3. schôdza

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k programovému vyhláseniu vlády, konkrétne k časti doprava. Rozvoj dopravy je kľúčový pre Slovensko, pre naše obce, regióny, mestá. Bez fungujúcej a dostupnej dopravy môžeme len ťažko zabezpečiť dôstojnú kvalitu života pre ľudí naprieč celým Slovenskom. Preto považujem za zásadné, aby programové vyhlásenie vlády k doprave bolo čo najviac konkrétne a vecné a zmysluplné. Žiaľ, z toho, čo som čítal, nie som nadšený. Ale aby som ostal vecný, vyjadrím sa postupne k hlavným častiam vyhlásenia. Začnem železničnou dopravou.
Mojou srdcovkou je železničná doprava, ktorú považujem za najekologickejšiu, najkomu... naj... á, najekonomickejšiu alternatívu v oblasti a v konkurencii s automobilovým priemyslom. Práve pri nej mi chýba niekoľko bodov, a to konkrétne, chýba mi konkrétny plán k rekonštrukcii, modernizácii a elektrifikácii tratí, ktoré sú v katastrofálnom stave. Ak si nedáme dokopy trať, nikdy nedvihneme kvalitu našej železničnej dopravy. Chýba mi dokončenie reformy grafikonu tak, aby sme mohli vlakovú dopravu priblížiť k ľuďom. Vlaky musia jazdiť častejšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie, ekologickejšie. Potrebujeme okamžitý vládny záväzok, že sa pripojíme k projektovému napojeniu na vysokorýchlostné trate. Nie, nie je to sen, ak sa nepripojíme na projektovanie do vysokorýchlostných tratí, tento projekt nás obíde a stratíme dych s Európou. Potrebujeme podporiť presun tovarov z ciest na železnicu, tu nám ale chýba akýkoľvek konkrétny záväzok zo strany vlády.
Chýba mi koncepčná príprava na liberalizáciu vlakovej dopravy v budúcnosti, čo je kľúčové pre efektívne a fungu... fungujúce konkurenčné prostredie vlakovej dopravy. Chýba mi jasný a konkrétny záväzok, koľko a odkiaľ získame finančné zdroje na rekonštrukcie tratí. Len podotýkam, že odložený dlh údržby na tratiach je rádovo v stovkách miliónov eur. Spomína sa financovanie cez PPP projekty. Skúsenosť s týmito projektami je jasná, vždy to skončilo predražene. Modernizácia železníc bude prioritou v čerpaní z Programu Slovensko, avšak v tomto programe bude časť financií alokovaná na rozvoj cestnej infraštruktúry. Nerozumiem teda, ako to pomôže našim vlakom.
K vlakovej doprave mi chýba konkrétnejší plán pre naše prekladiská. Tie sú dnes silným aktívom, povedzme takým zlatým vajcom našich železníc. Najmä v súvislosti s konfliktom na Ukrajine pri správnom manažmente a správe môžu byť schopné produkovať nemalé finančné prostriedky, ktoré by sme mohli investovať späť do infraštruktúry. Toľko k mojim železniciam, milovaným, poďme na cestnú dopravu.
V dokumente absentujú konkrétne a prioritné úseky výstavby diaľnic, ktoré vláda plánuje realizovať. Nestačí povedať len, že ideme robiť D1, D3, D4, ideme robiť všetky diaľnice na Slovensku. Ja mám taký pocit, že na toto nemáme dostatok peňazí a všetci predsa vieme, ktoré úseky sú naozaj kritické. Kde je tunel Višňové? Kde je úsek Turany – Hubová? A k nim potrebujeme konkrétne záväzky vlády. Spomína sa financovanie prostredníctvom verejného... súkromných partnerstiev. Zase. Upozorňujem na skutočnosť, že skúsenosť z minulosti pri financovaní takouto formou je veľmi negatívna. Projekty boli predražené a neefektívne. Vo vyhlásení vlády chýba manažérske zefektívnenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest. Ak by sme zoštíhlili manažmenty týchto spoločností, určite vieme v dlhodobom horizonte dosiahnuť oveľa viac.
Mostný program. Dámy a páni, máme 1 700, viac ako 1 700 mostov v havarijnom stave. Dokedy budeme čakať a neurobíme konkrétny záväzok, ktorý bude rešpektovať životnosť mostov? Tento zoznam predsa existuje, má ho, má ho Slovenská správa ciest. Takýto plán však treba dodržať a treba sa zaviazať, je to dlhodobo ignorovaný plán a vládou navrhované financovanie prostredníctvom PPP projektov, ktoré na Slovensku zvyknú byť, ešte raz, predražené.
Diaľničné mýto. Prechod na európsky mýtny systém. Systém deklarovala aj bývalá vláda, počúvali sme to tu štyri roky. A kam sme sa dostali? Stále platí stará nevýhodná zmluva. Dobre o nej všetci vieme. V tak dôležitej veci, ako je výber mýta, by sme od vlády čakali konkrétne kroky, ako sa vymaniť z nevýhodnej zmluvy, ako dopriať slovenským dopravcom férové podmienky, ako majú v okolitých európskych krajinách.
Rozvoj našej cyklodráhy a cyklodoprava ako taká. Je to najjednoduchší spôsob a najrýchlejší, ako zvýšiť kvalitu života v oblasti dopravy v mestách a obciach. Tuto opäť chýbajú konkrétne kroky, ako napríklad jasné a férové pravidlá pre samosprávy či zjednodušené byrokracie, napríklad my sme navrhovali prekfa... prekvalifikovať kategórie stavania cyklotrás či prekvalifikovanie technických podmienok na vytvorenie cykloinfraštruktúry. Jedným slovom, potrebujeme zjednodušiť spôsob čerpania peňazí a výstavby našich cyklotrás. Odvážny záväzok by bol zvýšenie podielu cyklo... cyklodopravy v mestách a obciach na 5 % v dlhodobom horizonte. Nič z toho v programovom vyhlásení nenájdete. Len slabých a nič konkrétne hovoriacich 86 slov.
O elektromobilite v dokumente v doprave nie je ani jedna zmienka. Ani jedna. Už teraz sme na chvoste Európskej únii v prechode na elektromobilitu. Predbehli nás aj krajiny ako Bulharsko. Plánujeme, plánuje nová vláda plniť aspoň záväzok z akčného plánu elektromobility? Vo vyhlásení máme krásne, ušľachtilé, ale hlavne abstraktné ciele, ktoré nie sú ničím konkrétnym a ničím konkrétnym podložené, a preto zopakujem, čo hovorím stále. Slovenská pošta má vybudovanú jednu z najväčších sietí a štruktúr a potrebuje jasnú modernizáciu, digitalizáciu a zefektívnenie služieb, aby bola schopná konkurovať komerčnému prostrediu.
Z týchto dôvodov považujem programové vyhlásenie vlády k doprave za nedostatočné, vágne, všeobecné, ničnehovoriace. O takýto dokument sa v zásade ani nedá oprieť. Od strany SMER, ktorá má minimálne 12-ročné skúsenosti s vládnutím, by som očakával rozsiahly, konštruktívny a vecný, konkrétny dokument, ktorý bude reflektovať na konkrétne problémy ľudí v regióne, mestách a obciach. S týmto sa jednoducho ako gestor dopravy Progresívneho Slovenska nemôžem stotožniť a programové vyhlásenie vlády v takomto znení jednoznačne nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie môjho kolegu.
Ďakujem, Martin, že si pomenoval problémy v oblasti dopravy, tam ťa len trošku opravím, čo sa týka cestnej dopravy, lebo cestná doprava, znova, to je moja srdcovka, a tam si spomínal, že Slovenská správa ciest má takmer 1 800 mostov, ktoré sú v havarijnom stave. Slovenská správa ciest má zhruba 600 mostov, ktoré sú v stave zlý, veľmi zlý alebo havarijný stav, to znamená päťka, šestka, sedmička, a 1 100 mostov máme takisto v päťke, šestke, sedmičke, ale tieto mosty patria pod ces... na cestách II. a III. triedy, to znamená, že patria pod samosprávne kraje. Samozrejme, tieto samosprávne kraje nebudú mať veľké financie, aby mohli opravovať tieto mosty na cestách II. a III. triedy, ale treba povedať, že za to môže aj trošku štát, lebo keďže nemáme diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy sú preťažené, tak automaticky doprava sa presúva na tieto cesty II. a III. tretej triedy, samozrejme, na to sú nie stavané. Ideálne by bolo, keby sa aj vážili napríklad kamióny, ktoré prepravujú drevnú hmotu, a nedochádzalo by k poškodzovaniu týchto mostov.
Čo sa týka tých 600 mostov, Slovenská správa ciest, čo má v správe, tak na to by sme potrebovali zhruba miliardu eur, čo je obrovská suma a nehovorím o tých ďalších mostoch, 1 100 mostoch. Spomeniem napríklad most ponad Oravskú priehradu, potrebujeme rekonštruovať, ktorý je v šiestom stupni a VÚC-ka potrebuje na opravu tohto mostu až 20 miliónov eur, to je neskutočná suma a VÚC-ka na to peniaze nebude mať, tak dúfam, že štát bude musieť pomôcť, lebo, ako som spomínal, tieto cesty dvojky a trojky a tieto mostné objekty sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za reakciu, kolega, a samozrejme, že som myslel kompletne všetky mosty, viac ako 1 700. To, čo tu ale musí zaznieť, to je to, že dokedy čakáme. Ty vieš najlepšie a ja to viem tiež, že v akom stave tie mosty sú. Dokedy čakáme? Dokedy padne most, železničný alebo cestný?
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za slovo.
Zdravotníctvo by malo byť premiérskou témou. Rozprávala to aj premiérka, á, ministerka Dolinková, rozprávali to viacerí ľudia, ktorí sú dnes v koalícii a boli v kampani. Ide predsa doslova o životy. Je to veľmi dôležitá téma. Ale premiérom je však Robert Fico a mne sa zdá, že premiérskou témou je v prvom rade pomsta. Premiérskou témou je zaistenie si beztrestnosti pre svojich ľudí. Premiérskou témou nie je zdravotníctvo, ale premiérskou témou je nenávisť. Od prvého dňa tejto vlády sme videli tvrdé ťahy proti polícii a spravodlivosti, útoky na médiá, útoky na mimovládky, útoky na opozíciu. V skutočných témach, pri ktorých ide o zdravie, u ktorých ide doslovne o životy, však nevidím takú dravosť a také sebavedomie u vládnych predstaviteľov, že by o týchto témach rozprávali. Nevidím ich tu obhajovať tému zdravotníctva, nevidím ich tu riešiť dôležité témy, ako postavíme nemocnice, ako predĺžime priemerný vek dožitia alebo ako zabránime predčasným úmrtiam. Tento fakt sa ukazuje nielen v prístupe k rozprave a k tejto téme u vládnych predstaviteľov, aj v samotnom programovom vyhlásení o zdravotníctve. Ale prejdem ku konkrétnejším témam.
Ja v programovom vyhlásení vlády nevidím jasnú víziu, kam nás chce táto vláda dostať. Ja zacitujem niekoľko oblastí: "Vláda preto pripraví dlhodobú stratégiu rozvoja zdravotníctva, ktorá bude výsledkom konštruktívneho dialógu..." Alebo: "Bude vypracovaná národná zdravotnícka stratégia a zverejnený zoznam projektov, ktoré sa budú realizovať počas najbližších štyroch rokov." Čiže vláda nám vlastne vo svojom programovom vyhlásení hovorí o tom, že, že ešte nám len vlastne povie, aká je jej vízia.
Keď sa pozerám na to programové vyhlásenie vlády už v tejto forme, tak ja tam nevidím jasné priority, jasné nejaké odpočtovateľné ciele, venuje sa mnohým oblastiam, ale zároveň sa nevenuje niečomu, čo by malo byť prioritné. Ja si myslím, že v tomto programovom vyhlásení vlády by mali byť pomenované priority, ako napríklad sme na chvoste celej Európskej únie, čo sa týka investícií do prevencie. Prečo sa nevenujeme tomu, ako tieto investície navýšiť? Spomínajú sa síce nejaké skríningy, ale zvyšná časť o prevencii je relatívne vágna. Prečo nehovoríme o tom, že už tu stratégie máme? My tu máme tzv. stratégiu zdravia do roku 2030. Máme tu jednu stratégiu, ktorá sa nedarí, nedarí plniť, a zároveň ideme vypracovávať nové. Ja si myslím, že problémom Slovenska, ale aj zdravotníctva je to, že my vieme naozaj napísať pekné stratégie, ale problém ich je odpočtovať. A ja sa obávam, že naozaj toto bude ten istý prípad aj pri tomto programovom vyhlásení vlády.
Samozrejme, objavujú sa tam aj určité evergreeny. Ja som si pozrel programové vyhlásenia vlády asi tak 20 rokov dozadu. Samozrejme, nájdeme tam elektronizáciu zdravotníctva, nájdeme tam systém financovania nemocníc DRG, nájdeme tam nárok pacienta, nájdeme tam takéto rôzne evergreeny, zastavenie, zastavenie odchodu zdravotníkov, ale sú to zase len evergreeny, ktoré sa tu opakujú, a ja sa obávam, že o štyri roky tu budeme stáť a budeme zase konštatovať, že, že nič sa z nich nenaplnilo.
Druhá dôležitá oblasť z môjho pohľadu je personálna kríza. Je pravda, že vláda sa v niektorých čiastkových opatreniach venuje personálnej kríze, ale napríklad tá, ale, ale aj v tejto dôležitej oblasti, a čo ja oceňujem, lebo to sme tu napríklad, je jedna zo stratégií, ktoré sme tu nemali, hovorí, že tiež musí vypracovať stratégiu ľudských zdrojov, aby teda vedela, čo má v tejto oblasti urobiť. Ale ja vám pripomeniem jednu krízu, ktorú sme tu mali ešte pred voľbami. Pred voľbami sme tu mali krízu pediatrickú. Žili sme tým, ako pediatri dávajú výpovede a nebudú môcť slúžiť na pohotovostiach a nebudú môcť slúžiť vo svojich ambulanciách. Rozprávalo sa o tom, ako musíme skracovať tieto pohotovosti alebo vyberať poplatky, aby sme, aby sme teda znížili, znížili nápor na týchto lekárov. V programovom vyhlásení vlády nie je ani slovo o riešení pediatrickej krízy. Ja to považujem za škandalózne, nám tu naozaj pediatri padajú na kolená, my tu budeme mať tretinu pediatrov do, do desiatich rokov, nebude mať kto liečiť naše, naše deti. My sme v Progresívnom Slovensku mali v programe už napríklad jasné opatrenia, vieme sa rozprávať o tom ako napríklad, podobne ako Česi, vieme využiť internistov na to, aby sme nafúkli všeobecných lekárov, ich stavy.
Všeobecných lekárov vieme následne využiť na, za starostlivosť o niektorých pediatrických pacientov. Toto vôbec nie je adresované. Tvárime sa v programovom vyhlásení vlády, ako keby sme tu nemali žiadnu pediatrickú krízu, ako keby nám tí pediatri nedávali nedávno výpovede.
Zároveň v programovom vyhlásení vlády je aspoň spomenuté to, taký ten typický evergreen, že chceme zastaviť odchod lekárov. Ja to veľmi oceňujem, ale napríklad zabudlo sa na to, že čo keby sme sa venovali aj tomu, že budeme prilákavať tie talenty, tie tisícky lekárov, sestier, ostatných zdravotníckych pracovníkov, ktorí nám odišli do Česka alebo napríklad aj do Nemecka, do Rakúska. To sú destinácie, kam ľudia odchádzajú. Na ministerstve financií máme dlhoročné fungujúce štipendiá Martina Filka, ktoré vedia prilákavať tých najschopnejších úradníkov. Prečo toto nevieme urobiť v zdravotníctve? Prečo sa opäť raz venujeme iba tomu, ako zabránime odchodom a ako navýšime počty študentov? Ja si myslím, že programové vyhlásenie vlády by sa malo oveľa viac venovať aj lákaniu mozgov, tých najschopnejších zo zahraničia. Nie je najväčší problém to, ak študent odíde do Brna alebo do Prahy alebo do Olomouca študovať. Problém je, ak sa tento kvalitný študent nevráti na Slovensko. Na to nemáme žiadnu odpoveď v programovom vyhlásení vlády.
Ďalšou dôležitou oblasťou z môjho pohľadu je reforma nemocníc a reforma ambulancií, ktoré som teda ešte ako generálny riaditeľ na ministerstve zdravotníctva mal na starosti a započal som s ich implementáciou. Ja oceňujem, že táto vláda sa hlási k tomu, že v týchto reformách bude pokračovať. Však to hovorí aj vo svojom programovom vyhlásení vlády: "S plnou zodpovednosťou pristúpime k implementácii optimalizácie siete nemocníc s cieľom dosiahnutia bezpečnej, kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých pacientov." Ja sa ale obávam, že toto sú len gestá, ktoré, ktoré sú v niečom aj plané, len preto, aby boli. Lebo tieto peniaze sú, tieto peniaze sú naviazané na tzv. plán obnovy, na vyše miliardu na výstavbu nemocníc. To znamená, že preto je aj pre túto vládu kruciálne, je to absolútna priorita č. 1 tieto reformy splniť, aby vôbec mohla čerpať peniaze napríklad na výstavbu nemocníc. Čoho sa ja ale obávam, je to, že my už máme skúsenosti s tzv. stratifikáciou, ktorá je, ktorá je menej rozpracovaná tá optimalizácia siete.
Premiér Fico už pri podpise memoranda alebo koaličnej dohody vyhlasoval, že... a strašil tu ľudí o rušení nemocníc. My už sme si zažili situáciu, keď sme mali stratifikáciu v parlamente, čo je bežný štandard západných krajín, že takto kategorizujú nemocnice. Je to zvyšovanie bezpečnosti kvality. Tak my už sme si zažili, že jednu reformu ministra Druckera a ministerky Kálavskej ponoril. Máme tu toho istého premiéra, máme tu veľmi podobnú reformu na stole. Ja sa obávam, že to, čo tu je napísané v programovom vyhlásení vlády a k čomu sa, k čomu sa prihlasuje táto vláda, je vlastne zdrap papiera, pretože my už vieme, ako sa v minulosti zachoval premiér k tejto reforme. Zároveň ministerka Dolinková sa teda prihlasuje k optimalizácii siete nemocníc, ale reálnymi skutkami, ktoré ja už dneska pozorujem, ešte keď nie je ani prijaté programové vyhlásenie vlády, ja vidím, ako tú reformu rozkladá na šróbiky. A to, že ju rozkladá na šróbiky, nám spôsobuje viacero rizík. Máme tu, máme tu tzv. posúva... alebo nestihnutie míľnikov v pláne obnovy. Druhá vec, Európska komisia môže vyhlásiť niektoré reformy za, za zvrhnuté alebo za, za, že ich, že ich niekto reverzol. Ak budeme túto reformu donekonečna odkladať alebo ju budeme dajme tomu tie nároky znižovať, tak ministerka Dolinková priamo ohrozuje vyše miliardy eur, ktoré tu máme na výstavbu nemocníc. Napríklad to môžme vidieť pri zaradení veľkej nemocnice Bory, ktorú tu máme v Bratislave, nezákonne, v rozpore so zákonom, do vyššej úrovne, ako by tam patrila. Zákon veľmi jasne hovorí, že máme určité spády a ak by sme tu chceli mať dve nemocnice takto vysokej kvality v Bratislave, na to, aby tí pracovníci, tí zdravotníci vedeli dosiahnuť dostatok výkonov, by sme tu potrebovali mať 900-tisíc ľudí. Bratislava má podľa ministerských analytikov, čo je zverejnené na ministerstve pani Dolinkovej na stránke, 780-tisíc ľudí. To znamená, že my priamo porušujeme zákon. Keď sa na toto niekto pozrie, tak môže sa pozrieť na to, že tú reformu neimplementujeme.
Pozrime sa na kardiocentrum AGEL, ktoré vzniklo teraz v roku 2022, a zákon jasne hovorí, že ak takáto nemocnica neexistovala do roku 2021, tak nemôže vzniknúť, nemôže byť zaradená do siete. Ministerka Dolinková ju zaradila do siete. Ja teda očakávam, že čo sa bude diať zo strany Európskej komisie voči tejto reforme. Som na to veľmi zvedavý.
Dneska som to tu už aj spomínal, my nemáme žiadnu zmienku o kvalitnejšom pôrodníctve v programovom vyhlásení vlády. Naopak, ministerka Dolinková už teraz podniká kroky, aby znižovala kvalitu pôrodníctva, teda bezpečnosť matiek a ich detí tuto na Slovensku. Pretože ja, keď sme tvorili reformu, tieto limity, že koľko musí byť minimálny počet na niektoré výkony, na pôrody a podobne, to si nerobili úradníci od stola, to si nerobili ani politici. Zavolali sa stovky odborníkov, medicínske špičky, kapacity, ktoré sú v tzv. odborných spoločnostiach združené, to sú naozaj stovky ľudí, tých najväčších expertov. A oni prišli s tým, že najbezpečnejší minimálny limit by mal byť tisíc pôrodov ročne na to, aby, aby pôrodníci, aby pôrodné asistentky, aby mali dostatok praxe, keď príde komplikácia, aby vedeli dieťaťu pomôcť, aby poznali tieto situácie. Neskôr, kvôli politickým vplyvom a debatám, sa táto hranica znížila na 800 pôrodov ročne, čo ešte akceptovali odborné špičky našej krajiny. Neskôr za ministra Palkoviča sa táto hranica znížila na 400 pôrodov ročne, čo už ja upozorňujem, že je kritická hranica. My tu máme nemecké štúdie, ktoré hovoria o tom, že ak pôrodnica má pod 500 pôrodov ročne, tak úmrtnosť novorodencov a komplikácií u matiek je trojnásobne vyššia ako v pôrodniciach, ktoré majú viac ako 1 500 pôrodov. A ministerka Dolinková ide ešte ďalej. Ona povedala v čase nedostatku personálu: Ak nejaká menšia pôrodnica bude mať dostatok personálu alebo materiálno-technického vybavenia, tak môže v pohode existovať, môže ďalej fungovať. Je jedno, že má jeden pôrod ročne. Je jedno, že bude mať desať pôrodov ročne. Je jedno, že niektoré dni sa tam žiadny pôrod neudeje. Môže pokračovať. A je nám jedno bezpečnosť a kvalita starostlivosti, ktorú poskytneme matkám. A je to, je to v priamom rozpore s odborným konsenzom, čo nám tu medicínske špičky hovoria. Ja mám preto výrazné obavy o to, kam budú tieto reformy aj v praktickom slova zmysle smerovať.
Ďalšia dôležitá oblasť, ktorá nadväzuje na tú reformu, na tú reformu nemocníc, pretože sú na ňu naviazané prostriedky z plánu obnovy, to je výstavba nemocníc. Ja keď pozerám na programové vyhlásenie vlády, je tam zaujímavá jedna veta: "Medzi krátkodobé priority vlády patrí prijatie rozhodnutia o Národnej univerzitnej nemocnici v Bratislave. (...) Po zohľadnení všetkých odborných pripomienok, auditu, lôžkového fondu a personálnych zdrojov vykonáme potrebné kroky, aby vláda mohla v čo najkratšom čase rozhodnúť o finálnej podobe Národnej univerzitnej nemocnice..." Tak my sme tu mali predsedu strany pani, pani Dolinkovej, súčasného predsedu parlamentu pána Pellegriniho, ktorý si robil tlačové konferencie tri mesiace, štyri mesiace pred voľbami a hovoril o tom, že Rázsochy majú pokračovať. Ministerka Dolinková v kampani rozprávala o tom, že jednoznačne potrebujeme národnú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. A teraz si prečítam programové vyhlásenie vlády a vidím tu, že oni vlastne len o tom rozhodnú. Ja od nich nechcem, aby nám tu povedali lokalitu konkrétnu, ako tá, ako tá nemocnica bude veľká. Ale ja si myslím, že je to veľké zlyhanie, že táto vláda sa nevie zaviazať k tomu, že postaví jednu veľkú národnú univerzitnú nemocnicu tuto v Bratislave, ktorá bude slúžiť pre celé Slovensko, ktorá bude slúžiť pre tie najkomplikovanejšie prípady, ktorá bude slúžiť na vzdelávanie personálu, na vedu a výskum, na rozvoj inovácií, ktorá bude robiť fakt tie naj, to najväčšie penzum výkonov, tú najväčšiu kvantitu. Toto tu v programovom vyhlásení nemáme. My tu vlastne, oni nám tu len hovoria, že my si nad tým sadneme a zohľadníme nejaké fakty a potom sa rozhodneme. Takže to nám vlastne hovoria, že úplne v poriadku možno univerzitnú nemocnicu v Bratislave nebudeme mať. Ja si myslím, že tento záväzok by tam mal byť veľmi jasne urobený.
Ja napríklad, podobne ako môj predrečník, ja som našiel zmienku o PPP projektoch v programovom vyhlásení vlády. My už sme tu jeden PPP projekt mali. Boli to zrovna Rázsochy, ktoré zlyhali, po prvé, takže moja druhá otázka je hneď, na aké typy nemocníc chceme PPP projekty našiť alebo využiť. Samozrejme, niektoré, niektoré také verejné, verejno-súkromné partnerstvá už tu fungujú, pretože väčšina vyšších územných celkov, samozrejme, prenajala už svoje, svoje nemocnice na dlhodobé prenájmy napríklad Pente alebo AGEL-u. Ale ja sa pýtam, že chceme PPP projekty využívať aj na veľké univerzitné, na štátne nemocnice? Čo si ja myslím, že kritická infraštruktúra tohto štátu, veľké univerzitné nemocnice, vzdeláva nám to personál, poskytuje to nejaké základné kritické body, keby tu, keď sme tu mali pandémiu, sme to mohli vidieť, veľké infekčné oddelenia držia. Ja si neviem predstaviť, že by sme napríklad využívali PPP projekty na takéto niečo veľké, a tým pádom by sme strácali aj vlastnícku, aj manažérsku kontrolu nad kritickou infraštruktúrou.
A finálne, my sme v postcovidovom svete. Máme tu takú miernejšiu vlnu covidu teraz, ktorú väčšinu, väčšina ľudí neregistruje. Registrujú ju len infektológovia na infekčných oddeleniach. Možno, možno to, možnože ešte registrujú ľudia, ktorí sa chcú zaočkovať a nemajú dostatočné kapacity, my sme sa stále nepoučili po tých štyroch rokoch, a v programovom vyhlásení vlády nemáme ani zmienku o tom, že budeme podporovať očkovanie, že je to najúčinnejšia zbraň na boj proti pandémiám, ale aj na predchádzanie rôznym iným chorobám. My tam nemáme žiadnu zmienku o tom, čo sme tu počúvali o ivermektínoch, o nejakých liekoch na kašeľ, zapíjaním ich vodkou a podobnými vecami, alebo, alebo Savo na vyliečenie rakoviny, tak my nemáme žiadnu zmienku o tom, že v rezorte, kde dezinformácie a hoaxy sú najviac prelezené, je to jeden z rezortov, kde sú najviac prelezené, tak my sa tomu nejdeme venovať. Ja oceňujem, že táto debata na výbore bola, bola taká, že mi aj dali niektoré odpovede a ukázali ambíciu venovať sa aj týmto témam, ale stále táto vláda nemá odvahu v postcovidovom dezinformačnom hoaxovitom svete sa postaviť proti týmto neduhom veľmi jasne.
Toto z môjho pohľadu boli tie najhlavnejšie opatrenia. Ja by som to tu vedel rozoberať ešte veľmi dlho, ale nemám na to dostatok času, ale ja to celé programové vyhlásenie hodnotím veľmi negatívne, a to z toho dôvodu, že nie je tam jasná, jasne definovaná vízia. Je málo ambiciózne a v mnohých cieľoch sa snažilo pokryť všetko, ale zároveň to znamená aj to, že je nejasné a že ho nebudeme vedieť odpočtovať. Sú tam evergreeny, ktoré tu vidíme dvadsať rokov, a zároveň keď sa pozriem na politickú realitu, už konanie ministerky Dolinkovej teraz, tak ja vidím spochybňovanie tých viet, ktoré tu sú a ešte nie sú ani schválené. Ja neviem, či chce postupovať tým spôsobom, že programové vyhlásenie môžem porušovať do toho momentu, kým ho oficiálne neschválime a potom ho začíname porušovať, lebo to sa tu momentálne deje. Ale ja budem veľmi ostro sledovať, ako sa budú napĺňať hlavne míľniky a hlavne opatrenia, ktoré sú naviazané na plán obnovy, pretože nám tu reálne hrozí prepadnutie vyše jednej miliardy eur, ak tu niekto bude deformovať reformy, ku ktorým sme sa zaviazali.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.
Vážený pán kolega, ja z vášho vystúpenia, prejavu normálne nadobúdam pocit, že pani ministerka, ktorá je vo funkcii doslova niekoľko dní, je zodpovedná za celý tento aktuálny stav a všetky problémy a vlastne neprináša riešenie. No, v úvode ste hovoril o vašom pôsobení na ministerstve zdravotníctva, kde ste priamo hovoril aj o tom, že ste bol pri tvorbe a nastavovaní optimalizácie siete nemocníc, čo bola jedna z tém aj dnešného výboru a kde si dovolím tvrdiť v tej diskusii nebola ani jednoznačná zhoda medzi bývalými opozičnými partnermi o nejakej pripravenosti a reálnosti implementácie aktuálneho stavu. Ja rozumiem, že každý má právo alebo pocit vystúpiť a, ale ja by som rád zdôraznil, že aj na našom výbore naozaj tá diskusia, si dovolím tvrdiť, že bola konštruktívna a bolo by rozumné, si dovolím tvrdiť, ostať pri tejto vecnej diskusii. Takže ako som povedal, aj pani ministerka, aj štátny tajomník predstavili detailnejšie obsah programového vyhlásenia vlády a mali sme možnosť sa venovať jednotlivým bodom.
Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, vy tvrdíte, že pani ministerka reformu rozkladá na šróbiky, alebo ju odkladá a posúva. Ale pani ministerka sa vyjadrila jasne, že reforma bude pokračovať, avšak z objektívnych dôvodov, ktoré boli pomenované, je nutné posunúť tento proces o jeden rok. Predchádzajúca vláda alebo ministri nedokázali pripraviť kroky, ktoré by súviseli s implementáciou danej reformy, a toto je výsledok. Len a len z tohto dôvodu, teda neschopnosti predošlého vedenia alebo vedení, musí dôjsť k posunu jednotlivých termínov.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážený pán kolega Oskar Dvořák, len s ohľadom na váš vek som si vypočul vaše vystúpenie a keď som bol pri pätnástom, pri pätnástom počítaní mena Dolinková, už som potom prestal, ešte to potom pokračovalo možno 25-krát. A je vlastne dobre, že vy negatívne hodnotíte toto programové vyhlásenie, lebo to znamená, že je kvalitné. Už vás, už váš predseda pri vystúpení včera, keď vystupoval tu pred plénom Národnej rady, jasne povedal, že Progresívne Slovensko toto programové vyhlásenie nepodporí, a tieto vaše vystúpenia vlastne to len potvrdzujú.
Ja by som vám chcel položiť možno otázku, že či ste si vedomý, čo za systém, štruktúru OSN-ky ste to vlastne vymysleli, keď dneska treba zachraňovať veci na poslednú chvíľku. Ja dúfam, že keď príde o chvíľku skrátené legislatívne konanie na zmenu alebo na úpravu zákona o organizácii siete nemocníc, čo je nevyhnutný predpoklad pre to, aby mohla ďalej pokračovať, že budete pozitívne hlasovať za, pretože ak dnes nezahlasujete za tento návrh zákona, znamená to, že budete robiť prekážku ďalšej, ďalšej, ďalšieho procesu organizácie siete nemocníc. Ja neviem, presne dokedy ste na tom ministerstve zdravotníctva pracovali, myslím, že vláda pána Hegera skončila 15. mája uplynulého roku, no a odvtedy sa pán Palkovič a všetci trápia s tým, ako dostať tie vaše teórie, ktoré ste si nakreslili za zeleným stolom v Bratislave, do života. A keďže sa bez zmeny nedajú dostať do života, treba ich podpo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)