46. schôdza

... na tento mechanizmus a na tento, tento zdroj, tak vidíme, že aj tu Slovensko má problémy. Ja len poviem, že do konca augusta tohto roku bude treba vyčerpať celý, celý plán, teda plán obnovy a odolnosti a my sme na úrovni niekde vyše polovice. A vidíme, že aká panika nastáva, pretože vláda sama si komplikuje čerpanie týchto prostriedkov. Krásnym príkladom je zákon, o ktorom sme tu hovorili nedávno, a to je rušenie úradu oznamovateľov, Európska komisia pohrozila, že v prípade, že slovenská vláda bude trvať na svojom pôvodnom návrhu, ako pristupovať vôbec k oznamovateľom, tak potom že sa zastaví ďalšia tranža vo výške takmer 600 miliónov eur, takže takémuto tlaku sa vystavuje vláda sama. Doslova sama sa vystavuje a hazarduje s celými verejnými financiami.
Ja som to už povedal v úvode pri predstavení tohto, návrhu tohto uznesenia, každá jedna ratingová agentúra vám napíše, že ak sa má Slovensko popasovať s problémom verejných financií, tak jednoducho musí čerpať európske zdroje v maximálnej úrovni, ako sa to dá. A kde sme my? Vidíte, čerpanie štrukturálnych fondov na úrovni 12-13 %, čerpanie plánu obnovy a odolnosti niečo cez polovicu, ale s veľkými hrozbami, ako tá posledná, ktorú som spomenul, a pod mimoriadnym časovým tlakom. Navyše musím povedať, že veľmi nepriaznivo, veľmi nepriaznivo sa vyvíja vôbec hospodárenie štátu za tento rok. Ako všetci vieme, tak podľa návrhu, návrhu štátneho rozpočtu a vlastne aj tretieho konsolidačného balíka by Slovensko malo mať nejaké príjmy, nejaké výdavky, nejaký deficit, len keď sa pozriete, ako sa to vyvíja, ja mám, ja tu mám posledné čísla za, ku 16. marcu a tie čísla sú mimoriadne varovné, by som povedal, keby som použil silnejšie slovo, až katastrofické. Ja tie čísla prečítam. Príjmy štátneho rozpočtu tvorili 4,1 miliardy eur, oproti minulému roku, rovnakému obdobiu, sú nižšie o takmer 4 %. O 4 %. Špeciálne, keď by sme sa pozreli na daňové príjmy, tie sú nižšie o 4 %, ale čo najviac, najviac indikuje neschopnosť vlády pracovať s príjmami, je výber dane z pridanej hodnoty. Viete, akú máme štruktúru dane z pridanej hodnoty, rozhádzané sadzby. Jednoducho zdá sa, že aj menšiu ochotu platiť tieto dane a zároveň nám výrazne klesá spotreba, pretože ľudia jednoducho majú hlboko do vrecka, tá spotreba, spotreba klesá medziročne tempom okolo 5 %, a to sa prejavuje už na výbere dane z pridanej hodnoty. Takže keď sa pozrieme na DPH, tak necelé 2 miliardy sa vybrali za toto obdobie do 16. marca a oproti minulému roku je to o takmer 12 % menej. DPH, to je mimoriadne dôležitá sadzba, to je proste najväčší balík, ktorý štát dokáže vybrať na daniach, a nám medziročne klesá výber o 12 %. Samozrejme, že tam bol návrh rastu, nieže klesania, však máme aj my infláciu, takže bol tam návrh rastu tej dépeháčky a vidíme, že to ide presne opačným smerom. Ako ja byť na mieste ministra financií, tak som v obrovskej panike a dokonca, už som to aj povedal, by som zvažoval, či mám pôsobiť ako minister financií. To sú mimoriadne vážne čísla.
Tak to sú príjmy. Vidíme, že príjmy pomaly, pomaly ako kolabujú, by som povedal, a výdavky, výdavky tvorili k tomu 16. marcu 6,9 miliardy eur plus 6 % medziročne. Vidíme to krásne, tie nožnice, hej? Príjmy nám idú dole a výdavky idú hore. Takže samozrejme, čo to znamená? No deficit. A viete, aký je vysoký deficit na hotovostnej báze k 16. marcu? Dva celá sedem miliardy eur. Je to číslo, je to číslo, o ktoré sa zaviazala vláda, že to bude ten tretí konsolidačný balík, a my už máme deficit takmer 3 miliardy eur. Medziročne nám poskočil o jednu štvrtinu. Proste to je neudržateľné. Ja neviem, čo táto vláda mieni robiť a popritom, ako hovorím o tomto uznesení, tak nedokáže čerpať prostriedky z Európskej únie, štrukturálne fondy pomaly, pomaly zastali, akoby zastali. To sú oficiálne správy ministerstva financií, každý rok, mesiac ministerstvo financií zverejňuje, ako sa čerpajú euro, štrukturálne fondy a tá správa z konca januára hovorí 12,8 %.
A zároveň hazardujeme s plánom obnovy a odolnosti, ktorý je časovo obmedzený a ktorý treba vyčerpať tento rok. A nový nebude. Na rozdiel od štrukturálnych fondov, ktoré keď nám prepadnú, keď ich nebudeme, teda keď ich nebudeme čerpať, tak nám prepadnú a jednoducho tie peniaze nebudeme mať, plán obnovy a odolnosti je úplne iná kategória. To už nie je ako pri štrukturálnych fondoch, to sú nie vyzbierané peniaze od členských štátov, ktoré sa prerozdeľujú podľa nejakého kľúča medzi všetkých s tým princíp... s princípom, aby sa vyrovnávali rozdiely medzi členskými štátmi. Plán obnovy a odolnosti je pôžička Európskej únie, Európskej komisie. Európska komisia si požičala na finančných trhoch prvý raz v histórii sama v mene všetkých členských štátov peniaze a tieto peniaze rozdelila na plán obnovy a odolnosti a kto si tie peniaze vyčerpá, tak si ich vyčerpá, kto si ich nevyčerpá, tak si ich nevyčerpá, ale splácať budeme všetci. To znamená, tá Komisia, preto vidíme tie tlaky na nové dane, európske dane a tak ďalej, pretože Európska komisia musí zohnať niekde prostriedky. Dodnes nie je jasné ani v Komisii, ani medzi členskými štátmi, akým spôsobom sa tejto, tieto, táto pôžička bude splácať. A ona už bude splatná niekedy okolo roku 2030, ak si dobre spomínam.
Jeden návrh hovorí o tom, že vyjdú nové európske dane, o mnohých ste počuli, špeciálne zdanenie firiem nad 100 miliónov eur, je tam, je tam tých opatrení viac, hovorí sa o ekologických daniach, ktoré nás ťahajú ekonomicky k vode, pod vodu. A druhá možnosť je, že sa zvýšia členské príspevky a z toho sa to bude platiť. Tak si predstavte, že Slovensko, ktoré, ak sa nemýlim, platí niečo menej ako miliardu eur ročne do rozpočtu Európskej únie, že zrazu bude platiť 2 miliardy. A predstavte si, že keď nesplatí na dlhovú službu, len na úroky 2 miliardy, tak tak, ako hospodárime, tak bude platiť 3 miliardy eur budúci rok. To je tlak z jednej, z druhej, z tretej strany. Ja nechcem šíriť nejaké katastrofické reči, ale, ale sama Európska komisia podľa poslednej správy hodnotí dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií vo vysokom riziku. Sme na prvom mieste v celej Únii. Prvom mieste, má najrizikovejšie verejné financie má v súčasnosti Slovensko.
Takže to je varovanie z Komisie. Už keď teda minister financií nepočúva Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a dehonestuje jej predsedu a vôbec celú, celú túto inš... ústavnú inštitúciu, zdôrazňujem, ústavnú inštitúciu, tak nech počúva aspoň to, čo hovorí Európska komisia. A teraz, čo hovorí rozpočtová rada? Naša rozpočtová rada. Schodok tento rok je mierna, musím povedať, že je mimoriadne mierna na ministerstvo financií, ja by som na mieste ministra financií im skôr bozkával ruky, hovorí o tom, že ten deficit bude o 0,3 % vyšší na konci roka, ako si vláda nakreslila v štátnom rozpočte. Tri desatiny percenta HDP nemusí, nemusí veľmi veľa hovoriť, ale v reálnom vyjadrení je to vyše 400 miliónov eur. Podľa toho, ako sa vyvíja štátny rozpočet, tak to vyzerá skôr, že bude oveľa väčší ten deficit. Oveľa väčší. A teraz si predstavme, že sme po uši v treťom konsolidačnom balíku, tie prvé dva začínajú proste zvetrávať, tie balíky, a my sme hovorili napríklad, že ak by vláda prijala riadne dva konsolidačné balíky, tie prvé, tak ani ten to nemusel byť. A viete, čo nám hrozí? Štvrtý aj piaty konsolidačný balík. A to už nebude balík pre túto vládu, to bude balík, ktorý bude nasta... musieť nastaviť nová vláda. V takomto stave odovzdá vláda Roberta Fica štát, v takomto stave, v takomto stave ho dá do rúk novej vláde.
Takže tá situácia je mimoriadne vážna. Ja len, ja len poviem, že my sme, my sme v roku 2024, keď bol na stole druhý konsolidačný balík a predseda vlády vyzval všetky opozičné strany, poďte si sadnúť za okrúhly stôl a predložte svoje vlastné opatrenia, tak my sme tú výzvu prijali, s Milanom Majerským sme boli priamo na rokovaní s predsedom vlády, ministrom financií a ďalšími ľuďmi, bolo tam, z opozičných strán tam sa ešte zúčastnilo Progresívne Slovensko. A my sme doniesli predsedovi vlády priamo do rúk vytlačený dokument, podpísaný predsedom našej strany, kde bolo päť návrhov, päť opatrení, akým spôsobom by mala vláda konsolidovať verejné financie. Nejdem ich teraz menovať, lebo sú všeobecne známe, samozrejme, že tam bolo aj lepšie čerpanie európskych zdrojov, ale bolo tam, bolo tam najmä to, o čom budem hovoriť pri tých ďalších uzneseniach, a to šetrenie na strane štátu. Môžem, môžem povedať, že trošku ma môže uspokojiť to, že dnes prichádza na naše slová, aj minulý rok a tento rok už prichádza na naše slová, že zrazu sa ide po opatreniach, ktoré sme my navrhovali. Tie typické opatrenia sú šetrenie na štáte, týka sa to aj miest, predaj prebytočného majetku, lepší výber dane z pridanej hodnoty, však už teraz vláda hovorí, akú má daňovú medzeru. Už si to priznáva, že to je veľký problém, už teraz chytá zajaca za chvost, skúša to robiť, hej? Ale keby sa tie opatrenia, keby na tie opatrenia pristúpila v roku 2024, tak sme niekde úplne inde. Darmo sa teraz vyhovárajú, že sa zmenili medzinárodné podmienky, že tu je nejaký protivietor v ekonomike. Ten protivietor majú aj v Česku, aj v Poľsku, prosím vás pekne, pozrite sa, kde sú, ako míľovými krokmi nám utekajú.
Namiesto toho, aby si predseda vlády zobral to naše odporúčanie k srdcu alebo aspoň o ňom, alebo aspoň o ňom diskutoval, tak ho hodil do koša. A mňa mimoriadne mrzí, lebo však sedel som, sedel som meter od neho, ako si do toho, do toho podkladu, ktorý sme mu dali, sám robil poznámky, do toho podkladu, a keď sme skončili rokovanie, tak vystúpil pred verejnosť, novinárov a povedal nič nedali. A teraz, teraz vidíte, že na to prichádza, žiaľ, musím povedať, že neskoro. Slovensko skutočne je vo veľmi vážnej situácii, ja nechcem strašiť, ale bol to minister financií, ktorý na konci roka 2023, keď to prvý raz predstavoval štátny rozpočet tejto novej vlády, on použil výraz, že musíme ísť takou cestou, aby sme sa vyhli gréckej ceste bankrotu, a tým sa snažil dehonestovať práce predchádzajúcich vlád. Však to je tá známa debata, že aké bolo zadlženie Slovenska. Jeden hovorí o čistom, druhý hovorí o hrubom zadlžení, hrušky s jablkami sa popletú a potom to, potom zrazu z toho vyzerá to, že oni idú zachraňovať, oni idú zachraňovať stav krajiny, v ktorom bola po odchode, odchode predchádzajúcich vlád.
Ja nechcem teraz tu ako hovoriť, že tie vlády robili všetko, že to bolo všetko v poriadku, vôbec nie. Chcem povedať to, že táto vláda, a ústami ministra financií to povedali jednoznačne, ak sa chceme vyhnúť gréckej ceste bankrotu, to boli jeho slová v roku 2023, ak sa chceme, tak musíme prijať konsolidačné opatrenia. Prosím vás pekne, kde sme dnes? Deficit stále každý rok na úrovni 5 %, dlh nám rastie, kles... rastú nám úroky, za ktoré si Slovensko požičiava. Ja som napríklad úzkostlivo čakal včera na správu Európskej centrálnej banky, či zvýši úrokové sadzby, pretože ide hore inflácia vinou rastu cien pohonných hmôt a vojnou v Perzskom zálive, a jednoducho Európska centrálna banka má svoje ciele, tie sú známe, držať infláciu na úrovni okolo 2 %. A čakal som, čakal som, či nezdvihne úrokové sadzby. Pán Boh stojí pri nás, že nezvýšila v tomto stave úrokové sadzby, lebo nám už teraz rastú výrazne úrokové prirážky oproti Nemecku, referenčnému štátu, nám výrazne rastú a keby nás ešte raz narástli pre, pre zvýšenie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, lebo sme v jednom koši všetci, čo platíme eurom, tak je to ešte horšie. A to nie je len dosah na štátny rozpočet a na požičiavanie si peňazí, zdá sa, že táto vláda už pôjde dokonca len na požičaných peniazoch, to znamená v tom keši, ktorý má na tých peniazoch, ktoré si napožičiavala bez ohľadu na to, že ako bude vyzerať hospodárenie v štátnom rozpočte. Ale znamenalo by to aj napríklad vyššie hypotekárne sadzby. Momentálne ako Európska centrálna banka zdvíha úroky, tak jednoducho idú úroky hore, aj čo sa týka spotrebiteľských úverov, úverov, úverov, úrokov pre, úrokov z úverov pre podnikateľov a takisto aj hypotekárnych úverov.
Takže vrátim sa naspäť vlastne k tomuto návrhu tohto uznesenia. Skutočne chýba nám, chýba nám záväzok vlády, záväzok...
=====

Takže vrátim sa naspäť vlastne k tomuto, k návrhu tohto uznesenia. Skutočne chýba nám, chýba nám záväzok vlády, záväzok, na ktorý by sme sa mohli odvolávať aby nejakým spôsobom zrýchlila čerpanie prostriedkov z Európskej únie. V tejto situácii sa to javí ako jedna z posledných záchran, musím to povedať. Chýba nám. Preto navrhujeme také uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu, že si sadnú a povedia si, áno, dáme si záväzok, že budeme čerpať, čerpať určitým tempom európske zdroje. My sme navrhli to tempo zhruba v priemere dve percentá mesačne. Keby som dnes písal to uznesenie, tak tam dám možno päť, tak vám poviem, pretože v takej sme situácii. Ale, žiaľ, dostal sa na, na, tento návrh uznesenia sa dostal na rad až dnes po pol roku, by som povedal, že nie, nie je neaktuálny ten návrh uznesenia, by som povedal, je totálne aktuálny a by som ho ešte pritvrdil. Bolo by to v záujme nielen, nielen ozdravenia verejných financií tohto štátu, ale bolo by to v záujme obyvateľov celej republiky.
Preto vás prosím o podporu, podporu tohto uznesenia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec Hajko. Podľa mňa ste to zobrali pomerne aj zoširoka, zo šírky, ale tá situácia, ekonomická, na Slovensku si to momentálne žiada. A povedali ste veľa faktov, na ktoré som sa rozhodol, že nakoniec zareagujem aj v rozprave. Tak, tak vystúpim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, spomínali ste, že tento návrh zákona ste podávali ešte v septembri minulého roka a ja si myslím, že tu sa musíme na chvíľočku pristaviť a povenovať sa tomuto a nielen samotnému obsahu, pretože naozaj to považujem za chrapúnstvo, že sa tu nakopili návrhy zákonov, ktoré boli podané ešte na jeseň minulého roka a potom boli presúvané zo schôdze na schôdzu svojvôľou koaličnej väčšiny v tomto parlamente, pretože sa im tu nechcelo sedieť a rokovať o týchto zákonoch. To je naozaj proste vrchol nekorektnosti a prídu ešte ďalšie návrhy zákonov, ja tiež čakám, že sa dostanem na rad so svojím a ako tak počítam čas, tak už vidím, že to nevyjde ani na tejto schôdzi, takže, a jeden z mojich zákonov, ktoré som podával ešte v septembri minulého roka reagujúc vtedy na jednu aktuálnu vec, neviem, či vôbec na aprílovej schôdzi sa s tým dostanem na rad. Čiže to je jedna vec.
A druhá vec, rovnako považujem za nekorektné a nechcem, aby to tu prešlo len tak nejak mlčaním, že ani nehlasujeme o týchto zákonoch, že nás vládna koalícia dotlačila do tejto situácie, že v marci sa tu otvorila schôdza na jeden týždeň, kde máme prerokovať aspoň niektoré z tých zákonov opozičných, ktoré sa nakopili, ale o ničom sa nehlasuje. Proste považujem to jednoducho za vrchol nekorektnosti zo strany koaličnej väčšiny, že takýmto spôsobom zneužíva svoju moc a prejavuje absolútnu neúctu k parlamentnej menšine.

Ďakujem.
Pán Hajko, ja si myslím, že ten váš návrh je dnes ešte aktuálnejší, ako tomu bolo na jeseň, pretože financie z eurofondov je to to jediné, čo tejto vláde ostalo. Táto vláda nie je schopná udržať zamestnávateľov na Slovensku. Mesiac čo mesiac sa dozvedáme o odchode jedného veľkého zamestnávateľa, no a tým, že vláda nie je schopná čerpať eurofondy, stráca nielen tým, že im tie peniaze prepadnú, ale stráca fakticky trikrát. Mnohí si možno povedia, tak fajn, tak sa nezrekonštruuje nejaká škola. Ale štát stráca aj tým, že keď tú škodu bude rekonštruovať v budúcnosti, bude to platiť z vlastných peňazí. Stráca aj tým, že stavebné firmy alebo firmy, ktoré nejakú tú investíciu realizujú, nebudú, budú platiť nižšie dane a nižšie odvody za svojich zamestnancov, nebodaj budú musieť prepúšťať, štátu vzniknú náklady na to, aby platila dávky v nezamestnanosti, štátu vzniknú náklady na to, aby, aby financoval nejaké rekvalifikačné kurzy a podobne.
No a zároveň, hovorím, sa vystavuje aj riziku, že firmy budú musieť prepúšťať. Čiže štát naozaj tým, že nečerpá eurofondy, tak prichádza aj o zamestnanosť a vystavuje sa riziku, že skrátka aj ten, ten jediný rast, ktorý tu má v nejakom stavebníctve, že aj ten bude ešte viacej utlmený.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.

...zo SMER-u, u nás sa hovorí, "čert ako diabol". Takže pána Karasa som tu videl z finančného výboru, jemu som sa chcel prihovoriť. Viete prečo? Viete ako fungujú eurofondy na Slovensku? Ja vám to poviem ako to funguje pod vašim vedením, pod pánom Migaľom. Dajme si taký časový rámec, že 12 mesiacov, výzva je vyhlásená v januári, na poslednú chvíľu sa majú záujemcovia prihlásiť o výzvu eurofondov. Rýchlo to splnia, vynaložia na to obrovské úsilie aj náklady na to, aby napísali projekt, ktorý by uspel, aby sa dostali k tým eurofondom, ktoré jediné poháňajú Slovenskú republiku v tomto čase, keď vy, Slovenskú republiku rujnujete, taká je pravda. To je jediné, k čomu tie spoločnosti alebo aj neziskové organizácie, školy, obce sa vedia dostať a vedia fungovať, vedia napredovať na Slovensku. Takže sme sa vrátili k tomu, že je január, rýchle žiadosti, napíšu žiadosti a teraz vám poviem, čo sa deje. Pol roka nič sa im nikto neozve z toho ministerstva. Pol roka sa im nikto neozval, už sme niekde v strede roka, výzva končí na konci roka. Po pol roku im niekto povie, že boli vybratí, že vyhrali, že hodnotitelia to zhodnotili tak, že tento projekt, ktorý oni do toho dali kopu prachov, kopu svojho času, tak je vybratý a môžu, budú ho môcť realizovať. A viete čo sa stane? Oni ďalšie tri mesiace čakajú na zmluvy, ďalšie tri mesiace čakaj na zmluvy. Ten projekt má bežať už sedem, osem mesiacov. Ešte stále tie zmluvy nemajú a ten projekt, ktorý má byť hradený z európskych fondov, má končiť v decembri. Ja sa pýtam, ako to majú stihnúť, keď ešte doteraz nemajú zmluvy? Ako majú na to vynaložiť peniaze, ktoré ešte nevideli od štátu, ktoré oni už rozbehli tie projekty, napríklad, od polovice roka, kedy počuli, že boli vybraní a že to bude, a doteraz nemajú zmluvu a nevedia, či tie peniaze nakoniec prídu? Ako vy hospodárite s tými eurofondami? Čo sa tam deje na pozadí? Lebo tí ľudia sa nám ozývajú. A ja vám poviem, čo sa deje na pozadí, ako sa vyberajú úplatky za to, že či tie, tá zmluva nakoniec príde z MIRRI alebo nepríde. A komu majú ísť? To nám tí ľudia hovoria, mám plnú schránku anonymov, ktorí nechcú vystúpiť, lebo sa boja. A ja vám hovorím a povzbudzujem všetkých ľudí, naberte odvahu, pretože toto nie je normálne ako to v tejto krajine funguje. Za vlády Roberta Fica, 15 rokov toho ako humpľujú Slovenskú republiku. A preto ja hovorím, že to, čo tu predniesol pán Hajko, je absolútne zmysluplné, pretože tie peniaze jediné ťahajú Slovenskú republiku dopredu, a tuná nám hrozí stovky miliónov eur, ktoré nám idú prepadnúť z eurofondov len kvôli tomu, že niekto sa na tom potrebuje nutne nabaliť. Ja sa pýtam, kto to je? Vy sa pýtate na tom ministerstve, prečo je to tam tak zbabrané? Vy sa pýtate ako je možné, že uchádzači čakajú deväť mesiacov na to, že či ten projekt budú robiť alebo nebudú, a potom naň majú šibeničný mesiac, dva, tri, veď to sa ako dá stihnúť, ako to vysúťažia, ako to urobia, ako niečo postavia, ako niečo vybudujú. Koľko peňazí už do toho museli spáliť z vlastných, aby nakoniec sa nedočkali, keď niekomu nechcú dať úplatok. Ako to funguje? Koľko peňazí máte vyčerpaných z eurofondov, to vás absolútne nezaujíma, vážená vláda? Ja hovorím, kolegyne a kolegovia, že toto je proste vec, ktorá sa rozbehla ako lokomotíva, ktorá je odbrzdená, je to odbrzdená korupčná lokomotíva, ktorú je potrebné zastaviť, a preto vám hovorím, že nech sa deje čokoľvek a vyzývame všetkých ľudí na Slovensku, my toto jednoducho potrebujeme zastaviť, pretože inak to Slovensko skrachuje. Ministra Kamenického nevidel nikto, jeho dlhopisy už nechce nikto. Minulý rok sa chválil ako ich vypredal za tri dni. Teraz už dva týždne ich predáva a nevie ich dopredať. Ja sa pýtam, kde je ten minister Kamenický zalezený. Hlavne, že plat sa mu zvyšuje. To je odkaz tejto vlády, ktorá sa absolútne vykašľala na všetkých ľudí a len hľadajú, kde by ešte tie peniaze zobrali, kde by ich ešte zobrali, ľuďom z peňaženiek nestačí, konsolidácie nestačia. Tak míňajú, že nestačia to napĺňať tými konsolidáciami, eurofondy nestačia. Proste chcú, chcú aj tie eurofondy. Ja už len čakám, kedy otvoríte ešte aj druhý pilier a poviete, že tam vás čaká 20 miliárd eur, ktoré vy veľmi radi použijete a zoberiete to tým ľuďom, však čo by si oni šetrili na dôchodok. Kde ešte chcete zobrať tie peniaze. Toto je absolútne nezodpovedné vládnutie či v eurofondoch, vo verejných financiách, v správaní sa voči národu, ukazujú to každý deň. Nevedia zamraziť platy ministrom ani premiérovi, je to minútová robota. Ja som doniesol to uznesenie na úrad vlády, odbor legislatívy to tam má nachystané stačí to položiť a nadpolovičná väčšina členov vlády si vie do jednej minúty znížiť platy na polovicu, to by museli, ale chcieť. To by museli chcieť a oni nechcú. Presne tak ako si ich zdvojnásobili, ako si ich zdvojnásobili hneď keď prišli k moci, tak si ich nebudú chcieť ani znížiť. A to je to, čo vy posielate tým ľuďom, že vy sa tu nehanbíte povedať, že objektívna príčina je štvormesačné prázdniny. Pardon, štvortýždenné jarné prázdniny, že to je pre vás objektívna príčina, aby ste nechodili do roboty, ale platy zvyšovať, to áno. Hanba.

Ďakujem. Vidím, že môj hlas vo voľbách neprepadol, zatlieskam ti ešte raz. (Potlesk.) Veľmi dobre. Vieš, Julo, keď chceš niekoho zdiskreditovať, tak nezačni tým, že zdiskredituješ seba. To keď niekoho chceš zastreliť tak a keď si strelíš do kolena, ako to urobil predsedajúci Žiga, tak to bola taká samovražda, ale tak, to oni sú takí, to tak je. Ja len chcem povedať, že naozaj, vládna koalícia a presne si to pomenoval, nerobí nič iné, nič iné, len sa zdiskredituváva takýmito vecami. A ja ti chcem veľmi pekne poďakovať, lebo naozaj si prebral túto sálu a počúvali ťa veľmi pozorne, a to je dôležité. Lebo povedať pravdu spôsobom aký, akým to povieš ty, je národu veľmi prospešné. Národ to pochopí. Národ zisťuje, čo sa tu deje. A som rád, že mám faktickú, lebo včera som dal faktickú poznámku a predsedajúci Žiga ma zrušil, keď som sa ho išiel spýtať, tak povedal, vypadnite odtiaľto. To bolo niečo neskutočné. Keby niekto iný alebo niekto z koalície dal faktickú, ani raz by ho nezrušili, tak by ešte povedal, že no tak ste sa prihlásili neskôr, tak vám dám toto (Povedané zo smiechom.) To je taký tej jeho vtipný humor, ale pekne si mu naložil...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo. Kolega, (Potlesk.) upozornili ste na časový stres, ktorý vznikne, ak budú ministerstvá sa snažiť čerpať, respektíve tlačiť na čerpanie peňazí z eurofondov na poslednú chvíľu. Tu nejde len o to, že čo sa podarí v tej hystérií potom obstarať, pripraviť a čerpať, ale tu ide aj o to, že každé takéto čerpanie, samozrejme, alebo respektíve rozhodnutia pod časovým stresom bývajú chybné a treba ich potom opravovať. Nie sú možno najefektívnejšie. Zamestnajú ľudí tam, kde tá potreba nie je najväčšia. Keby bola rozpoznaná, keby sa na nej pracovalo so znalosťou a systematicky. Proste to je dvakrát zle. Nielenže sa všetko nestihne vyčerpať, ale môže sa sa aj čerpať zle, čo nemusí byť v prospech ani ekonomiky ani ľudí na Slovensku. A naozaj, Národná rada Slovenskej republiky, aj podľa ústavy rokuje nepretržite. Národná rada ani ústava ani rokovací poriadok nepoznajú jarné prázdniny. Prosím vás, čo to je? Jarné prázdniny majú deti, aj to len týždeň. Jarné prázdniny nemajú poslanci Národnej rady a to mesiac. A osobitne nie v situácii, ktorú úplne presne a vecne opísal Jozef Hajko, kedy nám rastú výdavky, kedy nám klesajú príjmy, kedy sa rekordným tempom o miliardy eur zvyšuje deficit a keď si to ľudia nevedia predstaviť, tak to znamená stovky eur mínus aj v príjmoch našich obyvateľov. To sú situácie, ktoré sa dajú nazvať kritické, hrozivé a krízové. A v tak, v takých, v takejto situácii musí Národná rada a všetci pracovať, a poslanci koalície si dajú mesačné prázdniny, a teraz o tom rokujeme bez hlasovania. To je zúfalstvo.