43. schôdza

Ďakujem.
Ja som sa aj v takým... v takom stručnom statuse na, na Facebooku k tejto vami položenej otázke v zásade aj vyjadril. Ja to hodnotím veľmi negatívne, tento pozmeňovací návrh, a to tak z vecného hľadiska, ako aj z procesného hľadiska, sa vyjadrím, jednak za vecne zlý, vecne nenáležitý ho považujem, jednak z hľadiska komplexného dokazovania nielen ekonomických trestných vecí, ale obzvlášť závažných trestných činov a kriminality aj násilného charakteru ho považujem tento návrh za nesmierne škodlivý, a čo mi možno, a to, to súvisí s tým, čo sa, čo sa v ostatnej dobe deje, pretože ja som to nechcel tak povedať verejne, ale poviem to, to, čo sa v poslednej dobe deje s legislatívnym procesom Slovenskej republiky, to je paródia na... paródia na legislatívny proces. To nie je legislatívny proces. A zvlášť v tomto prípade, keď (potlesk), keď sa, keď sa, ako doplňujúci alebo pozmeňujúci návrh uvedie niečo, čo vôbec nesúvisí s pôvodným návrhom zákona, kde bolo odsúhlasené skrátené legislatívne konanie pre ten zákon, že sa tu takáto zásadná zmena, lebo to je, to je proste zásadná zmena v trestnom konaní, veľmi zásadná zmena, ktorá bude mať dopad aj na prebiehajúce trestné konania, aj na konania, ktoré, ktoré nás v budúcnosti určite... (povedané so smiechom) kriminalita nevymizne, takže nás budú čakať.
A jednoducho tak zásadný, závažný návrh by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, riadnym odborným posúdením a hlavne posúdením možných negatívnych dopadov. A táto zmena určite nebude mať pozitívne dopady, len negatívne dopady, takže asi to je moje, moje stanovisko k tomu návrhu.
Ale máte to plne v rukách vy, panie poslankyne, páni poslanci.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo.
Vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už som pri odpovedi, ktorá bola ako prvá, niektoré veci naznačil a dovolím si využiť teda ten priestor, aby som to aj rozšíril a zdôraznil ešte raz, že prioritou Slovenskej diplomacie – som veľmi rád, že tá priorita ostala aj počas iných vlád –, že západný Balkán je niečo, čo z hľadiska stabilizácie je dôležité, a tá stabilizácia je práve budúce členstvo v Európskej únii. Viete veľmi dobre, že je tam ešte veľmi citlivá otázka pre Slovenskú republiku, okolo ktorej my nechodíme ako okolo horúcej kaše, ale je to otázka, ktorú pomenovávame, a to je Kosovo, pretože Kosovo je súčasť západného Balkánu, ale je to zároveň krajina, ktorú sme neuznali. A patríme medzi jednu z piatich krajín Európskej únie, ktoré neuznali Kosovo. Ale zároveň máme záujem, aby diskusia medzi Belehradom a Prištinom... Prištinou pokračoval ďalej a aby sa hľadali riešenia na to, aby sa tento problém, ktorý tam vznikol porušením medzinárodného práva, podľa nášho názoru, zastabilizoval možno práve aj integračným procesom.
Zoskupenie priateľov západného Balkánu je veľmi, by som povedal, aktívne. Nemáme ho inštitucionalizované, že by sme mali nejaké orgány, ale vždy si každá krajina zoberie na starosť jeho usporiadanie a rovnako aj agendu. Naposledy to bolo práve vo Viedni, keď sme využili priestor zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, kde v podstate všetky krajiny Európskej únie aj ďalšie sú členmi OBSE a v podstate aj krajiny západného Balkánu, kde sme sa snažili využiť ten priestor a aktuálne témy prebrať.
Som veľmi rád, že prijala medzi nás pozvanie aj vysoká predstaviteľka pre zahraničie a bezpečnostnú politiku, ľudovo alebo ináč nazývaná ministerka zahraničných vecí Európskej únie, Kaja Kallas, že si mohla vypočuť všetky tie naše pripomienky k tomuto integračnému procesu, ale zároveň aj skúsenosti našich priateľov zo západného Balkánu, že ako sa k nim pristupuje a kde sú tie slabé miesta.
Po prvýkrát som mal pocit, že tá diskusia je veľmi otvorená a že je aj samotná Európska komisia v podobe podpredsedníčky Európskej komisie Kaji Kallas má záujem počúvať. Preto som opätovne predstavil náš návrh, ktorý vlastne vyplynul z iniciatívy, ktorú predstavilo Nemecko a Slovinsko, zjednodušiť ten proces integračný so zachovaním, samozrejme, všetkých pravidiel a jednomyseľného hlasovania. Nemci, Slovinci navrhovali, že niektoré procedúry robiť kvalifikovanou väčšinou. Proti tomu je absolútne Slovensko, lebo si myslíme, že je to v rozpore s integračným procesom a so zmluvami, preto sme prišli s návrhom, aby sme zjednodušili ten proces na základe dodržania pravidiel tým, že zruším... zlúčime niektoré kroky dohromady a tým zredukujeme tie kroky a celý ten objem hlasovaní o jednu štvrtinu. Som veľmi rád, že tomu bola vyjadrená podpora, už je len potrebné, aby sa to aj na úrovni Európskej komisie implementovalo a začalo sa to používať.
Sme proti akýmkoľvek dvojakým metrom, ja už som to hovoril, absolútne nemôže byť rozdiel medzi Ukrajinou, Čiernou Horou, Moldavskom alebo Albánskom, to jednoducho je neprípustné, pretože potom by sme išli proti vlastným pravidlám, ktoré máme schválené.
Ale ako som povedal, je to pre nás kľúčové aj z hľadiska stabilizácie tohoto priestoru, pretože opätovne sme chceli pristúpiť nejak stabilizačne do tohoto procesu a máme tam naše jednotky v misiách KFOR. Nemohli, nemali sme ich dlhšiu dobu, znova... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Ďakujem pekne, pán minister.
No, v mnohom ste mi odpovedal už aj v predchádzajúcom vystúpení, aj teraz, avšak musím povedať, že pre mňa bolo tiež prekvapujúce, že druhá možno v poradí kandidátska najlepšie pripravená krajina je Albánsko, priznám sa, že je to pre mňa trošku prekvapenie. A teda veľmi úprimná otázka, teda či... ty si spomenul, že trváš na tom, aby boli podmienky rovnaké, ale úprimná otázka – vnímaš, že sú naozaj rovnaké? Aj v kontexte, keď, aj keď nás prijímali do Únie v porovnaní s inými krajinami aj severskými bývalými sovietskeho bloku alebo aj s deklarovaným prístupom k Ukrajine, ktorá by mohla byť kandidátskou krajinou. Tam sa nejaví úplne rovnaký meter. A pevne verím, že na to poukazuješ, tak chcem sa opýtať, ako je prijímaná taká, no nenazvem to kritika, ale také dotazovanie sa. Je to vôbec prijímané?
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, ďakujem za doplňujúcu otázku. A trošku len upresním, že Ukrajina už je kandidátskou krajinou, je to krajiny Východného partnerstva, medzi ktoré patrí Moldavsko, Ukrajina, Gruzínsko, rovnako aj Bielorusko, sú to krajiny, s ktorými chce mať Európska únia dobré vzťahy, a zároveň dáva im perspektívu aj členstva.
Ale keďže som bol opýtaný na to, že či úprimne si myslím, že sa to dodržiava – ja si myslím, že nie. A preto jasne hovoríme na všetkých fórach, že aby sme sa z krátkej cesty vrátili späť pri tomto dodržiavaní alebo nedodržiavaní týchto pravidiel a uplatňovaní dvojakého metra, pretože to bude viesť ešte k väčšej frustrácii. Ukrajina svoju pozvánku dostala viac z politického hľadiska ako z toho obsahového hľadiska, to treba otvorene povedať, ale zároveň hovoríme, že máme záujem, aby Ukrajina prešla tým očistným procesom, ktorý potrebuje urobiť, a to sú obrovské reformy. A preto sme presvedčení v našej podpore Ukrajiny v jej členstve v Európskej únii, že v tom procese práve tie bolestivé reformy bude musieť urobiť. Korupcia, oligarchizácia a právny štát a mnohé iné veci, ktoré budú musieť naozaj zvládnuť, preto ten náš názor bol, že podporíme ich vzhľadom na to aj, v akej situácii sa nachádzajú, ale to je všetko, čo sa týka z hľadiska ich kandidatúry, ktorá bola urýchlená, ale ostatné kroky musia byť rovnaké, nesmú tam byť žiadne skratky. A pravidelne to počúvame aj na stretnutí Priateľov západného Balkánu, ktorý priamo na toto poukazuje. Nie sú niekedy veľmi otvorení, chcú byť korektní, ale oni presne sledujú, že kde je čo. Viete, napríklad také veci jednoduché, uplatnenie napríklad roamingu v rámci Európskej únie, tak ten prístup, čo sa týka Ukrajiny a západného Balkánu, je rozdielny a oni to veľmi citlivo vnímajú. Každú maličkosť veľmi citlivo vnímajú, ja ich plne chápem, pretože vidia svoju budúcnosť v Európskej únii, vidia v tom svoju prosperitu a toto tomu procesu určite neprospeje.
A preto budeme možno v krátkom čase čeliť ďalšej veľkej otázke, pán poslanec Hazucha, a to je tzv. decoupling dvoch kandidátskych krajín, to je Moldavsko a Ukrajina. Ako viete, že v Moldavsku boli v ostatnom čase voľby, kde zvíťazili proeurópske strany, a má veľký záujem Moldavsko urýchliť ten proces a sú naozaj motivovaní a my ich v tom podporujeme. Napokon Moldavsko je jedna z krajín, ktorá je aj v našom hľadáčiku z hľadiska rozvojovej pomoci, pomáhame im a tak ďalej a myslíme si, že je to správne. Avšak v nejakom čase sa ukáže asi, že tá dvojička nebude držať pohromade a Moldavsko bude chcieť byť rýchlejšie.
Preto je veľmi dôležité, aby ten vojnový konflikt na Ukrajine sa ukončil čím skôr, aby tam nastali nejaké jasne definované pravidlá, ktoré nebudú odzrkadľovať, to si musíme povedať, nebudú odzrkadľovať spravodlivý mier, o ktorom sa rozpráva, lebo všetci majú plné ústa spravodlivého mieru, dnes už vieme, že po štyroch rokoch tejto vojny už nebude spravodlivý, tak ako by sme ho všetci chceli, pretože bude tam narušená teritoriálna integrita Ukrajiny, čo my jednoznačne odmietame, aby bola menená nejakou silou, to je pre nás absolútne neprijateľné. Avšak je to realita a my musíme robiť všetko pre to, aby prestali rinčať zbrane a skončilo sa to nezmyselné krviprelievanie a radšej si sadli za rokovací stôl.
To je podľa mňa aj perspektíva pre samotnú Ukrajinu, ale dovolím si povedať, pán poslanec, perspektíva je pre celú Európsku úniu, lebo ak sa to neudeje, tak bude to mať veľmi vážny dopad na Európsku úniu a budeme neustále konfrontovaní znižovaním našej konkurencieschopnosti, nárastom energií, cien energií pretavených do inflácie a budeme mať vážne problémy.
Ale ja si myslím, že v prvom rade je dôlež... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, ktorí ste mi otázku položili, dovolím si zopár postrehov.
Systém registra odberných miest, ktorý sa tvoril niekoľko mesiacov a bol inštalovaný a vytvorený pre potreby ministerstva hospodárstva na automatizovaný spôsob výpočtu a distribúcie adresnej energopomoci, predstavuje prvý a systémový mechanizmus na Slovensku, ktorú, ktorý umožňuje poskytovať podporu domácnostiam na základe objektívnych a overiteľných údajov štátu. Ide, myslím si, že o zásadný posun od doterajších foriem pomoci, ktoré sa spoliehali na ručné posudzovanie, na administratívne záťaže, žiadosti na fyzickú návštevu jednotlivých úradov a neraz aj subjektívne rozhodovanie. Cieľom systému je zabezpečiť automatizované, efektívne poskytovanie energopomoci pre domácnosti, ktoré potrebujú prostriedky na pokrytie zvýšených výdavkov na energie, na elektrickú energiu, plyn a teplo, a vláda sa rozhodla, že pomôže na rok 2026 90 percentám domácností. Na Slovensku máme približne 2 mil. domácností a fyzické podávanie žiadostí na úrady pre tak veľké množstvo domácností a s takým veľkým množstvom papierov a potvrdení s jednotlivými informáciami, ktoré štát o nich už má vo svojich informačných systémoch, a ešte podľa vzoru Čiech by to bolo približne potrebné každé tri mesiace verifikovať, bolo pre nás výzvou, aby sme vybudovali systém, ktorý by využil všetky dáta o občanoch, ktoré štát o občanoch má, a to je jedno, či sa bavíme o ministerstve financií, finančnej správe, ministerstve vnútra, Sociálnej poisťovni, ministerstvo práce, ale aj o informačných systémoch, ktoré prevádzkujú jednotliví distribútori elektrickej energie, plynu, predajcovia plynu, elektrickej energie, a zároveň aj informácie, ktoré majú centrálni zásobovatelia tepla.
Zopakujem ešte raz, aby sme sa vyhli nadmernému administratívnemu zaťaženiu dvoch miliónov domácností, toto bolo základným prvkom myšlienky vytvoriť systém na automatickú výplatu energokompenzácie pre domácnosti. Zároveň tento systém dáva možnosť aj na tvorbu nových energetických politík, ktoré má robiť ministerstvo hospodárstva, prípadne tento systém sa dá využiť aj pri mnohých ďalších štátnych inštitúciách, pretože napríklad štát mal veľmi málo informácií o tom, v ktorej domácnosti koľko ľudí býva podľa registra obyvateľov. A hlavne sa to týkalo bytových jednotiek, kde sme vedeli povedať, že, príklad, príklad: na Šalviovej 26 nám býva 200 ľudí, ale nevedeli sme povedať, koľko ľudí býva na jednotlivých poschodiach v jednotlivých bytoch. Ušetriť ľuďom čas, peniaze a hlavne stres s ďalšou administratívou bola naša výzva.
Ako som spomínala, systém je vybudovaný na kombinácii kľúčových prvkov, jednak sú to príjmové údaje o domácnostiach, ktoré majú vo svojich registroch niektoré ministerstvá alebo ich podriadené organizácie, kľúčovým prvkom bola aj spotreba energií, ktoré majú v IT systémoch distribútori, dodávatelia elektrickej energie, plynu, sú to informácie z registra fyzických osôb, z registra adries, z registra ohlasovne pobytu, údaje z katastra. A tento model nám umožňuje identifikáciu domácností a porovnávame ju na databázu, ktorú majú v správe jednotliví predajcovia a distribútori.
Dopredu sme upozorňovali, keďže každý systém, ktorý je v správe nielen štátu, ale aj distribútora a predajcu, že môže obsahovať nejakú chybovosť. My sme si netvorili systém na nových dátach, nové dáta sme nezberali, ale pracujeme s dátami, ktoré sú zdrojové údaje, ktoré patria do kompetencie iných ministerstiev a iných, súkromných subjektov. Snažili sme sa tieto dáta čistiť, opravovať, navzájom ich parametrizovať a porovnávať. Systém nie je jednorazovou záležitosťou, je to niečo väčšie a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani ministerka, ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Musím povedať, že ste povedali veľmi veľa slov, ale, ale v podstate ste mi neodpovedali na to, čo som sa ja pýtala.
Hovoríte o tom, že ste sa chceli vyhnúť nadmernej administratívnej záťaži, rozumiem tomu, že ste nechceli, aby ľudia chodili na úrad, aby sa... podávať písomnú žiadosť, ak tomu správne rozumiem teda... a... avšak a fakt je taký, že potom, čo sa zistilo, že vlastne mnohé rodiny, domácnosti, ktoré by mali mať nárok na túto pomoc, pretože naozaj sú v takej životnej situácii, tak vlastne oni budú musieť ísť na, na ten úrad, akoby nevidím tuná to odbúranie tej administratívnej záťaže. A absolútne sme zlyhali v tom a my to tu aj hovorili, keď sa hovorilo o tom zbere údajov, že nebude do... budeme mať citlivé údaje a nebudú nám nič hovoriť, a toto sa ukázalo ako teraz fakt. My dostávame stovky emailov, kde vlastne nám ľudia píšu o konkrétnych situáciách a ja sa vlastne na to pýtam, pani ministerka, čo s tými ľuďmi, ktorí naozaj tú pomoc potrebujú a nedostanú ju, naopak, čo s tými, ktorí tú pomoc nepotrebujú a dostanú ju, že celý systém akoby zlyhal. To, čo sa chcelo dosiahnuť, chcela sa dosiahnuť adresnosť, tak jednoducho to, ako je to momentálne nastavené, tak tú adresnosť neobsahuje.
A preto sa vás spýtam, čo s tými ľuďmi, ktorí tú pomoc potrebujú naozaj, jednorodičovské domácnosti a mohla by som takto menovať, máme dôchodkyňu cez 70 rokov, žijúcu samu, ktorá napríklad podľa tohto registra nemá nárok na ten, na túto pomoc, učiteľkám, pätnásť rokov učiteľka, vieme, aké platy majú učitelia, sama žijúca v jednej domácnosti, tiež nemá nárok. Čiže čo s týmito ľuďmi a ako opravíte systém, aby ľudia, ktorí si, na túto pomoc jednoducho nemajú nárok a ju podľa vášho systému majú?
Vieme o tom, ako jeden z riaditeľov jednej nadnárodnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.

Vážená pani poslankyňa, v zákone, ktorý sme predstavovali na jeseň, sme dali možnosť, a resp. sme uzákonili možnosť, a hlavne, nazvem to, kompetenciu klientskych úradov alebo klientskych centier na okresných úradoch, aby každý občan, ktorý energopomoc nedostal, mohol ísť požiadať o námietku.
V mojom úvodnom slove som povedala, že pracujeme so zdrojovými údajmi, ktoré sú v iných registroch štátnej správy, a uvedomujeme si, že niekedy primárna informácia nemusí byť úplne-úplne stopercentná, preto námietkový proces je priamo v zákone, a keď daný človek, daný občan, ktorý nedostal nárok alebo nedostal energokompenzáciu priznanú, môže ísť na klientskej pracovisko požiadať o začatie námietky. My preveríme všetky údaje, kde, v ktorých zdrojových systémoch je chyba, a ten nárok mu bude individuálnym spôsobom naspäť priznaný. My sme to jasne deklarovali a v zákone je to stanovené, že budeme posudzovať a prehodnocovať, ak niekde nastala chyba a systém danú energopomoc nepriznal a daný občan podľa všetkých nárokov by na túto energopomoc mať mal nárok. To sme jasne deklarovali.
Od 15. 12. klientske pracoviská, ak nám zbehnú, opakujem, ak nám zbehnú v sobotu, v nedeľu všetky procesné spracovania dát a naplnia sa nám systémy pre klientske pracoviská, začína fungovať a začína poskytovať námietkový proces. Opakujem ešte raz, ak nám zbehnú všetky informatické procesy, tam poprosím o korektnosť. Nie je to o tom, že by sme niečo nezvládali, ale naposledy nám niektoré informatické procesy mali bežať jeden deň a bežali dva a pol dňa a, naopak, niektoré nám mali bežať dva dni a bežali jeden deň. Je to vec, ktorú predikujeme a robíme na databáze 5,5 mil. občanov, dvoch miliónov domácností a 4,5 mil. odberných miest, a k nim priraďujeme jednotlivé príjmy, jednotlivé pobyty a všetky tieto náležitosti. Takže 15. 12., ak nám víkendové spracovanie všetkých údajov, ktoré potrebujeme mať pre klientske pracoviská, zbehne, začína s poskytovaním námietok. To je presne na námietkový proces, ak niekto mať mal priznanú energopomoc a nemal.
Na druhej strane my si uvedomujeme, že títo ľudia musia dôjsť na úrad, ale nemusí prísť 90 % domácností. Deväťdesiat percent domácností z dvoch mil. domácností, ktoré majú priznanú energopomoc, nemusí ísť na úrady. My si uvedomujeme, že môže nastať niekde chyba, a preto je tam námietkový proces. Ale myslíme si, že je to stále menej ľudí, ako z dvoch milióna keby sme všetky domácnosti a tie domácnosti by určite išli na úrady a tie domácnosti podľa modelu Českej republiky by mali priniesť 18 rôznych tlačív, rôznych potvrdení s informáciami, ktoré štát na Slovensku o týchto ľuďoch má, a zároveň by každé tri mesiace museli prísť s týmito istými dokumentmi opätovne požiadať o energopomoc podľa českého modelu. Preto sme sa rozhodli tieto veci zautomatizovať a dali sme aj možnosť námietkového procesu podľa zákona, kde individuálnym spôsobom pracovník klientskeho pracoviska má právo a musí založiť námietku a táto námietka bude overovaná do konca, a znova to zopakujem, človek si môže ešte aj preveriť všetky príjmy, ktoré vstupovali pre jeho domácnosť do tohto výpočtu za najvyšších bezpečnostných pravidiel, kedy nemá k nim prístup žiadny pracovník klientskeho pracoviska, ale túto požiadavku na spracovanie odošle do systému a systém túto informáciu spracuje a táto informácia bude vytlačená do perforovanej obálky a za najvyšších bezpečnostných pravidiel bude vytlačená na NPC, čo je Národné personalizačné centrum, ktoré v dnešnej dobe vydáva občianske preukazy, vodičské preukazy, technické preukazy aj pasy s biometrickými údajmi za najvyšších bezpečnostných pravidiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

.