3. schôdza

Tak ja si myslím, pán predseda, že mali by ste tu byť primus inter pares, to znamená, rovný alebo prvý medzi rovných a nemali by ste si tu vytvárať nejaké nové pravidlá. Skúste skorej sa verejne priznať, že chcete urobiť s médiami presne to, čo ten človek, ktorý sedí pod vami. a hľadáte si nejakú zbabelú zámienku. Skúste sa konečne raz v živote správať ako chlap... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľte v krátkosti zhrnúť, o čom som hovoril prvých päť minút.
Práca chvatná, málo platná. Tak sme zhodnotili v poslaneckom klube KDH obsah programového vyhlásenia vlády. Myslíme si, že vláda mohla využiť ďalší týždeň, respektíve 10 dní, ktoré mala na ústavou daných 30 dní, aby predstúpila pred Národnú radu s programovým vyhlásením vlády, a taktiež ma mrzí, že sme nedodržali rokovací poriadok, keď by sme mali všetky materiály, ktoré dostávame ako poslanci Národnej rady na prerokovanie, dostať 24 hodín vopred. Pozvánku na túto schôdzu sme dostali v pondelok o 16.49 h, pritom schôdza začínala o trinástej hodine a o programovom vyhlásení rokovali aj výbory už doobeda od deviatej, od deviatej hodiny.
Spomínal som z programového vyhlásenia vlády to, že "vláda chce obnoviť partnerský dialóg na všetkých úrovniach a pristupovať k oprávneným požiadavkám partnerov s rešpektom". Iba takto sa dajú dobré politiky aj pripraviť, aj žiť. Taktiež vláda sa chce snažiť o "posilňovanie dôvery verejnosti v spravodlivosť a právny štát".
Bojím sa, že vláda už vo svojich prvých krokoch ide proti tomuto záväzku obnoviť partnerský dialóg a pristupovať s rešpektom. Ako konkrétny príklad máme všetci pred sebou snahu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny zlúčiť 13. dôchodok s asignáciou dvoch percent. Asignácia dvoch percent pre mimovládne organizácie je systém, ktorý tu funguje dvadsať rokov a toto chce minister zmeniť za dva týždne jednostranným nesystémovým rozhodnutím, čo považujeme za dosť arogantný prístup. Zároveň miešať rodinnú solidaritu so spoločenskou solidaritou a zodpovednosťou nie je dobré. Je to ako miešať hrušky a jablká a táto asignácia sa týka 17-tisíc subjektov a okolo 1,5 milióna ľudí, ktorí sa roky rozhodujú dať svoje 2 %, nasmerovať pre konkrétne občianske združenia pracujúce v sociálnej, mládežníckej, kultúrnej, športovej alebo inej sfére.
V bode 7 sa v programovom vyhlásení píše, že nová vláda bude venovať pozornosť národnému sebavedomiu, posilňovaniu suverenity, štátnosti a zdravého vlastenectva, úctu k štátnym symbolom, národným a kultúrnym tradíciám. Ceníme si takýto záväzok vlády, ktorý však z nášho pohľadu vládna koalícia porušila už na začiatku. Myslím tuná konanie podpredsedu Národnej rady Ľuboša Blahu na pôde tejto inštitúcie. Neteší nás, že prvá schôdza parlamentu po ustanovujúcej schôdzi bola práve o odvolávaní podpredsedu parlamentu, ale ak chceme zvýšiť politickú kultúru a vrátiť dôveru ľudí v politikov, bolo to treba urobiť.
V bode 8 sa píše: "Predchádzajúcimi troma vládami ignorovaná nelegálna migrácia vedie novú vládu Slovenskej republiky k razantnej reakcii s cieľom chrániť občanov Slovenskej republiky pred negatívnymi dopadmi nelegálnej migrácie na vnútornú bezpečnosť." Pýtam sa, čo je tá razantná reakcia. Je to tá manifestácia techniky, armády a policajtov na hranici, ktorej sme boli svedkami? Nemala byť Slovenská republika už dávno oveľa razantnejšia v rozhodnutiach byť aktívnym partnerom pre rozvojovú a humanitárnu pomoc a spoluprácu pre riešenie konfliktov vo svete, aby sa viac eliminovali príčiny migrácie, ktoré sú hlavne život v chudobe a bez perspektívy v rozvojových krajinách a v krajinách s vojnovými konfliktami?
V predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády z roku 2020 sa píše, že "vláda bude pokračovať v úzkom dialógu s mimovládnym sektorom ako kľúčovým partnerom a presadzovať adresné postavenie nástrojov rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Bude usilovať o zrýchlenie navyšovania finančných zdrojov na bilaterálne aktivity rozvojovej spolupráce, a to v súlade s našimi záväzkami voči OECD. Pri napĺňaní tohto cieľa sa pokúsi aj o mobilizácii zdrojov zo súkromného sektora prostredníctvom zapojenia sa do spolupráce s významnými donormi a medzinárodnými organizáciami, najmä s Európskou úniou." A toto mi opäť chýba v súčasnom programovom vyhlásení vlády. Riešme príčiny, nielen dôsledky, a to v kontexte toho, že sme súčasťou Európskej únie a medzinárodného spoločenstva.
V kapitole Návrat k štandardnému prostrediu demokratickej spoločnosti sa píše: "Vláde osobitne záleží na štandardizácii demokratického politického systému a zdravej súťaže politických strán. Vláda uznáva aj úlohu mimovládnych organizácií. Nemôže však akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž." Pýtam sa, čo je netransparentné ovplyvňovanie demokratickej politickej súťaže. Toto treba zadefinovať, ak tu nejaké je a adresovať, ale nepáči sa nám, ak toto ovplyvňuje celý diskurz a démonizuje mimovládne organizácie.
Ďalšia citácia z PVV: "Vláda je pripravená finančne podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, napr. v oblasti sociálnej, humanitárnej, environmentálnej, výchovnej, vzdelávacej, športu a pod." To je chvályhodný zámer, ale, žiaľ, nevnímame snahu vládnych strán skutočne vnímať úlohu mimovládnych organizácií. Naopak, aj z predvolebnej rétoriky si myslíme, že súčasné vládne strany vskutku nepoznajú prácu a fungovanie mimovládnych organizácií. Sľub vlády finančne podporovať takéto mimovládne organizácie je pekný, ale vládu, ktorú sme teraz, ktorú teraz máme, sme tu v podstate už mali, vládu, v ktorej bol SMER, ktorý sa rozdelil na SMER a HLAS, a tiež vládu Slovenskej národnej strany. Ak sme nevideli záujem tej vlády minulej viac podporiť mimovládne organizácie vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť vtedy, ako môžeme veriť, že to budú naozaj robiť teraz? A prvé kroky vlády, ako nesystémové zásahy do asignácie 2 %, sú kontrou, idú proti takýmto záväzkom ešte pred schválením programového vyhlásenia.
K nešťastnej diskusii o ušľachtilých a neušľachitejší... neušľachtilých mimovládkach, ktorá sa otvorila ministrom práce, chcem povedať len to, že všetky mimovládne organizácie v počte asi 17-tisíc, ktoré sú prijímateľmi 2 % dane, robia verejnoprospešnú činnosť. Pretože toto je podmienka použitia prostriedkov z 2 % dane.
Ďalšia citácia z PVV: "Vláda sa zasadí o obnovenie spoločenského dialógu na celoštátnej úrovni, vrátane posilnenia jeho inštitucionálneho rámca. Uskutočňovaniu kľúčových rozhodnutí bude predchádzať konkrétna forma verejných konzultácií." Áno, mnohé témy, ktoré sa v našej spoločnosti otvárajú, si vyžadujú skutočný dialóg s organizáciami a inštitúciami, ktorých sa týkajú. Tešíme sa na tento dialóg a verejné konzultácie, ale musím tu spomenúť včerajšiu skúsenosť z rokovania výboru pre ľudské práva, ktorú považujem za veľmi zlý začiatok koalície v tomto smere. Koaliční predstavitelia ani neprišli na prerokovanie programového vyhlásenia vlády v ľudskoprávnom výbore. Pýtal som sa na dôvod ich ospravedlnenia, údajne iné pracovné povinnosti. Pýtam sa, aké pracovné povinnosti majú poslanci Národnej rady v dňoch, keď sa prerokováva programové vyhlásenie vlády, aké väčšie povinnosti tu sú? Neprišli a hneď po tomto výbore, ktorý bol venovaný PVV, bol otvorený nový výbor k situácii práve asignácie dane a rodičovského dôchodku. Na to stretnutie minister Erik Tomáš neprišiel a odkázal, že vzhľadom na to, že výbor nie je uznášaniaschopný, sa nezúčastní. Takže toto rozumiem, toto je obštrukcia, toto nie je naozaj snaha o obnovenie spoločenského dialógu a verejnú konzultáciu. Ak sa to neudeje na pôde Národnej rady, kde inde? Nie je to dobrý príklad politickej kultúry a vďaka tomu, čo sa stalo včera na ľudskoprávnom výbore, sa objavil veľmi zaujímavý obraz. Na mieste koaličných poslancov v tom čase sedeli pozvaní zástupcovia mimovládnych organizácií.
Ďalšia citácia z PVV je, že "prostredníctvom zodpovedných personálnych opatrení a nominácií prispeje ku skvalitneniu činnosti ústavných inštitúcií a mechanizmu štátu". Čakali by sme, že tieto personálne nominácie budú po schválení programového vyhlásenia vlády, ale sme svedkami odvolávania hneď v prvých dňoch, a to robí dojem skôr politických čistiek ako naplnenia tohto zámeru.
V programovom vyhlásení vlády sa aj píše: "Vláda si uvedomuje význam spoločenského postavenia cirkví, náboženských spoločností a bude podporovať ich angažovanosť vo veciach verejného záujmu, vrátane ich dostatočného finančného ohodnotenia." Aká je realita? Prvým opatrením v oblasti náboženskej slobody je, že vláda zrušila štatút splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia. Aj keď sa to priamo netýka aktérov, priamych aktérov v tejto problematike, vnímame to citlivo a so znepokojením. To zrušenie sa udialo jednou vetou v uznesení vlády: "Vláda nepovažuje ďalej za opodstatnené a efektívne zachovanie agendy a pôsobnosti splnomocnenca v rámci štruktúr Úradu vlády Slovenskej republiky." Toto je veľmi dôležitá vec nielen dovnútra Slovenska, ale aj pre medzinárodnú spoluprácu. Podobné úrady majú v krajinách V4 aj v ďalších európskych krajinách. Dobre, nie vždy to musí byť riešené na úrade vlády, ale povedzme na ministerstve zahraničných vecí, príklad cez veľvyslancov pre náboženskú slobodu, ale zrušiť tento úrad, ktorý minulá vláda zaviedla na základe príslušnej deklarácie tejto Národnej rady Slovenskej republiky, považujeme za necitlivé, bez analýzy, bez väčšieho vysvetlenia. Preto budeme veľmi pozorne sledovať, či a ako k tejto téme sa bude nová vláda venovať a či podnikne v otázkach náboženskej slobody a slobody svedomia konkrétne kroky. Očakávame konkrétnu koncepciu novej vlády v tomto smere. Náboženská sloboda je tiež ľudské právo.
Ďalšia problematika, ktorá mi chýba v programovom vyhlásení vlády a spomínali sme ju už dnes v úvode rokovania, je mládež. Špeciálne ma trápi, že nie je tam problematika neformálneho hodnotového vzdelávania mládeže a fungovania mládežníckych organizácií. Som rád, že je tu pán minister, chcem apelovať na to, táto práca nie je veľmi finančne nákladná, nie je to veľký deal, ale sledujem tú situáciu roky a dá sa urobiť veľa za málo financií, za málo peňazí veľa muziky, lebo títo mladí ľudia vychovávajú novú generáciu. Sú to ľudia, ktorí môžu priniesť veľa dobrého v rámci našej spoločnosti, prosím, venujte im pozornosť, aby neboli odkladaní na druhú alebo tretiu koľaj, ako to bolo pri mnohých predchádzajúcich vládach. Veľmi radi budeme v tejto oblasti s vami spolupracovať.
Povedal by som na záver, že programové vyhlásenie vlády obsahuje dobré veci, ktoré by sme vedeli podporiť, ale uvedomujeme si, že by mohlo byť pripravené lepšie, kvalitnejšie a najmä konkrétnejšie. Budeme ako parlamentná opozícia sledovať a kontrolovať jeho napĺňanie.
Toľko zatiaľ z mojej strany k programovému vyhláseniu a k časti v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia sa rád ešte prihlásim do rozpravy ústnym prihlásením.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán Čaučík, ja by som sa vám chcela poďakovať, že tu konečne niekto zdôraznil potrebu rozvojovej a humanitárnej pomoci v kontexte migračnej situácie ľudí, ktorí sú nútení opúšťať svoje krajiny, v ktorých prebiehajú vojny a prenasledovanie, diktatúra a podobne, pretože naozaj síce táto vláda je podľa svojho programového vyhlásenia zjavne posadnutá témou nelegálnej migrácie, ale to, že by v ňom hľadala a ponúkala tejto krajine reálne riešenia, ktoré spočívajú naozaj v masívnej podpore humanitárnej a rozvojovej pomoci v krajinách, kde je to naozaj potrebné a kde sa dajú riešiť príčiny tejto migrácie, to naozaj absentuje.
Takže ďakujem vám, že ste na to upozornili.

Ďakujem za slovo.
Ja sa vrátim k tomu, čo povedal poslanec Čaučík, a to je siahanie na 2 % asignácie dane, hovoríme zhruba o nejakých 50 miliónoch eur tento rok. Je to podľa nás, tieto peniaze sa majú využiť na zdecimovaný rodičovský dôchodok, ale ja upozorním na ďalšiu vec, že predseda Slovenskej národnej strany hovoril o tom, že tiež si brúsi zuby nové ministerstvo športu a cestovného ruchu na tieto peniaze. K tomu pridám, že aj na asignáciu dane z príjmov právnických osôb. To ja si dobre pamätám, podľa prepočtu ministerstva financií zhruba nejakých ďalších 40 miliónov eur. Pre štát tieto peniaze nie sú, pre vládu centrálnu tieto peniaze nie sú nejaké významné, ide o nejakých 80 miliónov, 80 – 90 miliónov eur, ale pre občanov, pre samosprávy sú tieto peniaze veľmi dôležité, pretože míňajú sa tieto dane priamo pri zdroji, pri ľuďoch, ktorí vlastne tieto dane platia, a mimoriadne to pomáha princípu subsidiarity, to znamená, že samosprávy majú z týchto peňazí osoh. Ak tento inštitút takýmto hulvátskym spôsobom zlikvidujeme, tak bude to vlastne proti princípom subsidiarity a proti, proti princípom, ktoré presadzujeme, a to je posilnenie samospráv a presunutie ďalších kompetencií na samosprávy spolu aj s peniazmi.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Čaučík, zmienili ste sa aj o zrušení úradu splnomocnenca na ochranu náboženskej slobody. Áno, je to škoda, že tento úrad bol zrušený. Ja však vnímam aj problémy v činnosti toho úradu, myslím si, že ten úrad tak trochu premrhal príležitosť na to, aby skutočne problematiku náboženskej slobody a jej ochrany či už vo svete, alebo aj na Slovensku predstavil našej verejnosti ako potrebnú tému. Ja osobne som sa pokúšal nájsť výročnú správu tohto úradu, ktorú ten úrad je povinný predkladať, bol tam len jeden rok ucelený na činnosť, ale nikde som tú správu nenašiel. Bol by som rád, ak by, ak existuje, aby som sa k nej dostal. Rovnako v tej svojej činnosti ten úrad zúžil problematiku náboženskej slobody na ochranu jedného náboženstva vo svete. My na Slovensku máme tak trošku problém aj s medzináboženským dialógom, bolo by fajn, keby, keby tento úrad bol sa venoval aj tejto problematike.
Ďakujem.