda ako záťaž. Niečo, na čo treba našetriť. Toto je zastaralý pohľad, ktorý v 21. storočí nemá miesto. Je to totiž presne naopak. Zelená transformácia spoločnosti je príležitosťou, bez ktorej v 21. storočí nebude možné zabezpečiť dlhodobý ekonomický rozvoj, vznik kvalitných pracovných miest ani zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne a konkurencie... konkurencieschopnosti Slovenska. Bez zelenej transformácie sa naše deti budú mať horšie ako my a ich deti sa budú mať horšie ako tie naše.
Zelená transformácia priemyslu ale skutočne neznamená, že environmentálna politika a rezort životného prostredia obhajujú záujmy priemyslu a podnikateľského prostredia, ako to vidíme v programovom vyhlásení vlády. Na to tu máme iné ministerstvá. V čase súčasných environmentálnych kríz zelená politika skutočne nemá spomaľovať nevyhnutnú zmenu, nemá podporovať status quo ani zastaralé znečisťujúce technológie a praktiky s jasným dátumom exspirácie. Nemá prehodnocovať, či v zelenej legislatíve nie sme príliš ambiciózni, keď v skutočnosti čelíme pre nedostatočnú ochranu životného prostredia žalobám a konaniam Európskej komisie a otvorene tak hazardujeme so zdravím a budúcnosťou ľudí na Slovensku. Zelenú transformáciu môžeme vnímať ako nutné zlo, ku ktorému sa naveľa pridáme medzi poslednými, alebo ako príležitosť, aby sa konečne aj Slovensko stalo ako krajina líderkou v perspektívnych odvetviach.
So zelenou transformáciou bytostne súvisí aj klimatická kríza. Koniec koncov práve tento fenomén a jeho škodlivé dopady či rekordné teploty, úmrtia z horúčav, ničivé povodne, sucho alebo požiare, ktoré celosvetovo intenzívne vnímame už dnes, vytvorili dopyt na zásadnú premenu našej spoločnosti.
Boj s klimatickou krízou však nie je len deklaráciou, ako to vidíme v programovom vyhlásení vlády. Nestačí napísať, že sa hlásime k Parížskej dohode a k jej cieľom, ak neprinesieme konkrétne opatrenia, ako to docieliť. Nič o záväznom cieli znižovania emisií na národnej úrovni, nič o posudzovaní zákonov a investícií z pohľadu klímy tu však nenájdeme. Naopak, v rovnakom dokumente vláda deklaruje záujem prehodnocovať environmentálne záväzky, legislatívu aj výšku trestov za environmentálne trestné činy.
Rovnako boj s klimatickou krízou nemôže ignorovať adaptáciu, teda prispôsobenie sa tým dopadom, ktorým už čelíme a ktorým sa už nevyhneme. Strategické uchopenie adaptácie cez ponuku efektívnych nástrojov zadržiavania vody, prírode blízkych protipovodňových opatrení či rozširovanie zelene v sídlach v programovom vyhlásení úplne chýba. A len pripomínam, že pri adaptácii nám nepomôže vyhovárať sa alebo komentovať, ako koná Čína alebo India. Rozhodnutie investovať do prípravy našej krajiny na budúcnosť môžeme urobiť len my a rovnako tak dôsledky tohto rozhodnutia budeme znášať len my.
Nedá sa mi nedotknúť aj témy ochrany prírody a národných parkov. Téma, ktorá by mala byť zdrojom našej hrdosti, sa stala prostriedkom na rozoštvávanie spoločnosti. Ochrana prírody je príležitosťou pre regióny a vidiek, nie hrozbou. Jediná hrozba je v šírení nenávisti a klamstiev o tom, čo predstavuje. Namiesto vyhrážok v prehodnocovaní sústavy chránených území potrebujú národné parky štatút orgánov štátnej správy, aby mohli rozhodovať, čo sa na ich území deje. Potrebujú nezávislé a odborné riadenie, nie dosadzovanie ľudí, ktorí obhajujú všetko, len nie záujmy ochrany prírody. A potrebujú politickú stabilitu, aby mohli rozvinúť svoj potenciál pre rozvoj regiónov, na ktorých území ležia.
Ideologickú zaťaženosť programového vyhlásenia dokladuje aj prístup k našim chráneným šelmám. Vláda deklaruje nulovú toleranciu voči medveďom a vlkom v blízkosti intravilánov. Nie je tu ale nič o prevencii, o odstraňovaní príčin, ktoré menia správanie medveďov, ani nič o špecifickom zameraní sa na problémové jedince. Z pohľadu prírody je to neakceptovateľné a z pohľadu európskej legislatívy nezrealizovateľné. A vlk, pri ktorom nedochádza k nebezpečným stretom s ľuďmi, je v tomto kontexte úplný nezmysel.
A na záver spomeniem ešte dve kritické témy. Environmentálna politika v podaní tejto vlády deklaruje záujem riešiť naozaj hanebné tempo odstraňovania starých environmentálnych záťaží a našu neschopnosť čerpať na tento účel prostriedky Európskej únie. Nespomína však žiadne konkrétne riešenia na tento dlhoročne, dlhoročný problém, ktorý je navyše zložitý, len tradične konštatuje a vyhovára sa na predchádzajúcu vládu. Spomína zákon z roku 2022, pričom najdlhšie obdobie nečinnosti sa dialo práve za vlád Roberta Fica.
Ochranu ovzdušia ako tému som si naschvál nechala na záver. Tá sa do environmentálnej politiky programového vyhlásenia totiž nedostala vôbec. Žiadne opatrenie pre vidiek, ktorým sa tak často a radi zaštiťujú a ktorý znečisteným ovzduším výrazne trpí. Práve v tejto téme čelíme žalobe Európskej komisie pre nedostatočnú kvalitu ovzdušia, pretože znečistené ovzdušie je na Slovensku zodpovedné za viac ako päťtisíc predčasných úmrtí. Je to najviac spomedzi všetkých vplyvov životného prostredia, viac ako v dôsledku automobilových nehôd a pitia alkoholu dokopy. Nepochopiteľné!
Máloktorá téma ovplyvní budúci život ľudí na Slovensku tak dramaticky, ako sú práve otázky súvisiace s environmentálnymi krízami. Pre kvalitu života ľudí na Slovensku je absolútne kľúčové, ako ich zvládneme a zároveň ako využijeme príležitosti, ktoré sa nám spolu s nimi otvárajú. Programové vyhlásenie vlády nám v tomto, žiaľ, ponúka malú nádej. Našu úlohu aktívnej a odbornej opozície to však nijako nemení. V Progresívnom Slovensku budeme napĺňanie programového vyhlásenia vlády, ako aj prácu novozvoleného ministra životného prostredia pozorne sledovať, budeme upozorňovať na prešľapy voči ochrane životného prostredia a využijeme všetky parlamentné možnosti, aby akékoľvek pochybnosti, nečinnosť či chyby nový minister musel pravidelne a verejne vysvetľovať a vykonávať potrebnú nápravu. A najmä budeme ukazovať alternatívu, teda ponúkať skutočne funkčné a efektívne riešenia pre ochranu životného prostredia, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie dve faktické poznámky. Sme síce už po časovom limite, ale navrhujem, aby sme ešte tieto dve faktické vybavili a ukončili vaše vystúpenie na komplet.
Nech sa páči, pán poslanec Kalivoda.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Pani kolegyňa, ja som miestami mal pocit, ako keby ste čítali zhodnotenie rezortu predchádzajúcim ministrom životného prostredia pánom Budajom, pretože tie problémy, ktoré ste pomenovali, naozaj sú. Environmentálne záťaže sa naozaj neriešili celé tri a pol roka a ani len tú vrakunskú skládku sme nedokázali vyriešiť. Pamätáme si pána ministra Budaja, keď chodil v gumených čižmách sa natáčať, natáčať do Strážskeho k toxickým, k toxickému odpadu. Ja vás chcem upokojiť, že v tomto, v tomto programe je naozaj veľmi veľa dobrých vecí. A súhlasím aj s tým, že zonácia rozoštvávala spoločnosť, ale tiež tak, ako sa robila za minulej vlády. Ja som presvedčený, že za tejto vlády sa bude robiť konsenzuálne a tak, aby bola v prospech všetkých občanov, ktorí v tom území danom budú žiť a teda žijú.
Čo sa týka projektu zadržiavania vody v krajine a ďalších vecí, ktoré ste spomenuli, to sú veci, ktoré budú ďalej parciálne roz... rozmenené ako keby na drobné v ďalších dokumentoch, ktoré z ministerstva životného prostredia budú prichádzať, a môžem vás upokojiť, že sa dočkáte určite aj týchto.
Toľko zatiaľ odo mňa.

Pán poslanec Richter, ehm, pardon, pán poslanec Dvořák.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel nadviazať na vplyv životného prostredia na zdravie, ktoré kolegyňa spomínala.
Je pravdou, že programové vyhlásenie vlády v časti životného prostredia sa nijak nevenuje vplyvu životného prostredia na zdravie, pritom je to veľmi výrazný faktor. Rozpráva o životnom prostredí ako o nejakom jedinečnom bohatstve a kultúrnom dedičstve a z môjho pohľadu ho vníma iba ako akúsi turistickú atrakciu, ktorú tu máme, alebo, alebo nejakú peknú estetiku. Faktom ale je, a to hlavne v prípade znečistenia ovzdušia, že dlhodobé pôsobenie prachových častíc na človeka zvyšuje výskyt astmy, kardiovaskulárnych problémov, pľúcnych chorôb a dokonca vedie k predčasnej smrti. Len znečistené ovzdušie v Európskej únii nás stojí približne 240-tisíc predčasných úmrtí. Na Slovensku podľa Inštitútu environmentálnej politiky je to vyše 5-tisíc predčasných úmrtí. A nie je to, nie je to nič abstraktné. Najväčší problém máme napríklad v regiónoch, ako sú Žilina, Košice alebo Ružomberok. Tam až 5 % úmrtí sa prisudzuje znečistenému životnému prostrediu. Okrem nenahraditeľných ľudských strát ide ale aj zároveň o ekonomiku, o škody spôsobené na ekonomike. Podľa odhadov analytického inštitútu pri ministerstve životného prostredia nás toto môže stáť až 5,3 miliardy eur ročne, čo je cca 6,9 ročného HDP Slovenska.
Preto ja by som chcel vyzvať nové vedenie ministerstva životného prostredia, aby nevníma... nevnímalo životné prostredie iba ako nejaké kultúrne dedičstvo alebo, alebo bohatstvo, ale aby sa pozeralo aj na tie, na tie faktory alebo na tie vplyvy na zdravie, ktoré životné prostredie má, pretože to je z môjho pohľadu najdôležitejšie.
Ďakujem.