40. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pani kolegyňa Turčanová, ďakujem za váš príspevok, lebo nielen z toho obsahu, ale aj z tónu vášho hlasu bolo cítiť, akú emóciu to vo vás vyvoláva, a myslím si, že u nás všetkých by to malo byť tak, obzvlášť keď sme teda počuli aj tie príbehy rodín, ktoré boli doslova zničené touto chorobou spoločnosti. A ja preto s vami súhlasím. Mňa tiež najviac v tej dôvodovej správe šokovala tá zmienka žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu. Veď to je presný opak. A vy ste hovorili príbehy z vášho okolia. Ja si myslím, že snáď každý z nás pozná nejakého človeka, ktorému hazard zničil život. Ja osobne teda z prostredia manžela, ktorý hral profesionálne hokej, tak viem o iks mladých chalanoch, ktorí premárnili nielen svoj talent a svoju kariéru, ale celý svoj život na automatoch a to je skutočne niečo, čo by sme nemali takýmto spôsobom podporovať, práve naopak. Aj preto považujem tento návrh za doslova cynický a amorálny, pretože hazard jednoducho, a na to sú dáta, spôsobuje závislosť, spôsobuje ničenie tých rodín, zhoršuje ich situáciu. Len za minulý rok čísla hovoria jasne, 1,45 mld. eur boli Slovákmi prehraté v hazarde, čo je na jedného hráča 756 eur. A možno pre niektorých tu susediacich je to nič, ale pre rodiny, ktoré žijú doslova z výplaty do výplaty, tak je to položka, ktorá, áno, spôsobuje v tých rodinách problémy až také, že je to doslova devastačné. A obzvlášť, pretože hazardu podliehajú práve tie nízkopríjmové skupiny.
A povedali ste, že z celého Slovenska tu idú urobiť Las Vegas. No ja sa po prijatí tej trestnej novely, ktorá z nás spravila Palermo a teraz teda tu máme Las Vegas, tak sa bojím, že čo príde potom, Medellín, alebo čoho sa máme obávať? (Kýchnutie v pléne.) Pravda je.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem, pani Turčanová, za vaše vystúpenie, naozaj ma to zaujalo, ale teda tie negatívne fakty boli teda hrozivé. Bolo to fungované, pravdivé, odraz reality na Slovensku v roku 2025 a vy máte s tým aj skúsenosti, čiže ja úplne že podpisujem, čo hovoríte. Ale teda pán minister Huliak sa očividne zasekol niekde v deväťdesiatych rokoch a myslí si, že toto je proste niečo, čo tu má spasiť túto krajinu. Takže absolútne tento návrh zákona nereflektuje realitu, ani to, že by mal byť prerokovávaný jednoducho v skrátenom legislatívnom konaní. Áno, viem, že horí vám tam termín na licencie pre nejakých vašich ľudí. No, smutné. A za cenu vlastne 100 mil. eur, ktoré plánujete získať do štátnej kasy, vlastne získate iba to, že ďalšie premárnené životy na Slovensku. Ako som už dnes spomínala, ľudia sú proste zúfalí a hľadajú, kde by získali nejaké peniaze a toto je forma, ktorú oni naozaj že skúšajú vo veľkom. A aj to som spomínala, že ja viem, a každý príčetný človek vie, že jednoducho vždy na konci dňa vyhráva kasíno a nie človek, hej, tu sa ešte nepodarilo proste nikomu obísť tento systém. A, bohužiaľ, títo ľudia sú obeťami tohto celého. A som rada, že to tu kolegovia pripomínajú, že toto je návrh ministerstva športu a cestovného ruchu, lebo ja som na to úplne zabudla. Nejak mi to príde také, že návrh ministra z deväťdesiatych rokov. A tých 100 mil. by ste získali aj tým, keby ste, keby vôbec toto vaše ministerstvo nevzniklo, takže boli by ušetrené v kase. A ešte ďalšie milióny by boli ušetrené na ten váš šport, teda to by bolo super, že stovky eur sa minuli len na vznik tohto ministerstva. Čiže tuto máte ako keby že výpočet, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj za slová v rozprave pani kolegyni. Je veľmi zaujímavé sledovať, čo všetko sa zmestí do výhovorky, že musíme na Slovensku konsolidovať. Pretože urobiť skrátené legislatívne konanie a vyhovárať sa na možné škody len z toho titulu, že musíme konsolidovať, je naozaj veľmi cynické a amorálne, pretože tento návrh sa týka osudov mnohých rodín a ľudí na Slovensku. A zároveň je veľmi cynické veľmi hovoriť o nejakej, ako pán minister na výbore hovoril, že tento zákon bude chrániť sociálne slabých a tých práve gamblerov. A ja neviem, ako to myslel, lebo on mysle to, že keď to zdaníme tak to je tá ochrana. Lebo vlastne ja rozumiem tomu, že chceme dostať viac daní do systému, aby sme mohli konsolidovať, ale toto nie je ochrana tých sociálne slabých. Ochrana je niekde úplne inde a práve týchto sociálne slabých, alebo tých ľudí, ktorí podľahli gamblingu, sa práve sa snažia urobiť to samosprávy. Samosprávy za vlastné peniaze, lebo vlastne by strácali príjem z toho gamblerstva, sa rozhodli, že chcú vykynožiť tieto negatívne javy na svojom území a keď sa takto rozhodli, vy im beriete toto právo rozhodovať o tom. A oni rozhodujú na základe vôle ľudí, ktorí žijú v tom území. Viete, na aké miesta sa dávajú väčšinou herne, kasína? Tam kde sa sústreďujú ľudia, ktorí práve podľahnú týmto slabostiam. Je to pri východoch z veľkých fabrík, je to pri železničných a autobusových staniciach. A mestá presne vedia, kde nemôžu mať tieto, tieto prevádzky, pretože ľudia im podľahnú. Vy vlastne ideme úplne proti tomu, keď sa niekto snaží, či už mesto, organizácie, sociálne odbory alebo zdravotníctvo, pomáhať ľuďom, ktorí prepadli gamblingu, vy im budete podsúvať znova tie isté miesta, aby znova prepadli týmto hrám týmto zákonom.

Ďakujem. Je také príznačné pre ministerstvo športu a cestovného ruchu počas tejto vlády, že by ste možno očakávali, že ten cestovný ruch asi budú chcieť ukazovať bohatstvo našej krajiny. Asi budú dbať na to, aby sa rozvíjal ten cestovný ruch, že nech si pozrú tie prírodné bohatstvá, alebo to, čo naši predkovia vybudovali, že máme najviac hradov a zámkov, že máme naozaj čo obdivovať. Tak, prosím vás pekne, budovanie cestovného ruchu v podaní tejto vlády je, že poďte do kasína. Kasíno to je to pravé, čo potrebujete na Slovensku zažiť. Ja akože nechápem tú pomýlenosť, nechápem pomýlenosť súčasnej vlády, ktorá chce pomáhať tým, ktorí ožobračujú ľudí, neukazovať bohatstvo tejto krajiny, ale oni chcú, aby naši občania prichádzali o svoje bohatstvo v ich kasínach. To je odkaz tej vlády. A potom ministerstvo, čo tam má ešte v názve, športu. Človek by očakával, že tí, ktorí neustále sa sťažujú, ako mladí sú na mobiloch a klikajú a sú na internetoch a neviem, čo všetko, a že sa málo hýbu, že do toho pohybu tak investujú, že investujú do tých ihrísk, že do tých športov, viac ich pritiahnu k nejakému konkrétnemu športu alebo ich vytiahnu von na ihrisko. Nie, ministerstvo športu prichádza s návrhom, že ten pravý šport je točiť ovocíčka v kasínach alebo guličku v rulete, alebo, ja neviem, blackjack alebo poker hrať, to je ten správny šport s tým správnym adrenalínom. Trocha si, trocha prísť o peniaze, ktoré ťažko zarobíte počas dňa, to je ten správny šport, to vás udrží pri živote, to je odkaz súčasnej vlády, prosím vás pekne. Všetci ľudia na Slovensku pozrite sa na ministra Huliaka. A potom príde pán Danko, ktorý hovorí, že to ešte nemá podporu, ale nenechajte sa oklamať. To je ten pán Danko, ktorý hovoril, že keď zruší rodičovský dôchodok, tak mama mu odtrhne hlavu. A viete, čo sa stalo? Zrušil rodičovský dôchodok. Ako hovorí pán Huliak, kšefty a len kšefty a pán Danko by rád participoval.

Vďaka za slovo.
Pani poslankyňa, vďaka vám za vaše vystúpenie, aj za váš osobný vklad, osobnú skúsenosť, aj za tie emócie, ktoré ste priniesli do tejto rozpravy. Bolo to pre mňa prekvapenie, pretože väčšinou vystupujeme takým pokojným tónom. Ale ono to odzrkadľuje to, v akom absurdnom bode sme sa ocitli. Ja sa v Progresívnom Slovensku úzko venujem problematike duševného zdravia, a preto považujem za dôležité, a ja to ešte potom aj neskôr zopakujem, priniesť do tejto diskusie aj fakty, čo sa týka dopadu herní a hazardu na duševné zdravie. A nebudem si len tak cucať z prstu. Pozrel som si posledné vydanie alebo teda posledné dáta, ktoré sú publikované v Lancete, v zdravotníckom magazíne, a ten jednoznačne potvrdzuje, že závislosť na hazarde ide ruka v ruke s inými psychologickými a psychiatrickými diagnózami. Výskumy ukazujú, že ľudia s problémovým hraním majú 3-krát vyššie riziko depresií, 2,5-krát vyššie riziko úzkostných porúch a veľmi často aj komorbiditu, komormorbiditu, pardon, ťažké slovo, s užívaním drog a s alkoholizmom. Čiže mňa by v tomto kontexte, to, čo ste naznačili, naozaj neprekvapilo, keby pod ministerstvom športu a cestovného ruchu niekedy v budúcnosti blízkej, predpokladám, vzniklo úplne slovenský národný úrad pre dílovanie, hej, už je to naozaj blízko, takto blízko. Ďalej, výsledky štúdií publikované minulý rok ukazujú, že až 31 % ľudí s patologickým hraním uvažovalo o samovražde. Každá ôsma osoba sa o ňu pokúsila. A to nie sú len teda štatistiky, to sú konkrétne ľudské tragédie, presne tak, ako aj vy máte zo svojej vlastnej skúsenosti, aj mnoho z nás má zo svojej vlastnej skúsenosti. No a najtragickejšie na tom celom je, že sa to často alebo najčastejšie aktuálne týka mladých mužov vo veku 20 až 40 rokov, ktorí sa dostali do tej pasce algoritmov, ktoré sú založené na prehrách a potom aj tých motivujúcich výhrach.

Kolegyne a kolegovia, ja vám ďakujem veľmi pekne za vaše vstupy a za reakciu na mňa. Nemám časový priestor, aby som sa venovala každému jednému príspevku, ale ďakujem, že ste ma upozornili aj na veci, ktoré som nevedela alebo opomenula, napríklad to, že únia miest zareagovala, ďakujem, pán Lackovič. Za to, čo Ferko Mikloško povedal, áno, bude to tak, že národná lotériová ešte bude mať aj výnimky, že bude môcť aj cez sviatky a dokonca bez súhlasu obcí všade, všade prísť na rozdiel od dnešného návrhu, teda od dnes platného zákona.
Ale na záver by som len povedala, že viete, kde sa najviac darí hazardu? Tam, kde je najväčšia bieda, a to je, žiaľ, obraz Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)

Milé kolegyne, milí kolegovia, sme v skrátenom legislatívnom konaní, tak sa budem venovať skrátenému legislatívnemu konaniu. Skrátené legislatívne konanie o tom, že má zabrániť vážnym hospodárskym stratám a stratám na životoch. Toto, čo predniesol a priniesol Rudolf Huliak, je naozaj unikátny príklad toho, ako skrátené legislatívne konanie bude pravým opakom.
Skrátené legislatívne konania by mali naozaj pomáhať. Už sme tu počuli od mojej kolegyne príbehy, ktoré sú tragické na základe toho, že niekto z rodiny je gambler. Ja robím v treťom sektore 35 rokov a keď ste hovorili tie príklady, tak ja poznám niekoľko desiatok ľudí, čo spáchali samovraždu, niekoľko desiatok a zvlášť jedna, jeden, jeden sa ma tak dotýka. Jedna moja dobrá známa si zobrala pôžičku pred rokmi, nevedela ju splácať, tak skúsila, že si tie peniaze získa v herni. A tak tomu podľahla, manžel o tom nevedel, že dala do zálohy dom, pozemky a všetko prehrala. Všetko. Nakoniec spáchala samovraždu a manžel s tromi deťmi prišiel žiadať o pomoc. Pomohli sme mu urobiť osobný bankrot, ale tie deti sa dodnes z toho nespamätali.
A ja sa pýtam, či Rudolf Huliak nemá kožu na tvári. Ono v poriadku, áno, jemu bolo jedno, že či bude minister hospodárstva, keby bolo ministerstvo kozmonautiky, tak bude aj minister kozmonautiky, lebo on má naozaj k športu tak blízko ako k tomu bicyklovaniu. Ale ľudskosť máme každý v sebe. Naozaj každý. Každý jeden človek. A keď sa to dotýka nás a našej rodiny, tak obzvlášť sme citliví. A ja sa chcem spýtať predkladateľa Rudolfa Huliaka, či on nepozná niekoho blízkeho vo svojom okolí, kto prepadol hazardu. A či mu to za to stojí tento zákon naozaj predniesť a nestiahnuť ho.
Rudolf Huliak, vy máte v sebe ľudskosť? Ja si myslím, že máte. Tak jej nechajte priechod, vypočujte si ešte mojich kolegov, ktorí budú rozprávať, vypočujte si o tragédiách, ktoré spôsobuje gamblovanie. V čase keď u mňa, v našej reštaurácii bol pán Galis, tak v tom čase, pán Galis, sme riešili toho pána, ktorému sa obesila žena, keď ste tam boli v Haliči na výročie futbalu, v ten deň som to riešil a na to nezabudnem nikdy v živote, lebo vám sme dali fľaštičky so slivovicou a tomu pánovi sme riešili, tomu pánovi sme riešili pomoc. A ja apelujem aj na vás, pán Galis, vy ste športovec, ste vynikajúci športovec, dosiahli ste vynikajúce úspechy v športe, a vy toto budete podporovať? Vy tento zákon, kde sa budú ničiť životy, podporíte?
Aké zisky vytvárajú herne, vytvára hazard? Obrovské. Ale pre koho? Pre koho vytvárajú tie zisky? A ako sa využívajú tie zisky aspoň na to, aby sa eliminovali nejako tie straty a to nešťastie? Nijako. Žijeme v štáte, kde pomoc pre chorých, sociálne slabých, pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, neexistuje. Žijeme v štáte, kde si mocní môžu povedať: poď sem, počúvaj, končí mi licencia. Tu máš, sprav to a dobre zarobíš. A dobre zarobíš.A ten človek, ktorý toto zoberie, v nedeľu pôjde do kostola, lebo sa tvári na kresťana, možno aj vyspovedá, povie farárovi: pán farár, kradol som. Pán farár, podporujem zlú vec. A, žiaľbohu, farár mu povie: urob si desať otčenášov, sedem zdravasov. A vyjde zo spovednice a (rečník si tľapne rukami) yes, mám odpustené, idem ďalej. Ale ten človek, tomu sa to napíše. Ten človek, ktorý zničí tisíce rodín, tomu sa to napíše. To, že vyjde zo spovedelnice, a kto nechodí, tak tomu nepomôže. Lebo ja verím, že každý to, čo vysielame, tak za to dostaneme riadne, riadne naspäť. Či už pomáhame, či robíme dobre, alebo či pomôžeme nejakej herni, ktorej končí licencia, a pomôžem jej a je mi jedno. Veď farár povedal. Ja sa ospravedlňujem všetkým veriacim, to nie je na veriacich, ale to je na to, čo si niektorí farizeji myslia, že nič sa im nestane.
Ešte jeden príklad vám chcem povedať. Máme takého človeka, ktorý má postihnuté dievča a aj on chodil k nám. Pomáhali sme mu, požičiaval si peniaze, lebo naozaj ako nestíhal to. Ale vracali, teda vracal nám to nám, našej neziskovke, tým, že sme ho na našich akciách, ktoré sme urobili niekoľko tisíc, sme ho volali a on na dohodu pomáhal. Ale zrazu prišli sme do obdobia, že hovorím mu, že nechodíš na tie akcie. Nemám čas, ja som si našiel robotu. Nemám čas. A keď sme mali jednu takú akciu, tak ten človek, ja som bol v Lučenci, bol som kupovať nejaké veci pre deti a pozerám sa a ide do herne. A on dostával sociálne dávky. Dostával sociálne dávky. A ja som vošiel do tej herne a našiel som ho, ako hrá na automate. A som prišiel za tou pani, ktorá tam bola a hovorím: prepáčte, ale on nemôže tu byť. Vy ich máte registrovaných, lebo tí ľudia, čo dostávajú dávky, sú registrovaní a nemôžu byť. A ona: joj, ja som si to nevšimla. Okamžite volala, okamžite volala majiteľovi, ten prišiel, urobil akože divadlo, že no, ona to nevedela a ona o tom nemohla vedieť. Každá jedna herňa, a dnes som tom už počul, kto ich prevádzkuje, tak každá jedna herňa porušuje, porušuje základné princípy a robí si to tak, ako chcú oni. Tak, ako chcú oni. Im je jedno, že tam príde otec postihnutého dievčaťa a prehrá tie peniaze. Im je to jedno.
Ale ja verím, že vám to nie je jedno, vy, čo pozeráte. Že vám nie je jedno, že máme ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré ide cestovný ruch zveľadiť tým, že sem budú chodiť zo zahraničia turisti a prehrajú tu peniaze, namiesto toho, aby tie peniaze dali do reštaurácií, išli na nejakú atrakciu, išli do Tatier. A ja som hlboko presvedčený, pán Huliak, že ak tento zákon nestiahnete, tak vám sa to takým spôsobom vráti, že si to zapamätáte na celý život.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Som mal podobnú úvahu. Ja by som čakal od ministra športu a cestovného ruchu, že ak príde raz za čas do parlamentu s nejakým vládnym návrhom, ktorý sa týka jeho rezortu, tak asi skôr možno bude podporovať šport, cestovný ruch, lebo naozaj si myslím, že či už je to ten šport alebo cestovný ruch, že tam sa oplatí prinášať dobré riešenie, asi sa oplatí aj investovať, veď v tom športe, viem z vlastnej skúsenosti, v akom stave je aj infraštruktúra a podobne. Tam tie financie chýbajú. No ale vy ste prišli s návrhom, ktorý pomôže prevádzkovateľom herní a kasín. Nemyslím si, že to ani až tak pomôže tomu štátnemu rozpočtu, lebo aj z vašich vyjadrení ste hovorili, že tie zisky očakávate v hodnote nejakých 100 mil. eur, čo vo vzťahu k tým výdavkom štátu je, bolo to tu už vyčíslené, to je, to nie je ani pol percenta v porovnaní s tým, aké obrovské spoločenské škody toto môže spôsobiť, a nemyslím teraz len tie finančné, ktoré potom nejakým spôsobom tie náklady na tú liečbu závislosti a podobne nie sú malé. Ale, ja neviem, no, ja keby som bol minister športu, tak ja, keby takýto návrh zákona tu je, tak sa, neviem, asi by som sa od hanby niekde prepadol.
Ja naozaj, aj keď tu bola diskusia v rámci teda, aj keď sa niekto z koalície pripojil, tak, do diskusií, kde som nepočul jediný podporný argument, prečo je toto dobrý návrh zákona, prečo musíme prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Pretože ani tie dôvody, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, nesedia. To je naozaj tak ľahko vyvrátiteľné, že ja sa ani vlastne nečudujem, že nikto k tomuto nevystúpil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za vystúpenie Jozefovi Pročkovi, pretože viem, že tie príbehy má odžité. Viem, že to, čo tu hovoril, a áno, podľa mňa všetci tu boli ticho a počúvali, lebo sa to naozaj dotýkalo všetkých ľudí v tejto sále. Sú to skutočné príbehy rozvrátených rodín, ktoré mohli mať úplne inú budúcnosť, aj tie deti mohli mať úplne inú budúcnosť nebyť hazardu. A potom sa pýtam, že kto je táto vláda, ktorá si v skrátenom legislatívnom konaní dovolí ísť proti stovkám tisícov občanov, nielen tých, ktorí trpia, a rodín, ktoré sú rozvrátené kvôli hazardu, ale proti stovkám tisícov občanov, ktoré sa podpisovali po celom Slovensku na petície, aby vyhnali hazard zo svojich miest a obcí, pretože tí občania v tom danom mieste, v dedine, obci proste tvoria komunitu a vidia, ako to tej komunite škodí. Oni vidia, čo to prináša. Stretávajú sa s tým v prácach, v školách. Ja som vám hovoril ten príbeh o tom ako, však riadil som niekoľko inštitúcií, prišli proste za mnou zamestnanci, konkrétne to boli zamestnankyne, ktoré hovorili, že bez toho, aby mali stravné lístky, tak im nezostáva absolútne nič. Nič, z čoho by potom mohli kupovať jedlo. A týchto príbehov sú tisíce. Tisíce, ktoré ale súčasnú vládu absolútne nezaujímajú, a to je najväčšia tragédia. Najväčšia tragédia tohto predkladaného návrhu, pri ktorom pán minister Huliak hovorí, že už len potrebuje vydržať, už len potrebuje vydržať a potom to príde a potom to kvapne. Potom sa to stane. Tak ja hovorím, že prosím všetkých ľudí na Slovensku a prosím aj všetku politickú silu, ktorú máte, kolegovia a kolegyne, zapojte to do toho, aby sme to, ak sa dá prekazili alebo prinajhoršom zhatili ich plán.

Ďakujem. Ja chcem veľmi oceniť prístup pána Pročka, ktorého práve vnímam ja, že je bežne emotívny a počuť ho a jeho hlas v celej sále sa ozýva, tak k tejto vážnej téme naozaj jeho pokorný prístup, hovoril o desiatkach samovrážd, s ktorými sa potýka. Tak ja by som ešte pripomenula aj tých, o ktorých som nehovorila, a to sú naozaj stovky rozvedených rodín, rozbitých rodín, stovky až tisícky bezdomovcov, ktorí práve kvôli gamblingu skončili na ulici, ale aj mnohí oklamaní zamestnávatelia. Možno si spomínate na prípad jednej obce na východnom Slovensku, kde starosta pripravil obec o 1,2 mil. eur práve preto, že si stále požičiaval z obecnej kasy a potom sa aj vzdal mandátu a následne bol odsúdený. Čiže to sú len také perličky, ale tých prípadov by sme našli viac a možno by nám nestačila ani celá táto schôdza, aby sme ich vymenovali všetky, ktorý každý z nás zažil.
To je všetko, ďakujem.