43. schôdza

Takže ďakujem pekne, pokračujem vo vystúpení. Už len veľmi rýchlo. Trošku sa nám obmenilo obecenstvo, takže idem podať dva pozmeňujúce návrhy. V jednom pozmeňujúcom návrhu chcem vlastne doplniť do zákona, aby aj tam, kde sú automaty a teda konkrétne proste parkoviská a samoobslužné linky museli mať povinnosť platenia teda cez E-kasu, takže to bude jeden pozmeňujúci návrh. No a ďalší pozmeňujúci návrh je o tom, že navrhujem zrušenie povinnosti obmedziť zákazníkovi, pardon, umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu, ktorú vlastne túto povinnosť dáva aktuálny zákon každému, každému podnikateľovi. Som presvedčený, že jednoducho tá doba sa posúva a je úplne prirodzené, že každý podnikateľ, ktorý sa chce rozvíjať, ktorý chce fungovať dobrovoľne samozrejme poskytuje, poskytuje zákazníkovi možnosť zaplatiť aj bezhotovostne. Nakoniec to ukazuje aj štatistika, ktorú spomínal pán minister, kde hovoril, že 86 % všetkých podnikateľov automaticky dáva možnosť bezhotovostnej platby a považuje to za dôležité. Takže preto si myslím, že nie je vôbec potrebné, aby sa takáto povinnosť podnikateľom dávala, pretože samozrejme každá povinnosť má potom aj ďalšie následnosti a to je vymáhanie, ak ju človek neplní a dostalo sa to alebo dostáva sa to v tomto zákone až do takej absurdnosti, že teda každý podnikateľ bude musieť mať nápis, teda svojej prevádzke, že teda je povinný poskytovať bezhotovostné platby a teda takto informovať o tom zákazníkov a samozrejme ak to nebude mať, zasa je to tam sankcia, zasa je tam pokuta atď. atď., všetko ako to poznáme, čiže kopu nových povinností tento zákon teda prináša a nejaké sa snažím teda vlastne vyradiť. Takže začnem, v tomto momente ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022.

ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci.
Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
V čl. 1, § 3 ods. 2 písm. b) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem platených parkovísk a samoobslužných umývacích liniek pre motorové vozidlá”.
To je jeden návrh a druhý návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
1. V čl. 1, § 15 sa vypúšťajú odseky 1 a 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 3.
2. V čl. 1, § 16 sa vypúšťa písmeno v).
3. V čl. 1, § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).
4. V čl. 1, § 17 ods. 2 písm. a) sa slová „g), u) a v)” nahrádzajú slovami „g) a u)".
5. V čl. 1, § 17 ods. 5 a 6 sa slová „r), s) a v)” nahrádzajú slovami „r) a s)".
6. V čl. 1, § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 9.
Zároveň pána spravodajcu žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 22 a 34 zo spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Marián ďakujem za tvoje vystúpenie. Kresťanskodemokratické hnutie aj podporuje tieto pozmeňujúce návrhy, preto sme dali aj podpisy. Spomínal si tu aj viackrát ohľadom e-kás, vieme, že aj tá diskusia bola dosť veľká, čo sa týka na finančnom výbore a ja som sa tiež k tomu dosť často vyjadroval. Viem, že tu aj pán minister spomenul moje meno, lebo som hovoril, že na týchto e-kasách sa robí biznis a musím povedať, že keď sa tu stále menia e-kasy, no tak nie je to biznis pre určité skupiny, pre určité firmy? Alebo keď stále sa vyžaduje od e-kás, aby spĺňali nové a nové požiadavky, to nie je biznis, lebo musí sa to upravovať. To znamená, že určité firmy musia na tom participovať a myslíte si pán minister, že tie firmy to robia bezplatne? No nerobia to bezplatne. Robia to za nejakú úhradu. Akože nič v zlom, ale robia to tak. A ja som preto aj na to upozorňoval, lebo pamätáme si dobre aj prípad z roku 2019 v novembri. Mnohé médiá sa k tomu vyjadrovali, že miliónový biznis zo systému e-kás profituje vyvolená firma blízka Finančnej správe. Takže máme historickú skúsenosť, že boli takéto veci. A presne aj čo Marián povedal vo svojom vystúpení, že bude vám chýbať nejaký nápis na predajni, že napríklad tá prevádzka podľa zákona poskytuje aj platby bezhotovostné a ten predajca nebude mať ten nápis, tak kontroly doslova za takúto blbosť, banálnu vec, budú postupovať tak, že budú dávať vysoké pokuty a toto podľa mňa nie je správne. Spomínal si tu aj to prihraničie, ale to už asi nestihnem. Ďakujem Marián ešte raz za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ďakujem kolega za tvoje vystúpenie, aj za to, že si sa zastal malých podnikateľov a to hlavne v tom smere, že momentálne je naozaj ťažká doba pre malých podnikateľov a vieme, ako im táto doba škodí, ako im škodia opatrenia tejto vlády a hlavná byrokratická záťaž znova dopadne na tie malé firmy, pretože tie veľké firmy si naozaj vedia poradiť. A tie malé firmy budú musieť znášať aj ďalšie náklady, ktoré ako si spomínal už vlastne nebude to, ako to bolo sľubované, že budú QR kódy zadarmo. Vyzerá to, že banky z toho budú chcieť profitovať, čo je úplne pochopiteľné, preto ten sľub podľa mňa bol úplne nereálny a úplne nezmyselný. Takisto postupne ja verím, že nejaká firma preberie vlastne túto platformu a takisto bude chcieť z toho profitovať, to znamená, že je to veľké zavádzanie malých firiem alebo malých živnostníkov, že s tým nebudú mať žiadne náklady. A toto je naozaj veľmi ťažké a veľmi smutné pre tieto firmy, keď vidia, že tie veľké firmy sú tie, ktoré tu narobia daňové úniky tak, ako povedala aj prokurátorka Európskej prokuratúry, že sme medzi troma najhoršími krajinami, kde sú najväčšie daňové úniky a kde sa u nás vlastne daňové DPH podvody najviac realizujú a ja nerozumiem, prečo my míňame toľko energie na to, že prijímame opatrenia, ktoré nikomu veľmi nepomôžu a práve naopak, to čo by malo pomôcť a že by sa tu robila čistá ekonomika a štát by profitoval, nie tak ako pri DPH teraz vidíme, že sú tam vysoké daňové medzery a absolútne štát nie je schopný vyberať toľko, koľko vyberať má a toto nebude opatrenie, ktoré tomu výrazne pomôže. Ďakujem.

Ďakujem pekne obom kolegom za faktické pripomienky. A presne tak samozrejme ďakujem kolegom z KDH za podporu pozmeňujúcich návrhov a áno, čo sa týka QR kódov, treba hovoriť pravdu, akože nič na svete nie je zadarmo, ani nemôže byť zadarmo, proste jednoducho skôr či neskôr budú skutočne za poskytovanie QR kódu samozrejme chcieť niečo tí poskytovatelia a úplne prirodzene za platbu, ktorá prejde cez QR kód bude chcieť niečo aj banka, ktorá to celé zúčtováva. To proste je fakt, ktorému sa nevyhneme. Čokoľvek iné, čo sa hovorí, je zavádzanie. Druhá vec, aj obaja kolegovia ste to spomínali, presne tak, je ťažká doba, na podnikateľov ťažko dopadajú konsolidácie, prvá, druhá, tretia, ktoré vláda jednoducho prehodila všetky na tú výkonnú časť ekonomiky, na tú časť ekonomiky, ktorá tvorí hodnoty a namiesto toho, aby sme tu sedeli a hľadali cesty ako zjednodušiť niečo, ako proste obmedziť byrokraciu, presne naopak, sa nakladá ešte aj formou takejto byrokratickej záťaže, ktorú teda prináša aj tento zákon a je až také smutné, že skutočne že veľká firma, ktorá si akoby vylobovala výnimku a môžeme sa skutočne baviť o tom, či zmysluplnú, nezmysluplnú, ale obhajuje sa tým, že teda vlastne aby bolo menej byrokracie. No správne, ale vlastne tá byrokracia tým malým firmám sa jednoducho nakladá, nakladá. A nestihol som napríklad povedať aj to, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní viaceré pripomienkujúce subjekty hovorili, aby sa to teda posunulo, aby sa pripravil priestor na to, aby sa nachystali. Sám pán minister hovorí, že nedá tam parkoviská, nedá tam umývarky, lebo by to nestihli. Ale keď všetci ostatní hovorili tiež, že nestíhajú, tak sa akoby nereflektovalo. Čiže potrebný zákon, súhlasím, ale jednoducho tých chýb a tých problémov, ktoré prináša je mám taký pocit viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Vracajú sa naši ľudia. Týmito slovami mi pred rokom a pol odpovedal vtedy nastupujúci prezident Finančnej správy, môj skoro menovec, keď ako novoprezident obhajoval, že teda obhajoval teda nové projekty, IT projekty na Finančnej správe a teda takto obhajoval, že to bude v rukách starých firiem, teda smeráckych našich ľudí, ktorých poznáme ešte z tých predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Firmy sú známe z mnohých káuz, spájané s menami ako pán Makó, Brhel, hrajú na Finančnej správe opäť prím. Projekty, ktoré predošlá vláda pozastavila, sa dnes teda opäť ožívajú. Norberta Bödöra môžete, alebo teda bolo možné už niekoľkokrát stretnúť na Finančnej správe, no a tak sa teda vrátili naši ľudia a staré praktiky. No a výsledkom je, že IT výdavky Finančnej správy pomerne výrazne narástli. Viete čo kleslo, je výber daní. Teda tzv. efektívny výber daní, teda tie, za ktoré môže Finančná správa, nie tie, kde ste zvýšili napríklad DPH. Výdavky sa za minulej vlády pohybovali niekde medzi 40-50 mil. Finančnej správy. V minulom roku to už bolo naspäť na 60, teda minimálne 20 % nárast, to bolo takto pred rokom. Údaje za rok 2025 sme zatiaľ nevideli, ale môžeme si teda asi tipnúť, ako bude pokračovať táto trajektória a teda týmto si nie som ani úplne istý, že či sa naplní tá druhá časť dovetku, ktorú mi vtedy nový prezident Finančnej správy povedal, že vracajú sa naši ľudia, ale nebude to také drahé. No, tak uvidíme. Maximum výdavkov z tretej vlády Roberta Fica je niekde okolo 70 mil. eur. Tak uvidíme, počkáme si. No a oproti tomu nám chýbajú dane v rozpočte a môžeme sa pozrieť na teda rôzne pohľady. Tak napríklad oproti rozpočtu na tento rok chýba v rozpočte 1 mld. eur. A teraz samozrejme už obľúbená story ministra financií a tejto vlády, že za to môže protivietor z Nemecka, samozrejme oni za to nemôžu, ako ináč. No tak odpoveď je, že čiastočne za to môže protivietor a z druhej časti za to môžu si oni sami. Len to babráctvo vo výbere daní, teda efektívny výber daní, bez ohľadu na to, že vo svete sa ochladzuje ekonomika, že máme slabší rast kvôli Nemecku alebo tarifám z Ameriky, tak efektívna daňová sadzba na DPH klesla oproti tomu, kedy ste začali vládnuť asi o 300 - 400 mil. eur ročne. To znamená len na DPH môžeme vidieť okolo 300 mil. výpadok kvôli tomu, že horšie vyberajú dane, daň z DPH pardon. A podobným spôsobom sa môžeme pozrieť aj na ostatné dane, daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, spotrebných daní atď. Keď by sme si zrátali všetky tieto efektívne daňové sadzby, tak sa blížime niekde k miliarde oproti tomu, čo vláda mohla vybrať, keby vyberala tak, ako vyberali predchádzajúce vlády, pán minister. A to samozrejme som ešte nespomenul už takú vašu vlajkovú loď, daň z finančných transakcií. Úplne všetci hovoria, všetkým je jasné, že je to nezmysel. Spôsobuje to výpadok, samozrejme nenaplnili to, čo čakali že vyberú z daní z finančných transakcií, ale jej zavedenie motivuje ak obchádzaniu iných daní, DPH, dani z príjmu, pretože vrátili tu naspäť dobu cashu. A takto vo Finančnej správe kvôli tomuto babráctvu pretekajú pomedzi prsty stovky miliónov až teda miliarda na únikoch, na daňových únikoch a obzvlášť v čase konsolidácie je to teda pomerne silný úder. Takmer polovica konsolidačného balíčku na tento rok mohla byť teda o polovicu menší, keby vláda vyberala dane tak efektívne, ako sa vyberali dane predtým ako nastúpila vláda Fico 4. A tak musí pre svoju neschopnosť hľadať peniaze niekde inde a samozrejme hľadá ich v peňaženkách ľudí, podnikateľov a firiem. No a prečo teda sa vám tak nedarí vyberať tie dane. Pretože máte pomýlené priority. Ku QR platbám sa dostanem o chvíľu, ale napríklad je prioritou, že Finančná správa namiesto riešenia veľkých únikov, veľkých DPH karuselových podvodov, často aj medzinárodných, šikanuje malých podnikateľov. Vláda sa chváli masívnym 160 % nárastom kontrol e-kasy. No super, len to sú tisícky hodín úradníkov minutých na naháňanie tých malých bločkov tých malých prevádzok. A teraz iste, však aj tam sú nejaké daňové úniky, samozrejme. Akurát že naháňanie týchto malých bločkov znamená, že potom nie je čas na veľké podvody, ktoré z nejakých dôvodov vedenie ministerstva financií alebo Finančnej správy skôr obchádza. A skutočné úniky sú tam. Nie u domácich malých pekároch, ale v týchto veľkých karuselových podvodoch. No a celkom zarezonovala aj správa, ktorú teda ste tí, čo sledujete finančné veci zachytili. Podľa hlavnej európskej prokurátorky sa tretina všetkých medzinárodných DPH podvodov v Európe, ako vidíte, toto pána ministra financií naozaj vyrušuje, súvisí so Slovenskom. A nikto nepovedal, že sú to podvody, ktoré vznikli na Slovensku. To bola taká vaša obrana, že čo si to tam vymýšľajú. Ona povedala, že súvisí so Slovenskom, ale tretina dobre. My sme päťmiliónová krajina v koľko, polmiliardovej Európe skoro, počtom obyvateľov? A tretina, viac ako 30 % teda tých únikov súvisí so Slovenskom
=====

obrana, že teda čo si to tam vymýšľajú. Ona povedala, že súvisí so Slovenskom. Ale tretina, dobre? Asi päťmiliónová krajina, v koľko? V pol miliardovej Európe skoro s počtom obyvateľov? A tretina, viac ako 30 % teda tých únikov súvisí so Slovenskom. Tak to sme naozaj veľmoc.
No a potom, samozrejme, také už tuto evergreeny, novela Trestného zákona nemotivuje len k tomu, aby si malí zlodeji kradli Santa Clausov z predajní, ale motivuje k tomu, aby platili menej, menej dépeháčky. A to sa všetko prejavuje v číslach, ktoré teda robia bolehlav ministrovi financií, akurát že sa mu to ešte nepodarilo nejako zvrátiť.
No ale popri tom všetkom teda veľké podvody, daň z príjmu, medzinárodné karusely, to nie je priorita, ale priorita je lustrovanie oponentov. Tak predminulý týždeň sme sa dozvedeli, že prezident finančnej správy nariadil kontrolu predsedu PS-ka Michala Šimečku a jeho rodiny. Ja týmto ďakujem mojim kolegom Demokratom, že podali to trestné oznámenie, pretože to vám teda zaváňa pekným prúserom, pretože, samozrejme, takéto počínanie je nelegálne, aby prezident finančnej správy nariadil takéto účelové lustrovanie a navyše ešte keď sa nejedná ani, ani o teda podľa vás daňový delikt, ale táto agenda súvisí s výdavkami, tak prezident finančnej správy plní politické pokyny najvyšších miest a nariadil lustráciu oponentov namiesto toho, aby sa venoval tomu, za čo ho platia všetci daňovníci, a to je lepší výber daní.
No a teraz do toho prichádza e-kasa, QR-kód a zníženie toho limitu alebo znovu zavedenie limitu pre platbu v hotovosti a jeho zníženie oproti tomu, ako platil pred dvoma rokmi. A chcem tiež povedať, asi to tu ešte nebolo, doobeda tuná bola, bola rozprava o tom, že akože nevieme nič pochváliť, stále len nadávame, tak chcem jasne a zreteľne povedať, že tieto zmeny sú dobrá vec. Je dobré, že s týmto, s takýmto zákonom prichádzate, že tam riešite tieto veci, pretože majú tieto opatrenia potenciál zlepšiť výber daní, zmenšiť tú dobu cashu, ktorú má obzvlášť pán Kaliňák tak rád, ale vôbec celá táto garnitúra.
V našich programových dokumentoch, asi vo všetkých, ktoré, o ktorých hovoríme, či už je to program Tresk alebo náš predchádzajúci volebný program, ale aj všetky ostatné dokumenty, tam si nájdete naše opatrenia, ktoré sú kompatibilné napríklad s tým, čo tu dnes prezentoval minister financií v tomto zákone, a síce všetky opatrenia, ktoré vedú k lepšiemu výberu prostredníctvom elektronických platieb, znamená menší priestor na daňové úniky.
No a tento zákon je dobrý, akurát teda jeho problém je, že ste ho poprznili rôznymi prílepkami, teda tá, ten limit na platby v hotovosti sú jeden z prílepkov, ten by ste si mohli povedať, že ešte možno ako-tak súvisí aspoň, aspoň s daňovým výberom, sú tam nejaké ďalšie prílepky, ktoré teda nevidím, ako súvisia s týmto zákonom. Škoda, že už máte takúto prax, že si nepostrážite svoj vlastný zákon, aby vám tam zboku neprilepovali veci, na ktoré vaši kolegovia inde zabudli alebo si práve spomenuli.
Druhý problém je, že idete na poslednú chvíľu. Je december, blížia sa Vianoce, opäť sa musia na niečo podnikatelia pripraviť takto narýchlo. No. Ale to najpodstatnejšie, a to je moja otázka, že ako toto chcete, ako chcete dosiahnuť ten lepší výber daní? Prečo ste takéto opatrenia neurobili teraz, ale prichádzate s nimi po dvoch rokoch? A aj tieto opatrenia sú v skutočnosti len zrnkom do toho celého obrázka, ktorý teda tu potrebujeme, a to zlepšiť výber daní. No a, samozrejme, minister financií, premiér Fico, celá garnitúra, už ste prišli na to, že to nie je v pohode s tými konsolidáciami, ako ste ich zvládli doteraz, tak najnovšie si vymysleli teda tento nový najväčší vzdušný zámok, a síce Robert Fico sľubuje miliardy vďaka lepšiemu výberu daní. Ja sa pýtam, koľko bude lepší výber daní vďaka týmto opatreniam? Zatiaľ kvôli manažmentu - chcel som sa vyhnúť slovu, znova slovu babráctvo -, manažmentu výberu daní ste na tom horšie o stovky miliónov. Môžeme sa sporiť, či tristo, dobre vravím, hej, či, nejaký problém? O stovky miliónov eur vyberáte kvôli tomu, ako spravujete finančnú správu, ako spravujete výber daní. Vrátili ste dobu cashu a teraz sľubujete, že nastúpia miliardy naspäť. No tak hlava mi neberie, ako to chcete urobiť, ale upozorňujem všetkých daňovníkov, poslancov, občanov, že to je pasca, čo hovoria, pretože samozrejmé, že miliardy nevyberú. Aj príčetnejší manažment v slušnej krajine by nedokázal vyzbierať takéto obrovské peniaze len vďaka efektívnejšiemu výberu daní. Samozrejmé, že sa oňho treba snažiť, ale takéto niečo je nemožné.
No a teraz, čo tým všetkým sledujú? A to je to, že aby už nemuseli robiť nič. Pretože tri konsolidácie ste už zbabrali a zbabrať štvrtú si už netrúfate, lebo už budú voľby. Preto ste nám tuná nakreslili vzdušný zámok, pre istotu zorganizovali konferenciu počas rozpravy o konsolidácii. To bolo ináč obzvlášť nepríjemné na to, že také, že na také, s takýmto niečím si súhlasil. Ani len ten jeden a pol dňa, o ktorom sme sa tu bavili, tak ešte ani, ani tomu sa nevedel minister financií venovať a jeho celý stav, aj finančná správa a vôbec akože nejaké politické kapacity, poslanci tam boli, na tej konferencii, nás ani nepozvali, o tom, o tom ani nemusím hovoriť, a tam si teda povedali, že vyberú tie miliardy, no. Pretože tie konsolidácie, ktoré ste zbabrali doteraz, už, už teda ľudia pocítili. Takto pred rokom a štvrť sme vám vyrátali dopad tisíc eur na priemernú rodinu v čistom ročne, ktorú, o ktorú majú menej peňazí, alebo teda pardon, áno, o ktorú majú menej peňazí, alebo teda môžu si menej vecí nakúpiť ľudia kvôli tomu, že ste zvýšili dépeháčku a urobili všetky tie ďalšie opatrenia. Okrem toho za posledné dva roky teda veľmi mizerne narástli reálne mzdy, teda tie očistené o infláciu, dá sa povedať, že v podstate stagnujú, zaznamenali nejaký minimálny prírastok 0+, takže majú rovnako peňazí, alebo o niečo menej v čistom, pretože okrem toho ste pozvyšovali aj dane z príjmu, všetko je drahšie, no a ľudia si to zrátali. A v najnovšom prieskume povedali, že na darčeky minulo o 17 % menej. Tak takto to vidia ľudia a to je, to je výsledok konsolidácie a vôbec tejto "ekonomickej vlády", štvrtej vlády Roberta Fica. A ľudí takýmto spôsobom čakajú asi najťažšie Vianoce za posledné roky.
No. My už teraz sa pripravujeme, od prvého dňa teda, a pripravujeme konkrétne opatrenia, ako takéto veci robiť. Ja neviem, kde ste vy boli dva roky, že po dvoch rokoch prinesiete, prinesiete takéto návrhy. A ako som spomínal, toto konkrétne je správny návrh, tie limity na cash a samotný QR-kód môžu pomôcť, ale sú len jednou maličkou časťou do lepšieho výberu daní. Takže (rečníkovi zazvonil mobilný telefón, ktorý následne vypol), takže čakám na ďalšie opatrenia, čakám na to, že nám minister financií vysvetlí, ako chce vyzbierať miliardy, ktoré sľubuje premiér Fico.
Pán minister, ja vám naozaj držím palce, aby ste vybrali čo najviac, pretože čím viac vyberiete, tým menej potom budete zvyšovať dane z práce, dépeháčku a všetky dane, ktoré už teda pre vás obľúbený zdroj peňazí, avšak tieto peniaze potom chýbajú ľuďom v ich peňaženkách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, ideme k zákonu o DPH a budem, budem hovoriť dlhšie aj o, vyjadrím sa o návrhoch, ktoré prešli cez pozmeňujúce návrhy vo výboroch, hlavne teda čo sa týka sociálnych podnikov, lebo viem, že tu je o tom diskusia. Myslím, že kolegovia z PS-ka aj moji kolegovia sa na niektoré veci pýtajú, tak objasním, objasním, o čo ide, ale, takže poďme v úvodnom slove, budem ho mať dlhšie opäť, aby som uviedol veci, veci na pravú mieru.
Takže predkladáme zákon, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády na rok 2023 a reagujeme na meniace sa podmienky moderného podnikania, rast digitálnych a cezhraničných služieb, ako aj na efektívnejší výber DPH a zníženie daňových únikov. Opäť je to jedno z opatrení, ako som tu aj teraz pred chvíľou počul, tak chcem len pripomenúť, že bývalá vláda neurobila žiadne opatrenia, čo sa týka boja s daňovými únikmi, všetky plány, ktoré sa urobili, boli za bývalých vlád a čo sa týka tejto vlády, tak tiež sme sa nezobudili pred Vianocami, ale robili sme už jeden, jeden plán boja s daňovými únikmi teraz to je druhé kolo, pán poslanec, ktorý tu pred chvíľou rozprával.
Takže v rámci zmien v zákone o DPH prichádzame s povinnou elektronickou fakturáciou medzi podnikateľmi od 1. 1. 2027. Je to vec, ktorá sa tu, o ktorej sa veľmi, tzv. e-faktúra, o ktorej sa tu hovorí veľmi-veľmi-veľmi dlho a ak tu niekto tvrdí, že vláda nemá záujem na výbere daní a lepšom výbere daní, tak bude robiť všetko pre to, aby toto nebolo. Lebo jasné, že každý podnikateľ, keď bude mať evidované svoje faktúry v elektronickom systéme, do ktorého bude aj štát vidieť, tak je to niečo, čo prinesie určite zvýšený výber daní a zase vám môžem povedať a môže ma hocikto kritizovať za hocičo, ale, ale toto nerobím možno pre túto vládu, robím to možno pre tú druhú, pán, pán Kišš, možno aj pre tú vašu, ak teda budete takí dobrí, že nás tu dostatočne pookydávate, aby ste sa dostali do vlády. Nerobím to pre seba. Lebo je to zákon, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2027 a mohol by som neurobiť nič, lebo každý poviete, že však najlepšie je nič nerobiť, Európska komisia navrhla takzvanú, je to, je to smernica ViDA, v rámci ktorej sa to tak či tak bude musieť zaviesť, ale chceme to urobiť čím skôr a v súlade s tým, čo sa bude zavádzať na to, aby sme lepšie vyberali dane.
Takisto neriešime, chceme s B2B-fakturáciou, čiže s business-to-business spúšťame súčasne aj B2G-fakturáciu, čiže chceme to urobiť naraz, aby to bolo čo najefektívnejšie, aby sme zbytočne, lebo ja som povedal, najprv mi hovorili, že urobme jedno, potom druhé, a hovorím, a dvakrát budeme za to, za to znášať náklady a na čo to je dobré, prečo by sa to nemalo urobiť naraz? Nevidím jediný dôvod a myslím, že je to dosť a robíme to maximálne efektívne.
Primárne je elektronická fakturácia postavená v systéme, na formáte systému, ktorý B2G vzťah úspešne funguje u viac ako polovici členských štátov Európskej únie, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Škandinávske krajiny, Pobaltské krajiny, Francúzsko, Portugalsko a ďalšie a k tomu ešte aj prispôsobíme B2B, čiže business-to-business fakturáciu. Ide o decentralizované riešenie, kedy štát nevykonáva obrovské investície na centrálne riešenie, lebo boli, zvažovali sme, či teda centrálne to riešiť, alebo decentralizovane, nakoniec sme sa zhodli na tom, že oveľa efektívnejšie a lacnejšie pre štát to bude decentralizovať, lebo keď sme sa pozreli na fungovanie v iných krajinách, tak tie decentralizované riešenia fungujú lepšie. Ide o trend, na ktorý podnikateľský stav postupne sa pristupuje celá Európska únia od roku ´26 povinne napríklad v Belgicku.
Návrh zakladá, počíta s prednastaveným riešením postaveným na takzvanej doručovacej službe, kedy po zasielaní faktúr medzi podnikateľmi a zasielaní údajov finančnej správy budú cez šifrované kanály zabezpečovať certifikovaní takzvaní digitálni poštári, tak ako to funguje aj v iných, iných krajinách.
Celkovo teda ide o to, že, zdôrazňujem, že pri elektronickej faktúre sa určí jednotný formát, operabilný v celej Európskej únii. Čiže ideme presne v tom štandarde, ktorý bude požadovať aj tá, teda smernica ViDA. Bude zabezpečovať kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ, ani zákazník by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejmé, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania...
=====

aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tlač 1023. Národná rada uznesením č. 1206 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady. Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada zároveň určila Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisku k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory.
=====