3. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni, ja sľubujem, že budem veľmi krátky, aby sme sa dostali v slušnom čase k hlasovaniu. Nič menej ale nemôžem zostať úplne chladný po predchádzajúcom príspevku, ktorý bol plný znôškou poloprávd a neprávd.
Takže vrátim sa ešte raz k téme OnkoAsist. OnkoAsist je aplikácia, ktorú ministerstvo zdravotníctva štyri roky vyvíja na to, aby uľahčilo prístup onkologických pacientov k liečbe, aby cesta pacienta od diagnostiky k správnej liečbe bola čo najrýchlejšia, aby sa splnil predvolebný sľub strany OĽANO a následne aj sľub z programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády, že pacient s onkologickou diagnózou sa dostane k liečbe za 14 dní.
Kde je ten OnkoAsist? Prečo zomierajú onkologický pacienti? Prečo trvá päť mesiacov, kým sa žena dostane na mamograf po tom, čo si nahmatá hrčku v prsníku? Štyri roky tu boli a štyri roky to mohli riešiť a po štyroch sa tvária, že sa ich to netýka. Poistenci hlasujú nohami, v tejto prestupnej sezóne, ktorá sa skončila 30. septembra 2023, poisťovňu zmenilo 170-tisíc poistencov. Všeobecka zaznamenala čistú stratu 50-tisíc poistencov. To je tá najlepšia poisťovňa, v ktorej sa, žiaľ, ale aj najdlhšie čaká na plánované výkony, na tie, ktoré dnes meriame. Je to mrzuté, pevne verím, pani ministerka, že sa vo všeobecke začne menej veľkoryso odmeňovať laboratórna medicína a väčším príspevkom prispejeme na liečbu pacientov, ktorí to potrebujú.
Slovo som si zobral preto, lebo rozumiem, prečo sa tento vládny návrh zákona predkladá a už som to tu aj vysvetlil, že keby som na mieste pani ministerky sedel ja, tak by som takýto istý návrh zákona predkladal aj ja s úplne rovnakým odôvodnením, že je nerealizovateľné doterajšie znenie zákona, lebo tá predchádzajúca vláda to hodne spackala.
Na druhej strane som zástanca toho, aby sa čakacie listiny naozaj začali uplatňovať pre slovenských pacientov, lebo slovenský pacient si zaslúži mať definovaný nárok minimálne v tejto časovej rovine. A preto si dovoľujem navrhnúť pozmeňovací návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým by sme tú dvanásťmesačnú lehotu, počas ktorej sa budú zbierať dáta, aby sa potom mohli tie čakacie zoznamy pre pacientov aj vymáhať, aby sme túto dobu dvanástich mesiacov skrátili na šesť mesiacov. Za šesť mesiacov sa stihnú zozbierať dáta minimálne aspoň na tých pár najcitlivejších diagnóz a vedeli by sme ich od v druhom polroku budúceho roka aj tým pádom uplatňovať. Tým pádom by to netrvalo dvanásť mesiacov, kým sa tí najzraniteľnejší dostanú k svojmu právu, ale len šesť. Zároveň by to pre pani ministerku znamenalo výhodu, že pri rokovaní o štátnom rozpočte môže toto použiť ako argument. My potrebujeme viac peňazí do zdravotníctva, lebo už pol roka, v druhom polroku 2024 budeme potrebovať peniaze na tie čakacie zoznamy. Ak sa tie čakačky všetky presunú na rok 2025, strácate túto páku, tento leverage na ministerstvo financií pri rokovaní o štátnom rozpočte.
Celú zmenu tohto ustanovenia by som zhrnul do jedného slova, keď potom prečítam ale ten návrh, už, samozrejme, skončím so svojím príspevkom, čiže ešte pred tým než skončím so svojím príspevkom, by som sa veľmi rád poďakoval tak poslancom Progresívneho Slovenska, ako poslancom KDH, ako Marekovi Krajčímu z OĽANO, ktorý prisľúbil podporu tohto návrhu, za to, že sa podpísali za pozmeňujúci návrh. Jeho konkrétne znenie teda po tomto mojom odôvodnení znie, že v čl. I v 2. bode sa slovo „decembra" nahrádza slovom „júla". To je ten polrok, o ktorom je reč.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa pokúsim byť veľmi vecný a vysvetliť, aký je postoj Progresívneho Slovenska a prečo tento návrh nepodporíme. Ten, ten samotný zákon obsahuje také dve témy, už to tu kolegovia z KDH aj spomínali. Jedna tá téma je, hovorí o tom, že ako budeme zaraďovať nemocnice, teda nech zaradíme tie najnižšie typy nemocníc ešte raz do toho systému a druhá je, to sú tie samotné čakacie lehoty. Ja sa povenujem najprv tomu, tým samotným rozhodnutiam. Aby som to vysvetlil.
Ten, tá reforma, ten samotný zákon hovorí o tom, že nový systém nemocníc bude fungovať tak, že tu budeme mať päť typov nemocníc, od prvého stupňa, toho najnižšieho, po päťkové, tie najvyššie, čo sú tie najšpičkovejšie národné pracoviská. Ten problém nastáva aj v tom, ja teda spochybním aj samotné, samotné techniky, respektíve dám vám otázky, budem rád, keď mi ich pani ministerka aj vysvetlí v tomto ohľade.
Minister Lengvarský v litere zákona, ako mu to predpisovala, urobil rozhodnutia len čiastočné. Urobil ich teda od toho druhého typu, pozaraďoval nemocnice druhého, tretieho, štvrtého a piateho typu. Moja otázka napríklad v tomto ohľade je, že keď zaradíme všetky nemocnice a jedny tu necháme, tak či už implicitne nespadajú, tak to bolo aj doteraz vnímané od viacerých odborníkov, ako sledujem tú debatu posledné dva roky, či oni už implicitne nespadajú do toho prvého, lebo keď všetky ostatné zaradím, tak viem, ktoré mi zostávajú a ktoré zostávajú teda jedničkovým typom. Otázka je, prečo teraz potom musíme robiť a zaraďovať tieto nemocnice na jedničkové, keď už ich tam raz máme.
Druhá vec. Keďže minister Lengvarský urobil rozhodnutia a dokonca my vidíme aj na webovej stránke zverejnené tie rozhodnutia, tak on dokonca aj zaradil takzvané doplnkové programy, ale aj tie jedničkové nemocnice tam boli pomenované. To znamená, otázka je, že či potrebujeme znova rozhodovať o jedničkových nemocniciach, keď už rozhodnuté bolo, je to zverejnené na stránke ministerstva zdravotníctva, akurát to pravdepodobne nebolo zaslané oficiálne tým nemocniciam. Tak moja otázka je, musíme meniť na to zákon? Nestačí to tým nemocniciam zaslať podľa tých rozhodnutí, ktoré už boli teda aj zverejnené na tej stránke toho ministerstva?
A posledná vec, tretia v tejto časti o tých rozhodnutiach, je, že aj samotná ministerka už komunikuje, že plánujú nejaké odklady celej reformy, až ročné. O tom, že aby vlastne tie nemocnice celý ten najbližší rok mohli robiť, čo chcú. Chce to urobiť cez takzvanú podzákonnú normu, tú vyhlášku, ktorá vychádza z tohto zákona. Moja otázka je, prečo sa toto nedá urobiť aj s tými jedničkovými nemocnicami teraz. Však necháme to na poisťovne, posunieme niektoré programy do nepovinných, aby, aby mohli byť teda zazmluvnené samotnými poisťovňami. To znamená, vôbec nepotrebujeme posúvať cez zákon niečo, ale vieme nechať takúto voľnosť na tie samotné zdravotné poisťovne. Toto je čo sa týka tej samotnej časti tých rozhodnutí. Toto sú moje pochybnosti, ktoré budem rád, keď budú teda vysvetlené a budú mi tu možno aj objasnené nejakým spôsobom.
Ale druhá vec, ktorá je oveľa komplikovanejšia a teda z môjho pohľadu je závažnejšia, prečo tento zákon nemôžeme podporiť, sú čakacie lehoty. Prvá vec je, že čakacie lehoty nemuseli byť vôbec riešené skráteným legislatívnym konaním. Viacerí kolegovia to tu spomínali. Ak by som aj prijal premisu, že áno, musíme o tom zozname tých nemocníc rozhodnúť, musíme o ňom rozhodnúť do konca roka, chápem skrátené legislatívne konanie. Ale čo sa týka čakacích lehôt, máme pred sebou ešte decembrovú schôdzu, máme teraz pre sebou, máme tu aj novembrovú schôdzu a ja sa pýtam, prečo musíme ísť bez diskusie, bez riadneho pripomienkového konania takýmto zrýchleným režimom, keď ten čas ešte máme a mali sme pred sebou dve schôdze. To je prvý dôvod.
Druhý. Ja mám filozofický problém s tým, že ideme niečo automaticky odkladať, čo sa týka reforiem a míľnikov. A to z toho dôvodu, že my už tu máme avizované aj iné kroky. Okrem odkladania týchto čakacích lehôt, tak máme tu avizované aj to, že by sa mali odkladať aj celý ten výkon tej reformy, nech si nemocnice môžu robiť, čo chcú. Napríklad tá debata o pôrodniciach, ktorú sme tu mali. Ja filozoficky mám problém podporovať rôzne odklady reforiem, ktoré sú obzvlášť naviazané na míľniky plánu obnovy. Ja, zároveň ten míľnik hovorí, že v 2025 už musia byť nemocnice transformované, to je prvá vec. Druhá vec, že keď to tu budeme donekonečna odkladať, tak ja sa naozaj obávam toho, že čo povie Európska komisia na to, keď sa pozrie na tieto odkladania, prechodné ustanovenia, ich posúvanie, že či nepôjde vlastne o zvrátenie míľnika.
Tretia vec, čo mi vadí pri tých čakacích lehotách, je ten čas. A tu súhlasím aj s tým pozmeňovákom, preto sme vlastne dali aj podpisy na pozmeňovák tuto kolegom zo Slobody a Solidarita, pretože vôbec aj tým, že sme išli tým skráteným legislatívnym konaním, tu vôbec nenastala diskusia o tom, prečo to celé musíme posunúť o rok, prečo nie o trištvrte roka, prečo nie o pol roka, prečo nevieme to posunúť o tri mesiace. A tu sa dostávame k tomu štvrtému bodu. My robíme plošný presun všetkých čakacích lehôt. Prečo sme napríklad sa nemohli baviť o tom, že niektoré čakacie lehoty alebo niektoré výkony, niektoré programové profily posunieme, dajme tomu, o trištvrte roka, niektoré o štvrť roka alebo budú možno pripravené, niektoré o pol roka. My automaticky robíme to, že celé to odsunieme o rok. A to ja hovorím, že to je aj to ohrozovanie tých míľnikov a to zvrátenie samotnej reformy to riziko.
Zároveň sa dostávam k tomu štvrtému bodu, ktorý ja už som teda načrtol a niektorí kolegovia už to tu aj spomínali. Tým, že sme išli aj tým zrýchleným konaním, tak vôbec ani nenastala diskusia o tom, že by či sme napríklad niektoré kľúčové diagnózy nemohli vybrať a nemohli napríklad pilotne ich do toho nového systému zaradiť už teraz a vypracovať. Nejaké čakacie lehoty už nám tu fungujú. Hovorilo sa, že nie sú softvéry, nie sú rôzne, nie sú na to urobené rozhrania, ale dneska už máme nejaké, nejaké zaužívané postupy, ako sa niektoré čakacie lehoty zbierajú. No tak keby sa aj zbierali papierovo, tak aspoň sa vedia urobiť možno niektoré kritické diagnózy alebo, alebo vieme sa aj pozrieť napríklad na to, že dobre, máme problém s tým, že už ani dnes to zbieranie čakacích lehôt nefunguje dobre. Nerobí sa vtedy, že keď vám indikujú nejakú rakovinu, takže teraz od toho momentu sa tá čakacia lehota zbiera. Väčšinou sa to robí tak, že prídete do nemocnice, tí sa pozrú, kedy majú tak priestor a vtedy keď vám zavolajú, že dobre, tak môžete vtedy prísť na operáciu, tak vtedy vás zaradia na ten čakací zoznam. Podobný systém, nefunguje to dokonalo, malo by to fungovať už odvtedy, keď ste diagnostikovaní, tak podobne by sme vedeli teda možno aj na niektoré, pobaviť sa, že či, či tu nie je priestor vôbec na niektoré kritické diagnózy, že by sme ich zaradili skôr. A zároveň si myslím, že teraz je aj dobrý priestor na to, keď kolega Szalay hovoril o tom, že to bude páka určitá rozpočtová na budúci rok. Tak ja si myslím, že keby sme sa už napríklad bavili aj o tom, že či to aspoň čiastočne nevieme teraz pustiť ku koncu roka, aspoň na nejakom sete najkritickejších diagnóz, tak teraz sa robí štátny rozpočet. Teraz by to napríklad vytváralo aj ten, ten samotný tlak na tvorbu rozpočtu, na to, aby sme viac peňazí dostali do zdravotníctva, na to, aby sme vedeli natlačiť viac do technických rezerv poisťovní a podobne.
Čiže aby som to zhrnul na záver, my tento zákon nemôžeme podporiť z dvoch dôvodov. Prvý je, že mám otázky ohľadom tých rozhodnutí, že či je vôbec potrebné toto riešiť zákonne. A tá druhá vec je, že nepodporujeme samotný ani, ani tú formu, ako prebehla tá diskusia k tomu posunu tých čakacích lehôt, ale ani ten samotný obsah, pretože mohli sme to robiť určite inými spôsobmi.
Ďakujem veľmi pekne, toto je stanovisko Progresívneho Slovenska. (Potlesk.)

Ďakujem. Mám pár poznámok k tomu. Je mi to troška až neuveriteľné, aby som pravdu povedal, pán kolega Dvořák, že čo ste povedali teraz. Vy v zásade miesto toho, aby sme zhodnotili, čo sa tu za tri a pol roka v tej, v tom zákone urobilo, vravíte, že aby sme teraz za nejakých dva-tri týždne všetko prijali a potom to ako lastovičky nejak polepili to hniezdo, že možnože to nejak bude fungovať. Žijeme v Slovenskej republike, nevie to tak fungovať. Skúsme si urobiť príklady z normálneho sveta, postavme dom a potom sa doňho nasťahujme, aby to vyzeralo tak, ako to má vyzerať. Ja súhlasím, a to sme deklarovali aj na výbore, že ak budú pripravené čakacie listiny a celá tá situácia sa vyvinie tak, že bude možné po pol roku spustiť čakacie listiny, tak aj pani ministerka, aj my všetci, ktorí sme v koalícii, dávame nejaký gentleman agreement, že to tak sa bude robiť. Ale ešte raz, nedá sa to urobiť tak, že nejak to spustíme a potom to bude vyzerať. Vôbec ste nespomenuli, že neexistuje metodika na prípravu čakacích listín. Ešte raz, neexistuje metodika, nikto ju nemá. To predsa nemôže byť tak, že, ja neviem, Košice to budú robiť tak na takom papieri, Bystrica na takom a tí na takom, no a nakoniec tam vznikne taký zmätok, že už nikto z toho nebude vedieť nič urobiť. Prosím, nerobme to tak. A povedať, že existuje možnosť per exclusionem, povedať, že toto sú jednotky nemocnice, to si ja neviem nejak predstaviť, to by muselo byť asi v zákone, nie? Však to predsa tak nemôže existovať, že si povieme, tak toto, čo zostalo, tak to budú jednotky a s tým sa hrajte, ako chcete. No tak, ale ďakujem aspoň za formu, ďakujem pekne.

Pán poslanec Dvořák, k tomu, že si tie rozhodnutia ide robiť nejakou podzákonnou normou, sa teda vyjadril pán poslanec Baláž a predpokladám, že sa vyjadrí aj, aj pani ministerka, k tomu ja sa neviem vyjadriť. Ale k tej forme, akou sa rokovalo o tom návrhu zákona, tak náš pohľad je veľmi podobný.
Ja som aj v rozprave k skrátenému konaniu, aj v rozprave k prvému čítaniu upozornil na to, že podľa môjho názoru skrátené legislatívne konanie nemusí byť super skrátené, že môžme vytvoriť priestor aspoň nejaké dva týždne na to, aby, aby prebehla rozprava, aby sa do nej zapojili, zapojila odborná verejnosť, aby sa s tým poslanci dôkladnejšie oboznámili. Mohlo sa diskutovať aj o tom, či to má byť na rok, na pol roka, ako to nastaviť, či sa to má týkať všetkých diagnóz. Jasné, mohlo byť, len, žiaľ, nestalo sa. Ja som urobil, čo som mohol, pýtam som sa pani ministerky, nezdala sa mi jej odpoveď taká, že by to nemohlo a teda považujem trochu aj za škodu, že, že vládna koalícia v tomto prípade sa nesnažila vytvoriť priestor preto, aby sa tie veci vydiskutovali a mohol by ten zákon prijatý vo forme, ktorú by podporila možno aj väčšia časť opozície. Žiaľ, nestalo sa tak. Ale ja som predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa mala predĺžiť lehota na rokovanie vo výboroch. O tom pozmeňujúcom návrhu sa hlasovalo v prvom čítaní a, žiaľ, ten pozmeňujúci návrh nebol schválený a hlasovalo zaň len 36 poslancov. Že zaň nehlasovali poslanci koalície, tak to ma síce mrzí, ale teda rozumiem tomu, ako funguje hlasovanie koaličných poslancov, len teda ešte viac ma mrzí, že ho nepodporila ani celá opozícia.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dvořák, my sme sa už na túto tému bavili pri prvom, prvej debate a ja som vtedy vyjadril presvedčenie, že budete nakoniec za tento návrh zákona, ktorý predkladá pani ministerka. Vy ste ju vlastne dostali do pozície, že dnes by sa mala venovať ďalším možno rovnako dôležitým veciam ako je optimalizácia siete nemocníc, žiaľ, musí sa venovať tejto problematike, pretože ten, celý tento projekt, táto reforma takzvaná, v úvodzovkách, podľa môjho názoru bola nedobre pripravená a vy to dobre viete. Veď ja si pamätám, ako sme spoločne so Žilinským samosprávnym krajom reklamovali dopravné modely, ako sme reklamovali celú tú agendu pri zaraďovaní a nakoniec, samozrejme, tá aj naša liptovská dopadla tak, že, ako dopadla. No chcem povedať, že, ja sa chcem spýtať, či si uvedomujete svoj podiel zodpovednosti na tomto projekte, ktorý teraz treba veľmi rýchlo zmeniť a pani ministerka robí, čo sa dá, v čase, ktorý máme k dispozícii, po prvé. Po druhé, chcem sa vás spýtať, že ak by sa mal naplniť veľmi rýchlo model, o ktorom ste rozhodli, alebo parlament rozhodol tou minimálnou väčšinou, že by sa mal od 1. 1. 2024 uplatniť, uplatniť by sa mali tie kategorizácie definitívne, koľko škôd by sa narobilo. Viete, ja si kladiem otázku, že keď vy ste aj predtým tu rozprávali o tom, že hrozia také alebo také škody, ja vidím, ja vidím, že mi nejde čas, no ale tak čo sa dá robiť, no. A, takže môžte mi zapojiť čas, ak, ale chcem, ale chcem len na záver povedať jednu vec, že ak hovoríte, že hrozia Slovensku škody vo výške toľkých miliónov alebo desiatok, alebo stoviek miliónov eur. Ja sa pýtam, či ste si položili otázku, keď sa tá reforma pripravovala, spisovala, začala realizovať, písal sa zákon, koľko stojí ľudský život. Koľko stojí ľudský život, povedzte mi. Keď sa stane, že po reforme nemocníc, ktorú ste pripravili, nechali ste ju tu schváliť ľuďmi, ktorí sa do toho ani celkom zrejme nevyznajú, keď na základe toho, tej novej štruktúry nemocníc zahynie jeden neoprávnene... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Najprv teda stručne na pána Blcháča. Ja som bol ministerským úradníkom, teda štátnym zamestnancom do roku 2021. To znamená, že nemal som ani šancu zasiahnuť do výkonu týchto podzákonných noriem. To je rovnako ako keby som vám tu ja rozprával, že HLAS mal predtým troch ministrov zdravotníctva a oni za toto všetko môžu a neurobili to skôr a už je to šiesty pokus o reformu, ale aspoň ten sa konečne podaril. Ale naspäť k tej obsahovej stránke. Ja nehovorím, ja nehovorím automaticky o tom, že niečo sme mali urobiť, niečo nemali. To, akou formou ideme, že ideme tým zrýchleným legislatívnym konaním, tak to znamená, že ani poctivá diskusia nejak nemohla nastať. A ja nehovorím, že je nutné urobiť automaticky, že iba niektoré diagnózy spustíme, alebo posunieme čakačky alebo podobne. Tá, tá poctivá diskusia podľa mňa k tomu ani nenastala a to je práve ten problém, že sme nemali ani šancu preskúmať všetky možnosti, aby sme to takýmto spôsobom nemuseli robiť. Ja zároveň veľmi oceňujem to, ten váš prísľub, že ak to budeme vedieť spustiť skôr, tak to je nutné urobiť, ale podľa mňa aj vy určite chápete, že my z pohľadu opozície naozaj by sme chceli pre pacientov mať tam tie záväzky zákonne dané, nielen na úrovni nejakej gentleman agreementu, ale zároveň by sme boli veľmi radi, aby to tam bolo aj v tom zákone zadefinované a bolo to skôr. A potom mala by byť možno aj tá diskusia, ak to vieme napríklad skôr spustiť iba na niektoré diagnózy, tak mohli sme to do toho zákona doplniť, ak to budeme vedieť urobiť plošne, o to lepšia, ja sa budem len tešiť. A práve preto aj podporíme to samotné, ten samotný návrh, ktorý predkladal kolega Szalay teraz.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja teda stručne iba by som chcela zareagovať na pána poslanca Dvořáka a vysvetliť teda tie veci, ktoré tu neboli povedané alebo dostatočne vysvetlené.
Pán poslanec, vy ste hovoril, že ste bol ministerský úradník do konca roka 2021 alebo do roku 2021 na ministerstve zdravotníctva. Pokiaľ viem, tak tento zákon bol schválený v parlamente v decembri 2021. Čiže je trošku smutné, že naozaj neviete, čo tento zákon obsahuje. Ak hovoríme o tom, či by mali byť alebo nemali byť vydané rozhodnutia o podmienenom zaradení nemocníc do siete, pretože áno, každá nemocnica musí mať vydané rozhodnutia, zákon definuje presné náležitosti rozhodnutia, čo musí byť, vrátane výrokovej časti, odôvodnenia a ešte aj poučenia voči odvolaniu tomuto rozhodnutiu a podaní námietok. Takže áno, musíme vydať rozhodnutia. To, čo bolo vydané, sú iba informačné listy, to znamená, že je podmienkou toho, aby sme mohli naplniť míľniky plánu obnovy a nie presne, že ich nebudeme plniť, ale my preto, aby sme mohli pokračovať v plnení míľnikov plánu obnovy, musíme všetky nemocnice zaradiť do siete. Takže iba toľko na vysvetlenie. To znamená, že my práveže nechceme posúvať optimalizáciu siete nemocníc a plnenia míľnikov, chceme v nej pokračovať, ale za podmienky, aby bola naďalej zabezpečená dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých pacientov na celom území Slovenska, preto opakovane a poslednýkrát si teda dovoľujem požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.