40. schôdza

Takže pokračujem vo svojom vystúpení.
Pán minister, ja sa naozaj pýtam, že ja som to nepochopila viaceré vaše vstupy k tým hotelom, že, ani to uspokojenie, že či vlastne či dobre nerozumiem, že to budú hotely, lebo keď ľudia nechcú kasína, tak nechcú ich ani v hoteloch. To znamená, že keď raz proste sa v tých mestách a obciach rozhodli, bavíme sa hlavne, samozrejme, o mestách a bavíme sa teraz konkrétne o kasíne na Panónskej, o ktorom vieme, že mu má skončiť licencia, tak zjavne tento rýchly beh je tu kvôli tomu, aby ste toto kasíno zachránili a vaše reči o nejakom hoteli sú absolútne irelevantné, pretože je zjavné, že s ohľadom na to, ako je nastavený ten zákon, ak aj toto kasíno to vie splniť. Proste tam zrazu bude hotel. Veď akože to, veď je to úplne jasné, pán minister, že takto sa to dá predsa jasne, ja som si to prečítala, takto to čítam. Že ste tam vytvorili takú veľkú časovú medzeru, že ak budú chcieť vlastne v tom kasíne tam mať hotel, tak ho tam urobia. Tak ste to vytvorili, takýto priestor ste tam jednoducho dali. To znamená, že chcete vytvoriť priestor na to, aby tam to kasíno ostalo, na tom istom mieste, a vytvorili ste taký časový priestor, že nech si to proste urobia, ako sa im zachce.
Tak naozaj ja si myslím, že by ste sa mali zamyslieť, že či vlastne to, že ste za Stranu vidiek, či to sedí. Podľa mňa ste strana hazardu. Lebo ako to robíte, vy tu vlastne lobujete za hazard. Už sme tu stretli pri konsolidácii s tým, s čím ste prišli, je, že ste vlastne znížili príjem do štátneho rozpočtu, ktorý tu predsa mal ísť z tých kamenných herní, sme tam prišli o nejaké milióny, 7 mil. eur, ak sa nemýlim, tak tam ste zalobovali, automaty by sme mohli oveľa lepšie zdaniť, v Českej republike 35 %, na Slovensku 21 %, tak tam zjavne asi to cez vás nejde, aby aj tu normálna konsolidácia prebehla, bolo tu takéto opatrenie. Nie, nie, vy sem prídete a vy tu presadzujete hazard napriek tomu, že ľudia to v tých mestách nechcú. Naozaj ako, tak potom to povedzte naplno, hazard je moja cesta, hazard je moja politika. Som tu za stranu hazardu, lebo to ste, pán minister, to ste. Stranu hazardu teraz predstavujete, nie Stranu vidieka. Už dávno ste opustili akékoľvek, akékoľvek politiky, ktoré by s vidiekom súviseli, pretože ak ste proti tomu, čo chcú ľudia v samospráve, že si to odhlasovali a chcete to tu narýchlo o polnoci a po polnoci rýchlo odrokovať, no tak určite žiadnu Stranu vidieka vy tu nereprezentujete, naozaj nie. Naozaj nie, pretože to, čo by vám malo byť potom blízke, je priama demokracia tých ľudí v miestnom referende. Vy to, čo idete urobiť, je, že vy idete proti hlasom ľudí, ktorí sa už vyjadrili v tých miestnych referendách, že tam tie kasína nechcú. Vy teraz o polnoci to tu chcete prevalcovať nedôstojne, porušujúc absolútne všetko. A ja sa domnievam, že to je na hranici, pri najmenšom na hranici ústavnosti. Že vlastne ľudia sa v miestnych referendách rozhodli, že tam tie kasína nechcú, to nie je že jeden, dvaja, traja, v Bratislave je to vyše 100-tisíc, ktorí sa zúčastnili tohto miestneho referenda a vy to tu teraz idete prevalcovať narýchlo, a fakt ste to vlastne napasovali aj s tou účinnosťou, že to rýchlo chcete stihnúť, zjavne očakávate, že vám v tom bude veľmi súčinne pomáhať aj pán prezident, aby ste to stihli, aby to bolo aj v Zbierke zákonov, ale je to nechutné, je to nechutné. Tak aspoň normálne to povedzte, ja som tu proste za hazard, myslím si, že je to správne. Je dobré, aby ľudia stávkovali, nevadí mi, že sa tým ničia ľudské životy, rodiny že upadajú do finančných problémov, že to proste tí ľudia sa dostanú do cyklických stavov. Nie sú schopní riešiť, lebo hazard je cesta, je to moja cesta. Lebo toto robíte, toto robíte.
A preto my tu sme a preto tu vystupujeme takto neskoro, lebo tu chceme zastupovať ľudí. Veď aj vy ste tu za ľudí. Ste dostali, ste zástupcovia vo voľbách do parlamentu. A ľudia využili vlastne ten svoj hlas v tých miestnych referendách. To nie je v poriadku. Tak keď si myslíte, že je to také správne takto urobiť, prečo to neurobíte v normálnom čase? Prečo nedáte priestor, aby sme tu normálne rokovali, aby tomu bol daný priestor? Lebo musíte rýchlo zachrániť Panónsku a ešte ďalšie kasína? Keď si myslíte, že toto je výborná politika, no tak nech sa páči, no tak ju urobte. Ale prečo to musíte urobiť takýmto spôsobom, že musíte rýchlo proste zachrániť kasína. Tak keď si myslíte, že je to naozaj výborná cesta, tak tu normálne o tom rokujme v normálnom čase. Dajme si tomu priestor a čas a vystavte sa ľuďom. Vystavte sa ľuďom, nech, choďte im, zoči-voči sa im postavte, že toto idete urobiť a jasne im odpovedajte na otázky. A povedzte im, normálne to povedzte, áno, chcem, aby som tú Panónsku zachránil, presne o to mi ide, tak som to nastavil, tak to mám s tou účinnosťou vymyslené a keď tam budú chcieť hotel, no tak si ho tam urobia. Myslím si, že je to správne. Normálne nám to povedzte, povedzte to ľuďom, lebo ja to takto čítam, že tak to bude a tento priestor tu chcete vytvoriť. A potom je namieste naozaj to na rovinu povedať. Lebo chcieť takto v noci prevalcovať miestne referendu, ako na to, to chce naozaj ako silný žalúdok. To chce silný žalúdok toto urobiť. Lebo tie milióny skutočne za to nestoja, o ktorých vy tu rozprávate. Že ideme teraz tu proste tu ťažiť zo štátneho hazardu. Viete, ak chcete konsolidovať, tak sa treba vysťahovať z tej budovy, kde ste. To je veľmi jednoduché. Ak ste priniesli tento zákon, že treba konsolidovať, tak je to veľmi jednoduché riešenie, pán minister, veľmi jednoduché. Prečo ste v takej drahej budove? Urobte túto cestu. To je určite lepšia cesta pre ľudí. Takže nerozprávajte nám tu o konsolidačných opatreniach, keď jedno viete urobiť veľmi rýchlo. A to súvisí zjavne s vašou predstavou, ako narábate s tou mocou. Že nemáte hanbu sem prísť s konsolidačnými opatreniami, sem prísť so štátnym rozpočtom, chcieť to po nás zo dňa na deň, aby to bolo odrokované, a potom tu máte vyše 30 štátnych tajomníkov. A treba vám to opakovať, lebo to je hanba. To je hanba, že vy proste tu rozdávate verejné funkcie a od ľudí si vyberáte peniaze a potom sem ešte v noci prídete a idete ľuďom nechať, asi si hovoríte, že keď už ľudia proste budú naozaj z tých konsolidácií takí zrútení, no tak nech sa páči, aspoň nech si idú zahrať. To sa, nedá sa to pochopiť, že síce nemáte na zaplatenie účtov, ale, lebo tak to vlastne je, tak to začína, že ľudia nevedia zaplatiť účty, nevedia, ako ďalej, tak vlastne sa dostávajú do iných stavov mysle, keď stávkujú. Tak asi im chcete dať možnosť, aby proste takýmto spôsobom sa z týchto stavov asi dostali. Lebo tak to je. Tak to je. Začínajú stávkovať nešťastní ľudia. Množstvo nešťastných ľudí začína stávkovať, že nevideli to naplnenie života v inom. Áno, budú v strese, nebudú vedieť platiť účty, tak nech tie posledné peniaze tam na Panónskej im to poskytnete, tam je priestor. Ale to je strašné, to je strašné. A je to neuveriteľne arogantné a naozaj tu v Bratislave to presne vidíme. Tu presne to vidíme, ako narábate s tou mocou. Pretože prísť sem v noci a v noci rokovať o hazarde sa naozaj dá iba s vládnou koalíciou, kde proste sa nám namnožili autá s majákmi v Bratislave. Lebo takto to vyzerá, a preto sa vám to zdá asi absolútne v poriadku, aby sme tu rokovali aj o hazarde takto v noci. Lebo pre mňa je to nepochopiteľné, táto arogancia, naozaj nepochopiteľné je to pre mňa. Toľko tu sa tu premáva limuzín s majákmi ako to ešte nebolo, v čase konsolidácie. A to je neuveriteľné, že sem proste s takýmito vecami prídete.
Takže ja by som to, pán minister, iba na konci tak zhutnila, myslím si, že je naozaj namieste, aby ste zvážili, akú stranu reprezentujete, lebo Strana vidieku to určite nie je. Ja som si dovolila vám dať taký návrh, podľa mňa je to strana hazardu. Je absolútne nemorálne, že sem prichádzate s takýmto zákonom, aby sme tu rokovali v noci, bez toho, aby sme tu mali normálny rokovací priestor a čas, nieto, že cez deň, ale ešte v noci máme o tom rokovať. Je naozaj až nechutné, že nám rozprávate vlastne, že to sú peniaze, ktoré my tu vlastne využijeme a potrebujeme v rámci konsolidácie, keď iné opatrenia, ktoré sú absolútne očividné, ktoré máte urobiť kvôli konsolidácii, tak ich nerobíte. A je naozaj tiež nepredstaviteľné, že ste bývalým starostom a nevnímate, že keď sa ľudia raz rozhodnú v miestnom referende, že si niečo neprajú, tak to tu idete o polnoci zvalcovať.
Zjavne asi vás pohltila moc. Určite byť ministrom, tiež človek na to musí byť pripravený a ja si myslím, že vy ste v tomto ukážkou, že vy ste na to určite pripravený neboli. Už len to, ako s tou mocou narábate, toto je veľmi arogantné. Že sem prídete, neodpovedáte na otázky a prídete sem a myslíte si, že je absolútne v poriadku, aby sme o takomto návrhu zákona tu rokovali zo dňa na deň, aby ste ho tu prevalcovali a aby ste absolútne ignorovali to, že ľudia si to neprajú v tých mestách. Ako to je podľa prejav arogancie moci, že si myslíte, že toto si môžete dovoliť. Že si to môžete dovoliť a zjavne sme asi niekde posunuli tú hranicu prípustnosti, ako tu funguje nejaká demokracia a právny štát. Že takto si myslíte spoločne vo vládnej koalícii, ale to váš návrh zjavne, asi vám na tom najviac záleží, že toto sa proste môže. Že toto sa proste môže.
A ešte, ešte ja si vždy vypočujem, že počas covidu teda tu bolo viac skrátených legislatívnych konaní, ale teraz nie je žiaden covid. Teraz sa tu zachraňujú kasína a my sme preto tu v noci a v noci tu rokujeme. Žiadny covid tu nemáme. My tu v noci rokujeme, aby sme tu zachránili kasína. Naozaj, páni poslanci a panie poslankyne, naozaj v noci tu preto sme, aby sme tu zachraňovali kasína? Toto je naša úloha? Toto ste sľubovali vašim voličom, že v noci tu budeme rokovať, aby sme tu zachránili kasína? Naozaj?
Ja som zvedavá, s čím ešte prídete, lebo skutočne ma viete vždy niečím prekvapiť. A toto ma naozaj prekvapilo, že s takýmto niečím ste prišli a takýmto spôsobom to po nás chcete, aby to tu bolo takto odrokované. A áno, my robíme všetko preto, aby sme vám dali jasne pocítiť, že to je hrubo za hranicou, lebo nás nútite, aby sme vám to dali pocítiť, áno, nútite nás, nútite nás. A nefungujú tu kľúčové veci. A ja vám to pripomeniem, asi ste ďalší adept na návrh na vyslovenie nedôvery, pán minister, lebo ten spôsob, ako vykonávate vašu moc, tak asi do toho balíka ministrov, ktorí tu čakajú, aby sa tu prerokovali tie návrhy na vyslovenie nedôvery, tak je možné, že k tomu veľmi skoro tiež pristúpite, že táto arogancia, s ktorou pristupujete k vládnutiu, je neudržateľná. Je neudržateľná. A toto je toho ukážkou, toto, ako to teraz, ako to teraz realizujete.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
No, Mária Kolíková, bývalá ministerka spravodlivosti a súčasná poslankyňa za SaS, práve ukončila svoje vystúpenie v skrátenej rozprave k zákone o hazardu. Je takmer pol jednej ráno. A ja skutočne neznášam tie reči z druhej strany, že veď tu nemusíte byť, veď tu nemusíte sedieť. No, páni, musíme tu byť, pretože vy ste skrátili túto rozpravu, vy ste si odsúhlasili, že sa bude rokovať až do prerokovania bodu. Čiže áno, sme tu kvôli vám. Musíme tu sedieť, pretože máme právo vyjadrovať sa k týmto hlúpostiam, čo sem neustále nosíte do tohto pléna, a musíme, lebo sme v práci. A viete, keď chcete byť platený za prácu, tak do nej musíte aj chodiť. A, prosím vás, keď už sa nevyjadrujete k prerokúvaným veciam, tak aspoň nemajte tieto skutočne trápne a primitívne poznámky. To, že vy tu nemusíte sedieť, že stačí, keď prídete na hlasovanie a odklikáte si to, lebo v skutočnosti vy ste za to platení, tak to je váš problém. Ale my sme tu kvôli niečomu úplne inému.

Mária, mám len šesť sekúnd, päť sekúnd, takže všetkým prajem pekné sny a pekné ráno na zajtra. (Povedané s pobavením.)

Ďakujem pekne za slovo.
Čo dodať na záver? Pán minister, stále viete z toho odísť so vztýčenou hlavou, stačí naozaj ten zákon asi stiahnuť, chlapsky si povedať, že dobre, vyskúšali sme, nevyšlo to, hej, v decembri je schôdza, môžeme sa o tom pobaviť, hľadať riešenia, ako pomôcť aj tým vážnym veciam, ktoré tam sú, tým patologickým hráčom, tomu gamblerstvu, ako hľadať cestu von aj v rámci toho, že tá samospráva proste tu je a treba s ňou debatovať o týchto veciach. Stále sa dá odísť s normálnou vztýčenou hlavou, nikto sa vám nebude ani smiať, ani ponižovať, ani nič, to vám garantujem, že vám zatlieskame, keď sa toto udeje z vašej strany, že si priznáte, že to tentokrát nevyšlo. Stále je ten čas, stále to môžte urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem za, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za veľkorysosť. (Povedané s pobavením.)
Ja by som chcel iba doplniť kolegyňu Kolíkovú, že už tu v pléne dnes sme dokázali, že to SLK-čko, ktoré prišlo, ani v skutočnosti SLK-čko nie je. Dokonca som ja osobne presvedčený, že tento zákon, tento návrh zákona porušuje ústavu. Som presvedčený o tom, že ak tento zákon bude schválený, tak kolegovia komunálni poslanci, poslanci VÚC-ky, SMER-u, HLAS-u, Vidieka, SNS budú mať obrovský problém byť znovu zvolení, a ak toto schválite, ja vám garantujem, že budem prvý, ktorý bude na to poukazovať a budem všetko pre to robiť, aby tí poslanci tam neboli zvolení.
A na záver by som chcel povedať, že som veľmi smutný, že aj napriek tomu, že tu kolegovci čakali odpoveď, priamu odpoveď, bude, nebude, furt sa tu otáľa niečím, že tam hmm, možno niekde v priestore, takže ja by som poprosil pána ministra Huliaka, neviem, či ešte dnes budete reagovať, alebo budeme mať ešte pred sebou druhé čítanie, samozrejme, my už sa pripravujeme na druhé čítanie, budeme veľmi radi, keď spracujete celú túto rozpravu a pripravíte všetky odpovede, na ktoré my čakáme. A celkom ma zaujíma názor pána prezidenta, že či je pripravený tento zákon podporiť, či je pripravený sa postaviť za hazard. Toto je dosť dôležitý message pre republiku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj za tú vašu trpezlivosť s nami až do tejto neskorej hodiny, pretože dnes je už vlastne zajtra. A chcela by som povedať, že mňa dnes najviac, alebo teda včera najviac prekvapil ukážkový ačohentizmus tohto pána ministra, ktorý nás nazval zástupcami lobistov. A z tohto ja si teda odnášam naozaj akože zvláštny pocit a tiež sa teším aj na vystúpenie v druhom čítaní.
Ďakujem.

Vďaka za slovo.
Pani Kolíková, my sme to vlastne rozkľučovali, že pán minister celý deň nám nebol schopný odpovedať na úplne jednoduchú, detskú otázku, že či v Petržalke na Panónskej bude alebo nebude kasíno. A vy ste tomu dali úplne že na záver to najlepšie, pretože ak tam vznikne ten trojhviezdičkový hotel, tak pán minister bude mať aj kasíno, aj slovenský národný nevestinec, vedľa pálenicu v Petržalke, vymaľované. Paráda, radosť žiť. Zvážim, že či sa teda odsťahujem z tej Petržalky, pretože momentálne som v takom stave, že som na pol ceste, ale pri tejto ponuke, tejto vízie, že toto bude ten hlavný pútač pre najväčšiu bratislavskú mestskú časť, toto trojkombo, zvažujem, že nemením ten trvalý pobyt.
Takže ďakujem za vaše vystúpenie, nám všetkým, že sme to dnes dobačovali, a tešíme sa na druhé čítanie, budú ďalšie otázky, pán minister. Tešíte sa tiež, však?

Ďakujem, kolegyňa, za tvoje vystúpenie, veľmi dobre si vystihla tú aroganciu moci, ktorá tu skutočne panuje toto volebné obdobie. A paradoxne musím sa pridať ku kolegom, že sa taktiež teším na druhé čítanie, aj keď sme tu zajtra od skorého rána, od ôsmej, ale, viete, my máme takú motiváciu, my naozaj chceme meniť svet k lepšiemu a nás štartuje táto vaša arogancia, tento váš prístup k schvaľovaniu zákonov. Toto vaše myslenie nás naozaj štartuje k tomu, aby sme boli ešte aktívnejší. A keď chcete takto v noci rokovať, my sa prispôsobíme, nám to vôbec nerobí problém. My sa potešíme tomu, že vám to budeme trošičku kaziť, lebo práve tu sme preto, aby sme boli na strane tých ľudí, ktorí nechcú súhlasiť s tým, že tu funguje korupcia, ktorí nechcú žiť s tým, že tento štát sa nikam neposúva a že padá. Sme tu za tých ľudí, ktorí chcú, aby tento štát nejakým spôsobom prosperoval, aby mal budúcnosť, aby deti mali kde mať svoj domov. A my tu za to budeme ďalšie noci a ďalšie noci a budeme sa tešiť na podobné rozpravy. A zajtra sa aj teším na to, že pán minister snáď nám odpovie na niektoré z tých otázok, ktoré sme dali, pretože máme na to my právo, majú na to právo občania a tá vaša arogancia moci nás naozaj neodradí a budeme to ozvučovať a stále budeme tu, keď bude treba.
Dobrú noc vám všetkým prajem.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na zrýchlené konanie ohľadom zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý pokrýva vlastne dve také základné, dôležité oblasti odhliadnuc od toho, že meníme názov z Environmentálneho fondu na Environmentálny fond Slovenskej republiky.
Prvú vec a prvý okruh tém, ktoré riešime, je otázka, že v súčasnosti existujú určité subjekty verejného práva, ktoré nevedia čerpať a dávať žiadnu žiadosť na čerpanie v rámci Environmentálneho fondu ako napríklad rôzne vysoké školy, ktoré, povedzme si, chcú zatepľovať internáty a podobne. Táto úprava umožní vlastne rozšíriť podporu environmentálnych projektov aj v týchto prípadoch, samozrejme, za predpokladu, že bude schválená schéma. V prípade, že ide o subjekty, ktoré popritom vykonávajú nejakú podnikateľskú činnosť, že budú musieť, samozrejme, tieto pravidlá byť rešpektované z pohľadu poskytovania štátnej pomoci, to znamená, v prípade, že je tam nejaká podnikateľská činnosť typu napríklad ako vysoká škola, keď má príjem z prenájmu internátov, tak, samozrejme, že v tomto prípade by sa musela rozhodnúť, že buď nebude po dobu udržateľnosti projektu peniaze za prenájom internátov brať, ak by napríklad získali nejaké finančné prostriedky, povedzme, na opravu internátov, čo veľmi dobre všetci vieme, v akom je žalostnom stave, alebo, samozrejme, že potom by to muselo ísť v súlade so schémami štátnej pomoci, ktoré sú platné v Európskej únii podľa najmä schémy GBER.
No druhá vec, s ktorou sa stretávame, je napríklad, keď nastanú prípady ako, že má na svojom území, povedzme, obec nejakú skládku. V súčasnosti nevie obec žiadať o schému nejakej pomoci, vie len požiadať o úver. Aj to nie je úplne jasné, že či môže, alebo či to je vhodný nástroj na odstraňovanie environmentálnych záťaží v prípade, že sa stretávame najmä so záťažami, ktoré obce nespôsobili. To znamená, že tento zákon umožňuje vlastne Rade envirofondu nastavovať v rámci tých pravidiel, ktoré tu sú, podschémy, ktoré budú lepšie orientované podľa požiadaviek jednotlivých subjektov verejného práva. To, čo je dôležité, že, samozrejme, že podľa 414, zákon stále platí, delenie medzi napríklad to, že koľko musí ísť na kompenzácie, to je to, čo každý rok vláda schvaľuje, to znamená, tam sa jasne stanovujú percentá, že koľko ide na kompenzácie, povedzme, firmám, koľko ide na veľké zatepľovanie a koľko ide na vodovody, kanalizácie. To, čo napríklad meníme, že aby sa mohla viac používať schéma na podporu vodovodov a kanalizácií aj mimo chránených území, pretože veľmi dobre vieme, že územie Slovenskej republiky je prevažne neodkanalizované, od teda stredu na východ to platí takmer úplne. To znamená, že toto je druhá vec, ktorá sa rieši.
To, čo sa absolútne nerieši, je a tieto bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že tu má minister o niečom sám rozhodovať, ten mechanizmus zostáva presne taký, aký je, že rada navrhuje, minister podpisuje finálne rozhodnutia, takže toto je absolútny blud.
A druhá vec, ktorá teda vyvolala ten najväčší taký, by som povedal hneď až paniku, panický atak, bola otázka, ste to mohli dnes zachytiť, že štát ide zoštátňovať tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Nikde ani slovom nikto o tomto nepovedal, ani ten zákon o žiadnom zoštátňovaní nehovorí. To hneď zrejme vyvolalo paniku u tých, ktorí dnes v tejto oblasti pôsobia, že čo keď náhodou by sa to stalo. To, čo je dnes realita, že, áno, na Slovensku existuje jedenásť organizácií zodpovednosti výrobcov. Ja to vysvetlím občanom, aby ani, väčšina z nich podľa mňa ani nevie, ako tento mechanizmus funguje. To znamená, väčšina, drvivá väčšina už produktov dnes, ktoré sú balené, ktoré sú baterky, ktoré sú, neviem, čo všetko, tak majú určitú prirážku k tej cene a tá prirážka spôsobuje vlastne to, že ona ide do súkromných firiem, tých je teraz jedenásť a tieto súkromné firmy majú sa nejakým spôsobom starať o ten odpad, hej? Všade v Európe to robí poväčšine jeden-dva nejaké silné subjekty, v Maďarsku to je jeden, v Rakúsku, v Českej republike dokopy neni tých subjektov toľko, koľko je na Slovensku. No a to, čo je zaujímavé, že štát do dnešného dňa nemá nikde žiadne právo vstupovať na tento trh za predpokladu napríklad, že máme lokality, ako je východ Slovenska, kde napríklad, keď sme išli urobiť mechanicko-biologickú úpravu odpadu, tak tam bola taká pekná, veľká, šedá zóna. Keď sme si pozreli tú mapku, že vlastne kto, kde, ako je pripravený, tak východ pripravený nemohol byť, lebo to súkromné spoločnosti nezaujíma. Tie nám povedali, že, viete, tam žije málo ľudí, veľké vzdialenosti medzi obcami. Potom keď si pozriete, aké sú poplatky na Kopaniciach, tam zrazu sú dvojnásobné, pretože opäť nám povedali, že tam je veľa zákrut a že tam vlastne sa im viacerým nechce ísť a podobne. No a toto sa natíska teraz otázka, keď si napríklad pozrieme, aký obrovský posun dopredu urobilo napríklad pri aj environmentálnych záťažiach a narábaní s odpadmi napríklad neznáme slávne Taliansko, ktoré napríklad si zriadilo štátnu firmu Sogesid, to je mimochodom jedna z najrenomovanejších spoločností dnes v Európe, ktorá vyčistila viac ako 200-tisíc hektárov vysoko kontaminovaných rôznych areálov, rôznych skládok, tak keď som sa rozprával s ministrom životného prostredia Talianska, tak mi povedal, že ten model, pokiaľ bol postavený na tom, že štát nemôže nič a všetko nechajme súkromnému sektoru, tak výsledok bol, že Taliansko malo obrovské problémy so spracovaním odpadov, veď na konci si myslím, že každý aj tie príbehy o tej odpadárskej mafii poznal a Slovensko neraz bolo toho obeťou, pretože veľa toho odpadu končilo aj tu. No a v momente, kedy štát začal stanovovať veľmi jasné kritériá, tak viacerí tie kritériá začali podliezať. A to, čo je zaujímavé, že napríklad pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov na Slovensku neexistujú nejak jasné pravidlá, že koľko majú, v akej percentuálnej výške recyklovať, ako majú odmeňovať tých, ktorí recyklujú viac. Viacerí ste tu starostovia, primátori, nikto z vás nedostáva žiadne benefity významné od týchto spoločností, lebo by viac recykloval, lebo by viac recykloval, samozrejme, že takto by to malo byť, že obce, ktoré sú úspešnejšie v zbieraní odpadov, recyklácii, tak dostávajú od týchto spoločností väčšiu odmenu. Ale práve, naopak, tuná je dané, že peniaze tečú do súkromných firiem a tie súkromné firmy už nejak sa s tým popasujú, len štát od nás nič nevyžaduje, nemajú žiadne nároky.
No a práve tento model my budeme meniť, to znamená, chcem aj povedať, že všetkým tým lobistom, ktorí sem prídu, že ešte ten najhorší zákon len príde pre tieto spoločnosti, pretože ten zákon bude pojednávať aké percentá, z ktorých tokov odpadov, ako majú byť spracovávané. A vtedy naozaj nastane hodina pravdy a myslím si, že štát musí mať nástroj, ako vie na tento trh vstúpiť v prípade, že napríklad budú niektoré lokality, o ktoré záujem nie je alebo niektoré typy odpadov, o ktoré záujem nie je, jak teraz napríklad veľký záujem neni o zbieranie textilu alebo zbieranie ohorkov a podobne, však komu by sa chcelo, samozrejme, zametať ulice. Takže to sú také menej výnosné činnosti, takže do toho sa nikto nehrnie a to, myslím, že už aj tu niekde lieta pozmeňováčik, ktorý si pripravili OZV-čká, že však tam nech len štát je, len v tejto oblasti.
To znamená, to, čo chcem povedať, že Slovenská republika, videli sme to napríklad, keď prepukla slintačka, tam sme videli tú holú pravdu, že nebolo vlastne toho štátneho napríklad aj zariadenia pri spaľovniach, že kde by štát si vedel povedať, dobre, tu máme dostatočné kapacity na narábanie s týmto biologickým materiálom. Museli sme chodiť do Žiliny, sa doprosovať súkromnej spoločnosti, že či uprednostní štátny záujem, alebo bude teda preferovať plnenie, samozrejme, svojich kapacít na komerčné účely. A preto, áno, ja si myslím, že štát tak, ako by mal mať aspoň z bezpečnostných dôvodov jednu spaľovňu, tak ako by mal mať niekde jednu skládku, lebo napríklad to nás tiež čaká, keď my vyčistíme niektoré environmentálne záťaže, tak je taký jav, že keď vyčistíte environmentálnu záťaž, nemôžete na tom mieste nechať ten zbytkový materiál, ktorý je síce prečistený, lebo by ste tým vytvorili skládku a vy nemáte inštitút vytvorenia skládky. To znamená, že musíte to dať opäť niekam na nejakú skládku a z tohto dôvodu si myslím, že áno, že štát by mal mať aj svoju vlastnú skládku, aby sa nemusel chodiť potom doprosovať súkromníkom, že či tie veľké množstvá vie niekto zobrať a teda aby nám diktoval cenu. A to sú základné bezpečnostné parametre každého jedného štátu a myslím si, že, áno, patrí tam aj to, aby štát mal právo vstúpiť na trh OZV.
A to, čo problém je a to, čo vytvorilo teda najväčšie rozrušenie, to ste aj videli v podstate po tej tripartite, kde sa postavil ten pán z RÚZ a jeho vlastne podráždilo, nie nejaká debata o štátnom rozpočte, on si vymyslel nejaký príbeh neslušný, ja neviem aký, každý ste si to mohli vypočuť, že o žiadnu neslušnosť sa nejednalo, jednalo sa o obyčajné vyjadrenie názoru a problém je, že tento pán nám tiež zabudol povedať, že on je tiež, prosím pekne, napísaný v jednej OZV-čke, hej? To nám zabudol povedať, medzičasom už to vieme, že aj vlastne on bol v konflikte záujmov, že on figuruje v jednej z týchto firiem. No a problém tých firiem je ten, že dneska koľko si ony určia z peňazí, ktoré vyzbierajú a povedia si, že potrebujú na administratívu systému 15 %, 20 %, 25 %, 30 %, dnes nie je tej sily, ktorá by povedala, že viete čo, ale malo by to mať nejaké pravidlá. Dnes, keď sa ony dohodnú a povedia si, že na obhospodarovanie toho toku odpadu si ony z jedného eura zoberú tridsať centov, tak si nechajú tridsať centov. A štát sa na to pozerá a ľudia platia a firmy platia a poľnohospodári platia. Bolo aj stretnutie na ministerstve životného prostredia, kde teda oceňujem, ako vystúpila zástupkyňa poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá im teda povedala veľmi otvorene, čo za černotu sa jedná a oni, poľnohospodári, patria medzi tie subjekty, ktoré teda na to prispievajú, pretože všetky ich produkty sú balené. No a tento zákon, ktorý tu je na stole, hovorí teda o tom, že envirofond bude mať právo byť OZV-čkou a že maximálne vlastne tie administratívne poplatky by nemali presiahnuť 10 %. Myslím si, že opozícia dlhodobo kritizovala súkromné zdravotné poisťovne, že nemali stanovené, koľko percent môže ísť do administratívy a koľko percent si môžu vyplácať zisk, lebo verejné zdravotné poistenie prikazuje ľuďom platiť, to je jedna stránka, a druhá stránka, každý si povedal, že tak keď vám niekto zo zákona vytvára dopyt, že ľudia vám musia platiť, tak majte stanovené nejaké percentá, ktoré nemôžete prekročiť pri administrácii celej zdravotnej poisťovne. Zaujímavé, že tu v tomto systéme to nikdy nikoho nenapadlo, že tieto súkromné firmy, a, mimochodom, my sa bavíme približne o 130 miliónoch ročne, ktoré, keď si nechajú z toho 30 % každý jeden rok a nechajú si povedzme 40 miliónov, 30 miliónov, to je na nich, pretože štát je tam štatista, tak je zaujímavé, že prečo toto doteraz nikomu nevadilo, že sa neuplatnil ten istý princíp, ako sa uplatňuje pri všetkých zdravotných poisťovniach. Tieto firmy, ony tiež nevymysleli koleso. To, čo štát rozhodol zo zákona, že ľudia, spotrebitelia a firmy budete platiť vyššie ceny v odpadoch, vyššie ceny v obaloch a budete musieť prispievať týmto jedenástim firmám na ich živobytie, ktoré už sa s tým nejako pohrajú.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 1004 zo 14. októbra 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1046, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 62. schôdzi a uznesením číslo 134 zo dňa 14. októbra 2025 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.