3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
Pani poslankyňa Jaurová.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem kolegyni Kleinert za to, že okrem teda mnohých iných dôležitých vecí spomenula jednu vec, ktorú, ktorá sa do môjho príspevku nedostala, a to je v podstate veľmi výrazná nekonzistentnosť celého dokumentu programového vyhlásenia vlády. Ja keď som si čítala tú kapitolu kultúra a potom som si prečítala napríklad kapitolu vzdelávanie alebo kapitolu hospodárstvo, tak som mala pocit, že to sú kapitoly z úplne odlišných dokumentov, že tie jednotlivé kapitoly ani nemohol napísať člo... nemohol napísať jeden človek, čo ani nenapísal teda, ale že to ani nemohla napísať vláda s jedným hodnotovým nastavením.
A ja keď čítam vlastne kapitolu vzdelávanie, kde je naozaj snaha ako keby predstaviť nejaký moderný koncept vzdelávania pre 21. storočie, keď čítam kapitolu hospodárstvo, kde sa hovorí o inováciách, o kreatívnej a inovatívnej ekonomike, ktorá je pre Slovensko dôležitá, tak si kladiem otázku, že či napríklad pánovi ministrovi Druckerovi alebo pani ministerke Sakovej nevadí tá kapitola kultúra, ktorá je napísaná proste jazykom 90. rokov a ktorá aj je napísaná s myšlienkovým konceptom 90. rokov, a či im nevadí, že vlastne ich kolegovia vo vláde chcú vo svojej oblasti presadzovať niečo, čo pre mňa je v príkrom rozpore s tými inými cieľmi, ktoré sa v tom programovom vyhlásení vlády uvádzajú. To znamená, že ja by som bola veľmi rada, aby, aby tá kultúra na Slovensku a tiež kultúra tohto parlamentu v tých najbližších štyroch rokoch bola lepšia, ako bola doteraz.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Máme zhruba deväť minút a ja by som sa chcel spýtať poslankyne Jurík, ktorá by teraz mala vystúpiť, či je to, či jej vystúpenie je dlhšie a tým pádom, či si praje vystúpiť teraz, a či je všeobecný súhlas s tým, že budeme pokračovať desať minút po deviatej. (Súhlasná reakcia pléna.)
Dobre, tak pani poslankyňa máte slovo.

Vážení kolegovia a kolegyne, vážení traja členovia vlády a myslím, že žiadna členka vlády (Reakcia z pléna.) Tak neviem. Dobrý deň, dobrý večer. (Reakcie z pléna.) Ešte ideme počítať, alebo... veľmi ste zlatí.
Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, také je krédo programového vyhlásenia, o ktorom aj dnes v takto neveľmi hojnom počte diskutujeme. Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť, ak, samozrejme nie ste žena. Pretože ak žena ste, hoc aj teda bez prípony -ová vo vašom priezvisku, máte smolu, pretože vláda Roberta Fica vás nevidí.
V programovom vyhlásení sa slovo žena spomína presne šesťkrát, rovnosť dokonca len dvakrát a rodová rovnosť nulakrát, akoby bola neviditeľná. Čo však bije do očí, je absencia vôle novej vlády odstrániť rodové nerovnosti zo sféry pracovného života, ale aj sociálnej oblasti. Čo ďalej bije do očí, je aj absencia vôle zaviesť konkrétne a efektívne opatrenia na podporu rovného odmeňovania, o ktorých už hovorila moja kolegyňa Simona Petrík, ale aj riešenia neplatenej práce, alebo teda rodičov samoživiteľov, ktorými sú prevažne matky.
Rovnako vládu netrápi ani zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti a to napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády niekoľkokrát spomína dôležitosť rodiny, avšak to, v akých podmienkach ženy rodia, tiež nie je prioritou. A ja by som teraz veľmi rada bola na chvíľu ticho, aby ste mi opäť mohli venovať pozornosť, avšak tým stratím čas, takže vás iba poprosím, už vydržme spolu, keď už sme si teda odhlasovali, že budeme tu až do deviatej. (Potlesk.) Ďakujem.
Prioritou nie je dokonca ani prevencia a boj proti rodovo podmienenému násiliu a to napriek tomu, že snáď neprejde ani deň, aby sa v správach neobjavil nový tragický prípad ženy, ktorá bola napadnutá, alebo dokonca zavraždená. Zvýšený počet hliadok vo vlakoch, prisľúbený ministrom Šutajom Eštokom, je však rovnako efektívne riešenie ako čítanie kvalitnej beletrie či čítanie deťom – možno pred spaním – v časti verejná správa.
Mrzí ma, že pre vládu sme my ženy neviditeľné, že ignoruje rodovú rovnosť a jej očividné benefity pre celú spoločnosť. Pretože áno, rovnosť má pozitívny vplyv aj na vás, milí muži, ktorých je tu teda väčšina.
Verím, že prevencia a boj s rodovo podmieneným a nielen domácim násilím, ako uvádza PVV, je témou, ktorá by mala spájať strany demokratického spektra.
Svedčí o tom napr. aj podobnosť, či dokonca zhoda v programoch Progresívneho Slovenska a KDH. Nikto z nás predsa nechce, aby každá tretia žena na Slovensku zažila násilie, aby ročne zomrelo niekoľko žien rukou partnera alebo manžela, aby iks znásilnených žien tento ohavný skutok nenahlásilo polícii zo strachu, z pocitu bezmocnosti alebo bezprávia. Alebo aby bolo okej dať žene facku, či dokonca ju zbiť a kľudne ďalej ostať vo verejnej funkcii.
Napriek každodenným medializovaným informáciám o násilí na ženách a množstvu ďalších, ktoré sú mimo našich očí, je v PVV o násilí len jediná krátka zmienka, a to v časti trestná politika. Na rozdiel od programového vyhlásenia vlády z roku 2016, v ktorom vtedajšia tretia Ficova vláda hovorila o systémových opatreniach na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na deťoch a ženách, dostupnej právnej ochrane a sociálnych službách pre ženy zažívajúce násilie a obete domáceho násilia, v roku 2023 stačí novej vláde oveľa menej. Akoby pandémia neodkryla aj ďalšiu pandémiu. Tú pandémiu násilia, ktorá sa odohráva nielen za zavretými dverami, ale aj na uliciach, vo verejnej doprave, na školách. Akoby sme nevedeli o nedostatočnej odpovedi štátu, ktorý nemá efektívne nástroje na jeho prevenciu a elimináciu ani pomoc a podporu osobám, ktoré násilie zažili či zažívajú. Akoby sme nevedeli, že je už slovenským národným zvykom, že aj túto úlohu štátu supluje tretí sektor. Nepotrebujeme snáď ako spoločnosť konečne zakričať hlasné NIE násiliu?
Efektívne opatrenia pritom poznajú sociálni demokrati veľmi dobre. Jedná sa napr. o ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Veď Slovensko, a možno si to mnohí a mnohé pamätáte, stálo pri jeho zrode. Bolo dokonca medzi prvými štátmi, ktorie, ktoré ho podpísali. Čo sa stalo potom, prečo sme prepadli dezinformáciám? Odpovedzte si sami. Ak bol Istanbul zneužitý na kampaň v roku 2019/2020, dnes už nie sme v kampani. K jeho ratifikácii nás vyzýva Európska únia a ďalšie medzinárodné organizácie, pretože sa jedná o efektívny, dokonca najefektívnejší nástroj na prevenciu a boj s rodovo podmieneným násilím. Pochopili to iné štáty, ja nechápem, prečo to nechápeme my.
Ďalšími opatreniami sú napr. posilnenie trestnoprávnej ochrany pred rodovo podmieneným násilím vrátane redefinícií znásilnenia, ktorú sme aj my, mimochodom, minulý rok predkladali a v pléne sa jej dostalo iba vtipných komentárov a rôznych výsmešných, výsmešných komentárov, ktoré nemajú v slušnej spoločnosti čo robiť. Jedná sa aj o zavedenie prečinu sexuálneho obťažovania alebo definícia femicídy.
Ďalšími opatreniami sú tréningy pre všetky profesie prichádzajúce do kontaktu s osobami zažívajúcimi násilie alebo systematické a dostatočné financovanie bezpečných centier, alebo linky pre osoby zažívajúce násilie. Napríklad toto financovanie viac nemôžme vykrývať takpovediac nejakou záplatou, ako sa to stalo za Matovičovej vlády, keď na to použili premiérsku rezervu.
To sú len niektoré z opatrení, ktoré sociálnodemokratické strany európskej úrovne podporujú a presadzujú už roky.
Včera sa moja kolegyňa Zuzana Števulová na výbore pre ľudské práva pýtala pána štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti, ako chcú na tomto ministerstve riešiť problém rodovo podmieneného násilia. Tak ako pri ostatných otázkach, sa aj tu vyhol odpovedi, vraj sa jedná o komplexnú tému, vraj teraz nejde granulovať. Nuž, nech tým už myslel čokoľvek, jasne z jeho odpovede vyplýva, že téma násilia nie je prioritou. Prioritou sú, a teraz ho citujem, kajúcnici a vysoké tresty za ekonomické trestné činnosti. Ja sa pýtam prečo. Opäť, môžte si odpovedať sami.
Dôležitým bodom v PVV je aj pokrytecké vyjadrenie ohľadom vzťahovej a sexuálnej výchovy. Vzťahová a sexuálna výchova, ako to už dnes tu odznelo, nie je hodnotovou výchovou, práve naopak. Rovnako ako vlastiveda či chémia je odbornou témou, ktorej výučba musí byť založená na moderných vedeckých a odborných poznatkoch. Vzťahová a sexuálna výchova je zároveň najlepšou prevenciou už spomínaného násilia, ale aj sexuálne prenosných infekcií, neželaných tehotenstiev, a teda aj interrupcií, najmä u mladistvých. Inak povedané, vedie k zdravšej, rešpektujúcej a rovnejšej spoločnosti. Jazyk používaný v kampani a tiež PVV stavia medzi rodičov a školy také pomyselné bariéry. Šíri strach a nedôveru. Vzťahová a sexuálna výchova bola pritom predmetom nedávno schválenej kurikulárnej reformy, na ktorej pracovali odborníčky a odborníci z rôznych názorových spektier. Aj preto by sme mali napredovať napríklad v podpore učiteľov a učiteliek, v modernizácii učebníc, ale aj modernizácii potrieb, ktoré sú využívané na vyučovanie tohto predmetu, a spoločne budovať prostredie, v ktorom sa každé dieťa cíti dobre, v bezpečí, rešpektované a kde štát dbá o jeho zdravie. Namiesto toho robíme krok späť.
Ďalšou z tém, ktorej by som sa chcela venovať, je ochrana a život žien, ktoré taktiež vládu nezaujímajú. Viete, čo ma mrzí? Celá politizácia témy interrupcií. Pretože interrupcie sú súčasťou zdravotnej starostlivosti tak, ako iné zdravotné zákroky. Opravte ma, ak sa mýlim, pretože som tu nová, ale hlasovali niekedy poslanci Národnej rady o tom, ako operovať koleno? Alebo o tom ako liečiť nejakú vážnu chorobu? Určite nechcem porovnávať situácie, ale v oboch prípadoch sa jedná o zdravotnú starostlivosť. A tá sa nemá riadiť ideológiou ani politikou, ale vedou. Majú o nej rozhodovať doktori a doktorky, gynekológovia, gynekologičky a nie my tu v Národnej rade. Ale keďže interrupcie sa v PVV predsa nachádzajú, asi sa im, žiaľ, aj tak budeme musieť takto neodborne, čisto politicko-ideologicky venovať.
Počas kampane som ocenila deklarovanú vôľu ministerky Dolinkovej zaviesť interrupčnú tabletku ako bezpečný a šetrnejší spôsob prerušenia neželaného tehotenstva, avšak programové vyhlásenie vlády o interrupciách hovorí tónom, ktorý sa dá sotva interpretovať pozitívne. Ak, samozrejme, pod pozitívom rozumieme reálny pokrok k zlepšeniu dostupnosti tohto typu zdravotnej starostlivosti pre všetky ženy bez rozdielov. Ak sa, naopak, uspokojíme s tým, že vláda nechystá obmedzenia, čo je už v podstate akýsi pokrok v porovnaní s vládou Igora Matoviča z roku 2020, ktorá sa k téme pri, obmedzenia interrupcií jasne prihlásila aj vo svojom programovom vyhlásení, a budeme sa teda len musieť každých šesť mesiacov brániť útokom na práva žien vedeným či už z koalície, alebo opozície, PVV možno až tak nedesí. Text hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Je však príznačné, že práve politici a političky, ktorým tak veľmi záleží na ochrane života pred narodením, často zabúdajú na ochranu života po narodení. Napríklad aj na ochranu života žien a matiek, ktoré obmedzenia interrupcií môžu stáť zdravie, či dokonca život. Po konkrétne príklady, po všetky tie Izabely a Doroty, nemusíme chodiť ďaleko. Pre tých a tie, ktorí nepoznajú tieto mená, jedná sa o dve z niekoľkých možno až desiatok obetí obmedzenia interrupcií v Poľsku. Našťastie to vyzerá, že v susednom Poľsku sa nová vláda, zvolená aj vďaka veľkej mobilizácii žien, vyberie cestou opätovného sprístupnenia tejto zdravotnej starostlivosti. Je ťažké predpovedať, čo čaká nás.
Práve Ficove minulé vlády sa, naopak, snažili o pomerne moderný prístup k interrupciám, založený na vedeckých poznatkoch a nie na ideológii. Napríklad v roku 2009 sa vtedajší minister zdravotníctva Richard Raši snažil o zrušenie povinného súhlasu pre interrupciu pre neplnoleté osoby, až kým nenarazil na odpor biskupov. Prešlo viac ako desaťročie a prístup žien k interrupciám je u nás stále zlý. A namiesto toho, aby sme sa pohli vpred, tu zubami-nechtami musíme brániť status quo. Teraz to vyzerá, že ani nová vláda sa nebude snažiť o odstránenie bariér a prekážok, ktorým ženy čelia v prístupe k bezpečnej interrupcii, a teda k zdravotnej starostlivosti. Neostáva nám nič iné, len dúfať, kto chce teda, sa môže aj modliť, že pri prípadnom návrhu z dielne známych obmedzovačov a obmedzovačiek práv žien aspoň časť koalície nezdvihne ruku proti zdraviu a životom žien. Bezplatné, bezpečné a bezprekážkové, a teda dostupné interrupcie sú napriek tomu hudbou budúcnosti. Ak aj vláde záleží na znížení počtu neželaných tehotenstiev a interrupcií, najmä pre ženy zo sociálne znevýhodnených pomerov, okrem podpory už spomínanej vzťahovej a sexuálnej výchovy sa mohla v programovom vyhlásení vlády zamerať napr. na antikoncepciu. O tej nie je v PVV ani zmienka. To, že v ňom absentujú napr. bezplatné menštruačné potreby do škôl, na univerzity a pre najohrozenejšie kategórie osôb, tak ako sa to deje v iných štátoch a najmä v tých, ktoré majú sociálnodemokratickú vládu, alebo dostupnosť umelého oplodnenia pre všetky ženy, ktoré chcú otehotnieť, ma neprekvapila. Vláda zatvára oči aj pred viacnásobnou diskrimináciou a porušeniami základných ľudských práv, ktorým čelia rómske ženy. Vláda nás ženy jednoducho nevidí.
A ďakujem pekne, že ste tu teda vydržali až do takejto neskorej hodiny. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. A týmto prerušujem rozpravu o tomto bode. Zajtra o deviatej ráno bude rozprava o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery pokračovať.
Prajem všetkým pekný večer a dobrú noc.
(Prerušenie rokovania o 21.06 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovaní o ospravedlnenie požiadala pani poslankyňa Jana Bittó Cigániková, pán poslanec Mikloško a pani poslankyňa Záborská.
V rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a žiadosti vlády o vyslovenie dôvery. Vítam pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky aj takisto určeného člena gestorského výboru pre financie a rozpočet, ktorí sú v sále, preto budeme pokračovať vystúpením ďalších rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne.
Tak ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mesterová.

(Pokračovanie rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, tlač 27.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najzávažnejšou vadou tohto programového vyhlásenia vlády je jeho nedôveryhodnosť. Nemôžeme veriť obsahu tohto dokumentu, keď samotná vláda a jej predseda jeho obsah popiera svojimi skutkami. Ako môžeme veriť tomu, že vláda vytvorí podmienky pre rovnaké fungovanie všetkých médií a súčasne zamedzí, aby sa neoprávnene zasahovalo do slobody slova, slobody vysielania a práva na šírenie informácií, keď Robert Fico ako predseda vlády v nedeľu zverejnil video, v ktorom označil niektoré médiá za nepriateľské z dôvodu údajného šírenia nenávisti voči strane SMER, preto dal pokyn na preverenie ich oprávnenia vstupu na úrad vlády a do tej doby budú na úrade vlády neželanými hosťami. Ako tomu môžme veriť, obzvlášť keď predseda vlády už minimálne od roku 2016 dobre vie, že takéto konanie je porušením ústavy, pretože ho o tom vyrozumela verejná ochrankyňa práv, ktorá konštatovala, že odmietnutie odpovedať na otázky niektorým médiám je porušením Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne porušením práva na rovnaké zaobchádzanie vyplývajúce z čl. 12 ods. 2 v spojení s právom na informácie zaručením čl. 26 ods. 1 ústavy a tiež aj porušením ústavnej povinnosti orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti zakotvenej v čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 3 tlačového zákona orgány verejnej moci, nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a právnické osoby zriadené zákonom sú povinné na základe rovnosti poskytovať vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúre informácie o svojej činnosti a pravdivé, včasné, všestranné informácie, informovanie verejnosti. Požiadavke rovnosti poskytovania informácií, komentár k tlačovému zákonu uvádza, čo naplnenie požiadavky rovnosti konkrétne znamená bude zrejmé závisieť od spôsobu poskytovania informácií. V prípade, že povinná osoba mieni poskytnúť vydavateľom periodickej tlače a tlačovým agentúram informácie v rámci tlačovej konferencie, nie je prípustné, aby odopreli prístup niektorým vydavateľom alebo niektorým tlačovým agentúram, alebo aby na ne nemohli niektorí vydavatelia alebo tlačové agentúry klásť otázky. Pri poskytovaní informácií na základe výslovnej žiadosti by nebolo prípustné, ak by žiadosti jedného vydavateľa alebo tlačovej agentúry povinná osoba vyhovela a žiadosti iného o poskytnutie rovnakej informácie nevyhovela.
Verejná ochrankyňa práv vo vyrozumení vláde Slovenskej republiky konštatovala, že je zrejmé, že uvedenie ustanove... že uvedené ustanovenie tlačového zákona vychádza zo základného práva na informácie, ktorého súčasťou je povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, aby sa s nimi verejnosť prostredníctvom periodickej tlače a tlačových agentúr mala možnosť oboznámiť. Požiadavka poskytnutia informácií na základe rovnosti je logickou súčasťou slobody tlače.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva tiež vyplýva, že osoby verejného záujmu musia akceptovať väčšiu mieru verejnej kritiky než ostatní občania. Práva na ochranu osobnosti sa, samozrejme, môžu domáhať aj politici a ostatné verejne činné osoby, no kritéria posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstupajúca do, na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod dohro... pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva tiež vyplýva, že ochrana slobody prejavu sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo ktoré sa považujú za neškodné, ale aj také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú, pretože takto si to vyžaduje plurali... plu... pluralizmus, tolerancia a veľkorysosť, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť. Inými slovami, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že ak sa, páni a dámy, hrniete do verejných funkcií, tak ste povinní zniesť kritiku a počítať s tým, že možno bude aj nepríjemná.
Demokratickí politici a demokratickí predstavitelia tohto štátu chápu slobodu prejavu inak ako iní. „My chápeme slobodu prejavu nielen ako šírenie pozitívnych a krásnych informácií, sloboda prejavu to je aj šírenie kritických, niekedy šokujúcich informácií," povedal Robert Fico v roku 1998 na proteste za podporu televízie Markíza, keď ju súčasná politická moc chcela umlčať. Rovnato, rovnako tak frázy o rešpekte k ľudským právam, slobode, rovnosti, ochrane ľudských, ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti, princípe primeranosti, zákaze zneužitia moci znejú v kontexte politického ťaženia ministra vnútra pri personálnych zmenách v rezorte absolútne nedôveryhodne. O to viac, keď už dnes poznáme dve rozhodnutia súdu potvrdzujúce, že minister vnútra svojím postupom porušil zákon. Minister vnútra dal verejnosti jasný signál, aby nepomýšľali na to, že oznámia protispoločenskú činnosť, pretože pred svojvôľou a mocou predstaviteľov štátu ich neochráni žiadny zákon. Pretože on stojí nad zákonom, nad právoplatnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri výkone svojej funkcie sa hodlá riadiť svojvôľou a neprávom. Konanie ministra vnútra Slovenskej republiky aj vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutí súdov nemožno hodnotiť ako bežnú chybu v úsudku pri výkone funkcie, ktorú je možné ľahko napraviť, ale ako hrubé porušenie ústavných a zákonných povinností ministra vnútra pri výkone funkcie povereného člena vlády Slovenskej republiky.
V neposlednom rade mi nedá nezastaviť sa pri vete: „Vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaži politických strán." Toto konštatovanie je v prvom rade v rozpore s bežnou praxou strany SMER, ktorá v posledných parlamentných voľbách viedla jednu z najnetransparentnejších kampaní zo všetkých politických subjektov, pričom drvivú väčšinu všetkých kampaňových výdavkov prefinancovala cez vlastnú obchodnú spoločnosť a tým znemožnila riadnu verejnú kontrolu. Náležitú úroveň transparentnosti však nedosiahla ani jedna z vlád, zo strán vládnej koalície. Transparentnosť financovania politickej kampane je jedným z najdôležitejších predpokladov zdravej politickej súťaže. Predpokladám, že jedným z argumentov vládnej koalície proti tomu bude, že ich vnútorné procesy riadenia a spôsob nakladania s finančnými prostriedkami boli v súlade so zákonom. Preto len zdôrazním, že v prípade vrcholových politických subjektov, ktorých ambíciou je spravovať túto krajinu, nie je dôležité len samotné naplnenie litery zákona, ale aj spôsob, akým k tomu došlo a či pri tom konkre... a pri tom okrem znenia zákona bol dôsledne naplnený aj jeho účel.
V Progresívnom Slovensku dôsledne dbáme na dodržiavanie zákonných princípov férovej politickej súťaže. V predvolebnej kampani pred parlamentnými voľbami som bola súčasťou tímu, ktorý dohliadal na dodržiavanie zákona vo volebnej kampani a dodržiavanie vysoko nastavených štandardov transparentnosti volebnej kampane, preto viem, že splnenie zákonnej podmienky transparentnosti je možné, a to na takej úrovni, ktorá umožňuje podrobnú verejnú kontrolu financovania. Ak vezmeme do úvahy, ako strany vládnej koalície doteraz pristupovali k napĺňaniu transparentnosti pri výkone ich činnosti, je znepokojujúce, čo si aktuálna vládna koalícia predstavuje pod pojmom štandardizácie demokratického politického systému a zdravej súťaže politických strán. Preto ak chcete, aby sa na Slovensku žilo lepšie, sústreďte sa na riešenie skutočných problémov obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny a nie na likvidáciu vašich kritikov a osobnú pomstu. Ak sa nám tu má o štyri roky žiť pokojnejšie, tak prestaňte strašiť neexistujúcimi nepriateľmi a polarizovať spoločnosť. A ak chcete, aby bolo na Slovensku skutočne bezpečne, tak sa, prosím, prestaňte zahrávať s ohýbaním princípov právneho štátu a demokratického zriadenia vo svoj prospech. Prestaňte z Ústavy Slovenskej republiky robiť trhací kalendár, prestaňte si robiť dobrý deň z obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny, prestaňte našu krajinu používať a zneužívať na dosiahnutie svojich účelov, pretože, tak ako svojho času pán predseda vlády, ani my dnes nikam neodchádzame a touto rozpravou naša snaha o ochranu demokratického právneho štátu a verejného záujmu ani zďaleka nekončí.
A ja sa pýtam vás, koaliční poslanci a poslankyne, či po tom všetko, čo tu za posledné dva dni zaznelo, je vyslovenie dôvery tejto vláde v súlade so sľubom, ktorý ste zložili. Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie evidujem jednu faktickú poznámku, dve faktické. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Prosím poslancov, aby sa s faktickými prihlasovali počas vystúpenia konkrétneho poslanca, nie až po.
Pani poslankyňa Kalmárová.

Zuzka, to generalizované hodnotenie programového vyhlásenia vlády ako nedôveryhodného materiálu nie je iba tvojím názorom, ale je faktom, ktorý včera potvrdil aj Tomáš Taraba, pre Hospodárske noviny povedal toto: „Jedna vec je znenie programového vyhlásenia, ktoré je naschvál robené tak, aby sme tam nedávali konkrétne termíny a predstavy o zákonoch. Nie sme politickí amatéri, aby sme dali opozícii náboj, aby vedeli, aký zákon, v akej podobe pôjde na štyri roky dopredu." A dodáva tiež, že: „V programovom vyhlásení nie je ani zrušenie transgender vyhlášky, a napriek tomu sa to bude riešiť. My sme cielene zvolili takúto formu." A ku kľúčovým otázkam, a to už dodávam ja a nie Tomáš Taraba, odrazu teda nepatrí len odhadovanie toho, čo sa skrýva za nejasným textom, ale už aj to, čo má koalícia formulované v tom právnom a skutočnom programovom vyhlásení vlády a pred nami to tají. (Potlesk.)