3. schôdza

S reakciou na faktické pani poslankyňa Luščíková.

V tomto som citovala určite väčšie autority, ktoré sa zaoberajú týmito vyjadreniami a ktoré pomenovali v rámci Európskej únie túto stranu, teda vašu stranu Slovenskú národnú stranu ako nacionalistickú. Ja si uvedomujem, že tieto vyjadrenia že nacionalistický znamená národný, rovnako by som bola rada možno keby ste si všetci uvedomili, že progresívny znamená pokrok alebo pokrokový. Takže sa nemusíme tuná hrať na nejaké slovíčka a rozprávať sa o tom, čo znamená, pretože sme tu všetko rozumní ľudia a rozumieme týmto pojmom. Ja rozumiem aj tomu, že hovoríte o ekonomike a hovoríte, že by ste si možno rozumeli s každým, ale krajne pravicový sa používa aj v inej konotácii. Ďakujem.

Ďalšou v rozprave pani poslankyňa Gažovičová, pripraví sa pani poslankyňa Hanuliaková.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Vážení predstavitelia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, v mojom vystúpení sa zameriam na to, ako sa vláda v predloženom programovom vyhlásení vlády stavia ku školstvu a najmä, ako sa stavia k ľuďom, ktorí pracujú v školstve a s našou mládežou.
Dovolím si hneď na úvod zdôrazniť, že vo vzťahu k školstvu nás čakajú dôležité a možno dokonca krízové roky, lebo v školstve dlhodobo sledujeme niekoľko zlých trendov a nekonanie v najbližších rokoch by znamenalo nielen stagnáciu alebo premrhanú šancu, ale výrazné zhoršovanie súčasného stavu a tým v istom zmysle hazardovanie s našou budúcnosťou našej krajiny. Oceňujem, že na deklaratívnej úrovni si je tohto vedomá aj vláda a v PVV píše, že: „Ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy nemôžeme dovoliť." Znie to ľúbivo. Lenže ďalej sa zo znenia tohto dokumentu nedozvedáme nič o rozsahu a ani detaily o forme deklarovaných investícií. Teda koľko a akým spôsobom chce vláda do školstva investovať. Preto považujem za nevyhnutné aj v tejto rozprave upriamiť pozornosť na to, prečo sú investície do zamestnancov v školstve v najbližších rokoch absolútne nevyhnutné.
Budem hovoriť práve o zamestnancoch a teda hlavne o zamestnankyniach, keďže v školstve pracujú hlavne ženy, o učiteľkách, o učiteľoch, o asistentoch, o školských psychologičkách, celkovo o všetkých pedagogických a odborných a iných zamestnancoch v školách, v poradniach alebo pri práci s mládežou. Lebo niekedy jedna zanietená učiteľka alebo jeden motivujúci tréner dokážu zásadne zmeniť životnú dráhu dieťaťa. A platí to obzvlášť, ak to dieťa vo svojom živote čelí určitým bariéram. Môže to byť zdravotne znevýhodnené dieťa, ktoré nevyhnutne potrebuje špeciálno-pedagogické intervencie. Môže to byť dieťa z prostredia generačnej chudoby, pre ktorého prítomnosť asistenta v triede, ktorý rozumie jeho materinskému jazyku, môže zásadne zmeniť jeho vzťah ku školstvu. A teda aj k celému vzdelávaniu a ďalšiemu životu. Preto kladiem taký dôraz na ľudí pracujúcich v školstve a preto potrebujeme do školstva pritiahnuť kvalitne pripravených a motivovaných ľudí a udržať ich, aby tam zostali pracovať, aby si vybrali to školstvo ako svoju kariéru a dennodenne ovplyvňovali budúcnosť našich detí.
Naša krajina však momentálne čelí v školstve vážnej personálnej kríze. A priam sa dá povedať, že nám tu hrozí personálny kolaps. A budem konkrétna a uvediem tri príklady podporené dátami, prečo by teda stagnácia v školstve znamenala zhoršovanie súčasného stavu. Keď sa pýtali študentov vysokých škôl, prečo si prevažne vyberajú iné kariérne cesty a naozaj veľmi málo z nich ide učiť, a to aj tí, ktorí vyštudujú pedagogiku, tak mnohí z nich idú nakoniec robiť niečo úplne iné, tak ako jednoznačný, hlavný dôvod uvádzajú nízke platy učiteľov. Nemôžme sa im čudovať, lebo platy učiteľov základných škôl tvoria menej ako 75% toho, čo zarábajú iní vysokoškolskí vzdelaní ľudia v našej krajine. Výsledkom je teda dramatický nedostatok učiteľov, ktorý sa nám neustále ďalej prehlbuje.
Podľa odhadov nám do roku 2025, čiže pravdepodobne počas pôsobenia tejto vlády, bude chýbať okolo 8 600 učiteľov a ten najvypuklejší problém máme v Bratislavskom kraji. Ak naše deti nebude mať kto učiť, tak sa bude aj ďalej znižovať latka ich vzdelávania. Tu opäť PVV sľubuje, že: „Zabezpečí každoročný rast miezd pedagógov a odborných zamestnancov," čo, samozrejme, oceňujeme, len nedozvedáme sa ani tu, k akému zvyšovaniu sa vlastne táto vláda zaväzuje. Lebo pri takto formulovanom cieli aj zvýšenie pod úrovňou inflácie bude vláda nakoniec môcť aj tak deklarovať ako splnenie programového vyhlásenia vlády. Tento súčasný stav je naozaj dlhodobý problém, nie je to dôsledok krokov iba jednej z predošlých vlád, ale teda v moderných dejinách Slovenska nikto nevládol tak dlho ako opätovný premiér Robert Fico. A keď sa pozrieme na štatistiky z minulých vlád SMER-u, tak nikdy nedošlo naozaj k skokovému nárastu platu učiteľov a aj preto sme teraz v tom bode, kde sme. Kiež by teda táto nastupujúca Ficova vláda bola iná.
Druhý akútny nedostatok zamestnancov v školstve máme v oblasti podporných profesií. To sú asistenti, školskí psychológovia, špeciálni ped... špeciálne pedagogičky a ďalší. V aktuálnom školskom roku nám na školách pôsobí vyše 6-tisíc zamestnancov týchto podporných profesií, ktorí sú platení momentálne výlučne z eurofondov. A táto krajina už vyše desať rokov pláta dieru v štátnom rozpočte cez eurofondy tým, že práve tieto profesie financuje peniazmi z Bruselu. Európska komisia to na začiatku podporovala, ale teraz už dali jasné stanovisko, že financovanie podporných profesií v školstve z európskych peňazí musí skončiť a mali by sme už od budúceho septembra začať tieto pozície postupne preberať do štátneho rozpočtu, inak budú školy nútené týchto ľudí prepustiť a bude to znamenať ešte menej podpory pre naše deti. Aj tu PVV avizuje: „udržateľný systém financovania podporných opatrení". A podporné profesie sú súčasťou podporných opatrení. Len keďže tento sľub opäť nie je úplne konkrétny, tak si dovolím tu priamo v Národnej rade apelovať, aby sa platy týchto nových podporných pozícií objavili už v najbližšom štátnom rozpočte pre rok 2024.
Do tretice máme problém aj na vysokých školách. V dôsledku nedôstojne nízkych platov si mnoho vysokoškolských pedagógov priberá vedľajšie zamestnania či kombinujú úväzky, a aj to negatívne vplýva na kvalitu výučby na slovenských vysokých školách. Výsledkom je niečo, čo tu už opakovane v rozprave odznelo a, žiaľ, v rozprave častejšie ako v PVV, že až pätina študentov vysokých škôl zo Slovenska odchádza do zahraničia, z toho mnohí sa už nevrátia, a teda čelíme ako krajina dramatickému odlivu mozgov a mladých ľudí preč zo Slovenska. Zdrojom problému je aj to, že Slovensko dáva len okolo 1 % HDP na vysoké školy, kým priemer OECD je 1,5 %. Aj tu sme v PVV našli vetu: „Vláda zabezpečí rast financovania vysokých škôl, výskumu a vývoja, aby sa Slovensko približovalo k priemeru Európskej únie." Opäť je tá veta však bez kvantifikácie nárastu. A opäť máme dôvodné obavy, že tento sľub zostane predovšetkým sľubom, lebo keď sa pozrieme na predošlé vlády SMER-u, tak vysoké školy nikdy neboli investičnou prioritou.
Treba povedať, že kapitola PVV k vzdelávacej politike obsahuje viacero odkazov na už rozbehnuté reformy a nadväzuje aj na existujúce strategické dokumenty. Len sa obávame, nakoľko bude minister školstva mať vo vláde takú pozíciu, aby vedel presadiť aj tie veci, ktoré idú nad rámec kompetencií samotného rezortu školstva. Dôvod na takéto pochyby nám dávajú už prvé vyjadrenia predsedu vlády, keď na tlačovej konferencii, kedy prvýkrát navštívil ministerstvo školstva, zdôrazňoval práve to čerpanie eurofondov, ale neodznelo nič o investovaní do školstva zo štátneho rozpočtu. A my môžme z peňazí z Bruselu rekonštruovať budovy alebo dovybavovať učebne technikou, ale platy učiteľov a iných zamestnancov v školstve, teda toho najcennejšieho, čo v tých školách máme, tých ľudí, ktorí tam pracujú, tých potrebujeme zastabilizovať zo štátneho rozpočtu. Lebo im, iba vtedy im vieme zabezpečiť stabilitu a motivovať ich k tomu, aby v tom školstve aj zostali pracovať.
Ďalší dôvod na obavy nám dáva to, že deklarované záväzky v PVV, ktoré vyžadujú medzirezortnú spoluprácu, zatiaľ asi neboli predmetom koaličných rokovaní a ukážkou toho je to, že v kapitole o školstve nájdeme aj zmienku o normatívnom financovaní materských škôl, čo teda by znamenalo vyňatie materských škôl z originálnych kompetencií obcí a bude to pravdepodobne vyžadovať zásadné diskusie o financovaní s predstaviteľmi obcí, ale na výbore pre verejnú, na výbore pre verejnú správu tento týždeň sa minister vnútra k tomuto bodu zatiaľ nevedel nijako konkrétne vyjadriť.
Chcela by som veriť, že táto vláda naozaj naplní zlepšenie školstva. A že naše školstvo bude na tom o štyri roky lepšie, lebo táto krajina to naozaj potrebuje ako soľ. Ale vzhľadom na zloženie, celkové zloženie tejto vlády je to, žiaľ, ťažko uveriteľné. Ako opozícia sme pripravení podporiť zmysluplné návrhy, ktoré prídu do Národnej rady, a určite budeme vždy otvorení a otvorené konštruktívnej diskusii, hlavne však budeme podrobne kontrolovať, čo táto vláda pre naše školstvo urobí a tiež to, čo táto vláda pre školstvo neurobí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, tri faktické poznámky.
Ako prvý pán poslanec Janas.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, poslanci, ja by som chcel oceniť príspevok pani poslankyne, naozaj bol veľmi kultivovaný a celkom dobre zhrnul problémy, ktoré v školstve máme za posledných možno tridsať rokov. Ja sám pochádzam zo školského prostredia, prešiel som si školstvom od základnej školy až po univerzitu a ako dlhoročný primátor, myslím si, že veľmi dobre poznám problémy materského a základného školstva. A myslím, že už prvé kroky súčasného ministra Druckera naznačujú, že naozaj sa chce zaoberať tým, aby sa tie problémy zlepšili. Už to prvé neformálne stretnutie priamo na ministerstve podľa mňa bolo veľmi výrazným krokom k tomu, že chce otvorene rozprávať aj s koaličnými, aj s opozičnými poslancami, a myslím, že aj prvý školský výbor bol toho úplne jasným signálom.
A čo sa týka tých niektorých takých zásadnejších zmien, ktoré treba, tak minimálne to, čo ste povedali v závere svojho príspevku o tom normatívnom financovaní materských škôl a celkovej problematike materských škôl, tak ja môžem aj za väčšinu primátorov určite povedať, že budeme podporovať, pretože v momente, ak príde teda štát s požiadavkou, aby päť-, štvor-, trojročné deti boli povinne v škôlkach, čomu sa teda nebránime, ak k tomu budú financie, tak určite v tej chvíli to už prestáva byť originálna kompetencia, ale už to sa stáva prenesenou kompetenciou, takže z toho hľadiska určite zhoda by tu bola.
A zároveň teda prostredníctvom vás by som aj oslovil ostatných, ale musím k vám rozprávať, aby som neporušil rokovací poriadok, naozaj oceňujem kultivovanosť vášho príspevku, pretože ak máme vecne sa baviť o problémoch, ktoré sú tu možno dvadsať-tridsať rokov, tak sa nemôže začať príspevok tým, že v prvých piatich vetách pourážate všetkých oponentov na druhej strane a potom chcete korektne diskutovať. Taký príspevok ako vy mňa veľmi potešil a s takou osobou veľmi rád budem aj komunikovať, ale nedá sa komunikovať s ľuďmi, ktorí vás najprv pourážajú a potom vyzývajú na korektnú komunikáciu.
A ešte posledná vec, ak si teda spomínam, a verte, že v tom školstve naozaj pôsobím dlho z takej či onakej pozície, kedy prišlo k skokovému navýšeniu platov, tak bolo to práve v časoch, keď bola vláda Petra Pellegriniho.
Ďakujem. (Potlesk.)

S ďalšou faktickou pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som si vypočul viaceré príspevky a ešte som si chcel tie ostatné, ale aj vzhľadom k tomu, že sa trošku nabehlo na vidly HLAS-u a SMER-u v tom, že sa rokuje pomaly nepretržite, tak budem musieť odísť, lebo mám jednu prehliadku.
Čo som chcel povedať, že budete to mať ťažké, HLAS so SMER-om a so SNS, lebo naozaj vystúpilo viacero ľudí, ktorí sú osobnostne a odborne veľmi na tom dobre, ešte uvidíme ako politicky, nejaké chyby asi sa na začiatku robiť budú, ale keď to zvládnu, tak to budete mať ťažké sa len usmievať, takže sám som zvedavý, ak to bude. Čiže chcem sa poďakovať aj rečníčke, ktorá teraz bola, a naozaj to bol príspevok hodný si vypočuť a aj viaceré smerom dozadu, mám pocit, že to bude dobré.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec, že ste sa aspoň na chvíľku dotkli predrečníčky, aby to aspoň ako tak napĺňalo... (smiech) tie podmienky faktickej poznámky. Pán pos... pani poslankyňa Petrík bude mať faktickú poznámku a upozorňujem pani poslankyňu, ktorá vystupovala, že ak bude chcieť reagovať s faktickou, nech sa ešte počas toho prihlási s efkom.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Skúste teraz, jáj, pardon, ja blokujem to svojím mikrofónom. Teraz.

Áno, už sedí, ďakujem pekne. Ja by som chcela veľmi oceniť tento príspevok podobne kolegyne Gažovičovej a podporiť myšlienku normatívneho financovania materských škôl. A veľmi pozitívne som prekvapená aj príspevkom pána poslanca Janasa ako primátora, pretože presne o tom som chcela hovoriť.
Tejto téme sa venujem už naozaj dlhé roky a vidím, že tu máme poctivých primátorov a potom tých druhých, ktorí využívali alebo využívajú stále to financovanie materských škôl na to, aby tie peniaze do tých materských škôl skrátka nešli. Pretože aktuálne je to v jednom balíku podielových daní a z tých peňazí sa potom stavajú rôzne chodníky a tak ďalej. Nehovorím, že tie tiež nie sú dôležité, ale ak tie peniaze majú ísť na materské školy, tak tam majú aj skončiť. Preto veľmi podporujem prechod na for... na normatívne financovanie materských škôl a vlastne zrovnoprávnenie financovania materských škôl napríklad so základnými školami. Tak verím, že, že táto vláda k tomu dospeje. Ďakujem.