43. schôdza

Pardon. Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vyjadrím sa zatiaľ len k skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja som to už včera uviedol aj na výbore. Zvolili sme presne tú istú stratégiu ako pri reforme posudkovej činnosti, ktorú napokon sa podarilo v rovnakom režime schváliť a prijať ústavnou väčšinou a som rád, že posudková činnosť funguje, ešte tento týždeň budem informovať o tom, ako stíhame lehoty za mesiac september, ale ako sa, ako hovorí klasik o tom potom. Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, teda tak ako som povedal, zvolili sme radšej rovnaký režim ako pri reforme posudkovej činnosti, pretože sme chceli vytvoriť čo najväčší a najdlhší priestor na odbornú diskusiu či už v pracovnej skupine alebo v iných skupinách. Musím povedať, že to prinieslo svoje ovocie opäť, pretože drvivá väčšina komunity poskytovateľov sociálnych služieb podporuje túto reformu práve kvôli tomu, že boli vydiskutované vlastne všetky otázky a môžem vás aj aktuálne informovať, že bola vydiskutovaná aj tá posledná, ktorá sa týkala kumulácie formálnej, teda súbehu formálnej a neformálnej starostlivosti, platforma rodín nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bude predložený tlieska, tak pevne verím, že sa podarilo nájsť v týchto ťažkých časoch konsenzus. Dva roky sa to teda pripravovalo. Ako som povedal, vytvorili sme čo najväčší priestor pre pracovnú skupinu, do ktorej sme pozvali aj opozičných poslancov, do pripomienkového procesu sa napokon zapojila z opozičných strán len SaS, kde sme aj vyhoveli čiastočne pripomienke k tomuto návrhu zákona. Ja si takto predstavujem diskusiu o tak dôležitých veciach ako je reforma financovania sociálnych služieb, ktorá je napojená na Plán obnovy, ale keďže je napojená na Plán obnovy, tak pokiaľ by sme ju neschválili k 01.01., teda splatnosťou k 01.01.2026, tak by jednoducho hrozilo Slovensku nenaplnenie míľnika a tým pádom by sa ohrozila platba z Plánu obnovy a zároveň by hrozila aj sankcia dokonca o výške 480 miliónov eur. Takže v taktom prípade by nastala hospodárska škoda, čím je splnený aj dôvod, aj zákonný dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale ako som povedal, to racio bolo niekde inde. Pevne verím, že všetky strany, ktoré prijali túto stratégiu a túto väčšiu možnosť diskutovať, to ocenili, pretože, dobrý deň, pretože túto reformu napokon podporuje Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, Komora opatrovateliek Slovenskej republiky, Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, Sociofórum, Fórum pre občanov so zdravotným postihnutím a ako som povedal aktuálne už aj platforma rodín a zároveň samozrejme viete dobre, že už bol odstránený aj rozpor s SK8, teda s vyššími územnými celkami. Toto bol dôvod, prečo sme do poslednej chvíle rokovali teda na odborných kruhoch a ja vás môžem len požiadať o porozumenie, pochopenie a samozrejme podporu tejto dôležitej reformy napojenej na Plán obnovy. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1187 z 01. decembra 2025 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1133) na prerokovanie výboru pre sociálne veci do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 41. schôdzi a uznesením č. 140 z 02. decembra ´25 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 43. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím vás, všeobecnú rozpravu.

Dobré ráno, kolegyne, kolegovia. Sme tu dnes k téme veľmi dôležitej z môjho pohľadu. Dobré ráno, Veronika. Máme pred sebou veľmi dôležitý zákon. Dokonca ako aj pán minister povedal, je to míľnik Plánu obnovy, ktorý mal pôvodne priniesť 510 miliónov eur do tak potrebnej a tak krvácajúcej oblasti, akou sú na Slovensku sociálne služby. Teraz už prináša len 300 miliónov, aj keď teda vďaka Bohu aj za to, ale teda o tom budem hovoriť asi ani len ja viac v druhom čítaní. Sociálne služby sú veľmi široký pojem a pre mnohých ľudí je to pomerne abstraktný pojem, pod ktorým si vlastne ani nevedia predstaviť o čo ide, pokým sa sami nedostanú alebo ich blízki pokým sa nedostanú do životnej situácie, kedy tieto služby začnú nevyhnutne potrebovať. A preto považujem za dôležité aj v tejto rozprave, aj keď sme teda v rozprave o skrátenom legislatívnom konaní za potrebné vôbec vysvetliť, o aké služby ide a prečo je špeciálne dôležité, aby boli akékoľvek návrhy zákonov predkladané v tejto oblasti, schvaľované v štandardnom legislatívnom procese a dovolili dostatočnú diskusiu so všetkými zúčastnenými stranami. Nielen teda rôznymi organizáciami a inštitúciami odbornými, ale aj s poslancami a poslankyňami v parlamente. Pretože tu ide vyslovene o životy ľudí, o životy tých najzraniteľnejších našich najstarších spoluobčanov alebo zdravotne či inak znevýhodnených ľudí. Takže veľmi krátko by som chcela aj vysvetliť tento pojem aj pre tých, ktorí nás možno počúvajú doma, lebo aj takí ľudia sú, ktorých zaujíma to, čo sa deje v pléne Národnej rady. Takže sociálne služby to je komplexný systém poskytovania rôznych typov podpory a pomoci a starostlivosti, ktoré sú zamerané na zabezpečenie skvalitnenia života osôb, ktoré sa nachádzajú v rôznych životných situáciách a potrebujú pomoc. A či už je to z dôvodu zdravotného, sociálneho alebo iného znevýhodnenia a tieto služby majú za cieľ zachovať alebo zlepšiť ich samostatnosť, ich vôbec dôstojné prežívanie či dožitie, integráciu do spoločnosti. Starajú sa o nich v rôznych formátoch sociálni pracovníci a pracovníčky, opatrovateľky, zdravotníci, takisto dobrovoľníci, ktorí pracujú priamo s klientmi buď v rôznych prostrediach ako sú napríklad domovy sociálnych služieb, denné centrá, stacionáre alebo teda v teréne, ale aj priamo doma formou opatrovania. Sociálne služby sú zároveň na Slovensku dlhodobo štátom zanedbávané. Práca v nich je slabo zaplatená, a aj preto sú personálne poddimenzované. V tejto oblasti pracujú prevažne ženy a tieto ženy nemajú priestor si vziať ani dovolenku alebo napríklad dôkladne vyležať chorobu doma a nieto ešte ísť napríklad protestovať, aj keby to bolo úplne na mieste, lenže oni nemôžu, lebo inak by sa nemal kto postarať o klientov buď v zariadeniach sociálnych služieb, lebo tak málo ich v tomto sektore pracuje a niet sa čo teda čudovať, lebo práca je to naozaj psychicky aj fyzicky náročná a za také nízke platy to už robia pomaly naozaj len tí ľudia, čo to považujú za svoje poslanie, a aj títo alebo skôr tieto postupne starnú, a keď odídu do dôchodku, bude táto situácia ešte kriti ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, máte veľmi zaujímavé vystúpenie, ale rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní. Možno by to bolo zaujímavejšie, keby ste pokračovala v tom, keď sa bude rokovať priamo zákon. Prosím, skúste sa vyjadriť k skrátenému legislatívnemu konaniu.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Dobre. Ja sa snažím. Myslím si, že to má svoj kontext, pán predsedajúci. Takže tento stav. Ja len teda dokončím, že tento stav, naozaj veľmi rýchlo, dolieha aj na samotných klientov, o ktorých je táto reforma, a o ktorej rokujeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní. Tento stav, ktorý som opísala, tento kritický stav dolieha na samotných klientov, respektíve prijímateľov sociálnych služieb, v pobytových službách je momentálne takpovediac plnka, 14 000 ľudí aktuálne čaká s vyplnenou žiadosťou na miesto v domovoch sociálnych služieb. Zároveň príspevok na opatrovanie bol doteraz v porovnaní s inými blízkymi krajinami nízky a preto aj počet opatrovateliek na Slovensku je nízky. 25 000 opatrovateľov a opatrovateliek máme v zahraničí. Väčšinou v Rakúsku a v Nemecku a preto je obzvlášť dôležité, aby štát prišiel už konečne so systémovou zmenou, ktorá celý tento stav zvráti, inak na to v blízkej budúcnosti naozaj škaredo doplatíme a nie nadarmo sa teda stala reforma financovania sociálnych služieb míľnikom Plánu obnovy, ktorý musíme do konca roka 2025 aspoň formálne legislatívne naplniť. A dopadlo to ako vždy opäť formou skráteného legislatívneho konania. Pán minister mal dva roky na to, aby túto reformu podrobne prebral s každou dotknutou organizáciou či inštitúciou, ktoré aj dnes vo svojom úvodnom slove vymenoval. Ale zároveň ju prebral aj s nami v parlamente. V mediálnych vyjadreniach od neho zaznelo, že chcel dať všetkým čo najväčší priestor sa vyjadriť a diskutovať a preto to ťahal až takto do poslednej chvíle a teraz túto dôležitú zmenu schvaľujeme opäť narýchlo. Ja si ale myslím, že čas a priestor na diskusiu sa dal vytvoriť aj tak, že nebolo potrebné znásilňovať legislatívny proces. Veď, pán minister, ako ste sám veľakrát aj uviedli, pracovná skupina na ministerstve pracovala vyše roka, neboli to dva roky, bolo to, myslím, vyše roka, aj keď pravdou je, že moja kolegyňa Veronika Veslárová, ktorá v nej za Progresívne Slovensko sedela, sa nej zúčastnila presne dvakrát, pretože raz ste ju dokonca, myslím, zabudli pozvať. Takže, ak táto skupina pracovala vyše roka a všetko klapalo, ako hovoríte, prečo ste teda, to je táto moja zásadná otázka tu v rozprave v skrátenom legislatívnom konaní, prečo ste teda s týmto zákonom neprišli do parlamentu o pár mesiacov skôr. Napríklad, ja neviem, v septembri mohli ste prísť s prvým čítaním, v októbri druhým, potom by sa nestalo, že tu teraz všetci napriek uzatvorenému MPK v napätí sme čakali na vašu tlačovku s premiérom, ktorá bola len teraz minulý piatok, čo nové sa zasa dozvieme a v akej podobe nakoniec tento zákon roka v oblasti sociálnych vecí uvidíme. Ako chcete, aby sme my v parlamente za tento zákon hlasovali, pán minister, keď ste nám dali v podstate víkend na to, aby sme sa s tak náročnou legislatívou, ktorá novelizuje trinásť zákonov v tej finálnej podobe oboznámili len pár dní dozadu. A naozaj to všetko by bolo úplne v poriadku aj vaša tlačovka s pánom premiérom, aj možno tie dohody na záver. Ja tomu úplne rozumiem, všetko by bolo v poriadku, keby ten zákon išiel v štandardnom režime a nie takto narýchlo, lebo 01.014.2026 je potrebné mať formálne schválenú legislatívu, aby ste uspokojili Európsku komisiu a vy ešte, ešte k tým dôvodom sa dostanem, ale vy ste v podstate povedali, že, že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate ...
===== ... že to je ten, to je to naplnenie litery SLK, že, že by mohlo dôjsť k hospodárskym škodám, lebo by sme museli vrátiť alebo zaplatiť pokutu Európskej komisie. No ale to je o vás, o vašom manažmente času, to nie je o tom, že vy ste v podstate uvrhli tento celý zákon do nejakého ohrozenia hospodárskeho, keď ste ho posunuli až na december. Mohli ste to v pohode urobiť skôr. Mohli ste pracovnú skupinu uťať o pár mesiacov skôr a začať so všetkými vyjednávaniami s dotknutými organizáciami jednoducho skôr. Sám ste na tlačovej konferencii priznali, že ste na poslednú chvíľu urobili ešte pomerne veľa a významných zmien. Tak isto ste to spomenuli aj dnes. Mnohé z nich sú samozrejme na prospech veci, ale o to tu teraz nejde. Teraz sme tu kvôli SLK, čiže skrátenému legislatívnemu konaniu a ja vám, pán minister, vyčítam, že všetky tieto rozhovory a dohody ste mohli urobiť aj skôr alebo priniesť celý zákon do parlamentu skôr, aby sa o všetkých týchto zmenách nemuselo rokovať takto narýchlo. Aj my preto s kolegyňou Veslárovou budeme mať v druhom čítaní k tomuto zákonu aj nejaké pozmeňujúce návrhy a mrzí nás, že možno práve kvôli tomu, že ste tento dôležitý zákon, ktorý má pomôcť zdravotne znevýhodneným k lepšej kvalite starostlivosti, opatrovateľom k lepšej odmene a pobytovým zariadeniam k odľahčeniu náporu klientov, že ste ho nakoniec dotlačili až do SLK, tak zaň možno nebudeme môcť hlasovať.
A na záver by som rada venovala pár minút analýze Republikovej únie zamestnávateľov, ktorá je len myslím len spred niekoľkých mesiacov a ktorá veľmi jasne pomenúva ako táto vláda pracuje a znásilňuje legislatívny proces. Celá táto analýza sa týka skráteného legislatívneho konania. Ja ju zhrniem, aby sme si vedeli predstaviť ako vlastne táto vláda alebo v podstate táto koalícia v parlamente pracuje. Čiže je tam taká štatistika za posledné tri roky koľko tlačí alebo koľko zákonov bolo prerokovaných v roku 2023, 24 a 25. Takže v roku 2023, čo bol ten rok kedy väčšinu toho roka vládla ešte minulá vláda, bolo v SLK navrhnutých alebo bolo prijatých 15 tlačí. Čiže v 15-tich prípadoch bolo uplatnené skrátené legislatívne konanie v roku 23. V roku 2024 to bolo 30 prípadov. To je dvojnásobne viac ako v roku 2023. A v roku 2025, čo je aktuálny rok a ešte sme ho neskončili a tam ešte nie sú započítané tieto skrátené legislatívne konania, ktoré budeme mať na debate ešte teraz, to bolo v 20-tich prípadoch. Takže z týchto údajov vyplýva, že to naozaj skutočne môže byť považované za zneužívanie, pretože tieto čísla sú neprimerane vysoké vzhľadom na prísne zákonné kritériá, ktoré tu máme oficiálne. Pripomeňme si, že zákon v rokovacom poriadku Národnej rady dovoľuje použiť skrátené konanie len v troch špecifických situáciách. Ja ich opäť zopakujem, aby sme ich vedeli. A to je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti a hrozba značných hospodárskych škôd. A ja sa teda pýtam, že čo z tohto platí pre tento zákon konkrétne, pán minister. No dozvedeli sme sa, že to je tá hrozba hospodárskych škôd, ale to je váš zlý časový manažment, to nie je, to nie je problém tohto zákona ani jeho legislatívneho procesu. Takže ja by som asi vám možno navrhla do rokovacieho poriadku pridať ešte štvrtý bod a to je ohrozenie finančných prostriedkov z Európskej komisie, hej, že to je tiež vec, ktorú vy očividne často používate, že teda okej, tak keď to nestihneme, tak nám Európska komisia nedá peniaze a ešte nám dá aj pokutu. No tak si tam dajte aj tento štvrtý bod, aby sme nemuseli stále potom vymýšľať umelé dôvody prečo dávať zákony do skráteného legislatívneho konania. Toto sú z môjho pohľadu alarmujúce štatistiky, najmä teda ten rok 2024 a 30 prípadov. A ja musím povedať, že tieto alarmujúce štatistiky len dokresľujú celkový obraz o stave legislatívy na Slovensku. Tam je možno dôležité povedať, že naozaj k tej diskusii by malo prichádzať aj v parlamente. A tu sa reálne dramaticky znižuje priestor na debatu v parlamente. A teraz, všetko čerpám naozaj z analýzy RÚZ, čiže to nie sú nejaké len moje pocity ako poslankyne, ale to sú fakty, štatistiky. Jeden z najzaujímavejších údajov sa týka harmonogramu práce parlamentu, kde sa hovorí, že napríklad v rokoch 21 a 22 sa konalo sedem riadnych schôdzí ročne, v rokoch 24 a 25 počet klesol na šesť schôdzí ročne a plán na rok 26 ukazuje len päť riadnych schôdzí, hej. Čiže my sa na týchto piatich riadnych schôdzach máme baviť o všetkých tých zákonoch, ktoré sú dôležité pre životy občanov. Čiže čo to teraz znamená? Znamená to, že je to menej schôdzí pri rovnakom alebo vyššom počte zákonov a to vytvára akýsi lievik, kde sa tie zákony musia prerokovať v kratšom čase. A to vytvára pomerne veľký časový tlak a zvyšuje potom aj napríklad riziko chýb v zákonoch, čo už sme toho boli svedkami tu, hej, že teda tie sa musia potom ďalšími novelami znovu otvárať a dookola opravovať a naozaj toto sme videli v tomto volebnom období už niekoľkokrát.
Ďalšia zaujímavá štatistika hovorí o plánovaní, o pláne legislatívnych úloh vlády na ten nasledujúci rok. To číslo alebo ten dátum kedy bol schválený tento plán je vždy veľmi tesne pred koncom roka. Plán na rok 2024 bol zverejnený až 18. decembra v roku 2023, to beriem, lebo to bol volebný rok vtedy. To bolo len pár mesiacov kedy vláda vládla a tak isto koaliční poslanci sedeli na svojich stoličkách. Ale bolo to 18. decembra, veľmi, veľmi tesne pre Vianocami. Plán na rok 2025 bol zverejnený 4. decembra v roku 24 a teraz plán na rok 2026 bol zverejnený 17. novembra 25. Dobre, to už sme trošku ako keby posunuli dopredu. Ale naozaj len veľmi málo, to sú konkrétne tri týždne. A to naozaj je hraničný termín, pretože toto neskoré zverejňovanie legislatívneho plánu znemožňuje firmám pripraviť sa na zmeny v podnikateľských plánoch. A nielen firmám. Skrátka celkovo v spoločnosti, neziskovým organizáciám, všetkým dotknutým organizáciám a inštitúciám a ľuďom, ktorí budú dotknutí novou legislatívou. Pokiaľ sa to schvaľuje takto neskoro a pod takýmto tlakom, tak to môže mať len negatívne dopady na vôbec kvalitu tejto legislatívy. Takže týmto by som skončila. Myslím si, že táto štatistika hovorí veľa o tom ako pracuje táto vláda a akým spôsobom znásilňuje legislatívny proces. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Paradoxne sa tento návrh zákona prerokováva dnes, dnes je Medzinárodný deň osôb so zdravotným znevýhodnením. Ja ešte doplním pani poslankyňu Petrík v jej príspevku. Ja som bolo pozvaná za PS dvakrát na pracovnú skupinu k reforme financovania sociálnych služieb, raz v roku 2024 a raz v roku 2025. K reforme posudkovej činnosti sme za PS vôbec neboli prizvaní a ja by som chcela týmto požiadať, aby sa to do budúcna zmenilo, lebo tieto návrhy zákonov naozaj rapídne menia životy zdravotne znevýhodnených a myslíme si, že máme k tomu čo povedať. Takže do budúcna tieto návrhy zákonov si zaslúžia riadne legislatívne procesy a riadne medzirezortné pripomienkové konania. Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa Simona, že si pripomenula, že reforma mala nastavené míľniky už v roku 2021, kedy sa dohodlo, že pôjde z Plánu obnovy a odvtedy teda sme vedeli, že bude hrozba sankcie 480 miliónov, ak sa to nestihne. Tak isto sa tu chcem poďakovať, že si spomenula, že pracovná skupina bola len dvakrát, čo potvrdila teraz aj pani poslankyňa Veronika Veslárová. Vrátila by som sa ešte keď mám chvíľočku v tej faktickej aj k tým míľnikom, pretože pán minister včera povedal, že vlastne až keď prišiel v roku 23, tak vlastne musel začať veci riešiť, lebo nič nebolo urobené. Tak ja som si to preverovala trošku cez moje kontakty, tak to bolo tak, že v roku21 sa to schválilo, nastavili sa míľniky a nastavila sa aj postupnosť míľnikov. Prvá mala byť inšpekcia. Tá aj bola zrealizovaná pri nástupe tejto vlády. Druhá mala byť posudková činnosť, tá bola rozpracovaná, zasadali pracovné skupiny. My sme tam, ako už bolo povedané, prizývaní neboli. Tam sa to tiež menilo a míľnik sa posúval. No a úplne treba s pravdou povedať, že míľnik financovania bol posunutý teda, aby účinnosť bola až za tejto vlády, ale tam bolo to nastavené tak, že peniaze mali ísť za klientom vo všeobecnosti, teda ešte aj na pobytovky. A tu zásadným spôsobom táto vláda začala toto meniť, túto reformu financovania. A z toho dôvodu musel byť aj posúvaný míľnik. A preto sme dnes v štádiu v akom sme, že máme poslednú schôdzu v tomto roku a vieme, že 1. 1. 26 musí byť zákon platný, inakšie strácame 480 miliónov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vďaka, Simona, tvojmu príspevku. Ale ja sa ani nečudujem, to čo si povedala, že tie značné hospodárske škody robí práve táto vláda. Však o tom rozpráva, rozprávame aj my ako opozícia, ale rozprávajú o tom, rozpráva o tom Národná banka Slovenska, kde v súčasnosti ju vedie aj nominant strany HLAS, ktorá tvrdí, že teraz budem citovať, že potrvá dvanásť rokov, kým sa Slovenská republika spamätá z týchto troch konsolidačných opatrení, ktoré pripravila táto vláda našej republike. Takže samozrejme, absolútne s tebou súhlasím, že kto je jediný zodpovedný za hospodárske škody v tomto štáte je len v súčasnosti táto vláda. A samozrejme, Národná banka Slovenska aj kritizuje kroky tejto vlády. Ja už sa ani celkovo k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu ani nemá zmysel vyjadrovať, lebo v súčasnosti ministri absolútne znásilňujú ten proces akoby to malo fungovať. Však ono to dobre bolo aj poukázané pri hazarde, kedy pán minister Huliak sa snažil úplne znásilniť ten proces a tiež povedal, že ide o značné hospodárske škody a pritom išlo iba len o jedno kasíno v Bratislave. A opäť neriešia sa základné veci, neriešia sa základné veci ako by mala fungovať, ako by mala fungovať táto vláda, akoby mal fungovať tento štát. Dlh nám rastie. Máme neefektívnu verejnú správu. Ale to sú všetko správy, ktoré prichádzajú od nominanta Hlasu pána Kažimíra z Národnej banky Slovenska. Takže jediný kto je zodpovedný v akom stave je tento štát, v akom stave sú financie je táto vláda, premiér a ministri. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dobré ránko prajem. Kolegyňa, predsedajúci. Kolegynka Simona Petrík si vystihla tú pointu toho všetkého. S jednou vecou s pánom ministrom súhlasiť, že tá reforma sociálnych služieb je dôležitá. To sa tu zhodneme asi všetci, ktorí aj vidíme trošku do sociálnych služieb, aj ich poznáme z vnútra. Tá situácia by som povedal, že je alarmujúca. V sociálnych službách pracujú sociálne pracovníčky, ktoré sú tesne pred dôchodkovým vekom. Mladšiu generáciu tam už nenájdete pracovať. Ak niekde, tak to je svetlá výnimka. Sú to ženy, ktoré sú tesne pred dôchodkom alebo majú pár rokov do dôchodku, lebo za tie peniaze to robiť jednoducho nikto nebude. A ešte myslím, že bude priestor. Ja sa budem potom pána ministra pýtať ako chce zabezpečiť to, aby tú prácu, lebo to je najextrémne náročná ťažká práca s ľuďmi, ktorí sú ležiaci, o ktorých sa musíte starať, ktorých musíte kŕmiť, ktorých musíte otáčať. To robia ženy, ktoré sú päťdesiat a viac ročné, ktoré majú zničené chrbty a ich motivujeme sumou sedemsto euro v čistom v niektorých zariadeniach. Ja sa budem pýtať pána ministra, ak potom bude priestor, ako chce zabezpečiť hlavne financovanie tých žien, tých ľudí, ktorí sa starajú o našich dôchodcov. Skrátené legislatívne konanie by nemalo podľa mňa žiadne opodstatnenie. To ste si urobili len barličku, pán minister. Teraz si vezmite, že dnes prerokúvame tretí bod schôdze. Je druhý týždeň. Celý minulý týždeň sa namiesto sociálnych služieb riešil Úrad na ochranu oznamovateľov. Tak aká priorita sociálne služby, priatelia. Aká? Žiadna. Týždeň sme riešili Úrad na ochranu oznamovateľov. Až dnes riešime to, čo hovoríte, že horí, že to musíme čo najskôr schváliť. Tak si nastavte priority čo je priorita. Úrad na ochranu oznamovateľov alebo sociálne služby? Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa Petrík, viete, mrzí ma, že v tom vašom výpočte toho koľko hodín sme tu o čom rokovali ste nedali aj výpočet toho, koľko hodín aj strana Progresívne Slovensko úplnými nezmyslami zahlcovala rozpravu v Národnej rade Slovenskej republiky. Keď ste tu hovorili niečo o rokoch 23, veď ja si tu pamätám scenáre ako vaša strana blokovala niekoľko mesiacov pri napríklad novelách trestných kódexov toto plénum. Veci, ktoré mohli byť jasné za dva dni rokovacích dní ste vy naťahovali niekoľko mesiacov. Vy idete niečo rozprávať o tom, že vládna koalícia naťahuje rozpravu napríklad aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov? Veď tu tu diskutujete...
===== Blokovala niekoľko mesiacov pri napríklad novelách trestných kódexov toto plénum. Veci, ktoré mohli byť jasné za dva dni rokovacích dní ste vy naťahovali niekoľko mesiacov. Vy idete niečo rozpráva o tom, že vládna koalícia naťahuje rozpravu napríklad aj pri Úrade na ochranu oznamovateľov. Veď vy to tu diskutujete, my v týchto témach máme úplne jasno. A ten kto naťahuje a naozaj premrháva, márni čas poslancov Národnej rady aj tohto pléna ste drahá opozícia aj pani kolegyňa Petrík vy, lebo taká je realita. Keď si pozriete tie čísla a štatistiky tak vy tu naozaj mimo akéhokoľvek normálne rámca zbytočne zabíjate tú rozprave a plytváte drahocenným časom tohto pléne, keď to aj vypočítavate koľko to plénum Národnej rady a jeden rokovací deň stojí, tak prosím vás, ten účet by ste možno mohli ísť zaplatiť. Zhodneme sa, že toto je úplne rozhodujúca kľúčová téma. Ja ako podpredseda Trenčianskej župy som naozaj na dennom kontakte s riaditeľka týchto zariadení, majú ťažkú prácu, nezávidím im to, musíme sa tam pohnúť. Vy sama veľmi dobre viete, že dva roky, už viac ako dva roky minister práce Erik Tomáš o tomto veľmi aktívne diskutuje, má zhodu aj so sociálnymi partnermi a toto skrátené legislatívne konanie má jednoducho svoje opodstatnenie. Je potrebné aby to bolo k 1. 1. schválené, ale ten proces, tie diskusie a ja sa mu aj niekedy čudujem, že opozíciu naozaj prizýva do tých odborných skupín na to rokovanie. Ja na jeho mieste by som vás neprizýval nikam, lebo s vami sa konštruktívne diskutovať naozaj nedá. Ďakujem.

Pán Bartek, tak vy ste neuveriteľný. Viete čo, ja by som vám odporučila aby ste išli robiť poslanca do nejakého, neviem, proste režimu nedemokratického do nejakej inej krajiny kde skrátka sa nediskutuje, len sa príde, lebo my máme moc, hej, takže my ideme tu teraz si toto nastoliť a opozícia keď chce k tomu niečo povedať a chce brániť ľudí, ktorých vy svojimi zákonmi posielate kadeľahšie veľmi rýchlo, dokonca v skrátenom konaní niekedy, hej, tak my keď ich chceme brániť tak vy hovoríte, že zahlcujeme priestor, to nemyslíte, to ani nemyslíte toto vážne pán Bartek. A tuto máme novelu, ja len, ja len podčiarknem slová kolegu Majerského, že tu máme dôležitú novelu o sociálnych službách a ideme sa o nej koľko baviť? Koľko sa o nej ideme rozprávať. Vy idete mať nejaký príspevok tuto, ja by som veľmi rada si vypočula keď ste vicežupanom neviem akým, či pre sociálne veci alebo prečo. Ja som bola vicežupankou pre sociálne veci veci a viem presne, tak isto som sa stretávala s riaditeľkami a riaditeľmi domovov sociálnych služieb, takže presne viem ako to tam funguje a presne preto tu my ako opozícia vyjadrujeme svoje argumenty na ktoré snáď máme právo, lebo za to sme platení. Hádam nečakáte, že vám tu budeme tlieskať za všetky tie buď neschopné alebo nedemokratické zásahy do života ľudí na Slovensku. Snáď nemyslíte, že my vám na to budeme tlieskať a ešte vám to nejakým spôsobom veľmi rýchlo necháme prejsť. V žiadnom prípade. Toto je jediný nástroj, ktorý my ako opozícia máme, aby sme vám mohli argumentovať a kontrolovať. A práve napríklad v skrátenom legislatívnom konaní tento priestor máme značne obmedzení. Ďakujem pekne a ďakujem samozrejme aj kolegom a kolegyniam za pripomienky a podporu. Vďaka.

Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť zásadný a odborný nesúhlas s tým, že takáto kľúčová reforma sociálnych služieb je predkladaná v skrátenom legislatívnom konaní. Rešpektujeme, že vláda môže tento nástroj využiť, no a v tomto prípade nejde o žiadnu mimoriadnu situáciu. Ide o zlyhanie riadneho plánovania. Reforma o ktorej hovoríme nie je náhla a ani nepredvídateľná. Už v roku 2021 bol míľnik plánu obnovy jasne definovaný. Celé roky bolo zrejmé, že financovanie sociálnych služieb potrebuje systémovú zmenu. Bolo dosť času na riadnu prípravu, na koncepciu, na diskusiu, na pripomienkovanie aj na legislatívny proces. Ak vláda tvrdí, že prebehla dvojročná odborná diskusia tak sa pýtam, prečo potom návrh prichádza v skrátenom legislatívnom konaní. Prečo počas jedného týždňa, ktorý bol daný na pripomienkovanie, prišlo 774 pripomienok, z toho 298 zásadných. Prečo ak o tom rokujeme dva roky? Prečo ešte dnes riešime zásadné rozpory, chyby a nedoriešené finančné dopady. Ja som si prečítala poctivo 1039 strán vyhodnotenia pripomienok kde mnohé ostali nevyriešené. Po ukončení tohto pripomienkového konania, po ukončení vyhodnotenia pripomienok pán minister naďalej hovorí o tom, že sa dohodol s ďalšími partnermi. A dohaduje sa. Včera sa dohadoval, aspoň taká informácia bola, aj so Slovenskou katolíckou charitou. Aký bude teda finálny návrh o ktorom budeme rokovať. Vieme o čom sa budeme rozprávať? Lebo ja to neviem. Posledné dni sa nevenujem ničomu inému len tomuto zákonu a vyhodnoteniu pripomienok. Ale naozaj stále neviem čo vlastne budeme schvaľovať. Podľa, alebo použiť skrátené legislatívne konanie po dvoch rokoch prípravných prác znamená priznať, že ministerstvo nebolo schopné pripraviť stabilný a bezchybný návrh v riadnom režime. A tento chaos dnes dopadá na odkázaných ľudí, na rodiny, na poskytovateľov aj na samosprávy.
Včera tu zazneli prirovnania k predchádzajúcim vládnym obdobiam k pandémii, k utečeneckej kríze aj k energetickým otrasom. Aj keď sme neboli v parlamente takého paralely odmietame. Vtedy išlo o ohrozenie životov a masívne hospodárske škody. Dnes nejde o nepredvídanú krízu, ale o dôsledok nesplnených domácich úloh zo strany rezortu. A štatistiky sú neúprosné. Vaša vláda nadužíva skrátené konanie pri návrhoch ktoré majú zásadné systémové dopady. Robí z toho pravidlo a nie výnimku. Ale aby som hovorila o faktoch, doteraz od začiatku funkčného obdobia nášho sme schválili 209 návrhov, z toho 57, čiže viac ako štvrtila bola v skrátenom legislatívnom konaní. A to nie je všetko, lebo len včera na výbore sme mali tri návrhy v skrátenom legislatívnom konaní.
Reforma sociálnych služieb sa týka desiatok tisíc odkázaných ľudí, stoviek samospráv a stoviek poskytovateľov. Takýto zásah potrebuje transparentný, vecný a stabilný proces. Skrátené konanie naopak prináša nedostatočný priestor na dialóg, riziko nedomyslených finančných dopadov, prehlbovanie nespravodlivosti v systéme odmeňovania a nestabilitu, ktorá sa môže prejaviť už v najbližších mesiacoch. Chcem zdôrazniť, že KDH nie je proti reforme. Práve naopak, chceme aby bola úspešná. Ale odmietame, aby bola prijímaná v chaose, v časovej tiesni, ktorá ohrozuje jej kvalitu a dôveryhodnosť. Chcem preto ubezpečiť občanov, poskytovateľov aj samosprávy budeme konať konštruktívne. Aj v tomto neprimeranom zrýchlenom procese predložíme odborné návrhy, ktoré posilnia istotu, stabilitu a spravodlivosť v systéme sociálnych služieb. A vás kolegovia, aj keď vás je tu ako šafranu, čo už si zvykáme, chcem požiadať teda koaličných poslancov teraz, prestaňte používať skrátené konanie tam kde nemá čo hľadať v tak citlivej oblasti akou sú sociálne služby je poctivý a otvorený legislatívny proces jedinou cestou k udržateľnej reforme. Ďakujem za pozornosť.