40. schôdza

v paragrafe 40, odsek 6, sa slová úvodzovky dole v súlade so spoločenskými požiadavkami úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu úvodzovky hore. Po druhé v článku 1, v 58 bode v paragrafe 40, odsek 7, sa slova úvodzovky dole v súlade so spoločenskými požiadavkami úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu úvodzovky hore. Po tretie v článku 1, v sedemdesiatom bode v paragrafe 55 ods. 1 sa slová úvodzovky dole v súlade so spoločenskými požiadavkami úvodzovky hore nahrádzajú slovami úvodzovky dole v súlade s cieľmi výchovy a vzdelávania podľa štátneho vzdelávacieho programu úvodzovky hore. Odôvodnenie, nie je potrebné čítať, lebo som to povedala v rámci rozpravy.
Ďakujem za pozornosť.
Skončila som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa stále nejak neviem úplne zmieriť s tým, že prečo o vlajkovej lodi ministra školstva musíme rokovať po 22. hodine, keď už žiaci spia, pravdepodobne už aj učitelia spia a riaditelia škôl už spia. Prečo teraz musíme rokovať takýmto spôsobom o vlajkovej lodi ministerstva školstva? Prečo nie v normálnom čase? Prečo, pán minister? Ja vidím len dva možné dôvody. Buď je to, povedal by som, z nejakej lenivosti, že vám sa tu proste nechce byť zajtra celý deň a počúvať celý piatok diskusiu, ale keď sa vám nechce, tak proste choďte od toho. Vláda je podriadená parlamentu aj hierarchicky, v ústave. Tak parlament by si s tým mal urobiť poriadok alebo vám to vyhovuje. A druhá možnosť, teda keď to nie je lenivosť, tak druhá možnosť je zbabelosť, že vy proste nechcete o tejto reforme rokovať, vtedy keď by mohli učitelia, riaditelia škôl, rodičia byť prítomní možno aj na balkóne pre verejnosť a sledovať tú diskusiu, vtedy keď sú tu média v plnom počte. Čiže buď lenivosť alebo zbabelosť, ani jedna možnosť si vás nectí.

Milá pani kolegyňa Kosová, vy ste spomenuli, že spôsob, ako sa prerokoval v prvom čítaní tento zákon alebo ten balík zákonov bol nedôstojný a že to, čo sa deje dnes, je ešte asi viacej nedôstojné. Dokonca ste spomenuli taký výraz, čo sa menej často stretávam z vašich úst, že pľuvanec do tváre. No a trošku nadviažem možno na pána kolegu Grendela. Či by, však neviem, čo si o tom myslíte, že či by nemohli vlastne do jednej rozpravy zlúčiť všetkých 150 zákonov, prerokovať ich od 9. do 11., skrátiť rozpravu, zmastiť to za dve hodinky, potom si dáme kolečko hlasovania za jeden deň a môžeme ísť domov. Pán minister Drucker, vy to myslíte zo srandy asi. Aj pán predsedajúci, nehnevajte sa, ale tu pán kolega, keď predkladal, pozmenil teda návrh o tom, o procedúre, že poďme rokovať do 24. Pani Kosova, počúvajte ma ešte hej. Keď to predkladali, tak povedali, že ak sa nestihne prerokovať vládny návrh zákona o rozpočte na rok 2026, tak urobíme toto a keď nie, tak potom sa ešte budú rokovať niektoré ďalšie zákony z dielne pána ministra financií. Toto nám všetkým povedali. A zrazu sme tu o pol dvanástej a rokujeme o najdôležitejšej reforme, ak to pán minister povedal, že jaké to krásne veci porozpráva. Počúvajte, že vzdelanie je najsilnejšou zbraňou. A kde budeme o 10 alebo o 15 rokov, to proste nás čakajú svetlé zajtrajšky, keď toto tu dneska do polnoci prerokujeme. Cipana. Pán minister, klobúk dolu pred vami.
Toto nevymyslel ani Viktor Kubal.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Súhlasím s vami, pani poslankyňa. A nesúhlasím zároveň s pani poslankyňou Marcinkovou, lebo ja reagujem na vás, vy ste s ňou tiež nesúhlasili, že toto tu prerokujeme dôstojne a že naozaj, aspoň chvalabohu, že to rokujeme tu na toto. Toto je taká hanba. To je fakt taká hanba. Dozadu si chodí a pofajčiť tam, poslanci z koalície počas tohoto zákona. Im je to jedno, naozaj zobudili ich, aby tu ešte chvíľočku pobudli. Hovorili ste o pánovi ministrovi, ja to isté chcem povedať, pán minister, že vás hanba nefacká. Že vás hanba nefacká. Ste minister školstva. A takýmto spôsobom tu lámete jeden veľmi dôležitý zákon. Viete, v tom zákone napríklad sa píše, že spresňujú sa podmienky pre ukazovania bezúhonnosti pre prácu s deťmi a mládežou a skončenia pracovného pomeru v prípade nesplnenia podmienky bezúhonnosti. Pán minister, viete, bezúhonný človek je človek, ktorý má aj morálny kredit, má aj morálny taký kompas. A práca s deťmi je veľmi ťažká. Ja som len dva roky učil, ale bolo to obdobie veľmi pekné. Odvtedy celý život pracujem s deťmi, robíme kurzy a mne na deťoch veľmi záleží. Vám záleží na deťoch, pán minister, keď takto chrapúnsky tu rokujeme? Vám na tých deťoch naozaj, vám je to jedno. Vy chcete, aby to prešlo. Vy chcete, aby to prešlo bez toho, aby sa mohli poslanci opozície vyjadrovať, aby mohli rokovať. A to je tá hanba, pán minister.
To je hanba.

Ďakujem za slovo a ďakujem za vaše faktické poznámky.
Ja osobne som to aj povedala. Teda, že si myslím, že je to celé cieľ, pretože pán minister je rovnako ako ja, už unavený.
Ale nie tak unavený ako ja, že už ledva meliem ústami, ale pán minister je už unavený z toho neustáleho sa stretávania s kadejakými organizáciami a ja sa mu ani nečudujem. Ak si spomínate, tak po prvom čítaní, bez toho, aby som mala možnosť na neho reagovať, tak mi to čítal zoznam tých organizácií, s ktorými všetkými sa stretol, dokonca s dátumami, pretože sme mu vyčítali, že ten celý proces bol bez participácie s partnermi. Ale pán minister zabudol vtedy dodať, že vo väčšine prípadov išlo už o stretnutie potom, ako ten zákon dal do medzirezortného pripomienkovacieho konania. Pred tým sa naozaj veľmi málo stretnutí uskutočnilo. A ak áno, tak to bol len tak bežný zámer, že teda povedal niekomu. Ale tie ozajstné stretnutia začali až potom, ako bol zámer v MPK. Až sa z toho zákona stal taký chaos, lebo všetky pripomienky, dobre, že tam nezapracoval, že dneska už nikto nevie, ani pánboh, ako toto vlastne bude implementovať celý ten zákon v praxi. Už dneska nám hovoria, že majú samý myšmaš v tom, dokonca ani na ministerstve školstva nám niektorým veciam nevedeli povedať, že ako teda tomu máme rozumieť. Takže ja si myslím, že sa z toho stal obyčajný guláš. Taká dobrá reforma to mohla byť. A okrem toho, pán minister je veľmi dobrý v marketingu. On oblbol ešte aj tú liberálnu bublinu, že ide o superzákon, ktorý je o súdržnosti a tolerancii.
A nie je to tak, ale to si zase povieme za

Ďakujem pekne za slovo.
Ja dávam procedurálny návrh, aby sa teraz všeobecným súhlasom parlament uzniesol o tom, že prerušíme rozpravu o tejto zlúčenej rozprave o kľúčových zákonoch z dielne ministra školstva a v rozprave sa bude pokračovať zajtra ráno o 9 hodine. Odôvodnenie: ide o zlúčenú rozpravu o kľúčovej reforme školstva, ktorá si zaslúži to, aby sme o nej rokovali nie pod rúškom noci, ale riadne ráno za lepšej účasti médií, ale aj verejnosti, ktorá túto dôležitú diskusiu chce sledovať.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Pán minister, kolegyne, kolegovia. Nuž, počuli sme to v úvodnom slove predkladateľa pána ministra, že sme čakali na túto chvíľu 20 rokov, aby bola predložená najväčšia reforma v školstve za 20 rokov. Tak už to nemohlo počkať tie dve hodiny, do polnoci. Museli sme začať rokovať o 22.00 o tejto najväčšej reforme. Reforma, ktorá je premyslená, poprepájane sú všetky body, lebo veď ide o 7 zákonov. Viete, obdivujem tú megagenialitu, ktorá dokáže poprepájať, premyslene dať konzistentne 7 vládnych návrhov zákona, ku ktorým za 5 príde od predkladateľa 676 novelizačných bodov plus 3 celkom nové zákony. K originálne podaným prvým, prvej verzii týchto zákonov do medzirezortného pripomienkového konania. Počas tých letných mesiacov, teda pripomeniem ešte, že tá originálna podoba vládnych návrhov zákona, ktorá bola netknutá odbornou verejnosťou, ktorá v krištalicky čistej podobe vyjadrovala názor predkladateľa ministerstva školstva, tak sa diametrálne líši od toho, čo máme na stole dnes. Pretože v samotnom MPK, po tom, čo sme upozornili na prvé veci už v máji, potom sa naozaj intenzívne rokovalo, to uznávam, pán minister nešetril svoj čas. Je brilantný rečník, brilantný komunikátor, veľmi presvedčivý inteligentný človek, ktorý si dal tú prácu, aby každým, s kým sa stretol, ho presvedčil, že je to dobrý zákon, ktorý akceptuje nejaké obavy a dokáže, pán minister prejaviť svoju účasť a starosť tým, ktorí tie obavy vyslovujú. A tak potom prišlo k postupným presviedčaniam, že nebojte sa, poviem jeden príklad, nemusíte sa usilovať, cirkevné súkromne školy o prijatie do nejakého školsko-verejného obvodu. Nemusí to byť jeden obvod. Máte predsa možnosť sa prihlásiť do viacerých obvodov, do celého katastrálneho územia obce. Už to nie je pravda, to, o čom nás pán minister presviedčal a tých dotknutých aktérov v lete, niekoľko mesiacov, už nie je pravda, už tam nie je celé katastrálne územie. Už je ponúknutá iná kuleha, ako obísť zákon zákonodarcov. Poviem vám aj tento príklad. V návrhu zákona, prepáčte, únava. To by bol zákon o štátnej teda o školskej, teda štátnej správe v školstve a o financovaní. To si nechám, verím, že o polnoci končíme, to si nechám na zajtra na ráno. Teraz je rozpráva k 138. a 245ke. Ale zviedla ma k týmto poznámkam úvodná reč pána ministra. Pán minister i ďalej povedal, že niekedy v roku 2040 nám táto veľká reforma prinesie, prepáč, ak som si to, pán minister, zle poznamenal, lebo to číslo ma omráčilo, 60 miliárd eur, si povedal. Alebo neviem koľko, 40, však 20 miliárd hore dole. Ak je to tak, ja sa ospravedlňujem, že som si to nepoznamenal presne kolegovia, kolegyne. Neviem, či je to 60 miliárd, alebo 40 miliárd, tak už tých pár 100 tisíc eur na tie regionálne centra podpory učiteľov prosím vás, nájdite. To, čo sa pred dvomi rokmi všetky stavovské organizácie postavili za reformu. Bol som tu v tejto zúfalej situácii. Rozpadnutá vláda. Vy ste toho boli mnohí svedkami. Ostala tu vláda Eduarda Hegera
=====

podpory učiteľov, prosím vás, nájdite to, čo sa pred dvomi rokmi, všetky stavovské organizácie postavili za reformu, bol som tu v tejto zúfalej situácii, rozpadnutá vláda, vy ste toho boli mnohí svedkami, ostala tu vláda Eduarda Hegera v menšine, v demisii. Ja som mal v krízovom čase, človek z praxe, bez kariérnej, politickej skúsenosti, prísť zachraňovať situáciu, dve ŽOP-ky a 9-mesačné meškanie a zjednotiť rozhádaných tvorcov nového curicula a kadečo iné. No našťastie som rozumel tej robote, 35 rokov som ju robil a bol som jeden z tých, ktorý, tých ľudí máme na Slovensku, chvalabohu dosť, hoci to nie je väčšina, ktorí dokážu budovať školy, tvoriť programy, viesť, manažovať školy, pracovať s deťmi tak, že vieme dosahovať aj medzinárodne špičkové výsledky, a tak sa podarilo zjednotiť stavovské organizácie. Snažil som sa, možno som sa nevyrovnal v tom nasadení, pánu ministrovi Druckerovi, ale navštívil som tiež všetkých aktérov, všetky valné zhromaždenia, všetky stavovské organizácie a všetky vám, ktorí ste tu boli v roku 2023 poslancami Národnej rady, a tým všetkým 150 poslancom doručili list, apel, prosím vás hlasujte za tú reformu. Tá reforma im nepriniesla ani cent k platu, ale všetky stavovské organizácie sa zjednotili, doslova v štátnickej zodpovednosti, ktorá chýbala mnohým členom tejto ctenej snemovne, alebo teda štátnikom, politikom a vyhrnuli si rukávy a povedali áno, nedvíhajú sa vám platy, dvíhajú sa nároky na našu prácu, ale s tým školstvom pohnúť musíme.
To bola ozajstná reforma, ale ju nepripisujem sebe, bol som jeden z tých, ktorí ju robili zdola, len chybou v metrixe som sa stal ministrom školstva a mal som tú česť doručiť ju v legislatívnej podobe tu, do Národnej rady. A dnes sú tieto vládne návrhy zákona menované ako najväčšia reforma, je to 676 novelizačných bodov, 3 nové zákony, ale keď som sa rozprával s riaditeľmi, nevedia povedať v čom je to principiálne nové. Ja vám viem povedať, čo bolo v 23., prvýkrát sa urobila systematická príprava v inklúzii. Desaťročia, možno storočia sme to my, učitelia volali individuálny pedagogický prístup. Nikde to nebolo podchytené. Na fakultách to neprednášame. Učiteľ to mal, alebo nemal. Poznal som učiteľky, ktoré by za deti dýchali, ktoré by si keď rodina mala životné extrémne ťažkosti, zobrali domov na Vianoce. Poznal som učiteľov a učiteľky, ktoré na nich kašľali, ktoré vošli do triedy a proste si chceli okrútiť svoje učivo a bodka a čo je s tými deckami, ako ich nazývali, ich nezaujímalo, to nech si rieši sociálka, v takomto stave sme to mali. Záležalo na charizme učiteľa, na jeho morálnej, odbornej, ľudskej výbave ako sa postaviť k deťom v rôznych situáciách.
Kolektívne a na základe práce odborníkov také sumarizované skúsenosti syntetizovanej, sme urobili podporné opatrenia. Začal to legislatívne môj predchodca a ja som mal tú príležitosť to doručiť. Systém podporných opatrení bola skutočná reforma, taktiež bolestivá aj s chybami transformácia centier poradenstva a prevencie. Naprával som tie chyby v ďalších nedokonalostiach, ktoré sa objavia v ich odstraňovaní, treba pokračovať. Za to by som bol pánu ministrovi vďačný. Ale urobiť lavínu zmien, z ktorých žiadna nie je principiálna až na tie princípy, ktoré pán minister svojím návrhom zákona láme a proti, ktorým zásadne sme. Čo sa týka 245-ky, tak je to teda princíp povinného predprimárneho vzdelávania pre deti od troch rokov. Viackrát sme o tom hovorili, spomínam to len preto, lebo načieram do princípov a na tému reformy. Nuž, hovorili sme o tom, mali sme na to 45-minútovú tlačovku, uvádzali sme štúdie, práce Harvard, práce s 390 tis. rodinami počas 30 rokov, príklady domácej praxe, prečo je to hlúposť, prečo treba robiť s rodičmi a nie s deťmi. Ak budem veľmi konkrétny, je v polnoci, tak to nikoho snáď nepohorším. No a v tejto snemovni akože je ťažká konkurencia pri pohoršovaní, takže si to trúfnem povedať. Tu, ak zoberiem naozaj tých najzraniteľnejších, tých najbiednejších, bez obalu, sú to deti v rómskych osadách, ktorí žijú v chatrčiach, kde im potkany v noci behajú po izbe. Nemajú splachovací záchod, nemajú tečúcu pitnú vodu. Ak si niekto myslí, že vy zoberiete tieto deti silou zákona, do materskej škôlky, oni sa tam naučia hygiene a všetkému a prídu späť domov do osady a premenia tú osadu. Vysvetlia do vajdovi, vysvetlia to svojim rodičom, tak to prosím vás, kde žijete v dokumentoch?
Všetci vedia, že treba robiť s rodičmi, že musíte decku najskôr utrieť zadok, dať mu napiť, umyť ho, a potom môžete s ním robiť ako sa pastelkami vyfarbujú omaľovánky. Počul som o tom, že táto reforma za dvadsať rokov najväčšia založená na dôvere a spolupráci. Neuveriteľné tvrdenie. Veď podarilo sa rozdeliť týmto vládnym návrhom súdržnosť stavovských organizácií, postaviť ich proti sebe. Netušili o, počuli niečo o niektorých vecných zámeroch, ale paragrafové znenie ich šokovalo a bolo úplne zle, trvám na tom a nie sú to klamstvá, že ten prvotný vládny návrh, čo išiel do NPK, bol zaručene likvidačný pre cirkevné školy, ktoré neberú školné a podľa vtedajšieho návrhu museli brať 89 % detí prednostne z obvodu, do ktorého ak ich niekto pustí. A vtedy to mohol byť len jeden obvod. Reč bola o tom, že je dostatočný čas na adaptáciu, to je vtip. Reforma, na ktorej sme sa dohodli zdola, opakujem, zdola a nerobím si zásluhu, že som chybou v metrixe, zopakujem to, sa stal ministrom v krízovej situácii, na ktorom bolo doručiť opravené reformné návrhy do parlamentu a presadiť ich, čo sa podarilo. Tak to bola reforma a je stále reforma zdola. Pozbierali sme príklady dobrej praxe, syntetizovali ich do nového curikula pre základné školy. Nuž, takéto reformy aj s tým, čo som odpísal pre inklúziu, podpornými opatreniami, sa v krajinách Fínsko, Estónsko, Švédsko kedysi, realizujú počas 20 rokov, rád používam ten výraz, vymyslel som si ho, tak ho zopakujem, deti aj stromy toľko totiž rastú. 20 rokov, nedá sa to urýchliť. Prví absolventi prídu potom do života, to sú len prví absolventi a stále treba vychytávať a aktualizovať, vychytávať chyba a aktualizovať. Tak dostatočný čas na adaptáciu, ja viem, že pán minister mal na mysli tie odložené účinnosti, a tie zmeny, ktoré má v tom, v tých vládnych návrhoch zákona, ale ak myslíme vážne ideu dostatočnej časti na adaptáciu, uplynul rok od takého veľkého kroku, ktorý keď sme urobili, po tých 15 rokoch, idenia proti prúdu od Mikolajevovej reformy od 2008, kedy sa nastolili dvojúrovňové curikulum, štátny ... program školské, po 15 rokoch nejakej, čo tu vygenerovala táto nie veľmi úspešná a vďačná reforma pána Mikolaja, tak sa vygenerovali predsa len príklady dobrej praxe, tak sme ich dali do reformy v 23. Neuplynul rok a pán minister s nežnou revolúciou, uplynul ďalší rok a prišiel so 7 novými zákonmi, 676 novelizačnými bodmi a 3 novými zákonmi. Zmenami zmien, zmien. To je ten poskytnutý čas na adaptáciu? Neuplynuli 2 roky, nieže 20. Ja nechcem od pána ministra, aby 20 rokov sedel so založenými rukami. Prosím ho, a spoliehali sme sa naňho, poviem vám to úprimne, ja nie som predsa koaličný poslanec. Ja som vám veľakrát vyjadril, že KDH je proti tejto vláde a chceme demokraticky vymeniť vašu vládu.
Ale, my sme sa potešili, že keď už táto vláda, tak tento muž je ministrom školstva. Ale táto naša nádej vyprchala, pretože tie zmeny, ktoré ja nazývam sypaním piesku do ložísk školstva, budú znamenať, že zamestnajú na masívne ľudí prepisovaním dokumentov a riešením nepodstatnej lavíny zmien, namiesto toho, aby ich nechali žiť a pracovať.
Nikomu z nás, čo sme tu, v Národnej rade, koalícia, opozícia, všetko jedno, nie sú ľudia tam vonku vďační za to chrlenie zmien v zákonoch. Za to, že kým sa vyškolia a nachystajú na niečo, že všetko inak. Je úplne kontraproduktívne, ak si tu niekto z nás, opozičný, alebo koaličný poslanec, alebo minister, získava nejaký kredit tým, koľko zmien a návrhov zákona prinesie. Kvalita má byť rádovo dôležitejšia ako kvantita. Zmeňte všetko, chcete byť úspešní? Zmeňte úplne všetko, aby ste mali koľko zmien, koľko nových zákonov a noviel. Čo keby sme tak nechali ľudí žiť podľa toho, čo sme ich pred rokom presviedčali, že je to najlepšie dostupné riešenie. Keď školím, keď som školil vo funkčnom školení riaditeľov, keď som zriaďovateľom cirkevných škôl, najväčšieho zriaďovateľa v Bratislavskom kraji, keď som bol manažér súkromnej siete škôl a tiež som školil riaditeľov a budúcich riaditeľov, tak sme ich každý rok presviedčali, zákon to upravuje takto, treba to robiť takto, sme im hovorili. Toto je najlepšie dostupné riešenie, argumentovali sme, prečo to tak je. Do najbližšieho roku, do najbližšej porady, kedy sme im hovorili, ale viete, čo, inak to je, takto to treba robiť. Vy si myslíte že, že tí ľudia sú vám za to vďační, že meníte procesy, termíny, všetkého, prijímania skúšok, v zápise, teraz sa vrátim znovu do tých školských reálií. Ja nehovorím o tom, že neprodukujme legislatívu, nemeňme zákony, neopravujme podmienky, život ide dopredu. Nedá sa žiť podľa jedného vzorca. Ale robiť to s nejakým štátnickým pohľadom trochu ďalej, s nejakou kontinutitou a spoluprácou a nie na efekt.
Na konci prednesiem dva pozmeňujúce návrhy. Jeden k, teda k zákonu 245 (tlač 933) a jeden k zákonu 138 (tlač 921). Teraz ešte v zvyšom čase.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim ...)

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, budem vás musieť upozorniť, pretože o 23,55 ukončím schôdzu kvôli systému, aby ste sa zariadili. Keď chcete podať pozmeňujúci návrh, aby ste do tohto času stihli, lebo budem musieť vypnúť systém.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
A teraz čo? Keďže pozmeňujúci návrh sa neráta do času vystúpenia, tak ho prednesiem zajtra ráno.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Napríklad, to sa dá.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ja viem, že o polnoci končíme, lebo musíme to stihnúť.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja vás informujem o tom, že o 23.55 ukončím schôdzu. Môžte pokračovať.

Horecký, Ján, poslanec NR SR
Ja som vám pred chvíľkou povedal a oberá ma táto zbytočná diskusia o čas, že vo zvyšnom čase zdôvodním zákony a ja ten zvyšný čas, pán predsedajúci, vidím, je to 11 minút 39 sekúnd. Môžem pokračovať vo svojom vystúpení? Ďakujem. Takže zdôvodním body pozmeňujúceho zákona, pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu.
Súborne ku návrhu zákona , školského zákona teda, mám 1, 2, 3, 4, 5, 6 bodov. Budem ich čítať teda zajtra, ktorými vraciam stav do v oblasti predprimárneho vzdelávania do stavu, ktorý platí dnes, ktorý platil do roku 2023, že všetci rodičia, alebo teda pestúni detí, ktorý majú deti od 3 rokov veku, majú právo, právny nárok na predprimárne vzdelávanie. Nie
====