46. schôdza

Pán poslanec Pročko, v reakcii na tú tvoju kritiku likvidácie nezávislej inštitúcie chcem povedať, že aj strana Sloboda a Solidarita to vníma presne takýmto spôsobom a považuje ten návrh za nebezpečný, ako jeho obsahom tak spôsobom predkladania a vníma ho ako pokus premeniť nezávislý regulačný orgán na politicky ovládanú inštitúciu. A Slovenská národná strana chce, zopakujme to, bez predchádzajúcej odbornej diskusie, bez medzirezortného pripomienkového konania a bez akejkoľvek analýzy pretlačiť úplnú prestavbu mediálneho dohľadu cez poslanecký návrh. Chvalabohu, že nie cez skrátené legislatívne konanie, ale toto tiež nie je plnohodnotný legislatívny proces. Takýmto spôsobom by sa nemali meniť pravidlá. Navyše je demagógiou, že to by po nás vyžadovala Európska únia alebo európska legislatíva. Práve naopak, ako tu už povedala pani poslankyňa Kleinert, môže to byť práve v rozpore s Európskou legislatívnou. A európska mediálna legislatíva nikde nehovorí, že máme centralizovať moc alebo vytvárať nejaký super úrad, ktorý bude rozhodovať podľa politickej nálady predsedu Slovenskej národnej strany. Cieľom Európskej únie je posilniť nezávislosť médií, nie vytvárať priestor pre politické zásahy. Problém je v tom, že Rada pre média a ich služby, ktorá dnes funguje ako kolektívny orgán s jasnou štruktúrou a s medzinárodne rešpektovanými zárukami nezávislosti má sa zmeniť na systém, v ktorom všetko bude koncentrované do rúk jednej osoby, ktorá bude mať politický mandát, ale nebude garanciou nezávislosti. A Rada sa zmení len na odvolací orgán, keďže rozhodovacia moc bude v rukách predsedu úradu. Je to ďalší z neodborných a nesprávnych zásahov SNS do prostredia....

Ďakujem za slovo a ešte ma tam zaujal jeden rozmer v rámci tohto návrhu novely zákona, ktorým vlastne vzniká nový národný úrad, že predseda má získať šesťročný mandát. Tak počítajme, máme začiatok roka 2026, voľby budú niekedy na jeseň 2027. Čiže vlastne ten návrh zákona je nastavený tak, že súčasný šéf tohto národného mediálneho úradu by mal byť vo funkcii do konca tohto volebného obdobia, celé budúce volebné obdobie, ak tu dôjde k nejakej zmene garnitúry a až ten ďalší parlament bude voliť nových členov a tí noví členovia zo svojich radov potom nového predsedu. Čiže, je to veľmi šalamúnske. Je to veľmi prefíkané a zaznievali tu rôzne príklady a prirovnávania, či od návrhu návrhu teda Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý bol takýmto spôsobom zrušený, alebo Fond na podporu umenia a tak ďalej. Mne to pripomína trošku aj príbeh o zrušení RTVS a vzniku STVR. To bola tiež taká v podstate účelovka a som rád, že v tomto môžeme mať čisté svedomie, že v minulom volebnom období, aj keď boli rôzne tlaky a snahy a pokusy, ale my máme čisté svedomie. Nechali sme dokončiť funkčné obdobie Jaroslava Rezníka, a až po skončení jeho funkčného obdobia sme si zvolili nového generálneho riaditeľa, ktorého ste vy potom nenechali dokončiť si svoj mandát a surovo ste vlastne zrušili inštitúciu len preto, aby ste ho mohli vyhodiť.

No Fico na chate povedal, že príde pomsta naozaj o pomstách ide každý jeden deň. Pani poslankyňa Kleinert, áno ja s vami súhlasím, že je to demokratická voľba, lebo demokraticky boli zvolení koaliční poslanci, ale koho oni zvolia. Tak to je už na dekel, že vám to odstrelí ten dekel, demokraticky si oni navrhnú. Však samozrejme, že si navrhnú ľudí, ktorí nemajú s odbornosťou nič spoločné, to sú poslušní poslíkovia. Poslušní posluhovači, ktorí im budú robiť to, čo chcú. Keď si pozriete akúkoľvek funkciu teraz riadiacu v štáte, tak to je samá stranícka, samá priateľská a rodinná funkcia. Je to niečo katastrofálne. Nám tu odbornosť nahradila stranícka disciplína a to je tvrdý socializmus, kedy komunisti naozaj si chránili svoje funkcie. A oni bez toho, že by mali akúkoľvek hanbu, že by mali že oni nemajú kožu na tvári dosadzujú si ľudí, ktorí na svojich stránkach dehonestujú opozíciu, a tvária sa, že v nezávislej komisii je človek, ktorý ostro bojuje na sociálnych sieťach proti opozícii. Čo to je za....Michelko povedzte mi, čo to je nezávislé na tom, že si tam dáte človeka, ktorý verejne vystupuje proti opozícii, verejne, a vy ho dáte do funkcie? To je nezávislosť? No a teraz to bude nezávislé, pretože pán Michelko sa postaví a na záver tu naloží každému a porozpráva o tom, že akí my sme, ako my sme to tu zrušili, ako sme my to tu zničili a ako oni dosadzujú do funkcií ľudí, ktorí majú zachrániť Slovensko. Čo ste zachránili? Kde sú tie miliardy, čo ste ušetrili? Komu ich dávate? Na tie vaše časopisy, na tie vaše vydavateľstvá? Hanba!

Mrzí ma, že mám štyri minúty, takže ani zďaleka nebudem môcť, no tak nebudem ráno už pokračovať. Nie, ako dneska to už ukončíme, ale dobre poviem najprv základné veci. Tak absolútne scestným záležitostiam, ktoré tu boli, ale to v posledných dvoch minútach, najprv vecne. Rada pre mediálne služby má veľa problémov. Mimochodom nebol riaditeľ Rady, ale riaditeľ kancelárie rady. Čo je dosť zásadný rozdiel. Rada pre mediálne služby na rozdiel od ja neviem Rady STVR alebo Rady TASR má veľmi široký aparát odborníkov, cez 100 ľudí, ktorí v podstate robia analýzy pre Radu alebo pre štatutára, v budúcnosti. Na základe ich analýz bude vydávať rozhodnutie. Samozrejme nebude to žiaden diktátor. Odvolací orgán, ako bolo povedané ostatne a ten môže prehodnotiť toto rozhodnutie resp. samozrejme každé rozhodnutie Rady je preskúmateľné súdom. Takže to je jednoducho len sa zefektívni táto činnosť. Boli niektoré veľmi problematické veci a ja človek s istým právnym cítením alebo právnym vnímaním beriem veľmi problematicky, ak sa delegovali kompetencie Rady na nejaké nevolené komisie. A toto je najväčší problém, že ľudia ktorí nemajú legitimitu z parlamentu prijímajú rôzne sankčné a veľmi problematické rozhodnutia. A toto naozaj nie je v poriadku a toto treba zmeniť a zrušiť. A okrem iného, aj pre toto sme v podstate prišli k takémuto riešeniu. Samozrejme bude diskusia. Vnímame aj to, že nie aj všetci koaliční partneri chápu alebo nechápu dostatočne o čo ide. My sme samozrejme pripravení na debatu a diskusiu, a veríme, že sa dohodneme na nejakom prijateľnom znení, ktorá zefektívni a zlepší činnosť tejto Rady. Lebo naozaj nie je tam celkom všetko s kostolným poriadkom. Tie hlúposti, keď niekto niečo hovorí mal by si to pozrieť. Takže pani Riabová nikdy nebola 23, bola možno 51. Nikdy nebola členkou a nie je členkou strany. My máme alebo na tej tej bývalej tejto sme boli známi tým, že tam bolo množstvo nezávislých osobností. Čo sa týka rozhodnutia Rady sú tam debaty a diskusie a na základe toho ide a samozrejme predpokladám, že aj prípadné rozhodnutie štatutáru tohto orgánu prejde veľkou debatou. Boli tam niektoré nepresnosti, absolútne vieme, že tam je tretinový model a postupne sa obmieňa Rada že tam sa nebude tí členovia Rady budú automaticky prevedení do tohto odvolacieho orgánu, ktorý sa bude v dvojročných cykloch obmieňať. Čiže tam nebude nič také, jak čo tu bolo povedané. A ešte jedna podstatná, zásadná vec, sú tam ešte traja nominanti, napríklad Neska z minulého volebného obdobia. Takže to naozaj tá diskusia....
===== do tohto odvolacieho orgánu, ktorý sa bude v dvojročných cykloch odmieňať, čiže tam nebude nič také, ako čo tu bolo povedané. A ešte jedna podstatná zásadná vec, sú tam ešte traja nominanti napríklad dneska z minulého volebného obdobia, takže to naozaj tá diskusia je taká.
Ešte aj tí, ktorí boli za to volebné obdobie, tak majú častokrát iné veci.
Posledná výhrada, pán predsedajúci, keď tuná ma istá nemenovaná, ale známa persona dehonestovala, hovoril absolútne mimo, to bolo totálne porušenie poriadku vo faktických.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona Slovenskej národnej rady číslo, ktorým sa dopĺňa zákon SNR číslo 369/1990 zbierky zákonov o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 162/1995 zbierky zákonov o katastri nehnuteľností o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam katastrálny zákon v znení neskorších predpisov.
V prvom rade vám chcem poďakovať, že ste prišli takto hneď ráno na rozpravu aj nie vo veľkom počte, ale niekedy počet neznamená kvalitu, takže si vážim, že ste, že ste, že ste tuná. Takže v uvedenom, v uvedenej tlači alebo v uvedenom návrhu zákona predkladám vám tento návrh, ktorý sa na prvý pohľad môže zdať ako technický právna úprava, ale tu chcem vás možno upriamiť, aby ste sa nenechali zmiasť, pretože ide o riešenie, ktoré zasahuje do samotných zákonov fungovania Územnej samosprávy. A do právnej istoty občanov. Do schopnosti štátu a obcí poskytovať ľuďom služby, ktoré im patria. Jedná sa o veľký problém, ktorý niekedy trvajúci aj niekoľko desiatok rokov. Na území Slovenskej republiky aj niekoľko desiatok obcí, ktorí dodnes nemajú vysporiadané katastrálne hranice, a tí občania sú v týchto územiach, ktoré sa nazývajú sporné ponechávaní ako rukojemníci. Kde dokonca z môjho pohľadu dochádza aj k porušovaniu ich ústavných práv. Slovensko má v súčasnosti práve desiatky takých prípadov, kde sa obce sporia o hranice.
Nie mesiace, nie roky, niektoré spory trvajú viac ako tri desaťročia, a toto je konkrétny návrh zákona, ktorý rieši tento problém. To je to čo je úloha Národnej rady prináša také zákony, ktoré riešia problémy, ktoré trápia občanov, a ktoré vyriešia ich problémy. Nie len ich. Budeme zvyšovať a prenášať tieto problémy na občanov. A tieto spory sa netýkajú len mapy, týkajú sa priamo ich každodenného života. Pretože po prvé, kde majú platiť dane, alebo podnikateľ nevie, od ktorej obce si má pýtať povolenia a tak isto rodina nevie kde má pridelený obvod, a to je právo na materskú školu alebo školský autobus. Sú to množstvo problémov, dokonca a máte katastrálnu hranicu cez svoj byt, tak nemôžte s týmto bytom narábať. Neviete ho predať, neviete ho zapísať, neviete s ním vôbec, vôbec nič robiť. Z toho pohľadu, z môjho pohľadu tam dochádza k porušenie ústavných práv vlastníctva tohoto občana. Že nemôže narábať svojvoľne so svojim majetkom. Máme aj prípady, kde ľudia bývajú v dome, ktorého kuchyňa je v jednej obci, obývačka v druhej. To nie je obraz moderného štátu v 21. storočí, to je obraz právneho chaosu, ktorý sa už tu vlečie desaťročia v našom štáte.
Žiaľ doterajšie riešenia, ktoré boli predložené zlyhali. Súdy rozhodovali úrady konali, ale nikdy, nikdy, nikdy sa občania tí, ktorí žijú na týchto územiach nedočkali definitívneho a predvídateľného riešenia. Samotný aj prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini upozornil, upozornil pri vetovaní zákona O prioritných okresov, že nevyhnutné hľadať efektívne riešenia sporov medzi obcami a citujem ,,obce sa dostali do situácie, že obyvateľ má kuchyňou v jednej obci a obývačku v druhej a žiadnej súdne rozhodnutie neprinieslo trvalý výsledok". Inými slovami naše právo zostalo slepé a nedokázalo reagovať na realitu. Ak by som citoval možno viac ešte z vyjadrení prezidenta, prezident Slovenskej republiky vo svojich pripomienkach, ktoré uplatnil voči zákonu, ktorý som spomínal O podpore prioritných okresov, takisto zdôrazňuje potrebu hľadať efektívne riešenia situácií, kde obce v záujme so, v rozpore so záujmami svojich obyvateľov vedú navzájom spolu dlhodobé súdne spory.
A tieto súvislosti, a v tejto súvislosti je potrebou ukončiť spory obcí o územie ktorých dostal obyvateľov do situácie, že majú kuchyňu v jednej obci obývačku v druhej a žiaľ žiadne z mnohých súdnych rozhodnutí nebolo trvale s jasným a konečným riešením. Desiatky rokov trvajú tieto problémy a tento návrh, ktorý ja predkladám je ich riešením, aby sme vysporiadali som povedal takú prizmu nepravosti, ktoré sa deje na Slovensku a v prvom rade je občan. Občan a riešenie také, aby reflektovalo vôľu občana. Podstata tohto zákona, ktorý som predložil tento návrh stanovuje, že spor medzi otcami trvá viac ako desať rokov, čiže nie sú to spory, ktoré vzniknú alebo ktoré by mohli do budúcna vzniknúť, ale sú to spory, ktoré jednoducho sú a nevedia nájsť efektívne riešenie medzi sebou obce. A po druhé, ak sporné území urbanistický splynulo s územným jednej obce teda život už jasne ukázal ku komu patrí. Tam by to malo byť už jednoznačné. Potom môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť o zmene hraníc aj bez súhlasu jednej zo strán, ktorá sa len obštrukčne bráni a blokuje riešenia. Dnes takéto riešenie Okresný úrad v sídle kraja nemá, a ak bude citovať podľa aktuálneho platného znenia § 2 ods. 5 Zákona o obecnom zriadení, už dnes rozhoduje o inej zmene územia obce Okresný úrad v sídle kraja. Touto navrhovanou zmenou sa rozširujú jeho kompetencie rozhodnúť v taxatívne vymedzených prípadoch, ako som spomínal, že spor trvá viac ako desať rokov a samotná časť je, splynie s územím inou obcou, a vtedy môže Okresný úrad v sídle kraja rozhodnúť. Je to zásah do výkonu samosprávy, áno, ale zásah nevyhnutný primeraný a v súlade s verejným záujmom. Pretože tam, kde samospráva stratila schopnosť riešiť veci v prospech občana, tam musí prísť úloha štátu.
Ak hovorím, že štát má mať určité kompetencie, a v prvom rade má mať v svojich, v svojej pozornosti občana, tak v týchto prípadoch musí byť ten rozdiel jasný a silný štát v tomto smere má zohrať takúto úlohu. A hlavne rešpektovať vôľu a právo občana.
Ústavné a právne hľadiská návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Článok 65 hovorí jasne, obec samostatne hospodári a rozhoduje o svojich záležitostiach ale vždy v rámci zákona. A zákon má chrániť nielen obec, ale aj obyvateľa.
Ústavný súd opakovane zdôraznil, že vymedzenie obmedzenie samosprávy je možné, ak sleduje legitímny cieľ a je primerané. V tomto prípade je cieľ jasný, ochrana práv občanov, právna istota, odstránenie chaosu. Ešte raz podotýkam, niekoľko desiatok, nechcem povedať 33, 34 ročné spory, ktoré dodnes nie sú doriešené a dané územia jednoducho tým trpia. Z pohľadu ústavných a právnych hľadísk návrh je v súlade s Ústavou ako som spomínal, navyše ide o riešenie, ktoré korešponduje s aplikačnou praxou najvyššieho súdu a s doktrínami záver, s doktrinálnymi závermi odborníkov na katastrálne právo. Zmena katastrálneho územia je deklaratívna právny stav má odrážať realitu. Nie opak.
Čo sa týka praktických dôsledkov dnešného stavu. No. Jednoducho tieto sporné územia majú obmedzený prístup k eurofondom, nedokážu, daná obec, ktorá tú správu vykonáva na danom území iná obec im bráni jednoducho tieto zdroje nemôžu byť použité v týchto, týchto častiach pretože sa nevedia dohodnúť, obec nemôže čerpať financie nie je jasné, že komu tá projektová lokalita patrí a tieto územia žiaľ na Slovensku máme ich niekoľko desiatok chcem poukázať na to.
Na druhej neefektívny výber daní, občania platia do nesprávnej obce a platia dvakrát. Jednoducho sa tu hráme s tými občanmi bezdôvodne a chceme to vyriešiť.
Problémy s infraštruktúrou, nikto tam neinvestuje, tak si viete predstaviť po tých desiatok rokov, ako vyzerajú cesty, ako vyzerajú ulice, kanalizácie, verejné osvetlenie. To znamená to územie sa stáva územný nikoho nechcem to prirovnávať k nejakým územia, kde sa stali nehody, ale jednoducho to územie chrádne a nepatrí už do dnešného, dnešného storočia.
No a osobné komplikácie pre občanov. Nejasnosti s trvalým pobytom, dokladmi tí občania sú rukojemníkmi štátu, žiaľ a sporov dvoch obcí a prístupu k verejným službám. Toto nie sú banálne detaily. Toto nie sú banálne detaily, je to každodenná frustrácia tisícov ľudí, ktorí týmto trpia.
Čo sa týka argumentu z pohľadu zásahu do výkonu samosprávy už dnes Okresný úrad má. Určité kompetencie my len rozširujeme túto kompetenciu o tú, ktorá je definovaná v tomto návrhu zákona. Áno zákon hovorí, že Okresný úrad môže v sídle kraja môže rozhodnúť aj bez súhlasu obce, ale len vo výnimočných prípadoch. Ak spor trvá desať rokov viac ako desať rokov a realita už zodpovedá jednej obci, to znamená urbanisticky sa tieto územia splynuli. Čiže už de fakto by to mala byť jedna obec, ale de jure to tak nie je. Alebo de jure by to malo byť a defakto to tak nie je.
pozitívne, takisto na občanov rodiny a infraštruktúru pozitívny, aj na životné takisto má pozitívny, pretože dochádza k investíciám danom území. A tu treba povedať, že celkový pozitívny dopad je na výkon samosprávy a tým pádom aj na život občanov. Čo sa týka možno záveru by som povedal, že dúfam, že tento zákon nájde oporu, nielen v koaličných radoch ale aj u opozície, pretože rieši, rieši desaťročia trvajúce problémy, ktoré máme, ktoré máme na Slovensku. Nie je tých obcí veľa, len je ich niekoľko desiatok, ale pre tých, ktorý žijú v týchto sporných územiach je to, je to problém, je to taký problém, že nevedia, nevedia ako sa s tým vysporiadať a často riešením z tohto územia títo občania odchádzajú, pretože žiť v takom, v takej neistote a vákuu jednoducho nedokážu. A musím povedať, že práve také sporné územia sa stávajú do budúcna územím nikoho,, a je to, je to nie v prospech občanov a takto to vieme vyriešiť jednoduchým zákonom, alebo rozšírením kompetencie Okresného úradu v sídle kraja. Osobne pevne verím, že parlament je tým miestom, kde sa majú riešiť problémy, kde tieto problémy ak sú ak vieme ich vyriešiť ich máme vyriešiť, máme mať vždy pred očami toho občana lebo kvôli nemu tu sme, on nás volil, on chce aby sme tieto problémy riešili a nie zástupné témy, ktoré niekedy tú počúvam a jednoducho neriešia ten problém občanov ako takých.
preto aj vás chcem vyzvať apelovať na vás, aby ste podporili tento zákon je to zákon, ktorý pomáha ľuďom. Možno poviem to tak jednoznačnejšie, že nenechajme občanov žiť ďalej v situácii, kde majú kuchyňu v jednej obci obývačkou v druhej. Potom niečo zlyháva a tu musím povedať naozaj štát zlyhal. Zlyháva. Pretože viac ako 30 rokov, nevie vyriešiť problém, ktorý reálne existuje. Tak to je len odďaľovanie a by som povedal pred sebou tlačenie problémov, a takto to vieme vyriešiť. Nenechajme Slovensko byť krajinou, kde máme tu nekonečné spory a nevieme hľadať riešenia, my máme byť tí, ktorí tie riešenia prinesú, rozhodnú a ideme riešiť iné. Má to byť právna istota a zdravý rozum, ktorý by tu mal panovať. Možno veľmi jednoducho ešte poviem, prečo tento zákon som aj predložil, pretože mám aj osobnú skúsenosť, z mesta Kežmarok. Pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie, a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli. Nie my sme vyhrali súd. Najvyšší
===== ... z mesta Kežmarok, pretože tam je spor, ktorý trvá 34 rokov. A tu musím zdôrazniť, my sme tých 34 rokov za tých občanov bojovali, pretože je to ucelené územie a nie je to preto, lebo je predložený, lebo niektorí môžu povedať, no kvôli, kvôli Kežmarku to chceli, nie, my sme vyhrali súd, najvyšší kasažný súd nám priznal, že to sporné územie patrí do územia Kežmarok. Čiže tento zákon sa netýka mesta Kežmarok, my sme vyhrali. Občania, ktorí žijú v tom spornom území, sú už občanmi mesta Kežmarok, ale je niekoľko desiatok obcí na Slovensku a viem, že aké problémy majú tí ľudia a chcem pomôcť im, aby takéto problémy nemali a malé obce nepôjdu do takých súdnych sporov, aké mesto Kežmarok muselo so susednou obcou viesť. Ale my sme vyhrali, nie je to zákon o meste Kežmarok, pretože tam už je to rozhodnuté, ale množstvo som tu nevymenoval problémov, to by som bol možno pol hodinu len vymenovať, v čom dochádza k porušeniu alebo, by som povedal, k frustrácii tých ľudí, ktorí žijú v tom území, a my to vieme vyriešiť a bolo by veľmi zlé, ak by sme to nevyriešili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 936. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 982 z 26. augusta 2025 v znení neskorších rozhodnutí predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj vážená verejnosť, ktorá pozeráte cez médiá, dovoľte, aby som vám predstavil návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Tento návrh, musím na začiatku povedať, sa posúva už skoro polroka. Tým, že bol v tom balíku zákonov, ktorý sa nestihol prerokovať, takže pred polrokom tá aktuálnosť takéhoto predloženého návrhu bola podstatne vyššie a možno bola aktuálnejšia, napriek tomu som sa rozhodol, že tento návrh podám, pretože musíme mať niektoré zákony, ktoré možno neriešia každodenné a denné problémy občanov, ľudí, ale stanovujú takú vyššiu hranicu slušnosti, spolupráce a aj fungovania nášho štátu. A ja považujem tento návrh presne za takýto, a preto som sa rozhodol nestiahnuť tento návrh, ale ho predložiť na rokovanie Národnej rady.
Dnes tu nejdeme hrať ani o politické body, ani dnes sa nebude rozhodovať o paragrafe v nejakom zákone, dnes budeme hovoriť o tom, aký charakter bude mať Slovenská republiky o desať, dvadsať, možno aj päťdesiat rokov. Či budeme krajinou, kde sa ctia pravidlá, alebo kde sa pravidlá menia len podľa politickej moci a kto vyhrá voľby. A či sa ešte vôbec, či si ešte vôbec vážime to, čo nazývame základným zákonom štátu, a tou je Ústava Slovenskej republiky, ktorá má chrániť hodnoty presahujúce volebné obdobia politických strán alebo záujmov jednotlivcov, a medzi tie základné hodnoty, kto sa tomu možno viacej, viacej venoval ústavnému právu, je ľudská dôstojnosť, rovnosť pred zákonom, sloboda slova, viery, svedomia, nezávislé súdnictvo, ochrana menšín a pluralita názorov. Tieto hodnoty musia byť pevné. Ak my do týchto základných hodnôt začneme vnášať kultúrno-etické témy, ak začneme vnášať svoje ideologické témy, strácame pevnosť základného dokumentu štátu, a to je ústava. A takto bude vyzerať aj Slovenská republiky.
Od roku 1992 sme zmenili Ústavu Slovenskej republiky viac ako 25-krát, v Čechách 9-krát, v Spojených štátoch ani raz a podaných bolo vyše 170 návrhov na jej zmenu. A teraz tak ruku na srdce pre všetkých, koľko z tých zmien malo oporu v hlbokej, dôkladnej a celospoločenskej diskusii? Koľko z nich vyriešilo systémový problém, ktorý trápi občanov? A koľko z nich bolo len o tom, čo sa politicky hodí v ktorej-akej dobe? Zmenili sme ústavu, lebo niekomu to vyhovovalo, nahrali sa politické body, prekryli sme médiá, lebo sa to dobre predávalo voličom, lebo to bol odkaz opozícii, lebo to znelo dobre v statusoch. Z tých 25 zmien, koľko z nich reálne upevnilo hodnoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky? Ale takto sa nebuduje štát, takto sa ničí jeho autorita, takto sa ničia jeho základné hodnoty. To je ako dom, máte základy domu a keď začnete ich rozbíjať, tak viete, ako tento dom skončí. Silný štát predsa nestojí na častých novelách, ale na pevnej dohode všetkých. To je jedno, či opozícia, koalícia, ono sa to mení, pevnej dohode všetkých, je to zmluva štátu s občanom. Dnes môže hocikto, hociktorá väčšina zmeniť ústavu s 90 hlasmi, len 90 poslancov rozhoduje o tom, čo je základným kameňom našej republiky. Dnes, hej, zajtra to môže byť inak, potom zas inak. A presne to je ten problém. V ústave majú zakotvené aj členstvo v Európskej únii, sú tam iné hodnoty, ktoré chceme chrániť a ktoré do budúcna by sme mali viacej chrániť a z pohľadu aj vyjadrení naša ústava je najviac zraniteľná, pretože nie je tak chránená ako v iných štátoch.
Ústava nie je trhací kalendár, ústava nie je politický program, ústava nie je ani koaličná zmluva, to sú len poddokumenty, ktoré majú hodnotiť, ako má fungovať to zoskupenie, ktoré momentálne má moc. Ústava má byť pevná a nemenná. Abo keď menná, musí tam byť celospoločenský konsenzus. Ústava má byť základná dohoda medzi štátom a občanom, nie medzi koalíciou a opozíciou, ale medzi republikou a národom. Má byť pevným rámcom, nie výkladnou skriňou ideologických pokusov, a preto predkladám tento návrh, ktorý hovorí jasne, na zmenu ústavy nebude stačiť 90 hlasov, bude ich musieť byť 100. Nie tri pätiny, ale dve tretiny. Nájsť konsenzus 100, dvoch tretín, vyžaduje podstatne širšiu celospoločenskú zhodu a väčšiu komunikáciu aj koaličných a opozičných strán. Nielen trojpätinová väčšina, ale dvojtretinová väčšina všetkých poslancov, nielen parlamentná väčšina, ale celospoločenská dohoda. Toto nie je technikália, toto je civilizačné rozhodnutie, preto som sa rozhodol to tu ponechať, lebo to považujem ako začiatok, začiatok stability v tomto štáte. Nemeniť ústavu každé volebné obdobie. Pýtam sa aj vás, ak dnes hovoríte, že ústava je základný pilier štátu, prečo sa k nej správame ako návrhom z programu politických strán? Prečo chceme presadzovať v ústave alebo zmeniť ústavu podľa toho, kto, povedzme, najsilnejšia strana si presadí v koaličnej zmluve, že zmení ústavu v niektorých ideologických návrhoch.
Objavili sa návrhy, aby sme do ústavy dali ústavné právo na 13. dôchodok, na nákup slovenských potravín, jeden volebný obvod či dokonca povinnosť štátu zaručiť tradičné hodnoty. Vážené dámy a páni, to nie je ústava, to je trhací kalendár, do ktorého si každý píše, čo mu vyhovuje. Každý si ho mení podľa seba. A keď to robíme takto, občan má plné právo neveriť už vôbec ničomu. Sme zmenili základ, sme rozbili základy domu. Ak nemáte pevné základy, každý dom sa zrúti, každý dom, nie je výnimka, stačí aké otrasy len budú, nevydrží stáročia, vydrží krátko. To je ústava pre Slovenskú republiku, má byť pevná. To, že sa menila, žiaľ, to už je naša chyba. A keď to takto robíme, občan stráca základnú hodnoty dôvery. A prečo by mal aj on rešpektovať pravidlá, keď tí na vrchole moci upravujú základné pravidlá, ako sa im hodí?
Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a zmeny ústavy, prinútime každého, každú, aj každú politickú stranu, teraz ja nehodnotím, kto dnes vládne, kto bude vládnuť, ono sa to zmení pre všetkých, jednoducho to je konsenzus. Raz spraviť tú hrubú čiaru a od tej čiary povedať a odteraz poďme začať tento štát budovať na pevnejších základoch, ako ich máme dnes. Zvýšme teda ústavné kvórum, zabránime zneužívaniu ústavného rámca a prinútime každého, kto chce meniť ústavu, aby si sadol za rokovací stôl nie s vlastnou stranou, nie s koalíciou, ale so všetkými stranami, so zvyškom parlamentu, aj so spoločnosťou, vždy to má byť konsenzom spoločenským menené.
A viem, čo poviete, tým si komplikuje život, áno, koalícia si tým, ktorá momentálne môže mať 90 hlasov, si skomplikuje život, ale veď to je cieľ. Nie je snahou získať 90 poslancov, aby som menil ústavu. To je cieľ. Jednoducho vyžaduje si to širší konsenzus. Áno, pri takomto schválení dvojtretinovom nebude sa ústava tak ľahko dať zmeniť, nebude, ale veď to je cieľ. Veď to je ten cieľ. Máte pevnú hodnotu a istotu, o ktorú sa môžte oprieť, že nebude ju jednoduché meniť. Túto chybu sme spravili na začiatku pri kreovaní republiky, preto tento návrh predkladám, aby túto chybu sme napravili, napravili. Jednoducho strácame základné hodnoty v tomto štáte a to má byť ústava. Ak túto hranicu rozriedime, začne sa všetko prepadať, právo, dôvera, stabilita, potom už nebudeme meniť len ústavu, budeme meniť aj to, čo znamená Slovenská republika a čo znamená charakter tohto štátu.
Tento návrh nebude patriť mne, pretože som ho predložil, ako Jánovi Ferenčákovi, nebude slúžiť ani tejto vláde, ani tej budúcej, bude chrániť do budúcna všetky vlády pred samými sebou, aby nemenili ústavu, ako sa im zmyslí. Budeme chrániť tento štát pred tým, aby sa stal obeťou svojej vlastnej deväťdesiatky parlamentnej väčšiny. To je podstata demokracie, nielen voľby, limity, ale pravidlá, dôvera, že tie pravidlá neprepíšete len preto, že môžete a dnes, dnes, dnes sme tu my a všetko bude podľa nás. Ak dnes niekto zahlasuje, s tým nesúhlasí, no tak jasne, že tým dáva najavo, že chceme mať možnosť zmeniť ústavu, nechcem parafrázovať vyhráš voľby, môžeš všetko, ale ak zahlasujete za, tak jasne je tam dané, že sa povzniesť nad to fungovanie politiky v rámci Slovenska a ukotviť aspoň jeden bod, o ktorý sa všetci môžu oprieť. A nie všetci my, poslanci, všetky občania Slovenskej republiky. Všetci tí, ktorí hľadajú nejakú istotu v tomto štáte, a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu dnes, ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách...
===== a všetci tí, ktorí chcú mať ten základ toho domu. Dnes ten základ je poškodený.
Tento návrh nie je o politike, je o štátnosti a o budúcnosti tohto štátu. Je to rozhodnutie, či tu budeme mať štát, ktorý stojí na hodnotách, alebo štát, ktorý padne vždy, keď niekto získa väčšinu.
A preto aj vás, kolegyne a kolegovia, chcem poprosiť, zahlasujte za túto zmenu, nikdy nie je neskoro. Niekedy ten deň musí nastať a to je to pochopenie politiky a povznesenie sa nad každodenné bežné problémy. Jednoducho ukotviť niečo, v čo každý získa dôveru. Aj ja, aj vy, aj občania. Jednoducho nebude to tak ľahko meniteľné. A je to kvôli štátu, kvôli dôvere, kvôli budúcnosti a kvôli nádeji. To všetci potrebujeme asi najviac v dnešnom svete.
Možno to nebude téma ani večerných správ, pretože nerieši to denno-denný problém občanov. Nebudú ani lacnejší, ani chlieb, ani, ani lacnejší benzín nebude. Ale ukotvíme niečo, čo možno o desať-dvadsať rokov budú tí naši nástupcovia hodnotiť ako štátnické rozhodnutie každého jedného poslanca, ako štátnické rozhodnutie tohto parlamentu. A vtedy si môžeme povedať, že áno, stálo to za to.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby som vystúpil v prvom čítaní ako určený spravodajca k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh ústavného zákona do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako určený spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehotu na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, tému ústavy a jej zmien považujem za dôležitú, preto považujem za potrebné, za správne vyjadriť sa a zaujať postoj k predloženému návrhu pána poslanca Ferenčáka, aby sa zmenilo kvórum potrebné na zmenu ústavy z troch pätín, teda z deväťdesiatich hlasov na dve tretiny, teda sto hlasov. A chcem povedať, že súhlasím s tým základným zámerom, ktorý spočíva v snahe potvrdiť tézu, že ústava nie je trhací kalendár. Na Slovensku, bohužiaľ, ústava vyzerá ako trhací kalendár a svedčia o tom najmä tie časté zmeny ústavy, časté v porovnaní s inými aj stabilizovanými demokratickými krajinami a to, že dochádza k viacerým pokusom, to je skôr odraz nejakej slovenskej politickej kultúry, že sa aj opozícia alebo nejaká menšina poslancov pokúša presadiť svoje videnie sveta do ústavy, hoci je zrejmé, že nenájde, nenájde podporu a nie je to výsledok nejakej hlbšej celospoločenskej diskusie, o ktorej hovoril pán poslanec Ferenčák, ale tu musím povedať, že ani tento návrh nie je úplne výsledok nejakej hlbokej celospoločenskej diskusie. Ja so zaznamenal názory aj odborníkov, ústavných právnikov, že je potrebné, aby slovenská ústava nebola tak ľahko meniteľná, čiže nejaká diskusia na tú tému prebieha, ale teda hlboká celospoločenská zrejme nie je alebo zatiaľ nie je. Ale ja to vnímam skôr nie ako začia... alebo ako krok, ktorým sa to zmení na dvadsať rokov dopredu, ale možno začiatok nejakej dlhšej diskusie, na ktorej konci bude to sťaženie a z tohto hľadiska považujem to za nadnesenie dôležitej témy.
A teda chcem povedať, že súhlasím síce s tým, s tou základnou tézou, ale nebudem za tento návrh hlasovať z viacerých dôvodov, lebo vidím tam niekoľko ale. V dôvodovej správe sa píše, že zvlášť nebezpečné je, ak sa do ústavy dostávajú kultúrno-etické témy, ktoré spoločnosť hlboko rozdeľujú. Tieto zmeny nevyplývali z právnej potreby, ale z ideologickej ambície. A nemôžem než súhlasiť a teda chápem, že bola, bol tento návrh predložený už dávnejšie, ale je trošku bizarné, že by sme mali betónovať ústavu krátko po schválení presne takejto zmeny, ktorá bola motivovaná nejakými ideologickými pohľadmi a nebola to prvá zmena, ktorá takto zmenila ústavu a ktorá sa do, do ústavy dostala. Slovenská ústava, žiaľ, má za sebou kopu účelových zmien. V slovenskej ústave je napríklad takáto formulácia: "Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje. Zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon." A to je článok 4 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Čiže keď sa niekto začíta do slovenskej ústavy, tak ešte predtým ako sa dostane k základným právam a slobodám, o usporiadaní štátu ani nehovoriac, tak si prečíta niečo o spotrebiteľských obaloch a potrubiach a podobných veciach. A, bohužiaľ, slovenská ústava je takýmito vecami zanesená účelovými zásahmi a teda veď na minuloročnej septembrovej schôdzi sme tam opäť, alebo ste tam opäť, nie vy, pán poslanec Ferenčák, ale parlamentná väčšina tam doplnila ďalšie ideologické nánosy. Takže je otázne, že či slovenská ústava je v stave, keď by sa mala betónovať pred ďalšími zmenami, lebo jej súčasná podoba nie je výsledkom toho žiaduceho celospoločenského dialógu a konsenzu relatívne širokej časti politického spektra.
Druhá otázka alebo druhé ale, je spôsob, akým by sa mali sťažiť zmeny v ústave. Čiže tá prvá moja výhrada je, že nemyslím si, že práve teraz je slovenská ústava v stave, že by sa mala takýmto spôsobom betónovať. Tá druhá moja výhrada sa týka toho, že akým spôsobom sťažiť zmeny ústavy a tam opäť je viacero možností. Áno, viaceré krajiny majú vyššie kvórum, ako má Slovenská republika. Mne by sa napríklad viacej pozdávalo sťaženie zmien ústavy prostredníctvom dvojkomorového parlamentu, kde komory by boli konštituované rôznym spôsobom a teda systémy, ktoré majú dve komory, sú odolnejšie voči náhlym a účelovým zmenám ústavy, ale existujú aj ďalšie modely, akým spôsobom sa sťažuje a spomaľuje menenie ústavy, keď napríklad zmena ústavy musí byť potvrdená referendom, alebo musí byť potvrdená v ďalšom období, volebnom, aby ten konsenzus nebol iba v rámci jedného volebného obdobia. A toto sú veci, ktoré sú na diskusiu a ktoré v situácii, že by bola vôľa opraviť ústavu a vrátane sťaženia jej zmien by bolo vhodné prediskutovať, lebo toto je jeden z možných modelov, že sa, že sa iba mechanicky zvýši kvórum a teda pri tom, čo som už zažil v slovenskom parlamente, si viem predstaviť, že v niektorých prípadoch by sa aj sto poslancov pre z môjho pohľadu veľmi bizarné zásahy do ústavy vedelo v niektorých obdobiach nájsť.
A posledná vec, ktorú chcem povedať, je, že niekedy by sťaženie zmien ústavy mohlo byť aj problém. Keby sme mali stručnú, jednoduchú, jasnú ústavu typu americkej ústavy a prijímali by sa k nej iba nejaké dodatky, ktoré by navyše tiež boli schvaľované veľmi komplikovaným systémom, čiže nie úplne jednoducho, ako sa to deje so slovenskou ústavou, tak v poriadku. Ale slovenská ústava už v tej prvej podobe nebola úplne dobre napísaná, vyžadovala si opravu, vyžadovala si zásadnú opravu a tá najzásadnejšia úprava sa udiala v roku 2001 a súvisela aj so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a v podstate bez schválenia zmeny tej ústavy by Slovenská republika nemohla vstúpiť do Európskej únie, lebo sa tam zakotvila možnosť prenosu niektorých, výkonu niektorých právomocí na Európsku úniu a európske spoločenstvá, zakotvilo sa tam princíp prednosti európskeho práva pred slovenským právom. A táto zmena bola prijatá v roku 2001 a bola schválená 90 hlasmi. Keby existovala požiadavka na sto hlasov, ja nevylučujem, že by sa hľadal nejaký konsenzus aj s opozíciou, ale vzhľadom na to, ako funguje slovenská politická scéna, ako je polarizovaná, tak ani za takúto zmenu ústavy v roku 2001 nehlasoval nikto z vtedajšej opozície. Ani Hnutie za demokratické Slovensko, ani Slovenská národná strana, ani Robert Fico, ktorý vtedy už, neviem, či už SMER existoval, asi SMER už existoval, ale už nebol súčasťou koalície. Nikto z nich nepodporil zmenu ústavy, ktorá, a na tom je zhoda, myslím, že aj v právnickej obci a v ľuďoch, čo sa vyznajú v ústavnom práve, zásadným spôsobom zlepšila slovenskú ústavu aj oproti tomu, ako bola napísaná v roku 1992 a predovšetkým pripravila Slovenskú republiku na vstup do Európskej únie.
Čiže áno, diskutujme o možnosti, ako sťažiť zmeny ústavy, len chcem poukázať na to, že v niektorých prípadoch by to mohol byť aj problém a toto bola asi tá najdôležitejšia zmena, ktorá bola v slovenskej ústave spravená a ak by platila vaša novela, tak by nebola, čo by asi bol problém.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja by som k tomu chcela povedať toľko, že diskusia o ochrane ústavy pred neodbornými, škodlivými a častými zásahmi je úplne legitímna a je namieste. A myslím si, že táto diskusia by v prvom rade mala prebiehať v odborných kruhoch a naozaj sa mi nezdá vhodná forma takýmto spôsobom tu pristupovať k poslaneckým návrhom. V každom prípade je to určite legitímna debata, lebo videli sme tu, ako presne aj Ondro Dostál pomenovával množstvo zásahov do našej ústavy, doslova si tu niektorí z nej robia trhací kalendár a to je náš základný zákon, ktorý by mal vytvárať nejakú stabilitu, dlhodobú a je zneužívaná ústava často len na politické účely, obzvlášť to vidíme pred voľbami a obávam sa (povedané so smiechom), že to tu budeme mať aj pred ďalšími voľbami, kedy sa to zneužíva ako volebná kampaň, zmena ústavy, a prináša často veľmi...
===== ...a je zneužívaná ústava často len na politické účely, obzvlášť to vidíme pred voľbami a obávam sa, že to tu budeme mať aj pred ďalšími voľbami, kedy sa to zneužíva ako volebná kampaň, zmena ústava a prináša často veľmi nežiadúce a škodlivé zmeny, ktoré potom, samozrejme sa tam dlhodobo zabetónujú. Čiže ja považujem tú diskusiu za určite legitímnu, mala by sa v prvom rade viesť medzi ústavnými právnikmi a právničkami. Tých možností je mnoho tak ako aj Ondro Dostál naznačil, určite by sme sa mali zamerať na to v budúcnosti, aby sme ústavu lepšie ochránili, hoci teda, samozrejme, sa môžeme rozprávať o tom, či jej súčasné znenie je to, práve ktoré, ktoré chceme zabetónovať na ďalších neviem, päťdesiat, sto rokov.
Ďakujem.