3. schôdza

Ja budem reagovať, ďakujem za slovo, ja budem reagovať na kolegu Ledeckého a musím s ním súhlasiť, pretože hovoriť o vyrovnávaní regionálnych rozdielov a nespomenúť marginalizované rómske komunity či generačnú chudobu a neponúknuť reálne riešenie je nepochopenie situácie mnohých okresov v regiónoch. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2022 na Slovensku 16,5 % obyvateľov ohrozených chudobou. V Prešovskom kraji je chudobou ohrozených 25,2 % obyvateľstva, čo je viac ako 200-tisíc ľudí, v Košickom kraji 21 % a v Banskobystrickom kraji 22 %. Spolu za tieto tri kraje je to spolu takmer 600-tisíc občanov Slovenska len v týchto troch krajoch. A nie je to vôbec divné, že ide práve o Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde marginalizované rómske komunity tvoria veľkú časť obyvateľstva. V PVV sa nenachádza žiaden reálny návrh, dokonca ani vízia, ako riešiť ťažkú situáciu MRK. Celkom ma zaujala jedna veta, a to budem citovať: "Osobitne bude vládu zaujímať možnosť, obzvlášť motivácie zapojenia členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu, ktorý je dnes poznačený nedostatkom pracovnej sily." Ak táto veta má smerovať k hľadaniu spôsobu, ako motivovať členov MRK sa viac podieľať na pracovnom trhu, tak ja sa pýtam, prečo sa to pýtate až teraz, čo ste robili 12 rokov. To chcete uprostred deja sa pýtať ľudí, ktorí majú byť zapojení do pracovného pomeru a teraz, keď majú produktívny vek? Prečo to neriešite od, od úplného počiatku, od narodenia týchto ľudí? A toto sa, tomu sa venovali aj moje kolegyne.
Musím povedať, že neziskové organizácie majú odpovede na tieto otázky už teraz. A dokonca už tieto činnosti dávno vykonávajú. Preto bude stačiť prevziať finančnú ťarchu z týchto činností a poučiť sa na činnosti neziskových organizácií a dať im podporu, a nie brať im 2 % dane.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za upozornenie, budem sa snažiť reagovať, samozrejme, na rečníka.
Ja veľmi pekne ďakujem, pán poslanec Ledecký, za naozaj sociálne vystúpenie, pretože pri čítaní programu, programového vyhlásenia, teda programového vyhlásenia vlády mi tam naozaj chýba toto sociálne cítenie a osobitne naozaj vidno pri marginalizovaných komunitách, lebo kde inde máme vidieť teda naozaj ten sociálny rozmer a citlivosť k skupine, ku ktorej treba pristupovať spôsobom, že chceme jej pomôcť vymaniť sa z toho ťaživého prostredia, kde je, a potom osobitne hovoriť o tom, že pozeráme sa teda na rovnováhu medzi právami a povinnosťami dotknutých osôb, sa ukazuje ako nenáležité, ale v iných častiach programového vyhlásenia vlády už nám takáto rovnováha nie je potrebná. A ja si dovolím len na tú necitlivosť poukázať napríklad v časti, kde je ambícia tejto vlády prehodnotiť medializované výstupy v súvislosti s zjavne asi s politicky činnými osobami, ak sú osobami trestného stíhania, pretože áno, máme tu takúto ambíciu, iným spôsobom komunikovať o osobách, ktoré sú podozrivé, obvinené, obžalované, asi aj tak, ako to normálne funguje, s riadnym uvedením mena a priezviska, aby sme vedeli, o akú osobu sa jedná, že máme obvineného podpredsedu parlamentu, že máme obžalovaného poslanca a že tu máme bývalých obvinených členov vlády a z akých trestných činov. Tak asi toto už nemáme vedieť. Ale na druhej strane, keď chceme, keď vlastne by mala vláda pomôcť osobám, ktoré sú v ťaživej situácii, no tak tam sa treba naozaj osobitne pozrieť, že či im vlastne pomôžeme a budeme teda veľmi citlivo pozerať na tú rovnováhu medzi právami a povinnosťami, ale ak sa to nás týka, no tak to teda pardon.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No, pán kolega Ledecký, začnem úplne od začiatku vášho vystúpenia, kedy ste sa opäť ako mnoho vašich predrečníkov dotkli trinástych dôchodkov a musím povedať, že vám nie je hanba ako členovi a predstaviteľovi bývalej vládnej koalície niečo hovoriť o 13. dôchodku. Veď to bol práve počin bývalej vlády. Prvý počin, jeden z prvých počinov, kedy zrušila plnohodnotný 13. dôchodok a nahradila ho len nejakou chabou dávkou. A za tie tri roky ste len na 13. dôchodku pripravili slovenských seniorov o 1,5 miliardy eur. To je jednoducho fakt, tak teraz tu, prosím, nelamentujte.
No a keďže ste sa dotkli aj tej témy, čo sa týka verejného obstarávania, som šokovaný, že vy ako človek, ktorý pozná slovenskú samosprávu, ja ako podpredseda Trenčianskeho kraja sa tejto téme tiež venujem. Je naozaj smutné keď idete podozrievať niekoho, že na základe toho, že je všeobecný tlak na zjednodušení verejného obstarávania, podozrievate, že niekto si na tom chce robiť nejaké kšeftíky alebo biznisy. Komplikovaný zákon o verejnom obstarávaní v súčasnej podobe je kotvou pre regióny Slovenska, ktorá sa musí raz a navždy odstrániť.
Ďakujem.

Ja by som chcel poďakovať pani Luščíkovej a pánovi Bartekovi za to, že, aj pani Kolíkovej, že sa zapojili do, faktickou poznámkou do tejto diskusie.
K pani Luščíkovej. Pani Luščíková, si asi, ste hovorili o tom, a ja si to plne uvedomujem, že dneska národné programy, ktoré chválime, a to je komunitná práca, MOPS-ky alebo, alebo, alebo terénna práca, vlastne niekedy v minulosti začali z vlastnej iniciatívy tvoriť a učiť sa na tom neziskové organizácie a financovať to z vlastných zdrojov alebo zo zahraničných zdrojov. A keď a keď to začalo fungovať, tak až potom, až potom do toho nabehol štát, takže naozaj minimálne na tie pilotné projekty sú neziskové organizácie veľmi vhodné a majú nezastupiteľné miesto v spoločnosti.
A, pán Bartek, viete, táto vláda skončila, boli voľby, ide druhá vláda. Vy ste, prinášate 13. dôchodok a keď ste ma dobre počúvali, tak možno 50 % ľudí bude mať v konečnom dôsledku do roka menej, budúci rok, ako mali teraz. Takže to je ten váš super 13. dôchodok.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie kolegyne, kolegovia. No, nastupujúca vláda si rýchlo splnila svoju prvú úlohu a v pondelok schválila programové vyhlásenie a v rýchlom slede včera a dnes už o ňom rokujeme v pléne Národnej rady. A presne takýto je aj môj prvý celkový pocit, že zvíťazila rýchlosť nad kvalitou. V kontexte všetkého, čo vidíme, či už vyhrážanie sa médiám, expresne, avšak hlúpo realizované výmeny a postavenia mimo službu v rezorte vnútra, let strany SNS za novým ministerstvom či iné, to skôr vyzerá, ako sa hovorí, feature, not a bug, vlastnosť, nie chyba.
Môj pocit je a myslím, že aktuálna rozprava to plne potvrdzuje, že vláda berie programové vyhlásenie len ako povinnú jazdu smerujúcu ku skutočnému cieľu, ktorým je vyslovenie dôvery vláde a získaniu plných kompetencií a kontroly nad krajinou čím skôr. Názov "Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť" je dosť výstižný. Priamo v názve sa nepíše, že sa to má týkať občanov. A preto sa obávam, že občania veru nebudú žiť ani lepšie, ani pokojnejšie a ani bezpečnejšie.
Hovorí sa, že všetko je v prvom rade o peniazoch. Veď koniec koncov aj gestorský výbor k programovému vyhláseniu je práve výbor pre financie a rozpočet, a preto sa ja pozriem na predložený dokument hlavne z tohto uhla pohľadu. Aj programové vyhlásenie veľmi veľa hovorí o peniazoch, ale hlavne o ich míňaní. Vláda si stanovuje ambiciózne a drahé ciele, čo však je už v PVV-čku vidieť podstatne menej, je, odkiaľ vláda na to zoberie. Veľká časť programového vyhlásenia rozdeľuje koláč, avšak to kľúčové, ako ten koláč zväčšiť, sa v programovom vyhlásení píše len minimum. V programovom vyhlásení síce nájdeme, že vláda bude podporovať ekonomický rast, čo je správne, ale veľa opatrení spomínaných má práve opačný efekt. A tieto opatrenia, ktoré sú v PVV-čku uvedené, tak budú brzdiť hospodársky rast.
No, vrátim sa k občanom. Hovorí sa, že iba dane a smrť sú isté. Bohužiaľ, jedine istota vyšších daní je to, čo prináša predložený dokument. Dokonca je to ešte horšie, nakoľko pán minister financií vo svojich vyjadreniach hovoril o viacerých ďalších daňových opatreniach, ktoré, použijem priamo slová pána ministra, ani v programovom vyhlásení nespomíname. Inak som rád, že tu pán minister financií sedí a verím, že poruší toho bobríka mlčania, ktorého si vláda dala k vyjadreniu ku rozprave.
Už prvé kroky novej vlády tak dokazujú, že občania sa síce nechali zlákať na sľuby pomoci, dôchodkov, dotácií na všetko, ale jediná realita, ktorej budú veľmi rýchlo čeliť, je, že budú platiť vyššie dane. Pretože ako som už povedal, vládna koalícia prináša jedinú istotu, istotu vyšších daní. Toto je pre mňa kľúčová smutná správa. A samozrejme, vyššie dane so sebou automaticky nesú zníženie ekonomickej aktivity, zníženie hospodárskeho rastu, zníženie investičnej atraktivity krajiny, zvýšenú tendenciu ku daňovým únikom a podvodom, vyššiu potrebnú mieru kontroly, odchod potrebných jednotlivcov a firiem do zahraničia. Preto zvyšovanie daní v konečnom dôsledku krajine a jej občanom poškodí. Vyššie dane totiž pre bežného občana neprinášajú ani lepší, ani pokojnejší, ani bezpečnejší život.
Vláda aj píše, citujem, primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie... že za primárny zdroj prosperity Slovenska a finančnej situácie štátu považuje hospodársky rast a stabilný makroekonomický rozvoj, ale týmito slovami podpora hospodárskeho rastu v programovom vyhlásení končí. Veľmi ma mrzí, že programové vyhlásenie reálne nepodporuje tých, ktorí tvoria hodnoty. Nepodporuje konkurencieschopnosť Slovenska. Nepodporuje tvorbu novej ekonomickej hodnoty. Ďalšia smutná správa je, že nastupujúca vláda nepodporuje skutočný rozvoj Slovenska. Totiž jedine zvýšená ekonomická aktivita dokáže zabezpečiť lepší život občanov, lepšiu prácu, lepšie platy a vo finále aj viac financií do štátneho rozpočtu.
Takisto v predloženom dokumente nenájdeme nič o šetrení vlády na sebe. Pritom práve vysoká vládna spotreba si jasne pýta redukciu a je hlavným problémom Slovenska.
Ale poďme konkrétne ku časti Finančná politika. Veľká časť tejto kapitoly je písaná veľmi všeobecne. Veľa tvrdení sú všeobecné pravdy, s ktorými sa, samozrejme, dá súhlasiť, ale tieto samotné tvrdenia neposunú krajinu dopredu, keďže sa neodrážajú v konkrétnych zmysluplných riešeniach. Ako som spomenul, prvé konkrétne riešenia, ktoré teda v tejto časti a v dokumente nájdeme, sú konkrétne riešenia ku zvyšovaniu daní. Citujem: "Vláda zavedie novú bankovú daň s cieľom redistribuovať nadmerné zisky finančných inštitúcií (...). Vláda zároveň vyvinie úsilie na zabránenie prenosu vplyvov tohto nástroja na klientov finančných inštitúcií." To som citoval z programového vyhlásenia. Potešiteľné je, že si vláda tento fakt uvedomuje, že sa to prenesie na klientov, na občanov, ale reálne píšu o drevenom želiezku. Nie je žiadna šanca, ako by zabránili prenosu týchto dodatočných nákladov na firmy a občanov. Pretože každá uvalená daň či poplatok kdekoľvek v reťazci sa vždy prenesie na konečného spotrebiteľa, ktorým je občan.
Ďalšou konkrétnosťou je, že "vláda bude presadzovať zavedenie osobitných finančných nástrojov", zasa som citoval z PVV-čka, ale dopĺňa, že... inými slovami vyšších daní, "ktoré budú reflektovať mimoriadne zisky a nadzisky sektorov, korporácií, právnických alebo fyzických osôb". No proste budú zdaňovať všetko, čo sa hýbe a dovolilo si nemať stratu. V oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne progresivitu úpravou pásiem základu dane. Zasa citujem z PVV-čka. Slovo úprava však, samozrejme, nie je nič iné než zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb pre určité skupiny občanov. Ľavici nikdy nie je žiadna miera sociality, pardon, solidarity, dostatočná. Nestačí, že už teraz majú ľudia s vyššími príjmami vyššiu daňovú sadzbu, 25 % oproti základnej sadzbe 19 %, nestačí, že s rastom ich príjmov im klesne na nulu nezdaniteľná časť základu dane, treba ešte viac potrestať úspech. Treba úspešným naznačiť, že krajina o nich nestojí. Ja teda rešpektujem aj ľavicový pohľad na svet, samozrejme, ale trestanie úspechu je tá najhoršia cesta.
Vláda chce tiež znížiť (správne "zvýšiť", pozn. red.) daň z nehnuteľností. 90 % občanov Slovenska však vlastní nejakú nehnuteľnosť. Takže v nejakej forme sa zvýšenie tejto dane dotkne takmer každého občana Slovenska.
Stále nekončím s tým, s konkrétnosťami, ktoré dane chce vláda zvyšovať. Vláda chce tiež zvyšovať dane z tabaku, liehu či iných negatívnych externalít. Aj toto sa v nejakej miere dotkne takmer každého občana. Tu, samozrejme, aj ja vnímam, že negatívne externality má význam zdaňovať, veď aj sú zdanené, ale ani tu neplatí, že čím viac, tým lepšie. Pretože vyššia daň aj tu zásadne motivuje ku daňovým únikom, k pašovaniu, ku nelegálnej výrobe. Česko by vedelo rozprávať. Pred časom zvýšili sadzby, ale plynúci čas ukázal, že príjmy štátu sa zo zvýšenej sadzby vôbec nezvýšili. Vláda takisto chce zvýšiť zdanenie hazardných hier. Poviem len jednou vetou, škoda, že odchádza pán minister financií, poviem len jednou vetou, dosiahnu jediné, dosiahnu nekonkurencieschopnosť domácich, regulovaných a pravidlá dodržiavajúcich firiem, odchod hráčov ku zahraničným firmám, alebo, a čo je ešte horšie, výrazné rozšírenie čierneho hazardu, kde síce štátu zostanú na krky, na krku všetky negatíva, ale príde o všetky príjmy.
Vláda chce tiež zaviesť nové dane, napríklad daň zo sladených nápojov, vláda chce zvýšiť aj environmentálne dane, všetko toto čítam z programového vyhlásenia.
No a do médií, ale aj na výbore pre financie a rozpočet pán minister Kamenický jasne povedal, že PVV ani zďaleka neobsahuje všetky navrhované opatrenia. Podľa toho, čo vidíme, tak to znamená, že PVV stále neobsahuje kompletný zoznam zvýšenia všetkých životných nákladov, ktoré ide koalícia občanom ordinovať. A pritom občania neboli zodpovední a nie sú zodpovední za to, v akom stave sú naše verejné financie, problémom Slovenska neboli príjmy do štátneho rozpočtu, veď tie rástli v posledných rokoch dvojciferným číslom. Problémom boli ešte viac, ešte výraznejšie zvyšujúce sa výdavky. To je ten problém, ktorý by mala vláda riešiť, bohužiaľ, nerieši.
No, každopádne všetky tieto zvýšenia, zvýšenia daní sa premietnu do cien všetkého a zvýšia náklady života každého jedného občana – bohatého, ale aj toho chudobného. Použijem jeden príklad, vláda síce tvrdí, že pre občanov s jednou nehnuteľnosťou daň z nehnuteľnosti nezvýši, ale ak sa teda daň z nehnuteľnosti zvýši pre podnikateľov, tí si, samozrejme, tento zvýšený náklad prenesú do cien svojej produkcie, no a takto zvýšenú daň z nehnuteľnosti pocíti aj občan, ktorému daň z nehnuteľnosti nebola priamo zvýšená. No a takto to platí pre každú jednu daň, ktorú som spomínal. Každú daň a vždy vo finále zaplatí občan.
Vážení občania Slovenska, toto je to, čo čaká každého z vás, zvýšenie všetkých možných daní, zvýšenie vašich nákladov na život, toto je tá skutočná istota, ktorú vám prináša aktuálna koalícia. Slovensko žilo nad pomery svojej ekonomiky už za predchádzajúcej vlády, všetci cítime, že nezmyselné plošné rozhadzovanie musí raz skončiť. Všetci cítime, že vláda, žiadna vláda sa nemôže donekonečna za... rozdávať a dotovať. Viedlo to ku silnému zadlžovaniu. Ale to, čo vláda plánuje, pokračovať v bezbrehom rozhadzovaní a systém vylepšiť, v úvodzovkách, len o to, že sa od ľudí vyberú ďalšie miliardy a teda aj tak bude chýbať to, čo sa musí ešte, to, čo bude chýbať, sa ešte stále musí dopožičať, toto nemôže mať dobrý koniec.
Poďme ale ďalej. V programovom vyhlásení je odsek venujúci sa zjednodušeniu platenia daní a odvodov. Áno, vete, citujem, "vláda bude pokračovať v modernizácii komunikácie zo strany štátu v oblasti daní a odvodov a posilní ich proklientsky prístup zjednodušením správy daní a odvodov", s touto vetou sa, samozrejme, dá len a len súhlasiť, ale autor tejto vety asi nečítal stať s novými daňami, pretože to, čo vláda s tými daňami plánuje, je v zásadnej kontradikcii s ich zjednodušením. Nové dane, nové sadzby, nové parametre, takto veru zjednodušovanie nevyzerá.
V strednodobých prioritách je reformný zámer zjednotenia výberu daní, ciel a odvodov tak, aby miesto výberu bola finančná správa. Dá sa, s týmto sa dá súhlasiť, len teda treba povedať, že toto by sme našli v každom jednom programovom vyhlásení každej vlády za posledných 20 rokov.
Ďalší odsek, Zefektívnenie boja proti daňovým a colným únikom, tu chcem pochváliť finančnú správu, ktorej výsledky boli v minulom období jednoznačne pozitívne, daňová medzera sa znížila, miera korupcie klesla, miera podvodov sa znížila. Ak chce pán minister financií skutočne bojovať proti daňovým a colným únikom, ideálne ak nebude robiť na finančnej správe zásadné zmeny.
Vláda zároveň chce znížiť administratívnu záťaž zavedením povinnej elektronickej fakturácie. Toto je však veľmi nešťastné riešenie, tak ako väčšina vecí, ktoré štát ordinuje povinne, spôsobí podstatne viac škôd ako úžitku, špeciálne malým firmám prinesie zvýšenú byrokraciu a nové povinnosti. Súhlasil by som so zavedením povinnej elektronickej fakturácie na pomedzí B2G, teda Business to Government, na pomedzí vlády a firiem, a teda ak štát skutočne vyvinie dobrú aplikáciu a e-faktúra bude dobrovoľná, tak si myslím, že firmy sa rady zapoja. Ale nútenie skutočne môže spôsobiť obrovské škody. Toto je však na samostatnú debatu, ale za SaS chcem jasne povedať, že sme proti povinnej e-faktúre. Nechajme túto vec na prirodzene sa digitalizujúci sa svet, skutočne veľké firmy prechádzajú na digitálne riešenie samy, bez nútenia. Aj vláda by mala pripravovať svoje riešenia tak kvalitne, aby sa firmy rady k nim pridali.
Ku odseku Podpora financovania investícií, keď si tento odsek človek prečíta, nedá sa nesúhlasiť. Vláda, citujem, "vláda sa zameria na podporu takých investícií, ktoré majú potenciál generovať benefity pre celú spoločnosť, budúcnosť slovenskej ekonomiky sa bude odvíjať od znalostí a ľudského kapitálu celej spoločnosti." Hovorím, jednoznačne pravdivá veta, len teda nerozumiem, prečo väčšina riešení z programového vyhlásenia vládu, vlády bude spôsobovať pravý opak, napríklad všetky spomínané daňové zmeny budú vyháňať ľudský kapitál zo Slovenska.
Dve vety k cenovej politike si dovolím. Zase citujem, vláda chce viac určovať a regulovať ceny. A teraz citujem, "zabezpečí skvalitnenie procesov uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien". Už sme tu mali v minulosti plánovenú, plánovanú ekonomiku a centrálne riadenie, veľa z nás si ešte pamätá, že to nefungovalo. A ešte aj dnes komunistická Čína pochopila, že politicky môžete regulovať kadečo, ale ceny nie. Ak chcete uspieť, musíte v ekonomike maximálne nechať pôsobiť trhové prostredie.
Chcem moje vystúpenie ukončiť pozitívne, chcem popriať pánovi ministrovi Petrovi Kmecovi, aby sa mu podarilo čo najlepšie a hlavne najzmysluplnejšie čerpať plán obnovy a odolnosti a nech sa mu to podarí čo, s čo najnižšou mierou korupcie. Majme, prosím, teda na pamäti, že plán obnovy sú unikátne zdroje, ktoré môžu reálne Slovensku a jeho občanom pomôcť, ale, prosím, zároveň si tiež všetci uvedomujme, že žiadny obed nie je zadarmo, aj plán obnovy je klasické dlhové financovanie, len sa tentokrát zadlžila Európska únia a aj tento dlh bude raz potrebné splatiť. Aj preto potrebujeme zodpovednosť, aj preto vyzývam vládu, aby občanom priniesla istotu zodpovedného hospodárenia, aby priniesla úspory na vládnej spotrebe, aby priniesla skutočné opatrenia pre konkurencieschopnosť Slovenska. Bohužiaľ, ja však vidím len istotu vyšších daní.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Už som stlačil, učím sa aj ja. No, Marián, pekne si to zhrnul a je to také déja vu aj pre teba, myslím si, a pre mňa určite, že veľmi dobre si pamätáme obdobie, kedy vtedajší minister financií za SMER Peter Kažimír, toho času obžalovaný či obvinený šéf národnej banky, zvyšoval dane ostošesť, on mal normálne v tom záľubu, hľadal každú jednu možnú škulinku, či už raz to bolo daň, poistná daň, alebo daň z dividend a ďalších asi sedem alebo osem daní, čo on pozvyšoval, a teraz nám hrozí to isté, lebo táto vláda nebude šetriť. Tie príjmy, presne ako hovoríš, príjmy rastú rýchlo, dostatočne rýchlo na to, aby vedeli dostatočne konsolidovať rozpočet, len to by museli šetriť. Lenže čo ide robiť táto vláda? Ide vymýšľať nové ministerstvo. A nové ministerstvo je zaručené viac úradníkov a, bohužiaľ, zaručene viac buzerácie už majú v programovom vyhlásení napísanú, že bude tá vešiaková novela, ktoré ma to, ktorú ma napísať opätovne ministerstvo pre cestovný ruch a podobné hlúposti a zbytočnosti. Nevedia šetriť, tak čo budú robiť, budú zvyšovať dane.
No a v tejto súvislosti by som chcel povedať, že strana SaS je jediná strana, ktorá je zásadne proti vyšším daniam, a preto sme vlastne pravicová strana. No tak dúfajme, že všetky tie navýšenie daní, že sa to jedného dňa potom aj podarí zvrátiť späť, ako sa podarili zrušiť koncesionárske poplatky, alebo čo sme to(?), ten Kažimírov výmysel, tú registračnú daň, čo sme znížili asi o 90 %.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Richard, ďakujem pekne za faktickú poznámku, za pripomenutie skutočne toho, v čom sa fakt pán Kažimír vyžíval, a vyzerá to, že rovnako sa v zvyšovaní daní bude vyžívať aj aktuálna vláda, aktuálny minister Kamenický. No, o to viac ma mrzí, že teda aj tú chvíľku, nejakú časť vystúpenia bol, ale namiesto toho, aby vystúpil ako minister, veď môže, má neobmedzený čas, mohol povedať, že to tak nie je, že vlastne oni budú šetriť a nie zvyšovať dane, no namiesto sa zobral a odišiel. A ja neviem, asi to je najlepšie priznanie toho, čo nás, bohužiaľ, ako občanov Slovenska čaká.
Ja len zopakujem, strana SaS sme vždy boli a budeme proti zvyšovaniu daní a vždy budeme robiť všetko pre to, aby dane boli nižšie a aby sme podporovali rast a ekonomický rozvoj Slovenska.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel som ich spomenúť na začiatok, ospravedlňujem sa. Ja budem hovoriť o tom, čomu rozumiem, ono, tak by to malo byť. Ja budem hovoriť o zdravotníctve, nakoniec zdravotníctvo tu ešte dnes veľmi intenzívne neodznelo. Takže si dovolím možno taký širší úvod, pretože je to dôležité trochu zarámcovať, z čoho to vychádza, a potom sa dostaneme aj k niektorým témam, ktoré pomenúva programové vyhlásenie vlády.
Myslím si, že mnohí budú so mnou súhlasiť, že situácia v slovenskom zdravotníctve je skutočne alarmujúca. My sme relatívne úspešný štát, ale situáciu v zdravotníctve, žiaľ, tak nazvať nemôžeme. Naši občania sú vystavovaní problémom, ktoré sme spôsobili systémom, ktorý tu funguje. Mne denne zvonia esemesky od, nielen od rodiny a priateľov a známych, ale už aj od občanov, že, prosím vás, neviem, čo mám s tým robiť, neviem sa dostať k lekárovi, neviem nájsť vhodný termín, čakám veľmi dlho na operáciu. Pán doktor, to, čo mi pán doktor nariadil, povedal, je správne? Robili by ste to takto aj v Nemecku alebo v Rakúsku?
Ten pacient sa nám akosi v systéme stratil. Máme dlhé čakacie doby, vyberajú sa nezriadené poplatky. Tu sa vyberajú poplatky za to, že sa prihlásite na termín. Tie poplatky sú rôzne, od pár eur až po niekoľko desiatok eur. Je nám to jedno, sme možno jediná krajina, kde to tak je. To sú lekári, ktorí sú platení z povinného zdravotného poistenia.
Rastie nám dlh v nemocniciach, máme už šiestu vlnu oddlženia. Viete, koľko bola priemerná doba splatnosti faktúr štátnych nemocníc? 270 dní. Na týchto dlhoch štátnych nemocníc profitujú firmy, ktoré skupujú pohľadávky, a potom ich štát oddlží. S 10-percentným ziskom.
Chýba nám personál, mladí nechcú pracovať v tomto systéme. Vážení, nám nepomôže, ak prijmeme viac študentov medicíny na naše lekárske fakulty, pretože tí mladí ľudia nechcú v tomto chaose pracovať. Čo my potrebujeme? My potrebujeme sa začať venovať tomuto chaosu, potrebujeme začať zlepšovať pracovné prostredie.
Môžem hovoriť o dlhodobo chorých, o zraniteľných osobách, aké majú problémy dostať sa vôbec k lekárovi alebo tú zdravotno-sociálnu starostlivosť, aby dostali.
Nemáme zavedené štandardy, priatelia. Tu si mnoho lekárov lieči tak, ako uzná za vhodné. A nikto to nekontroluje. Viete, a na druhej strane, na druhej strane potom máme niektoré oblasti zdravotníctva, ktoré sú vysoko profitujúce. Máme tu cétečká, doktorov magnetov, máme tu patológie, máme tu súkromné, súkromné jednodňovky, ktorí na tom systéme profitujú. Čiže druhým problémom slovenského zdravotníctva je, že je nerovnomerne financované. My tuná máme víťazov a máme porazených. A, bohužiaľ, tých víťazov je málo a tých porazených je strašne veľa. No a kto je za to zodpovedný? No, my všetci. Ja nechcem hovoriť len teraz na jednu stranu, skutočne tu sa stali vážne chyby. Tu sa stali vážne chyby, tak ako sme nastavovali tento systém, ktorý nám teraz zlyháva. A na obidvoch stranách politického spektra. Na obidvoch stranách politického spektra. Mali sme tu skupiny, ktoré dávajú priestor biznisu; veď v poriadku, ja som tiež za ten biznis, ale aby bol regulovaný. V zdravotníctve musí byť biznis regulovaný. Ja viem, že vy ste tu viacerí z biznisového prostredia, možno tomu nerozumiete, ale verte mi, v slušných krajinách západnej Európy je v zdravotníctve biznis regulovaný.
Mali sme tu pána Zajaca, reformátora, každý si spomenie, no kto zreformoval najviac slovenské zdravotníctvo? No Zajac. Ale ako ho zreformoval? Urobil tam dve zásadné chyby. Jedna, sme asi jediná krajina v Európskej únii, kde z povinného zdravotného poistenia sa mohol vyplácať zisk. A ten nenávidený Krajčí ten zisk aspoň obmedzil na jedno percento. Sme jediná krajina, kde nevadí krížové vlastníctvo, že poisťovňa môže mať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. A keď som sa pána reformátora Zajaca pýtal, že ako je to možné, že v Nemecku ja to neviem obhájiť, že sa zo mňa všetci smejú, tak mi povedal, že u nich to neni možné, u nás to možné je. Ako je to vôbec možné?
A poďme na tú druhú stranu, poďme na vlády SMER-u. Dvanásť rokov ste mali zdravotníctvo vo svojich rukách. Ja som tam prišiel ako človek zo zahraničia a ja som sa nestíhal diviť vlastným očiam, čo všetko nefunguje. Vážení, môžme rozprávať o tom, ako boli predražené cétečká, ako sa nakupovali stoly na päťsto kilogramov a viac, môžme sa baviť o tom, ako sa preplácalo za stravu v nemocniciach, ale to je len taký malý, malý kúsok, na ktoré sa prišlo. Všetko ostatné ostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale v zdravotníctve, práve v zdravotníctve vidieť dlhodobo, ako niektoré zlé nastavenia čo spôsobia o niekoľko rokov. A čo spôsobili niektoré nastavenia, ktoré urobil SMER za 12 rokov? Povedzme si tie veľké projekty, ktoré tuná mal naštartovať.
Môžme hovoriť o DRG. Vážení, my sme kúpili dva DRG v roku 2012. A v roku 2020, keď som ja ako vyplašený človek prišiel zo zahraničia, tak bolo v stave klinickej smrti. Venovalo sa mu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, venovali sa mu traja ľudia. A museli sme ho zobrať na ministerstvo zdravotníctva, aby sme ho vôbec zachránili. Čo ste robili vtedy? Pýtam sa, čo sa stalo s eHealthom? Minuli sa desiatky, stovky miliónov eur, pretože na IT technológiách, to je veľmi ľahko. Ale akú, aký benefit má z tohto pacient? Okrem, okrem možno receptu tu nefunguje nič. A ešte aj ten recept sme si museli požičať z Dôvery, lebo ani na to sme my neprišli.
Poďme sa pozrieť na vzdelávanie. Vážení, prečo naši mladí študenti nechcú tu začať pracovať? No preto, že my sme si zo vzdelávania urobili štúdium. Všade je to odborné vzdelávanie, ktoré robia jednotlivé nemocnice. Ja keď vyštudujem a som všeobecný lekár, tak potrebujem byť anestéziológ. A ako anestéziológa ma môže vyštudovať prax. Nič iné. Žiadne SZU, žiadna lekárska fakulta. U nás to ale tak funguje. Toto sú skutočné zlyhania. A poviem ešte posledný a potom prejdem aj ku konkrétnym bodom v programovom vyhlásení vlády.
Štandardy. Osemmiliónový projekt z Európskej únie. Za vášho vládnutia. Na to, aby sme zaviedli štandardy. Chvályhodná vec! Ale čo sa z neho stalo? Začali sme prepisovať z angličtiny medzinárodné guideliney. Robili sme 50-, 60-stranové buksle, ktoré sa absolútne nedajú použiť v praxi. Ja som si prešiel nemocnice, žiadna nemocnica ich nepoužíva. A keď sme začali robiť teda tie priebehové diagramy, tak aj to je veľký problém implementovať do praxe. Výsledok je, že zaostávame za okolitými krajinami, a to výrazne.
A možno poslednú vec, aby sme si to uvedomili, že prečo to tak je. Odvrátiteľné úmrtia. Oproti Českej republike každý rok nám zomiera takmer o 2-tisíc pacientov viac, to je z roku 2019. Takmer o 2-tisíc pacientov viac zomiera na Slovensku na odvrátiteľné úmrtia oproti Českej republike. Porovnajme sa s Rakúskom. 3,5-tisíc pacientov viac zomiera na odvrátiteľné úmrtia oproti Rakúsku. A preto, preto, vážení kolegovia, vážené kolegyne, sme očakávali, že toto programové vyhlásenie príde s veľkými ambíciami. Že príde s niečím, kde si budeme môcť byť istí, že o štyri roky tu bude naozaj lepšie zdravotníctvo a že ľudia na Slovensku dostanú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Ale, žiaľ, ten predložený dokument, ktorý máme, je napísaný veľmi všeobecne a neprináša nové riešenia, nie sú tam ambiciózne projekty.
A teraz dovoľte ku niektorým oblastiam, ktoré sa spomínajú v programovom vyhlásení, bližšie. Ja by som chcel aj oceniť to, že my aj na zdravotníctvom výbore máme konštruktívny dialóg, dnes som bol veľmi potešený, že sme sa mohli rozprávať naprieč politickým spektrom, pretože zdravotníctvo skutočne nie je politická téma, my tu potrebujeme zabrať všetci.
Píšete si v programovom vyhlásení vlády, že chcete odpolitizovať rezort zdravotníctva, to vítame, budeme to pozorne sledovať. Rovnako pozorne budeme sledovať, či zdravotníctvo bude naozaj prioritou tejto vlády a uvidíme to už pri rozpočte, ktorý o chvíľu príde.
Veľmi rád by som vedel, čo znamená rada pre rozpočet verejného zdravotného poistenia, do detailov mi to nie je známe, čo hovorí tento nový, nový konštrukt.
Ale poďme k veci, ktorá možno zaujíma viacerých z vás, a je to problematika riešenia národnej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Je to veľká hanba, ťahá sa to už desaťročia, my tuná nemáme v Bratislave národnú univerzitnú nemocnicu, ktorá by bola komplexná, ktorá by riešila pacienta od hlavy po päty, ktorá by tu naozaj akože v metropole Slovenska vedela zabezpečiť komplexnú koncovú zdravotnú starostlivosť. Bohužiaľ, v programovom vyhlásení vlády, neposkytuje nám programové vyhlásenie vlády jasnú odpoveď, čo chcete urobiť s Rázsochami. V Rázsochách sa preinvestovali desiatky miliónov eur, v programovom vyhlásení vlády je to tak veľmi vágne. A podľa programového vyhlásenia vlády my máme pocit, akoby hlavným mestom v zdravotníctve mala byť Banská Bystrica. Ja nie som proti, ja som rád, že Banská Bystrica bude mať, dúfajme teda, novú nemocnicu. Len vezmite si, že z plánu obnovy ideme dávať peniaze do Martina, do Banskej Bystrice a nezabúdajme aj na Zvolen, ktorý dostane ďalších 40 miliónov z plánu obnovy. To znamená, my asymetricky dotujeme stredné Slovensko na úkor ostatných regiónov na Slovensku. Ja doprajem aj Martinu, aj Banskej Bystrici, len my tu musíme robiť odstupňovanie určitých krokov a musíme počítať s celým Slovenskom.
Z programového vyhlásenia vlády nie je jasné, ako sa chce vláda postaviť ku problematike optimálnej nemocničnej siete. Poukazujeme na to, že nedodržiavanie niekoľkých, niektorých časových rámcov môže ohroziť finančné plnenie z plánu obnovy. V prípade projektu OSN vznikli viaceré chyby a skutočne odklonili sme sa od toho, od tej pôvodnej myšlienky, aby sme urobili našu nemocničnú sieť udržateľnou a odolnou v krízových situáciách. Ale problémom je predovšetkým tá vykonávacia vyhláška, ktorá je veľmi komplikovaná, ťažko realizovateľná v praxi, mne sa to ťažko hovorí, my sme to začínali, bohužiaľ, kolegovia na ministerstve, predovšetkým za vlády pána Lengvarského ako ministra zdravotníctva, zaspali. A môžem spomenúť aj nedávno medializované zariadenie, zaradenie dvoch nových zdravotníckych zariadení do inej kategórie, kde by mali byť, ale k tomu sa dostaneme určite v nasledujúcich dňoch.
Chcel by som zdôrazniť, že KDH podporuje skríningové programy, ale chceli by sme zdôrazniť, že pri ich zavádzaní treba vychádzať z medzinárodných odporúčaní. Lebo viete, darmo si urobíte nejaký skríning, ale keď ten pacient nemá termín u ďalšieho lekára alebo nevie, čo s tým má urobiť, tak vám žiaden skríning nepomôže. A podo... pozitívne hodnotíme aj zámer pokračovať v prebiehajúcich projektoch ministerstva zdravotníctva, ako je napríklad, ako je napríklad koncepcia všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, alebo rozvoj a zámer pripraviť reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Toto vnímame skutočne pozitívne a sme ra... za to radi.
Z tých dlhodobých cieľov je program takisto z môjho pohľadu málo ambiciózny aj v oblasti prevencie, ale aj v tom, ako sa chceme vysporiadať s prebiehajúcou demografickou krízou, pretože nám skutočne starne populácia a o chvíľku tá potreba zdravotno-sociálnej starostlivosti tu bude enormne narastať. A nedá mi nespomenúť, nedá mi nespomenúť, že my tu musíme prepájať zdravotný a sociálny systém. Moderné systémy v zahraničí budujú komunitu, komunitnú starostlivosť. Pretože to je budúcnosť. Môžme mať krásne nemocnice, môžme mať vynikajúcu ambulantnú starostlivosť, ale pacienti chcú byť čo najdlhšie sebestační v svojom prirodzenom prostredí. A na to, aby sa vám to podarilo, potrebujeme budovať komunitnú sieť podporných zdravotných a sociálnych služieb. Ani tu nejakú zásadnú víziu nenachádzam.
Bál som sa, že teda či mi vyjde čas alebo nie, ale vyzerá, že áno, tak mi dovoľte na záver povedať, že tento materiál je všeobecný, málo ambiciózny, neprináša dostatočné inovácie a nie je zárukou, že prispeje k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov Slovenska a že sa naďalej nebudeme vzďaľovať od moderných zdravotníckych systémov v Európe.
A zároveň chcel by som tiež skončiť optimistickejšie, aby to nebolo také ukričané a smutné, my chceme byť naozaj konštruktívnou opozíciou a chceme ku veciam, ktoré budú prichádzať a budú dávať zmysel, dávať náš postoj, naše kompetencie a vedomosti a chceme v dobrých veciach aj koaličných kolegov podporiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega, počúval som vaše vystúpenie, ale aj vaše pripomienky a diskusiu na výbore. Ja by som rád na úvod povedal, že tak ako včera, tak aj dnes sa na výbore zúčastnila pani ministerka a spoločne so štátnym tajomníkom a predstavili nám na prezentácii jasnejšie víziu a jednotlivé povedzme základné ciele a body, či už je to bližšie ku kvalitnej a dostupnej starostlivosti alebo prevencii ako základnému pilieru. Hovorím o tom preto, že som vnímal na výbore snahu pani ministerky o hľadanie riešení a vedenie dialógu. Taktiež pán predseda výboru konštruktívne pristupuje a vedie ten daný výbor a ja verím, že takto nejako spoločne môžme hľadať riešenia. No zároveň si dovolím poznamenať, že aj pri aktuálnej téme optimalizácie sietí nemocníc musíme otvorene hovoriť o tom, že čo sme jednoducho zdedili. Ja teda naozaj mám dobrú vieru, že tak ako ste aj na záver povedali, chcete byť konštruktívnou opozíciou, tak ako aj pani ministerka deklarovala a ukázala, že chce veci riešiť diskusiou, budeme v tomto trende pokračovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, ministri, kolegyne, kolegovia, Peter, veľmi dobré vystúpenie a musím so všetkým súhlasiť. To, čo si aj uviedol, že ľudia, pacienti, ktorí sa potrebujú dostať na vyšetrenia, proste musia zháňať kontakty a vybavovať si, aby sa dostali, to v 21. storočí, by som povedal, že je neprístupné. A najhoršie na tom je, že tí pacienti potrebujú vlastne, aby sa vedelo o nich, keď ležia na tom lôžku, že o nich niekto vie, že nie je to obyčajný človek. Tak sme sa dostali do takejto doby.
Ďalej musím spomenúť optimalizáciu siete nemocníc. Keďže tu je aj minister dopravy, tak v optimalizácii siete nemocníc sa píše, že do tridsať minút by sa mal pacient dostať do nemocnice. Žiaľ, cestnú infraštruktúru máme v takom stave, že nie je reálne niekde sa dostať do 30 minút a časová dostupnosť je až do 60 minút. Ja viem, že pán minister dopravy to nevyrieši za svoje volebné obdobie, ale optimalizáciu siete nemocníc musíme robiť tak, aby sme zohľadnili túto časovú dostupnosť. Nemôže predsa to tak fungovať, že v niektorých regiónoch pacienti budú znevýhodnení a tá časová dostupnosť, proste nestihnú ísť k tomu lekárovi, lebo tá nemocnica, ktorá funguje tam teraz, tak sa zruší, bude z nej doslova doliečovák a títo pacienti budú musieť niekoľko kilometrov navyše cestovať, a tým pádom niekedy to bude neskoro.
Takže treba sa tým zaoberať a treba urobiť výnimky a pokiaľ nebudeme mať dobrú dopravnú infraštruktúru, tak optimalizáciu siete nemocníc musíme robiť s výnimkami.
Ďakujem.