43. schôdza

Ďakujem za otázku, vážená pani poslankyňa.
Ja som o týchto tragédiách hovoril okrem iného aj so splnomocnencom vlády Slovenskej republiky, ktorý zodpovedá za rómsku komunitu a dokonca priamo na mieste činu bol a poskytoval nám pomerné množstvo detailných informácií. Zdá sa, že tieto príbehy, ktoré sa stali, nás nútia zamyslieť sa, ako možno zvýšiť za daných okolností, pretože dobre viete, že vyriešiť za deň, za dva veľmi náročnú sociálnu situáciu nie je možné, ale sú tu určité elementy, ako je požiarna ochrana, dobrovoľné požiarne hliadky a na toto sa podľa všetkého splnomocnenec chce v krátkom čase sústrediť.
Je mi veľmi ľúto, že došlo k takýmto tragédiám, pretože v prípade Luníka IX išlo o dve malé deti a potom v tom druhom prípade, v Kozárovciach, to boli tri deti a dospelá žena. Možno to teraz budete brať, že to trošku zľahčujem, ale splnomocnenec vlády mi hovoril, že veľmi typické pre krízové situácie, v ktorých sa nájdu naši rómski spoluobčania, je hystéria, neschopnosť reagovať a to sa podčiarklo aj pod prípady, ktoré sú v otázke, ktorú ste mi postavili, pani poslankyňa Števulová.
Ak dovolíte, zaujímal som sa, samozrejme, že čo sa udialo, tak mi dovoľte, aby som možno popísal ten príbeh z Košíc, z Luníka IX, to je tá časť Mašličkovo, kde v chatrči boli dve malé deti, jedno narodené v roku ´25 a druhé narodené v roku ´22. Matka sa rozhodla, že podkúri. Podkúrila tak, že vyliala liter benzínu do piecky, začala tá chatrč okamžite horieť, a čo je pre mňa šokujúce, ona vybehla, vybehla z tej chatrče a nechala deti tam. Po požiari, samozrejme, našla polícia, hasiči dve mŕtve telá detí, no a vy sa ma teraz pýtate, že či ju máme odškodniť.
Ja by som vám odporúčal, pani kolegyňa, a to vo všetkých prípadoch, ak nám kladiete nejaké citlivé otázky, lebo je to citlivá vec, mne je veľmi ľúto, keď sa takéto niečo stane, ale opäť v tom cítim, že nuž teda, keď odškodňujete ľudí, ktorí boli obeťami havárie vo vlaku alebo keď odškodňujeme baníkov, alebo neviem koho iného, to naozaj chcete, aby sme odškodnili matku, ktorá utiekla z chatrče a nechala tam dve malé deti? To sa stalo. Takže dúfam, že akceptujete moju odpoveď, že žiadne odškodnenie nebude. Naopak, ja si myslím, že bez ohľadu na to, aký bol motív konania matky, či to bola tá typická hystéria, alebo to boli emócie, alebo to bol strach, nech to bolo čokoľvek, myslím si, že je správne, že vo veci začalo sa trestné stíhanie. Ide o usmrtenie, bude sa hodnotiť do akej miery je tu alebo tu nie je zodpovednosť matky za to, čo sa v tejto časti na Luníku IX stalo.
Takže moja odpoveď je, že nie.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, aj keď ste nedali, opýtam sa, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Pán premiér, ja som sa vás to spýtala v dobrej viere, mali sme túto diskusiu aj na ľudskoprávnom výbore, o čom isto viete. Všetci sme tam k tomu pristupovali aj vaši poslanci, aj váš štátny tajomník v dobrej viere a snažili sme sa nájsť to riešenie. Po tomto vašom prednese ja si myslím, že ten minimálne čiastočný nebol v dobrej viere, pretože obviňovať matku, ktorá prosto horela, ktorá má popáleniny a takýmto cynickým spôsobom to zdôrazňovať, že, že teda ona je zodpovedná a si nezaslúži odškodňovanie, to fakt podľa mňa je že cynizmus najhrubšieho zrna.
V prvom rade si treba povedať, že situácia, kedy jedna matka, aj keď sa to stalo, kedy jedna matka malých detí je nútená ráno zakúriť v chatrčke drevom, benzínom, už z neznalosti alebo z čohokoľvek, že tak spraví, je v skutočnosti situáciou, do ktorej bola táto rodina vohnaná tým, že spoločnosť, naša spoločnosť necháva týchto ľudí žiť v generačnej chudobe a desaťročia im nevie pomôcť. A teraz ja som nemala v úmysle obviňovať žiadnu vládu, je to zodpovednosť celej spoločnosti, ale musím zdôrazniť, že 14 rokov ste vládli vy. Čiže ja si myslím, a k týmto smrtiam či už uhorením alebo zamrznutím neprišlo prvý raz, tu by bolo prosto potrebné urobiť spoločenské veľké gesto s významom pre celú spoločnosť, že si všímame aj utrpenie týchto ľudí a sú nám rovnako vzácne ich životy ako naše životy. A mňa nesmierne mrzí, že neviete, neviete nájsť takéto gesto súcitu.
A nemám žiadnu otázku, lebo nechcem, aby tieto reči pokračovali ďa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Napriek tomu, že nemáte otázku, pán predseda vlády, máte priestor na odpoveď tohto komentáru a poprosím poslancov kľud, nech prebehne hodina otázok v kľude.
Nech sa páči.

Pani poslankyňa, opäť došlo k situácii, že ste vôbec nepočúvali, čo som hovoril a máte už nejakú negatívnu reakciu pripravenú bez ohľadu na to, čo bolo alebo nebolo povedané. Viete, vtiahli ste hneď do toho politiku, tak vám musím teda pripomenúť, že ak tu niekto zneužíval hlasy rómskych spoluobčanov, neboli sme to my. Spomeňte si, čo sa udialo v roku 2020, ale určite aj v roku 2023.
Ale vrátim sa k podstate veci, o ktorej som hovoril s plnou vážnosťou a s plným rešpektom a úctou k tomu, že zomreli deti. Ja som nepovedal nič iné, len som povedal, že pre krízové situácie je typické hysterické správanie sa. Jednoducho to mi potvrdil aj samotný splnomocnenec vlády. Povedal som, že matka v chatrči naliala liter benzínu do piecky, a keď to začalo horieť, utiekla z chatrče a nechala tam dvojročné dieťa a dieťa, ktoré nemalo ani rok. Čo je na tomto, preboha, cynické? To už nemôžeme povedať ani fakty, základné fakty, čo sa udialo? To máme všetko skrývať len preto, lebo vy máte iný názor?
To je presne to isté, ako keď mi pani Remišová odkazuje, že aký som ja cynik, keď neriešim pána Lajčáka za to, že mal nejakú komunikáciu s niekým. Tak vám teda odkazujem okrem iného, nepísal si náhodou váš špeciálny prokurátor pán Lipšic s pani Zsuzsovou? (Potlesk.) A to vám nevadilo. To vám nevadilo. (Doznievanie potlesku.) To vám nevadilo. Samozrejme, to všetko je v poriadku, len akonáhle sa to týka niekoho z nášho prostredia, tak robíte okolo toho zbytočný cirkus.
Je mi to ľúto, ale za daných okolností nevidím žiadny právny ani iný dôvod, aby sme v takomto prípade ľudského zlyhania uvažovali o odškodnení. Čo vy teda navrhujete, pani kolegyňa, že máme vyplatiť tej matke čo? Milión eur? Čo jej máme dať? Čo jej máme dať? (Reakcia z pléna.) Ale ešte raz, pani kolegyňa, ešte raz, za daných okolností mohla to urobiť v strachu, mohla to urobiť v hystérii, ja neviem, čo ju k tomu viedlo, utiekla a nechala tie dve deti vo vnútri a vy navrhujete ju odškodniť. Tak to aspoň nechajme tak.
Tak aspoň teda vyslovme ľútosť, čo sa stalo, prešetrime, čo sa stalo, ale ja si nemyslím, že toto je základ na finančné odškodnenie. Iné je, keď sedíte vo vlaku a idete za prácou alebo za štúdiom a pretože zlyhá subjektívne rušňovodič, dôjde k zraneniu tejto osoby, tam je namieste, že poďme sa o tom rozprávať. Ale toto nie je prípad, kde by sme konštatovali, že došlo k úmrtiu detí za takýchto okolností. Je mi to ľúto, ale čo odo mňa chcete? Teraz zase, samozrejme, budú vykrikovať a organizovať po celom Slovensku, aký som cynik a že nechcem. Ja som len zopakoval prípad a fakty, ktoré mám k dispozícii ako predseda vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem.
Takže nasleduje druhá otázka. Keďže je totožná a mala ju pani poslankyňa Beáta Jurík, máte nárok na jednu doplňujúcu otázku.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán premiér, mňa tiež veľmi ľudsky mrzia vaše slová o to viac, že tiež som matka, a teda neviem si predstaviť tú situáciu a hlavne to teda, že ako to momentálne tá matka prežíva. A ani tie deti, ani tá matka, ani ich rodiny nemôžu za to, že v akých podmienkach žijú. Naopak, tú zodpovednosť za to nesieme my všetci, to je naša kolektívna zodpovednosť.
A som rada, že takéto slová odzneli aj z úst štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a taktiež aj pána splnomocnenca pre rómske komunity. A ako aj správne poznamenala moja kolegyňa, tak v tých rodinách ešte ostali ďalšie deti, otec. Ako tí môžu za takúto tragédiu? Že možno oni by si zaslúžili to odškodnenie, pretože to je taká minimálna náplasť, ktorú im predsa ako štát by sme mali dať na tragédiu, ktorá ich postihla.
A ja by som skutočne poprosila tuto kolegov, aby aspoň prestali mumlať alebo čo to za zvuky odtiaľ sprava vydávajú, pretože toto je skutočne veľmi nedôstojné. Ak sa chcete zapojiť, tak budete mať šancu potom v rozprave.
Ale teda mňa zaujíma skutočne veľmi vecne tá prevencia, ktorú ste načrtli, pretože... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Prepáčte, ja som vám pozastavil vystúpenie, neprídete o čas, ale chcem požiadať celú sálu, a keď už chcete byť taká citlivá, tak potom aj pani poslankyňa Plaváková narúšala vystúpenie predsedu vlády. Takže žiadam všetkých, všetkých, aby ste pokojne počúvali každého vystupujúceho.
Nech sa páči, pokračujte.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ja ďakujem, pán podpredseda, opäť raz za váš rovnaký meter pre všetkých, ale teda zaujíma ma skutočne vecne tá prevencia, ktorú ste načrtli, pretože ja som sa už po tragédii v Spišskom Štiavniku, kde si teda tí ľudia tiež za to nemohli, pretože oni nemôžu za to, v akých podmienkach žijú, pýtala ministra vnútra, že čo plánuje robiť v oblasti požiarnej prevencie a on mi odpovedal na moju interpeláciu v znení takom, že oni už robia nejaké školenia, ale že v prvom rade je to na samosprávach. A vy ste teda teraz načrtli, že s pánom splnomocnencom ste sa o tom bavili, tak ma teda zaujíma, že čo ste vy z vašej pozície premiéra ochotný urobiť preto, aby k takýmto tragédiám viac nedochádzalo.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Odpovedal som, že ma informoval splnomocnenec o aktivitách a iniciatívach, ktoré pripravuje, tak počkajme, keď to oficiálne predloží. Viacej nemám dôvod sa k tomu vyjadrovať.