46. schôdza

Pán poslanec Kéry, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Sabo, máte pravdu. Vznikla polemika na rokovaní výboru, či to nechať úplne na predsedov Národnej rady alebo či je predsa len taksatívne niektoré veci vymenovať a podpredseda Zahraničného výboru a váš poslanec Národnej rady Tomáš Valášek trval na tom, aby tam boli niektoré veci taksatívne uvedené a my sme s tým súhlasili presne tak ako ste uviedli.
Pani poslankyňa Jurík, viete, ja som tiež mohol uviesť nejaké príklady, kedy na pracovnú cestu nešiel aj poslanec opozície, ale nechcel som byť taký malý a prízemný a neurobil som to. A čo sa týka vašej poznámky, že či je dobré, že medzi taksatívne uvedenými dôvodmi bolo aj rokovanie Národnej rady, nuž je to správne, pretože častokrát máme naplánovanú schôdzu Národnej rady na tri týždne a poslanci si aj na základe toho určujú zahraničné pracovné cesty. A predsa, ak máte naplánovanú schôdzu Národnej rady na tri týždne á, a potom sa predĺži táto schôdza, tak asi to nie je z viny poslanca, že sa jej nemôže zúčastniť, pretože neviem ako u nás, ale u nás zahraničnú pracovnú cestu schvaľuje predseda klubu. U nás nevládne anarchia, že si niekto zmyslí či pôjde alebo nepôjde na nejakú pracovnú cestu. Takže ja si myslím, že je dobré, že sme tam nechali aj to rokovanie a navyše častokrát sa stane, že aj zvolaná narýchlo mimoriadna schôdza Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem. Ešte pri tomto návrhu Zahraničného výrobu je pán predseda zároveň aj spravodajcom. Takže len možno poprosím, krátko pán, keďže ste aj spravodajcom, uveďte aspoň krátko spravodaj, záver spravodajcovania, a aby sme ten bod mohli už skončiť. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo pán predseda. Ak dovolíte, vlastne to isté ja som uviedol v tej úvodnej správe, takže by som čítal identicky. Ak dovolíte, takže. Po prvé vás poprosím o tom, aby sme podporili túto smernicu o uskuto...(Rečníkovi sa vypol mikrofón.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Tú poslednú vetu poprosím ešte.

Kéry, Marián, poslanec NR SR
Takže ešte raz, chcem vás poprosiť, aby ste pri hlasovaní podporili návrh smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je pod tlačou 1193.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tým pádom sme ukončili aj rozpravu aj zaujal stanovisko predseda výboru a prerušujem rokovanie o tomto bode.
A budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslankýň Veroniky Šrobovej, Simony Petrík a Lucie Plavákovej na vydanie zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1074). Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1122, 1225. Pani poslankyňa Šrobová, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Predstavím vám teda návrh zákona o pomoci jednorodičovským domácnostiam, ktorý predkladáme spoločne s kolegyňami Luciou Plavákovou a Simonou Petrík a viac teda poviem v rozprave do ktorej sa hlásim ako prvá. ... definícia stále chýba a jednoducho pod jeho príspevkami aj tam sa teda kopia a predpokladám, že aj na iných jeho kanáloch, mailoch sa kopia otázky, kto bude mať v skutočnosti nárok na túto pomoc. Rodiny sa môžu ísť informovať do poradní komplexnej pomoci a tam im teda povedia, či majú alebo nemajú, pravidlá sú nie jasné a z informácií, ktoré poskytol pán, pán minister, vyplýva, že na túto pomoc môžu, že o túto pomoc môžu žiadať len teda rodičia, jednorodičia, ktorí žijú sami v domácnosti, sami ako dospelá osoba s nezaopatrenými deťmi. Vzniká tu ale teda problém, že množstvo takýchto, z týchto 190 000 rodičov žije na príklad so svojimi rodičmi v nejakom dome, byte, pretože nemá šancu sa osamostatniť, ako viete, chýbajú nám, chýba nám okolo 400 000 bytových jednotiek a teda aj dostupné nájomné bývanie. Takže títo rodičia, zväčša sú to matky v 85 % prípadov, žijú napríklad so svojimi rodičmi alebo s niekým z rodiny, lebo jednoducho nemajú šancu sa osamostatniť. Čiže tu chcem povedať, že táto skupina jednorodičov je vyňatá z tejto pomoci, ktorú teraz predstavilo ministerstvo práce a teda minister Erik Tomáš cez poradne komplexnej pomoci. Ja si myslím, že to nie je spravodlivé a je potrebné jednoducho jasne zadefinovať, kto je táto jednorodičovská rodina a domácnosť a to tento náš návrh zákona prináša. Náš návrh zákona má ďalej, obsahuje teda aj tri opatrenia. Je to príspevok, je to zvýšený príspevok pre prváka či prváčku z takejto rodiny o 40 eur. Vypočula som si teda, že to je, že to je príliš málo. Ja rozumiem, že, že tých 40 eur jednorazovo neznie ako nejaký senzačný, senzačné opatrenie, ale pritom nástupe do prvej triedy, kedy sú tie náklady na prváka či prváčku až 260 eur a tie sumy sa zvyšujú každoročne vie aj týchto 40 eur pomôcť. Preto my navrhujeme pre deti z takýchto domácností zvýšenie jednorazového príspevku na prváka či prváčku o 40 eur, teda kompletná tá suma by bola 150 eur. Je to veľmi nízky náklad pre štát a tým rodinám to vie adresne pomôcť. Druhým našim opatrením bolo teda navýšenie dní počtu, počtu dní sprevádzania dieťaťa k lekárovi pre deti z takýchto rodín zo 7 na 14 dní, pretože každý pracujúci rodič má 7 dní, ktorými vie sprevádzať svoje dieťa alebo aj všetky deti, je to stále 7 dní pri všetkých deťoch počas celého roka k lekárovi a na vyšetrenia k zubárovi, k špecialistom. My sme navrhovali, aby sa pre jednorodiča, ktorý sa sám stará o všetky deti, táto suma počtu dní zdvojnásobila, keďže tam ten druhý rodič nie je. Toto opatrenie momentálne je ale schválené spoločne pri definícii osamelý zamestnanec od 01.01.2026 platí, že ak ste definovaný ako osamelý zamestnanec, tak na tento počet dní máte, tento zdvojnásobený počet dní máte nárok. Osamelý zamestnanec je zamestnanec, ktorý sa sám stará o nezaopatrené deti a nepomáha mu s tým žiadna iná osoba, buď ten druhý rodič zomrel alebo je neznámy alebo, alebo nie je schopné, aby sa staral o deti. To značí, že opodstatnenosť toto nášho návrhu je naozaj tu, pretože pán minister a ministerstvo teda okopírovalo túto časť nášho návrhu zákona a použilo ju. Ja to vítam, ale opäť. Je to naviazané na tú definíciu osamelý zamestnanec a tým pádom to nereflektuje všetky, všetky skupiny jednorodičov. Ďalším opatrením, teda tretím, v tomto návrhu zákona je zvýšenie počtu dní OČR, ktoré sa vedia kontinuálne čerpať. Momentálne je to na jedného zamestnaného rodiča teda 14 dní na dieťa alebo deti a potom by to malo byť prerušené a ak to dieťa potrebuje byť dlhodobo doma, lebo nemôže navštevovať školu, tak jednoducho musí ísť buď druhý rodič alebo sa to musí prerušiť a ide znovu ten istý rodič. My tu navrhujeme aspoň na 21 dní natiahnuť pre tohto rodiča z jednorodičovskej domácnosti, pretože, pretože sa nemá s kým vystriedať a prípadne nejakých diagnóz, ako sú napríklad ovčie kiahne alebo nejaké dlhodobejšie choroby, by to bolo pre nich prospešné. Netvrdíme, že tieto opatrenia sú systémové, ale čo je potrebné, je, naozaj zadefinovanie takéhoto typu domácnosti a takéhoto typu rodiny do zákona, pretože už teraz v ústave máme zavedené, že sa štát bude snažiť chrániť všetky rodiny bez rozdielu, takže ja si myslím, že toto by bolo takým príkladom toho, ako, ako pokročiť v dobe. To bolo teda, čo sa týka predstavenia a toho prečo, prečo je toto naozaj potrebné. K tým dátam ja som nejaké teda spomenula, ale dôležité je to, že každoročne sa nám viac a viac rodín prepadá do chudoby kvôli konsolidačným opatreniam, ktoré zaviedla táto vláda. Jednoducho tá rovnica je jednoduchá. Čím sa zvyšujú viac ceny a dokonca sa znižuje čistý príjem, tak to v tých rodinách nikdy nebude lepšie, ale len horšie. Takže uvidíme, čo povedia dáta z roku 2025, lebo momentálne máme iba dáta k roku 2024, kedy ten prepad bol dvojpercentný, čo sa týka toho prepadu do chudoby a teda predpokladám, že dáta z roku 2025 nebudú lepšie. Čiže sme v situácii, kedy je naozaj potrebné riešiť adresne situáciu rodín na Slovensku, keďže tento štát nemá bezodnú, bezodnú štátnu pokladnicu, ako dobre vieme. To by bolo k tomu teda odôvodneniu a ja ešte spomeniem, že teda my na tejto schôdzi máme aj uznesenie, ktoré by zadefinoval, ktoré by zaviazalo vládu k tomu, aby jednoducho už tento rok neboli konsolidačné opatrenia realizované na úkor rodín na Slovensku. Ja verím, že sa dostane toto uznesenie aj na rokovanie, ak teda nie, tak budem to, budem to prejednávať s jednotlivými aktérmi teda, aby to bolo, aby to bolo uskutočnené. Teším sa, ak budú nejaké faktické poznámky, a ak máte nejaké otázky k tomu, veľmi rada to zodpoviem a ja by som vás veľmi chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. V dnešnej situácii je to naozaj kľúčová vec, ktorá by vedela pomôcť zadefinovať adresne rodiny, ktoré potrebujú pomoc, aby sme nerozdávali pomoc plošne. Ešte k tomu dodám, že teda aj čo sa týka tej energopomoci, aj pri tej by sme vedeli čerpať z tejto definície a mať tých ľudí naozaj zadefinovaných, ktorí tú energopomoc skutočne potrebujú a nestalo by sa to, čo sa stalo teraz, že jednoducho ľudia na Slovensku, ktorí jasne je vidieť, že by mali mať, mali mať nejakú podporu, čo sa týka cien bývania alebo cien energií, ju nedostali, ale bohužiaľ dostali ju ľudia, ktorí na ňu absolútne, ktorí ju nepotrebujú a to sú poslanci, europoslanci a rôzni iní ľudia, ktorí naozaj sa priznali, že oni ich domácnosť túto energopomoc nepotrebuje, pretože zarábajú nadštandardne. Takže ďakujem veľmi pekne a keď máte nejaké otázky, tak som k dispozícii.