46. schôdza

Milé kolegyne, milí kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ...
===== Milé kolegyne, milí kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky zo znenia a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby NR SR sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelený výbor a gestorský výbor od začiatku rokovania schôdze NR SR o tomto návrhu. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Máme hostí na balkóne, tak vitajte. Robíme to pre vás. Dámy a páni, kým na tejto konkrétnej schôdzi pred pár dňami sme boli svedkami takej trápnej etudy, ktorá pokračuje už dlho a zbytočne, ako minister životného prostredia venuje naozaj významnú energiu tomu, aby ovládol dve a pol miliardy eur v Environmentálnom fonde plus ďalších stoštyridsať miliónov eur z organizácií výrobcov, tak teda v tomto čase, keď samozvaný kráľ Slnko na Ministerstve životného prostredia chce koncentrovať moc a otvárať dvere politickému zasahovaniu do fungujúcich mechanizmov, tak ja tu pred vami dnes dovolím si povedať, že pokorne stojím s návrhom zákona, ktorého cieľom je absolútny opak. Minister Taraba priniesol sem na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie, bez diskusie s stakeholdermi a bez medzirezortného pripomienkového konania a teda ako sa hovorí pod pazuchou návrh zákona o Environmentálnom fonde a o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom opakovane aj v tomto pléne tvrdil, že systém nefunguje. Budem to korigovať. Určite nefunguje dokonale, na tom sa zhodneme. No kým on sa snaží navrhovať zmeny, ktoré by situáciu ešte viacej zhoršili, tak ja sa snažím systém opraviť, respektíve vylepšiť alebo spravodlivejšie nastaviť a urobiť systém funkčnejším ako pre obce, tak pre poctivých podnikateľov v priemysle, aj pre životné prostredie. Tomáš Taraba chce svojim návrhom zákona o Environmentálnom fonde naozaj zásadne znížiť, znížiť finančné prostriedky určené na triedenie, zber a recykláciu odpadov, čím by rozšírená zodpovednosť výrobcov naozaj dostala sa ešte do hlbšieho závozu. On sa v podstate tým ani netajil, ani sa ďalej netají a otvorene deklaruje, že do štátnej organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá by teoreticky mohla vzniknúť, by znečisťovatelia za svoje znečisťovanie platili menej ako platia súčasným organizáciám zodpovednosti výrobcov a to je na hlavu postavené. Toto presadzuje minister životného prostredia, ktorý by mal v podstate trvať na tom, aby priemysel platil za to, že znečisťuje životné prostredie. Naopak môj návrh má ambíciu vyriešiť časť problému toho pofinancovaného systému, pričom navrhujem zavádzať také prísnejšie pravidlá, sankcie a odstrániť sivú zónu do ktorej sa do tohto času ukrývali a ešte stále sa ukrývajú takzvaný freerideri. Ako som povedal, na rozdiel od ministra teda, prichádzam s návrhom zákona na zlepšenie prostredia a systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a je dôležité povedať hneď takto na úvod, pretože celé toto funkčné obdobie sledujeme rovnaký vzorec v správaní rezortu životného prostredia a to teda nielen pri odpadoch, ale aj v ďalších kategóriách, keď sledujeme veľa ideologických rečí, sledujeme veľa útokov na existujúce a fungujúce, nie dokonalé, ale fungujúce nástroje a zároveň sledujeme minimum skutočnej práce na tom, aby systém špeciálne odpadového hospodárstva na Slovensku fungoval lepšie než doteraz. No a namiesto riešení teda prichádzajú posuny a presuny zodpovednosti, namiesto koncepcie prichádza improvizácia, namiesto pomoci samosprávam počúvame rôzne odkazy v štýle veď nejak si poradíte, prípadne minister Taraba príde so zázračným riešením všetko spáľme. No tak díky. To je naozaj pokrokové, systémové riešenie, ktoré sa odkazuje aj jednak stav životného prostredia ale aj na dátach. To bola irónia. Tento môj návrh zákona je presne odpoveďou na takýto nefunkčný, nesystematický a systém, ktorý nereflektuje na dobu, ktorú žijeme.
Prvá oblasť ktorú riešim vo svojom návrhu je jednak elementárna spravodlivosť v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Keď dnes máme fakt že absurdnú situáciu, že množstvo výrobkov, ktoré úplne bežne dnes končia v komunálnom odpade ako napríklad hračky alebo platové doplnky, kryty a rôzne domáce potreby sa tvária, že do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov nepatria a to len preto, že sú vyrobené z "nesprávneho typu plastu". No a výsledok je potom jednoduchý, že tento odpad končí v komunálnom odpade obcí, ale výrobca zaň neplatí ani cent. A náklady potom znášajú samosprávy, poťažmo teda domácnosti. A to je, to je tá nespravodlivosť o ktorej rozprávam. Môj návrh zákona toto preto pomenúva naozaj jasným, pravým menom a síce v skrátenej forme. Ak výrobok z plastu končí v komunálnom odpade, má patriť do rozšírenej zodpovednosti výrobcov bez akýchkoľvek výnimiek, bez zoznamu polymérov, bez akýchkoľvek legislatívnych kľučiek. Navyše, veď žijeme v 21. storočí. Ten vývoj ide naozaj rýchlo a vývoj materiálov ide dopredu rýchlejšie než slovenská legislatíva. Ak dnes teda presne vymenujeme polyméry na ktoré sa vzťahuje poplatok v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tak o päť rokov som presvedčený o tom, že riešiť ten istý problém znova a znova a znova a preto navrhujem naozaj systémové riešenie, nie ďalšiu náplatu.
Druhá oblasť v mojom návrhu zákona sa dotýka financovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako takej a pomôžem si tým, čo tvrdí Inštitút environmentálnej politiky, čo iste viete, je analytický útvar Ministerstva životného prostredia, ktorý by samotný minister životného prostredia mohol aj viacej počúvať. Inštitút environmentálnej politiky konkrétne hovorí, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dlhodobo pofinancovaný a dôsledky vidíme všetci. Viac než polovica samospráv dopláca triedený zber z vlastných rozpočtov. A to je nonsens. Popri tom ďalších viac ako tridsať percent obsahu zmesového komunálneho odpadu tvoria materiály, ktoré doň vôbec nepatria, nemajú tam čo robiť. A samozrejme sú to plasty, je to papier, je to sklo, sú to kovy. A nie je to preto, že by ľudia nechceli triediť, ale je to preto, že systém nemá dostatočnú infraštruktúru. Ak ja hovorím, že treba niečo zmeniť, tak na tom začiatku je pochopiteľne lepšia a dokonalejšia infraštruktúra, nehovoriac o osvete a tak ďalej. Preto navrhujem znížiť hranicu vstupu do rozšírenej zodpovednosti výrobcov na päťdesiat kilogramov ročne a nemá to byť, aby sme si rozumeli, ako nejaká šikana na podnikateľov. To vôbec nie, pretože toto sa dotkne iba tých, ktorí uvádzajú výrobok na slovenský trh ako prvý. Ale ako vnímam tento návrh, tak je to povedzme že narovnanie trhu, narovnanie systému, aby do systému naozaj prispievali zodpovedne všetci tí, ktorí naň reálne majú dnes aj vplyv. Rovnako adresujem online trhy, respektíve online platformy, ktoré dnes naozaj bez postihu umožňujú akékoľvek si predstavíte tak naozaj, že je to veľmi divoká zóna obchádzanie povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov napríklad cez cezhraničný predaj. Ja mám za to, že ak niekto sprostredkúva predaj, tak musí zaň pochopiteľne niesť aj zodpovednosť. Lebo inak, ak túto situáciu nevyriešime, ak to nebudeme adresovať, tak sa tu navždy budeme hrať na nejakú divokú hru na mačku a myš najmä pri nefunkčnej systematickej krížovej kontrole, ktorej sme svedkami na Slovensku, pri podfinancovanej inšpekcii životného prostredia a samozrejme to najdôležitejšie najmä vďaka, respektíve lepšie povedané kvôli veľkému nezáujmu kompetentných, teda pomenujme to presne, nezáujmu vlády a ministra životného prostredia.
No a na záver osobitnú pozornosť si zaslúži otázka sankcií. Dnes totižto máme situáciu, že sa podnikateľovi oplatí porušovať zákon. A to je tá absurdita, ktorú tu chcem podčiarknuť, pretože pokuta je nižšia než poctivý poplatok do systému. A toto teda nie je o nejakom zlyhaní jednotlivcov, toto je naozaj čierne na bielom dôkaz toho, že nám tu systém zlyháva. Ak chceme a čo teda verím, že chceme a na tom sa hádam dokážeme zhodnúť všetci naprieč politickým spektrom a chceme férovosť a férový systém, tak tá pokuta jednoducho musí byť vyššia než výhoda z porušenia zákona.
No a napokon sa dostávam k téme, ktorej som sa venoval ešte pred tým ako som vstúpil na túto parlamentnú pôdu dlhodobo. Ono je to už v podstate desaťročie, verejne, v komentároch, v analýzach, ale samozrejme aj už v parlamentnej legislatíve, ktorú som už v minulosti predkladal a to je téma textilného odpadu, pretože presne v tejto kategórii sa ukazuje rozdiel medzi politickým alibizmom a naozaj že reálnom politikou. Možno viete, možno nie, od 1. januára 2025 majú obce povinnosť zabezpečiť triedený zber textilu. Tuto štát im, túto povinnosť im uložil štát bez toho, aby vyriešil financovanie, bez toho, aby zakázal skládkovanie vytriedeného textilu, dobre počujete, absurdita, a bez toho, aby vytvoril naozaj funkčný systém zhodnocovania. Ministerstvo životného prostredia pred tým ako zaviedlo túto povinnosť, ako ju hodilo na samosprávy, tak vydalo takú šlendriánsku príručku, metodiku, ktorá neobsahovala v podstate nič, len povedala, že nejak si s tým pomôžte. Tá metodická príručka nemala ani dve A4, prosím pekne. A tá metodická príručka, ktorá vám vlastne nepomôže, ak ste na strane samosprávy, hovorí jediné, vyriešte si to a neotravujte. No na tento problém som nielen verejne, ale konkrétne aj ministra Tarabu upozorňoval opakovane a opakovane som alarmoval, že obyvatelia Slovenska si v dôsledku nečinnosti Ministerstva životného prostredia priplatia, že triedenie textilu bez systému je len akákoľvek alebo akási drahá ilúzia a že štát naozaj celý problém prehodil na samosprávy. Upozorňoval som ho na to, že takto nastavené pravidlá sú nielen v rozpore s cieľmi odpadového hospodárstva, poťažmo teda cirkulárnej ekonomiky, ale hlavne aj v rozpore so zdravým rozumom na ktorý sa naša koalícia tak strašne rada a často odvoláva. No a v realite skutek utek. Dnes sa tu teda máme naozaj paradoxnú situáciu, kedy obce investujú do zberu, textil sa vyzbiera, ale legislatíva nezakazuje, aby sa potom tento vyzbieraný textil uložil na skládku a to je popretie samotného zmyslu triedenia.
Toľko teda k tomuto návrhu zákona. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona naozaj nie je ideologický, je to návrh zákona, ktorý je veľmi praktický, je postavený na dátach, je postavený na skúsenostiach samospráv, je postavený na naozaj dlhodobých a podrobných analýzach, napravuje nespravodlivosti, ktoré dnes sledujeme, ktoré deformujú trh, ktoré zaťažujú obce a ktoré brzdia rozvoj recyklácie a hlavne ide o nápravu, ktorú si vyžaduje a ktorú si pýta samotný priemysel. To nie je môj výmysel, to je odpoveď na to, čo si pýta sám priemysel. A kým minister životného prostredia rieši kto konkrétne bude mať kontrolu nad systémom, ja teda chcem vyriešiť to, či ten systém vôbec funguje a o tom som presvedčený, že by mala byť environmentálna politika. Nie o moci, ale o výsledkoch a ja vám vopred ďakujem za to, že zvážite podporu tohto návrhu zákona. Budem za ňu vďačný, pretože môžeme týmto návrhom zákona a jeho posunutím do druhého čítania a neskorším teoretickým schválením pomôcť teda v prvom rade rozpočtom obcí, poťažmo teda domácností a ešte raz opakujem, priemysel si túto zmenu pýta. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Mne sa rovnako tak rozum zastavoval nad krokmi pána Tarabu minulý rok, pretože my sme o tom, ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nijako nemal ambíciu vyriešiť a len teda prehodil celú zodpovednosť....
===== minulý rok, pretože my sme o tom ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nejako nemal ambíciu vyriešiť, a len teda prehodil celú zodpovednosť na obce, pričom textilný odpad je druhým najväčším znečisťovateľom planéty. A my by sme sa skutočne mali na to pozrieť zodpovedne a taký je aj tvoj návrh zákona a ja naozaj verím, že už kde inde vecne sa môžeme zhodnúť s koalíciou a s opozíciou, ako napríklad na tom, ako triediť, recyklovať alebo nejakým spôsobom zhodnocovať odpad. Tak ja skutočne by som chcela vyzvať poslancov a poslankyne koalície, aby hlasovali za tento návrh zákona, aby sme ho posunuli ďalej, pretože nastavuje férovosť a myslím si, že je dôležitý pre, no pre nás ako pre krajinu.
Takže ďakujem vopred za to.

Ďakujem, Dana. Ja si myslím, že tá najväčšia nehoráznosť je, že ten systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, resp. ten systém triedenia textilu a jeho následného využitia bol pripravený, kompletne pripravený v momente, ako minister životného prostredia nastúpil na ministerstvo životného prostredia a on to tam od nás mal pripravené. A jediné, čo sa od neho očakávalo, je, že to podpíše a uvedie do praxe. Naozaj on svojím prístupom zahodil roky a roky príprav všeobecnej dohody všetkých stakeholderov a jediní, ktorí z toho aktuálne sú v zisku, tak to sú zberové spoločnosti a skládkári. A to je absurdné, keď počúvate ministra životného prostredia, ktorý kade chodí, tam mrčí, že Slovensko je skládková veľmoc, no a kto najviac aktuálne pomáha tomu, aby na skládkach končilo viacej odpadu? Minister životného prostredia. Bravó!
A ešte jedna malá poznámka. Na Slovensku máme jedného recyklátora textilu a je to zanedbaná príležitosť pre Slovenskú republiku, ako podporiť vlastné spracovanie vlastného odpadu vo vlastných kapacitách. A to je problém, na ktorý upozorňujem dlhodobo, že my náš odpad nespracovávame, zahadzujeme príležitosti, zahadzujeme príležitosti ponúknuť zamestnanie, investičné príležitosti práve v regiónoch, kde je to potrebné a namiesto toho exportujeme náš odpad, aby bol spracovaný inde, ale zato v minulom roku sme trhli rekord dovezeného, importovaného odpadu opäť pod taktovkou ministra životného prostredia, ktorý sa sťažuje, že Slovensko je skládková veľmoc. Paráda!

Ďakujem veľmi pekne.
Milé kolegyne, milí kolegovia, v úvode ja začnem pánom ministrom životného prostredia Tarabom, tak ako môj kolega Michal Sabo, s ktorým mám aj ja naozaj veľmi veľa spoločného, osem rokov som ako poslanec obecného zastupiteľstva mal na starosti životné prostredie okrem iného, takže naozaj môžem povedať, že kedysi v minulosti, a sú tu kolegovia, ktorí majú za sebou toho trošku viacej, vedia, ako sa riešil kedysi odpad, tak sa to nahádzalo do kontajnera niekde za dedinou a obce zapálili to. Prípadne sused susedovi zo svojej povaly zhádzal odpad a zapálil to. To bolo niečo neskutočné. Takže žijeme naozaj v storočí, kedy, kedy si v civilizovanej spoločnosti takéto zákony vážim a naozaj by sa malo k odpadom, ktoré vytvárame my ľudia, pristupovať veľmi zodpovedne. Ja by som len pojem elementárna spravodlivosť, ktorý tu Michal povedal, nahradil obyčajná ľudská spravodlivosť. Ľudská, pretože naozaj my ľudia vytvárame odpad. My si sami špiníme do taniera, z ktorého jeme.
Ale poďme naspäť k ministrovi, ktorý chce ovládnuť fond, ktorý chce ovládnuť fond, z ktorého sa čerpajú miliardy, miliardy na pomoc pre životné prostredie. A tento minister dostal teraz naozaj od vlády darček a celá SNS, pretože vláda mu schválila významnú investíciu Málinec. Šesťdesiat miliónov dostal dopredu, aby mohol robiť projekty, aby mohol kšeftovať. Takže Andrej Danko ochotne teraz Ficovi povedal, Robo, môžeš byť predsedom ústavného, teda môžeš byť sudcom Ústavného súdu. Ďakujeme ti za 60 miliónov, to je kšeftík! Určite naša vláda, lebo hovorím naša vláda, lebo verím, že aj Hnutie Slovensko bude v budúcom volebnom období vládnuť, zruší túto odpornú nechut... tento odporný, nechutný kšeft Tarabov a Málinec a obyvatelia Čechánok a obyvatelia okolia, vy vlastníci, ktorí tam máte na Čechánkach pozemky, aj z tohto miesta vám hovorím, že urobíme všetko pre to aj my v Hnutí Slovensko, aby ste neprišli o svoje pozemky, aby vám ich boľševik Taraba nevyvlastnil, ako to robili v ´48., keď vám brali, keď brali našim predkom majetky.
No a Taraba dostal 60 miliónov. A viete, kde tie peniaze skončia. Absolútne všetci logicky viete. Nič sa nebude stavať, ale Danko je spokojný, celá SNS je spokojná, nenažranci zase sa budú napchávať miliónmi.
No a k Tarabovi ešte to, aký je on zástanca životného prostredia, aký je on geniálny človek. Viete, čo sa stalo teraz? O národných parkoch hovorí, a to je tá jeho, to je to jeho farizejstvo, lebo on rozpráva, že máme chrániť majetok národných parkov, chráňme majetok ľudí, ktorí v tých národných parkoch majú svoj majetok, preboha, veď oni si ho majú spravovať. Tak na jednej strane Taraba chráni majetok ľudí v národných parkoch a na druhej strane ľuďom v Čechánkach ide majetky brať. On je Dr. Jekyll a Mr. Hyde.
No a vláda teda, idem vám povedať ďalší jeho skvost, čo sa stalo. V národnom parku v Tatrách vyrúbali teraz desiatky stromov v doline, pritom tá dolina je v piatom stupni ochrany a ide, počúvajte, ide o 35 smrekov s vekom približne 165 rokov. Niečo čo rástlo 165 rokov, čo by sme si mali vážiť, to je naše, to je vaše, vaše, vaše! To je národný park! A Taraba, Taraba dovolí vyrúbať tieto stromy! A viete, čo sa stane? Danko tam postaví stožiare a na každý ten stožiar nastaví svoju vlajku, ako tu a bude hovoriť, toto sú národné stožiare, vyrúbali sme tieto choré, staré stromy, ktoré tu postavili nejakí nie národovci. Choré. Celá táto vládna koalícia je chorá.
Michal tu hovoril teda o elementárnej spravodlivosti, ale ja budem hovoriť o spravodlivosti ľudskej. To je to isté relatívne, pretože naozaj v tomto odpadovom hospodárstve by mala byť spravodlivosť. A poviem vám príklad. Naša spoločnosť, ktorej som stále majiteľom, reštaurácia vytvára odpad. A my povinne musíme tento odpad likvidovať. Povinne! Keď to neurobíme, dostaneme obrovskú pokutu. Obrovskú pokutu. Viete, aké sú pokuty pre iných, ako to Michal spomínal? Minimálne. Bežné. Im sa to napríklad oplatí spáliť, lebo dostanú takú pokutu, ktorá to je pre nich nič. A krásny príklad hovoril Michal napríklad s tými hračkami. Vyrábajú hračky, teda výrobcovia hračiek vyrábajú hračky, vyrábajú obaly. Ich to nezaujíma, čo s tým bude. Ich to nezaujíma. A sami dobre viete, vy, čo máte deti, tak tie hračky vydržia a v súčasnej dobe, kedy sú tie hračky robené z výrobkov, nielen hračky, ale čo ja viem napríklad aj práčky, prípadne iné, iné prístroje, iné techniky, tak sú tam v tých hračkách doslova, a ja mám priateľa, ktorý pracuje, odišiel, emigroval v ´87. a robí v Spojených štátoch, robí v takom laboratóriu, kde vyrábajú kazítka. Oni vyrábajú materiály, ktoré sa majú do dvoch rokov pokaziť. Ja mu hovorím, Dano, prečo to robíte? A on mi hovorí, to je biznis, Jozef. Kedysi? Pamätáte si, naši starí rodičia vyrobili niečo, čo dodnes funguje (povedané so smiechom). Tie stromy, ktoré tam zasadili, 160-ročné, tak vyrúbe Taraba a veď dom, ja mám doma veci po mojich praprarodičoch, ktoré dodnes fungujú, nie sú tam kazítka. Ale oni vyrobia kazítko, ktoré sa pokazí, a tí hračkári, tí výrobcovia tých hračiek vyrobia výrobok a čo s tým výrobkom je, ich nezaujíma. To znamená, že tento zákon rieši naozaj spravodlivosť, aby sa ten odpad spravodlivo a aby tí ľudia, ktorí zarábajú na tom, ktorí majú zisk, spravodlivo aj ten odpad rozdeľoval a zodpovednosť za, finančná bola pre všetkých.
Ja tento zákon a teda naše Hnutie Slovensko podporíme. Je to veľmi dobrý zákon a opakujem, tak ako predtým som povedal o pani Veronike, že to sú zákony, ktoré pomáhajú ľuďom, toto sú zákony, ktoré sú spravodlivé. Nie to, že rokovací poriadok, nie to, že Gašparovi dáme amnestiu, ale ľuďom pomáhajte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ja len v krátkosti. Som rád, že je tu takýto návrh zákona a to je presne to, čo by som čakal od tohto parlamentu, že tu naozaj budeme prerokovávať zákony, ktoré pomôžu ľuďom a ktoré majú aj teda pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože to je naozaj veľmi dôležitá téma, teda nielen na Slovensku, ale aj globálne. A, samozrejme, sú aj témy, ktoré možno nemajú toľko veľa tej či už mediálnej, alebo spoločenskej pozornosti, o to dôležitejšie je na ne poukazovať, na ne ukazovať, hovoriť o nich, edukovať a podobne a čo je ešte o to lepšie, že vôbec to vieme robiť na pôde Národnej rady, nielen teda o tom diskutovať, ale viete aj prinášať riešenia. Takže ja som veľmi rád, že tu takýto návrh zákona je a kiežby sme oveľa-oveľa viacej času venovali takýmto návrhom zákona, ako sú tie nezmysly, ktoré tu, žiaľ, aj do noci niekedy kvôli koalícii prerokovávame.
Takže ďakujem.

Pán Pročko, na výber lokality prečerpávajúcich vodných elektrární sa preberá už od roku 1975. Nie je to Tarabova záležitosť, je to záležitosť Slovenskej republiky, aby sa zlepšila energetická bezpečnosť. V roku ´75 už bolo vybraných 27 lokalít, ktoré sa skúmali, či sa môže takáto prečerpávacia elektráreň vybudovať. Nakoniec prišlo k piatim lokalitám, z ktorých bolo treba vyberať lokality, ktoré sú zhodné na to, aby sa táto prečerpávacia elektráreň mohla vybudovať a zo všetkých výskumov, ktoré prešli za to obdobie, vyšla táto elektráreň na Ipli. Čiže prečerpávací týždenný cyklus prišiel najlepšie na Ipli, pretože tam tie geologické problémy, ktoré tam boli, tam sa najlepšie javili. A nebolo to tak, že prečerpávacia elektráreň sa robila len tak z ničoho nič. Tam už sa uvažovalo s tým, že vyvolané investície, presídlenie obyvateľov obce Dubákovo v osadí Ipeľ spolu 56 domov a 166 obyvateľov. Čiže nebola to taká jednoduchá záležitosť. Riešili sa dotknuté obce, kde sa riešila aj ich vnútorná a zároveň celoslovenská problematika, čo sa týka obyvateľov obce. Preložky elektrických komunikácií, preložky vedenia, preložky všetkých zariadení, ktoré bolo treba riešiť, riešila sa tam takisto aj kanalizácia, čiže nie je to taká jednoduchá záležitosť, táto prečerpávacia elektráreň, a pán Taraba, to nie je jeho výmysel, to je výmysel Slovenskej republiky, ktorá to potrebuje.
Ďakujem.

Ďakujem.
No, nebude to dlhé, ale, pán Horváth, ja tam žijem v tom kraji. Presne kde mala byť v ´75. začaná stavá, stavať sa tá elektráreň vodná, tak tam naša nezisková organizácia v ´95., ja mám neziskovú organizáciu, pomáhali sme pánovi Tomkovi Novotkovi, ktorý tam býval, mal taký syndróm, mal syndróm škrečka. Viete, čo to je? On si do domu navážal všetky veci, tak sme mu tam priniesli, naša neziskovka, sme mu kúpili maringotku, lebo býval presne v tom území, kde to malo byť, tak sme ten teda chceli, pomohli sme, dali sme, z toho domu sme dali tie veci preč, no a on si tú maringotku zahádzal ešte viac vecami. Ja tam chodím, ja tam žijem. To, čo ste rozprávali, nie je pravda. Táto vodná prečerpávacia, to vám napísal, ale veď to vám, prepáčte, nie všetko, čo vám napíšu stranícki kolegovia, je pravda.
Pán Horváth, vy ste starosta Chtelnice. Rozmýšľajte vlastným rozumom a nie tým, čo vám napíšu stranícki kolegovia. Ja vás o to prosím. Prosím vás. Pretože toto, čo Taraba vymyslel, nikto nepotrebuje. Tú prečerpávaciu stanicu nepotrebuje nikto. Tá prečerpávacia stanica, ktorá sa tam má stavať, podľa odborníkov, nie podľa vašich straníckych, počúvate ma? Podľa vašich straníckych kolegov, tá prečerpávacia stanica ide ohroziť zásobárne pit... ide tam ohroziť pitnú vodu. Tá prečerpávacia stanica nemá význam ani ekonomický, pretože tá prečerpávacia stanica nebude mať ekonomický význam, nebude mať žiaden prínos. Žiaden prínos. A pán Taraba ju obhajoval tým, že vraj to bude mať turistický prínos.
Ja som sa bol pozrieť na prečerpávacej stanici, ktorá je, a to meno teraz, tie mená mi vždy vypadávajú, vysoko, vysoko je postavená (reakcia z pléna), áno, ďakujem, v Čiernom Váhu som sa bol pozrieť, tak viete, aký to má ten prínos? Tak tam chodia na bicykloch len ľudia sa pozrieť v lete. Ale tu nebude...
===== ...turistický prínos. Ja som sa bol pozrieť na prečerpávacej stanici, ktorá je a to meno teraz, tie mená mi vždy vypadávajú. Vysoko, vysoko je postavená...(Reakcia z pléna.)...áno, ďakujem. V Čiernom Váhu som sa bol pozrieť tak, viete aký to má ten prínos? Tak tam chodia na bicykloch len ľudia sa pozrieť v lete, ale tu nebude mať nikto prístup k tejto prečerpávacej stanici. Bude to ohraničené, pán Horváth, naozaj vás prosím, rozmýšľajte vlastnou hlavou. Táto prečerpávacia stanica za 2,4 miliardy je len bohapustý kšeft pre Tarabu. Už dostal 60 miliónov, myslíte, že to nasledujúca vláda nezastaví? Zastaví! A vy imitujete rozprávať o tom, že ako odborníci pripravili projekty, ktoré sú skvelé. No pripravili to odborníci, ktorým Taraba povedal: „takto mi to pripravte,“ ale odborníci, ktorí na druhej strane rozprávajú o tom, že to nie je dobré, tak tých Taraba ani neprijme. Neprijme tých, tých Taraba ani nezoberie do úvahy ich pripomienky. Pán Horváth, vyzeráte taký normálny človek z Chtelnice, rozmýšľajte hlavou a nie cez to písania, čo vám tam píšu títo vaši kolegovia. Ďakujem.

Pán poslanec, táto elektráreň, respektíve, bola to vyprojektovaná profesorom Rohanom, profesorom Bórom v 60. rokoch. Tak ako je, nechaj, nekývaj rukami, môžeš sa ísť pozrieť, keď je, takisto je vyprojektovaná silová elektrina prakticky pri Devíne. Keby Wolfstahl začali, začnú stavať, iste príde na pretras a bude tá istá situácia ako dneska vy tam robíte. To isté bolo pri Gabčíkove. Nikto nechcel Gabčíkovo, takže nehovorme proste jednoducho, my potrebujeme, ja tvrdím inak, ja to poviem inak. Okrem vodnej elektrárni a jadrovej, o jadrového z hľadiska, všetky ostatné sú hlboko stratové a vieš, prečo sa táto dnes táto elektráreň nestavala? Pretože nemala, nemala prakticky ekonomický význam alebo sa pri tých cenách, ktoré boli, by sa nikdy neboli vrátili. Pri týchto cenách a tie ceny elektriny pôjdu ďalej vyššie. Je možné proste a som presvedčený, že bude mať pozitívny dopad na slovenské hospodárstvo.

No, pán Pročko, to mi nikto nenapísal, to je všetko výstavba vodných diel, keď si pozriete knihu Výstavba vodných diel na Slovensku, tak tam je to všetko popísané, aká je perspektíva, aká je perspektíva stavať tie vodné elektrárne a čo sa týka vodných elektrárni, funkcia prečerpávacej vodnej elektrárne mala prispieť k zabezpečeniu vyrovnanej bilancie a spotreby elektrickej energie, čiže v prípade, že máme veľa elektriky alebo málo elektriky, vodná elektráreň na to slúži, čiže, keď bolo veľa veľa elektriky sa pustila prečerpávačka, vytiahla sa elektrika a znížil sa sa objem elektriky. Keď bolo málo elektriky, tak sa spustila elektráreň a doplnila do siete to, čo bolo treba. Zabezpečené dodávky elektrickej energie z južnej časti vetvy 400 kW. Zabezpečenie zvýšenej spoľahlivosti energetickej siete, čiže, energetická sieť, preto sa to budovalo, dali sme, odstavili sme už tepelné elektrárne, tak teraz najlepšie prichádza do úvahy vystaviť túto vodnú elektráreň, aby sme vedeli zabezpečiť spoľahlivosť energetickej siete a zabezpečiť zvýšenie spoľahlivosť spolupráce s energetickými sieťami okolitých, okolitých štátov, čiže táto elektráreň má pomáhať aj pri potrebe okolitých štátov pri zabezpečení elektrickej spoľahlivosti. Prečerpávacia elektráreň je nový zdroj, ktorý vieme spustiť aj diaľkovo, čiže za minútu vieme spustiť túto elektráreň a vieme doplniť potrebnú energiu, ktorá nám v sieti chýba v tom v tom čase, čiže to nie je taká jednoduchá záležitosť regulovať energetickú sieť, čiže dokážeme zabezpečiť všetky rezervy, ktoré potrebujeme v energetickej sieti a pre aj pre nás, aj pre iné štáty. Ďakujem. (Potlesk.) .