43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022. Národná rada uznesením č. 1205 z 21. októbra 2025 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre hospodárske záležitosti. Národná rada určila zároveň Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali odporúčanie pre Národnú radu vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: Výbor pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor, Výbor pre hospodárske záležitosti.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené pod bodom IV, hlasovať takto:
a) o bodoch spoločnej správy č. 1 až 40 a 42 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
b) o bode spoločnej správy č. 41 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedený bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov Národnej rady k vládnemu návrhu odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 287 zo dňa 25. novembra 2025.
Týmto uznesením gestorský výbor zároveň poveril mňa, ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky znení neskorších predpisov. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia...
===== Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, no bavíme sa skutočne o odbornom zákona a v takomto nejakom duchu by som teda rád viedol aj ja moje vystúpenie. Tak isto hneď na úvod poďakujem pánovi ministrovi, ktorý skutočnej zhrnul tú debatu z výboru a vyjadril sa ku kopu veciam, toto skutočne oceňujem. Jasný fakt je, že bol potrebný aj je potrebný nový zákon. Svet sa mení samozrejme a teda to tiež akože môžem oceniť a teda aby som len nekritizoval, áno, je potrebný nový zákon. Tak isto, vidím tu aj kolegov pána ministra z ministerstva financií, tak isto bola dohoda, že sa stretneme a že budeme rokovať rozprávať aj to sa stalo. Tak isto chcem oceniť a poďakovať za stretnutie skutočne odborné a debatovali sme na ministerstve financií o viacerých ustanoveniach tohto zákona. Takže teda určite to chcenie ja ho vnímam, hej, že je. Akurát, bohužiaľ, trochu cítim že teta do chcenie a ten výsledok nejde byť úplne v súlade. Samozrejme v návrhu zákona sa nájdu nájsť aj dobré ustanovenia, ako som už povedal, ale určite tak z princípu veci sa budem venovať skôr tým ustanoveniam ktoré, mám taký pocit, že prinášajú viac problémov ako úžitku. Takto to jemne poviem. Zároveň teda už, ako to aj pán minister avizoval, dovolím si predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ten spomenul a potom ešte jeden doplňujúci návrh.
Dobre, veľmi rýchlo, len všeobecne. Áno, však v súčasnosti máme platný zákon 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Fakt svet sa mení a jednoducho treba to zmeniť už keď už pre nič iné, tak preto, že teda tieto elektronické registračné pokladnice sa už nepoužívajú a jednoducho fakt v tom zákone to celé bolo zmätočné a ťažko sa v tom orientovalo podnikateľom. Áno, novým zákonom teda by sa malo dosiahnuť, malo by sa dosiahnuť sprehľadnenie zákona a teda aj vo vzťahu k novým trendom v evidencii tržieb a teda sám predkladateľ píše, že sa prihliada na poznatky z praxe. Povieme si.
No, zavádza sa nový typ pokladnice softvérová online registračná samozrejme, toto treba len pochváliť, že teda ideme trochu s dobou. Ale teda poďme už k veci. Čiže v tomto novom zákone sa nanovo definuje osoba, ktorá je povinná evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice eKasa. Tento zákon teda sa vzťahuje na predávajúceho, hej, ktorým je teda buď fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikania alebo na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti a prijíma teda tržbu za predaj tovaru alebo za poskytovanie službe bez ohľadu na to, kde má teda trvalý pobyt alebo sídlo. Takže toto je vlastne to vymedzenie kde sa budeme baviť. Dane treba platiť, to tu poviem úplne na začiatok, jednoducho to je fakt ktorý si myslím, teda že by sme sa mali zhodnúť aj s ministrom aj s celým ministerstvom. Proste a ctím si to, áno dane treba platiť, opakujem ešte raz. Teda minimálne z dvoch dôvodov a teda jeden je samozrejme, že teda štát z vybratých daní zabezpečuje verejné statky, verejné služby úplne jasné to je, myslím jasné každému. Ale zároveň je tu ešte jeden, hej, dôvod a to je teda, že určite teda treba vyžadovať a kontrolovať evidenciu, hej, tržieb, platieb, aj teda platenie daní práve kvôli zachovaniu férového podnikateľského prostredia. Myslím, že tiež všetci vnímame, že poctivému podnikateľovi, ktorý teda plní si povinnosti, platí dane, eviduje tržby sa teda samozrejme ťažko sa mu potom konkuruje nejakému nepoctivému podnikateľovi alebo rovno podvodníkovi, ak to takto poviem, ktorý teda dane neplatí. Verím, že rovnaký cieľ má aj ministerstvo financií.
No a práve teda sa chcem venovať vlastne, pardon, kde to neplatí, kde ten zákon má určité diery, ktoré by teda bolo dobré zabezpečiť a kde teda som, mám taký pocit, že to MF sa skutočne nespráva v súlade s týmto legitímnym cieľom, respektíve si ho nevšíma.
Dobre, hovorím, som rád že teda pán minister si všimol môj pozmeňujúci návrh a že teda sa k tomu sa k tomu aj vyjadril. I keď teda nie tým ž esa to zaeviduje, ale dobre, však keď povieme si. No, dnes teda sa v novom zákone teda v § 3 ods. 2 sa teda píše, že komu teda povinnosť evidovať, alebo teda na koho sa nevzťahuje povinnosť evidovať tržbu, hej, podľa odseku 1. No a teda je tam teda predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov, to by som akoby nechal bokom, ale teda zvýrazňujem to. Ale teda ešte dôležitejšie sú vlastne tie služby, služby poskytované prostredníctvom predajných automatov. Čiže dnes zákon prináša generálnu výnimku na to, že teda nemusí používať podnikateľ eKasu ak teda predáva svoje služby, ale aj tovar teda, prostredníctvom predajných automatov. Všetci vnímame v tejto súvislosti dve veci vôbec nie malé a vôbec sa nejedná o malú sumu. Jedna vec sú teda parkoviská, hej. Možno kedysi v minulosti to malo význam, že tam bola nejaká pokladnička, že na tom parkovisku nebola elektrika, čo ja viem čo všetko, hej. Ale dnes je proste tie parkoviská to tak sú veľká, veľká časť, točí sa tam kopu peňazí, takto to jednoducho poviem. Parkoviská sú všetky napojené, alebo veľká väčšina už na internet. Funguje to celé bez človeka, je tam automatická rampa, ktorá automaticky odčíta ŠPZ-ku automaticky proste zabezpečí čas, platenie, všetko. Jednoducho dnes ja nevidím žiadny dôvod aby teda napríklad takéto parkoviská nemuseli mať eKasu. V situácii, kedy to teda nariaďujeme kopu ostatným. Všetci malí podnikatelia, furt budem spomínať toho malého potravinára, alebo teda predajcu potravín na Orave, všetci musia, ale tieto veľké parkoviská nie sú. Skutočne je to priestor kde, dovolím si povedať, sú veľké daňové úniky. Ďalšie čo určite, hneď ako to poviem, si každý jeden spomenie tú, tie automatické umyvárky, hej, to akékoľvek už pomaly na dedinách sú, hej, ale akékoľvek aj malé mesto proste ich má viacero, sú využívané, častokrát keď tam človek ide ešte pomaly stojí teda v rade než sa dostane do toho svojho boxu. Zasa je to všetko vyradené z povinnosti teda používať eKasa. Zasa úplne, úplne nezmyselne sú tam kamery, ktoré sledujú tú situáciu, je tam samozrejme vôbec ten obslužný automat kde teda zaplatíte, je tam väčšinou samozrejme zapojený internet, všetko, všetko, všetko. Je to jasná diera v zákone, v zákone ktorú by určite, určite, určite, bolo dobré zaplátať.
Možno si spomínate takú tú debatu a v tomto chcem porovnať, že teda štát po novom chce vysokohorské chaty, kde ich je koľko, štyri, päť, tých vysokohorských chát vo Vysokých Tatrách, tam sa rieši, že teda mali by byť pripojené na internet a mali by teda mať eKasa a všetky tieto veci plniť, hej. Tam sa je to starý svet, bude sa fakt pri konečnom množstve chát dalo by urobiť ozaj výnimku a do nejakej miery ju ten zákon aj prináša v jednom z ďalších bodov, myslím že bod 7, hej, v tom odseku 2. Ale jednoducho to sa akoby rieši, hej, a to sú hovorím štyri chaty, minimum, a proste tieto to sú len vo veľkých mestách sú to desiatky parkovísk, desiatky týchto boxov to sa nerieši. Čiže poviem to aspoň takto, že rád počujem, že aspoň pán minister a teda zjavne aj kolegovia z vládnej koalície toto vnímajú a teda v nejakej ďalšej novelizácii to chcú zaviesť. No, ja poviem, že keď to chceme robiť férovo a keď to chceme skutočne urobiť, ja som presvedčený, že sa to dá urobiť teraz a že sa dá maximálne, chápem že nemusia byť do prvého marca, či kedy to má byť účinnosť, byť pripravení. Dáva sa tam samozrejme dať nejaké odloženie účinnosti, okej, akokoľvek. Ale teda minimálne by to bolo dobré urobiť čím skôr, hej. Aspoň beriem slová pána ministra, že sa tomu bude venovať.
No, toto teda prináša samotný návrh zákona. Prečo hovorím, že nie je to také, že vidím tam tú dieru a možno aj dieru ktorú chce niekto sa o ňu akoby starať, lebo takáto pripomienka normálne aj bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní od verejnosti a nebola akceptovaná. Proste jednoducho nebola. To všetko sa dalo dať do toho návrhu zákona. Kľudne sa tam mohla dať odložená účinnosť tohto konkrétneho bodu, to všetko akoby je. No ministerstvo tam napísalo to vyjadrenie, že teda predkladateľ trvá na navrhovanom znení dotknutých ustanovení, nakoľko je presvedčený, že ich formulácia je vhodná na účely naplnenia cieľov akčného plánu boja proti daňovým únikom ktorým je najmä efektívnejší výber daní, eliminácia daňových únikov a zlepšenie stavu verejných financií. Som presvedčený, že takéto vyjadrenie v zmysle toho, že umožňujeme aby parkoviská, alebo teda poviem to takto, že celkove, že tie predajné automaty boli mimo je nieže v súlade, je v príkrom rozpore. To je jedna vec prečo to tu takto a nahlas spomínam. No ďalšia vec je, že teda nestačí to, ešte sa dokonca na pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený na finančnom výbore priniesli ešte ďalšie výnimky, že nešlo sa v súlade s tým, že pán minister povedal, že okej, spravíme to v nejakej ďalšej novelizácii. Práve naopak, pozmeňovák, ktorý teda podal pán poslanec Karas, ale však teda, áno všetci vieme, že to teda bolo pripravené na ministerstve financií a bolo aj povedané, však okej, je to v poriadku, to nekritizujem, prináša ďalšie výnimky, ďalšie oblasti, ďalšie subjekty podnikateľské, ktoré nebudú spadať do eKasy. Aj to je zasa teda už v súlade, čiže toto, na toto chcem ešte upozorniť, že teda sa tam dali ďalšie. Ale teraz viete, že keby to boli že tie malé obchodíky na Orave, hej, kde ten obchodík ledva žije, ledva žije, hej, zákazníci, 2/3 zákazníkov má v Poľsku a je rád že je rád, hej, že by ten mal akoby nejakú výnimku. No proste nie, takto to, bohužiaľ, nie je. Ale keď sa pozrieme, tak vyradili napríklad teda z používanie eKasy elektronické mýtu, hej, diaľničné nálepky. Proste veľká firma, ktorá akože sakra by asi mala vedieť zabezpečiť eKasu, veď je to celé založené na elektronických prenosoch, na satelitoch, na všetkom. Stálo to milióny, hej, EHA vydobyli si výnimku, že nebudú musieť spadať to eKasy. Jedna proste z oblastí kde je teda, bolo kopu daňových únikov aj v minulosti, alebo vôbec únikov, však teda pamätáme si tieto mýtne tendre a budem pokračovať aj aktuálne, aktuálnou situáciou, proste zasa si tu niekto vydobyl výnimku. Hovorím pochopil by som to u obchodíka, obchodu v malom obchode na Orave, ktorý za chvíľku zanikne a štát bude hľadať ako dotovať, ako zaplatiť niekomu aby tam nebola potravinová púšť, hej, aby tam nejaký obchodík bol aspoň trikrát do týždňa, bavme sa o tom. Ale nie aby teda diaľničná známka, hej, proste mýto nemuseli používať eKasu. Nerozumiem ako je to v súlade s plánom proti daňovým únikom, no ale dobre.
No a keby, ešte by to nestačilo, lebo proste bol tam pridaný ďalší bod v rámci dodávky elektriny, plyny, pary, studeného vzduchu, zberu úpravy dodávky vody, čistenia odvodu odpadových vôd. Veď dobre, väčšinou to tam ide cez faktúry, hej, ale aj toto akože, prečo si, však to sú všetko veľké spoločnosti z veľkej časti prirodzené monopoly, preto zrovná títo majú výnimku, že nemusia používať eKasu. A viete čo je ten paradox, však je tam aj nejaké odôvodnenie a ja ho prečítam. Tak nemusia, či už mýtu, alebo teda vodárne, elektrárne a títo používať eKasu z dôvodu zníženie administratívnej záťaže, hej, preto sa teda navrhujú výnimky z povinnosti evidovať tržbu pri predaji vybratých tovarov a poskytovaní osobitných služieb, hej. Je to tu ešte aj vyčíslené stále tá istá suma, ale dobre, je tu nejakých 104 400 že sa teda ušetrí, hej, čiže aj tuto sa teda priznáva, že to samozrejme má nejaké administratívne náklady, je to zložité, nie komplikácia procesov a stojí to peniaze. A zasa si to niekto veľký a silný vydobyl že nemusí. A tí malí a slabí proste musia, hej, proste takto, presne takto by to byť nemalo.
No aj ešte sa vrátim k tomu mýtu. To mýto bolo vysúťažené, stálo to teraz, neviem to z hlavy, nepamätám si to, nejakých 55 miliónov. Sú tam asi štyri dodatky na tento rok asi za, ja neviem už asi 22 miliónov alebo koľko. Napríklad je tam dodatok v súvislosti s transakčnou daňou, hej, ten poskytovateľ mýta, ... si proste, dal dodatok v sume, nepamätám si to číslo, rádovo okolo 100 tis. euro, kde si teda účtuje, že sa musí prispôsobiť transakčnej dani, hej. Tak ale vydobyli si že nepotrebuje eKasu. Akože nie, takto nevyzerá podľa mňa boj proti daňovým únikom, takto nevyzerá stráženie verejných financií, fakt že nie. Dobre, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto pozrieť.
Poďme ďalšími ...
=====

to je, to je ďalšia vec. Čiže tuto by bolo skutočne dobré sa fakt na toto, na toto pozrieť.
Poďme, poďme ďalšími, ďalšími oblasťami. QR-kódy. Zasa, je to niečo nové, nech to je, v poriadku, je to ďalšia možnosť, čiže neprotestujem proti QR-kódom, je to niečo. Za prvé, už to dnes, to už pán minister povedal presnejšie, bude to za určitých okolností zadarmo, hej? Nie za každých a môžete platiť aj tomu poskytovateľovi QR-kódu a aj banky, už som počul, že aj banky chcú za prijatie platby cez QR-kód nejaký poplatok, hej? Takže aj tu treba jasne povedať, že tak ako úplne prirodzene teda kartové služby, hej, Mastercard, Visa, čokoľvek, si nejaké poplatky účtujú, bohužiaľ, ani toto nebude zadarmo, hej? Nebude. Bude mať podnikateľ nejaký ďalší náklad s tým. Bude.
Prečo to spomínam? Spomínam to, lebo teda teraz som sa posunul k ďalšej oblasti, ktorú tento zákon rieši, a to je zavedenie povinnosti, pán minister to dobre povedal, zavedenie povinnosti podnikateľa poskytovať bezhotovostnú formu platenia, hej? Nie je to, že úplne že odstránenie hotovosti, ale jednoducho je to určitá forma tlačenia do bezhotovostného styku. Veď v poriadku, rozumiem, taká doba je, a ten argument, ktorý pán minister povedal v úvodnom slove, ja som si to aj zapísal, ešte keby som to videl, že asi osemde... aha, tu je to, 86 % podnikateľov považuje bezhotovostné platby za dôležité. Veď samozrejme. Ja som, ale, ale toto je argument, že netreba to dávať ako povinnosť, že musia, že musia toto. Ja som presvedčený, že každý, tak ako aj ten prieskum, hovorí, že 86 % podnikateľov úplne prirodzene, samozrejme, poskytuje svojim zákazníkom bezhotovostnú formu platenia, ale proste nerozumiem, prečo to má byť v tejto ťažkej dobe dané ako povinnosť úplne každému.
Tak v prvom rade sa asi bavíme len už o malom percente tých, ktorým to neposkytujú, lebo však väčšina to poskytuje, dokonca tvrdí, že to považuje za dôležité, však jasné, takže jednoducho nebolo to, nebolo to treba, pretože zasa to môže byť, áno, pre toho nejakého malého ďalší náklad alebo má nejaké špecifické veci. Ja som presvedčený, že je lepšie niekedy veci robiť ťahom, nie tlakom. Čiže nemala tu byť vyrobená pre podnikateľov nová povinnosť poskytovania bezhotovostnej platby. Aj tak to takmer všetci dodržiavajú, kľudne kto to nemá, môže tam ísť finančná správa na kontrolu, ešte raz, platiť dane treba, to akože to platí stále, ale jednoducho, lebo viete, to, to nie je len že povinnosť. Tam sú, samozrejme, ďalšie asi tri alebo štyri vlastne už odrážky a že čo, čo keď to nemajú, hej? Proste je to správny delikt, musí to niekto prešetriť, proste zasa ten podnikateľ, zasa mu tam visí nejaký Damoklov meč, zasa mu pribudli nové, nové povinnosti v situácii, kde, kde, veď by to samo, mohol, samozrejme, tú bezhotovosť dávať úplne dobrovoľne, možnosť platenia, hej? Proste načo, načo je to dobré, hej?
A ja poviem ešte jednu vec predtým. Všetci to vnímame, že veď dlhé roky sa ozaj to posúvalo, že stále viacej platieb bolo bezhotovostných. A všetci asi cítime, že teraz sa to akoby tak trochu zaseklo, že áno, nájdete prevádzky, ktorá teda mala, mala ten post terminál hore, ona ho má stále, ale už ho nemajú na pulte, ale už ho majú skovaný a vytiahnu ho, keď poviete, že chcete platiť bezhotovostne. Aleže prečo to je, kde je tá prvotná príčina? A tá prvotná príčina je zavedenie transakčnej dane. Proste v situácii, kedy úplne prirodzene všetci prechádzali na bezhotovosť, lebo však to bolo akoby efektívnejšie, jednoduchšie, zaviedol štát vec, ktorá automaticky tlačí podnikateľov, aby preferovali hotovosť. Prečo? Pretože akákoľvek platba, ktorú, ktorú oni svojmu dodávateľovi ten podnikateľ zaplatí bezhotovostne, musí platiť daň. No, samozrejme, vyhne sa tomu legálne podnikateľ tak, že ak vyberie vlastne viacej hotovosti, hotovosť neznamená automaticky daňový únik, hej, to tiež treba hovoriť, hotovosť vie byť rovnako zaevidovaná e-kasou a všetkým týmto, hej, áno rozumiem, že zvyšuje mieru možných daňových únikov, ale jednoducho proste neni to tak, takže podnikateľ má záujem mať viac hotovosti, zaplatí za faktúru svojmu dodávateľovi v hotovosti a vyhne sa plateniu nezmyselnej transakčnej dane, to je daň z finančného dýchania.
Čiže toto je tá príčina, ten začiatok toho celého a teraz ministerstvo už proste druhým, tretím zákonom sa snažia teda vtesnať ľudí naspäť do tej bezhotovosti, lebo tým prvým zákonom ich z tej bezhotovosti vyháňali do hotovosti, hej? Čiže tu by bolo ďaleko lepšie to proste riešiť opačne.
No. Čas letí. Takže ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý viac-menej som akoby teraz už odôvodnil a na konci ho prečítam, sa teda týka toho, že z tohto návrhu zákona vlastne vyraďujem to, to ustanovenie o povinnosti, povinnosti, hej, podnikateľa, tak ako som ho definoval na začiatku, poskytovať za každých okolností bezhotovostnú formu platenia. Som presvedčený, že 90 %, tak ako hovoria aj prieskumy, to poskytujú aj dnes, preto to nebolo potrebné, preto to vyraďujem, ušetrí to podnikateľom potom, samozrejme, ďalšie sankcie. Napríklad keď nemajú v ten deň internet, veď oni musia informovať finančnú správu, že mi nejde internet, nemôžem poskytovať bezhotovostné. Keď to nespravia, bum! Správny delikt. Proste už aj môžu mať proste pokutu, hej?
Toto všetko je posledné, čo potrebujú v dnešnej ťažkej dobe, keď zasa nastane konsolidácia, keď zasa bude aj domáca spotreba klesať, lebo ľudia nebudú mať peniaze, posledná takáto morová rana fakt že špeciálne pre, pre malých podnikateľov. No tak, takže takto. Dobre.
A poďme, poďme ďalšiu vec. Ja som teda presvedčený, že skutočne by potrebovali podnikatelia skôr viacej akoby slobody, nie milión takých ďalších povinností. Už len ad absurdum, tento zákon prináša zasa povinnosť, že podnikateľ musí mať zákonom stanovený oznam, ktorý musí mať vyvesený vo svojej prevádzke, myslím, že ho ale bude vyhláška alebo nariadenie vlády, či jak je to, že to samotné znenie v zákone nie je. Ak sa mýlim, tak však ma opraví niekto. A toto zasa bude musieť mať. Ak si pamätáte, prevádzka, ktorá všetko mala, nemala žiadnu možnosť dostať pokutu, viete, čo jej chýbalo alebo chýba? Označenie o zákaze fajčenia. Toto bude ďalšia povinnosť, ktorú proste musia mať niekde vycapený odkaz o tom, že povinne poskytujú bezhotovostnú platbu a, samozrejme, na to je zasa naviazaná ďalšia nová sankcia, ktorú tento zákon určuje.
Akože ja neviem, že či takto proste chceme. Ja rozumiem, že je to v súlade s teraz akoby do nejakej miery s tým, čo vláda robí, ale, a teraz sa vrátim kúsok ďalej, viete, s čím je to úplne v nesúlade? Že všetky veľké ekonomické trestné činy majú teda od schválenia úpravy trestných kódexov nižšie sadzby, trestné, nižšiu dobu premlčateľnosti a ja neviem teda, od väčšej hodnoty to vôbec je nejaký trestný čin, že, že ako toto proste ide, že tým veľkým sa akoby uľahčuje, podvodníkom, a každý malý proste sa, sa dostane vlastne do stále väčších a väčších problémov, väčších a väčších povinností. Toto nie je dobré v štáte dánskom. Toto, hej? Že proste čím menší podnikateľ, ktorý proste nemá žiadnu silu, tým viacej morových rán, tým viacej povinností naňho padá a padá a padá a nejak to tie, hovienka - to slušne poviem, nejak nechcú prestať padať furt, hej?
No dobre. Tretia oblasť, viac už toho asi nestihnem, potom možno ešte v ústnej rozprave. Takisto som rád, že to pán minister spomenul, pretože zavádza tento návrh zákona, zas to bolo, ak si dobre spomínam a dobre si spomínam, prijaté na výbore pozmeňujúcim návrhom, že to zavádza obmedzenie hotovosti, hej? Ďalší parameter, kde tá vláda proste vháňa ľudí do tých bezhotovostných vecí, a aj firmy, a ja vám inak poviem, prečo, že mám, až tak tá vláda nebojuje proti daňovým únikom, skôr chce urobiť všetko pre to, aby väčšina, väčšina vecí bola bezhotovostných a z toho potom dá daň z finančného dýchania, to už je, hej, transakčná pre firmy. Nuž ale veľký vzor Maďarsko má inak transakčnú daň aj pre obyvateľov, pre bežnú fyzickú osobu. Teraz si predstavte, že pošlete vreckové svojmu synovi a štát vám z toho strhne proste niečo, lebo, lebo však transakčná daň pre fyzickú osobu. To všetko nám hrozí, to, toto je celé za tým, čo, čo zasa sa tu snaží akoby štát dosiahnuť. Ešte raz hovorím, proti daňovým únikom bojovať treba, ale neviem, či sa to úplne takto dobre deje.
No a teraz teda, dobre, máme infláciu, máme všetko, tak tých 15-tisíc dnes platných ako hranica, hej, keď dokedy sa dá platiť hotovostne, sa ide znižovať na päť. To je že úplne zlé. A teraz akože, aby ma niekto neoznačil za, teraz že chcem, aby sa tu chodilo s taškami hotovosti, hej, aby tam Kaliňák znova mal milión euro na stole a proste s nejakým strážcami, to nechcem, hej? Ja som autorom návrhu zákona, ktorý tu prešiel v minulom volebnom období, kde sa teda stanovilo, že 15-tisíc euro je tá hranica používania, že môžete zaplatiť v hotovosti, a to tak pre fyzické osoby, to zostáva, hej, ale aj pre právnické. Pätnásťtisíc, hej? To je podľa mňa tá hranica, ktorá je akoby taká nejaká normálna, zmysluplná. Nie, že sa to teraz znižuje na päťtisíc.
Inak ono sa to týka aj fyzickej osoby, lebo ak vy idete zaplatiť za auto, opravu auta, čo je dneska 5 000, keď idete opravovať auto. To podľa mňa každý vníma. Tak jednoducho nemôžte zaplatiť viac, nebudete môcť zaplatiť viac ako 5 000, pretože už teda sa to znižuje. Súhlasím s tým, aby som aj teda povedal to b), lebo dnes je to neobmedzené, lebo áno, v tom zákone je mimoriadna situácia a mimoriadnu situáciu máme v podstate vkuse od roku 2020. Hej? Takže to, že zákon vyraďuje, že teda limit, horný limit hotovosti sa nebude teda týkať, keď je mimoriadna situácia. S tým so akoby okej. Hej? Zostane tam teda núdzový stav a vojnový stav a tieto už ozaj že skutočne problémové veci. Ale to, že kolegovia idete z 15-tis. euro to znížiť na 5 000 euro. Opýtajte sa, každý jeden svojich kamarátov, kolegov, podnikateľov, kohokoľvek, to idete zasa proste robiť fakt že zle. A robiť to v situácii, kedy veď ja si to tu pamätám, čo to bolo v predchádzajúcom volebnom období, veď zástancovia hotovosti a úplne správne, aj ja som zástanca hotovosti, tu bola proste, bol SMER, aj SMER, áno. Dnes proste presný opak. V pohode to mohlo byť, jasné, zrušme mimoriadnu situáciu, nastaví sa limit 15-tis. rovnaký pre fyzické osoby, právnické osoby, rozhranie fyzická osoba - právnická osoba a fungovalo by to v poriadku. Dať to na 5 000 je fakt naháňanie ľudí do transakčnej dane. Ja to nijak inak neviem povedať, než takto. Proste takto fakt by to byť nemalo.
Dobre, mám posledné tri minúty. (Reakcia v pléne, rečník sa zasmial.) Áno, asi nech to stihneme vlastne. Dobre, čiže v podstate som odôvodnil dva pozmeňujúce návrhy, ktoré teda teraz prečítam a neviem, pán predsedajúci, mohli by sme to stihnúť podľa mňa aj keby sme jednu až dve minúty akože boli po jednej .

Takže ďakujem pekne, pokračujem vo vystúpení. Už len veľmi rýchlo. Trošku sa nám obmenilo obecenstvo, takže idem podať dva pozmeňujúce návrhy. V jednom pozmeňujúcom návrhu chcem vlastne doplniť do zákona, aby aj tam, kde sú automaty a teda konkrétne proste parkoviská a samoobslužné linky museli mať povinnosť platenia teda cez E-kasu, takže to bude jeden pozmeňujúci návrh. No a ďalší pozmeňujúci návrh je o tom, že navrhujem zrušenie povinnosti obmedziť zákazníkovi, pardon, umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu, ktorú vlastne túto povinnosť dáva aktuálny zákon každému, každému podnikateľovi. Som presvedčený, že jednoducho tá doba sa posúva a je úplne prirodzené, že každý podnikateľ, ktorý sa chce rozvíjať, ktorý chce fungovať dobrovoľne samozrejme poskytuje, poskytuje zákazníkovi možnosť zaplatiť aj bezhotovostne. Nakoniec to ukazuje aj štatistika, ktorú spomínal pán minister, kde hovoril, že 86 % všetkých podnikateľov automaticky dáva možnosť bezhotovostnej platby a považuje to za dôležité. Takže preto si myslím, že nie je vôbec potrebné, aby sa takáto povinnosť podnikateľom dávala, pretože samozrejme každá povinnosť má potom aj ďalšie následnosti a to je vymáhanie, ak ju človek neplní a dostalo sa to alebo dostáva sa to v tomto zákone až do takej absurdnosti, že teda každý podnikateľ bude musieť mať nápis, teda svojej prevádzke, že teda je povinný poskytovať bezhotovostné platby a teda takto informovať o tom zákazníkov a samozrejme ak to nebude mať, zasa je to tam sankcia, zasa je tam pokuta atď. atď., všetko ako to poznáme, čiže kopu nových povinností tento zákon teda prináša a nejaké sa snažím teda vlastne vyradiť. Takže začnem, v tomto momente ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci. Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1022.

ukončím moje vystúpenie a začnem čítať pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci.
Takže doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
V čl. 1, § 3 ods. 2 písm. b) treťom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem platených parkovísk a samoobslužných umývacích liniek pre motorové vozidlá”.
To je jeden návrh a druhý návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1022).
1. V čl. 1, § 15 sa vypúšťajú odseky 1 a 2.
Súčasne sa zrušuje označenie odseku 3.
2. V čl. 1, § 16 sa vypúšťa písmeno v).
3. V čl. 1, § 17 ods. 1 sa vypúšťa písmeno h).
4. V čl. 1, § 17 ods. 2 písm. a) sa slová „g), u) a v)” nahrádzajú slovami „g) a u)".
5. V čl. 1, § 17 ods. 5 a 6 sa slová „r), s) a v)” nahrádzajú slovami „r) a s)".
6. V čl. 1, § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 10 sa označujú ako odseky 5 až 9.
Zároveň pána spravodajcu žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 22 a 34 zo spoločnej správy výborov. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Marián ďakujem za tvoje vystúpenie. Kresťanskodemokratické hnutie aj podporuje tieto pozmeňujúce návrhy, preto sme dali aj podpisy. Spomínal si tu aj viackrát ohľadom e-kás, vieme, že aj tá diskusia bola dosť veľká, čo sa týka na finančnom výbore a ja som sa tiež k tomu dosť často vyjadroval. Viem, že tu aj pán minister spomenul moje meno, lebo som hovoril, že na týchto e-kasách sa robí biznis a musím povedať, že keď sa tu stále menia e-kasy, no tak nie je to biznis pre určité skupiny, pre určité firmy? Alebo keď stále sa vyžaduje od e-kás, aby spĺňali nové a nové požiadavky, to nie je biznis, lebo musí sa to upravovať. To znamená, že určité firmy musia na tom participovať a myslíte si pán minister, že tie firmy to robia bezplatne? No nerobia to bezplatne. Robia to za nejakú úhradu. Akože nič v zlom, ale robia to tak. A ja som preto aj na to upozorňoval, lebo pamätáme si dobre aj prípad z roku 2019 v novembri. Mnohé médiá sa k tomu vyjadrovali, že miliónový biznis zo systému e-kás profituje vyvolená firma blízka Finančnej správe. Takže máme historickú skúsenosť, že boli takéto veci. A presne aj čo Marián povedal vo svojom vystúpení, že bude vám chýbať nejaký nápis na predajni, že napríklad tá prevádzka podľa zákona poskytuje aj platby bezhotovostné a ten predajca nebude mať ten nápis, tak kontroly doslova za takúto blbosť, banálnu vec, budú postupovať tak, že budú dávať vysoké pokuty a toto podľa mňa nie je správne. Spomínal si tu aj to prihraničie, ale to už asi nestihnem. Ďakujem Marián ešte raz za tvoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Ďakujem kolega za tvoje vystúpenie, aj za to, že si sa zastal malých podnikateľov a to hlavne v tom smere, že momentálne je naozaj ťažká doba pre malých podnikateľov a vieme, ako im táto doba škodí, ako im škodia opatrenia tejto vlády a hlavná byrokratická záťaž znova dopadne na tie malé firmy, pretože tie veľké firmy si naozaj vedia poradiť. A tie malé firmy budú musieť znášať aj ďalšie náklady, ktoré ako si spomínal už vlastne nebude to, ako to bolo sľubované, že budú QR kódy zadarmo. Vyzerá to, že banky z toho budú chcieť profitovať, čo je úplne pochopiteľné, preto ten sľub podľa mňa bol úplne nereálny a úplne nezmyselný. Takisto postupne ja verím, že nejaká firma preberie vlastne túto platformu a takisto bude chcieť z toho profitovať, to znamená, že je to veľké zavádzanie malých firiem alebo malých živnostníkov, že s tým nebudú mať žiadne náklady. A toto je naozaj veľmi ťažké a veľmi smutné pre tieto firmy, keď vidia, že tie veľké firmy sú tie, ktoré tu narobia daňové úniky tak, ako povedala aj prokurátorka Európskej prokuratúry, že sme medzi troma najhoršími krajinami, kde sú najväčšie daňové úniky a kde sa u nás vlastne daňové DPH podvody najviac realizujú a ja nerozumiem, prečo my míňame toľko energie na to, že prijímame opatrenia, ktoré nikomu veľmi nepomôžu a práve naopak, to čo by malo pomôcť a že by sa tu robila čistá ekonomika a štát by profitoval, nie tak ako pri DPH teraz vidíme, že sú tam vysoké daňové medzery a absolútne štát nie je schopný vyberať toľko, koľko vyberať má a toto nebude opatrenie, ktoré tomu výrazne pomôže. Ďakujem.

Ďakujem pekne obom kolegom za faktické pripomienky. A presne tak samozrejme ďakujem kolegom z KDH za podporu pozmeňujúcich návrhov a áno, čo sa týka QR kódov, treba hovoriť pravdu, akože nič na svete nie je zadarmo, ani nemôže byť zadarmo, proste jednoducho skôr či neskôr budú skutočne za poskytovanie QR kódu samozrejme chcieť niečo tí poskytovatelia a úplne prirodzene za platbu, ktorá prejde cez QR kód bude chcieť niečo aj banka, ktorá to celé zúčtováva. To proste je fakt, ktorému sa nevyhneme. Čokoľvek iné, čo sa hovorí, je zavádzanie. Druhá vec, aj obaja kolegovia ste to spomínali, presne tak, je ťažká doba, na podnikateľov ťažko dopadajú konsolidácie, prvá, druhá, tretia, ktoré vláda jednoducho prehodila všetky na tú výkonnú časť ekonomiky, na tú časť ekonomiky, ktorá tvorí hodnoty a namiesto toho, aby sme tu sedeli a hľadali cesty ako zjednodušiť niečo, ako proste obmedziť byrokraciu, presne naopak, sa nakladá ešte aj formou takejto byrokratickej záťaže, ktorú teda prináša aj tento zákon a je až také smutné, že skutočne že veľká firma, ktorá si akoby vylobovala výnimku a môžeme sa skutočne baviť o tom, či zmysluplnú, nezmysluplnú, ale obhajuje sa tým, že teda vlastne aby bolo menej byrokracie. No správne, ale vlastne tá byrokracia tým malým firmám sa jednoducho nakladá, nakladá. A nestihol som napríklad povedať aj to, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní viaceré pripomienkujúce subjekty hovorili, aby sa to teda posunulo, aby sa pripravil priestor na to, aby sa nachystali. Sám pán minister hovorí, že nedá tam parkoviská, nedá tam umývarky, lebo by to nestihli. Ale keď všetci ostatní hovorili tiež, že nestíhajú, tak sa akoby nereflektovalo. Čiže potrebný zákon, súhlasím, ale jednoducho tých chýb a tých problémov, ktoré prináša je mám taký pocit viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Vracajú sa naši ľudia. Týmito slovami mi pred rokom a pol odpovedal vtedy nastupujúci prezident Finančnej správy, môj skoro menovec, keď ako novoprezident obhajoval, že teda obhajoval teda nové projekty, IT projekty na Finančnej správe a teda takto obhajoval, že to bude v rukách starých firiem, teda smeráckych našich ľudí, ktorých poznáme ešte z tých predchádzajúcich vlád Roberta Fica. Firmy sú známe z mnohých káuz, spájané s menami ako pán Makó, Brhel, hrajú na Finančnej správe opäť prím. Projekty, ktoré predošlá vláda pozastavila, sa dnes teda opäť ožívajú. Norberta Bödöra môžete, alebo teda bolo možné už niekoľkokrát stretnúť na Finančnej správe, no a tak sa teda vrátili naši ľudia a staré praktiky. No a výsledkom je, že IT výdavky Finančnej správy pomerne výrazne narástli. Viete čo kleslo, je výber daní. Teda tzv. efektívny výber daní, teda tie, za ktoré môže Finančná správa, nie tie, kde ste zvýšili napríklad DPH. Výdavky sa za minulej vlády pohybovali niekde medzi 40-50 mil. Finančnej správy. V minulom roku to už bolo naspäť na 60, teda minimálne 20 % nárast, to bolo takto pred rokom. Údaje za rok 2025 sme zatiaľ nevideli, ale môžeme si teda asi tipnúť, ako bude pokračovať táto trajektória a teda týmto si nie som ani úplne istý, že či sa naplní tá druhá časť dovetku, ktorú mi vtedy nový prezident Finančnej správy povedal, že vracajú sa naši ľudia, ale nebude to také drahé. No, tak uvidíme. Maximum výdavkov z tretej vlády Roberta Fica je niekde okolo 70 mil. eur. Tak uvidíme, počkáme si. No a oproti tomu nám chýbajú dane v rozpočte a môžeme sa pozrieť na teda rôzne pohľady. Tak napríklad oproti rozpočtu na tento rok chýba v rozpočte 1 mld. eur. A teraz samozrejme už obľúbená story ministra financií a tejto vlády, že za to môže protivietor z Nemecka, samozrejme oni za to nemôžu, ako ináč. No tak odpoveď je, že čiastočne za to môže protivietor a z druhej časti za to môžu si oni sami. Len to babráctvo vo výbere daní, teda efektívny výber daní, bez ohľadu na to, že vo svete sa ochladzuje ekonomika, že máme slabší rast kvôli Nemecku alebo tarifám z Ameriky, tak efektívna daňová sadzba na DPH klesla oproti tomu, kedy ste začali vládnuť asi o 300 - 400 mil. eur ročne. To znamená len na DPH môžeme vidieť okolo 300 mil. výpadok kvôli tomu, že horšie vyberajú dane, daň z DPH pardon. A podobným spôsobom sa môžeme pozrieť aj na ostatné dane, daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, spotrebných daní atď. Keď by sme si zrátali všetky tieto efektívne daňové sadzby, tak sa blížime niekde k miliarde oproti tomu, čo vláda mohla vybrať, keby vyberala tak, ako vyberali predchádzajúce vlády, pán minister. A to samozrejme som ešte nespomenul už takú vašu vlajkovú loď, daň z finančných transakcií. Úplne všetci hovoria, všetkým je jasné, že je to nezmysel. Spôsobuje to výpadok, samozrejme nenaplnili to, čo čakali že vyberú z daní z finančných transakcií, ale jej zavedenie motivuje ak obchádzaniu iných daní, DPH, dani z príjmu, pretože vrátili tu naspäť dobu cashu. A takto vo Finančnej správe kvôli tomuto babráctvu pretekajú pomedzi prsty stovky miliónov až teda miliarda na únikoch, na daňových únikoch a obzvlášť v čase konsolidácie je to teda pomerne silný úder. Takmer polovica konsolidačného balíčku na tento rok mohla byť teda o polovicu menší, keby vláda vyberala dane tak efektívne, ako sa vyberali dane predtým ako nastúpila vláda Fico 4. A tak musí pre svoju neschopnosť hľadať peniaze niekde inde a samozrejme hľadá ich v peňaženkách ľudí, podnikateľov a firiem. No a prečo teda sa vám tak nedarí vyberať tie dane. Pretože máte pomýlené priority. Ku QR platbám sa dostanem o chvíľu, ale napríklad je prioritou, že Finančná správa namiesto riešenia veľkých únikov, veľkých DPH karuselových podvodov, často aj medzinárodných, šikanuje malých podnikateľov. Vláda sa chváli masívnym 160 % nárastom kontrol e-kasy. No super, len to sú tisícky hodín úradníkov minutých na naháňanie tých malých bločkov tých malých prevádzok. A teraz iste, však aj tam sú nejaké daňové úniky, samozrejme. Akurát že naháňanie týchto malých bločkov znamená, že potom nie je čas na veľké podvody, ktoré z nejakých dôvodov vedenie ministerstva financií alebo Finančnej správy skôr obchádza. A skutočné úniky sú tam. Nie u domácich malých pekároch, ale v týchto veľkých karuselových podvodoch. No a celkom zarezonovala aj správa, ktorú teda ste tí, čo sledujete finančné veci zachytili. Podľa hlavnej európskej prokurátorky sa tretina všetkých medzinárodných DPH podvodov v Európe, ako vidíte, toto pána ministra financií naozaj vyrušuje, súvisí so Slovenskom. A nikto nepovedal, že sú to podvody, ktoré vznikli na Slovensku. To bola taká vaša obrana, že čo si to tam vymýšľajú. Ona povedala, že súvisí so Slovenskom, ale tretina dobre. My sme päťmiliónová krajina v koľko, polmiliardovej Európe skoro, počtom obyvateľov? A tretina, viac ako 30 % teda tých únikov súvisí so Slovenskom
=====

aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu.