40. schôdza

Ďakujem vám veľmi pekne, pán predseda.
Mňa stále pobaví kedy sa poslanci HLAS-u a SMER-u alebo teda hlavne SMER-u ako pokúšajú definovať čo je ľavica a čo je sociálna demokracia. Pripomínam, že ste stratili už aj ten punc ako kebyže európskej ľavice, takže už vlastne nemáte kvázi právo ani tú definíciu používať.
Ale vám pripomeniem, vážení kolegovia poslanci, čo je zmysel ľavice a čo ju charakterizuje. Ľavica má presadzovať nižšiu daň z práce, vy ste ju zvýšili, má presadzovať nižšie sociálne poistenie, vy ste ho zvýšili, idete proti menšinám nonstop, obhajujete diktátorov, to znamená Putina a všelijakých ako keby východných diktátorov, ich obdivujete ako riadia tvrdou rukou svoje krajiny, ste proti životnému prostrediu, čo všetko ľavica presadzuje na západ od nás.
Ale čo ste spravili ako tvrdí pravičiari? Znížili ste dane z dividend, to znamená, že tí, ktorí žijú z renty, tí najväčší boháči, tí majú nižšiu daň za vašej vlády. Vyhnali ste mladých ľudí z tejto krajiny a vyháňate ich nonstop. A jediného sociálneho partnera, s ktorým ste komunikovali prvú vlnu alebo prvú tohoročnú vlnu konsolidácie, bola cirkev. Teda nič proti cirkvi, ale vlastne vy ste urobili to, že ste sa nebavili s odbormi, vy ste sa vôbec nebavili so zamestnávateľmi, vy ste sa bavili len s cirkvou. To znamená, že v skutočnosti vy si mýlite kategóriu, do ktorej sa chcete zaradiť, vy nie ste sociálna ani demokracia, to znamená, že konečne si to škrtnite, možno ste to slovenská, hej, ale to SD si môžete škrtnúť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán Karas, to nebolo že zavádzanie z vašej strany, to boli čisté klamstvá. Prvá veta, že rozpočet je postavený na stabilite, zodpovednosti a sociálnej spravodlivosti. Idete presne opačne. Vy sociálnu spravodlivosť považuje to, že ministri si tu zdvojnásobia platy, že poslanci si tu od úst odtrhnú 200 eur, to je pre vás sociálna spravodlivosť? Ale že necháte zamestnancov platiť zvýšené zdravotné odvody, prídu o 200 eur ročne, živnostníci o 1 000 eur ročne, to je pre vás sociálna spravodlivosť, že prevádzkovatelia hazardu a zbrojárske firmy sa tu majú ako prasce v žite, ale ľudia nemajú čo do úst, tak to je vaša predstava sociálnej spravodlivosti.
Vraj zodpovednosť. Zodpovednosť by bola, ak by ste ten dlh, ktorý tu vytvárate, investovali do ekonomiky. Namiesto toho tu máme najvyššie zdanenie práce vo V4, blížime sa na úroveň Nemecka. Jednoducho všetok dlh, ktorý vytvárate sa prejedá, na nakopnutie ekonomiky nejde takmer nič.
A stabilita, tak stabilita je len v tom, že v rozpočte si nechávate vatu, aby ste mali z čoho kradnúť, aby ste mohli naďalej robiť záchrankové tendre, kde aj podľa pána podpredsedu Danka bola vata 800 miliónov, aby ste mali vatu pri hasičských autách a tak ďalej. A na grécku cestu ste nás naviedli vy a týmto rozpočtom ešte pridávate plyn, aby sme tam boli čím skôr.
A ak hovoríte o ekonomickom protivetre alebo že ak Nemecko kýchne, tak Slovensko má chrípku, tak vám si dovolím pripomenúť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán kolega Karas, ja oceňujem tvoje vystúpenie, pretože sa z radov opozície nie často dostávame k nejakým faktografickým číslam, aj keď sa tým oháňajú a bolo tu niekoľko ľudí, ktorých si podľa mňa ty predčil svojím vystúpením, pretože aspoň si povedzme o takom pánom Jakabovi, ktorý si tu potreboval aj infantilne niečo nakresliť, čo vy ste nepotrebovali, pán kolega Karas. Ale stále sa tu na nás valí určitá kritika, ktorá z mnohých strán vôbec nie je opodstatnená, pretože konsolidácia je inými slovami aj zodpovednosť voči budúcnosti, voči mladým ľuďom, zodpovednosti voči štátu, pretože veľmi nezodpovedne sa správali bývalé vlády, kde sú dnes ľudia ako pán Matovič a ostatní všetci, ktorých mená na Slovensku ľudia veľmi dobre poznajú, pretože oni ani nerozostavali Slovensko, ako to robí náš minister dopravy, nepostavili ani žiadnu nemocnicu na východe, žiadny pán Naď sa takto nesprával, že by tak rýchlo a efektívne sa snažil postaviť ľuďom ďalšiu nemocnicu, ako je to aj v Banskej Bystrici. Tak ich prínos pre ľudí, aký mali, tak to bolo napríklad sledovanie korytnačky močiarnej za niekoľko miliónov alebo slimáka, alebo výberu vhodného typu stromu, na ktoré boli rôzne občianske združenia napojené z Progresívneho Slovenska, kde pracovalo napríklad aj na ministerstve životného prostredia, na rôznych ďalších ministerstvách stovky až tisíce dohodárov, ktorí cicali štátny rozpočet a práve kvôli takýmto ľuďom aj sa štát neuveriteľne zadlžil. My musíme konsolidovať, niežeby sme chceli, deje sa to aj v iných štátoch Európy a, žiaľ, je veľmi smutné, že skôr ľudia vyzývajú opäť na to, aby sa predstavitelia našej vlády zatvárali do basy len kvôli tomu, že my sa správame zodpovedne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Karas, ozaj veľmi slušné, kultivované vystúpenie na rozdiel od našich priateľov z opozície, ktorí tu nosia všelijaké papiere, ktoré majú popísané, hlavne tí páni z tých posledných rád, kút hanby.
A áno, pán Štefunko, my komunikujeme s KOZ, my s nimi nepijeme pivo ako niekto z Progresívneho Slovenska.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred nami je rozpočet, ktorý má určovať smerovanie Slovenska na najbližšie roky. Ale keď sa pozrieme na jeho reálne parametre je to skôr rozpočet zbožných prianí než zodpovedného hospodárenia.
Ja sa v tejto svojej rozprave už nechcem venovať minulosti a konsolidácii a nechcem sa tu doťahovať s ministrom financií o tom, kedy aký deficit bol, kto čo povedal, či v ´29, v ôsmom bude štyri, osem, desať alebo päť. Proste motal to tu včera asi hodinu, nedávalo to absolútne žiaden význam. Ja sa chcem pozrieť do budúcna, pretože minulosť je jasná, nemusíme sa tu o týchto číslach hádať, jednoducho vidíme, že dlh rastie a bude rásť, to potvrdzujú všetci, a tým pádom konsolidácia neexistuje a nemusíme sa baviť o ničom viac. Stačí jedna vec, dlh rastie, konsolidácia proste neexistuje.
Ale poďme teda do tej budúcnosti, ktorá je rovnako alebo ešte viac dôležitejšia a ministerstvo financií ju, rovnako zle sa na ňu pozerá, pretože rozpočet stojí na predpoklade, že slovenská ekonomika porastie o 0,8 % v budúcom roku, teda v roku ´25 a o 1,3 v roku ´26. Ale to je znova absolútna ilúzia. Priemyselná výroba v júli a v auguste klesla o 6 % oproti minulému roku a pokles sa týka práve kľúčových segmentov, ktoré máme na Slovensku a to je automobilový priemysel a energetika. Napríklad automobilka Jaguár úplne stála niekoľko mesiacov. Energetické podniky hlásia prepad a vláda napriek tomu stavia rozpočet na raste, ktorý je pri súčasných trendoch neudržateľný. A je neudržateľný aj preto, že táto vláda absolútne zlikvidovala priestor pre malé a stredné slovenské podniky a pre ich rast. Ak sa naplní teda že realistický scenár, teda rast blízky nule, tak dôjde k výpadku v daňových príjmoch znova možno o vysoké stámilióny a k takému vysokému deficitu, ktorý už teraz je alarmujúci.
Čo je najhoršie, tak tento rozpočet pritom vôbec neinvestuje do budúcnosti. Šetríme tam, kde by sme mali mať naše strategické a investičné priority a pritom prejedáme tam, kde by sa dalo oveľa lepšie hospodáriť. Napríklad každá rozpočtová kapitola prichádza približne o 15 % investičných výdavkov. Avšak jednotlivé úrady tvrdia, že ich rozpočty sú nerealistické a budú potrebovať dofinancovanie. Videli sme to aj včera na hospodárskom výbore, kde išla jedna štátna organizácia za druhou a jedna za druhou rozprávali o tom, ako nedokážu z týchto peňazí vyžiť. A to sa tu nebavíme o, ja neviem, nejakom štatistickom úrade, ktorý si poviete, však to nevadí, budeme mať zlé štatistiky, však tie sme mali zlé aj doteraz, ale to sa tu bavíme napríklad o jadrovom dozore. Táto organizácia povedala, že reálne nebudú peniaze na to, aby kvalitne dodržiavala svoje úlohy, ktoré má urobiť preto, aby tu niečo nevybuchlo. Povieme si že, možno nevadí, že nám tu nabúral vlak, ale keď jadrový dozor povie, že nemá dostatok financií na to, aby vykonával kvalitne svoju službu investovať ďalej do ďalšie rozmachu, tak to máme obrovský problém.
V čase keď iné krajiny regiónu investujú do svojej budúcnosti, my šetríme práve na oblastiach, ktoré by mali tvoriť základ dlhodobého rastu, na inovácie, vedu a regiónoch. Napríklad v oblasti podpory podnikania vidíme, že gro investícií smeruje do veľkých priemyselných projektov. Malé, stredné podniky, startupy či inovátori z toho prakticky nič nemajú a ich podpora zostáva symbolická. Zoberte si na porovnanie napríklad na podporu inovácií, startupov a malých, stredných firiem idú len jednotky milióny. Zoberte si napríklad energopomoc, kde štát chce minúť 435 miliónov eur, to je totálna definícia prejedania budúcnosti. Zoberte si, keby štát dal na podporu podnikateľského sektora malých, stredných slovenských firiem 435 miliónov eur, ako by to mohlo podporiť náš rast, ako by z toho potom boli dane, zamestnaní ľudia, všetko toto. Nie, my to namiesto toho prejeme a spálime hneď.
A podobne je to aj pri regionálnom rozvoji a teda projektoch, ktoré by mohli štartovať domácu ekonomiku. Na papieri sa síce hovorí o náraste výdavkov, ale je to čisto len z eurofondov. Tvárime sa dokonca, že tie eurofondy zrazu zázračne budeme vedieť čerpať, doteraz je presný opak. Veľmi rovnaké je to aj pri zelených riešeniach a ochrane životného prostredia. To sa opäť spomína ako priorita, ale v realite ide prevažne iba o peniaze z modernizačného fondu a eurofondov. Samotné národné investície sa znižujú. Tvárime sa, že ideme do zelenej transformácie, ale reálne ju financujeme iba z vonka.
A napokon veda a výskum. Rozpočet, ktorý by mal podporovať inovácie, obsahuje len zanedbateľné sumy pre civilný výskum. Krajina, ktorá chce byť moderná a konkurencieschopná nemôže dlhodobo prežívať bez systematických investícií do vedy a výskumu. Slovensko je dnes jediná krajina v našom regióne, a to hovorím aj na východ od nás, kde za posledné obdobie nevznikla žiadna technologická firma s väčšou hodnotou ako miliardu dolárov. V takom startupovom slangu sa tu hovorí, že nevznikol žiaden unicorn, čiže jednorožec. To označenie sa používa preto, lebo jednorožca len tak nevidíte, je to nejaké bájne zviera a je ho veľmi málo. Je ho tak málo, že na Slovensku nemáme žiadne. Zoberte si Poľsko, to ich má štrnásť, Estónsko dvanásť, Litva tri, Česko ich má šesť, Rumunsko tri, už aj Bulharsko má jedného, takisto Slovinsko, Chorvátsko tri, ale na Slovensku žiaden a pri hospodárení tejto vlády ani ďalší nebude, pretože rozpočet, ktorý by mal podporiť takéto technologické firmy im venuje 2,5 milióna eur. V Čechách alebo v Poľsku za to nemáte ani nejaký malinký sit fond alebo nejaký fond na podporu úplne začínajúcich firiem, už aj to je málo preňho na to, aby dokázal dobre investovať.
Slovensko ide proti trendu. Zatiaľ čo Nemecko, Poľsko a Česko zvyšujú svoje rozpočty na transformáciu priemyslu, digitalizáciu, zelenú ekonomiku a podporu ich lokálnych firiem, my to, naopak, znižujeme. Tento rozpočet nie je plánom rozvoja, ale je to plánom predĺžením klinickej smrti nášho hospodárstva. Šetrenie na investíciách, v regióne, vo vede a inováciách nás zo žiadnej krízy nevyvedie. A bez podpory malých a stredných firiem na Slovensku nás postupne čaká tá známa grécka cesta. Slovenská ekonomika je ako taký pacient na JIS-ke, ktorému namiesto liečby a záchrany dávame bylinkový čaj. Ak nezačneme investovať do budúcnosti, budeme čoskoro len splácať úroky z dlhu a viac a viac sa prepadávať do ekonomickej špirály smrť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za prejav. V zásade poviem len veľmi v skratke, že ten pacient na JIS-ke, nieže mu nedávame liečbu a nieže mu dávame len bylinkový čaj, ale ešte mu ako kebyže picháme do bokov, kopeme ho, bereme mu krv, nedávame mu vzduch, ale, naopak, mu ten vzduch bereme, to znamená, že ten pacient, ktorý by potreboval opateru a potreboval by reálnu pomoc, je vlastne motivovaný k tomu, aby bol udusený, aby zomrel. Takže sorry, ale nevyjadril si sa presne.