43. schôdza

Ja chcem dopredu poďakovať Gáborovi za jeho vystúpenie, pretože tiež bude úžasné. A ja chcem dopredu poďakovať pánovi Žigovi, ktorý dnes vedie schôdzu naozaj v Božej milosti. Je advent a ja mu chcem dopredu poďakovať, že nebude prerušovať nás, keďže nám už tú rozpravu skrátili a že naozaj nechá na nás poslancoch, keďže máme právo a niektorí sú výborní rétorici, tak ja mu chcem dopredu poďakovať, pán Žiga.
A ďakujem aj vám dopredu, pani Kolíková, pretože povedali ste, že peniaze z Plánu obnovy nedostaneme. A ja sa čudujem Robertovi Ficovi, že robí takéto veci, keď on vie, že tie peniaze potrebuje. Však, preboha, Bartekov asistent a ďalší a ďalší, veď tie milióny potrebujú. Tak ja neviem, v tej Božej milosti, pán predsedajúci Žiga, keď s ním budete, tak sa ho spýtajte, Robert, prečo robíš takéto veci? A teraz, keď tam máte vedľa seba pána Suska, tak sa ho spýtajte, Susko, čo si normálny, prečo to robíš, veď nedostaneme lóve, ktoré si môžeme rozdeliť.
Ďakujem všetkým dopredu.

Pán poslanec Pročko, som sklamaný, že nevnímate tú veľkorysosť moju počas tohto adventného obdobia (povedané s úsmevom).
S reakciou pani poslankyňa Kolíková.

Ďakujem veľmi pekne, páni poslanci, pani poslankyne.
Šialené je, že som sa musela opýtať aj pána Dostála, či mi dovolí vystúpiť ešte, alebo mu berem čas. Toto je, to je tak strašne nedôstojné toto, čo ste urobili. V takejto naozaj že zásadnej, dôležitej veci, ktorú tu konečne máme na stole, že takto useknete rozpravu. Proste to je tak nechutné, tak je to nechutné. Áno, stojí mi to za toto povedať, lebo je to hrozné, že proste nemôžme tu normálne diskutovať, ku všetkému sa vyjadrovať, k tejto rozprave, k veci, lebo ste sa rozhodli, že ideme narýchlo poriešiť, s čím prišiel minister spravodlivosti, a nie je to dobré.
A ja by som teda chcela vidieť a chcela by som, aby minister spravodlivosti tu vystúpil, aby povedal, že v tomto návrhu nič iné ako drobné krádeže nebude. Chcem to vidieť, či sa to naozaj stane. Ste takto usekli rozpravu. Ja som zvedavá, čo bude na ústavnoprávnom výbore a či tam skutočne budú pozmeňujúce návrhy, ako hovorí pán poslanec Grendel a budú len súvisieť s drobnými krádežami, že tam nič iné nebude. Lebo keď tam bude niečo ďalšie, tak to bude naozaj už absolútne chrapúnstvo a nechutné, že to bude, že takto zneužijete potom ten priestor, kde useknete rozpravu, že tam bude proste niečo, čo vôbec nesúvisí s riešením kriminality a drobnými krádežami a že tam proste nacpete niečo ohavné. Ja som fakt zvedavá. Ja som fakt zvedavá, že či sa náhodou takéto niečo neudeje. Fakt som zvedavá.
A budem veľmi rada, keď minister spravodlivosti vystúpi a sám dohliadne nad tým, že tam budú len veci, ktoré súvisia len s tým, čo tu prerokúvame, lebo máme k tomu skrátenú debatu, samotný návrh neprešiel žiadnou riadnou diskusiou a ešte tá diskusia, ktorá je tu, je proste zúžená na minimum. A naozaj neviem odpustiť, že takéto riešenie sem príde pod rukou a nie sú tam žiadne výchovné opatrenia a žiadni ľudia, lebo ak niečo skutočne platí na páchateľov tejto drobnej majetkovej trestnej činnosti, tak je to, že s tými ľuďmi treba pracovať. A vy v tom nemáte nič.

Ďalším vystupujúcim v rozprave by mal byť pán poslanec Majerský, ale keďže nie je v sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Plevíková to isté. Pán poslanec Spišiak v sále je. Chcete vystúpiť? Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, včera som si veľmi pozorne vypočul rozpravu pána ministra spravodlivosti, fakt pozorne. A možno by som teraz ani nevystúpil, lebo v podstate rieši teraz to, čo riešiť mal už síce dávno, ale predsa len rieši. Nejaké riešenia tam sú v podstate aj odborne zdôvodnené, len je tam jedna obrovská, obrovská chyba, že zdôvodnenie všetkých týchto krokov a oneskorenosť prijatia týchto krokov zvaľuje akože na opozíciu, ktorá upozorňovala, že alebo skôr motivovala potencionálnych páchateľov, aby sa pustili do páchania trestnej činnosti. Osobne ma to prinútilo sa naozaj zamyslieť nad tým, že či to je fakt tak, ako som ja osobne ako opozičný politik prispel k tomu, že tu stúpa kriminalita, či sme spravili fakt nejakú chybu, alebo proste som sa nad tým zamyslel.
Úplne ma zdesilo to, keď som začal spomínať na minulosť zhruba do roku 2001, keď som sa stal 1. viceprezidentom a začali sme tvoriť Koncepciu boja proti organizovanej kriminalite alebo celkovo proti kriminalite, ale prioritne proti tej organizovanej. V momente som napísal Koncepciu rozvoja služby kriminálnej polície. Vďaka tejto koncepcie sme v podstate vyriešili problém, ktorý sme mali pri vstupných procesoch do Európskej únie s kapitolou 24 m) Vnútorná bezpečnosť, lebo experti z tej komisie uznali, že naozaj, i keď síce to ešte nemáme, ale máme to perfektne pripravené a po voľbách v roku ´22 sa to zrealizuje. Čiže to bola jedna z podmienok, ktorá bola splnená na vstup do Európskej únie. Ja som bol hrdý sám na seba, že sa mi to aspoň takto podarilo. Vzápätí na to som bol pozvaný do Holandska, Dánska a Belgicka, lebo členovia tej kontrolnej komisie z týchto krajín doma porozprávali, čo tu videli a v týchto krajinách sa to snažili zaviesť presne tak, ako som ja navrhol v tej koncepcii. To ma tiež veľmi potešilo.
Potom, keď sme tu zaviedli ÚBOK - Úrad boja proti organizovanej kriminalite -, prišli sem dokonca z Veľkej Británie experti, ktorí tvorili v tom čase britskú National Crime Agency, čiže Britskú národnú kriminálnu agentúru. Prišli so mnou konzultovať, či to robia dobre, či to je tak správne. Tiež som bol na seba hrdý, že odborníci z týchto krajín prichádzajú konzultovať k nám, že ako bojovať s organizovanou kriminalitou.
Ja som túto koncepciu postavil na základe praktických skúseností ako okresný riaditeľ z Dunajskej Stredy a predtým ešte ako operatívec radový na Prezídiu policajného zboru, kde som videl nedostatky, videl som problémy, videl som koncepčné zrady, a preto som vedel presne, čo je potrebné spraviť, teda okrem trestného poriadku a trestno-právnych kódexov ešte aj množstvo iných zákonov s tým súvisiacich, ktoré v tom čase sa ani nepodarilo, ale postupne sa ako-tak zaviedli. Samozrejme, oprel som to o koncepciu Giovanniho Falconeho, sicílskeho prokurátora alebo vyšetrujúceho sudcu, ktorý pomocou týchto metód ako-tak dokázal stíhať sicílsku Cosa Nostru. Presne podľa toho som išiel. Čiže budovali sme to, bol som súčasťou, iniciátorom a priamym aktívnym elementom budovania tohto konceptu v Slovenskej republike.
Plynutím času som sa dostal až do parlamentu a teraz vidím, ako sa to všetko krok za krokom búra. Začalo sa to už dávnejšie, ale len tak chirurgickými sekmi, že tá efektivita, tie sľuby, ktoré mali byť tesáky, že sa zatnú a potom sa postupne eliminuje organizovaná kriminalita, sa obrusovali, zjemňovali a nakoniec teraz som súčasťou parlamentu, kde sa toto všetko úplne ruší, ale že úplne. Posledným klincom bol včera, bolo rozhodnutie o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti čiste len kvôli tomu, aby odstavili šéfku toho úradu, kvôli ničomu inému.
A teraz tu rokujeme o zvýšenom nápade drobnej kriminality a predkladateľ akých-takých opatrení s oneskorením možno roka tvrdí, že opozícia je na vine. Ja som opozícia tiež a ja sa cítim osobne až tak skľučujúco až zle, že ja som na vine? Však ja som tu dušu vyložil za to, aby sa tu niečo postavilo, aby sa to zrealizovalo, aby to bolo v prospech tých, ktorých tá organizovaná kriminalita či už tá, jak to nazývate tu všelijako, hrubokrká alebo aj tá ekonomická, tá je ešte nebezpečnejšia, oveľa nebezpečnejšia, tí hrubokrkí, to sú len také pouličné gangy, to je nič, rozožiera našu spoločnosť a ja mám byť na vine? Alebo opozícia? Keď upozorní súčasnú koalíciu a tých, čo to iniciujú, novely trestných, Trestného zákona, trestného poriadku, rušením inštitúcií, ktoré majú byť nápomocné pri tom boji. Tak preto som si dovolil teraz k tomu niečo povedať. Nie opozícia je na vine.
A keď už, ja som dokonca povedal, že keď sa má zaviesť restoratívna justícia, tak v prvom rade je potrebné vykonať analýzy dopadov toho zavádzania. To je v prvom rade, že musí ten, kto to chce zaviesť, mať premyslené, aký dopad to bude mať na zločincov už stíhaných alebo tých, ktorí len sú potencionálni zločinci, ktorí pod vplyvom takto prijatých noviel budú motivovaní, povedzme, páchať, keď vidia, že trestné sadzby sa znižujú, škody určujúce kvalifikované skutkové podstaty sa zvyšujú, premlčacie lehoty sa znižujú, jednoducho toto je motivačný prvok pre všetkých, ktorí buď páchajú, alebo chcú páchať, alebo aj páchali trestnú činnosť. Jednoducho to je logika veci. A keď toto chceme zaviesť z ničoho nič, musíme mať pripravené na to inštitúty, orgány, ktoré tomu majú predchádzať, a ubrzdiť ten prvý ošiaľ, ktorý nastane po uvoľnení trestného práva a procesu. Musí ten ošiaľ. Ja som toto zažil začiatkom deväťdesiatych rokov po zavedení demokracie, Havlovej amnestie, kde proste bol ošiaľ. Každý kradol, podvádzal, zneužíval všetko, čo sa len dá. Nebol na to pripravený ani polícia, ani justícia, ani trestný poriadok, nič. Nedalo sa s tým robiť v podstate nič, len sledovať, čo sa bude diať. Teraz vidím a som to upozorňoval na to pri zavádzaní alebo debatení tu o tých, o novelách trestných, že toto zrejme nastane s najväčšou pravdepodobnosťou. Preto mám byť vinný, že to reálne aj nastalo?
Čiže ak naozaj chceli zaviesť restoratívnu justíciu, tak v prvom rade mali vedieť, a to určite aj vedeli, že Policajný zbor je v podstave a ešte budú odchádzať v tom čase policajti pod vplyvom nadmerne zvýšeného odchodového dôchodku. Potom budú niektorí tí efektívni, tí najlepší profesne, najvzácnejší, budú eliminovaní, odstavovaní, dostanú sa tam takí, ktorí jednoducho nemajú praktické skúsenosti s týmto všetkým, takže bude im to trvať pomaly, neefektívne, kým si to natrénujú, kým do toho prídu, ak vôbec budú chcieť a pod vplyvom ekonomických alebo politických tlakov sa radšej na to nevykašľú a budú sa tešiť, že sú vo funkciách na špecializovaných útvaroch.
Čiže nebolo to premyslené, jednoznačne z toho vyplýva to, čo tu už bolo povedané tisíckrát ak nie viackrát, že to bolo cielené na pomoc vtedy alebo ešte aj dnes obvineným, obžalovaným ľuďom, ktorých bolo treba zachraňovať spod ošiaľu, ktorý oni tu nazývajú v tých rokoch ´20 až ´23. Lenže teraz už v podstate to vykonali. Trestný zákon, trestný poriadok sú novelizované a už teraz aj keď by sme to rovno dali späť do tých pôvodných koľají, vytvorili všetko možné špecializované, už na týchto ľudí sa bude vzťahovať vždy to najpozitívnejšie, najpriaznivejšie v trestnom konaní, a to je práve to, čo je teraz. Čiže situácia je vyriešená. Preto nechápem, prečo im tak dlho a tak komplikovane trvá napraviť to, čo spôsobili. A keď aj horko-ťažko sa odhodlajú to napraviť, tak to zvalia na opozíciu, že ona je na vine. To, to nie je také jednoduché. To sa zapíše do dokumentov, ktoré budú súvisieť s týmito novelami, ktoré tu teraz ideme schvaľovať, zdôvodnenie po desiatich, dvadsiatich alebo koľkátich rokoch v archívoch budú hľadať historici, že kde nastala tá zrada, kto bol vtedy poslanec, kto to schválil, kto sa k tomu ako vyjadril. A ja nechcem byť ten, ktorý som sa k tomu nevyjadril a len ticho tu sedím bezmocne a ešte mám byť aj vinný za to, že sa zvýšila kriminalita. Pritom ja som hovoril, že ako to treba zavádzať, na brannobezpečnostnom výbore prvom som sa pýtal ministra vnútra, či to má zanalyzované, či má analýzu dopadov, či má pripravený Policajný zbor, aby to zvládol, či vzrastie kriminalita, či vzrastie alebo klesne počet trestných spisov. Keď klesne počet, evidentne, že klesne, keď trestná činnosť sa prekvalifikuje na priestupky, čo s tými policajtami, čo dovtedy robili trestné konanie, či teraz pôjdu hliadkovať, alebo ako to bude riešené, či má pripravenú štátnu správu, okresné úrady na enormný alebo keď aj možno neenormný, ale na nárast priestupkových pojednávaní. Či sankcie, ktoré sú definované v tom aktuálne platnom priestupkovom zákone, sú účinné alebo efektívne, alebo dostatočne odstrašujúce proti tým, ktorí budú páchať tú, tie priestupky. Nič nebolo, nič, postupne až zavádzali, až následne, čiže bolo to zle robené.
A teraz k tomu zvýšeniu škody malej na 700 euro z tých 266. Keď to už, áno, je to objektívne zdôvodnené, že inflácia 266, 700 povedzme v porovnaní s minimálnou mzdou, možno že to je aj objektívne zvýšenie, ale nie z ničoho nič bez prípravy. Bez prípravy Policajného zboru, štátnych orgánov, okresných úradov, aby zvládli tú zmenu. Čiže keď už to raz chceli zaviesť, tak to mohli robiť postupne, lebo robili tri veci naraz, tri naraz. Za prvé, zaviedli tých 700 eur minimálnu či malú škodu, potom zrušili priestupkovú recidívu a ešte nemali pripravený Policajný zbor, lebo bol v rozklade - hromadný odsun policajtov hlavne tých starších s výsluhovými dôchodkami do civilu. Tri veci naraz - to je hlavná príčina nárastu kriminality tej drobnej, o tej závažnej, času mám dosť, tak budem hovoriť neskôr, tejto drobnej, toto. Policajný zbor nebol pripravený, keď už, tak mohli v prvom rade, v prvom slede zaviesť zvýšenie malej škody na 700, pripravený Policajný zbor a uvidíme prax, či naozaj má vplyv zvýšenie z 266 na 700, ak nie, zvládame to, tak postupne ak silou mocou chceme zrušiť tú priestupkovú recidívu, tak ju potom zrušiť, nie všetko naraz a teraz skúmať, že čo je na vine, či malá škoda, alebo priestupková recidíva. (Smiech vystupujúceho.)
Pán minister alebo jeho tím, alebo neviem kto, si dal obrovskú námahu, aby tu vylustroval rozpravu v pléne, presne povedali, pani Kolíková, a neviem kto ešte menovite, presný čas 14.31 h, povedala toto a toto. Popierajú to, že vlastne reagovali na nás, na tú opozíciu, lebo viete, áno, pod vplyvom emócií v politickej dišpute človek povie aj to, čo možno nechcel alebo sa to špatne pochopí podľa mňa zrejme tieto vyjadrenia o tej priestupkovej recidíve k tým horalkám, horalkovým, za dve horalky ísť do basy, viete, to je fakt morbídne, ale podľa mňa (povedané s pobavením) to bolo myslené tak, že veľkým zločincom znižujete tresty, a týmto malým ich ponechávate, tak oni čo spravili, tak zobrali aj tým malým, aby to bolo fifty-fifty. Ako myšlienka bola taká, že neúmernosť je v tom znižovaní tých trestov pre tých veľkých zločincov, nie, že sekneme aj tých malých a v podstate je po probléme.
Áno, ja som nikdy nepovedal, že priestupková recidíva, že má byť zrušená, lebo ja som bol v praxi, ja viem, čo to presne znamenať bude, a to presne to aj znamenalo. Obzvlášť, keď Policajný zbor neni na to pripravený. Keď som bol okresný riaditeľ, som zažil takýto nárast kriminality tej drobnej, pouličnej ako aj vlámačiek, lúpeží, ako aj klasických krádeží v takom rozsahu, že denne sme mali v okrese Dunajská Streda dve, tri a zrazu z ničoho nič 14, 16 vlámačiek, krádeží, lúpeží. Z ničoho nič. A podstav som mal 20 percent. To je viac, jak je teraz priemer na Slovensku a plus sme tam mali vzrastajúcu zločineckú organizáciu, ktorá rozstrieľala predchádzajúcu organizáciu, tiež sa chcela zmocniť moci. Tak neplakali sme, ale sme robili každú noc intenzívne. Vymyslel som intenzívny výkon, zvýšený výkon, cielený výkon, milión rôznych akcií, operatívne som presúval hliadky, zapojil som do toho kriminálnu službu, aby sme vedeli, čo sa deje, poriadkovú, dopravnú aj personalisti, všetci hliadkovali tam, kde treba a tak, ako treba. Osobne som to všetko riadil každú noc, aby som to mohol meniť, lebo, samozrejme, policajti vyzrádzali, že kde ideme, tak som to musel zmeniť, musel som aj fiktívne povedať, kam ideme, nech to vyzradia, a my sme šli úplne inde. Ale to treba riadiť, s tým treba žiť, pre to treba zomrieť, keď treba, a nie sa sťažovať, že nás je málo. Samozrejme, policajti sa sťažovali, nemali ma radi, pýtali sa, že dokedy toto, to nevydržíme, dokedy to budeme. Vravím dovtedy, kým tú kriminalitu nepotlačíme. A sme ju potlačili.
Potom som sa dozvedel, že prečo to vlastne bolo. Toto bol cielený útok mienkotvorných osôb, fiktívnych podvodných podnikateľov a zločineckej organizácie ma likvidovať. Preto, lebo nevyšiel im prvý krok, likvidovať ma cestou kontroly komplexnej z ministerstva vnútra, druhý krok bolo toto. Tak rapídne zvýšiť kriminalitu, aby som bol vyhodnotený, že som neschopný, aby ma mohli vyhodiť. Tretí krok bol moja fyzická likvidácia. Čiže keď ten druhý krok im nevyšiel, potlačili sme tú kriminalitu, tak prišla na rad tá likvidácia. Na odposluchoch bolo zaznamenané, že jak ma idú likvidovať. Keď sme to riešili s prezidentom, viceprezidentom a kompetentnými, riaditeľom Úradu organizovanej trestnej činnosti, tak mi povedali, aby som z toho nič nerobil, že nebudem robiť nič preto, lebo potrebujeme objasniť desaťnásobnú vraždu, a keď začneme robiť cirkus, lebo to títo medzi sebou komunikovali, jak ma treba zlikvidovať, tak sa o tom dozvedia, tak v záujme objasnenia desaťnásobnej vraždy som chodil po Dunajskej Strede že nič, a pritom som vedel, že tí, čo ich tu vykresľujú médiá, najväčších vrahov na Slovensku, sa odhodlali, že ma zabijú. Toto je polícia, nie fňukanie.
A teraz ešte mám byť na vine, že stúpa kriminalita, podľa ministra. Živý páchateľ, neviem, či ho niekedy videl priamo. Alebo aj Šutaj, Matúš Šutaj Eštok, že tvrdia, že my sme ich, my sme ich vyškolili, že môžu kradnúť. Oni lepšie vedia jak on, že kedy môže kradnúť, čo môže kradnúť, čo môže robiť policajt, čo je priestupok, koľkokrát to môže spraviť, do jakej škody to má robiť, to vedia všetci, úplne všetci, lepšie jak hliadkoví policajti. Viete, ich netreba školiť, netreba ich, áno, naozaj oni to vedia. A vedia to aj tí, ktorým boli zastavené trestné stíhania, je ich 3 500, ktorí končia. Tí, ktorí tŕpli rok, dva, tri, štyri, desať, spáchali niekedy nejaký priestupok, čo priestupok, daňový delikt, zapojili sa do nejakého karuselového biznisu nelegálneho, milióny zarobil a teraz čaká, že či bude chytený, či nebude odhalený a premlčacia lehota bola desať, dvadsať rokov za to, čo spáchal. A teraz zrazu šup a už je nevinný. Viete, toto je úľava, to je úľava pre týchto ľudí a ešte k tomu môžem ísť zas, lebo trestné činy, keď aj ma chytia, tak budem, dostanem podmienku. Na toto, toto netreba týmto ľuďom hovoriť. To vôbec netreba hovoriť ani tým ľuďom, ktorí sú najdrahší právnici na svete, ktorých angažuje organizovaný zločin svetový, ktorí analyzujú právne poriadky v každom štáte a robia koncepcie, ako to riešiť a kde je to najjednoduchšie. No a zistili, že na Slovensku áno. Aj trestnoprávne a ešte aj inštitucionálne, lebo všetky inštitúty, ktoré na to boli zriadené, boli zrušené, zrušené jednoducho, trestné spisy porozdeľované.
Európska prokurátorka hovorí, že jedna tretina skutkov daňových únikov, ktoré oni riešia, má nejaké korene na Slovensku, ale to je len z tých, čo oni riešia, jedna tretina. A koľko ich je, čo, čo, čo ani neriešia, ani o nich nikto nič nevie? A čo je úplne najhroznejšie, riešia to síce, Európska prokuratúra, ale nie preto, že dostali podnet alebo výzvu na súčinnosť od slovenských orgánov. Slovenské orgány o tom nič netušili, len boli informované tou európskou prokurátorkou, že nech sa nejak snažia aspoň pomôcť, keď už nič nezistili. Toto je dopad trestnoprávnych noviel, toto.
Tá malá kriminalita, áno, viete, malá, kvôli malej kriminalite sú nervózni občania, kvôli tej veľkej kriminalite nie sú nervózni, kľudne si zvolia tých, ktorí to zapríčinili. To je absurdné. Absurdné. Obžalovaný z toho, že založil zločineckú skupinu, zneužíval celú políciu, je podpredseda parlamentu z vôle voličov, z vôle voličov, 160-tisíc krúžkov mal. Áno, voliči zvolili, my sa s tým akurát môžme zmieriť. Tá drobná kriminalita, tí ľudia vidia osobne, že im hrozí nebezpečenstvo, až vtedy začínajú rozmýšľať, že čo sa vlastne stalo. A aby náhodou neprišli na to, že to sú tí istí, čo páchajú tú veľkú kriminalitu, tak im je tu podsúvané, že opozícia, opozícia navádzala, aby išli kradnúť, že sa im nič nestane.
Čiže návrh, o ktorom teraz hovoríme, urobí nejaké dielčie nápravy, ale zas, ak sa to nepodloží včas schváleným priestupkovým zákonom, o ktorom tu len hypoteticky hovoril minister spravodlivosti, tak to bude neefektívne. Z tohoto všetkého vidieť, že to, čo sme tu predpokladali na samom začiatku, že sa tu ide urobiť všetko pre to, aby určité osoby boli trestno-procesne nedotknuteľné, a keď aj sa ich ten trestný proces trochu dotkol, obšuchol sa okolo nich, aby, aby sa nemuseli báť. A to, že ani teraz sa to ďalej nerieši a ďalej sa postupuje tou elimináciou, ďalej sa útočí na všetko možné, čo by mohlo bojovať proti tej kriminalite, tej závažnej, tak to, to už neni ani tak pre záchranu tých ľudí, oni sú už zachránení, im sa už nič morbídne nemôže stať, už sú sadzby malé, už je to vyriešené. Ale toto, ale čo do budúcna, tí, čo ešte neboli postihnutí? Do budúcna preventívne opatrenie zrušiť úrad, ktorý tu včera bol zrušený. To už je do budúcna. Blížia sa voľby, mohlo by sa stať, že nejaký, nejaká biela vrana, poctivý človek, ktorý nechce byť zločinec, tak nahlási ešte pred tým, jak sa tým zločincom stane, lebo byť zločincom a potom nahlásiť, to je, jak tu veľakrát bolo hovorené, zradca, to je špina, to je zloduch, že nahlásil. Mal tú šancu to nahlásiť, keď ešte nebol zločinec, len videl, že sa to chystá. Lenže keď to nenahlási a bude v tom systéme, tak sa stane zločincom a inštitút, kvôli ktorému boli všetky tieto novely urobené, je ten, ktorý pojednáva o spolupráci obvinených. Toto bolo hlavným cieľom, ostatné bolo len maskovanie. Bez tohto, to je základ tej Falconeho metódy - kriminálne spravodajstvo a spolupracujúci obvinení a potom ešte efektívny trestný poriadok a zákon. Tu to všetko bolo zlikvidované. Kriminálne spravodajstvo a ochranu svedkov znefunkčnil ešte prezident Lučanský, ešte keď bol prezident, zlúčil tie dva útvary. My sme mali špičkové útvary, nikto o nich nič netušil. My sme školili všetky postsocialistické krajiny, ako chrániť svedkov, tú koncepciu sme ich učili zavádzať my. Kriminálne spravodajstvo, to nikto netušil, že existuje. Až keď prišiel SMER, zrazu boli aféry ohľadom kriminálneho spravodajstva. To bolo, to bolo alfa a omega a potom až tí spolupracujúci obvinení. Cez to spravodajstvo bolo jasné, či klamú, zavádzajú, s kým, odkiaľ, pokiaľ, to bez tohto je to málo efektívne. Všetko je zrušené, všetko, všetko. Je mi z toho fakt zle, obzvlášť keď ešte ja mám byť vinný. (Povedané so smiechom.) Ešte koľko mám času? (Smiech v sále.) Dobre, aby... chce ešte niekto hovoriť? (Reakcia z pléna: „Áno.") Dobre, tak končím.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Štyri faktické na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Mikulec.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Spišiak, ďakujem za tvoje vystúpenie aj za to, akým spôsobom si pripomenul, čo všetko sa urobilo v minulosti pre to, aby na Slovensku sme mohli bojovať s korupciou, ale nielen s korupciou, ale najmä s organizovanou trestnou činnosťou aj drobnými krádežmi, vôbec vo všeobecnosti, aby ľudia na Slovensku sa mohli cítiť bezpečne.
A ja, tak ako si ty spomenul, že si bol hrdý, tak ja musím povedať, že v rokoch 2020 až ´23 sa podarilo dosiahnuť teda úspechy v tom zmysle, že dôveryhodnosť občanov Slovenskej republiky v Policajný zbor sa vyšplhala na rekordných 66,4 %, čo naozaj bolo nevídané číslo predtým v samostatnej alebo v ére samostatného Slovenska. Dnes tieto prieskumy si vládna koalícia radšej nedáva ani robiť, ale myslím si, že všetci, tak ako sme tu, najmä teda z opozície, lebo koaliční poslanci zatvárajú oči, oni v podstate nič nevidia, nič nechcú ani počuť, ale chodíme po uliciach, vnímame to, ja sa stretávam aj s policajtami a mnohí z nich dávajú jasne a hlasno najavo, čo si myslia o tejto vládnej koalícii a vôbec o tom, samozrejme, aj občania hovoria, ako vnímajú bezpečnosť na Slovensku.
A máš úplnú pravdu, že je absolútne smutné a je to zlyhanie ministra Suska, rovnako tak ako ministra Šutaja Eštoka, že dopustili, že občania opäť pociťujú, že sa boja, majú strach o svoje majetky, majú strach z toho, či môžu pustiť vôbec deti na ulicu von, či môžu v podstate bezpečne žiť na Slovensku. Pán Susko si pozerá rozprávky na mobile alebo neviem, čo robí namiesto toho, aby prišiel s nejakými nápadmi, ako toto zmeniť. Pán Susko, je toto vaša zodpovednosť priama, čo ste dosiahli aj s... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Hanuliaková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Kolega, ty si hovoril o tom, že si sa zamýšľal nad tým, že či sme nejakým spôsobom teda prispeli k tomu, čo hovorí koalícia, teda k tej zvýšenej kriminalite. A nie, určite sme nijak k tomu neprispeli, pretože ja som teda u nikoho z kolegov a kolegýň ani z opozície nevidela, že by niekto písal alebo hovoril o tom, že, ľudia, páchajte trestnú činnosť, lebo sa to oplatí. A práve, naopak, my sme túto vládu veľmi rázne upozorňovali na nedostatky novely Trestného zákona a strávili sme tu naozaj že hodiny, aby sme ich presvedčili, že k čomu táto zmena alebo tieto zmeny budú viesť. A namiesto toho, aby sa táto vláda uvedomila a aj si priznala svoju chybu, tak opäť len spochybňovali a obviňovali nás, že naťahujeme zbytočne tú diskusiu. A naozaj že ono to už začína byť tak trochu smiešne a opakuje sa to pri každom jednom zákone, ktorý súvisí nejako s právnym štátom alebo demokraciou na Slovensku. A možno na sociálnych sieťach im tieto výmysly fungujú, že za všetko teda môže opozícia, ale tu v parlamente by sa teda kolegovia z koalície skutočne mohli správať trochu serióznejšie a odbornejšie, lebo vy skutočne za posledné dva roky v tomto volebnom období robíte z tohto parlamentu jeden cirkus.
Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško.