46. schôdza

Reagovať aj pán minister Taraba, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Vážený pán Pročko, môžete si Košča zavolať na debatu, môžete si zavolať Trajtera, nech vám vysvetlí, ako bol oslobodený, úplne v pohode. Vás sa chcem pýtať, že či naďalej za asistenta si platíte budúceho zaťa, že či to stále funguje? Tak ako to na vás dal Pčolinský. Takže táto, rodinkárstvo je úplne perfektná vec u vás.
No a pokiaľ ide o vašu teda, pán Čaučík, výzvu, že čo sú to, že sú to súkromné firmy. Ja súkromné firmy, však ma tu obviňujete, že nikto viac nerobí pre súkromné firmy jak ja a zrazu vám to vadí. Ale viete prečo? Toto neni úplný súkromný sektor, pretože tento sektor je napojený na štátne peniaze. Oni nemajú žiadny iný biznis v podstate, oni majú len biznis ten, že zo zákona majú povinnosť ľudia odvádzať peniaze súkromným deviatim spoločnostiam. A pri zdravotnej poisťovni, keď ste tu vykrikovali, že súkromná zdravotná poisťovňa má povinnosť, teda ľudia majú povinnosť zo zákona jej platiť, tak sa tu ustanovil limit, ktorý môžu používať na administratívne výdavky. Mimochodom ja som podporil ten zákon vtedy, nech sa stanovia jasné pravidlá, za ktorých si môžu vyplatiť zisk a za ktorých si môžu vyplatiť administratívne výdavky. Ja sa vás pýtam, prečo pri súkromných firmách, ktoré sa tvária teda že nerobia so zdravotnou starostlivosťou, ale s ochranou životného prostredia, tam to nechcete urobiť. Prečo tam vám vadí, že zo zákona ľudia, ktorí majú povinnosť platiť za každý jeden obal týmto súkromným firmám peniaze, oni si môžu nechať 30 %. A toto obhajujete. A ja nerozumiem tomu, že pri štáte, pri envirofonde poviete, že nemôže to byť viac ako 2 %, čo si ten envirofond nechá, a zároveň tu obhajujete, že súkromné firmy si môžu nechať aj 30 %. Tak buď to dajte tak, že potom vám to nevadí ani z envirofondu tých 30 %, o ktoré my nestojíme, a hovorím ešte raz, envirofond je normálne subjektom verejného práva, alebo potom dajme tie 2 % teda aj tým súkromným firmám, a to zrazu nechcete.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Hanuliaková. Ale nevidím ju tu, takže stráca poradie a možnosť vystúpiť.
Pán poslanec Sabo, nech sa páči.

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia.
Priznám sa, že mal som pripravené iné vystúpenie, také rozsiahlejšie, ale vzhľadom na to, že sme sa práve dozvedeli, že k tomuto návrhu zákona, ktorý sa tu ťahá ako taká turecká telenovela, už by sme Tomáša Tarabu mohli premenovať na Habdike, lebo naozaj že je to nedôstojné, tri mesiace skrátené legislatívne konanie a teraz sa dozvedáme len tak mimochodom spakruky, že príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám zásadne zmení to telo zákona, nového zákona o Environmentálnom fonde, tak hovorím si, že na čo budem teda mrhať slovami, keď v podstate zajtra po výbore to bude úplne iný zákon, úplne iné telo, úplne iná legislatíva, totálne pomenená. Aj keď teda nevieme, lebo ono je to v podstate v tomto momente ako Kinder surprise, že nevieme, čo na tom výbore z toho pozmeňováku vyskočí. Tak si hovorím, že načo, hej? Načo? Uvidíme, v druhom čítaní sa prispôsobíme.
Každopádne ak, vrátim sa, lebo trošku sa nám tá diskusia o tom pôvodnom návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde, Environmentálnom fonde Tomáša Tarabu, zvrtlo na rozšírenú zodpovednosť výrobcov a opäť je to o OZV-čkách a pritom to nie je o OZV-čkách, hej, že to keby sme chceli limitovať teraz že budeme 99 % času rozprávať o tomto zákone o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo rozprávame dokonca aj zle, neodborne a fakticky nesprávne, ale o tom nabudúce, tak to nie je. Ale dovolím si jednu takú krátku poznámku. Ono sa to tak aj šibrinkuje, v úvodnom slove pán minister hovoril že OZV-čky tu majú dnes 30-percentné náklady prevádzkové, to je lož, to nie je pravda. Je jedna jediná, ktorá dosahuje mieru 30 % na prevádzkové náklady, a to je OZV-čka, ktorá sa venuje, alebo teda obstaráva staré vyradené vozidlá a dodnes prevádzkuje pre štát server, software. Čiže to je jediná OZV-čka, ktorá má 30-percentné náklady. Bežne, a to si môžete všetci zistiť, pretože sú to transparentne zverejňované dokumenty, majú OZV náklady prevádzkové niekde na úrovni 3 až 8 %. A áno, ja som úplne v pohode s tým, pán minister, keď si povieme, Habdikeže to zakepujeme a že pokojne aj keď z tých, v úvodzovkách, oprávnených nákladov pre Organizácie zodpovednosti výrobcov vyhodíme piár náklady, ja som s tým úplne okej. Lebo to nie je o piár, to nie je o tom, áno, majú robiť, samozrejme, osvetu, ale nie je osveta ako osveta. Čiže keď sa zhodneme na tom, že tie OZV-čky naozaj si v prvom rade budú plniť svoju zákonnú povinnosť a obce budú mať hradené všetky, slovom všetky náklady, ktoré sú spojené so zberom, s triedením, s recykláciou a so zneškodňovaním odpadov, ja za to zahlasujem okamžite. Ale majme o tom slušnú diskusiu.
No ale keď som hovoril teda, že aby sa nám to tu nezužovalo na rozšírenú zodpovednosť výrobcov, že celý vlastne nový nápad pre nový Environmentálny fond, respektíve nový zákon o Environmentálnom fonde je o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie je. To podstatné sa nám trošku vytráca z tejto diskusie. Tá podstatná vec, ktorá zatiaľ v tom zákone je, ale, ako hovorím, možno tým pozmeňovákom, ja neviem, možno pán spravodajca už tuší, čo v ňom je, možno z toho vypadne. Čo mne najviac na tom prekáža, je, že Environmentálny fond bude samo regulovať sám seba. Environmentálny fond bude kontrolovať Environmentálny fond. Alebo, aký je tam druhý kontrolný mechanizmus, tak to je ministerstvo životného prostredia. Čiže bude to v rukách, v úvodzovkách, jedného človeka. Doteraz Environmentálny fond podľa zákona môže kontrolovať ministerstvo financií. A keďže opakujeme, že tento návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a ministerstvo financií ho nemohlo pripomienkovať, tak veľmi ľahko sa z tých povinných kontrolných mechanizmov vytratila kontrola ministerstva financií. To je ten kľúčový moment pri tomto návrhu zákona, že ministerstvo financií môže prísť o kontrolu nad balíkom vyše dve miliardy eur, plus ďalšími stámiliónmi, ktoré ročne do Environmentálneho fondu tečú. To je tá kľúčová diskusia. Ak nás niekto chce vyrušiť v tomto momente a hovoriť že Environmentálny fond je iba o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie je to tak. Musíme mať na pamäti, že tam sú dve, vyše dve miliardy eur, ktoré majú slúžiť na zlepšovanie životného prostredia. Na zlepšovanie, keď už teda chceme aj o odpadoch, triedenie, recyklácie, dostupnosti triedeného zberu, zavádzanie množstevného zberu, na adaptačné opatrenia, mohli by sme tu mať aj uštipačnú poznámku o adaptačných opatreniach a vodozádržných opatreniach, nebudem to robiť. Ale viete, na čo myslím? Každopádne máme zlepšovať životné prostredie, nie rozflákať peniaze, ktoré sú pre občanov na hocijaké pofidérne kšefty bez kontroly. Tá kontrola je kľúčová v tomto momente. A ak tento návrh zákona, nevieme, že či prejde v tomto znení alebo teda čo bude obsahovať ten spomínaný pozmeňujúci návrh, jednoducho tu bude moc nad Environmentálnym fondom sústredená do rúk jedného človeka, a to je to, o čom sa musíme rozprávať, nie o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ale zároveň jedným dychom dodávam, že som otvorený a vítam víziu a ideu toho, že budeme reformovať nanovo Organizáciu zodpovednosti výrobcov, respektíve štatút rozšírenej zodpovednosti výrobcov, lebo nefunguje. Ja som prvý človek, ktorý povie, že nefunguje a poďme to zmeniť.
Ďakujem.

Ďalej v poradí je na vystúpenie prihlásená pani poslankyňa Remišová, nevidím ju v sále, takže takisto stráca poradie.
A, pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ak teda ma tiež bude chcieť pán minister obviniť z toho, že tu vystupujem ako lobista odpadárov, tak predosielam, že nebudem sa vyjadrovať k tomu limitu, zavedeniu limitu 10 % výdavkov na administratívu prevádzkovú, prevádzku Organizácii zodpovednosti výrobcov. A ja teda ani v tej doterajšej diskusii som si nevšimol, že toto by bol nejaký ťažiskový bod, na ktorý by kritici toho návrhu upozorňovali. Ten problém skôr, a k tomu sa dostanem, je v možnosti ovládnutia celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov štátom nie v zmysle toho, že štát by nemal nastavovať pravidlá, štát by nemal kontrolovať dodržiavanie tých pravidiel a štát by nemal sankcionovať porušovanie tých pravidiel, teda ich vymáhať, to si myslím, že nespochybňuje nikto, ale v tom zmysle, že štát prostredníctvom svojej organizácie sa podľa tohto návrhu môže stať hráčom, podnikateľským subjektom a môže deformovať trh a môže vytlačiť tých ostatných hráčov, lebo nebudú tie podmienky nastavené tak, aby boli nediskriminačné, lebo štát bude zároveň aj určovateľom pravidiel, aj kontrolórom a zároveň aj hráčom.
Ale kým sa dostanem k obsahu, tak by som rád povedal pár slov k procesu.
1. októbra 2025 schválila vláda návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o Environmentálnom fonde s tým, že hrozia štátu hospodárske škody. Dokonca značné hospodárske škody, ak ten zákon nebude schválený čo najskôr. 1. októbra. 13. októbra prišiel návrh zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom do parlamentu, na októbrovej schôdzi bol prerokovaný iba návrh na skrátené legislatívne konanie a bol odhlasovaný návrh na skrátené legislatívne konanie. Na októbrovej schôdzi mala koalícia iné priority. Prioritou bola záchrana hazardu. Tak sme tu venovali pozornosť v pléne nápadu pána ministra Huliaka, ako pomôcť hazardu, no a čo sa týka envirofondu tak došlo iba na skrátené legislatívne konanie. Bolo odhlasované skrátené legislatívne konanie, ale už k prvému čítaniu sme sa nedostali, lebo veď poslanci si musia oddýchnuť, takže bolo potrebné ukončiť rokovanie Národnej rady. Potom prišla schôdza koncom novembra, začiatkom decembra a na tej opäť nedošlo na prerokovanie návrhu zákona, respektíve iba sa začala rozprava v prvom čítaní a neskončila, lebo vládna koalícia opäť mala nejaké priority, konkrétne rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. To bolo dôležitejšie, takže až na nejaké drobnosti sa o iných návrhoch zákonov nerokovalo. Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš vnímal svoje návrhy ako dôležité, tak si ich nechal termínovať, Národná rada o nich normálne rokovala, aj boli poschvaľované, ale tento návrh zákona zrejme až taký dôležitý nebol, lebo síce rozprava o ňom sa začala, ale ani sa nedokončila, poslanci sa ponáhľali nakupovať vianočné darčeky. Teraz sme už na tretej riadnej schôdzi a teraz rokujeme v druhom čítaní a budeme rokovať zrejme aj v treťom čítaní a zrejme ten návrh zákona bude aj definitívne schválený. Ten návrh zákona mal mať účinnosť, alebo zákon mal mať účinnosť podľa návrhu 1. januára, ako tu upozornil pán poslanec Čaučík a aj tu položil pánovi ministrovi životného prostredia otázku, že aké hospodárske škody teda vznikli, lebo ak bolo odôvodnenie návrhu na skrátené legislatívne konanie pravdivé, tak štátu zrejme mali vzniknúť nejaké vážne hospodárske škody a na to pán poslanec Čaučík nedostal od pána ministra žiadnu odpoveď. Pán minister síce vystúpil, obvinil pána Čaučíka, pána poslanca Čaučíka z toho, že je lobista, že mu niekto napísal prejav, aj ja tu mám ten príhovor napísaný a to nie je nič zlé, niektorí poslanci vystupujú bez poznámok, niektorí poslanci čítajú prejavy, niektorí niečo medzitým, to je všetko úplne legitímne. Ale v každom prípade pán poslanec Čaučík položil otázku pánovi ministrovi Tarabovi, že aké hospodárske škody vznikli, lebo nejaké asi mali vzniknúť tým, že zákon nenadobudol účinnosť 1. januára. Na to nedostal odpoveď, tak ja by som tú otázku rád zopakoval, lebo aj mňa by zaujímalo, aké hospodárske škody nám to teda hrozili. Lebo ak nehrozili žiadne, tak nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie. A keďže koalícia má v rukách priebeh schôdze, takže pokojne mohla rokovať alebo presadiť a zariadiť rokovanie aj hlasovanie o tomto návrhu zákona na decembrovej schôdzi, ale neurobila to. A keď sa neodôvodnene skracuje legislatívne konanie, alebo keď sa predkladajú prílepky, aby sa urýchlil legislatívny proces v jednom aj druhom prípade bez zjavnej opory v zákone a teda v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, tak niekedy zvykneme ako opoziční poslanci upozorniť na to, že čo by sa stalo, keby nedošlo k skráteniu legislatívneho procesu. Že ako strašne by sa natiahol, resp. „natiahol" ten legislatívny proces.
V piatok minulý týždeň prišiel pán poslanec Glück, a dneska to zopakoval, s pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona o obchodnom registri a ten pozmeňujúci návrh je prílepok, ktorý rieši novelu zákona týkajúcu sa národných obranných síl, teda niečo, čo s tým absolútne nesúvisí. A aj on aj pán minister obrany Kaliňák to odôvodňovali tým, že je to dobré a treba to čo najskôr a nemôžeme čakať dva roky, má to mať účinnosť už od 1. marca. Keby s tým návrhom prišli do parlamentu na túto schôdzu, lebo predpokladám, že už to mali pripravené, a išlo by to do riadneho legislatívneho procesu, tak by na tejto schôdzi bolo prvé čítanie, na ďalšej schôdzi druhé a tretie čítanie, od 1. mája, teda dva mesiace neskôr, by nadobudol účinnosť ten zákon alebo tá novela zákona a určite by nebol žiadny problém dva mesiace. Miesto toho sa vláda rozhodla, že to pretlačí cez ani nie skrátené legislatívne konanie, ale cez prílepok a naozaj to zdržanie by bolo dva mesiace. Dokonca keby vládna koalícia nebola taká lenivá a mali by sme ďalšiu schôdzu nie až o dva mesiace po skončení tejto schôdze, ale o mesiac po skončení tejto schôdze, tak už začiatkom apríla mohol byť ten zákon účinný. Ale tu pri návrhu zákona, s ktorým prichádza pán minister Taraba, kde Národná rada sa stotožnila s tým, že existujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, sme ešte v bizarnejšej situácii, pretože tu by sa normálne stihlo ešte nielenže riadne prerokovanie návrhu zákona v parlamente bez jeho skracovania, ale tu by sa stihlo ešte aj medzirezortné pripomienkové konanie. Keby začiatkom októbra dala vláda alebo ministerstvo životného prostredia do pripomienkového konania tento návrh zákona, tak v priebehu októbra sa mohlo uskutočniť pripomienkové konanie a jeho vyhodnotenie. 7. novembra bol termín na doručovanie návrhov zákonov na tú novembrovú, resp. novembrovo-októbrovú schôdzu, takže mohla to, mohla to vláda prerokovať, predložiť do parlamentu v termíne a na novembrovo-decembrovej schôdzi mohol byť ten návrh zákona prerokovaný v prvom čítaní a dnes by sme o tom návrhu zákona rokovali v druhom čítaní, lebo teraz sme ešte iba v prvom čítaní. To prvé čítanie sme pri normálnom legislatívnom procese už mohli mať za sebou a práve pri takýchto komplexných a zložitých návrhoch zákonov je dôležité medzirezortné pripomienkové konanie, lebo je dôležité, aby do toho vstupovala odborná verejnosť, aby do toho vstúpili zainteresované subjekty, aby si to vláda dokázala obhájiť pred tými, ktorých sa to týka, pred odbornou verejnosťou, doladiť ten návrh zákona, pokiaľ vláda nemá zlé úmysly, alebo predkladateľ návrhu zákona nemá zlé úmysly, tak častokrát je dobré, ak sa o návrhu rokuje aj s verejnosťou a môže to vychytať muchy, môže to odstrániť pochybnosti, to sa v tomto prípade neudialo. Čiže veľmi dôležitá fáza legislatívneho procesu bola zrušená preto, lebo ministerstvo tvrdilo, že hrozia štátu značné hospodárske škody, keď nebude návrh zákona prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní a ešte aj za cenu vynechania pripomienkového konania.
No a máme tu ešte ďalší dôsledok v skutočnosti, že zákon išiel skráteným legislatívnym konaním. Keď ide návrh zákona do legislatívneho procesu v normálnom legislatívnom procese, tak po prvom čítaní a posunutí návrhu zákona do druhého čítania majú výbory zhruba mesiac na to, aby o návrhu zákona rokovali a behom toho mesiaca Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vypracuje stanovisko. V tom stanovisku upozorní na možné ústavné problémy návrhu zákona, na možnú kolíziu s inými zákonmi, posúdi súlad návrhu zákona s právom Európskej únie a upozorní aj na legislatívno-technické nedostatky. V skrátenom legislatívnom konaní sa stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nevypracuváva, resp. nevypracuváva sa v štandardnej forme. Oni to zrejme pozrú z hľadiska súladu a teda z hľadiska legislatívnej čistoty, možno niečo odkomunikujú s predkladateľom návrhu zákona, ale keďže to ide v skrátenom legislatívnom konaní, tak nevypracúvajú štandardné stanovisko, ktoré je k dispozícii všetkým poslancom a najmä poslancom, ktorí o tom návrhu zákona rokujú vo výboroch. Čo je logické, lebo keď sa rokuje iba pár dní o návrhu zákona, tak sa to obvykle nestíha pripraviť v štandardnej kvalite. Ale teraz rokujeme o návrhu zákona, ktorý vláda schválila 1. októbra, ktorý doručila do parlamentu 13. októbra, takže október, november, december, január, už sme vo februári. Štyri mesiace je známe znenie toho návrhu zákona, čo je oveľa viac, ako je bežný štandardný legislatívny proces bez akéhokoľvek skracovania, a napriek tomu, že keď má, keď má odbor legislatívy a aproximácie práva tých 15 dní od doručenia pred začiatkom schôdze a potom nejaký ďalší mesiac od schválenia v prvom čítaní, tak povedzme, že jeden a pol mesiaca, dva mesiace na to, aby spracoval stanovisko, v tomto prípade mohol k tomu spracovať stanovisko, lebo mal na to štyri mesiace. Ale nie, nebudeme mať to stanovisko, lebo ideme v skrátenom legislatívnom konaní a až teraz, dnes-zajtra bude návrh zákona schválený v prvom čítaní a dostane sa do druhého čítania a samozrejme, keďže to bude musieť byť zo dňa na deň, tak stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva nebudeme mať. Čo je zvlášť zlé z hľadiska toho, že pri tomto návrhu zákona sa vyskytli aj pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie s tým, že tento zákon nebude diskriminačný a bude zachovávať rovnaké postavenie súkromných subjektov a verejného alebo teda štátneho subjektu, ktorí budú pôsobiť na jednom trhu.
Keby sme aj boli v situácii, že systém zodpovednosti výrobcov neexistuje alebo nefunguje, alebo preukázateľne zlyháva, tak možno by bolo na mieste, aby do toho takýmto zásadným spôsobom vstúpil štát a snažil sa zmeniť podmienky. Ale my tu máme nejaký systém, ktorý nie je dokonalý a myslím, že nikto nespochybňuje, že ho možno upravovať, že je možné nastaviť tie podmienky, napríklad stanoviť nejaký limit, akým spôsobom sa môžu používať prostriedky tých fondov a že tie pravidlá, ktoré nastavuje štát, ten štát má aj možnosť kontrolovať, vstupovať do kontroly tých subjektov a sankcionovať tie subjekty, ktoré stanovené pravidlá nedodržiavajú. Tu sa však ide vytvoriť systém, keď štát prostredníctvom Environmentálneho fondu sa stane nielen nastavovateľom pravidiel, kontrolórom a vymáhačom pravidiel, ale aj súťažiacim subjektom. Myslím, že to pán poslanec Sabo pri jednej z tých predchádzajúcich rozpráv charakterizoval tak ako keby bol niekto aj hráčom na futbalisku a zároveň aj rozhodcom. No tak to nie je normálna situácia.
A to, na čo chcem poukázať, je, že my sme tu už podobný systém v minulosti mali. Nevolalo sa to Environmentálny fond, volalo sa to Recyklačný fond, ktorý tak isto centralizoval peniaze výrobcov a rozhodoval o tom, akým spôsobom sa tie peniaze prerozdelia. Podľa tej logiky, ktorá je za týmto návrhom zákona, vtedy mal ten systém fungovať lepšie, lebo predsa bolo to štátne, bolo to pod verejnou kontrolou, ale opak je pravdou. Ten systém bol charakterizovaný tým, že sa rozhodovanie o vynakladaní tých prostriedkov politizovalo. Bolo politické, objavovali sa kauzy, podozrenia z korupcie, ten systém bol slabo efektívny, bola tam minimálna kontrola a existovalo tam netransparentné prideľovanie podpôr. A ten systém bol pred desiatimi rokmi zrušený a nahradený súčasným systémom. A teda neuveríte, ale nezrušili ten systém nejakí takí tvrdí pravičiari, ktorí nedôverujú štátu a veria len v súkromný trh a v súkromných, v súkromných účastníkov trhu, ten systém bol zrušený za vlády SMER-u, za pôsobenia ministra životného prostredia pána Žigu zo strany SMER, pretože ten systém bol vnímaný ako neudržateľný. A ten návrh, s ktorým teraz prichádza pán minister Taraba, vytvára hrozbu, že sa znova vrátia tie isté problematické aspekty, ktoré zle fungovali pri Recyklačnom fonde, teda že sa bude rozhodovať politicky, že sa politicky budú stanovovať sadzby tých poplatkov, že to bude závislé od rozhodnutí ministra, že sa budú miešať finančné toky a krížovo sa bude, bude financovať činnosť zodpovednosti výrobcov, ktorú bude vykonávať Environmentálny fond, že bude nastavením tých poplatkov Environmentálny fond zvýhodňovaný voči súkromným subjektom a vytlačí ich z trhu, či už nejakými administratívnymi opatreniami, odobratím licencií alebo tým, že stanoví nižšie poplatky a získa monopolné postavenie a potom bude môcť pôsobiť na trhu, na trhu sám.
Čiže opäť raz za cenu porušenia normálneho legislatívneho procesu, opäť raz za cenu vynechania medzirezortného pripomienkového konania, na ktoré neexistoval žiaden dôvod na tú neexistenciu, opäť raz za cenu schválenia skráteného legislatívneho konania, na ktoré neboli zákonom stanovené dôvody, tu ide vláda pretlačiť návrh zákona, ktorý mal byť predmetom odbornej diskusie, bol predmetom veľmi silnej kritiky a nielen zo strany, zo strany zainteresovaných subjektov, ktoré môžu vystupovať z hľadiska nejakého osobného záujmu, ale aj zo strany protimonopolného úradu a zo strany zahraničných obchodných komôr, aj zo strany niektorých miest a obcí, aj zo strany niektorých mimovládnych organizácií. Opäť raz chce vláda pretlačiť zlý zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)