40. schôdza

Ďakujem za slovo.
No, Mária Kolíková, bývalá ministerka spravodlivosti a súčasná poslankyňa za SaS, práve ukončila svoje vystúpenie v skrátenej rozprave k zákone o hazardu. Je takmer pol jednej ráno. A ja skutočne neznášam tie reči z druhej strany, že veď tu nemusíte byť, veď tu nemusíte sedieť. No, páni, musíme tu byť, pretože vy ste skrátili túto rozpravu, vy ste si odsúhlasili, že sa bude rokovať až do prerokovania bodu. Čiže áno, sme tu kvôli vám. Musíme tu sedieť, pretože máme právo vyjadrovať sa k týmto hlúpostiam, čo sem neustále nosíte do tohto pléna, a musíme, lebo sme v práci. A viete, keď chcete byť platený za prácu, tak do nej musíte aj chodiť. A, prosím vás, keď už sa nevyjadrujete k prerokúvaným veciam, tak aspoň nemajte tieto skutočne trápne a primitívne poznámky. To, že vy tu nemusíte sedieť, že stačí, keď prídete na hlasovanie a odklikáte si to, lebo v skutočnosti vy ste za to platení, tak to je váš problém. Ale my sme tu kvôli niečomu úplne inému.

Mária, mám len šesť sekúnd, päť sekúnd, takže všetkým prajem pekné sny a pekné ráno na zajtra. (Povedané s pobavením.)

Ďakujem pekne za slovo.
Čo dodať na záver? Pán minister, stále viete z toho odísť so vztýčenou hlavou, stačí naozaj ten zákon asi stiahnuť, chlapsky si povedať, že dobre, vyskúšali sme, nevyšlo to, hej, v decembri je schôdza, môžeme sa o tom pobaviť, hľadať riešenia, ako pomôcť aj tým vážnym veciam, ktoré tam sú, tým patologickým hráčom, tomu gamblerstvu, ako hľadať cestu von aj v rámci toho, že tá samospráva proste tu je a treba s ňou debatovať o týchto veciach. Stále sa dá odísť s normálnou vztýčenou hlavou, nikto sa vám nebude ani smiať, ani ponižovať, ani nič, to vám garantujem, že vám zatlieskame, keď sa toto udeje z vašej strany, že si priznáte, že to tentokrát nevyšlo. Stále je ten čas, stále to môžte urobiť.
Ďakujem.

Ďakujem za, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za veľkorysosť. (Povedané s pobavením.)
Ja by som chcel iba doplniť kolegyňu Kolíkovú, že už tu v pléne dnes sme dokázali, že to SLK-čko, ktoré prišlo, ani v skutočnosti SLK-čko nie je. Dokonca som ja osobne presvedčený, že tento zákon, tento návrh zákona porušuje ústavu. Som presvedčený o tom, že ak tento zákon bude schválený, tak kolegovia komunálni poslanci, poslanci VÚC-ky, SMER-u, HLAS-u, Vidieka, SNS budú mať obrovský problém byť znovu zvolení, a ak toto schválite, ja vám garantujem, že budem prvý, ktorý bude na to poukazovať a budem všetko pre to robiť, aby tí poslanci tam neboli zvolení.
A na záver by som chcel povedať, že som veľmi smutný, že aj napriek tomu, že tu kolegovci čakali odpoveď, priamu odpoveď, bude, nebude, furt sa tu otáľa niečím, že tam hmm, možno niekde v priestore, takže ja by som poprosil pána ministra Huliaka, neviem, či ešte dnes budete reagovať, alebo budeme mať ešte pred sebou druhé čítanie, samozrejme, my už sa pripravujeme na druhé čítanie, budeme veľmi radi, keď spracujete celú túto rozpravu a pripravíte všetky odpovede, na ktoré my čakáme. A celkom ma zaujíma názor pána prezidenta, že či je pripravený tento zákon podporiť, či je pripravený sa postaviť za hazard. Toto je dosť dôležitý message pre republiku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, aj za tú vašu trpezlivosť s nami až do tejto neskorej hodiny, pretože dnes je už vlastne zajtra. A chcela by som povedať, že mňa dnes najviac, alebo teda včera najviac prekvapil ukážkový ačohentizmus tohto pána ministra, ktorý nás nazval zástupcami lobistov. A z tohto ja si teda odnášam naozaj akože zvláštny pocit a tiež sa teším aj na vystúpenie v druhom čítaní.
Ďakujem.

Vďaka za slovo.
Pani Kolíková, my sme to vlastne rozkľučovali, že pán minister celý deň nám nebol schopný odpovedať na úplne jednoduchú, detskú otázku, že či v Petržalke na Panónskej bude alebo nebude kasíno. A vy ste tomu dali úplne že na záver to najlepšie, pretože ak tam vznikne ten trojhviezdičkový hotel, tak pán minister bude mať aj kasíno, aj slovenský národný nevestinec, vedľa pálenicu v Petržalke, vymaľované. Paráda, radosť žiť. Zvážim, že či sa teda odsťahujem z tej Petržalky, pretože momentálne som v takom stave, že som na pol ceste, ale pri tejto ponuke, tejto vízie, že toto bude ten hlavný pútač pre najväčšiu bratislavskú mestskú časť, toto trojkombo, zvažujem, že nemením ten trvalý pobyt.
Takže ďakujem za vaše vystúpenie, nám všetkým, že sme to dnes dobačovali, a tešíme sa na druhé čítanie, budú ďalšie otázky, pán minister. Tešíte sa tiež, však?

Ďakujem, kolegyňa, za tvoje vystúpenie, veľmi dobre si vystihla tú aroganciu moci, ktorá tu skutočne panuje toto volebné obdobie. A paradoxne musím sa pridať ku kolegom, že sa taktiež teším na druhé čítanie, aj keď sme tu zajtra od skorého rána, od ôsmej, ale, viete, my máme takú motiváciu, my naozaj chceme meniť svet k lepšiemu a nás štartuje táto vaša arogancia, tento váš prístup k schvaľovaniu zákonov. Toto vaše myslenie nás naozaj štartuje k tomu, aby sme boli ešte aktívnejší. A keď chcete takto v noci rokovať, my sa prispôsobíme, nám to vôbec nerobí problém. My sa potešíme tomu, že vám to budeme trošičku kaziť, lebo práve tu sme preto, aby sme boli na strane tých ľudí, ktorí nechcú súhlasiť s tým, že tu funguje korupcia, ktorí nechcú žiť s tým, že tento štát sa nikam neposúva a že padá. Sme tu za tých ľudí, ktorí chcú, aby tento štát nejakým spôsobom prosperoval, aby mal budúcnosť, aby deti mali kde mať svoj domov. A my tu za to budeme ďalšie noci a ďalšie noci a budeme sa tešiť na podobné rozpravy. A zajtra sa aj teším na to, že pán minister snáď nám odpovie na niektoré z tých otázok, ktoré sme dali, pretože máme na to my právo, majú na to právo občania a tá vaša arogancia moci nás naozaj neodradí a budeme to ozvučovať a stále budeme tu, keď bude treba.
Dobrú noc vám všetkým prajem.

Ďakujem, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ctené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na zrýchlené konanie ohľadom zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky, ktorý pokrýva vlastne dve také základné, dôležité oblasti odhliadnuc od toho, že meníme názov z Environmentálneho fondu na Environmentálny fond Slovenskej republiky.
Prvú vec a prvý okruh tém, ktoré riešime, je otázka, že v súčasnosti existujú určité subjekty verejného práva, ktoré nevedia čerpať a dávať žiadnu žiadosť na čerpanie v rámci Environmentálneho fondu ako napríklad rôzne vysoké školy, ktoré, povedzme si, chcú zatepľovať internáty a podobne. Táto úprava umožní vlastne rozšíriť podporu environmentálnych projektov aj v týchto prípadoch, samozrejme, za predpokladu, že bude schválená schéma. V prípade, že ide o subjekty, ktoré popritom vykonávajú nejakú podnikateľskú činnosť, že budú musieť, samozrejme, tieto pravidlá byť rešpektované z pohľadu poskytovania štátnej pomoci, to znamená, v prípade, že je tam nejaká podnikateľská činnosť typu napríklad ako vysoká škola, keď má príjem z prenájmu internátov, tak, samozrejme, že v tomto prípade by sa musela rozhodnúť, že buď nebude po dobu udržateľnosti projektu peniaze za prenájom internátov brať, ak by napríklad získali nejaké finančné prostriedky, povedzme, na opravu internátov, čo veľmi dobre všetci vieme, v akom je žalostnom stave, alebo, samozrejme, že potom by to muselo ísť v súlade so schémami štátnej pomoci, ktoré sú platné v Európskej únii podľa najmä schémy GBER.
No druhá vec, s ktorou sa stretávame, je napríklad, keď nastanú prípady ako, že má na svojom území, povedzme, obec nejakú skládku. V súčasnosti nevie obec žiadať o schému nejakej pomoci, vie len požiadať o úver. Aj to nie je úplne jasné, že či môže, alebo či to je vhodný nástroj na odstraňovanie environmentálnych záťaží v prípade, že sa stretávame najmä so záťažami, ktoré obce nespôsobili. To znamená, že tento zákon umožňuje vlastne Rade envirofondu nastavovať v rámci tých pravidiel, ktoré tu sú, podschémy, ktoré budú lepšie orientované podľa požiadaviek jednotlivých subjektov verejného práva. To, čo je dôležité, že, samozrejme, že podľa 414, zákon stále platí, delenie medzi napríklad to, že koľko musí ísť na kompenzácie, to je to, čo každý rok vláda schvaľuje, to znamená, tam sa jasne stanovujú percentá, že koľko ide na kompenzácie, povedzme, firmám, koľko ide na veľké zatepľovanie a koľko ide na vodovody, kanalizácie. To, čo napríklad meníme, že aby sa mohla viac používať schéma na podporu vodovodov a kanalizácií aj mimo chránených území, pretože veľmi dobre vieme, že územie Slovenskej republiky je prevažne neodkanalizované, od teda stredu na východ to platí takmer úplne. To znamená, že toto je druhá vec, ktorá sa rieši.
To, čo sa absolútne nerieši, je a tieto bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že tu má minister o niečom sám rozhodovať, ten mechanizmus zostáva presne taký, aký je, že rada navrhuje, minister podpisuje finálne rozhodnutia, takže toto je absolútny blud.
A druhá vec, ktorá teda vyvolala ten najväčší taký, by som povedal hneď až paniku, panický atak, bola otázka, ste to mohli dnes zachytiť, že štát ide zoštátňovať tie organizácie zodpovednosti výrobcov. Nikde ani slovom nikto o tomto nepovedal, ani ten zákon o žiadnom zoštátňovaní nehovorí. To hneď zrejme vyvolalo paniku u tých, ktorí dnes v tejto oblasti pôsobia, že čo keď náhodou by sa to stalo. To, čo je dnes realita, že, áno, na Slovensku existuje jedenásť organizácií zodpovednosti výrobcov. Ja to vysvetlím občanom, aby ani, väčšina z nich podľa mňa ani nevie, ako tento mechanizmus funguje. To znamená, väčšina, drvivá väčšina už produktov dnes, ktoré sú balené, ktoré sú baterky, ktoré sú, neviem čo všetko, tak majú určitú prirážku k tej cene a tá prirážka spôsobuje vlastne to, že ona ide do súkromných firiem, tých je teraz jedenásť, a tieto súkromné firmy majú sa nejakým spôsobom starať o ten odpad, hej? Všade v Európe to robí poväčšine jeden-dva nejaké silné subjekty, v Maďarsku to je jeden, v Rakúsku, v Českej republike dokopy neni tých subjektov toľko, koľko je na Slovensku. No a to, čo je zaujímavé, že štát do dnešného dňa nemá nikde žiadne právo vstupovať na tento trh za predpokladu napríklad, že máme lokality, ako je východ Slovenska, kde napríklad, keď sme išli urobiť mechanicko-biologickú úpravu odpadu, tak tam bola taká pekná, veľká, šedá zóna. Keď sme si pozreli tú mapku, že vlastne kto, kde, ako je pripravený, tak východ pripravený nemohol byť, lebo to súkromné spoločnosti nezaujíma. Tie nám povedali, že, viete, tam žije málo ľudí, veľké vzdialenosti medzi obcami. Potom keď si pozriete, aké sú poplatky na Kopaniciach, tam zrazu sú dvojnásobné, pretože opäť nám povedali, že tam je veľa zákrut a že tam vlastne sa im viacerým nechce ísť a podobne. No a toto sa natíska teraz otázka, keď si napríklad pozrieme, aký obrovský posun dopredu urobilo napríklad pri aj environmentálnych záťažiach a narábaní s odpadmi napríklad neznáme slávne Taliansko, ktoré napríklad si zriadilo štátnu firmu Sogesid, to je, mimochodom, jedna z najrenomovanejších spoločností dnes v Európe, ktorá vyčistila viac ako 200-tisíc hektárov vysoko kontaminovaných rôznych areálov, rôznych skládok, tak keď som sa rozprával s ministrom životného prostredia Talianska, tak mi povedal, že ten model pokiaľ bol postavený na tom, že štát nemôže nič a všetko nechajme súkromnému sektoru, tak výsledok bol, že Taliansko malo obrovské problémy so spracovaním odpadov, veď na konci si myslím, že každý aj tie príbehy o tej odpadárskej mafii poznal a Slovensko neraz bolo toho obeťou, pretože veľa toho odpadu končilo aj tu. No a v momente kedy štát začal stanovovať veľmi jasné kritériá, tak viacerí tie kritériá začali podliezať. A to, čo je zaujímavé, že napríklad pri týchto organizáciách zodpovednosti výrobcov na Slovensku neexistujú nejak jasné pravidlá, že koľko majú, v akej percentuálnej výške recyklovať, ako majú odmeňovať tých, ktorí recyklujú viac. Viacerí ste tu starostovia, primátori, nikto z vás nedostáva žiadne benefity významné od týchto spoločností, lebo by viac recykloval, lebo by viac recykloval, samozrejme, že takto by to malo byť, že obce, ktoré sú úspešnejšie v zbieraní odpadov, recyklácii, tak dostávajú od týchto spoločností väčšiu odmenu. Ale práve naopak, tuná je dané, že peniaze tečú do súkromných firiem a tie súkromné firmy už nejak sa s tým popasujú, len štát od nás nič nevyžaduje, nemajú žiadne nároky.
No a práve tento model my budeme meniť, to znamená, chcem aj povedať, že všetkým tým lobistom, ktorí sem prídu, že ešte ten najhorší zákon len príde pre tieto spoločnosti, pretože ten zákon bude pojednávať aké percentá, z ktorých tokov odpadov, ako majú byť spracovávané. A vtedy naozaj nastane hodina pravdy a myslím si, že štát musí mať nástroj, ako vie na tento trh vstúpiť v prípade, že napríklad budú niektoré lokality, o ktoré záujem nie je alebo niektoré typy odpadov, o ktoré záujem nie je, jak teraz napríklad veľký záujem neni o zbieranie textilu alebo zbieranie ohorkov a podobne, však komu by sa chcelo, samozrejme, zametať ulice. Takže to sú také menej výnosné činnosti, takže do toho sa nikto nehrnie a to, myslím, že už aj tu niekde lieta pozmeňováčik, ktorý si pripravili OZV-čká, že však tam nech len štát je, len v tejto oblasti.
To znamená, to, čo chcem povedať, že Slovenská republika, videli sme to napríklad, keď prepukla slintačka, tam sme videli tú holú pravdu, že nebolo vlastne toho štátneho napríklad aj zariadenia pri spaľovniach, že kde by štát si vedel povedať, dobre, tu máme dostatočné kapacity na narábanie s týmto biologickým materiálom. Museli sme chodiť do Žiliny sa doprosovať súkromnej spoločnosti, že či uprednostní štátny záujem, alebo bude teda preferovať plnenie, samozrejme, svojich kapacít na komerčné účely. A preto, áno, ja si myslím, že štát tak, ako by mal mať aspoň z bezpečnostných dôvodov jednu spaľovňu, tak ako by mal mať niekde jednu skládku, lebo napríklad to nás tiež čaká, keď my vyčistíme niektoré environmentálne záťaže, tak je taký jav, že keď vyčistíte environmentálnu záťaž, nemôžete na tom mieste nechať ten zbytkový materiál, ktorý je síce prečistený, lebo by ste tým vytvorili skládku a vy nemáte inštitút vytvorenia skládky. To znamená, že musíte to dať opäť niekam na nejakú skládku a z tohto dôvodu si myslím, že áno, že štát by mal mať aj svoju vlastnú skládku, aby sa nemusel chodiť potom doprosovať súkromníkom, že či tie veľké množstvá vie niekto zobrať, a teda aby nám diktoval cenu. A to sú základné bezpečnostné parametre každého jedného štátu a myslím si, že, áno, patrí tam aj to, aby štát mal právo vstúpiť na trh OZV.
A to, čo problém je a to, čo vytvorilo teda najväčšie rozrušenie, to ste aj videli v podstate po tej tripartite, kde sa postavil ten pán z RÚZ a jeho vlastne podráždilo, nie nejaká debata o štátnom rozpočte, on si vymyslel nejaký príbeh neslušný, ja neviem aký, každý ste si to mohli vypočuť, že o žiadnu neslušnosť sa nejednalo, jednalo sa o obyčajné vyjadrenie názoru a problém je, že tento pán nám tiež zabudol povedať, že on je tiež, prosím pekne, napísaný v jednej OZV-čke, hej? To nám zabudol povedať, medzičasom už to vieme, že aj vlastne on bol v konflikte záujmov, že on figuruje v jednej z týchto firiem. No a problém tých firiem je ten, že dneska koľko si ony určia z peňazí, ktoré vyzbierajú a povedia si, že potrebujú na administratívu systému 15 %, 20 %, 25 %, 30 %, dnes nie je tej sily, ktorá by povedala, že viete čo, ale malo by to mať nejaké pravidlá. Dnes, keď sa ony dohodnú a povedia si, že na obhospodarovanie toho toku odpadu si ony z jedného eura zoberú tridsať centov, tak si nechajú tridsať centov. A štát sa na to pozerá a ľudia platia a firmy platia a poľnohospodári platia. Bolo aj stretnutie na ministerstve životného prostredia, kde teda oceňujem, ako vystúpila zástupkyňa poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá im teda povedala veľmi otvorene, čo za černotu sa jedná a oni, poľnohospodári, patria medzi tie subjekty, ktoré teda na to prispievajú, pretože všetky ich produkty sú balené. No a tento zákon, ktorý tu je na stole, hovorí teda o tom, že envirofond bude mať právo byť OZV-čkou a že maximálne vlastne tie administratívne poplatky by nemali presiahnuť 10 %. Myslím si, že opozícia dlhodobo kritizovala súkromné zdravotné poisťovne, že nemali stanovené, koľko percent môže ísť do administratívy a koľko percent si môžu vyplácať zisk, lebo verejné zdravotné poistenie prikazuje ľuďom platiť, to je jedna stránka, a druhá stránka, každý si povedal, že tak keď vám niekto zo zákona vytvára dopyt, že ľudia vám musia platiť, tak majte stanovené nejaké percentá, ktoré nemôžete prekročiť pri administrácii celej zdravotnej poisťovne. Zaujímavé, že tu v tomto systéme to nikdy nikoho nenapadlo, že tieto súkromné firmy, a, mimochodom, my sa bavíme približne o 130 miliónoch ročne, ktoré, keď si nechajú z toho 30 % každý jeden rok a nechajú si povedzme 40 miliónov, 30 miliónov, to je na nich, pretože štát je tam štatista, tak je zaujímavé, že prečo toto doteraz nikomu nevadilo, že sa neuplatnil ten istý princíp, ako sa uplatňuje pri všetkých zdravotných poisťovniach. Tieto firmy, ony tiež nevymysleli koleso. To, čo štát rozhodol zo zákona, že ľudia, spotrebitelia a firmy budete platiť vyššie ceny v odpadoch, vyššie ceny v obaloch a budete musieť prispievať týmto jedenástim firmám na ich živobytie, ktoré už sa s tým nejako pohrajú.
No a teraz to, čo my hovoríme, že dobre, môžte v tomto segmente fungovať, ale nemôžu vaše administratívne výdavky prekročiť 10 %. A tam nastáva teraz tá najväčšia sranda, ktorá teda ich tak veľmi vyrušila, pretože viete, tam sa nemusia robiť verejné obstarávania, samozrejme, že oni si to po kamarátoch rozhadzujú, no a zrazu im nevychádzajú, podľa ich názorov im nevychádzajú čísla, že niekde je to viac jak 10 %. Preto ja som veľmi rád, že tak, ako sme zviedli veľmi dôležitý boj o ochranu pitnej vody na Slovensku, že sme na predošlom rokovaní parlamentu schválili zákon, ktorý veľmi jasne vodárenským spoločnostiam dáva jasné pravidlá a dodnes nepochopím, prečo pani Stohlová a pán Sabo za to nehlasovali, prečo sa postavili na stranu tých vodárenských spoločností, ktoré tu využívali šedú zónu. Tuto stáli a tuto my sme mali pána Kalivodu, keď došiel s veľmi dobrým inak pozmeňujúcim návrhom, že aby sme riešili aj žumpy, pretože tí ľudia nemôžu za to, že nie sú napojení na kanalizáciu a nemôžu za to, že v roku 2023 napríklad prepadlo predošlej vláde 430 miliónov, ktoré na to mohli byť použité. Tak celý deň ste tu hovorili, že aký, kto mu to napísal a takto ste sa ho to dehonestujúco pýtali. Veľmi dobrý návrh. Potom ste tu hovorili, že keď to aj niekto stiahne, vyzývali ste ho, on to stiahol. On to stiahol, aby ste za to mohli zahlasovať, nakoniec zistil, že ste za to nezahlasovali, hej?
Takže nemám žiadnu pochybu o tom, že keď slovenská opozícia nezahlasovala za ochranu zdrojov pitnej vody na Slovensku, keď ste nezahlasovali za to, aby pitná voda patrila Slovákom, tak nemám žiadnu ani najmenšiu nádej, že vy by ste hlasovali za niečo, aby Slováci neboli zdieraní 30 % a ľubovoľnými poplatkami za to, že si tu pár spoločností, ktorých ani mená nevieme, rozdeľovalo trh a nakladalo s odpadmi, ako chcú. A keby sme videli nejaké výsledky, keby sme videli, že tie firmy postavili niekde nejaké, ja neviem, zariadenia na premenu odpadov na energiu a teplo, ale výsledok tohoto celého je, že sa boja jasných pravidiel.
Takže to, čo chcem povedať, je lož, že ideme niečo zoštátňovať, je lož, že ideme preberať niekoho biznis. To, čo je, štát tak ako má mať štátnu spaľovňu, tak aj má mať jednu štátnu skládku pre otázky bezpečnosti, tak štát potrebuje mať aj licenciu na to, aby vedel pre prípad po prvé núdze, ale po druhé aj toho, že existujú napríklad niektoré toky odpadov, ktoré už dnes Slovensko platí do Bruselu a na strane štátu sa nevyberajú, aby sa mohli priamo vyberať, aby tento systém vedel fungovať a aby, keď začneme vo veľmi blízkej budúcnosti dávať veľmi jasné, merateľné kritériá, keď nastavíme aj to, a to tu hovorím dopredu, aby mestá a obce, ktoré recyklujú, dostávali viac peňazí ako tie, ktoré nerecyklujú, aby tieto spoločnosti museli sponzorovať tých, ktorí v samospráve sú naozaj že príkladní, aby si nenechávali tie peniaze, ale aby odmeňovali tieto samosprávy, tak tento systém, keď sa nastaví, tak je veľký predpoklad, že viacerí aj z týchto súkromných spoločností, ktorých mená ani bežný človek nepozná, že ten trh jednoducho zanechajú a štát musí mať právo a schopnosti tam, poprípade ak o to, o tú činnosť nebude v niektorých lokalitách záujem, aby vedel do toho vstúpiť.
No a teraz nachádzame sa, hovorím dlhšie, lebo nebudem v prvom čítaní vystupovať, takže som vlastne tú rozpravu dal do jednej, nachádzame sa v zrýchlenom konaní. To zrýchlené konanie je dôležité pri tomto zákone asi z troch dôvodov. Po prvé, dávame do súladu zákon o odpadoch, ktorý schválený už bol, aby tá účinnosť bola rovnaká, pretože zákon o odpadoch už predpokladá veci, ktoré tu sú.
Druhá vec, v zákone o Environmentálnom fonde otvárame aj možnosť, aby sme vedeli v budúcnosti napríklad efektívne financovať oblasti, kde sú infringementy, ku tomu sa hlásim, že, áno, štát potrebuje využívať aj envirofond na to ako, teraz poviem príklad, je lokalita Jelšava, kde je zlá kvalita vzduchu a to riešenie, ktoré predošlá vláda urobila, že poďme tam niekde nakúpiť piecky do pár bytových domov, každý dnes vie, ja som mal rokovanie s ľuďmi z daného okolia, každý vie, že žiadne dva bytové domy nič tu nevyriešia, že proste v Jelšave je to otázka či už podnikateľských aktivít, ktoré tam sú, ktoré spôsobujú horšiu kvalitu vzduchu, ale zároveň je to aj otázka širšej modernizácie vykurovacích zariadení v tej lokalite. Toto všetko sú oblasti, ktoré sú pod infringementom nie kvôli mne, ale to je roky a, samozrejme, že pri týchto veciach nie je možné a nie je v kapacite štátu, aby si v čase výdavkových limitov musel plánovať dopredu výdavky na ministerstve financií a presne ich vedel vyčísliť, že ktoré riešenie bude koľko finančných prostriedkov na cent stáť, pretože vidíte to vždy s riešením, ktoré tu sú. Viete, minulý mesiac sme schválili napríklad zákon, ktorý umožní štátu vstúpiť do vlastníctva a kultivácie niektorých skládok, ktoré sú napísané na osoby, ktoré sú takzvané nerespondentné alebo teda sú to, inak povedané, biele kone, ktoré v minulosti na seba prebrali skládky a tieto skládky dnes sú pod infringementom a štát nemá dnes alebo nemal do minulého mesiaca páku, ako tieto skládky ovládnuť a potom vymáhať, samozrejme, pohľadávky. Ale to, čo platí a to, čo zostáva, že teraz aj keď štát ich získa, tak treba, aby štát ich uzavrel. A dnes nie je v kapacitách štátu, keď každý kto vie, ako fungujú finančné limity, aby presne sa vedelo na rok dopredu povedať, že ktorá skládka aký obnos bude vyžadovať na to, aby bola zákonným spôsobom uzavretá a napríklad vyčistená. Takže k tejto časti je dôležité, že potrebujeme už v niektorých projektoch naozaj teraz postúpiť aj vzhľadom na to, že prešiel zákon o odpadoch, ktorý výrazným spôsobom v tejto oblasti nám rieši situáciu.
No a tretia vec je, že, áno, potrebujeme spustiť čo najrýchlejšie vstup štátu aj do oblasti, ktorá urobí poriadky tak, ako sme urobili poriadky s vodárenskými spoločnosťami, čo ešte raz hovorím, že mi je veľmi ľúto, že opozícia teda sa postavila na stranu tých šedých praktík a nie na stranu ochrany vody. Tak rovnako budeme potrebovať urobiť poriadok v tom, aby boli jasné, merateľné ukazovatele na strane týchto súkromných spoločností, OZV-čiek, čo za tie peniaze, ktoré dostávajú, budú musieť, aké hodnoty plniť. Sú štáty, ktoré napríklad vydali koncesiu niekomu, kto zaplatí ešte štátu, že vôbec môže operovať v oblasti odpadového hospodárstva a v tých štátoch sú veľmi jasné, merateľné ukazovatele, čo sa s odpadom musí diať, v akých percentuálnych objemoch a tak ďalej, v opačnom prípade o tú koncesiu prídu. Na Slovensku nič takéto nie je. Tuto je proste eldorádo, ktoré, každý sa tvári, najmä na tých webových stránkach, jak parádne každý narába s tým odpadom až do momentu, kedy sa ten odpad reálne nasleduje, že kam ide.
Takže ďakujem veľmi pekne za podporu zrýchleného konania vo výbore. Mali sme aj, otvorene poviem, debatu v rámci koalície. Zhodli sme sa na znení v podstate kompromisu v tej veci, že ak bude potrebné, my vieme stanoviť tie percentuálne výšky podľa oprávnených nákladov, ktoré nám budú definovať. To znamená, že nemusíme mať jedno percento uvedené v zákone, ale to, čo je podmienka tohoto zákona a z čoho ako predkladateľ neustúpim, je, aby envirofond mal všeobecné právo byť organizáciou zodpovednosti výrobcu pre všetky, pre všetky toky odpadov, hej? Nie to, čo by radi len videli tí, ktorí tie čerešničky si zobrali. Je to taká analógia ako v zdravotníctve. Myslím si, že, pán bývalý minister zdravotníctva tu sedí, tiež vie povedať, že aj niektoré zdravotnícke zariadenia by boli na tom oveľa lepšie, keby sa nezbavili niektorých profitabilných činností. Ale viete, keď si niekto povyberá tie najziskovejšie a nechá potom na štáte iba tie stratové a potom povie, pozrite, jak to my dobre robíme a vy v štáte, akí ste babráci. A takto isto to funguje tu. Takto isto to funguje tu, že tie zaujímavé toky odpadov bez toho, aby boli kontrolované, aby tam boli vyhodnocované nejaké jasné čísla, aby tam boli merateľné ukazovatele, tak tam si fungujú.
A skôr jak sem prídete a budete rozprávať, že štát nedal do tých firiem, čo-to do dozornej rady, dnešný zákon je tak deravý, že v dozornej rade môžete byť koľkokrát chcete, nedostanete sa k žiadnym údajom, k ničomu, nemáte žiadne právo od nich vyžadovať nejaké normy, ktoré majú, pretože najvyššia norma je zákon a ten zákon dnes je tak naschvál deravo nastavený, že žiadne objektívne kritériá na tie firmy nie sú. To znamená, avizujem to ešte raz pre všetkých, ktorí, viem, že tu behajú títo lobisti po chodbách, ten zákon, z ktorého vám príde zle, ešte len príde. Ten zákon bude zákon, ktorý dá poriadok do činnosti týchto súkromných spoločností, ktoré, ktorým len cinkajú tie eurá za to, že im to, že zákon prinútil ľudí a firmy, aby im jednoducho platili.
Takže, a keď s týmto zákonom prídeme vo veľmi krátkej dobe, tak je veľký predpoklad, že veľa tých spoločností nebude schopných za týchto podmienok, hoci to dnes nastavili, tú činnosť vykonávať a štát vtedy, áno, aby tu nevzniklo, nazvem to, nejaké Palermo, že tu budú odpadky po uliciach, štát potrebuje mať všeobecný titul, aby do toho vedel vstúpiť za predpokladu, že to nepreberú nejaké ich konkurenčné dnes existujúce subjekty.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Národnej rady rozhodnutím číslo 1004 zo 14. októbra 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o Environmentálnom fonde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1046, na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 62. schôdzi a uznesením číslo 134 zo dňa 14. októbra 2025 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja, ja ako ešte stále spracúvam, že čo sme tu teraz ráno od pána ministra zažili, čo to bol za výkon, lebo on sem mal prísť, minister Taraba sem mal prísť obhajovať skrátené legislatívne konanie. To už čo je za aroganciu, že on príde a povie, že on si to spojí s prvým čítaním, že on si to spojí s prvým čítaním, lebo on už potom nebude, nebude vystupovať. Vy tu máte zdôvodňovať, prečo tento parlament má rokovať o tom zrýchlene, prečo je to mimoriadna situácia. Toto je vaša úloha a vy ste tu namiesto toho, 25 minút ste rozprávali o všetkom možnom, spomenuli ste všetky vaše potrebné kľúčové slová, počuli sme tu, máme sa tu teda baviť o skrátenom legislatívnom konaní k envirofondu, tak počuli sme tu o zdravotných poisťovniach, počuli sme tu o potrebe štátnej skládky, počuli sme tu o slintačke, tradičné kľúčové slová odzneli ako Stohlová, Sabo, samozrejme. To tu naozaj, čo ste predviedli, to bol generátor náhodných slov, k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu ste, venovali ste tomu možno jednu minútu, kde ste nám povedali, že sú tri dôvody, z ktorých ani jeden nebol zrozumiteľný, to, čo ste tu povedali, ani jeden nebol zrozumiteľný a už vôbec nie zákonný, pretože aj, ja sa čudujem, že vám to znova a opäť a stále treba prízvukovať, že tie, že tie dôvody vyplývajúce zo zákona na skrátené legislatívne konanie sú v prípade, keď hrozia značné hospodárske škody, keď je ohrozená bezpečnosť štátu alebo keď sú ohrozené ľudské práva. Veď vy ste sa tu na to ani nehrali. Vy ste nám povedali, že sú nejaké tri dôvody, tam ste niečo rozprávali o súlade so zákonom, že potrebujete niečo urobiť, lebo zdravotné poisťovne, lebo slintačka a krívačka. Ani jeden zákonný dôvod a vy ste sa fakt na to už ani nehrali. Pre vás ten zákon je naozaj už toaletný papier. Ale ja teda budem hovoriť o skrátenom legislatívnom konaní, lebo si naozaj myslím, že to je to, o čom máme hovoriť a tie pravidlá tu na niečo máme. Špeciálne v prípade takéhoto zákona, lebo pán minister životného prostredia prináša úplne nový zákon o Environmentálnom fonde, úplne nový. Neprináša novelu, kde by sa niečo menilo, ale úplne zbrusu nový zákon, ktorý prišiel len tak znenazdajky. Prišiel úplne bez pripomienkového konania, to znamená, neprebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, neprebehla žiadna diskusia so sociálnymi partnermi alebo s odbornými organizáciami, alebo s odbornou verejnosťou. Jednoducho normálne ho minister jedného dňa priniesol pod pazuchou na vládu a rovno si k tomu nechal schváliť aj skrátené legislatívne konanie. Jediný pokus o debatu s ľuďmi a subjektami, ktorých sa to týka, sme videli na tripartite, žiaľ, a videli sme, ako dopadol, kde sa minister životného prostredia dohádal s tými subjektami, ktorých sa to týka, lebo tak podľa neho vyzerá diskusia, že on ich tam douráža a potom ešte zverejní záznam z neverejného zasadnutia. Ale asi by som sa nemala čudovať. Asi by som sa nemala čudovať, lebo to už je taká klasika ministra Tarabu. Je to ikstý zákon, ktorý prináša v skrátenom legislatívnom konaní, lebo však načo dodržiavať pravidlá, načo dodržiavať zákon, načo sa nechať otravovať nejakou demokraciou? My sa tu však nebavíme o hocijakom zákone. Ja viem, že pre mnohých je možno Environmentálny fond niečo, o čom čosi počuli, sú v tom nejaké peniaze, ale je to pomerne zložitá tematika. Ale týmto zákonom, tak ako je napísaný, ak to prejde, tak minister životného prostredia získa úplnú kontrolu nad miliardami. V tom envirofonde sú miliardy eur a ak ten zákon prejde, tak minister ich svojvoľne bude môcť využiť na svoj politický marketing, aby vyhovel sebe blízkym lobistom tak, ako im pravidelne vyhovie tým, že prinesie takto pod pazuchou nejaký zákon rovno na vládu alebo nejaký toxický pozmeňujúci návrh prinesie na poslednú chvíľu sem do pléna Národnej rady. No a tento fakt, že toto je ten jeho skutočný úmysel, potvrdzuje práve to, že si to nechal hneď schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo takto, presne takto sa nosia tie lobistické zákony alebo tie najtoxickejšie zmeny, na poslednú chvíľu, aby o tom bolo čo najmenej debaty, aby to bolo čo najtichšie, aby to bolo čo najrýchlejšie.
A ja som si uvedomila, že vlastne tento jeho úmysel a to neodôvodnené skrátené legislatívne konanie ešte umocňuje to, že ono je to teda tak extrémne naliehavé, ako sme počuli v tej úvodnej rozprave pána ministra, že si nechal to SLK zaradiť ako posledný vládny bod na koniec schôdze. Tak buď je to naliehavé, alebo proste môžeme si dovoliť čakať ešte dva týždne, kým sa o tom začne rozprava. Nechali ste takisto prednosť pánovi ministrovi Huliakovi s jeho zákonom o hazarde, s ktorým ani nesúhlasíte. Z toho je úplne vidno, že v skutočnosti toto nie je naliehavé, lebo keby to bolo, no tak o tom tak ako o ostatných skrátených legislatívnych konaniach, keď sa sem donesie náhodou niečo, čo je opodstatnené, tak o nich rokujeme okamžite a nie že sa to zaradí ako 43. bod. A potom ešte dáte prednosť pánovi Huliakovi, s ktorým nesúhlasíte.
Zopakujme si, naozaj nech to vyznie, my tu máme úplne nové znenie zákona o Environmentálnom fonde, ktorý určuje úplne nové pravidlá prerozdeľovania miliárd, ktoré sú v tom fonde, bez debaty s kýmkoľvek, kto by bol relevantný, s akýmikoľvek subjektami, ktorých sa to týka. A týmto zákonom, v čase, keď konsolidujeme, minister ovládne dve miliardy, pretože toľko sa tu postupne naakumulovalo, s tým, že každý rok pribudnú prírastky v hodnote stoviek miliónov eur prevažne z predaja emisných povoleniek. A my ho ideme prijímať skrátene.
No ja hovorím, ak sa niekto ešte stále pýta prečo, aby sa o tom verejnosť nedozvedela, aby bola prípadná debata krátka a možno to bol aj ten účel, prečo ste vy pustili ministra Huliaka pred seba, lebo to, čo sme tu zažívali včera, bolo naozaj absurdné. Aj tie, aj tie, to, čo urobila táto koalícia, ako opäť skrátila o tom rokovaní, tieto zásahy boli, boli tak absurdné, že vy možno dúfate, že v tieni toho sa to, čo robíte vy, nebude zdať až také zlé. Toto sú za mňa jediné dôvody na skrátené legislatívne konanie, že chcete, aby sa o tom hovorilo čo najmenej, aby to bolo potichu, aby si to nikto nevšimol, ale, samozrejme, zákonný dôvod nie je žiaden.
Keď sa pozrieme na dôvodovú správu, ktorú ste k tomu, ktorú ste k tomu pripli, takpovediac, tak tá nám hovorí, že týmto zákonom sa idú zjednodušovať pravidlá, sprehľadňovať pravidlá a hovorí o potrebe, aby štát začal konkurovať na trhu s triedeným odpadom, teda v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Opäť, ja sa pýtam, kde je tu tá náhlivosť? Kde je tu tá náhlivosť, že o tom potrebujeme rokovať skrátene, kde je to ohrozenie? V závere, samozrejme, máte tú povinnú formulku, jeden odstavček, kde sú spomenuté v dôvodovej správe značné hospodárske škody, ale ony sú tam úplne odveci, ony sú tam úplne odtrhnuté od akéhokoľvek kontextu logiky toho dokumentu. Nemáte tam vyčíslené nič, nemáte tam konkretizované, špecifikované absolútne nič, pretože tu hospodárske škody nehrozia žiadne. Ja som sa na to pýtala pána ministra aj na výbore. Rovnako k tomu nevedel povedať nič konkrétne. Potom teda začal rozprávať to, čo sme si vypočuli aj tu, o potrebe zosúladiť sa so zákonom, už prijatým zákonom o odpadoch. Ja si hovorím, že to ste si naozaj mohli vymyslieť aj nejakú lepšiu výhovorku, lebo stačí naozaj zbežný pohľad na ten zákon, aby bolo jasné, že je to nezmysel. A vy ste nám to tu vlastne aj ukázali, lebo aj tu, aj na výbore ste povedali, argumentovali ste, že to zníženie limitu na administratívne náklady na 10 % nemusia niektoré organizácie, ktoré pôsobia v tom systéme, ustáť. To ste nám povedali aj na výbore. A že preto musí urýchlene na ten trh vstúpiť štát. Že to je akoby to ohrozenie. Ale, pán minister, veď ten desaťpercentný limit na administratívne náklady zavádzate vy týmto zákonom. To je už čo za logiku, že vy poviete, že ak schválime tento zákon, vznikne situácia, ktorá bude nebezpečná, preto musíme tým istým zákonom vstúpiť ako štát na trh. No a, samozrejme, keď sme na túto neexistujúcu logiku upozornili, tak z pána ministra nakoniec vyliezlo to, čo je pravdou nakoniec vždy a že je to obyčajné politické rozhodnutie.
To, že je to neodôvodnené skrátené legislatívne konanie, to naozaj netvrdím len ja. Povedal to aj samotný úrad vlády, jeho legislatívna sekcia, ktorí vyhlásili, citujem, že: "navrhované zmeny nesvedčia o naliehavosti a nevytvárajú okolnosti odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie." To je naozaj čierne na bielom. Tento zákon nespĺňa predpoklady na SLK, povedali vám to aj tí najviac povolaní na úrade vlády, tí, ktorí tomu v skutočnosti rozumejú, pán minister. Okrem toho uviedli aj to, že vy ste s nimi potichu za dverami ten zákon konzultovali v takom čase, že by ste úplne v pohode stihli riadny legislatívny proces. Aj toto vám napísali do toho stanoviska.
Naozaj ja sa čudujem samej sebe, že ešte viem byť prekvapená z toho, ako hlboko viete podliezť tú sakra nízko latku, tak ako ju máme nastavenú už dnes. Vy ste na výbore okrem iného aj povedali, že mám vlastne starú informáciu ohľadom toho úradu vlády, že veď však vám to vláda schválila. No ale to, že vám vláda schválila skrátené legislatívne konanie napriek tomu, čo povedal legislatívny odbor, to nemení nič na fakte, že porušujete zákon. To len umocňuje to, že je to politické rozhodnutie. A najhoršie na tom je, že vy máte ešte aj zlé úmysly, pretože tento zákon neprinesie žiadnu pozitívnu zmenu pre ľudí. Robíte to len pre seba a pre svoje pofidérne záujmy. Neprinesie to nič pozitívne. Nehrozia žiadne hospodárske škody, nejde o bezpečnosť štátu, nepomôžete žiadnym ľudským právam, žiadne nie sú ohrozené, pomáhate len a len sebe. A paradoxom je, že tie skutočné hospodárske škody môžu vzniknúť práve vtedy, v takýchto situáciách ako tu máme dnes, keď sa o takýchto komplexných zmenách, o takýchto komplexných mechanizmoch má rokovať zrýchlene, to znamená bez možnosti riadneho zapojenia všetkých relevantných aktérov v rámci pripomienkového konania. A to, že to vy ignorujete, je dôkazom o tom, že vám je to úplne jedno. Vám nejde o kvalitu tej legislatívy, jednoducho vy máte nejaký cieľ. Predpokladám, že to bolo možno tak, ako mal pán minister zákon o hazarde. Vy ste si vymysleli tento envirofond, lebo však boli krušné časy pre koalíciu, treba schvaľovať rozpočet. Vám je úplne jedno záujem Slovenska a jeho obyvateľov.
Podotknem ďalší bod, ktorý to už len podčiarkne. Veď vy ste tu novelizovali Environmentálny fond a ten zákon, ktorý rieši jeho fungovanie, minulý rok. To znamená, že pre vás tie pravidlá, to, čo malo byť teraz také naliehavé, že je to také komplikované, že to treba zjednodušiť, že to treba sprehľadniť a že štát musí vstúpiť na trh s OZV-čkami, to pre vás nie je novinka. Vy ste tu minulý rok menili pravidlá fungovania Environmentálneho fondu, toto nie je nič naliehavé. Len minulý rok sa vám nepodarilo ten envirofond úplne ovládnuť, čiže teraz ste už prišli vlastne na to ako a to SLK používate na zakrytie tej vlastnej neschopnosti, že ste to nezvládli v prvom kole.
No a keď už hovoríme o tej neschopnosti a chybách ministra Tarabu, tak pre mňa je absurdné, a to tu nespomínal pán minister, lebo to naozaj nie je niečo, čím by sa dalo chváliť, že okrem toho, že naozaj chystá ovládnutie dvoch miliárd eur, si minister navyše takto urýchlene chce vytvoriť tučnú rezervu na platenie pokút za vlastnú neschopnosť, pretože z fondu, z envirofondu bude po novom možné platiť aj pokuty za porušovanie európskeho práva, v ktorých treba povedať, že je ministerstvo životného prostredia premiantom. Má jeden z najhorších, ak nie najhorší výkon, čo sa týka infringementov a žalôb, ktorým čelí. Pán minister Taraba neurobil nič, aby túto situáciu zlepšil, naopak, ešte pracoval na tom, aby sa zhoršila. Ako napríklad v prípade žaloby, ktorej čelíme, pre nedostatočnú ochranu hlucháňa a tých lesov, najcennejších lesov, v ktorých žije. Neurobil nič na to, aby sa to zlepšilo, naopak, ešte sa to zhoršilo. A namiesto toho, aby robil to, čo má byť v skutočnosti jeho prácou, teda tá ochrana životného prostredia, tak ja to zopakujem, on si vybavuje, aby z fondu, ktorý má slúžiť na ochranu životného prostredia, mohol platiť pokuty a tresty za to, že on to životné prostredie nechráni. To už je aká logika, to už je tak jasné a to je taká hanba, pán minister, že toto vám uznám, že tu sa nečudujem, že chcete o tom rokovať skrátene a zrýchlene.
Proti návrhu tohto zákona, tak ako je postavený, a proti skrátenému legislatívnemu konaniu sa vyjadril aj Protimonopolný úrad, Republiková únia zamestnávateľov, zahraničné obchodné komory konkrétne Spojených štátov, Rakúska, ktoré pán minister tak často používa ako svoj vzor, tak nech sa páči, Švajčiarska, Švédska, Nemecka, Holandska, proti je Zväz obchodu Slovenskej republiky, Slovenské združenie pre značkové výrobky, Zväz odpadového priemyslu. Tak takto to dopadne, keď chcete zrýchlene, bez pripomienkovania prijímať takúto legislatívu, toto je vaše vysvedčenie.
Už to uzavriem. Za mňa je naozaj nehorázne, že táto koalícia ide teda konsolidovať vo výške 2,7 miliardy prevažne na ľuďoch a v tej istej situácii, keď teda tu bijú na poplach, že ľudia musia uťahovať tie opasky, prepadajú sa do chudoby, žije sa im horšie, ale treba to, lebo musíme konsolidovať, tak vy idete dať voľnú ruku ministrovi Tarabovi, aby si robil s dvoma miliardami eur čo chce, aby to mal ako vreckové na politickú korupciu. A teda pripomeňme si, že máme dva roky do volieb, takže je úplne jasné, akým spôsobom tie peniaze bude používať. Opäť pritom porušujete zákon. Tento proces, ktorý tu vidíme, je hanebný. A k obsahu, k obsahu poviem viac v prvom čítaní.
Ja teda si cením tie pravidlá, podľa ktorých tu fungujeme, ja si myslím, že treba obhajovať to, že chcete o niečom rokovať zrýchlene a skrátene a máte mať aspoň takú základnú pokoru, že si počkáte, kým vám to ten parlament schváli, kým začnete hovoriť o obsahu tohto zákona, ktorý je rovnako nehorázny.
Ďakujem.