46. schôdza

Ďakujem pekne. Ja som si tak spomenul, keď som počúval túto rozpravu nato, keď sme tu mali návrh štátneho rozpočtu a hneď na úvod v tom návrhu sa písalo, že do značnej miery je postavený na príjmoch z európskych peňazí na eurofondoch, že ten rozpočet stojí a padá v podstate na európskych peniazoch, čo na jednej strane ma potešilo, lebo tak predpokladám, že asi v tej EÚ aj chceme kvôli tomu ostať, ale na strane druhej teda príde absolútne nevhodné a je to podľa mňa strašné, že teda na tú Európsku úniu vieme len kydať alebo teda hlavne koalícia, samozrejme, ale keď z nej treba brať peniaze, tak na to je tá Európska únia dobrá. To si tu treba povedať.
No a k tým európskym peniazom, tak ja neviem, nie je to tak dávno, čo som bol v Poľsku a videl som, čo všetko to Poľsko dokázalo vybudovať z tých európskych peňazí, nie len teda. Ale tam tie peniaze čerpajú efektívne a naozaj si myslím, že to vedia. A to Poľsko nie je tak ďaleko ak to teda u nás nevieme, aby sme sa tam išli pozrieť, išli sme sa opýtať ako sa to robí. Len ja chápem, že vy máte úplne iné starosti, lebo tu treba likvidovať právny štát, demokraciu a podobne a nie je čas na to niečo robiť pre ľudí. Veď tie poslanecké návrhy, tiež to tu bolo, neprepadávajú preto, lebo my by sme tu neboli, myslím tá opozícia, ale prepadávajú kvôli tomu, lebo keď máme rokovať dva, tri týždne, vy tu nechcete byť ani o deň dlhšie, a keď tu z troch týždňov dva týždne, my ako opozícia bránime demokraciu a právny štát, pretože vy potrebujete narýchlo prílepkami likvidovať ešte všetko to, čo tu existuje, tak, samozrejme, že potom, keď vy chcete ísť hneď jak to schválite domov, tak, samozrejme, že na tie opozičné návrhy nikdy nepríde. A tiež mi to príde ako argument absolútne smiešne povedať, že boli jarné prázdniny. Ako štyri, päť týždňov boli jarné prázdniny? Však, samozrejme, keby neviem, sme na tom ako Švajčiarsko, Holandsko iné krajiny, tak pre mňa za mňa, však majme tie prázdniny, ale veď, tu kdekoľvek sa pozrieme, veď tá krajina sa rozpadá pod rukami. Veď to je hrozné, veď všade kde idete, a to nemyslím len nemocnice, veď sa pozrite aj na tie školy už ako vyzerajú, ako vyzerajú telocvične v tých školách, veď dneska telesné majú vonku, lebo haly majú rozpadnuté, nemajú na to peniaze.

Ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem reagovať hlavne na tú poslednú, pána Deja. Viete, kde je Poľsko tam kde je? Viete ako sa tam dostalo? Dostalo sa tam kvôli tomu, že tie eurofondy neboli rozkradnuté, že oni to obdobie, kedy dostávali desiatky miliónov eurofondov využili účelne. Pozrite sa na Poľsko na začiatku obdobia, na začiatku našej cesty, kde sme boli pri sebe. Len v roku 2026, 2029, keď sme vstupovali do Európskej únie, pardon, keď sme prijímali euro, tak Slováci zarábali viac ako Poliaci. Poliaci mali nižšiu priemernú mzdu ako Slováci, vážené kolegyne a kolegovia. Kde sú teraz? 2 154 priemerná mzda v Poľsku, na Slovensku 1 620. Poliaci zarábajú o 500 eur v priemere viac ako Slováci. Za ten čas vybudovali päťtisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Majú 180 euro na dieťa. Rodiny, ktoré majú dve deti a viac, neplatia dane z príjmu. Tá krajina prosperuje, majú štyrikrát vyšší rast ekonomiky ako my. V raste ekonomiky prekonali Singapur, prekonali Hong Kong, prekonali svetové veľmoci. Poľsko sa zaradilo medzi tom 20 najsilnejších ekonomík na svete. A kde je zatiaľ Slovensko za 15 vlád Roberta Fica? Totálna diera, absolútne na konci všetkých krajín v Európe, ešte aj tí Rumuni nás predbehli v plate. Tak ja sa pýtam, kde sa ten Robert Fico pozerá? Lebo sa nepozerá ani na tých Poliakov, on sa pozerá len do tej Moskvy. A pozrite sa na plat premiéra Poľska, 5 200 eur mesačne. Robert Fico? Skoro 13-tisíc mesačne. To je Poľsko verzus Slovensko. Vážené dámy a páni zo SMER-u, kam ste to dotiahli za tých 15 rokov. To je vaše vysvedčenie. Choďte sa pozrieť na to, ako je Poľsko vybudované, a pozrite sa na to, ako Slovensko nefunguje, za vašich vlád.

Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili v rozprave, takisto aj sa zúčastnili na diskusii faktickými pripomienkami. To, čo hovoril kolega Grendel, je úplná pravda, skutočne je ten sklz časový je úžasný. Ja som to teraz rátal na prstoch. Ak by sa toto uznesenie schválilo, ja stále dúfam, že by sa mohlo schváliť. Vysvetľoval som prečo, lebo tá situácia je veľmi vážna, tak by to bolo po siedmich mesiacoch. Sedem mesiacov nám trvá v tejto snemovni, aby sa hlasovalo o niečom, čo bolo predložené dávno predtým.
Takisto súhlasím s tým, čo hovorí kolega Horecký, toto nie je uznesenie, ktoré si, na ktorom si KDH prihrieva polievočku. Je to návrh uznesenia, ktoré sa týka tohto štátu, celého tohto štátu a ich obyvateľov. Ja viem, že to tu počuť veľmi často takéto, takéto argumenty, najmä keď vystupujú opoziční poslanci, ale je to skutočne tak. Tá situácia je mimoriadne vážna, nejdem to už celé opakovať, stačí ozaj, keď sa pozriete do ratingového hodnotenia agentúr, ktoré sú k nám blahosklonné, by som ešte povedal. Každá jedno hovorí o tom, že musíme čerpať európske zdroje, pretože budeme na tom zle.
Takisto, ďakujem vystúpenie, za vystúpenie kolegovi Jakabovi, a najmä, najmä on povedal jeden, jeden dôležitý príklad, porovnal nás s Poľskom. Takisto aj kolega Dej, porovnal nás s Poľskom. Netreba to, bolo to dostatočne ilustrované, že ako rozdielne sa vyvíja situácia na Slovensku a v Poľsku. Ja len poukážem na to, že čo vlastne Poliaci spravili, aký, akým spôsobom dokázali dostať tie eurofondy priamo na miesto, kde to ten, kde si to ten štát vyžadoval, jeho obyvatelia, spravili to jednoduchým spôsobom...
=====

... rozdielne sa vyvíja situácia na Slovensku a v Poľsku. Ja len poukážem na to, že čo vlastne Poliaci spravili, akým spôsobom dokázali dostať tie eurofondy priamo na miesto, kde si to ten štát vyžadoval i obyvatelia. Spravili to jednoduchým spôsobom. Rozliali tie eurofondy na samosprávy. Veľkú časť rozliali na samosprávy, pretože oni vedia tie samosprávy, že kde tie peniaze použiť, to je jedna vec a druhá vec, že im centrálna vláda dala dôveru. To znamená, dôveru tým nižším stupňom riadenia v demokratickom systéme dala dôveru, že s tými peniazmi dokážu riadne nakladať a samozrejme že aj oni mali problémy, ale nejaké veľké korupčné škandály v Poľsku čo sa týka eurofondov nezaznamenáte. Vedeli to využiť. Aká je situácia na Slovensku? Ja to hovorím, že my máme troje riadenie eurofondov alebo európskych peňazí. Máme osobitné ministerstvo pre investície, osobitné, ktoré vlastne spravuje, spravuje, má aj dokonca v názve regionálneho rozvoja, hej, to znamená, že by doslova toto ministerstvo malo odovzdávať právomoci na tie regióny a veriť im tak, ako to spravili Poliaci. Ministerstvo, ktoré, ktoré jedna z vládnych strán v predvolebnej kampani povedala, že keď vstúpi do vlády novej, tak ho zruší, lebo je zbytočné. Namiesto toho ho obsadila svojim nominantom, ktorý je dnes predsedom parlamentu. Čo robí toto ministerstvo, prosím vás. Máme ďalší úrad vlády. Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a odolnosti. To znamená ďalší, ďalší úrad, ktorý sa stará o európske peniaze. Hovoril som pred chvíľou, ako vyzerá čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti a potom máme jednotlivé ministerstvá, ktoré im, ktoré, ktoré si koľko uchmatne, tak dostane z tých eurofondov. Toto sa už ani nedá nazývať rezortizmom, ale toto sa dá nazvať skôr, skôr byrokratickým molochom, ktorý nám zväzuje ruky. A hovorím, keď do toho pridám ten rezortizmus, že každý rezort si sedí na svojich vlastných peniazoch a bez ohľadu na to, čo potrebuje štát, tak len si sleduje svoje vlastné záujmy, to by bolo ešte dobrý prípad, ale dokonca záujmy ministrov priamo jednotlivcov priamo, ktorí tam sedia. Tieto záujmy, keď sleduje, no tak to nemôže vyzerať ináč, ako to vyzerá. Takže tento apel, ktorý, ktorý, ktorý sme zhmotnili do návrhu uznesenia, to je apel nielen na riadne čerpanie európskych zdrojov, ale to je apel na riadny chod inštitúcií v tomto štáte. Vidíme, že tie inštitúcie nám kolabujú, a keď nám nekolabujú, tak dokonca prichádzajú návrhy na ich rušenie. Takže ja vás žiadam o podporu tohto uznesenia, keby to bolo na mne, dnes nedá sa to, ale by som tam dal úplne iné percento čerpania ako 2 % v priemere mesačne, že by sa malo zvýšiť čerpanie európskych zdrojov štrukturálnych fondov, dal by som tam vyššie číslo, ale skúsme, prosím vás, aspoň toto spraviť, schváliť, schváliť takýto návrh, aby z tohto parlamentu prišlo memento pre vládu, že pozor nerobíte to dobre a nech si vláda ctí parlament, lebo parlament kontroluje vládu, nie je to naopak. Je to našou povinnosťou, aby sme apelovali na vládu, aby sa zobudila. Takže ďakujem za vašu pozornosť a prosím vás o podporu pri aprílovom hlasovaní.

Ďakujem teda za slovo, pán predsedajúci. Podávam teda spravodajskú informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1067 z 24. septembra 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokovalo o návrhu 10. októbra 2025. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predseda výboru ma poveril, teda určil za spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podať informáciu o prerokovaní návrhu na výbore a predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, teda prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia. Ja som, toto mala byť vlastne prvé, prvé uznesenie, zdôvodnenie prvého uznesenia a ja som si ten úvod potom do tých všetkých do tej pätice tých návrhov vlastne vyčerpal až v tom druhom, v tom druhom návrhu, pretože sme tu nemali spravodajcu, teraz tu vďaka kolegovi Krátkemu máme spravodajcu, takže môžeme pokračovať, takže chcem aj ostatným povedať, aby sa vedeli zariadiť, že pri tých ďalších štyroch budem stručnejší, aby ostal čas aj pre ostatných, lebo toho času je málo. Dve hodiny. Takže ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe a podriadených organizáciách s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energií. Podobne ako pri tom predchádzajúcom uznesení, ktoré som už uvádzal, tak zase nám tu vznikol veľký časový sklz. Ten návrh tohto uznesenia tiež prišiel v septembri minulého roka v súvislosti s návrhom tretieho konsolidačného balíka. Len zopakujem. My sme už v roku 2024 predložili vláde svoj návrh konsolidácie verejných financií a jeden z bodov bol práve šetrenie na prevádzke štátu. Takže v tomto prípade ide o šetrenie pri nákupe energií. Medzitým sa udiali zmeny, pretože mesiac na to ako sme prišli s týmto uznesením, tak vláda prerokovala jeden materiál, ktorý s týmto súvisí, ja ho veľmi krátko uvediem. Vláda prijala materiál, ktorý sa volá Najlepšia prax obstarávania energií vo verejnom sektore. Je to z dielne ministerstva financií, my sme sa aj pri návrhu toho uznesenia, o ktorom hovorím v tom septembrovom ešte odvolávali na to, že až 30 % týchto nákladov mohli orgány štátnej správy ministerstvá a podriadené štátne inštitúcie, mohli ušetriť vhodným centrálnym nákupom energií. Hovorím. Po mesiaci prišla vláda a vláda vlastne zaviazala ministrov a predstaviteľov, predstaviteľov štátnych inštitúcií, správcov kapitol, aby sa riadila týmto materiálom, ktorý sa volá Najlepšia prax obstarávania energií vo verejnom sektore. Predpokladám, že tento materiál pripravoval Inštitút finančnej politiky alebo Útvar hodnoty za peniaze neviem, ale bolo to z dielne ministerstva financií, takže je to analytický materiál a oni, oni vyčíslili, že výdavky verejného sektora na elektrinu a plyn v roku 2024 mierne presiahli 700 miliónov eur. Z toho spotreba komodít v sektore dosahuje 305 miliónov eur, ostatok predstavujú poplatky. Bez nutnosti a toto je dôležité. Bez nutnosti reforiem a znižovania spotreby možno len skvalitnením obstarávaní ušetriť 25 miliónov eur. Možno sa vám to nezdá veľa. Ale to bol vypichnutý len jeden segment, kde by sa dali ušetriť desiatky miliónov eur. A v tomto materiály sa hovorí, že zníženie ceny energií má priniesť aj ich nakupovanie s dostatočným predstihom a pri veľkoodbere po častiach. Nuž. Takže ako som povedal, tak vláda zaviazala ministrov, aby sa podľa tohto materiálu správali. Nemám dostupnú informáciu, či skutočne to zobrali ministri vážne, takže preto stále pokladám návrh uznesenia, ktorý predkladáme za aktuálnu. Treba s ním, treba s ním ďalej pracovať a ak budeme, ak by teda Národná rada schválila toto uznesenie a zaviazala by vládu konkrétne ministerku hospodárstva, ktorá tam rezortne k tomu najbližšie, aby vlastne predložila takéto uznesenie na rokovanie vlády a zaviazala vládu doslova, že poďme, poďme urobiť to centrálne obstarávanie nákupu energií. Hovorím, už tam je východisko nejaké, vláda prijala nejaký materiál, takže ale by som teda bol rád, keby proste prišlo tvrdšie uznesenie zo strany vlády, aby sama sebe sa zaviazala vláda, že bude takto konať. Centrálne nakupovanie, centrálne nakupovanie energií sa osvedčilo, osvedčilo už v mnohých inštitúciách. Ja poviem len jeden príklad, pretože ten materiál, ktorý si schváli vláda, tak hovoril aj o samosprávach pochopiteľne, lebo patria do okruhu verejného sektora, tak takéto centrálne obstarávanie napríklad poznajú už Prešovskom samosprávnom kraji, kde nakupujú pre zariadenia centrálne energie, a ak si dobre spomínam, ako to hovoril župan Milan Majerský, tak tuším 30 % ušetrili pri, pri plyne, ak si dobre pamätám, takže aj my vychádzame z toho, že keď dokáže župa, ktorá spravuje, spravuje inštitúcie vo svojom regióne, postupovať takýmto spôsobom, to isté by sa mohlo diať aj, aj v centrálnych inštitúciách priamo v Bratislave a okrem toho, že by to viedlo k výsledku k šetreniu v týchto ťažkých časoch konsolidácie, tak malo by to ešte aj vedľajší efekt, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý a to je, že by sa odbúraval týmto spôsobom rezortizmus. To znamená, že by museli tie ministerstvá spolupracovať a museli by spoločne museli nakupovať energie tak, aby to bolo pre štát výhodné. Prosím vás o podporu tohto uznesenia, vyzerá to tak, že teda hlasovať sa o ňom bude v apríli. Ďakujem.

Ďakujem. ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) to bude len jedna veta. Jozef, ten návrh, aby spoločne nakupovali rezorty ministerstva, teda obstarávali energie napríklad, je užitočný nielen preto, čo si povedal, že v akej situácii sme, že to je reálne jedno z skutočných konsolidačných opatrení, čo navrhujem, ale je to aj veľmi prínosné preto, aby sme začali čeliť tomu rezortizmu, ktorý predražuje a komplikuje život v štáte. To znamená, mohol by to byť výborný metodický modus operandi na to, ako aj iné veci riešiť spoločne a efektívnejšie, aby na každom ministerstve neboli paralelné štruktúry aj v rámci jedného ministerstva potom v rámci všetkých rezortov, ako je to napríklad v IT, kyberbezpečnosti a iných veciach. Čiže naučiť sa robiť veci efektívne a štíhlo a funkčne to je cieľ a je to aj skutočná konsolidácia. Vďaka.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehodnoteniu a úprave súčasných dohôd o úrovni služieb v IT sektore z 24/7 podporou s cieľom znížiť finančné náklady v rokoch 26 až 27. Ja podrobnejšie o tom návrhu budem hovoriť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehodnoteniu súčasných dohôd o úrovni služieb v IT sektore z 24/7 podporou s cieľom znížiť finančné náklady v rokoch 26 a 27 (tlač 1017) vo ...
=====

... Jozefa Hajka, Igora Janckulíka, Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prehodnoteniu súčasných dohôd o úrovni služieb v IT sektore s 24/7 podporou s cieľom znížiť finančné náklady v rokoch ´26 a ´27, tlač 1017, vo výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1069 z 24. septembra 2025 pridelil návrh na prijatie uznesenia, tlač 1017, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a súčasne ho určil ako gestorský výbor s tým, že podá Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania predloženého materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj zaradil návrh na prijatie uznesenia, tlač 1017, na 40. schôdzu výboru, ktorá bola zvolaná na 13. októbra 2025. Výbor o predloženom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o Národnej rade Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru mal, ma určil za spravodajcu s tým, aby som podal informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Zároveň určil náhradníkov spravodajcov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.