43. schôdza

Pán poslanec Hlina s reakciou na faktické, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za reakcie. Rozmýšľam, že možno sa len dotknem kolegu, ktorý, teda z koalície, si dal tú prácu, aby nejak zhodnotil môj príspevok. Som sa trochu zľakol, že toto nepatrí, hej, že potom ste rozviedli, že prečo to nepatrí. Už som sa zľakol, že to len a priori nepatrí, alebo že ja nepatrím. Viete, že ide trošku obava z toho, že kam až pôjdete a k čomu pôjdete a kto-čo bude posudzovať. Viete, ľudia si zvolili, ľudia majú, to je aj náš pohľad na vás, ja to rešpektujem, hej, ľudia si vás zvolili, ľudia vás tu majú. Niekedy vy teda, tiež lepšie nepovedať nič, lebo keď sa niektorí z vás rozhovoria, tak žasneme, že čo sú schopní povedať. A k tomu, neviem presne, že či ste počúvali mňa, lebo vy ste spomínali, že som sa sťažoval, že nie je plná sála. Ale ja si teda fakt nespomínam, že by som sa ja sťažoval, že nie je plná sála. Mne to prísne vzaté vôbec nevadí, lebo keď je tu plná sála, je tu strašný hluk a dosť to ruší. Hej, čiže možno si niečo pletiete, niečo s niekým. Pravdou je, že som povedal na konci, že treba o svoje práva, na začiatku aj na konci, o svoje práva bojovať. A to chcem znova týmto ukončiť aj moju faktickú.
Čo ako márne sa to môže zdať, verte, že všetky tieto procesy majú zmysel. Každá energia, ktorá sa vydá, sa proste niekde uloží a v daný moment príde. Čiže chcem povzbudiť aj ľudí, nič nie je stratené, stále je šanca, nemusíme zvesiť ramená, sklopiť zrak, môžeme sa narovnať, pozerať hrdo pred seba. Čaká nás veľa práce a treba sa nám do toho pustiť, takže vás chcem znova pozvať, dnes, ktorí to prípadne pozeráte, 16.30 h do Banskej Bystrice, stretávame sa pri Huštáku.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Lackovič, nech sa páči, do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som rozmýšľal, že ako uchopiť toto prvé čítanie, a asi najrozumnejšie bude, že skúsim možno vypichnúť nejaké konkrétne príklady. Mám tu nejakých päť-šesť príkladov konkrétnych, ktoré určite stoja za zmienku a ktoré je potrebné si pripomínať a ozvučovať, nesvietiť, pretože sú to reálne príklady toho, ako Úrad na ochranu oznamovateľov aj napríklad v minulom roku alebo v minulosti, v ktorých jednak asistoval, pomohol a stoja za zmienku, aby sme ich, aby sme ich nesvietili.
Možno taký ten prípad číslo jedna. Ja sa ho snažím, posnažím prerozprávať v nejakej skrátenej forme. Tu išlo napríklad o to, že účtovníčke pracujúcej na strednej škole bola udelená ochrana v súvislosti s vyšetrovaním podozrenia z manipulácie s odmenami zamestnancov. Jej zamestnávateľ chcel na pracovisku vykonať organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej by táto účtovníčka prišla o svoje pracovné miesto. Úrad preskúmal všetky okolnosti a dôvody zamestnávateľa a rozhodol, že súhlas s pracovnoprávnym úkonom voči chránenej oznamovateľke nevydá. Zamestnávateľ nedokázal jednoznačne preukázať nutnosť vykonania tejto organizačnej zmeny v škole a tiež sa ukázalo, že voči iným zamestnancom v podobnej situácii nezvolil rovnaký postup. Oznamovateľka vďaka tomu o svoju prácu neprišla. Jeden veľmi prvý, veľmi konkrétny, veľmi plastický príklad toho, aký je prospešný ten úrad a aká je prospešná tá jeho činnosť a práca, ktorú vykonáva.
Pozrime sa napríklad na druhý príklad. V ňom sa stalo, že vedúci zamestnanec podniku samosprávneho kraja, vyššieho územného celku, župy, VÚC-ky, sa na úrad obrátil po tom, ako mu zamestnávateľ doručil oznámenie o nadbytočnosti. Keďže mu bola prokuratúrou už skôr udelená ochrana, tak úrad podnik kontaktoval s upozornením, že má na pracovisku chráneného oznamovateľa a poučil ho, ako má voči nemu postupovať. Zamestnávateľ, ktorého postup vo viacerých kauzách preverujú orgány činné v trestnom konaní, po upozornení pristúpil k žiadosti o udelenie súhlasu s organizačnou zmenou a následnou výpoveďou. Nepodarilo sa mu ale uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že na organizačné zmeny a výpoveď pre tohto konkrétneho oznamovateľa má objektívne dôvody. A tak úrad súhlas zamestnávateľovi neudelil. Ten úrad, ktorý chcete v týchto dňoch, v týchto chvíľach, na tejto schôdzi zarezať.
Poďme na ďalší príklad, keď nám ešte čas doobeda dovolí, dve minútky. Prípad číslo tri. Oznamovatelia z centra sociálnych služieb sa rozhodli upozorniť na vážne nedostatky v domove seniorov, kde malo dochádzať k obmedzeniu osobnej slobody, bitkám a iným situáciám, ktoré mohli ohroziť život klientov. Upozornili tiež na personálnu poddimenzovanosť zariadenia. Všetci oznamovatelia následne dostali výpoveď. Ešte raz, všetci oznamovatelia následne dostali výpoveď. V zákonnej lehote 15 dní sa však obrátili na ÚOO. A keďže zamestnávateľ nedokázal preukázať, že medzi výpoveďou a oznámením nie je príčinná súvislosť, výpovede úrad pozastavil. Oznamovatelia sa následne obrátili na civilný súd s návrhmi na neodkladné opatrenie, ktorým súd vyhovel. Súdny spor naďalej prebieha. Zamestnávateľ sa bránil podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu úradu na prokuratúre, avšak neuspel. Oznamovatelia v centre sociálnych služieb aj naďalej pracujú.
Takže to sú naozaj konkrétne príklady toho, kedy napríklad tento Úrad na ochranu oznamovateľov preukázateľne asistoval a dohliadal na to, aby bolo zadosťučinené zákonu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Chcem sa spýtať, keď, koľko vám to asi bude trvať? Keď máte dlhší príhovor, tak budeme pokračovať.

Lackovič, Marek, poslanec NR SR
Dlhší je, tak asi potom.

Tak potom, dobre, čiže budete ako prvý v pokračujúcej rozprave, ktorá bude teda po vystúpení predsedu Ústavného súdu. Dobre? Zhruba 15.30 h, 16 h, uvidíme, ako dlho bude rozprávať. Dobre?
Prerušujem rokovanie, dobrú chuť vám prajem.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram.
Dovoľte mi ešte predtým než začneme privítať na balkóne pre verejnosť študentov aj pedagógov zo základnej školy Krčava, nech sa páči, vitajte! (Potlesk.)
Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 88 otázok na predsedu vlády, 155 otázok na členov vlády a 35 otázok na generálneho prokurátora.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Teraz prosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, máte slovo, pán predseda vlády.

Pán podpredseda, ďakujem pekne.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister vnútra pán Eštok, zastupuje ho minister zahraničných vecí pán Blanár. Ďalej je neprítomný minister investícií pán Migaľ, zastupuje ho minister spravodlivosti pán Susko. A neprítomní sú aj tí členovia vlády, ktorým neboli položené otázky, a to je podpredsedníčka vlády pani Saková a podpredseda vlády pán Taraba, minister dopravy pán Ráž, minister pôdohospodárstva pán Takáč, minister práce pán Tomáš, ministerka kultúry pani Šimkovičová, minister zdravotníctva pán Šaško, minister cestovného ruchu a športu pán Huliak.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom limite odpovedať na otázky, ktoré postavili pani poslankyne a páni poslanci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda vlády.
Chcem ešte upozorniť, že poslankyňa alebo poslanec, ktorí položili otázku, sa môžu prihlásiť s doplňujúcou otázkou v rozsahu dvoch minút počas celej doby rokovania o aktuálnej otázke na hlasovacom zariadení, a to zvolením možnosti podať doplňujúcu otázku.
Prosím, pán predseda vlády, aby ste teda v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované vám ako predsedovi vlády a prvá otázka je od pána poslanca Ivana Hazuchu, čítam jej znenie:
„Vážený pán predseda vlády, Európska únia navrhla a navrhuje skonfiškovať 140 mld. zmrazených ruských aktív a využiť ich na podporu Ukrajiny. Ako to vnímate?"
Nech sa páči, čas na odpoveď.

Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku, ktorá vyvoláva množstvo možností, z akej strany ju chytíte, ako na ňu odpovedať. Začnem konštatovaním, že Ukrajina prehráva vojnu a nemá peniaze a Európska únia, minimálne veľká časť členských štátov, je presvedčená, že treba naďalej na Ukrajinu dodávať finančné prostriedky, napriek tomu, aké korupčné škandály sa objavili v poslednom čase a aká je veľká miera nedôvery už aj niektorých členských štátov Európskej únie v schopnosť ukrajinských orgánov transparentne nakladať s týmito obrovskými zdrojmi. Ukrajina potrebuje na roky ´26 a ´27 obrovské množstvo peňazí, ale členské štáty Európskej únie už nie sú ochotné financovať tieto potreby z vlastných zdrojov. Rovnako nie je ani nejaký veľký záujem ísť do brania si úverov, za ktoré by členské štáty ručili, a preto prišla chuť na zmrazené ruské aktíva, ktoré sú dnes lokalizované predovšetkým v Belgicku v objeme 140 mld. eur. Je tu návrh, aby týchto 140 mld. eur bolo v určitej podobe, Európska komisia navrhuje tri varianty, boli poskytnuté Ukrajine na roky ´26 a ´27 prioritne na vojenské výdavky, opakujem, prioritne na vojenské výdavky. Ak teda niekto chce dať 140 mld. Ukrajine na roky ´26 a ´27, podporuje vojnu. A stále budeme pripomínať, že ako keby nebola veľká chuť v Európskej únii vojnu ukončiť a stále je nejaká predstava, že treba s Ruskou federáciou v tomto vojenskom konflikte pokračovať. Napriek tomu, že dnes je to už všeobecne uznaný fakt, že po vojenskej stránke Ukrajina prehráva, že je vyčerpaná a že jej chýbajú tak finančné zdroje, materiálne zdroje a ľudské zdroje, aby bola schopná tento vojnový konflikt viesť ďalej.
V čom máme my problém, pokiaľ ide o predstaviteľov vlády, predovšetkým v tom, že ak by sme rozhodli na úrovni Európskej únie o použití zmrazených ruských aktív pred ukončením vojnového konfliktu, išlo by o konfiškáciu, ktorá nemá v histórii obdobu. Dokonca japonská vláda, ktorá tiež disponuje určitým objemom zmrazených ruských aktív, odmieta tieto aktíva použiť na financovanie ukrajinských potrieb práve s odkazom na nepovolenú konfiškáciu. Belgická vláda nesie najväčšiu zodpovednosť, pretože na jej území sú tieto peniaze zmrazené a belgický premiér veľmi jasne otvára všetky riziká, ktoré sú spojené s takýmto krokom.
Po prvé, ak by sme to urobili, dochádza tu k možnosti obrovských súdnych sporov v arbitráži. Po druhé, je tu obrovský problém spojený s ruskou odvetou. Čo keď Ruská federácia povie, že ide teraz skonfiškovať ostatný majetok, čo keď povedia, že konfiškujú budovy veľvyslanectiev, konfiškujú majetok, ktorý sa nachádza na ruskom území a nie je vo vlastníctve Ruskej federácie? Nehovoriac o tom, že by to bol precedens, ktorý by výrazne zasiahol do právnej a finančnej stability. Napriek tomu mám pocit, že je veľký záujem tie peniaze použiť. A my budeme stáť na samite, ktorý bude 18. a 19. decembra, pred vážnym rozhodnutím a my budeme musieť na integračnom výbore k tomuto zaujať určité stanovisko. Hovorím o tom preto, lebo si myslím, že dnes jedným z kľúčových prvkov mierovej dohody, o ktorej sa rokuje, je použitie zmrazených ruských aktív, ale nie na vojenské potreby Ukrajiny, ale na obnovu Ukrajiny na základe dohody všetkých zainteresovaných krajín, Spojených štátov, Ruska aj Ukrajiny. Je to úplne iný mechanizmus, ktorý si viem predstaviť podporiť. Ak však je toto súčasťou a kľúčovým prvkom mierovej dohody, aby sa Európska únia rozhodla peniaze použiť na výdavky na armádu a na zbrojenie na Ukrajinu v rokoch ´26 a ´27, my môžeme reálne zmariť mierový plán.
Preto budem vyzývať integračný výbor na mandát, ktorý umožní vláde Slovenskej republiky primeranú mieru flexibility pri rozhodovaní, v tomto okamihu musím zopakovať, že nie som žiadnym fanúšikom právnych a finančných mechanizmov, ktoré by viedli ku konfiškácii zmrazených ruských aktív, pretože návrhy, ktoré prichádzajú z Európskej komisie, sú protimierové. Niekedy to vyzerá tak ako keby to bolo robené úmyselne, aby sa nám za každú cenu podarilo mierové plány, ktoré sú na stole, zahatať.