40. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
SNS, SMER aj HLAS o mne hovoria, že som Matovičov šašo. Ja som v divadle hral asi trikrát šaša, ale čo je, ja som šašo, ktorý nekradne, nekšeftuje, ktorý hovorí pravdu. Matovič má šaša, ktorý je čestný človek. Ale Fico má Gašpara, ktorý kšeftuje. A je také ruské príslovie, ktoré sa hodí na Tibora, rovno probudil si jaja i ruka v base. Je to strašné. Ale strašnejšie je to, že naozaj keď vás nevedia ako inak dehonestovať, lebo nekradnete, nekšeftujete, tak vás začnú urážať ako tuná Jula Jakaba, začnú vám nadávať, začnú vyťahovať minulosť, ako som pred 29 rokmi prebehol cez námestie v relácii, v svojej relácii, ktorá bola najobľúbenejšia na Slovensku, holý a teraz vám to vykrikujú, ale nevadí to napr., že Robert Fico s holým zadkom, ja som, prepáč, s holým zadkom robil Fico s holým zadkom tam trošku-trošku, teraz mladú prokurátorku a s holým zadkom teraz na Úrade vlády. Ja ako politik, videli ste ma s holým zadkom? Možno po tej vláde vašej, Andrejko, to všetci budeme s holým zadkom, ale aj vy, Andrejko, nebojte sa.
Je smutné, čo robíte, je smutné, že to robíte na Slovákoch a ešte smutnejšie je, že Slováci vám veria. Ja mám v okolí plno mojich dobrých známych, ktorí sú vaši voliči a ktorí povedia, že im to nevadí, že im nevadí, že ich okrádate a že im beriete peniaze, ale ja verím, že na Slovensku je viac tých, ktorí to vidia. A ja chcem poprosiť všetkých tých, ktorí nechodia voliť, všetkých tých, ktorí vidíte, že vás táto suita okráda, prosím, dajte im to vo voľbách pocítiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som na úvod som tu už dnes v rozprave ráno, keď vystupoval kolega Hajka, povedal, kolega Hajko povedal, že ak chce ísť pán minister Kamenický na dovolenku do Grécka, nech kľudne ide, ale nech tam neťahá Slovensko.
Ja budem hovoriť trochu o tom, ako prebieha konsolidácia na Slovensku za dva roky vlády Roberta Fica. Za dva roky sme občanom tejto krajiny zobrali 7,4 mld. euro. 7,4 mld. euro boli doterajšie konsolidácie, keď si načítate jednu, druhú, tretiu. Čo sa ale deje s deficitom? Ten neklesá, naopak stúpa a výdavky štátu sa z roka na rok zvyšujú. My nešetríme, ale zdierame ľudí. Zdierame firmy, zdierame ľudí, ktorí prinášajú hodnoty, zdierame živnostníkov, zamestnaných, zdierame ľudí, ktorí každý jeden deň chodia do práce, platia odvody, tých všetkých ľudí konsolidáciou za posledné dva roky zdierame. Zopakujem ešte raz, vláda za dva roky zobrala ľuďom, firmám 7,4 mld. euro. Nie je pravdou, čo sa hovorí, že teraz 1,2, všetky tri konsolidácie si musíte spočítať, všetky tri konsolidácie si musíte spočítať, lebo ony nekončia, ony neustále pokračujú. Zvýšili sme dépeháčku, zvýšili sme odvody, zvýšili sme daň za poistenca. 7,4 mld. euro a ľuďom na Slovensku sa žije horšie. Čo vidia dnes, lebo o tom sa stále nehovorí, my si tu hovoríme, nakla... si tu osobné útoky, ten urobil to, ten urobil to. My sme volení poslanci, aby sme tu rozprávali veci, čo zažívajú ľudia bežne. Ja si myslím, že sa s tými ľuďmi stretávate všetci. A vám to takisto povedia, že sa naozaj žije v našej krajine horšie. Že nemáme lacnejšie potraviny, ako sme sľubovali. Že nemáme lacnejšie energie, že nemáme lacnejší život. Všetko sa z roka na rok zdražuje. Firmy zvažujú, čo budú robiť budúci rok, či vôbec budú ešte investovať do nejakých vecí, alebo budú prepúšťať svojich zamestnancov. To všetko sa stalo za posledné dva roky. Nikto z nás v opozícii nepovedal, že konsolidovať netreba. Nikto to nepovedal, ja som takého človeka ani jedného z poslancov nepočul, že by povedal, že konsolidovať netreba. My len hovoríme, že to robíte zle. Že to robíte zle a mali ste to robiť inak.
Ja som sa tešil pred mesiacom, keď som počul pána ministra Kamenického, keď povedal, že vláda bude šetriť polovicu nákladov na budúci rok pri konsolidácii na sebe. Aká je realita dnes? Je to, ani je to ani 500 mil. eur. Aj to nevieme, že či bude vôbec reálnych. Vláda na sebe nijak nešetrí, zase to všetko zoberie pracujúcim ľuďom. Ľudom, zopakujem ešte raz, ktorí dennodenne chodia do práce a robia za oveľa menšie platy, ako robíme my. Tí ľudia majú problém už si zaplatiť hypotéky. Tí ľudia majú problém zaplatiť svojim deťom krúžky. Tí ľudia majú problém zaplatiť bežné veci, ktoré predtým platili. Veď v našej krajine je jeden milión ľudí na hranici chudoby. O akých opatreniach sa tu bavíme? Prosím vás, o akých opatreniach sa tu bavíme, keď jeden milión ľudí je na hranici chudoby. Hovoríme, že pomáhame tým, tým. Viete, ktorá skupina je na Slovensku najohrozenejšia? Sú to jednoosoboví rodičia. Sú to rodičia, ktorí sami vychovávajú svoje deti. Tí sú najohrozenejší. A my sme im pri tejto konsolidácii nijako nepomohli. Tí rodičia budú mať drahšie potraviny, drahší život, drahšie krúžky, drahšie energie, budú mať, budú mať drahší život a oni už dnes rozmýšľajú, že čo ďalej, ako svojim deťom zabezpečíme tie veci, čo budeme robiť? Vláda na nich vôbec nijak nemyslela. Hovoríme tu stále, že pomáhame, sme sociálna vláda, nie, my nepomáhame tým najohrozenejším, ľuďom, jednoosobovým rodičom. Nikto o nich nehovorí. Veď sú tu nejakí, tak veď dobre, niečo bolo, nejak je. Nie, zabudli ste na nich. Zabudli ste na nich a na nich najviac doľahne konsolidácia. Povedzte mi, že to tak nie je, skúste mi to niekto vyvrátiť, že to tak nie je. Je to tak. Nehrajme sa, že sme tu nejakí sociálni, že tu je nejaká sociálnosť, lebo na tých najslabších ste zabudli. Tí ľudia musia chodiť denne do práce, keď ešte budú mať na budúci rok nejakú prácu, ak ich nejaký zamestnávateľ, nejaká automobilka alebo nejaký veľký koncern neprepustí, čo ďalej potom s týmito ľuďmi? Ste znížili príspevok v nezamestnanosti, z deviatich na pol roka. Čo bude s tými ľuďmi? Ja sa pýtam. Keď vidia všetko, čo sa deje, že 1,2 mld. ideme šetriť na zamestnávateľoch, na zamestnancoch a na sebe vláda ide šetriť 500 mil. euro, aj to nevie ako. Zabudli ste na nich. To treba otvorene povedať.
Ja sa budem ďalej rozprávať, videli ste včera vyjadrenie Únie miest Slovenska, že potrebujú pomoc so zabezpečením bezpečnosti na Slovensku. Že v mestách nám prepuká kriminalita. Keď sme to rozprávali pred rokom, vraveli ste, že tu klameme, že zavádzame, že to tak nie je. Ale keď sa rozprávate s policajtmi, ktorých je čoraz menej a menej hlavne v regiónoch na východnom Slovensku, tak vám povedia, že sú preťažení, že nikto nechce robiť ísť na obvodné oddelenia. A čo sa stalo, ako sme tým policajtom pomohli, aby sme ich prácu motivovali? Mali sľúbených 5 % navýšenie valorizácie. Zrazu sa sľub zo dňa na deň vytratil. Nikto sa nevie, nechce k tomu prihlásiť. Päť percent na ľuďoch, aby ste si vedeli reálne predstaviť, o akých peniazoch sa tu bavíme, je to 60 euro. Šesťdesiat euro sme nechceli dať policajtom, hasičom a horským záchranárom, ktorí dennodenne zachraňujú ľudské životy. Potom sa stane tragédia, ktorá sa stala pred dvoma dňami, a všetci politici úžasné statusy, hrdinovia skvelí, sme s vami, tlieskame vám, zachránili ste ľudský život, paráda, sme na vás hrdí. Ale nie vtedy, keď sa niečo deje, lebo títo ľudia sú pripravení každý jeden deň nasadiť svoj život, každý jeden deň chodia do tých osád tí policajti, tí záchranári, tí hasiči, každý jeden deň sa naťahujú s opilcami, každý jeden deň sa nechávajú urážať od ľudí, ktorí im nadávajú, každý jeden deň to robia, ale nikto pre nich nič nespraví. Minister vnútra je ticho a o nich viac nikto nerozpráva. Ja sa pýtam prečo? Keď hovoríme o nich, že sú hrdinovia, keď nám to vyhovuje, keď potrebujeme fotky, lajky. Oni sú hrdinovia stále. Šesťdesiat euro tvorila by 5-percentná valorizácia, keby ste dodržali to, čo ste im sľúbili. Nie, nedáme im to, nech robia. Viete, aký je nástupný plat policajta, hasiča? Tisícdvesto euro v hrubom. Priatelia, 1 200 euro, veď, preboha, veď to akože nikto za tie peniaze vám v Bratislave alebo tuná na západnom Slovensku robiť nebude. Taký je plat. A my sa tvárime, že sa nás to netýka, že všetko je v pohode, že život je gombička. Chýbajú nám policajti, chýbajú nám hasiči a mestá sa právom ohradzujú na štát, že potrebujú pomoc od štátu. Koho sa majú pýtať, keď štát nevie zabezpečiť základnú zložku, a to je bezpečnosť občanov? Sa choďte pozrieť v niektorých častiach na východnom Slovensku, že večer, večer už niektorí ľudia nechodia ani von. A to nie je že ja tu rozprávam, veď tu stačí vyjsť odtiaľto z Národnej rady, zobrať auto a treba sa ísť pozrieť, choďte sa prejsť do niektorých miest na východnom Slovensku večer, nestretnete tam nikoho, lebo ľudia sa boja, dochádza k drobným krádežiam. Keď prídete na drobnú krádež, že vám zmizne bicykel zo záhrady alebo vám zmizne, zmizne vám nejaký záhradný tento, policajti prídu, je to do 700 euro, vybavené, nikoho sa na to netýka, ideme preč. Toto je to, čo sme dosiahli tou, tou novelou Trestného zákona. Toto všetko je dopad toho všetkého, čo sme sa tu vtedy pred tými dvoma rokmi bili tu viacerí a robili sme tu nočné rokovania a neviem, čo všetko. Tu je dôsledok. Tu je dôsledok všetko týchto konaní. Ale doplácajú, a ešte raz, na to nedoplácate možno vy, na to doplácajú tí ľudia v tých regiónoch, vaši voliči...
=====

zákona. Toto všetko, toto všetko je dopad toho všetkého, čo sme sa tu vtedy pred tými dvoma rokmi bili tu viacerí a robili sme tu nočné rokovania a neviem, čo všetko. Tu je dôsledok. Tu je dôsledok všetko to, týchto konaní. Ale doplácajú a ešte raz, na to nedoplácate možno vy, na to doplácajú tí ľudia v tých regiónoch, vaši voliči, ktorí vám uverili, že to myslíte dobre. Ale oni na to doplácajú každý deň, oni sa na to musia pozerať, oni tam žijú, oni tam fungujú, oni tam, oni tam vychovávajú svoje deti. Teraz sme mohli pomôcť týmto hasičom, policajtom, záchranárom. Nespravili sme to tak. Načo? Netreba. Šesťdesiat euro k platu, netreba. My sme si zvoli... vláda si zvýšila dvojnásobné platy, my sme vám ukázali, jak sa povie, ako si vás vážime. Potom sa stane vlakové nešťastie a prídeme sa všetci odfotiť, poďakovať. Vy si vôbec viete predstaviť reálne, čo zažívajú tí ľudia, keď sa takéto nešťastie stane? Boli ste pri nejakom nešťastí? Tak si to vážme, že takýchto ľudí máme. Ale nielen statusmi a lajkami a facebookovými ďakovaniami, ale tým, že im tu pomôžeme. Pomôžeme tým najslabším, ako sú jednoosoboví rodičia.
Prejdem teraz plynule k téme, kde, kde som chcel poukázať na to, ako funguje štátny rozpočet a načo je míňaný. Viacerí z vás ste tu už druhé, druhé, niektorí ste tu možno tretie obdobie, tak si možno pamätáte, že v roku 2014, keď budem hovoriť teraz o zdravotníctve, sme dávali zo štátneho rozpočtu 4,4 miliardy eur na zdravotníctvo. Viete, koľko dávame dnes? Sto percent, 8,8 miliardy eur. Neverím tomu, že niekto z vás tu má pocit, že slovenské zdravotníctvo je na tom lepšie. Ak tak je, tak nech zdvihne ruku. Podľa mňa nikto z vás nedvihne ruku, lebo to tak nie je, lebo to tak nie je. Pacient je stratený. Jeho tá konsolidácia, sa tvárime, že sme do slovenského zdravotníctva dali viac peňazí, ale on to necíti nijak.
Ja vám poviem teraz svoj, svoj príbeh a pamätáte si ten záchrankový tender, ktorý sme tu riešili celá opozícia, hej? Celé leto sme to to riešili, sa spojila celá opozícia, za dve miliardy euro tender. Nesúhlasím s pánom predsedom, že došlo by tam k nejakému ušetreniu, lebo aj keby to robil štát, tak to robí za také isté peniaze. Ale ja som dal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, aby sa to vyšetrilo. Dnes som sa, chcel ísť preveriť, som si chcel ísť pozrieť spis, čo sa stalo? Vyšetrovateľ mi povedal, že mu prokurátorka zobrala spis a pridelila ho niekomu, kto tam je tri týždne aj s cestou. Vyzerá to, že ten prípad ide do stratena. Takže takto chceme vyšetrovať kauzy, kde sme sa tu hrdili, že my vyšetríme, pán minister Kamil Šaško hovoril, že to je dobré, že ste dali, veď to treba vyšetriť. Ako môže vyšetrovať jedno ministerstvo, ktoré patrí tej istej strane? Veď to nevyšetrí nikto. A keď tam boli ešte ľudia napojení zo strany HLAS, tak to nikdy nikto nevyšetrí. Ja proste tomu neverím. Ja tomu proste nevi... ja neverím, že to vyšetrí. Ja hovorím, že sa to nevyšetrí. Ale aj tak sme si splnili svoju povinnosť. Ide o občanov tejto krajiny. To je tender za dve miliardy euro.
Pán poslanec (rečník sa obrátil na spravodajcu), môžte kývať s hlavou, za dve miliardy euro, veď to je vážna vec. A my sme teraz, viete, čo sa teraz deje v záchranke, že nikto nevie, čo bude. Nikto nevie, čo bude. Nikto nevie, že či to bude pokračovať, či čo, počúvame tu hocijaké návrhy od politikov. Neúprimné. Dve miliardy euro zo štátneho rozpočtu nevieme.
Štátny rozpočet v zdravotníctve sme rozdelili po kapitolách. Ide tam viac peňazí. Teraz si vezmite takého bežného človeka, ktorý nemá žiadny kontakt, nemá komu zavolať, sedí, sedí doma a dostane nejaké ochorenie, že čo spraví, hej? Tak zavolá svojmu obvodnému lekárovi, ten mu povie, že nemá voľný termín, lebo bude mať voľný termín až o týždeň, lebo má obsadené, keď nejaký má. Ak tam príde, urobí mu nejaké odbery, zistí mu nejaké vyšetrenia a povie mu, že no, že máte zlé výsledky, mali by ste ísť na CT-čko, na MR-ko. Ak nikoho nepozná, termín tri až pol roka. Tri až pol roka je na vyšetrenie. Chápete ma, o čom sa bavíme? Že keď má niekto onkologické ochorenie, niekto má onkologické ochorenie, tak on čaká tri až pol roka na vyšetrenie. To je neuveriteľné pre mňa, že sa tu vôbec bavíme o tom, že my tu necháme ľudí, ktorí celý život v tejto krajine pracovali, všetci, kopec tých ľudí pracovalo viac ako 40 rokov pre túto krajinu vo fabrikách, v prevádzkach, na úradoch, hocikde inde, a ten človek sa nevie, komu sa má dovolať. Nevie. Za pol roka, viete, čo sa stane s tým človekom, keď príde za pol roka na vyšetrenie? Niektorí sa toho ani nedožijú, keď majú onkologické ochorenie. A my dávame do slovenského zdravotníctva o sto percent viacej. Na budúci rok to bude skoro 10 miliárd. Desať miliárd. Si vezmite, že čo sú to za peniaze, čo dávame?
My dávame porovnateľné peniaze do slovenského zdravotníctva, ako dávajú iné krajiny okolo nás, ale máme horšie prežívanie. Aby ste si to vedeli predstaviť na dátach, nám zomrie o šesťtisíc ľudí viac na odvrátiteľné úmrtia. Šesťtisíc, to je jedna veľká dedina. Tí, ktorí ste z regiónov, viete, čo to je, šesťtisíc ľudí nám zomrie na odvrátiteľné úmrtia. Zomrie nám o 143 dojčiat viac ako v iných krajinách okolo nás. Chápete ma, že o čom sa bavíme? A dávame skoro desať miliárd do zdravotníctva. Kde skončia tie peniaze? Sme videli, kde. My sme odovzdali zdravotníctvo skupinám. A mne nevadia, ešte raz opakujem z tohto miesta, že sú tu, že sú tu skupiny. To ja nebojujem proti skupinám. Ja len hovorím, že štát má byť regulátor. Štát má hovoriť. Štát má hovoriť, aké sú pravidlá. Štát má hovoriť, že toto nie - toto áno. A štát to nerobí. Všetci si vyberajú zo zdravotníctva len hrozienka. Si vezmite teraz, že vy ste po nejakej nehode, po nejakom ochorení a máte ísť na dlhodobú hospitalizáciu alebo dlhodobú liečbu. Kam pôjdete? Veď týchto pacientov nikto nechce. Do toho sa neinvestuje, lebo to nie je zaujímavé.
Desať miliárd euro dávame do slovenského zdravotníctva a nedostávame za to to, čo by sme mali dostať. To je neskutočné. A tak je to so všetkým. Ja som dnes čakal, že minister Kamenický povie ministrovi zdravotníctva, že dávame ti síce väčšie peniaze, ale ty začni robiť reformy. Začni robiť reformy. Veď máme po... my máme nemocnice, ktoré sú poloprázdne. Máme nemocnice v regiónoch, ktoré sú poloprázdne a nevieme spájať oddelenia, lebo sa bojíme tým ľuďom povedť pravdu, že takto to fungovať dlhodobo nemôže, lebo nemáme zdravotné sestry, nemá sa kto o tých ľudí postarať. Namiesto toho, že by sme spájali celky a vytvárali jednak špičkové a kvalitné nemocnice, tak máme rozfŕkané celé Slovensko, kde sú piati-šiesti lekári a 15 sestier a nefunguje to. A my nechceme tým ľuďom povedať pravdu, že je lepšie, keď budete mať jednu centrálnu nemocnicu, kde vás záchranka privezie, bude to pre vás lepšie. My to nechceme povedať tým ľuďom. My budeme radšej hovoriť, že toto je správna cesta. To tak nemôže fungovať a dlhodobo to je neudržateľné. My takto, my takto slovenské zdravotníctvo zničíme za chvíľočku. Ale my to tým ľuďom nechceme povedať.
Viete, čo je najlepšie na slovenskom zdravotníctve? Poplatky. Eldorado. Dneska sa platí v ambulanciách, súkromných, halabala, a pritom sú poplatky nezákonné. Tam by mal takisto pán minister Kamenický povedať, haló, priatelia, ukážte mi, či máte e-kasy. Za čo, za čo tu vy vyberáte poplatky? Prečo to ide do čiernej ekonomiky? Prečo to nejde niekam inam? Tam by ste mali ďalšie peniaze. Ale nie, my sa tvárime, že všetko je v poriadku, je tu zmier, nech to takto funguje.
Ja sa pýtam ešte raz, aká je pridaná hodnota toho bežného človeka, ktorý celý život platil dane? V slovenskom zdravotníctve. V sociálnej oblasti. V školstve. Aká je pridaná hodnota? Ja nevidím žiadnu. A to neberte v zlom, veď my tu za dva roky sme dali desať návrhov zákonov. Desať návrhov zákonov. Ani jeden neprešiel. Keby si ich dakto osvojil, pomôžu ľuďom v tejto krajine. Lebo (reakcia z pléna), máte pravdu.
Čo ďalej s rozpočtom? Tento rozpočet, ako povedal kolega Hajko ráno, ak prejde, budeme konsolidovať ďalšie štyri roky. Taká je holá pravda. Lebo je, lebo vy na sebe nijak nešetríte. Toto je holý fakt. Budeme tu ďalšie štyri roky ľuďom rozprávať, že si utiahnite opasky, ale z čoho si tí ľudia, bežní, majú utiahnuť opasky? Veď niektorí už majú utiahnuté opasky tak, že sa už môžu za nich zavesiť. To je na tom to najhoršie.
Môžeme sa tu teraz baviť, smiať, rozprávať si, že nech si tu porozprávajú, veď pohodička, je tu, je desať hodín večer, veď nech sa tu rozpráva do rána. Ale treba rozprávať ľuďom pravdu. Pravdu. Fakty. Pravdu. A tá nie je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, Andrejko.
Jeden milión ľudí je ohrozených. Andrejko, a opatrne. Veľa semafórov je po ceste. (Smiech v sále.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán Pročko, máte neoficiálne upozornenie za neslušné správanie, porušovanie § 32.

Pročko, Jozef, poslanec NR SR
Odsek 7 ústava tri. Bol to môj hodnotiaci úsudok, Gašpar, Tibor. Je také príslovie. Je také príslovie, pán Majerský na vás reagujem, že keď ste obžalovaný, je to problém. Musíte sa z toho nejako dostať. Pán Majerský, na vás reagujem. Viete, ten druhý, čo hovoril. Keď ste obžalovaný, tak musíte, mali by ste aj sudcov nejako možno ovplyvňovať. A budem na vás reagovať ďalej. Jeden milión ľudí je ohrozených. Ale čo je smutné, že tí ľudia sú aj voliči Roberta Fica. Ale to nie je smutné, to je katastrofa. Ja mám taký jeden príklad.
Bola za mnou jedna pani, ona vie, že mám neziskovku dlhé roky, pomáhali sme už aj predtým, a teraz prišla poprosiť o pomoc. Pomohli sme jej, ale ja ju viem, ja ju poznám, ja viem, koho je ona volička. A som sa jej spýtal, že vám nevadí, že človek, ktorého volíte, Robo Fico vám toto robí? Viete, čo mi povedala? On to nemyslí zle. Ale pomoc, prišla za mnou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem ti, Fero, za tvoj príspevok. Súhlasím s tebou, že tak poďme teraz rozprávať vládnej koalícii pravdu. Viem s tebou súhlasiť, že je potrebná reforma zdravotníctva. Potrebujeme kvalitné centrálne nemocnice, potrebujeme špecializovaných pracovníkov, potrebujeme zdravotné sestry, ale zároveň potrebujeme aj dobrú infraštruktúru, aby sa tie sanitky, záchranné zložky dokázali dostať na miesto načas. A dovoľte mi, a teraz to trošku aj premostím naspäť k tým samosprávam a hlavne ciferou, že akým spôsobom chceš zaručiť alebo akým spôsobom by si poradil vládnej koalícii urobiť takú reformu, keď druhou rukou zobrali peniaze z ministerstva dopravy, ktoré je zodpovedné za budovanie infraštruktúry, ale zároveň zobrali peniaze aj tým obciam, tým samosprávam, ktoré sú zodpovedné za tú infraštruktúru v danom meste? A tiež čo sa týka zmeny trestného zákonníka, je desiatky až stovky príbehov z reštaurácií, kedy zákazník príde, nezaplatí a odíde. A policajti sú absolútne bezmocní. Už niekedy sa stávajú aj tieto prípady, že tí majitelia tých reštaurácií ani nevolajú tú políciu, lebo aj tak tí policajti na konci dňa nič, nič nezmôžu.
Takže súhlasím s tebou, čo si povedal, že táto vláda sa nechová ani citlivo, ani sociálne, ale práve naopak... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem pekne, pán poslanec Majerský, za tvoje vystúpenie. Myslím si, že si to zhodnotil veľmi dobre a trefne. Ten štát momentálne v akej kondícii a ako každý jeden rezort v akom je doslova svrabe, to je do neba volajúci, do neba volajúce, už by som povedal, zúfalstvo, čo tu predvádza táto vláda na čele s Ficom, Pellegrinim, Šutajom Eštokom a Dankom. Keď si len zoberieme ten záchrankový tender, ich vlastný koaličný partner Danko povedal, že 800 miliónov eur sa rozkradne na tom záchrankovom tendri. Ja si to pamätám. Ale aká je situácia v demokratickom štáte? Po tom, ako na to upozorňujeme celé leto, po...
===== Keď si len zoberieme ten záchrankový tender, ich vlastný koaličný partner Danko povedal, že 800 miliónov eur sa rozkradne na tom záchrankovom tendri, ja si to pamätám. Ale aká je situácia v demokratickom štáte? Po tom, ako na to upozorňujeme celé leto. Po tom, ako pod obrovským tlakom to minister Šaško za stranu HLAS musel zrušiť, upotený, pamätám si to video ako sa neobjavoval pred novinármi, ale upotený natáčal video. Potom tam na tlačových konferancii, konferenciách vypil tri litre vody a nevedel to vysvetliť. Povedali, že to zrušili, nakoniec sa ukázalo, že ten predseda tej komisie povedal, že prebehlo riadne. No a potom, keď ty podáš trestné oznámenie, tak to prevelia na nejakého človeka, ktorý tam je tri týždne aj s topánkami. A čo je na tom najkrajšie? V úvodzovkách? Že keď demokratická opozícia zvolá schôdzu na odvolávanie Šaška, aby sme mu to vysvetlili, aby čelil otázkam, aby bol pod verejným tlakom tu v pléne Národnej rady, tak títo hrdinovia, ktorí nám tu vládnu, obžalovaní niektorí mimochodom. Niektorí ich majú synáčikov podosadzovaných na tých najvyšších funkciách, tak títo nám zatvárajú ústa a prehadzujú odvolávanie ministrov zo schôdze na schôdzu. Nie je to hanba?

Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec Majerský. Dneska som tu už zažil kadejaké bizarnosti musím povedať aj z, zo strany hlavne teda hlav, zo strany vládnej koalície. Ale taká úplne, že najväčšia, ktorá mi utkvela v pamäti a podľa mňa si ju budem dlho pamätať, bol, bol pán poslanec Muňko. Pán poslanec Muňko mal príhovor, ktorý sa skladal vlastne zo všetkého čo ste už počuli tisíckrát od ministra Kamenického, nebolo to nič nové. Ale to, čo bola pre mňa úplná akože taká by som povedal, že vhľad do duše, 23 ročné, rokov pôsobiaceho poslanca SMER-u v Národnej rade bolo, že zdravo...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Skúste, pán poslanec sa vrátiť, k pánovi poslancovi Majerskému. Dobre? No, v dobrom vám to hovorím.

Jakab, Július, poslanec NR SR
Upozornenie, súvisí to s tými. Vhľad do duše 23 rokov pôsobiaceho poslanca SMER-u, ktorý hovoril, že zdravotníctvo je v dezolátnom stave, presne tak ako si to hovoril ty. A ja som sa ho normálne pýtal, že počkajte, pán Muňko, ale však ste 15 rokov pri moci. Tak ako ty si hovoril, že 11 miliárd takmer je rozpočet na rok 2026 v zdravotníctve. Pandemický rok 2020 bol 5 miliárd. Je viac ako dvojnásobný, ale keď si hovoril o tých čakacích lehotách, ja nemám pocit, že by tí ľudia čakali dvojnásobne menej. Alebo, že by dostávali dvojnásobne kvalitnejšiu službu za to. Nie. Tie peniaze sa strácajú a dokonca to vidí aj pán poslanec Muňko. A keď som sa ho pýtal, že ako, že, že kto za to môže, on hovoril, že tá Zajacova reforma, že to bolo zlo. (Smiech.) A ja sa pýtam, že počkajte, ale Zajacova reforma má 22 rokov a vy 15 rokov vládnete. Ale zdravotníctvo hovoríte, že je v dezolátnom stave presne takisto ako tuto, pán Majerský z KDH. A pán Muňko, podľa mňa, ja neviem, že či má na to nejaké slová, ale ja si myslím, že celá vládna koalícia nato nemá slov.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán kolega za tvoje vystúpenie. Otvoril si viacero tém, a určite, všetci by sme mali šetriť. Tak ako šetria živnostníci, podnikatelia, samosprávy, bežní ľudia v rodinách, všetci sa snažia šetriť, ale štát žiaľ, nešetrí. Spomeniem tu ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy ide za 40 miliónov vyberať poradcov na PPP projekty. Na mosty, železnice, tunely, opravy mostov na cestách druhej triedy a tak ďalej. Počujete dobre, 40 miliónov ide ministerstvo dopravy vyhodiť na poradcov. Ministerstvo dopravy bude mať teraz o 58 miliónov menší rozpočet, ale musím povedať, že jeden človek z ministerstva dostal 42-tisíc odmenu za to, že kúpil drahšie lietadlo o deväť miliónov, nie o päť, pán Pročko, ale o deväť miliónov kúpil ten človek drahšie to lietadlo. Teraz sme boli svedkami nehody, ktorá sa stala, lebo si spomínal záchranárov, a tá železničná nehoda, chvalabohu, že neskončila nejako tragicky, ale to je aj dôsledok, že sa dáva málo financií do železníc. Ale minister ide dať 40 miliónov na poradcov, ktorí idú riešiť, že ktorí asi most by sa mal opravovať alebo kadiaľ by mala viesť diaľnica. Veď to už dávno vieme. A VÚC-ky alebo Slovenská správa ciest, ktorá stále hovoríme, že nemá ani lopatu a ani fúrik, tak asi by mala vedieť, že ktorý most v ktorom stavebnotechnickom stave sa nachádza a ktorý by sa mal opravovať a ktorý by sa nemal opravovať. Na to predsa nepotrebujeme nejakých poradcov za 40 miliónov eur.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolega Fero Majerský za tvoje vystúpenie aj za tvoju prácu v zdravotníctve. Správne si poukázal v akom stave je naše, naše zdravotníctvo, ale celkom prekvapivo pre mňa, nie každý v tomto parlament, v tejto sále s tým súhlasí. My sme mali na finančnom výbore takú rozpravu, ktorú inicioval, pán predseda Blcháč, tuto spravodajca, a teda tá debata bola, že vla alebo teda záver pána Blcháča, že to vlastne nie je také zlé, lebo a teda dôvod je, že v zdravotníctve pracujú aj, aj slušní lekári, slušní zdravotníci, takže vlastne to nie je také zlé. Nemôžeme kvôli nim hovoriť, že to je v takom katastrofálnom stave. No, tak napriek všetkým teda slušným, pracovitým ľuďom v zdravotníctve, ktorých, ktorí si zaslúžia náš obdiv, je na, ani tí nedokážu zachrániť naše zdravotníctvo ktoré, ktoré táto, táto partia, ktorá tu vládne už 14 rukov, rokov uniesla. A správ, správne si hovoril, že samozrejme, dá sa o všeličom debatovať. Ale ultimátny výsledok je, že na Slovenku zomiera päť tisíc ľudí viac ako napríklad v Česku každý rok, kvôli tomu, že nám, že nám zlyháva systém a tie príklady si uviedol. Čakačka na onkológiu, tak to, to akože hlava neberie. Ale sú tu poslanci, napríklad, predseda finančného výboru, ktorý si myslí, že to je v poriadku. Dojčenská úmrtnosť, správne ako si povedal, my sa približujeme k africkým krajinám, nie k západným krajinám ako, ako sme, sme chceli. No a v rozpočte, keďže to je rozprava o rozpočte, doterajšie rozpočty smerácke a všetky minulé teda priniesli takéto výsledky. Tak v rozpočte si oni napísali, že síce sa niečo ušetrí na liekoch a zdravotnej starostlivosti, ale vďaka tomu zaplatia väčšiu dividendu poisťovni Dôvera. Sú takí frajeri, že neviem, teda či to tam sa pomýlil nejaký úradník alebo ste to tam proste iba tak jednoducho napísali. (Reakcia z pléna. Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, František Majerský spomínal aj samosprávy. Zrejem asi viete v akom stave sú samosprávy, lebo máte v úmysle im zobrať z ich rozpočtov rezervné fondy. Že oni majú veľa peňazí, neviem koľko miliárd na rezervných fondoch. Čo myslíte, prečo ich tam majú? Z jedného jediného dôvodu, pretože musia hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a odkladať si na rezervný fond finančné prostriedky, aby mali na horšie časy. To nie sú peniaze na to, aby ich prejedli. Sú to peniaze na kapitálové výdavky. Áno, sú aj starostovia či primátori takí, ktorí by ich najradšej použili a rozpustili v bežných rozpočtoch. Ale predovšetkým ide o ušetrené peniaze na to, aby mohli kapitalizovať a rozvíjať svoje mestá a obce.
Druhá dôležitá vec. Mestám chcete zobrať 110 miliónov, župám 20 miliónov eur tým samosprávam, ktoré zodpovedne gazdujú, zodpovedne hospodária. A čo je ešte zaujímavejšie na tom celom príbehu, vy im prihadzujete ďalšie nové a nové kompetencie. Tak napríklad, už iba župám idete prihodiť sociálne kompetencie, ale bez peňazí. My chceme kompetencie a vieme ich robiť lepšie ako ich vie robiť štát, ale vy dávate iba povinnosti bez peňazí. Župy to bude stáť 46 miliónov eur. Prešovskú samosprávnu 10 miliónov. Toto musíme nájsť my v rozpočte. Nedávate nám k tomu aj peniaze. Alebo originálne kompetencie v školskej samospráve pri stredných školách. Ďalšie nové a nové státisíce eur, ktoré dostanú do kompetencie župy, mestá, ale bez peňazí.