46. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa. Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Michala Saba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 1087, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach 1136 a 1225. Pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Teraz nás čaká taký môj trojboj troch návrhov zákonov a začnem teda prvým, kedy predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento konkrétny môj návrh zákona prináša hneď štyri oblasti zmien, ktoré samozrejme podrobne vysvetlím v rozprave, do ktorej sa týmto pádom hlásim ako prvý, pričom keby som to tak jednotne teraz mal zadefinovať, tak pilierom návrhu je zvýšenie spravodlivosti. Spravodlivosť je to kľúčové slovo, spravodlivosť vo financovaní nákladov na triedenie, zber a recykláciu triedených odpadov spadajúcich pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. Poviem to teraz za všetky tri návrhy zákonov, ktoré budem prezentovať v tomto bloku. Všetky sú predkladané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj v súlade s právom Európskej únie. Ďakujem za priestor.

Ďakujem pekne a spravodajkyňa aha pán poslanec Pročko nech sa páči.

Milé kolegyne, milí kolegovia. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený ...
===== Milé kolegyne, milí kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky zo znenia a stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby NR SR sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu NR SR navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelený výbor a gestorský výbor od začiatku rokovania schôdze NR SR o tomto návrhu. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy hlási niekto ústne. Prihlásil sa navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte sa prihlásil pán spravodajca, pán poslanec Pročko. Dajte ho na tabuľu, prosím. A končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Máme hostí na balkóne, tak vitajte. Robíme to pre vás. Dámy a páni, kým na tejto konkrétnej schôdzi pred pár dňami sme boli svedkami takej trápnej etudy, ktorá pokračuje už dlho a zbytočne, ako minister životného prostredia venuje naozaj významnú energiu tomu, aby ovládol dve a pol miliardy eur v Environmentálnom fonde plus ďalších stoštyridsať miliónov eur z organizácií výrobcov, tak teda v tomto čase, keď samozvaný kráľ Slnko na Ministerstve životného prostredia chce koncentrovať moc a otvárať dvere politickému zasahovaniu do fungujúcich mechanizmov, tak ja tu pred vami dnes dovolím si povedať, že pokorne stojím s návrhom zákona, ktorého cieľom je absolútny opak. Minister Taraba priniesol sem na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie, bez diskusie s stakeholdermi a bez medzirezortného pripomienkového konania a teda ako sa hovorí pod pazuchou návrh zákona o Environmentálnom fonde a o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom opakovane aj v tomto pléne tvrdil, že systém nefunguje. Budem to korigovať. Určite nefunguje dokonale, na tom sa zhodneme. No kým on sa snaží navrhovať zmeny, ktoré by situáciu ešte viacej zhoršili, tak ja sa snažím systém opraviť, respektíve vylepšiť alebo spravodlivejšie nastaviť a urobiť systém funkčnejším ako pre obce, tak pre poctivých podnikateľov v priemysle, aj pre životné prostredie. Tomáš Taraba chce svojim návrhom zákona o Environmentálnom fonde naozaj zásadne znížiť, znížiť finančné prostriedky určené na triedenie, zber a recykláciu odpadov, čím by rozšírená zodpovednosť výrobcov naozaj dostala sa ešte do hlbšieho závozu. On sa v podstate tým ani netajil, ani sa ďalej netají a otvorene deklaruje, že do štátnej organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá by teoreticky mohla vzniknúť, by znečisťovatelia za svoje znečisťovanie platili menej ako platia súčasným organizáciám zodpovednosti výrobcov a to je na hlavu postavené. Toto presadzuje minister životného prostredia, ktorý by mal v podstate trvať na tom, aby priemysel platil za to, že znečisťuje životné prostredie. Naopak môj návrh má ambíciu vyriešiť časť problému toho pofinancovaného systému, pričom navrhujem zavádzať také prísnejšie pravidlá, sankcie a odstrániť sivú zónu do ktorej sa do tohto času ukrývali a ešte stále sa ukrývajú takzvaný freerideri. Ako som povedal, na rozdiel od ministra teda, prichádzam s návrhom zákona na zlepšenie prostredia a systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a je dôležité povedať hneď takto na úvod, pretože celé toto funkčné obdobie sledujeme rovnaký vzorec v správaní rezortu životného prostredia a to teda nielen pri odpadoch, ale aj v ďalších kategóriách, keď sledujeme veľa ideologických rečí, sledujeme veľa útokov na existujúce a fungujúce, nie dokonalé, ale fungujúce nástroje a zároveň sledujeme minimum skutočnej práce na tom, aby systém špeciálne odpadového hospodárstva na Slovensku fungoval lepšie než doteraz. No a namiesto riešení teda prichádzajú posuny a presuny zodpovednosti, namiesto koncepcie prichádza improvizácia, namiesto pomoci samosprávam počúvame rôzne odkazy v štýle veď nejak si poradíte, prípadne minister Taraba príde so zázračným riešením všetko spáľme. No tak díky. To je naozaj pokrokové, systémové riešenie, ktoré sa odkazuje aj jednak stav životného prostredia ale aj na dátach. To bola irónia. Tento môj návrh zákona je presne odpoveďou na takýto nefunkčný, nesystematický a systém, ktorý nereflektuje na dobu, ktorú žijeme.
Prvá oblasť ktorú riešim vo svojom návrhu je jednak elementárna spravodlivosť v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Keď dnes máme fakt že absurdnú situáciu, že množstvo výrobkov, ktoré úplne bežne dnes končia v komunálnom odpade ako napríklad hračky alebo platové doplnky, kryty a rôzne domáce potreby sa tvária, že do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov nepatria a to len preto, že sú vyrobené z "nesprávneho typu plastu". No a výsledok je potom jednoduchý, že tento odpad končí v komunálnom odpade obcí, ale výrobca zaň neplatí ani cent. A náklady potom znášajú samosprávy, poťažmo teda domácnosti. A to je, to je tá nespravodlivosť o ktorej rozprávam. Môj návrh zákona toto preto pomenúva naozaj jasným, pravým menom a síce v skrátenej forme. Ak výrobok z plastu končí v komunálnom odpade, má patriť do rozšírenej zodpovednosti výrobcov bez akýchkoľvek výnimiek, bez zoznamu polymérov, bez akýchkoľvek legislatívnych kľučiek. Navyše, veď žijeme v 21. storočí. Ten vývoj ide naozaj rýchlo a vývoj materiálov ide dopredu rýchlejšie než slovenská legislatíva. Ak dnes teda presne vymenujeme polyméry na ktoré sa vzťahuje poplatok v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tak o päť rokov som presvedčený o tom, že riešiť ten istý problém znova a znova a znova a preto navrhujem naozaj systémové riešenie, nie ďalšiu náplatu.
Druhá oblasť v mojom návrhu zákona sa dotýka financovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako takej a pomôžem si tým, čo tvrdí Inštitút environmentálnej politiky, čo iste viete, je analytický útvar Ministerstva životného prostredia, ktorý by samotný minister životného prostredia mohol aj viacej počúvať. Inštitút environmentálnej politiky konkrétne hovorí, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je dlhodobo pofinancovaný a dôsledky vidíme všetci. Viac než polovica samospráv dopláca triedený zber z vlastných rozpočtov. A to je nonsens. Popri tom ďalších viac ako tridsať percent obsahu zmesového komunálneho odpadu tvoria materiály, ktoré doň vôbec nepatria, nemajú tam čo robiť. A samozrejme sú to plasty, je to papier, je to sklo, sú to kovy. A nie je to preto, že by ľudia nechceli triediť, ale je to preto, že systém nemá dostatočnú infraštruktúru. Ak ja hovorím, že treba niečo zmeniť, tak na tom začiatku je pochopiteľne lepšia a dokonalejšia infraštruktúra, nehovoriac o osvete a tak ďalej. Preto navrhujem znížiť hranicu vstupu do rozšírenej zodpovednosti výrobcov na päťdesiat kilogramov ročne a nemá to byť, aby sme si rozumeli, ako nejaká šikana na podnikateľov. To vôbec nie, pretože toto sa dotkne iba tých, ktorí uvádzajú výrobok na slovenský trh ako prvý. Ale ako vnímam tento návrh, tak je to povedzme že narovnanie trhu, narovnanie systému, aby do systému naozaj prispievali zodpovedne všetci tí, ktorí naň reálne majú dnes aj vplyv. Rovnako adresujem online trhy, respektíve online platformy, ktoré dnes naozaj bez postihu umožňujú akékoľvek si predstavíte tak naozaj, že je to veľmi divoká zóna obchádzanie povinnosti rozšírenej zodpovednosti výrobcov napríklad cez cezhraničný predaj. Ja mám za to, že ak niekto sprostredkúva predaj, tak musí zaň pochopiteľne niesť aj zodpovednosť. Lebo inak, ak túto situáciu nevyriešime, ak to nebudeme adresovať, tak sa tu navždy budeme hrať na nejakú divokú hru na mačku a myš najmä pri nefunkčnej systematickej krížovej kontrole, ktorej sme svedkami na Slovensku, pri podfinancovanej inšpekcii životného prostredia a samozrejme to najdôležitejšie najmä vďaka, respektíve lepšie povedané kvôli veľkému nezáujmu kompetentných, teda pomenujme to presne, nezáujmu vlády a ministra životného prostredia.
No a na záver osobitnú pozornosť si zaslúži otázka sankcií. Dnes totižto máme situáciu, že sa podnikateľovi oplatí porušovať zákon. A to je tá absurdita, ktorú tu chcem podčiarknuť, pretože pokuta je nižšia než poctivý poplatok do systému. A toto teda nie je o nejakom zlyhaní jednotlivcov, toto je naozaj čierne na bielom dôkaz toho, že nám tu systém zlyháva. Ak chceme a čo teda verím, že chceme a na tom sa hádam dokážeme zhodnúť všetci naprieč politickým spektrom a chceme férovosť a férový systém, tak tá pokuta jednoducho musí byť vyššia než výhoda z porušenia zákona.
No a napokon sa dostávam k téme, ktorej som sa venoval ešte pred tým ako som vstúpil na túto parlamentnú pôdu dlhodobo. Ono je to už v podstate desaťročie, verejne, v komentároch, v analýzach, ale samozrejme aj už v parlamentnej legislatíve, ktorú som už v minulosti predkladal a to je téma textilného odpadu, pretože presne v tejto kategórii sa ukazuje rozdiel medzi politickým alibizmom a naozaj že reálnom politikou. Možno viete, možno nie, od 1. januára 2025 majú obce povinnosť zabezpečiť triedený zber textilu. Tuto štát im, túto povinnosť im uložil štát bez toho, aby vyriešil financovanie, bez toho, aby zakázal skládkovanie vytriedeného textilu, dobre počujete, absurdita, a bez toho, aby vytvoril naozaj funkčný systém zhodnocovania. Ministerstvo životného prostredia pred tým ako zaviedlo túto povinnosť, ako ju hodilo na samosprávy, tak vydalo takú šlendriánsku príručku, metodiku, ktorá neobsahovala v podstate nič, len povedala, že nejak si s tým pomôžte. Tá metodická príručka nemala ani dve A4, prosím pekne. A tá metodická príručka, ktorá vám vlastne nepomôže, ak ste na strane samosprávy, hovorí jediné, vyriešte si to a neotravujte. No na tento problém som nielen verejne, ale konkrétne aj ministra Tarabu upozorňoval opakovane a opakovane som alarmoval, že obyvatelia Slovenska si v dôsledku nečinnosti Ministerstva životného prostredia priplatia, že triedenie textilu bez systému je len akákoľvek alebo akási drahá ilúzia a že štát naozaj celý problém prehodil na samosprávy. Upozorňoval som ho na to, že takto nastavené pravidlá sú nielen v rozpore s cieľmi odpadového hospodárstva, poťažmo teda cirkulárnej ekonomiky, ale hlavne aj v rozpore so zdravým rozumom na ktorý sa naša koalícia tak strašne rada a často odvoláva. No a v realite skutek utek. Dnes sa tu teda máme naozaj paradoxnú situáciu, kedy obce investujú do zberu, textil sa vyzbiera, ale legislatíva nezakazuje, aby sa potom tento vyzbieraný textil uložil na skládku a to je popretie samotného zmyslu triedenia.
Toľko teda k tomuto návrhu zákona. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona naozaj nie je ideologický, je to návrh zákona, ktorý je veľmi praktický, je postavený na dátach, je postavený na skúsenostiach samospráv, je postavený na naozaj dlhodobých a podrobných analýzach, napravuje nespravodlivosti, ktoré dnes sledujeme, ktoré deformujú trh, ktoré zaťažujú obce a ktoré brzdia rozvoj recyklácie a hlavne ide o nápravu, ktorú si vyžaduje a ktorú si pýta samotný priemysel. To nie je môj výmysel, to je odpoveď na to, čo si pýta sám priemysel. A kým minister životného prostredia rieši kto konkrétne bude mať kontrolu nad systémom, ja teda chcem vyriešiť to, či ten systém vôbec funguje a o tom som presvedčený, že by mala byť environmentálna politika. Nie o moci, ale o výsledkoch a ja vám vopred ďakujem za to, že zvážite podporu tohto návrhu zákona. Budem za ňu vďačný, pretože môžeme týmto návrhom zákona a jeho posunutím do druhého čítania a neskorším teoretickým schválením pomôcť teda v prvom rade rozpočtom obcí, poťažmo teda domácností a ešte raz opakujem, priemysel si túto zmenu pýta. Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická na vyše vystúpenie. Pani poslankyňa Kleinert.

Ďakujem pekne. Mne sa rovnako tak rozum zastavoval nad krokmi pána Tarabu minulý rok, pretože my sme o tom, ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nijako nemal ambíciu vyriešiť a len teda prehodil celú zodpovednosť....
===== minulý rok, pretože my sme o tom ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nejako nemal ambíciu vyriešiť, a len teda prehodil celú zodpovednosť na obce, pričom textilný odpad je druhým najväčším znečisťovateľom planéty. A my by sme sa skutočne mali na to pozrieť zodpovedne a taký je aj tvoj návrh zákona a ja naozaj verím, že už kde inde vecne sa môžeme zhodnúť s koalíciou a s opozíciou, ako napríklad na tom, ako triediť, recyklovať alebo nejakým spôsobom zhodnocovať odpad. Tak ja skutočne by som chcela vyzvať poslancov a poslankyne koalície, aby hlasovali za tento návrh zákona, aby sme ho posunuli ďalej, pretože nastavuje férovosť a myslím si, že je dôležitý pre, no pre nás ako pre krajinu.
Takže ďakujem vopred za to.

S reakciou ešte pán poslanec Sabo.

Ďakujem, Dana. Ja si myslím, že tá najväčšia nehoráznosť je, že ten systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, resp. ten systém triedenia textilu a jeho následného využitia bol pripravený, kompletne pripravený v momente, ako minister životného prostredia nastúpil na ministerstvo životného prostredia a on to tam od nás mal pripravené. A jediné, čo sa od neho očakávalo, je, že to podpíše a uvedie do praxe. Naozaj on svojím prístupom zahodil roky a roky príprav všeobecnej dohody všetkých stakeholderov a jediní, ktorí z toho aktuálne sú v zisku, tak to sú zberové spoločnosti a skládkári. A to je absurdné, keď počúvate ministra životného prostredia, ktorý kade chodí, tam mrčí, že Slovensko je skládková veľmoc, no a kto najviac aktuálne pomáha tomu, aby na skládkach končilo viacej odpadu? Minister životného prostredia. Bravó!
A ešte jedna malá poznámka. Na Slovensku máme jedného recyklátora textilu a je to zanedbaná príležitosť pre Slovenskú republiku, ako podporiť vlastné spracovanie vlastného odpadu vo vlastných kapacitách. A to je problém, na ktorý upozorňujem dlhodobo, že my náš odpad nespracovávame, zahadzujeme príležitosti, zahadzujeme príležitosti ponúknuť zamestnanie, investičné príležitosti práve v regiónoch, kde je to potrebné a namiesto toho exportujeme náš odpad, aby bol spracovaný inde, ale zato v minulom roku sme trhli rekord dovezeného, importovaného odpadu opäť pod taktovkou ministra životného prostredia, ktorý sa sťažuje, že Slovensko je skládková veľmoc. Paráda!