46. schôdza

vymazať rámček

vymazať rámček

vymazať rámček

Vážený pán predseda, splním teda tvoje želanie a v skratke uvediem tento zákon, lebo je naozaj veľmi jednoduchý.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chceme efektívnejšie nastaviť sústavu inšpektorátov práce, mimochodom ideme ju nastaviť rovnako, do rovnakého režimu, v akom sú nastavené už roky úrady práce smerom k ústrediu práce a ideme nastaviť rovnaký model inšpektorátov práce, aký je v Českej republike. Tá zmena je v princípe veľmi jednoduchá. Meníme inšpektoráty práce alebo chceme, navrhujeme meniť inšpektoráty práce na takzvané preddavkové organizácie, čo vlastne znamená, že inšpektoráty práce, tie krajské, už nebudú mať svoje IČO, ale bude len jedno IČO na Národnom inšpektoráte práce a tým pádom Národný inšpektorát práce zabezpečí viaceré doterajšie činnosti, ktoré doteraz museli zabezpečovať inšpektoráty práce. Zároveň Národný inšpektorát práce sa stane aj služobným úradom pre všetky inšpektoráty práce.
Cieľ je jediný – šetriť prostriedky na personále, ako aj na ďalších činnostiach a my chceme tieto prostriedky použiť pre inšpektorov ako takých, teda pre zvýšenie platov a podobne. Chcem zdôrazniť, že žiadnym spôsobom nevstupujeme touto novelou zákona do právomocí inšpektorov samotných, do ich inšpekčnej činnosti, čiže na tomto sa absolútne, absolútne nič nemení, ide len o ekonomické, ekonomické opatrenie.
Chceli sme to stihnúť k 1. januáru, preto bolo pôvodne navrhnuté skrátené legislatívne konanie, teraz už to nie je aktuálne, tak som na vláde požiadal a vláda to schválila a stiahla, stiahla skrátené legislatívne konanie, takže ak sa tento zákon podarí schváliť, tak bude účinný k 1. júlu tohto roka a ušetríme o polovicu menej v tomto roku.
To je celé, ďakujem pekne.

Dobré ráno, ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1113. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1184 z 1. decembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1231 z 22. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Kolegovia, kolegyne, pán minister, ospravedlňujem sa, že využívam priestor a prichádzam k rečníckemu pultu, ale nevedela som sa prihlásiť faktickou. A v podstate len som sa chcela uistiť, o akej sume úspory rozprávame, lebo toto my nebolo celkom jasné. Čiže vlastne mám len túto jednu otázku. Nemám nič voči tomu, že sa úrady, teda inšpektoráty práce zbavia subjektivity, máme tu už príklad aj v iných inštitúciách, čiže s týmto problém nemám, len keď hovoríme o úspore, počula som, že polovicu usporíme, ak to bude od 1. júla, ale tú celkovú sumu. A tiež sa chcem opýtať na to, že či dôjde teda k organizačným zmenám na jednotlivých úradoch inšpektorátoch práce a o koľkých prepustených osobách rozprávame a či budú napríklad ekonómky prepustené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja, ja tiež by som chcel vedieť, či naozaj jedná sa o polročné skrátenie, čiže tá suma ide na polovicu, či to chápeme správne. Ale ja by som chcel, aby pán minister, hoci pán minister zvykne, ale aby to tak bolo, lebo v tomto parlamente to nie je pravidlom, aby keď máme nejaké otázky, sa naozaj na tie otázky odpovedalo a dostávali sme odpovede, lebo včera sme tu prerokovali zákon a naozaj tí poslanci sa zmysluplne pýtali, že na veci, ktoré sú, ktoré sú nejasné, napríklad že prečo rokovací poriadok postihuje poslancov mimo parlamentu, keď tam sú iné prostriedky právne na to a fungujúce a vlastne nikto sa tu nepostavil a nikto nedal odpovede. Lebo naozaj je otázka, že či budeme toho človeka alebo toho poslanca trestať dvakrát alebo keď dostane už nejakú civilnú pokutu, že či tá druhá už nehrozí a tak ďalej. Čiže len vzhľadom k tomu, vzhľadom k tomu naozaj ideme tu prejednávať aj zákon o sociálnych podnikoch, ktorý, ktorý je dosť komplikovaný a dosť veľké zmeny sú tam. Tak ja by som naozaj očakával podrobné odpovede, či to je tak, ako to je, alebo sa ešte niečo bude meniť, alebo je to vo vývoji, alebo v druhom čítaní na poslednú chvíľu sa to dozvieme a tak ďalej.
Ďakujem.

Dobre, aby som odpovedal, stačí asi aj v záverečnom slove. Úspora bude 609-tisíc ročne, čiže v tomto roku tým pádom len polovica a bude uvoľnených 48 zamestnancov na tých inšpektorátov práce, ktorí tým pádom už nebudú, nebudú potrební. Je to aj vlastne v rámci toho zužovania stavov, v rámci plánovaného zužovania stavov v rámci ministerstva, rezortu práce, ktoré prebehlo, samozrejme, ku koncu minulého roka k 1. 1. Ja môžem už aj povedať, že týmto pádom my sme vyčerpali všetky možnosti, čo sa týka rezortu prácu, na ďalšie prepúšťanie zamestnancov, toto už je definitívne a v roku ´26 ani ´27 nič také neplánujeme. Čiže úspora 609-tisíc, v tomto roku teda polovica, 48 zamestnancov, ktorí naozaj už nebudú potrební, a ešte raz môžem zopakovať, nijakým spôsobom nevstupujeme do inšpekčných právomocí, do výkonu inšpekciu, inšpektorov a budú naďalej vykonávať v tom istom režime inšpekciu prácu ako doteraz, v druhom čítaní sa nič meniť nebude, nemá sa čo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ako ste si mali možnosť všimnúť, aj v tomto prípade bolo stiahnuté skrátené legislatívne konanie rozhodnutím vlády na môj návrh a v princípe môžme v riadnom konaní túto problematiku rozobrať teda na dvoch schôdzach, prvé čítanie na tejto schôdzi, druhé čítanie na aprílovej schôdzi.
Sú tam navrhnuté viaceré zmeny, ktoré súvisia s tým, že je tu, myslím, zhoda naprieč politickým spektrom, že je potrebné sprísniť podmienky pre účinnosť, respektíve pre činnosť registrovaných sociálnych podnikov. Tento režim tu funguje od roku 2018, teda už vlastne osem rokov a objavili sa rôzne informácie o tom, že popritom vznešenom cieli, ktoré sociálne podniky plnia a určite majú svoje opodstatnenie, sa za tými sociálnymi podnikmi skrýva aj v niektorých prípadoch, teda nie v niektorých prípadoch, ale mnoho špekulantov, a preto je potrebné nastaviť alebo prenastaviť ten systém, ktorý, opakujem, tu funguje už osem rokov, tak, aby naozaj sociálne podniky slúžili len svojmu účelu. Tieto zmeny, a to chcem teraz zdôrazniť, boli pripravené v súčinnosti s alianciou pre sociálnu ekonomiku. Asi ste mali možnosť vidieť, že na jednej tlačovej besede, kde sme tieto zmeny predstavovali, so mnou stáli nielen predstavitelia aliancie pre sociálnu ekonomiku, ale aj priamo zdravotne alebo inak znevýhodnení zamestnanci týchto sociálnych podnikov. Čiže napriek tomu, že ide o sprísnenie podmienok, tak sa našla zhoda v tejto komunite, teda minimálne teda tou najväčšou alianciou, ktorá ich zastrešuje. A čo je možno ešte dôležitejšie, tak tieto zmeny boli pripravované, respektíve konzultované s Najvyšším kontrolným úradom, Najvyšší kontrolný úrad tiež na ďalšej tlačovej besede so mnou potvrdil, že tieto zmeny sú potrebné a to preto Najvyšší kontrolný úrad do toho vstúpil, pretože Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu fungovania sociálnych podnikoch, v podnikoch v období od 2018 do roku 2023 a presne pri nástupe tejto súčasnej vlády a mňa na ministerstvo práce bol odovzdaný protokol s viacerými, ktorý konštatoval viaceré nedostatky v činnosti a kontrole sociálnych podnikov v období 2018 až 2023. 2018 až 2023, ešte raz to zdôrazním.
Takže preto sme pristúpili spoločne s touto jednak alianciou pre sociálnu ekonomiku a s Najvyšším kontrolným úradom k spomínaným zmenám, ktoré v krátkosti predstavím a som, samozrejme, pripravený o nich diskutovať, teoret... samozrejme ich aj meniť, pokiaľ, pokiaľ to bude potrebné, samozrejme v tom druhom čítaní, toto je skôr technická záležitosť. Tie základné zmeny už boli viackrát prezentované aj verejne, ale teda v krátkosti ich na úvod uvediem.
Tou prvou takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na takzvanú socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť, pôvodný návrh je z piatich na...
===== bol takou zásadnejšou zmenou, ktorá vyvolávala viaceré otázky, je, že ideme skrátiť obdobie, v rámci ktorého si môžu sociálne podniky ukladať zisk na tzv. socializáciu, a to obdobie ideme skrátiť. Pôvodný návrh je z piatich na dva roky, ale po diskusii s poslancami okolo pána Huliaka a so Združením miest a obcí Slovenska sme teda usúdili, že vieme to pozmeňujúcim návrhom zmeniť teda na trojročné obdobie. V prípade, v prípade, že sociálny podnik v tomto období buď zanikne z vlastnej vôle, alebo mu bude odobratý štatút, bude musieť tú nesocializovanú časť zisku jednoducho vrátiť. Toto bude proste sankcia. Toto bola veľmi citlivá vec, na ktorú som bol teda aj upozorňovaný.
Ďalej. Ďalšia zmena, ktorá sa, ktorá je dôležitá. Pre nové sociálne podniky skracujeme lehotu na splnenie podmienok sociálnych podnikov na štyri mesiace, čo v praxi znamená, že do štyroch mesiacov budú musieť naplniť podmienku tie sociálne podniky tridsaťpercentného podielu znevýhodnených, znevýhodnených zamestnancov, teraz je to rok. Majú rok na to, rok môžu pôsobiť bez toho, aby mali splnenú tú kvótu tridsiatich percent. Skracujeme logicky túto lehotu na štyri mesiace, aby sa to nezneužívalo.
Ďalšia zmena spočíva v tom, že bude povinnosťou sociálnych podnikov umiestniť znevýhodnených uchádzačov o prácu na pracovnom trhu po pôsobení v tom sociálnom podniku, pretože sú to, väčšina z tých sociálnych podnikov sú integračné podniky, to znamená, že ich funkciou nie je dlhodobo zamestnávať ľudí, ale integrovať ich na pracovný trh, čo sa vôbec za týchto osem rokov nedeje, ani nejakým spôsobom nekontroluje. Ono sa to deje v nejakej miere, ale nie v dostatočnej. Takže bude povinnosť integrovať za, samozrejme, jasných podmienok toho človeka na pracovnom trhu, ale platí to len pre inak znevýhodnených zamestnancov sociálnych podnikov, neplatí to zdravotne znevýhodnených zamestnancov, lebo je logické, že keď tam pracujú ľudia s ťažkými diagnózami, veľmi ťažko ich umiestňovať na pracovný trh, otvorený pracovný trh. My tam necháme možnosť, že títo ľudia môžu naďalej pracovať. Ale inak znevýhodnení uchádzači, ktorým pomáhame so zručnosťami a podobne, ktorí nie sú zdravotne znevýhodnení, tak tam bude povinnosť umiestniť týchto ľudí na otvorený pracovný trh. Pokiaľ tak integračné podniky neurobia, tak v takom prípade budú musieť vrátiť alikvótnu časť toho vyrovnávacieho príspevku, pretože vlastne nenapĺňa svoj cieľ. Ale po dohode so sociálnymi podnikmi sme tam dali lehotu trojmesačnú, že pokiaľ prijmú takéhoto človeka do sociálneho podniku, budú mať tri mesiace na to sociálne podniky, aby sa sami rozhodli, že či s tým človekom budú pracovať aj naďalej aj pod rizikom, že by ho nemuseli potom umiestniť na otvorenom pracovnom trhu, budú mať jednoducho tri mesiace na to, aby teda sa rozhodli, či takýto človek je umiestniteľný na trhu a pracujú s ním ďalej, alebo s ním teda rozviažu pracovný pomer, pretože usúdia, že ho nevedia jednoducho na tom pracovnom trhu umiestniť.
Ďalšia zmena, dôležitá, ktorá, na ktorú chcem teda upozorniť, že ak už raz človek pracuje v sociálnom podniku, tak nebude mať možnosť iného pracovného vzťahu, pretože, pretože ak už raz niekde je zamestnaný a my dotujeme jeho pracovné miesto, tak proste má pracovať v tom sociálnom podniku a nebude môcť mať ani živnosť, nebude môcť mať iný pracovný pomer, aby sa s tým nešpekulovalo. A čo sa týka, že pôvodne sme tam mali, že nemôže byť ani štatutárom v inom sociálnom podniku, to sme odstránili, takže štatutárom a s nejakou majetkovou účasťou môže byť aj v inom, samozrejme, sociálnom, teda môže byť v sociálnom podniku. Samozrejme ten, je tam jedna výnimka, čo sa týka tých, pracovno-právneho vzťahu. Bude sa to týkať výnimky, teda dohôd, z ktorých mesačné odmeny nepresiahnu sumu životného minima. Takúto dohodu popri tom svojom zamestnaní podporovanom ešte, samozrejme, bude ten dotyčný zamestnanec mať.
No a potom, samozrejme, ďalšia vec, to je taká najdiskutovanejšia, že chceme skrátiť vyrovnávací príspevok, a to na úroveň minimálnej mzdy. Čiže v roku 2026 je 915 eur. Toto opatrenie má dva dôvody. V súčasnosti, my ponechávame, samozrejme, možnosť, a to je, to zostáva aj v súčasnom zákone, že tá výška príspevku bude 75 % celkovej ceny práce pre invalidných zamestnancov, 60 % celkovej ceny práce pre tých, čo nie sú invalidný, ale majú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a potom ešte ďalšie úrovne, 50 %, 25 %, rovnako ako je to doteraz, len my nastavujeme nový strop toho príspevku na 915 eur, teda na úroveň minimálnej mzdy. Sú na to dva, sú pre to dva dôvody, o ktorých sme hovorili. Ten prvý dôvod je, že doteraz štedro nastavený príspevok vlastne spôsobil to, že sa suma, celkový objem peňazí eurofondov na tento program minie v tomto roku a pre rok ´27 jednoducho už nebudú na to eurofondy. Jednoducho bude koniec, pretože až nové programovacie obdobie začína až v roku 2028 a keďže ide o obligatórny príspevok, teda povinný, tak v takom prípade by musel štát v roku 2027 vyplatiť sedemdesiat, približne 75 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Ten druhý dôvod je, samozrejme, princíp spravodlivosti. Ak ide o dotované pracovné miesto, tak sa pýtam, prečo by sme mali dotovať takéto pracovné miesto dvojnásobkom minimálnej mzdy, pokiaľ tu máme stále 180-tisíc ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu bez akejkoľvek dotácie štátu? Povedzme za tú základnú minimálnu mzdu, aby som bol presný, 127-tisíc ľudí. Takže je to tento, je tu tento rozmer. Ale môžeme aj priznať, že pre nové programovacie obdobie, čo už bude asi úloha teda novej vlády, sa môžeme s tým príspevkom, sa môže ten príspevok opäť upravovať. Ale opakujem, ten hlavný dôvod je, že pri takomto štedrom režime sa tieto príspevky teda minú v tomto roku.
Po posúdení celej situácie s eurofondami v rezorte práce sme usúdili, že pokiaľ by došlo k tomuto skráteniu príspevku s účinnosťou k 1. 5. alebo k 1. 7., to ešte vysvetlím, tak v tomto roku by ešte eurofondy mali postačovať na vyplácanie tohto vyrovnávacieho príspevku, ale, samozrejme, pokiaľ bude už minimálne polovicu roka v tej skrátenej, v tej skrátenej podobe. Aj toto bolo odkonzultované s organizáciami teda, ktoré zastrešujú sociálne podniky, a samé si uvedomujú, že lepšie je skrátiť tento vyrovnávací príspevok ako to, že by sa na to potom nenašli v priebehu roka ´27 peniaze. Takže a navyše je to naozaj, ešte jednu vec treba dodať (povedané s úsmevom), to, že sa skráti ten vyrovnávací príspevok, teda tá forma dotácie zo strany štátu, neznamená, že zamestnávateľ musí skrátiť plat tomu človeku. On pokojne môže mu priznávať ten istý plat, ako doteraz, len od štátu bude tá dotácia cez eurofondy jednoducho nižšia.
Máme tam aj, keďže hovorím o sprísňujúcich kritériách, máme tam poslednú vec, ktorú poviem, jednu pozitívnu zmenu. My sme, aj bola to, myslím, požiadavka opozície, viete, že v prípade tých zdravotne znevýhodnených ľudí chceli požadovať okrem potvrdenia invalidity ešte aj posúdenie na konkrétnu pracovnú činnosť posudkovým lekárom, pretože asi uznáte, že človek, ktorý nemá ruky, asi nemôže robiť murára. A sú aj takéto rôzne špekulácie a pochybnosti v súvislosti so sociálnymi podnikmi, ale dobre, bolo by to, bola by to byrokracia navyše, tak ponechávame to, čo v tom zákone je aj v súčasnosti, že stačí potvrdenie o invalidite zo Sociálnej poisťovne, a naopak, ideme odbúravať byrokraciu, a to v tom zmysle, že teraz si to ten človek to právoplatné potvrdenie o invalidite musí zháňať sám. Od, keď tento zákon prejde, tak už ten človek nemusí, nebude musieť si to potvrdenie zháňať, ale komunikácia prebehne medzi Sociálnou poisťovňou a úradmi práce.
Na záver chcem povedať, že tento zákon nerieši DPH pre sociálne podniky, áno? Aby sme si to teda neplietli. DPH rieši ministerstvo financií a chcelo ho vyriešiť v samostatnom zákone pred koncom roka, ale dobre vieme, ako to napokon dopadlo. Čiže tento zákon z dielne ministerstva práce nerieši, nerieši DPH, ktorá je asi najcitlivejšia v tomto probléme. Musím ale povedať, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom práce sa rozhodlo, že navrhne určitý mechanizmus riešenia DPH pre sociálne podniky a bude sa ho snažiť vyriešiť pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu v druhom čítaní. Ministerstvo financií založilo pracovnú skupinu, v ktorej sedia zástupcovia ministerstva financií, ministerstva práce, Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj ďalších organizácií, a hľadajú mechanizmus na vyriešenie tej DPH, pretože DPH asi spôsobuje úplne najväčší, keď to povieme, najväčší problém, čo sa týka sociálnych podnikov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedenou pod tlačou 1131. Predkladám informáciu k predloženému návrhu ústavného zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1186 z 1. decembra 2025 v znení rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1232 z 22. januára 2026 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania o tomto bode na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.