40. schôdza

Veronika, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ja nadviažem na to, že ako vláda znevažuje zamestnávateľov. Je to naozaj hanba, lebo práve zamestnávatelia a zamestnanci sú tí, ktorí znášajú tri vlny konsolidácie a budú znášať aj štvrtú vlnu konsolidácie. Táto vláda nemá predstavu, akým spôsobom sa tvoria hodnoty, ako ťažko je naozaj podnikať bez štátnych dotácií a bez malých ... (nezrozumiteľne vyslovené, pozn. prepis.) a bez rôznych kšeftov, lebo to je ich predstava podnikania. Vlastnou hlavou niečo vytvoriť, to nie. Odráža to naozaj aj štatistika Eurostatu, ktorá jasne hovorí, že za vlád SMER-u sme v hospodárení na samom konci Európskej únie. A potvrdzuje to aj konštatovanie predsedu NKÚ, ktorý jasne povedal, že efektivita hospodárenia je na úrovni roku 1995. To je rok, kedy bola Slovenská republika dva roky samostatná, kedy sme sa učili fungovať v trhovom hospodárstve, kedy sme boli v zásade ako keby deti, ktoré boli zvyknuté, že všetky peniaze sú neviem odkiaľ a môže sa s nimi šafáriť, tak takto hospodárite aj teraz. Po tridsiatich rokoch samostatnosti sme na samom začiatku, efektivita hospodárenia na úrovni roku ´95, kedy sme sa naozaj učili, ako fungovať v trhovom hospodárstve.

Poslankyňa Jurík dopíše procedurálny a potom jej dám slovo.
Pán poslanec Matovič. Nie je v sále, stráca poradie a možnosť vystúpenia.
Pán poslanec Krátky. Nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia.
Pán poslanec Prostredník, kým pristúpi k pultu, pani poslankyňa Jurík, dobre, vystúpi pán poslanec a dám vám procedurálny, dobre?
Nech sa páči, pán poslanec Prostredník.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v kapitole 4.14 hlavnej knihy návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026, ktorá sa týka kultúry, je uvedený aj tento údaj. Medziročný rast výdavkov na prevádzku cirkevných ústredí je 9,6 mil. eur v nadväznosti na novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Z tabuľky 144 sa dozvedáme, že na rok 2025 rozpočtovaná výška príspevku pre cirkvi činí 60,3 mil. a odhadované skutočné plnenie je ešte o 3 mil. vyššie, teda na úrovni 63,7 mil. eur. Rozpočet na rok 2026 počíta s čiastkou 69,8 mil. eur a výhľad na rok 2027 je o ďalších 10 mil. vyšší, na úrovni 79,2 mil. eur. Podotýkam, že v týchto čiastkach nie sú zahrnuté ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré plynú na podporu činnosti cirkví. Napríklad pre ordinariát a ekumenickú pastoračnú činnosť v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch v roku 2024 tieto dve organizačné zložky ministerstva obrany podľa údajov samotného ministerstva obrany činili 1,4 mil. eur. Čiastku rozpočtovanú pre tieto dve zložky, teda pre vojenských, policajných duchovných, nie je možné zistiť, pretože ministerstvo obrany to neuvádza zatiaľ. Predpokladám však, že aj tam bude táto čiastka rásť. Okrem toho štátny rozpočet cez kapitolu ministerstva školstva pokrýva náklady na vyučovanie náboženstva formou mzdových nákladov pre učiteľov náboženstva, ako aj nákladov na prípravu, výrobu a distribúciu učebníc náboženstva. Ďalšie státisíce na cirkevné projekty plynú pravidelne z rezervy predsedu vlády, stačí pohľad na správy o čerpaní tejto rezervy.
Teda vláda Roberta Fica cirkvám sľúbila viac peňazí a teraz tento sľub aj plní, a to aj napriek zlému stavu verejných financií, napriek drastickým konsolidačným opatreniam, ktoré doliehajú na bežných ľudí. A pritom platí, že počet veriacich v Slovenskej republike kontinuálne klesá, zatiaľ čo príspevok pre cirkvi skokovo rastie. To ma vedie k nasledovným otázkam. Je Slovenská republika nábožensky neutrálny štát? Neslúži práve priama i nepriama finančná podpora štátu pre cirkvi k tomu, aby sa takto vytvárali podmienky na zneužívanie náboženstva na politické ciele? Napríklad aj na to, aby politici, ktorí sú práve pri moci, mali istotu, že predstavitelia cirkvi nebudú verejne kritizovať ich koketovanie s Putinom, ich vulgárnu rétoriku a podlé útoky na menšiny, ich spochybňovanie novembra ´89. Zato však budú vždy lojálni, keď pôjde o ich podporu vo voľbách či pri presadzovaní novely ústavy útočiacej na menšiny a spochybňujúcej naše ukotvenie v hodnotovom rámci Európskej únie?
Výsledky nedávneho výskumu Slovenskej akadémie vied, ktorý bol nazvaný Generácie a viera, zisťovali postoje slovenskej verejnosti k viere všeobecne, ale aj k usporiadaniu vzťahu štátu a cirkvi. A tieto výsledky ukazujú, že model financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorý je momentálne v Slovenskej republike platný, nie je dlhodobo udržateľný. Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek nie je spokojná s terajším modelom priameho paušálneho príspevku štátu cirkvám. Z výskumu tiež vyplýva, že tretina opýtaných si myslí, že cirkvi by mali svoju činnosť financovať výlučne z vlastných výnosov a z darov svojich členov. Pritom to nie je len názor ľudí, ktorí sa k cirkvám hlásia a sú členmi cirkvi a náboženských spoločností, je to aj názor mnohých veriacich a zo svojich rozhovorov s veriacimi to môžem potvrdiť. Na jednej strane je zrejmé, že systém odmeňovania duchovných na Slovensku nie je spravodlivý a transparentný, prispieva k tomu napr. aj fakt, že Slovenská republika nepristupuje rovnoprávne ku všetkým skupinám veriacich, pretože skupiny veriacich, ktorí sú v registrovaných cirkvách, dotuje finančne spomínaným finančným príspevkom, zatiaľ tie menšie cirkvi, ktoré nie sú uznané štátom a nemajú šancu splniť veľmi prísne podmienky na registráciu, tie prístup k tomuto štátnemu príspevku nemajú. Preto je ten systém nespravodlivý a netransparentný. Napokon často je to aj tak, že väčšina duchovných skutočne nemá žiadne vysoké príjmy, hoci tiež viacero je takých, ktorí na tento štátny príspevok ani nie sú odkázaní.
Na druhej strane je aj v samotných cirkvách stále viac ľudí, ktorí chápu, že paušálne príspevky štátu cirkvám sú prežitkom a nepatria do modernej spoločnosti. Okrem toho mnohí dodávajú, že im je naozaj trápne, že zvýšenie príspevku dohodli predstavitelia cirkví práve s vládou Roberta Fica. Pri súčasnom počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pritom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činila iba 16 eur na osobu ročne. Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšie, väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí...
=====

počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pri tom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činilia iba 16 eur na osobu ročne.
Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí za to, aby sa tohoto pocitu hanby zbavili? Sme svedkami zvláštneho paradoxu. Spoločnosť je pripravená na zmenu tohto nespravodlivého systému, ale politici a predstavitelia cirkvi robia všetko pre to, aby ho nielenže udržali, ale ešte aj posilnili štedrejším rastom v budúcnosti. Prečo je tento spôsob financovania cirkvi popretím sekulárneho charakteru štátu? Sekulárny štát je postavený na oddelení štátu a cirkvi. V sekulárnom štáte dôsledne rozlišujeme, čo je verejný záujem, ktorého napĺňanie financujeme z verejných zdrojov, a čo verejným záujmom nie je. Verejným záujmom je napríklad bezpečnosť a obrana, sociálna a zdravotná starostlivosť, vzdelanie, kultúra, fungovanie samospráv a áno, aj fungovanie demokratického politického systému. Príslušnosť k cirkvi je však osobným rozhodnutím každého človeka. Šírenie a udržiavanie náboženskej viery určitej konkrétnej náboženskej skupiny je jednoznačne záujmom tých, ktorí sa k danej skupine hlásia, a nie je verejným záujmom. Okrem toho cirkvi a náboženské spoločnosti sú vo svojej podstate exkluzivistické. Teda navzájom sú v určitom napätí. A ak niekto z nejakej cirkvi prestúpi do inej, tak sa to vo vnútri tej cirkvi chápe ako zrada.
Každý má, samozrejme, právo vyznávať náboženskú vieru sám alebo spolu s ostatnými, alebo byť bez náboženskej viery, alebo zmeniť náboženskú vieru. Práve exkluzivistický charakter náboženskej viery však nemôže byť potvrdením toho, že si zasluhuje podporu z verejných zdrojov. Zachovávanie takéhoto systému nemôže byť verejným záujmom, práve naopak, podpora takéhoto systému je popretím sekulárneho charakteru štátu. A toto popretie sekulárneho charakteru štátu predkladaný návrh štátneho rozpočtu ešte potvrdzuje a udržiava štedrejším príspevkom pre cirkvi.
Aj preto tento rozpočet nepodporím.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurík s faktickou, teda s procedurálnym, faktické nie sú na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem pekne. Ja žiadam, aby predsedajúci zabezpečili, že poslanci v tomto pléne nebudú osočovať ľudí, ktorí tu nie sú a ktorí nie sú poslancami alebo poslankyňami Národnej rady. Ja si veľmi dobre spomínam, ako ste pred pár týždňami upozornili môjho kolegu Vanča, keď len povedal, že europoslanec Kaliňák spomínal, že generálnym prokurátorom by sa mohol stať pán Para alebo Lintner. Teraz tu dochádza k osočovaniu pani Uhlerovej takým spôsobom, ktoré je skutočne neakceptovateľné, že tu chodí niekde piť, že je opitá a podobne, takže žiadam, aby ste zabezpečili, aby sa takéto veci tu nediali. Ďakujem.

Chcel by som mať takú Božiu schopnosť (reakcia z pléna), ale áno, apelujete na to, aby sa nespomínali tretie osoby, ale nie sme v súdnej sieni, nech sa páči, podajte mi to, beriem to na vedomie. A prosím pánov poslancov, aby zvažovali vystúpenia na tretie osoby.
Pani poslankyňa Plevíková nie je v sále, stráca možnosť vystúpenia.
Pán poslanec Stuška. Nie je v sále, stráca poradie.
Pán poslanec Čaučík.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ak má mať konsolidácia verejných financií zmysel, musí byť spravodlivá. Musí platiť, že každý sektor prispeje podľa svojich možností a že štát nebude robiť výnimky tam, kde ide o čistý biznis na ľudskej slabosti. A to presne vidíme teraz, keď sme sa oboznámili s návrhom štátneho rozpočtu.
Vláda sa rozhodla, že hazard bude patriť medzi chránené druhy. Odvod z hazardu ste pri konsolidácii zvýšili len symbolicky, z 27 na 30 %. Tri percentá. V čase, keď vláda zvyšuje dane pracujúcim, ruší sviatky a berie samosprávam, je toto úplne nedostatočné a nespravodlivé. Čiže pomáhať hazardu, arogantne ignorovať naše otázky a žiadosti o vysvetlenie a spokojne ďalej zdierať ľudí. KDH navrhovalo, aby sa odvod z hazardných hier zvýšil minimálne o 10 percentuálnych bodov. Je to férové, realistické a ekonomicky obhájiteľné. Hazard je sektor s rekordnými ziskami, s vysokou maržou a minimálnou pridanou spoločenskou hodnotou. Ak niekde vieme zvýšiť príjem štátu bez dopadu na bežných ľudí, tak je to práve tu.
Minister financií veľa hovoril o zodpovednej konsolidácii, ale toto je presný opak. Vláda sa vzdáva, dobrovoľne vzdáva potenciálne desaťnásobne vyšších príjmov, než sama priznáva. Minulý piatok ste upravovali poplatky za výherné prístroje v herniach. To sú tie najprimitívnejšie herné terminály, ktoré hráča len ako takého škrečka nechávajú klikať a ako sa hovorí medzi mládežou, točiť ovocko, teda tie akože výherné kombinácie symbolov. Podľa materiálov, ktoré prešli vládou, sa v tomto prípade očakáva výpadok vo výške 7 miliónov eur v dôsledku úprav tohto poplatku. Lenže keď sa pozrieme na počty zariadení a objem vkladov, táto matematika jednoducho nesedí. Oficiálne totiž nikto presne nevie, koľko výherných prístrojov na Slovensku funguje. V registri chýbajú presné dáta. Podľa našich odhadov a toho, čo prijímajú samotní stávkari, čo priznávajú samotní stávkari, ide o 10-tisíc až 13-tisíc terminálov na Slovensku. Ak ste pri každom jednom výhernom prístroji dobrovoľne odpustili niečo viac ako 4-tisíc eur, ktoré ste nám občanom nasľubovali v rozprave pri konsolidácii, tak je tá strata ešte výrazne vyššia. Ak totiž tieto čísla dosadíme do výpočtu, strata 7 miliónov, ktorú vláda predpokladá, je jednoducho nereálna. Ak je tých automatov len 10-tisíc, tak to vychádza, že ste sa vzdali viac ako 40 miliónov eur.
Buď teda niekto nevie počítať, alebo sa zámerne znižuje očakávaný výnos. Hazard je zjavne zdroj, ktorý sa štát bojí využiť. Ak sa štát dobrovoľne vzdáva príjmov z hazardu, hoci by mohol tieto zdroje využiť na liečbu, prevenciu či financovanie športu a kultúry, alebo systematickej práce s mládežou, s deťmi, potom to nie je len ekonomická chyba. Je to morálne zlyhanie. Slovensko dnes každý rok prichádza o stovky miliónov eur v dôsledku patologického hrania. Priamo aj nepriamo. Strata pracovnej produktivity, rozpad rodín, nárast sociálnych dávok, exekúcie, psychické ochorenia. Odborníci hovoria o obrovských celospoločenských nákladoch, prevyšujúcich sto miliónov eur ročne. A štát si pritom nechá ujsť desiatky miliónov, ktoré by mohol z tohto sektora dostať, keby mali odvahu nastaviť férové a prísnejšie pravidlá.
Nie je to však len otázka financií, ale ako pripomíname, prevádzkovanie hazardu má aj svoj morálny rozmer. Hazard nie je bežné podnikanie. Je to oblasť, ktorá má preukázateľne deštruktívne účinky na spoločnosť. Vláda by preto mala dať, mať jasno. Ak hľadáme peniaze do rozpočtu, hľadajme ich tam, kde zisky vznikajú na úkor zdravia a dôstojnosti ľudí. Nie v rodinách, nie u pracujúcich, nie v regiónoch, ktoré už dnes ledva dýchajú. Namiesto toho robí vláda pravý opak. Rozširuje ponuku hazardu, dokonca umožňuje slovenským spoločnostiam pôsobiť aj v zahraničí a vníma hazard ako legitímny exportný artikel. To je úplne pomýlené uvažovanie. Hazard nie je sektor, ktorý by mal štát rozvíjať. Je to problém, ktorý by mal štát regulovať.
V Kresťanskodemokratickom hnutí budeme preto aj naďalej dôsledne presadzovať, aby sa odvody z hazardných hier zvýšili minimálne o desať percentuálnych bodov, aby sa sprísnila kontrola výherných prístrojov a zaviedla povinnosť presného a verejného registra.
Vážení kolegovia a kolegyne, štát, ktorý sa pri hľadaní peňazí radšej obráti na hráčov, než na hazardné firmy, je štát, ktorý sa vzdal svojich morálnych princípov. A ja verím, že aj v tejto sále sa nájde dostatok poslancov, ktorí to takto nechcú.
Ďakujem za pozornosť.

Poslanec Vančo. Možnosť reakcie s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úprimne nie celkom chápem, že na čo sa potom ľudia vlastne píšu do tej diskusie, keď vlastne nevystúpia a potom to celé to rozhádže ten systém, ale asi to nevedia.
Veľa bolo povedané, veľa sme sa už aj dočítali, možno ešte niečo bude povedané v ústnej. Keby som chcel a mal takú malú ambíciu povedať možno niečo, čo ešte nebolo, aby to nejako osviežilo a posunulo, tak možno skúsim, neviem, či sa mi to úplne podarí, ale niečo naozaj k tomu treba povedať. Naozaj je to zákon roka, rozpočet je zákon roka a treba k tomu pristupovať naozaj zodpovedne.
My sme robili taký protest na Námestí SNP a spojený s pochodom a vystúpila tam jedna pani, ktorá je zrakovo znevýhodnená, teda nevidí. A ona to tak uviedla to svoje vystúpenie, že som síce slepá, ale už sa nemôžem na to pozerať, čo teda aj trhlo kútikom, bolo to z tohto pohľadu zaujímavé, a ona tam povedala inú krásnu alegóriu alebo nejaký príklad z histórie, ktorý ma zaujal, a tým by som teda ja chcel začať moje vystúpenie. A ona spomínala, že keď sa topil Titanic, tak tie prvé záchranné člny boli poloprázdne. Tie prvé boli poloprázdne, lebo ľudia neverili, že niečo také ako Titanic sa môže potopiť, hej, a vlastne nevyužívali tú šancu, ktorá bola do tých člnov nastúpiť, dokonca ešte to chcem povedať, v tom filme ešte kapela hrala, hej, no potom už keď bolo zrejmé, že ten Titanic sa potopí, už nebolo kde nastúpiť. A ja tu teda nejdem hroziť, ja som od podstaty človek pozitívny človek, ale naozaj dajme pozor, lebo sme sa vydali na takú jazdu, ktorá nemôže v zásade skončiť dobre. Nemôže, lebo to je princíp, to je ekonomika. Viete, to je, ekonomika je taká pľuha, hej, že proste nemôžete ju ničím vybabrať. Stále je to, proste to je exaktná veda. Toľko a toľko je vždy toľko, pokiaľ teda nespochybňuje metrické jednotky a vlastne úplne základné veci, čo u vás si človek nie je istý, hej, lebo vy ešte môžete vytvoriť tú ilúziu, že 2 + 2 nie sú štyri, ale to už možno by som išiel moc ďaleko. Takže ono to fakt nepustí. Ono to nepustí. Ono sa to dá chvíľku maskovať, dá sa chvíľku hrať ako na tých husliach, dá sa vytvárať ilúzia, že všetko funguje a proste je to v poriadku, ale nie je to v poriadku. A však to tu aj zaznelo. Koniec koncov to viete aj vy, aj pán minister Kamenický to vie a ľudia, ktorí sú proste, majú akože rozum pri sebe, vedia, že to nefunguje.
A teraz aby som nebol len taký negatívny, a tak, a ten na vine, a henten a že prečo nefunguje. Viete, ono je to zase, znova, to nie je žiadna atómová fyzika, hej? Rozpočet. Tvorba rozpočtu je teda - má dať, dal. Hej? To znamená, na jednej strane pritečie a na druhej strane odtečie, vcelku jednoduché. Teraz robiť, treba robiť tak, aby čo najviac pritieklo a teda prizerať, aby odtieklo toľko, čo môže, v ideálnom prípade ešte niečo prišporiť. A kto by tu dneska vôbec o tom však rozprával, lebo viete, to máte tých biblických, raz dobre, raz menej dobre. Ja už som len zvedavý, že čo budeme robiť, keď bude menej dobre, lebo my sme konjunktúru nezvládli, konjunktúra bola, hej, bola výrazná. Robert Fico vlastne sa mu ako-tak darilo nie preto, že je Robert Fico (povedané so smiechom), ale napriek tomu sa krajine darilo, že Robert Fico, hej, a vlastne tá konjunktúra to vytiahla, hej, a by som povedal, zosanovala všetky tie chyby, lebo tá ekonomika bola našliapnutá. Teraz je klasický hospodársky cyklus, ideme, ideme do mínusu, ideme do recesie a teda že čo (povedané so smiechom)? Teraz čo? A máte ušporené? Viete, lebo to musíte mať ušporené. Musíte mať niečo...