46. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.
V podobnom duchu, ako pán Mikloško, ja chcem upozorniť na jednu zásadnú vec. V podstate tento návrh zákona alebo táto novela je v podstate v rozpore (povedané so smiechom) so zákonmi, ktoré už sú dnes platné. Samotná tristovka v článku 421 a 422 hovorí jednoznačne a jasne o proti, v podstate protiprávnosti a nemorálnosti komunistického režimu, kde v podstate sa hovorí aj o tom, že do toho patria aj tie symboly, ako je kosák a kladivo. Zároveň je tu ešte jeden zákon, na ktorý ste asi zabudli, a je to zákon 125/1996, ktorý takisto hovorí o nemorálnosti komunistického režimu ako takého, ale takisto sa spomína aj zrada z roku 1968. A vy ste prišli s takouto obludnosťou a hlavne v situácii, kedy naozaj že situácia na Slovensku a vo svete je veľmi dramatická. Veľmi dramatická a riešia sa zásadné veci. Mali by sme sa baviť naozaj o zásadných veciach, ako pomáhať ľuďom, ako zlepšovať situáciu alebo ako sa pripraviť na možné katastrofické scenáre alebo na možné krízy, ktoré nás čakajú. Nie. My riešime sovietske pamätníky. My riešime sovietske pamätníky, no že vám nie je hanba. A prostredníctvom sovietskych pamätníkov idete zrušiť zákon, ktorým ste zrušili Úrad na ochranu oznamovateľov. To je, to je dokonalý príklad vášho uvažovania, akí ste vy ľudia, čo ste zač, že vy vlastne chránením sovietskych pamätníkov vlastne chcete aj zrušiť to, že ako ste rušili alebo porušujete právny štát. Dokonalé. Toto vás krásne odzrkadľuje. Ja si myslím, že tak ako si ľudia pamätajú Mečiarovu éru ´94 - ´98 a to, že to vždy zostane ako taký čierny fľak na našej histórii, to isté si bude pamätať história aj o vás a čo tu robíte, ako prasíte kompletne históriu a vôbec vnímanie reality na Slovensku.

Ďakujem pekne za slovo.
No sme v rozprave k zákonu, ktorý novelizuje Trestný zákon o hroboch, zároveň ním teda pochovávame tie tzv. legislatívne mŕtvoly a prepáčte, mám pocit, že aj zdravý rozum, lebo ja vlastne nerozumiem, že čo, čo, prečo ste takýto zákon vôbec predložili, pretože presne ako už tuto kolega Dostál v rozprave povedal, my tam máme minimálne dve skutkové podstaty, hej, máme tam výtržníctvo, máme tam hanobenie miesta posledného odpočinku, ktoré to trestajú ešte prísnejšie, hej? Že čo je toho potom účelom. Lebo ja keď si pozriem napríklad teda to výtržníctvo, hej, že kto sa dopustí slovne, fyzicky, verejne na mieste verejne prístupnom, hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že hanobí štátny symbol, historickú kultúrnu pamiatku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky, plus teda keby ešte sme sa k tým hrobom dostali, tam je to oveľa všeobecnejšie, je to na dva roky, a tak ako ste to vy vyšpecifikovali, by sa kľudne podľa tohoto vášho zaslovnenia skutkovej podstaty mohlo ísť v týchto existujúcich skutkových podstatách podľa teda kvalifikovanej skutkovej podstaty ešte prísnejšie a nemusela sa dokazovať škoda. Čiže ja ani z toho legislatívneho pohľadu nerozumiem, že čo toto je za nezmysel, čo ste predložili. Mám pocit, že to je zas iba jedno z takých tých, hej, legislatívnych dobrodružstiev na, prepáčte za výraz, prznenie Trestného zákona.

Ďakujem za slovo.
Je naozaj neuveriteľné, koľko času a energie venuje tento parlament pomste vládnej koalície voči svojim oponentom, v tomto prípade pomste voči Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý najprv vládna koalícia zrušila a teraz ide zrušiť to, že tento úrad zrušila. Tak k tomu by som chcel povedať tieto štyri poznámky.
1. Vyzerá to absolútne trápne a nepripravene.
2. Čakám, že za to bude niekto niesť zodpovednosť.
3. Robert Fico by mal dať do laty toho, kto pripravoval zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.
4. Je hanba, že by sme kvôli tomuto prišli o eurofondy.
Tieto štyri poznámky som nevymyslel ja, čestne sa priznávam, nie som autorom týchto štyroch komentárov. Toto hovorí Andrej Danko, predseda koaličnej strany SNS. Andrej Danko hovorí, že to vyzerá absolútne trápne a nepripravene, že čaká, že za to niekto bude niesť zodpovednosť, že Robert Fico by mal dať do laty toho, kto pripravil zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov a že je hanba, že by Slovensko kvôli tomuto malo prísť o eurofondy. Súhlasím s Andrejom Dankom, neviem, či som to už niekedy vyslovil v tomto volebnom období, ale ak niekedy to platí, tak je to presne v tejto situácii. Vyzerá to naozaj vrcholne trápne a už nehovoriac o tom, o tomto spôsobe, akým sa to ide udiať, je takisto vrcholom trápnosti a nepripravenosti.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenie, kolega Dostál. Veľmi jasne si pomenoval, o čom tento zákon je a presne je to o ochrane zločineckých režimov. Tu sa krásne odhaľujú charaktery vládnych poslancov, ľudí, ktorí nám vládnu, a bolo by dobré, aby ľudia, ktorí sledujú túto rozpravu, aby presne vedeli, aké záujmy zastupujú títo vládni poslanci, ktorí aj dnes v utorok 17. 3., 11.26 h, kedy všetci ľudia musia byť vo svojej práci, tak z vládnych poslancov tu máme, prosím pekne, troch, ktorí si dvaja, resp. traja pozerajú do mobilov. Proste im je to ukradnuté, im je to jedno. Nejaká Národná rada Slovenskej republiky. Možno pred voľbami, keď potrebujú sľubovať, keď potrebujú natáčať videjká, keď potrebujú na bilbordoch rozprávať ľuďom, ako budú riešiť problémy obyčajných ľudí, ale po voľbách? Skutek-utek. Poďme rozvracať zákony, poďme dávať prílepky, poďme dávať skrátené konania, krížom-krážom, mirnix-dirnix. To ste vy. A ešte teraz mám v živej pamäti príhovory Pellegriniho a Žigu a Rašiho, keď sa stali predsedami Národnej rady. To bolo rečí o slušnosti, o tom, ako oni zavedú ten čistý legislatívny proces, aké to bude profesionálne, ako tu zavedú poriadok. A čo sa deje teraz? Normálne že cirkus, hanba non plus ultra. Kde je prezident Pellegrini, čestný predseda HLAS-u, ktorý by tu mal stáť a hovoriť, že takto sa to nerobí, do psej matere. Kde je teraz predseda Raši, ktorý sa tu tvári na chrumkavého a oslovuje poslancov ctení poslanci, ctené poslankyne. Zalezený v diere. Hanba!

Ďakujem.
Milý kolega Ondrej Dostál, aj voličov našich, demokratických, si nabudil, dostal som správu: "Jozef, oni svojich voličov dali do štokholmského syndrómu. Uniesli Slovensko do Sovietskeho zväzu a ich voliči ich za to milujú. Ako je možné, že sa spytoval aj pán Dostál, že zákon zakazuje hlasovať o prílepkoch a oni dajú námietku a hlasujú. Zákony sú pre nich len prikrývka, ktorú prederavia, keď sa jedná o ich záujmy."
Ja dám teraz svoj hodnotiaci úsudok, ako istý papaláš smerácky rozpráva, takže hodnotiaci úsudok dám.
No, Ondrej, vieš si predstaviť, že príde Fico teraz za Gašparom, pánom Gašparom, a povie mu, to čo si urobil, akú blbosť? Ty ochraňuješ sám seba a z Európskej únie nám teraz idú zobrať lóve? Veď Bödör ma zabije, keď nám zoberú tie lóve. Veď sa už, šibe vám, chlapci?! To je môj hodnotiaci úsudok, toto by nemuselo byť. Ste normálni? A z čoho budeme žiť?! Veď sme už všetko rozkradli, veď to už ľuďom sme zobrali všetky peniaze! Chalani, my musíme mať tie peniaze z tej Európskej únie. No tak sa spamätajte! A ten papaláš, ktorý má hodnotiaci úsudok, povie, vieš čo, máš pravdu, kurnikšopa, ale musíme nejako myslieť, aby som nešiel do basy, čo spravíme? Neboj sa, niečo iné vymyslíme.
===== Ste normálni? A z čoho budeme žiť? Veď sme už všetko rozkradli, veď tu už ľuďom sme zobrali všetky peniaze. Chalani, my musíme mať tie peniaze z tej Európskej únie, no tak sa spamätajte. A ten papaláš, ktorý má hodnotiaci úsudok povie: vieš čo, máš pravdu, kurník šopa, ale musíme nejako vymyslieť, aby som nešiel do basy, čo spravíme? Neboj sa, niečo iné vymyslíme, bude to iný kšeft, iné, my to zariadime, neboj sa, postaráme sa aj o Kočnera, o každého sa postaráme. Dobre, výborne. Tak toto bolo to, čo si oni rozprávajú vzadu.
Ako si rozprával, pán Dostál, o tom, že vlastne ten ich zákon idú meniť, lebo ho spravili zle. A spytoval si sa prečo a kto to takto urobil. Všetci dobre vieme, kto to urobil. Všetci dobre vieme, že tie zákony si dávajú preto, aby nešli do basy, aby neboli obvinení, obžalovaní, preto, aby za svoje zločiny, ktoré spáchali nedostali trest, ale užili si svoje nakradnuté peniaze. Ale osud ich dostihne veľmi rých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom a kolegyniam za faktické poznámky a väčšina alebo veľká časť sa točila práve okolo tých prílepkov. A tu by som chcel pripomenúť, že explicitný zákaz prílepkov sa dostal do zákona o rokovacom poriadku v roku 2015. Bol zdôvodnený, tá novela bola zdôvodnená tak, že do rokovacieho poriadku sa explicitne ustanovuje, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. Ide o obmedzenie predkladania tzv. prílepkov, čiže vecne nesúvisiacich noviel. Ak by takáto situácia nastala, predsedajúci nedá o návrhu hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal proti tomuto rozhodnutiu, rozhodne Národná rada bez rozpravy. Vzhľadom na to, že hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch podaných na schôdzi Národnej rady sa môže najskôr po uplynutí 48 hodín od ich podania v rozprave. Zaujímavé, že? Sa vytvára v tomto štádiu legislatívneho procesu časový priestor na vecné posúdenie podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Na tomto návrhu je zaujímavé to, že mal troch predkladateľov. A okrem nebohého pána poslanca Číža, poslankyne Laššákovej, ktorá medzičasom bola na Ústavnom súde a už nie je a za dva a pol roka nebola schopná Národná rada zvoliť niekoho, kto by išiel na Ústavný súd, tak tretím predkladateľom, alebo dokonca prvým predkladateľom tohto návrhu zákona, ktorý zakázal prílepky, bol pán poslanec, vtedy predseda Národnej rady a dnes prezident, Peter Pellegrini. Čiže vďaka Petrovi Pellegrinimu máme v zákone o rokovacom poriadku zákaz prílepkov. Napriek tomu, jeho koaliční partneri tento zákaz neustále porušujú a on tie zákony obvykle pod... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nuž, bonmot na úvod naozaj mi príde dokonalým vystihnutím tejto situácie, že hrobárom zákona o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov sa stane práve zákon o hroboch, to ... Podľa mňa táto vládna koalícia aj keď nechce, tak prosto všetko robí babrácky, všetko toto dnešné rokovanie a ten prílepok k tomuto zákonu je toho dôkazom. Neviem, či oni akože cítia tú prenesenú hanbu z toho, ako to vyzerá, naozaj dúfam, že to spojenie medzi tým k akému zákonu vôbec pridali tento prílepok. Dnes bude aj v médiách aj. Verím tomu, že im to viacerí tu aj ešte dáme pocítiť, pretože naozaj že za toto treba na tejto strane cítiť fakt prenesenú hanbu.
My sme tu v zime na decembrovej schôdzi strávili väčšinu tej schôdze diskusiou o tomto zbytočnom návrhu zákona, o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov. Naozaj celý ten čas, ktorý sme tu strávili, čas Národnej rady, celého ansámblu tejto Národnej rady, všetkých zamestnancov a zamestnankýň, nás poslancov, ktorých ľudia naozaj nevolili preto, aby sa tu jeden mesiac zákony predkladali a o tri mesiace na to sa rušili, bol venovaný osobnej pomste Matúša Šutaja Eštoka. Osobnej pomste Matúša Šutaja Eštoka, ktorá narazila, čuduj sa svete, ako keby sme to tu neboli hovorili, na plán obnovy. Keby bol Matúš Šutaj Eštok múdrejší, múdrejší, tak to mohol zistiť už v tom decembri, mohol počúvať. Ja neviem, určite má nejakých poradcov, možno nikoho nepočúva, netuším. Ale tak ak má, tak mohol ich počúvať alebo potom nech ich vyhodí a nájde si lepších. A on asi tiež by sa mal možno vrátiť do školy, pretože ten sled tých vecí, ktoré on ako právnik, akože buď zbabre alebo prehráva, to je fakt že do neba volajúca trápnosť. To, tento človek by buď mal vrátiť právnický diplom alebo škola, kde ju získal, by ho mala požiadať o to, aby to urobil. Lebo, prosím vás, toto naozaj no súdny človek normálny človek, ktorý vyštuduje tak, ako ja alebo mnohí z vás právnickú fakultu fakt snáď aspoň jedno vie, keď skončí tú právnickú fakultu, že si naštuduje fakty.
A faktom už v tom decembri bolo, že jednak je ten zákon o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov protiústavný a že jednak narazí na Európsku komisiu. A presne to sa stalo. Ústavný súd pozastavil jeho účinnosť. Ja verím tomu, že ak by koalícia nechala Ústavný súd rozhodnúť o tomto zákone, ktorý sa dnes bude rušiť, tak by skonštatoval Ústavný súd, že je protiústavný. Jednak je v rozpore so smernicou a jednak z neho ide jednoznačne zlý cieľ - ovládnuť inštitúciu, nahradiť ju nejakou atrapou. Čo prosto, takýmto spôsobom sa nemá vykonávať verejná moc. A jednak dôvodom pre zrušenie toho úradu a nahradenie novým, boli klamstvá. Klamstvá. Ja tu dnes prečítam aj odpoveď na interpeláciu, ktorú mi poslal Boris Susko. Zhodou okolností som ju práve pred týmto rokovaním dostala do rúk, kde znova z toho vyplýva, že fakt to bola prosto čisto osobná pomsta.
No a potom vlastne tá cenovka 590 mil. Áno, Matúš Šutaj Eštok má možnosť realizovať ako minister obrany, ako predseda jednej z koaličných strán, zatiaľ stále druhej najsilnejšie, aj keď teda tie percentá padajú, padajú, možnosť realizovať svoju osobnú pomstu cez Národnú radu Slovenskej republiky. Ale teda zistil aj on, že táto osobná pomsta sa dá realizovať len pokiaľ neprídeme alebo nám nehrozí, že prídeme o takmer pol miliardy eur. Lebo to bola cenovka, ktorú by nám Európska komisia bola vystavila, ak by tento zákon bol, nebol zrušený, resp. nadobudol účinnosť. Päťstodeväťdesiat miliónov je v stávke. Matúš Šutaj Eštok buď sám alebo na základe svojich poradcov, bol ochotný ísť úplne že doslova cez mŕtvoly, znova, krásna súvislosť s týmto zákonom, pripraviť republiku o 590 mil. Päťstodeväťdesiat miliónov, to sú dve také nemocnice, ako sa teraz stavajú v Martine. Viete si predstaviť tú sumu? Bežní ľudia si to nevedia predstaviť. Pre nich je možno viac predstaviteľné, keď niekto ukradne 10, 20-tis. eur, alebo dá takýto úplatok. Ale prosto že 590 mil., to je cenovka, za ktorú bol ochotný Matúš Šutaj Eštok vymeniť svoju osobnú pomstu. To len ukazuje, že ľudia v tejto vládnej koalícii, špeciálne teda keďže Matúš Šutaj Eštok je predsedom HLAS-u. Špeciálne v HLAS-e zjavne nemajú za cieľ pôsobenie svoje politické vo vzťahu k verejnému záujmu, k zlepšovaniu životu ľudí na Slovensku, ale riešia len seba, svoje neziskovky, dotácie, tendre záchrankové a neviem čo všetko ostatné.
Čiže Matúš Šutaj Eštok, pripomínam, bol ochotný dať 590 mil. z našich všetkých peňazí spoločných na to, aby prešla jeho osobná pomsta. A to je veľmi smutné a veľmi zahanbujúce a malo by mu byť trápne. On by v skutočnosti inak mal tu byť dnes on, pretože ide o jeho zákon, ktorý sa tu ruší, ktorý akože on musel v sobotu musela byť tlačovka na úrade vlády, kde on tvrdil, ako to veľmi treba urobiť, ako sú tu ohrozené práva obetí, treba nový zákon, nový úrad, kde bude spojená aj ochrana oznamovateľov aj práva obetí, lebo tie obete sú tu tak porušované ich práva, nemajú zabezpečené, že budú mať spravodlivé konania, že treba nový úrad. Takže to už bolo potrebné v sobotu kvôli tomu zasadať, mať tlačovky, hneď na to v utorok to začať pretláčať valcom. Čiže toto je zodpovednosť Matúša Šutaja Eštoka. A Matúš Šutaj Eštok, ktorý je veľký frajer za klávesnicou, jedine za klávesnicou, je schopný, áno, keď má za sebou predsedu Fica, zvolať tlačovku na sobotu, dať sem návrh zákona, ktorý pretlačí valcom. Na to on odvahu má. Ale potom, potom, keď sem má prísť a doniesť samostatný zákon o zrušení rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, čuduj sa svete, nie. Na to on už odvahu nemá. On to dá ako prílepok k nesúvisiacemu zákonu o hroboch, protiprávny prílepok a radšej sa tu vôbec neukáže. Pretože on nie je schopný sa nám tu postaviť čelom, nie je schopný. On je zbabelec, ktorý prosto sem v živote nepríde a nebude počúvať, nebude počúvať, čo mu vyčítame. Pretože toto je na jeho triko, to je triko Matúša Šutaja Eštoka, ktorý zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov pretlačil, napriek všetkému a nemá odvahu prísť do tohto parlamentu so samostatným zákonom na rušenie toho zákona, pretože sa bojí, že by tu musel počúvať to, čo teraz hovorím ja aj všetci ostatní, že my sme vám to hovorili, mali sme pravdu a vy ste urobili zle. Nemá túto odvahu. A nech sa tu postaví niekto z HLAS-u a príde ho obhajovať. Som na to fakt veľmi zvedavá. Fakt som veľmi zvedavá, či jeho kolegovia a kolegyne majú tiež takúto odvahu, že tu teraz budú hovoriť ako on, teda predkladá tie skvelé legislatívne návrhy. Nemajú ani oni, pretože tu nesedia, to je úplne zjavné. Ešte aj tí, ktorí tie prílepky tu prečítali, radšej sa išli schovať, aby to tu nemuseli počúvať. Pretože ja verím tomu, že niektorým z nich je trápne, že je im trápne z tohto celého. Pretože toto je hrozný trapas inak. A ak nás Matúš Šutaj Eštok počúva, je to jeho trapas, jeho trapas a jeho trapas. A nepomôžu mu žiadne statusy za klávesnicou. Lebo to takých hrdinov tu máme, plná republika je pomaly vďaka sociálnym sieťam takých, čo sú veľkí frajeri za klávesnicou, ale viete v čom je rozdiel? Tí ľudia nie sú ministrami. Nie sú ministrami.
A to mňa osobne z tohto mrzí najviac, že človek, ktorý spravil že nula dobrého pre túto krajinu, ktorý absolútne nezvláda riadenie ministerstva vnútra, pod ktorého vedením sa rozpadol Policajný zbor, nevyšetruje sa korupcia na najvyšších miestach, ktorý prosto nechal otvorené dvere, aj tu s prítomným podpredsedom Národnej rady, krádežiam a organizovanému zločinu. Takže takýto človek je dnes ministrom vnútra. To je, podľa môjho názoru, nie že trapas, to je tragédia Slovenska. To je tragédia. A nemyslím si, že ľudia si toto želajú. A podľa mňa to už aj vidia, preto tie percentá padajú. Vidia, že Matúš Šutaj Eštok je neschopný minister, že jediné, čo vie, je vykrikovať spoza klávesnice alebo na úrade vlády mať tlačovky, keď je chránený predsedom Ficom a nemusí odpovedať na nepríjemné otázky. To je jediné, čo on zvládne. Nič iné. A to je tragédia, že máme takého ministra vnútra. Ale však nech si to HLAS a Matúš Šutaj Eštok zlíznu sami.
Ja by som ešte chcela upriamiť pozornosť na to veľké klamstvo, ktorým bol odôvodňovaný tento návrh na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, kde sa mal transformovať, spomeňme si, mal sa transformovať na Úrad na ochranu oznamovateľov a teda práva obetí trestných činov a počúvali sme tu, že skutočným dôvodom, pre ktorý to teda takto má byť, je to, že práva obetí sú fakt že porušované. Že tie obete, ak v decembri nevznikne nový úrad, tak nebudú mať zaručenú spravodlivosť, prístup k odškodneniu, prosto celé zle. Celé zle. Toto sme tu počúvali. Minister Boris Susko sa tváril, že ako je potrebné túto agendu zobrať z ministerstva spravodlivosti a dať ju novému úradu a že keď sa tak nestane, tak ja neviem, tu pomaly budú tie obete trestných činov asi protestovať pred parlamentom. Nuž, pozrime sa, kde je pravda.
Ja som mu poslala interpeláciu. Spýtala som sa pána ministra Borisa Suska, v decembri teda bola tá situácia, že teda mali byť tie práva obetí trestných činov v kríze a tak som sa ho spýtala, že ako sú momentálne zabezpečené práva obetí trestných činov, ktoré by mali byť tak dramaticky ohrozené, že bolo treba zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov ...
===== ...na ministra Boris Suska, v decembri teda bola tá situácia, že teda mali byť tie práva obetí trestných činov v kríze a tak som sa ho spýtala, že ako sú momentálne zabezpečené práva obetí trestných činov, ktoré by mali byť tak dramaticky ohrozené, že bolo treba zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a zriadiť nový úrad? To som sa spýtala vo februári, lebo však december, január, február, to boli už tri mesiace, kedy mali byť tie práva tak ohrozené, že bolo teda v decembri potrebné zriaďovať nový úrad a keďže Ústavný súd pozastavil teda účinnosť toho zriadenia nového úradu, tak ja som si vo februári povedala, že teda sa spýtam ministra spravodlivosti, že čo robí, lebo však, keď teda boli tie práva v decembri tak nutne, tak vážne ohrozené, že to bolo treba celé robiť rýchlo, nočné rokovania, prelomiť veto prezidenta, tak keďže teda sa to nestalo, že ten úrad nevznikol, tak asi mal minister spravodlivosti niečo robiť, aby teda tie práva tých obetí teda aspoň dočasne nejako sanoval, keď teda tento návrh zákona podporoval a prečítam vám teda jeho odpoveď na moju otázku. Som to pred chvíľou dostala do rúk, krásne. Minister spravodlivosti Boris Susko mi píše: „práva obetí trestných činov sú zabezpečené zákonom č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov“, predstavte, spomenul si, že máme na to aj osobitný zákon, „tento zákon systematicky upravuje práva obetí, vrátane práva na odbornú pomoc, informácie, ochranu pred sekundárnou viktimizáciou a práva na individuálne posúdenie potrieb obete“, čiže zrazu tu existuje nejaký zákon, ktorý systematicky upravuje tieto práva, zrazu, hej. „Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečuje proces akreditácie subjektov poskytujúcich odbornú pomoc obetiam. Akreditácia je nástrojom zaručujúcim odbornú spôsobilosť poskytovaných služieb. V súčasnosti pôsobí 24 akreditovaných subjektov. Ministerstvo každoročne poskytuje týmto subjektom dotácie. V roku 2025 išlo o 1 990 000 eur, pričom dotácie budú poskytované aj v roku 2026. Myšlienka preniesť kompetencie na nový orgán, myšlienka, vychádzala z potreby koncentrovať túto agendu do inštitúcie, ktorá by sa jej venovala systematicky a nielen ako jednej z viacerých činností ministerstva“. Koniec odpovede. Predstavte si to, zrazu tu máme zákon o obetiach, ktorý systematicky upravuje celú túto agendu. Máme tu akreditačný, dotačný systém, kde takmer 2 milióny eur sa dáva mimovládkam, aby teda poskytovali pomoc obetiam, aj tento rok to dostanú a v zásade to bola len teda taká myšlienka a už zrazu tu nie je potrebné nad rámec tohto, čo sa inak dialo aj minulý rok a bude sa diať rovnako tento rok a ten zákon o ochrane obetí platí od roku 2017. Tak zrazu podľa ministra Borisa Suska tu nie je žiadny tlak na to, aby sa zlepšovali práva obetí trestných činov. V marci, predstavte si to. V decembri bol, v decembri 2025 tu to bolo prosto základ. To bolo nevyhnutné, to bolo treba urobiť hneď a sme v marci 2026 a je v pohode, keď všetko pôjde po starom. Vlastne sa nič nedeje. Obete sú v pohode. Tak povedzte mi, ja sa pýtam, že kto tu klame? Kto tu vlastne klame? Tých niekoľko mesiacov tak klamali v tej dôvodovej správe k tomu rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov alebo klame teraz v tej interpelácii alebo prosto tak kde je pravda? Čiže okrem ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka by bolo na nanajvýš vhodné, keby tu ešte bol aj minister spravodlivosti Boris Susko a láskavo nám teda vysvetlil ako je to teda s tými obeťami trestných činov a teda s ich právami a čo on ako minister spravodlivosti teda ide spraviť, keď sa teda teraz ten zamýšľaný úrad, ktorý im mal teda pomáhať lepšie, kvalitnejšie ako ministerstvo spravodlivosti, nejde zriadiť. Tak poprosím haló, pokiaľ teda je tu niekto s priamou linkou, kolegovia zo SMER-u, na pána Borisa Suska, potrebovala by som mu odovzdať odkaz. Pán minister Boris Susko, láskavo príďte do pléna a vysvetlite nám, čo teda s tými obeťami? To by sa tiež patrilo, keď už teda sme celý december zabili tým, že sme teda im mali tie práva zlepšovať a nič sa nestalo. Neostáva mi už len dúfať, že tuto dvaja prítomní kolegovia alebo traja, snáď tieto dva odkazy svojím ministrom odovzdajú. Uvidíme, či niektorí z nich dokáže prísť čeliť do Národnej rady týmto otázkam. Budeme mať snáď aj hodinu otázok tento týždeň. Povzbudzujem vás, dajte otázky na ministra vnútra a ministra spravodlivosti. Určite by sme všetci radi počuli odpovede, či už o tom, či sa Matúš Šutaj Eštok necíti trápne alebo o tom, že čo ide teda minister spravodlivosti robiť s tými obeťami, lebo inak bolo by aj čo naprávať a pomáhať a zlepšovať. Len teda žiaľ ten zákon, ktorý tu dnes je daný prílepkom, to naozaj neriešil a naozaj myslím si, že je zodpovednosťou a povinnosťou tejto Národnej rady, aby sme týchto dvoch babráckych ministrov, ktorí nie sú schopní priniesť do Národnej rady jednu skutočnú novelu zákona, ktorá by naozaj obetiam trestných činov pomohla a len si ich zoberú ako takú vlajku, ktorou zakrývajú svoju osobnú pomstu, aby títo dvaja ľudia sem prišli a zodpovedali sa za to, čo robia, pretože ja som to síce poňala tento príspevok humorne, ale v skutočnosti na tom nie je nič humorné, že obete trestných činov, špeciálne ženy zažívajúce násilie, deti zažívajúce násilie a ďalší ľudia nemajú zabezpečené také trestnoprávne postavenie, aké by si zaslúžili a s tým by naozaj bolo treba niečo robiť, ale od týchto dvoch babráckych ministrov, žiaľ sa nedočkáme. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Števulová zisťujem, že ty si taká veľmi empatická osoba, lebo povedala si, že cítiš pocit prenesenej hanby za tento zákon. Ja si myslím, že koaliční poslanci a vláda by mali cítiť pocit hanby, nijako nie prenesenej, ale hanby, lebo za to zodpovedajú a my nemáme čo cítiť nejakú prenesenú hanbu, lebo veď my sme ich na to upozorňovali, my sme im hovorili, že je to zlé. My sme si naopak urobili svoju robotu, robili sme to, čo sme mali. Upozorňovali sme na zlý protiústavný a v rozpore s európskym plánom a našimi záväzkami voči plánu obnovy zákon, čiže a keby sme to nerobili, keby sme tak dlho nerozprávali, čo sa im nepáčilo a čo nám vyčítali, keby sme nedali návrh na Ústavný súd a keby Ústavný súd nereagoval tak rýchlo a nepozastavil tú účinnosť, tak by to nebolo len nejaké pozastavenie účinnosti, pozastavenie časti platby vo výške 590 miliónov, ale je možné, že by Slovenská republika definitívne prišla o tie peniaze, pretože ten návrh, keby nadobudol účinnosť, tak už by sa to stalo, už by sa to nedalo napraviť. Teraz sa to dá napraviť. Síce by sa to nemalo robiť takto prílepkami, ale zrušiť ten zrušujúci zákon treba a keď sa to udeje, tak sa to napraví a nebude problém potom s peniazmi z plánu obnovy, ale keby sme nediskutovali tak obsiahlo a keby sme, keby Ústavný súd nepozastavil účinnosť, tak už by tie peniaze boli zrejme definitívne fuč a veľmi dobre si povedala, že teraz by tu mal sedieť pán minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a vysvetľovať to, obhajovať to. Ja to opäť porovnám s ministrom obrany Kaliňákom, ktorý tu v decembri, keď presadzoval svoj prílepok k návrhu zákona o obchodnom registri, ktorý sa týkal obranných aktívnych záloh, bol to prílepok, ale prišiel sem, vysvetľoval to, tiež zle, ale úplne iná úroveň.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegyňa Števulová, že si znovu a úplne jasne poukázala na to, akou tragédiou je minister Šutaj Eštok ako minister vnútra a naozaj, keď si len pripomenieme celý ten príbeh, tak vláda, vláda Slovenskej republiky, namiesto toho, aby sa zaoberala zvyšovaním cien, aby sa zaoberala problémami ľudí a drahotou, v sobotu zasadla, aby rozhodli, že idú zrušiť jeden nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov. Potom ich hnevalo, priniesli to v skrátenom legislatívnom konaní, v úplne, s úplne vymysleným zdôvodnením a to si tu, presne vysvetlila, prečo to zdôvodnenie bolo klamlivé a nesprávne. Vďaka práci opozície, ten zákon, bola o ňom aspoň ako taká diskusia. Ústavný súd ho pozastavil. Vďaka tomu Európska komisia iba pozastavila peniaze, ako tu už odznelo. Bez práce opozície by možno Slovensko definitívne o tých 590 miliónov eur prišlo a jediné, jediné, čo dokáže minister Šutaj Eštok, je kydať na opozíciu, pretože ani sem neprišiel, aby teda vysvetlil a priznal tú svoju hanbu a dneska na vláde sa vyjadril, že to celé riešia prílepkom, aby nedostala opozícia priestor. Rozumiete tomu? Priznáva, že to ide prílepkom, že to ide v rozpore s rokovacím poriadkom. Práve na takéto prípady by malo byť skrátené legislatívne konanie. Nie, urobia to prílepkom a jediné, čo neschopný minister vnútra Šutaj Eštok dokáže, je znovu kydať na opozíciu. Fakt je to hanba.

Pani poslankyňa, poslankyňa, vy ste povedali, že vláda to bola nútená dať tento návrh, tú novelu, aby zrušila ten zákon, lebo hrozili nám finančné sankcie EÚ. Predstavme si, čo by tu bolo, keby tu nebolo EÚ, čo by táto vládna koalícia urobila zo Slovenska, rozobrala by ho ako deti rozoberajú čokoládový domček, ale nielen to, ale predstavme si, že kde sa nachádza Slovensko. Mne to pripadá ako keď nevychované decko, už rodičia nevedia ináč, proste ho zvládnuť len tak, že mu zatrhnú vreckové, no proste oni nás musia takto vychovávať, že ak nebudete dobrí, no tak vám nedáme peniaze, ale teraz môžeme rozumieť, že prečo vlastne táto vládna koalícia tak brojí proti Bruselu, proti zlému Bruselu. No, pretože nemôže si robiť to, čo chce, že je tu nejaký ten, taký nazvime to žandár alebo nočný strážca, ktorí chodí a pozerá sa, že kto čo robí. Viete, tu sa stále rozoberá, že Slovensko ubolený národ, ktorý stále niekto prenasledoval. Raz to boli Maďari, raz komunisti a stále nás niekto prenasledoval. Nikdy sme nemohli vlastne robiť to, čo chceme. No teraz 40 rokov môžeme robiť čo chceme a výsledok, že každý tu len kradne. Každý tu len kradne, konečne môžeme robiť to, čo chceme. Takto to sme my. (Potlesk.)