43. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Vracajú sa naši ľudia. Týmito slovami mi pred rokom a pol odpovedal vtedy nastupujúci prezident Finančnej správy, môj skoro menovec, keď ako novoprezident obhajoval, že teda obhajoval teda nové projekty, IT projekty na Finančnej správe a teda takto obhajoval, že to bude v rukách starých firiem, teda smeráckych našich ľudí, ktorých poznáme ešte z tých predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Firmy sú známe z mnohých káuz, spájané s menami ako pán Makó, Brhel, hrajú na Finančnej správe opäť prím. Projekty, ktoré predošlá vláda pozastavila, sa dnes teda opäť ožívajú. Norberta Bödöra môžete, alebo teda bolo možné už niekoľkokrát stretnúť na Finančnej správe, no a tak sa teda vrátili naši ľudia a staré praktiky. No a výsledkom je, že IT výdavky Finančnej správy pomerne výrazne narástli. Viete čo kleslo, je výber daní. Teda tzv. efektívny výber daní, teda tie, za ktoré môže Finančná správa, nie tie, kde ste zvýšili napríklad DPH. Výdavky sa za minulej vlády pohybovali niekde medzi 40-50 mil. Finančnej správy. V minulom roku to už bolo naspäť na 60, teda minimálne 20 % nárast, to bolo takto pred rokom. Údaje za rok 2025 sme zatiaľ nevideli, ale môžeme si teda asi tipnúť, ako bude pokračovať táto trajektória a teda týmto si nie som ani úplne istý, že či sa naplní tá druhá časť dovetku, ktorú mi vtedy nový prezident Finančnej správy povedal, že vracajú sa naši ľudia, ale nebude to také drahé. No, tak uvidíme. Maximum výdavkov z tretej vlády Roberta Fica je niekde okolo 70 mil. eur. Tak uvidíme, počkáme si. No a oproti tomu nám chýbajú dane v rozpočte a môžeme sa pozrieť na teda rôzne pohľady. Tak napríklad oproti rozpočtu na tento rok chýba v rozpočte 1 mld. eur. A teraz samozrejme už obľúbená story ministra financií a tejto vlády, že za to môže protivietor z Nemecka, samozrejme oni za to nemôžu, ako ináč. No tak odpoveď je, že čiastočne za to môže protivietor a z druhej časti za to môžu si oni sami. Len to babráctvo vo výbere daní, teda efektívny výber daní, bez ohľadu na to, že vo svete sa ochladzuje ekonomika, že máme slabší rast kvôli Nemecku alebo tarifám z Ameriky, tak efektívna daňová sadzba na DPH klesla oproti tomu, kedy ste začali vládnuť asi o 300 - 400 mil. eur ročne. To znamená len na DPH môžeme vidieť okolo 300 mil. výpadok kvôli tomu, že horšie vyberajú dane, daň z DPH pardon. A podobným spôsobom sa môžeme pozrieť aj na ostatné dane, daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, spotrebných daní atď. Keď by sme si zrátali všetky tieto efektívne daňové sadzby, tak sa blížime niekde k miliarde oproti tomu, čo vláda mohla vybrať, keby vyberala tak, ako vyberali predchádzajúce vlády, pán minister. A to samozrejme som ešte nespomenul už takú vašu vlajkovú loď, daň z finančných transakcií. Úplne všetci hovoria, všetkým je jasné, že je to nezmysel. Spôsobuje to výpadok, samozrejme nenaplnili to, čo čakali že vyberú z daní z finančných transakcií, ale jej zavedenie motivuje ak obchádzaniu iných daní, DPH, dani z príjmu, pretože vrátili tu naspäť dobu cashu. A takto vo Finančnej správe kvôli tomuto babráctvu pretekajú pomedzi prsty stovky miliónov až teda miliarda na únikoch, na daňových únikoch a obzvlášť v čase konsolidácie je to teda pomerne silný úder. Takmer polovica konsolidačného balíčku na tento rok mohla byť teda o polovicu menší, keby vláda vyberala dane tak efektívne, ako sa vyberali dane predtým ako nastúpila vláda Fico 4. A tak musí pre svoju neschopnosť hľadať peniaze niekde inde a samozrejme hľadá ich v peňaženkách ľudí, podnikateľov a firiem. No a prečo teda sa vám tak nedarí vyberať tie dane. Pretože máte pomýlené priority. Ku QR platbám sa dostanem o chvíľu, ale napríklad je prioritou, že Finančná správa namiesto riešenia veľkých únikov, veľkých DPH karuselových podvodov, často aj medzinárodných, šikanuje malých podnikateľov. Vláda sa chváli masívnym 160 % nárastom kontrol e-kasy. No super, len to sú tisícky hodín úradníkov minutých na naháňanie tých malých bločkov tých malých prevádzok. A teraz iste, však aj tam sú nejaké daňové úniky, samozrejme. Akurát že naháňanie týchto malých bločkov znamená, že potom nie je čas na veľké podvody, ktoré z nejakých dôvodov vedenie ministerstva financií alebo Finančnej správy skôr obchádza. A skutočné úniky sú tam. Nie u domácich malých pekároch, ale v týchto veľkých karuselových podvodoch. No a celkom zarezonovala aj správa, ktorú teda ste tí, čo sledujete finančné veci zachytili. Podľa hlavnej európskej prokurátorky sa tretina všetkých medzinárodných DPH podvodov v Európe, ako vidíte, toto pána ministra financií naozaj vyrušuje, súvisí so Slovenskom. A nikto nepovedal, že sú to podvody, ktoré vznikli na Slovensku. To bola taká vaša obrana, že čo si to tam vymýšľajú. Ona povedala, že súvisí so Slovenskom, ale tretina dobre. My sme päťmiliónová krajina v koľko, polmiliardovej Európe skoro, počtom obyvateľov? A tretina, viac ako 30 % teda tých únikov súvisí so Slovenskom
=====

aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tlač 1023. Národná rada uznesením č. 1206 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady. Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada zároveň určila Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisku k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory.
=====

... Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory, ktorým bol pridelený: výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 282 zo dňa 19. novembra 2025, ústavnoprávny výbor uznesením č. 400 zo dňa 20. novembra 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 234 zo dňa 24. novembra 2025. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené pod bodom 4 spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákonu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 288 zo dňa 25. novembra 2025. Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak, debatujeme teda o novele, vlastne každoročnej, pravidelnej novele zákona o dani z pridanej hodnoty a teda má to nejaké také tie štandardné veci a má to nejaké také špeciálne, ktorým sa venujeme viacej. Ja začnem asi vlastne zasa tým, čo bolo pridané na výbore pre financie a rozpočet, teda pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda ide riešiť dépeháčku pre sociálne podniky. Ja som presvedčený, že napriek aj iným, iným názorom, ktoré tu zaznejú, je to dobré, aby sa to jednoducho z tých 5 %, čo bola obrovská výhoda oproti bežnej 23-percentnej dépeháčke, ide meniť teda aspoň na tých 19. Čiže nejaká výhoda tam v podstate zostáva, ale teda tá nevyváženosť bude, bude výrazne menšia. Treba povedať, že je jedno ideálne riešenie, ideálne riešenie, ktoré nemá ani nejaký zásadný význam navrhovať, ale bolo by ideálnym riešením, jedna sadzba DPH.
To je to, čo by zabránilo 99 % podvodov, alebo teda povedzme že výraznému množstvu podvodov, zjednodušilo systém, proste odstránilo takéto rôzne parametre, kde teda firma vyhráva preto, lebo jej ponuka je s 5-percentnou DPH a teda súťaží s firmou, ktorej ponuka je sociálnym podnikom, aby som bol presný, ktorá jej ho ponúka, teda je s 5-percentnou DPH a súťaží s firmou štandardnou, ktorá má teda 23-percentnú DPH. Čiže toto sú veci, ktoré jednoducho fakt škodia. Čiže ideálny stav by bola jedna sadzba DPH, suboptimálny stav je ten, že mať dve sadzby DPH. V podstate tak, ako sme to mali, že bola teda 20 a 10 %, bolo niečo, čo dávalo nejak zmysel, no. Aktuálna vláda to rozbila do režimu takého, a ja použijem znovu ten príklad, že keď idem na večeru do reštaurácie, tak je to 5 % DPH. Ak sa ponáhľam a idem si do tej reštaurácie to len zobrať a spýtajú sa ma, že teda beriem so sebou, áno, beriem so sebou, 19-percentná DPH. Ak si to nechám doviesť domov a bude mi to viesť externá donášková služba, tak to bude 23 % DPH. To sa ešte poďme baviť, či si objednám alko, nealko s rôznymi sadzbami, jednoducho takéto niečo vo finále pomáha vždy len rôznym formám podvodníkov. Nikdy, nikdy nie štátu.
Čiže ak vychádzam zasa z toho, čo som hovoril aj v minulom, teda v predchádzajúcom bode, že teda dane treba platiť a štát, ministerstvo financií a koniec koncov my všetci tu by sme mali byť teda zástancom toho, aby sa teda tie dane, za prvé, platili, ale, za druhé, to malo zmysluplný formát a zmysluplnú výšku, aby to teda dávalo celé zmysel, tak, tak jednoducho ten stav, ktorý zasa ten bol vytvorený touto vládou možno v dobrom, neviem, že teda podniky sociálne dostali 5-percentnú sadzbu, tak jednoducho vidíme, že teda vláda, a tu poviem, že našťastie, a tu sa zastanem pána ministra a pochválim ho, že teda rieši niečo, čo skutočne bolo dierou, čo skutočne bolo zneužívané a výsledky boli také, že viacej to škodilo ako teda nejakej, sociálnym podnikom a znevýhodneným občanom pomáhalo.
Takže to je, to je prvá tá oblasť, ktorej sa akoby chcem venovať. Napriek tomu hovorím, že myslím si, že aj pán kolega Dubovický to možno bude pozerať zasa z pohľadu, z pohľadu obcí, miest, že tam ten pohľad je nejaký iný, ale veď diskutujeme.
No ďalšia zásadná vec, ktorú, ktorú prináša aktuálna novela, je zavádzanie eFaktúry. A tejto téme sa chcem venovať, pretože zasa je to niečo, s čím ideme zásadne zaťažovať podnikateľský sektor. Áno, presne ten sektor, ktorý je gniavený a proste ničený konsolidáciou nezmyselnou a proste takou, ktorá fakt že brzdi ekonomický rast a toto sú zasa ďalšie veci, ktoré zasa len prinesú ďalšie veci, ktoré tak ako sú nastavené, budú viac škodiť ako pomáhať. Možno v tejto súvislosti by fakt bolo dobré si prečítať analýzu, ktorú robila rozpočtová rada, že ako má dosah, aký negatívny dosah má aktuálna konsolidácia na ekonomiku. A ten dosah bude proste zásadný v roku ´26 a takisto bude kulminovať v roku ´27 presne v tom bode, kedy proste zasa si vláda povedala, že všetkým firmám a naraz a povinne zavedie elektronickú faktúru. Zasa to uvediem tým, že veď asi sa tej elektronickej faktúry nevyhneme, tá doba je a bude stále viac elektronická a akože samozrejme aj to dáva väčšie možnosti a väčšie schopnosti napr. financovam alebo teda finančnej správe, aby naháňala, naháňala podvodníkov daňových, určite áno. Ale prečo zasa riešime niečo o 3,5 roka skôr ako Európska únia. Čiže áno, je tu povinnosť do tridsiateho, alebo do 30. 6. 2030 zaviesť elektronickú faktúru, to chce po nás Európska únia, a prečo to ideme robiť od 1. 1. ´27? Jednoducho je to fakt nezmyselné. Poďme, poďme, akože chcem povedať to vo viacerých akoby oblastiach, ale poďme, poďme hneď tým prvým.
Slovensko malo povinnosť zaviesť elektronickú faktúru medzi business to government, to znamená medzi firmami, ktoré obchodujú so štátom, myslím v roku, alebo ku roku 2022. To nemáme. To jediné, čo dáva zmysel, áno, si firma, chceš obchodovať so štátom, proste poď, funguj týmto štýlom. No ale to by chcelo skutočne, aby štát zaviedol nejaké riešenie, ktoré je teda zmysluplné, funkčné, praktické, nepadajúce a ideálne ani nie drahé a to sa teda, to sa teda nestalo. A namiesto toho, aby teda sa zaviedla kľudne nejaká cestovná mapa, kde by sa úplne prirodzene začínalo business to government, veď keď tá firma chce obchodovať so štátom, dodávať mu tovary, služby, čokoľvek, tak jednoducho asi by mala mať teda ambíciu takéto niečo dodržiavať. Čiže týmto sa mohlo a malo začať. Za jedno by sme si splnili to, kde už meškáme, a za druhé proste by sme nevytvárali taký ten tlak. Veď keď si zoberieme, všetci si spomeniete, aj kolegovia z koalície, už ďaleko menšie elektronické systémy a ich zavádzanie spôsobovali proste problémy a meškali a boli, boli následne, následne prepracovávané, a to teraz sa nechcem baviť o tom, že minister vnútra si nepozerá svoju elektronickú stránku, to je iný príbeh, jednoducho meškali a nevedelo to byť proste aktuálne v jednom momente. A my teraz chceme, ale fakt sa, kolegovci, zamyslite, k 1. 1. 2027 každej jednej firme na Slovensku proste umožniť jedine a len elektronickú faktúru pre všetkých a naraz, hej. Zasa aby som teda bol fakticky presný, týka sa to platcov DPH, hej, proste firmy, ktoré teda sú v systéme DPH, nie teda tých úplne malých, hej. Ale všetkých a naraz. Ale to je že vitálne, to je faktúra, to nie je niečo proste, čo tá firma akože, tak dobre, nebude to mesiac fungovať, nič sa nedeje. To je proste to esenciálne, aby tá ekonomika fungovala proste, aby sa dalo vystaviť faktúru, aby to fungovalo. Akože prečo všetko naraz, hej? A o tri roky skôr. Ja zasa použijem jednu paralelu, teraz zrovna, už som to dneska raz používal, elektronické mýto, teda tá proste nová, nová zákazka národného mýta, tak bola vysúťažená v nejakom čase, s nejakými podmienkami a za nejakú cenu. A teraz sa tam robia dodatky proste, lebo sa zmenila legislatíva, samozrejme to treba upraviť. Prečo ideme niečo riešiť tri roky dopredu, kde je podľa mňa že naprosto zrejmé, že aj keď sa to javí, že to budeme robiť podľa pravidiel EÚ, tie pravidlá sa, samozrejme, za tri roky zmenia a zasa to bude treba meniť a zasa to bude stáť peniaze. Jednoducho chce to Únia od 30. 6. 2030, malo sa to dať. A už teda keď sme chceli byť proaktívni, hej, keď sme chceli byť akože teda inovátori alebo niečo, veď dobre, však to teda mohlo byť dobrovoľne, hej, čiže ten návrh, aby som len nekritizoval, veď to nemalo byť že povinne, malo to byť dobrovoľne a teda kľudne napísané, že povinne teda od toho 30. 6. 2030, tak ako to vyžaduje Únia, to je jedna vec, dobrovoľne a štát mohol vytvoriť systémy, ktoré by boli tak dobré, že by tie firmy tam veľmi radi dobrovoľne išli, lebo im to pomáhalo, lebo by im to nedajbože zjednodušilo niečo, no nie, hej.
A druhá vec teda, malo to byť robené teda postupne, hej. Jasné, business to government, okej, kľudne od 1. 1. ´27, však veď to malo byť už pred piatimi rokmi, keď teda sa pozerám z toho bodu ´27. Potom proste k nejakému ďalšiemu roku, tak okej, veľké systémové firmy, hej, ktoré majú prostriedky, schopnosti a vôbec dosah, aby proste tiež sa do toho zapojili a následne potom ďalšie. Normálne proste jak ten vtip, že ako zjete slona, no tak asi ho treba najprv nakrájať, lebo naraz nezje slona nikto, ani veľryba, hej. Tak to je asi, asi podobný prípad aj tuná. A ono to treba vnímať, proste skutočne počúvať ten sektor. Ja možno rozumiem, že z toho pohľadu, ale v tom dobrom, že úradníckeho z ministerstva je, že ale veď, veď to je vlastne jednoduché, spraví sa na to proste niečo, to bude fungovať, to bude poprepájané, budú fungovať PEPPOL-y, čo ja viem, čo presne podľa európskych pravidiel, len ono to celé vychádza vlastne z jedného toho systému, že firmy majú len účtovný systém, hej. Ale tá realita, keď človek počúva firmy, to prostredie, hej, to je jedno proste, v akomkoľvek, automotive, proste v akejkoľvek oblasti teda produktívnej časti ekonomiky, tak ono, oni fungujú, že je nejaký obslužný skladový systém proste, ktorý ma firma vo vnútri a z toho ona vystavuje faktúry, hej. A potom má v podstate izolovaný účtovnícky systém, kde teda v nejakých dávkach podľa veľkosti firmy možno denne, možno týždenne, menšie firmy mesačne, to ide do toho účtovného systému a z toho potom lezú ďalšie veci aj smerom teda k súčasným povinnostiam, povinnostiam, povinnostiam ku finančnej správe. Čiže len toto, proste nikto si neuvedomuje, že tie firmy, to už nikto nespraví proste tým firmám, že oni musia prepojiť tie svoje obslužné, skladové, akokoľvek tie systémy nazveme, s tými účtovnými. To už nebude, tam už štát nemôže proste z merita veci vstupovať. To všetko sú ďalšie náklady pre firmy. Náklady pre firmy smerujúce presne k bodu, keď teda tu v podstate každý, kto to vyhodnocuje, tak v tomto prípade RRZ hovorí, že kde budú kulminovať tie negatívne dopady konsolidácie. Presne k tomu bodu ideme smerovať ďalšie množstvo nielen byrokratických povinností, ale teda aj nákladov pre tie firmy, hej. To sú, to sú všetko veci, ktoré, ako je fakt, že sú ťažko vnímané. Debatovali sme o tom aj na výbore, debatovali sme tu, zasa musím poďakovať za možnosť diskusie priamo na ministerstve s kolegami z príslušných teda sekcií, ale jednoducho toto sú veci proste, ktoré fakt akože ten štátny sektor nevníma. To nie je sranda. Ja si zasa pomôžem tým mýtom, čo ho tu stále spomínam, je tam dodatok za takmer 90-tisíc, kde sa teda dohodla, dohodol CzechToll so štátom, že teda štát zaplatí ďalších 90-tisíc za to, že sa firma prispôsobí teda ku transakčnej dani, hej. Proste jednoducho a operujú tým, že jasne, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenej zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná daň je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten CzechToll proste....

proste jedno A a operujú tým, že jasné, v momente zmluvy, vlastne uskutočnenia zmluvy takáto, takáto povinnosť proste tu nebola, neexistovala tá daň, no a jednoducho proste oni si to teda toto dali zaplatiť. Čiže len aby sme vnímali, že transakčná dňa je v podstate akože veľmi hlúpy a relatívne jednoduchý mechanizmus, napriek tomu ten check toll, proste si tú, za tú aplikáciu vo svojich systémoch zaplatí, alebo teda nechá, nechá ju proste zaplatiť 90-tisíc. Jedna jediná firma, hej? Čiže toto, toto si treba uvedomovať, že koľko to vlastne celé akože stojí, hej? Toto proste nie je sranda, fakt to nie je sranda.
No a ako z toho, ako z toho von? No niekedy, niekedy je skutočne že menej viacej. My sme tu fakt mali dnes sedieť a hľadať cesty, ako to uľahčiť firmám. Akože možno skutočne raz aj tá elektronická faktúra proste nejaké benefity prinesie, hej? Ale proste nie takto. Nie takto skoro, nie takto všetko naraz. Čiže my sme tu skutočne mali sedieť a hľadať, kde tým firmám proste niečo uľaviť, hej, kde im niečo zjednodušiť, kde zrušiť nejakú povinnosť, hej, kde im nejaký existujúci papier, ktorý musia mať zavesený na prevádzke a opečiatkovaný, povedať, že a už ho nemusíte mať. Nie. Napriek tomu vyrobíme nový papier, ktorý si musia od 1. januára zavesiť, alebo od 1. 3., teraz neviem úplne presne, aby som, aby som teda proste hovoril presne. Takže toto, toto mi tu chýba.
Možno sa dotknem ešte jednej veci, než teda predložím pozmeňujúci návrh, a to budem zasa asi skôr, asi skôr chváliť. Ďalšou vecou, ktorú teda prináša tento zákon, je, že skutočne existujú, existujú firmy, ktoré teda robia jednu činnosť a vyhýbajú sa plateniu DPH, a teda robia to tak, častokrát to vidíte, že, teraz kecám, že firma Park Service 1 a Park Service 2, Park Service 3, Park Service Y, hej, a každá má, samozrejme, tržby tesne pod hornou hranicou, kedy človek sa stáva povinným platcom a vykonáva tú istú činnosť. Čiže áno, tento návrh zákona alebo teda táto novela prináša noty, ako sa s týmto nejak vysporiadať. Nedokážem to vyhodnotiť, či to bude dobré-zlé, lebo však ono tiež to nie je jednoduché, ale som presvedčený, že toto je správna cesta, aby sa jednoducho s takýmto niečím riešilo, aby sa proste takto akoby nevyhýbalo plateniu, plateniu daní, lebo predchádzajúce vysvetlenie som tým začal, teraz to poviem tuná, pretože skutočne dane platiť treba a to proste, to je fakt a to aj ja teda, čo sa venujem verejným financiám, vždy budem hovoriť proste. Áno, treba. Štát potom z toho financuje verejné statky, verejné služby, ale zároveň aj ten druhý dôvod je dôležitý.
Ak zoberiete poctivého podnikateľa platiaceho dane a nepoctivého neplatiaceho, samozrejmé, že má nekalú konkurenčnú výhodu a samozrejmé, že je úlohou štátu vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, a to znamená robiť zle tým podvodníkom a zjednodušovať situáciu tým poctivým. Tak, aby proste tá nevýhoda toho poctivého ideálne nebola žiadna, alebo teda reálne čo najmenšia. Takže toto si myslím, že toto je kľúčové.
Pán predsedajúci, ja len na sekundu, idem si zobrať na miesto pozmeňujúci návrh, keďže som si ho nezobral.
No, takže odôvodnenie ku pozmeňujúcemu návrhu, ktorý teda v tejto súvislosti predkladám a teda následne ho prečítam. Čiže veľmi jednoducho. Tento návrh zákona prináša teda povinnosť e-faktúry teda pre všetky firmy od 1. 1. 2027. To, čo ako opozičný poslanec akoby vieme s tým zákonom urobiť a navrhnúť, je teda to, aby sa tá účinnosť tohto zákona posunula k tomu dátumu, ktorý chce po nás Európska únia. To, čo je proste absolútne zmysluplné. Teda vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom presúvame účinnosť tých bodov, vlastne ktoré teda zapájajú do systému e-faktúru až teda ku tomu, ku tomu dátumu v roku 2030. Takže takto, takto to je akoby jedno, jedno z riešení. Bodaj by teda, asi ten dôvod je ten, že bodaj by sme vo všetkých prípadoch, vo všetkých oblastiach boli na tom tak, že teda plníme povinnosti, ktoré nám vyplývajú z členstva v Európskej únii, teda v ten termín. Nemá význam hnať sa dopredu a robiť to proste tri a pol roka dopredu, pretože máme niekde zase oblasti, kde sme tri roky pozadu, kde sú proste už rôzne konania voči nám, čiže najzmysluplnejšie je teda to, aby sa tá povinná účinnosť dala, dala od toho, od toho 30. 6. 2030 a, samozrejme, proste je plne v moci predkladateľa, aby keď teda akoby chce pripraviť ten svet, tak dá sa to urobiť skôr, dá sa to urobiť dobrovoľne, proste tieto možnosti tu stále sú. Bolo by to presne to, čo by mohlo pomôcť, pretože v týchto fakt ťažkých časoch, tak firma, ktorá to chce, dáva im to zmysel, má na to prostriedky, mohla by ísť do toho systému skôr, bude lepšie pripravená v roku 2030, možno jej to prinesie konkurenčnú výhodu, a firma, ktorá bojuje o prežitie, ktorá rozmýšľa, či zavrie, alebo či bude investovať, alebo či nebude investovať, alebo či odíde, proste tej jednoducho uľahčíme to, že nebude musieť mať tam ďalší Damaklov meč k 1. januáru 2027.
Fakt, pán minister, to, čo sa im tu už celé pripravilo či od vás, či z ostatných oblastí, majú toho firmy fakt plné zuby, plné kecky a skúsme im skôr uľahčovať, ako prinášať nové povinnosti.
Takže skončil som s vystúpením a idem prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1023.
1. V čl. I bod 59 znie:
„59. Za § 85n sa vkladá § 85o, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠85o
Prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu
(1) Na zápis osoby ako certifikovaného poisťovateľa (poskytovateľa, pozn. prepis.) doručovacej služby do evidencie vedenej finančným riaditeľstvom podľa § 76a ods. 5 sa do 30. júna 2030 vrátane nevyžaduje preukázanie splnenia podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(2) Finančné riaditeľstvo vymaže 1. júla 2030 z evidencie podľa § 76a ods. 5 osobu, ktorá do 15. júna 2030 nepreukázala splnenie podmienky podľa § 76a ods. 2 písm. e) v rozsahu podľa § 80 a 80a v znení účinnom od 1. júla 2030.
(3) Ustanovenie § 76a ods. 2 písm. e) sa neuplatňuje vo vzťahu k § 80 v znení účinnom do 30. júna 2030.
(4) V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa elektronickou faktúrou na účely § 76a rozumie každý doklad alebo oznámenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 74 ods. 1 a je vyhotovené, zaslané a prijaté
a) vo formáte elektronického dokumentu, ktorý umožňuje jeho automatizované a elektronické spracovanie, a
b) v dátovej štruktúre v súlade s technickou normou pre elektronickú fakturáciu a so zoznamom jej syntaxí podľa osobitného predpisu.^28s)
(5) Ak platiteľ podľa § 4, 4b alebo § 4c pri dodaní tovaru s miestom dodania podľa § 13 v tuzemsku alebo pri dodaní služby s miestom dodania podľa § 15 alebo § 16 v tuzemsku alebo prijatí platby pred týmto dodaním tovaru alebo služby zdaniteľnej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava alebo nezdaniteľnej právnickej osobe, ktorá má v tuzemsku sídlo alebo miesto charakterizované dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou, ak ide o ľudské a technické zdroje potrebné na výkon jej činnosti v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 zasiela elektronickú faktúru podľa odseku 21 doručovacou službou a príjemca zabezpečil, že môže prijať elektronickú faktúru doručovacou službou, nevyžaduje sa súhlas príjemcu podľa § 71a ods. 1 písm. b); to neplatí, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane podľa § 28 až 43 a 47 alebo ak platiteľ vyhotovil pri dodaní tovaru alebo služby zjednodušenú faktúru podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b). V období od 1. januára 2026 do 30. júna 2030 sa na vyhotovenie elektronickej faktúry podľa odseku 21, ktorá sa nezasiela doručovateľskou službou, vyžaduje súhlas príjemcu.
(6) Ak sa po 30. júni 2030 vyhotovuje doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru vyhotovenú pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom do 30. júna 2030 a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, na jeho vyhotovenie sa vzťahujú rovnaké podmienky podľa § 71 až 76 v znení účinnom do 30. júna 2030 a odsekov 4 až 8 v znení účinnom do 30. júna 2030 ako na vyhotovenie pôvodnej faktúry, ktorú mení.".".
2. Článok VI znie:
„Čl. VI
Tento článok (zákon, pozn. prepis.) nadobúda účinnosť 1. januára 2026 okrem čl. I bodov 7 až 13, 18, 19, 21 až 28, bodu 29 § 71 ods. 4 až 6, bodov 30 až 32, bodu 33 § 72 ods. 9 až 12, bodov 34 až 45, 47 až 58, bodu 59 § 85o ods. 3 a 6 a bodu 60, čl. II druhého bodu a štvrtého bodu, čl. III tretieho bodu až piateho bodu a čl. IV a V, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2030.".
Pána spravodajcu v tejto súvislosti žiadam, aby body 17 až 20 spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Viskupič, hovoril si, že máš, že je dôležité počúvať ten sektor, citoval som, aj počúvať ten sektor, tak ja veľmi pozorne počúvam sektor sociálnej ekonomiky, sociálnych podnikov a keď ich pozorne počúvam a vyhodnocujem, tak svet nie je taký čierno-biely, ale je oveľa farebnejší. Na začiatku treba povedať, že áno, ja som upozorňoval, následne pán minister sociálnych vecí chcel podať na mňa trestné oznámenie, že čo to hovorím, ale keď o týždeň na to europoslanec Ondruš o tom rozprával a keď o týždeň na to pán Taraba rozprával, naraz už sa trestné oznámenie nepodávalo a už je to problém, ktorý treba riešiť.
Problém so zneužívaním DPH nebol len v tom, že tá dépeháčka bola nízka, ale je to oveľa komplexnejší problém a poviem snáď len jednu vec, lebo čas mi najviac, nemám na viac čas, že sociálny podnik keď sa chcel prihlásiť do verejného obstarávania, musel zamestnávať zdravotne znevýhodnených. No ale pokiaľ to nikto nekontroluje, tak sa prihlási do toho verejného obstarávania, vyhrá to a tú subdodávku posunie niekomu úplne inému a keby aj to niekto kontroloval, že či má naozaj tých sociálne, teda pardon, zdravotne znevýhodnených, tak v konečnom dôsledku po tej súťaži už mu žiadny zákon, žiadny predpis, nič neprikazuje, aby ich zamestnával.
Čiže naozaj to nieže sme zvýšili DPH, ale tam treba riešiť ten problém komplexne a to zvýšenie DPH to bolo jedno z riešení. Ja nie som celkom stotožnený s tým, že to išlo na 19 %, ale je mi jasné, že 5 % sa zneužívalo.

Pán kolega Ledecký, ďakujem. Ďakujem, Vladino, za tvoju faktickú. Preto som k tomu uviedol, že ja to, pozriem sa na to, len z toho pohľadu štátu a možných proste možno daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať...
=====

...daňových podvodov, únikov, a že vidím, že ďalší dvaja páni poslanci budú prihlásení a budú vlastne hovoriť o tom svete v celej tej jeho farebnosti a absolútne súhlasím, že sociálne podniky majú svoje miesto, majú svoj význam, majú nezastupiteľnú funkciu v ekonomike, len teda musia fungovať tiež v súlade so zákonom a skutočne, tá 5 % dépéháčka, to bolo za hranou. A ja nehovorím, že každý jeden pohyb bol daňový podvod, ale jednoducho diali sa tam veci, to vlastne si začal o tom skutočne rozprávať ty, ako hovoríš, a asi to najrozumnejšie riešenie je to riešenie skutočne tej 19 % dépéháčky. A asi, asi toľko. Každopádne, určite tu budem sedieť a budem počúvať, vlastne celý, celý ako ten svet je farebný ohľadne týchto sociálnych podnikov, určite áno. Tak ešte raz, ďakujem za tvoju faktickú.

Dobrý deň, pán minister. Dobrý deň, pán presedajúci. Dobrý deň, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, že v rámci tohto zákona, tejto novely zákona sa vyjadrím prioritne k sociálnym podnikom, to znamená ku zmene, ktorá prišla na, na finančnom výbore. Chcel by som aj z tohto miesta pána ministra pochváliť, že má úprimný záujem, aj keď to, keď to tvrdia, fakt tak robí, že ide mu o to, aby tie daňové úniky v Slovenskej republike boli, boli čo najmenšie a respektíve, aby sa absolútne eliminovali. Ale absolútne nemôžem súhlasiť s tvrdením, že práve tie sociálne podniky sú, sú tie podniky, ktoré spôsobujú také výrazné daňové, daňové úniky. A v mojej rozprave vysvetlím aj prečo. Asi najväčšou témou je zavedenie 19 % v úvodzovkách, zníženej sadzby pre registrované sociálne podniky od 1. 1. 2026. A práve tieto sociálne podniky boli, respektíve, práve tá znížená DPH tvorila jednu z najdôležitejších výhod tých sociálnych podnikov. A zmenou na 19 percentnú ako, ako je to zobrazené v tomto zákone, v tejto novele, je už prakticky totožná so súčasnou 23 percentnou. Ale čo je horšie, ja mám obrovskú výhradu, že je to prakticky bez reálneho prechodného obdobia. Síce zákon hovorí o tom, že ak zmluvy sú uzatvorené do konca roka, tak ešte tých prvých šesť mesiacov je určité prechodné obdobie, ale zároveň sa tam píše aj to b, že to prechodné obdobie bude pod drobnohľadom finančnej, Finančnej správy. Takže reálne, dnes je 3. decembra, a bavíme sa o obrovskom daňovom zásahu do stoviek sociálnych podnikov alebo desiatok sociálnych podnikov v rámce Slovenskej republiky. A prečo o tom tak hovorím je, že práve obce, mestá a ich sociálne podniky, že je to práve pre tieto obce, mestá, pre tie sociálne podniky tvrdý, rozpočtový a sociálny zásah. Neviem, či si uvedomujete, je tu veľa aj komunálnych poslancov, primátorov, starostov, že práve aj ten argument tých obcí a tých miest, a dokonca aj Únii miest je, je taký, že je to zásadný krok späť. Obce a mestá opakovane upozorňujú, že, že rozpočty alebo, že väčšina rozpočtov v tých obciach je už schválená. Opäť je december, 3. 12. a väčšina, väčšina obcí a miest, ktoré majú práve tieto sociálne podniky, už schválili svoje rozpočty. A samozrejme, že obce počítali s existujúcim právnym stavom. To znamená, s tou zvýhodnenou päť, desaťpercentnou dépéháčkou. Takže náhle zvýšenie na 19 % DPH zvýši ich výdavky a ceny služieb, ktoré, ktoré z týchto podnikov odoberajú. Takže pre mňa je tu zásadná otázka, že ten rozdiel s ktorými obce povedzme schválili ten rozpočet, z čoho majú ten rozdiel vykryť. Samozrejme, to čo som už povedal, to preklenovacie obdobie je príliš krátke a účinnosť tohto zákona v rámci sociálnych podnikov je, je, bola príliš. Povedz, povedzme takto, že pre väčšinu sociálnych podnikov nečakaná. Aby sme prešli plynule k tým sociálnym dôsledkom, tak v prvom rade som presvedčený, že stratia na tom tí najzraniteľnejší. Lebo práve tie integračné sociálne podniky zamestnávajú. A teraz je to veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že koho vlastne zamestnávajú tie sociálne podniky. V prvom rade sú to dlhodobo nezamestnaní ľudia. To znamená, že ľudia, ktorí si nevedia normálnym spôsobom nájsť prácu na trhu. Alebo sú to znevýhodnené osoby, alebo môžu tu byť (Zaznievanie gongu.) osoby so zdravotným postihnutím. Ďakujem. Alebo osoby so zdravotným postihnutím. Alebo, dokonca poznám aj ja niektorých, sú to ľudia, ktorí sa, ktorí by sa bez sociálneho podniku na trh práce nedostali. Takže čo to znamená v tomto prípade, keď daná daň sa zvýši na úroveň 19 %. Ja som presvedčený, že zvýšia sa ceny služieb, a tým pádom môže prísť pokles dopytu. A to znamená, že tým pádom sa zníži ekonomická výhodnosť sociálneho podniku. A tým pádom, povedzme, ak si, ak si povieme, že sú to tie mikroekonomické ukazovatele tým, že sa zníži dopyt, zvýši tá, zníži tá ekonomická výhodnosť sociálneho podniku, tak nastáva tlak práve na tie podniky, že začnú prepúšťať alebo budú musieť prepúšťať. Takže ja mám s týmto problém, keď vláda tvrdí o sebe, že je sociálna vláda a tým pádom rezignuje na tú základnú úlohu, a to je podpora pracovnej integrácie práve tých, práve tých ľudí, ktorí to najviac potrebujú. To znamená, dlhodobo nezamestnaní, znevýhodnené osoby, osoby so zdravotným poistením alebo tí, ktorí bez takého sociálneho podniku by si nevedeli nájsť prácu.
Čo to znamená pre obce. V prvom rade ide o zvýšenie nákladov bez krytia. Už v rámci konsolidačného balíčka obciam aj mestám bolo zobraté určité percento v rámci podielových daní, a teraz prichádzame s ďalším úderom pre práve pre tieto obce, kedy podotýkam ešte raz, tieto obce majú schválené, alebo väčšina týchto obcí má schválený rozpočet. Takže práve tento krok bol absolútne nečakaný pre nich, že obce, ktoré majú sociálne, obce a mestá, ktoré majú tie sociálne podniky, budú musieť rátať so zvyšovaním cien alebo so znižovaním kvality služieb alebo množstva služieb. A treba si aj oficiálne povedať, že najväčším problémom tohto všetkého je, že tento zákon neupravujem. Lebo opäť poviem, že aj keď, pán minister, ja rozumiem tomu, že sa snaží bojovať proti, proti daňovým únikom, tak tento zákon neurčuje to, alebo respektíve neoddeľuje obce, respektíve sociálne podniky, ktoré sú, povedzme v správe obcí. To znamená, že zriaďovateľ bola obec alebo mesto alebo súkromné osoby. Ale práve tie, práve tie sociálne podniky, ktoré sú v správe tých obcí, tých miest, poskytujú tie najzákladnejšie služby. To znamená, údržba verejných priestranstiev. Bežné kosenie, to sa deje aj v Prešove. Upratovacie a terénne služby, komunitné služby, pomoc seniorom, menšie stavebné práce. Samozrejme, nerozprávame sa o tom, že sociálny podnik ide teraz postaviť mrakodrap alebo nejakú sedemposchodovú bytovku. Fakt, že ide o malé stavebné práce. Oprava povedzme v materských školách, školách a podobne. Environmentálne služby, zber, zber, triedenie, čistenie. Poznám dokonca niektoré sociálne podniky, ktoré, ktoré robia činnosť v rámci gastronómie, aj keď rozumiem, že tam bude tá 5 % DPH, ale opäť je to, je to služba, ktorá poskytuje ten sociálny podnik danej obci, a to poskytuje pre ľudí, poskytuje to pre dôchodcov a pre ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Alebo môžu to byť aj iné komunitné projekty. A samozrejme, že ak sa zvýši, ak narastie tá DPH na 19 %, obciam sa zvýšia náklady bez toho, aby im štát poskytol akékoľvek kompenzácie. A vy viete všetci, či sú to poslanci koalície alebo opozície, že už teraz fin, financie, respektíve tie obce, tie mestá sú nedostatočne financované. A obávam sa toho, že tento zákon, respektíve tá zvýšená DPH bude mať, že bude mať, bude spĺňať presný opak toho, ako by mal sociálny podnik fungovať. To znamená, že pre tie obce sa stanú takéto sociálne podniky nevýhodné. Práve preto, že súčasný systém v tej zníženej DPH ako je súčasne nastavený, bolo, bol pre tie obce motivácia. Pre obce, ktoré zakladali tie sociálne podniky, aj preto napríklad, keď som sa stal poslancom, komunálnym poslancom v Prešove, bola to jedna z priorít, že aby, aby vznikol taký sociálny podniky, aby pomohol dlhodobo nezamestnaným. Samozrejme, môže slúžiť aj komunitné, na komunitné projekty a primárne na integráciu ľudí mimo trhu práce. Takže podľa mňa, takýto registrovaný sociálny podnik stráca ekonomickú motiváciu, lebo 19 % daň nie je motivácia, nie je to výhoda. Je to vyššia daňová záťaž. Takže podniky budú prakticky v horšej pozícii ako bežný podnikateľ. V oblasti služieb pre nezdaniteľné osoby. To znamená, že podnikateľ, ktorý, ktorý neplatí žiadnu DPH alebo žiadnu daň, bude v lepšej pozícii ako ten sociálny podnik. Takže pre mňa je to defacto daňové znevýhodnenie sociálnych podnikov. Čo sa týka takého drobného technického problému, s ktorým, ja mám nejakým spôsobom problém je, je aj to, že je tam taký logický, obsahuje logický paradox, že 19 % sadzba sa nazýva zníženou, ale ide prakticky o degradáciu doterajšej sadzby dane. Takže už teraz je znížená a znížime ju na vyššiu. Celkom mi to nedáva zmysel. A tým sa aj popiera samotný účel zákona o sociálnych podnikoch. Čoho sa najviac obávam, že je tam riziko zvrtu trendu, to znamená, že môže dôjsť k zániku sociálnych podnikov. Mnohé obce uvádzajú, že, že práve to, práve takéto sociálne podniky fungujú s minimálnymi maržami. Že nie je to pre nich nástroj biznisu, ale sociálnej politiky. A tá sociálna politika je to, čo som vám hovoril pred niekoľkými minútami, je to bežné kosenie, je to varenie a podobné veci. Takže opäť hovorím, že zvýšenie DPH na 19 % spôsobí len to, že sa zvýšia ceny, môže nastať prepúšťanie znevýhodnených, či dokonca zrušenie štátu, štatútu registrovaného sociálneho podniku alebo, alebo zánik. Tak neviem, ja sa celý čas pýtam, ako ak sa bavíme o sociálnom podniku, sociálnej vláde, tak ja by som potom hľadal nejaký iný spôsob akým vláda moti, by motivovala takéto sociálne podniky, aby, aby fungovali, aby, aby pracovali pre tých ľudí, ale, ale mám taký stále pocit, že sa deje pravý opak. A skôr sa snažíme nejakým spôsobom ekonomicky potlačiť tú funkčnosť týchto sociálnych podnikov. Takže, mne to celkom nedáva, nedáva zmysel, zmysel.
Čo je horšie, že návrh ignoruje realitu v regiónoch. V regiónoch s vysokou nezamestnanosť s nezamestnanosťou a slabým trhom práce. Kde napríklad, niektoré sociálne podniky sú prakticky jediný zamestnávateľ pre dlhodobo nezamestnaných. Namiesto podpory ju zaťažíme vyššou DPH. A možnože, aj tu je taký návrh a opravte ma, pán minister, ale je možnosť, aby sociálne podniky, ktoré boli zriadené obcou alebo mestom, a ktoré by primárne obchodovali priamo s tou obcou, respektíve poskytovali im služby, služby, tak v rámci verejného záujme by sme tam vedeli oddeliť povedzme tú DPH, tak ako sa tvrdí, že nevieme oddeliť povedzme tie sociálne podniky, ktoré sú, ktoré sú v správe alebo majetku mesta alebo obce alebo, alebo v súkromných rukách. Tak si myslím, že s podmienkou, že tie sociálne podniky, ktoré boli zriadené mestom a robia ten verejný záujem, by tú zníženú DPH mohli mať aj na súčasnej, súčasnej úrovni.
Viete, aby som, aby som to dal do kontextu, že, že s čím mám aj problém s tými sociálnymi podnikmi a samozrejme, tento zákon ešte v súčasnosti nie je, nie je v tomto pléne, ale dovoľte, budem to, budem čítať. Že jednou z vážnych vecí novely je zastropovanie vyrovnávacích príspevkov z pôvodnej naviazanosti na priemernú mzdu z minimálnej mzdy, na minimálnu mzdu, a že je to vážny zásah, keďže sa nepredpokladá, že v sociálnych podnikoch môžu pracovať ľudia s vyššími kvalifikáciami. To, to znamená, že budeme všetko fokusovať na verejné...
=====