46. schôdza

27.1.2026 - 13.2.2026
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.3.2026 o 10:44 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:29

Igor Janckulík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky František Majerský a Igor Janckulík.
Viac poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:29 hod.

Bc.

Igor Janckulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:29

Jozef Pročko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Milý kolegovia, milé kolegyne.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k tomuto zákonu.
Predkladám informáciu k predloženému zákonu. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR a Ministerstva hospodárstva SR. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby NRSR rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu NRSR navrhujem, aby zákon prerokovali výbory:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali pridelený výbor, vo výbore a gestorský výbor do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu.
Prosím otvorte rozpravu.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:29 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:29

Igor Janckulík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ efektívneho nakladania s pozemkami vo vlastníctve štátu spravovaných Slovenským pozemkovým fondom. Primárnym zámerom je umožniť obciam a vyšším územným celkom plniť ich zákonné povinnosti vyplývajúce najme zo zákona č. 369/1990 Z. o obecnom v zriadení neskorších predpisov, ktoré zahŕňajú zabezpečenie všestranného rozvoja územia a uspokojovanie potrieb obyvateľov vrátane realizácie stavieb vo verejnom záujme. Súčasná prax ukazuje, že územné plánovanie a realizácia verejnoprospešných projektov narážajú na významné prekážky vyplývajúce z vlastníckej štruktúry pozemkov. Doterajšie podriaďovanie umiestňovania stavieb vo verejnom záujme výlučne aktuálne rozmiestneniu pozemkov vo vlastníctve samospráv alebo štátu, je neúčelné. V mnohých prípadoch technicky nerealizovateľné a tiež je často v rozpore s princípmi racionálneho a udržateľného rozvoja územia. Územné plánovanie ako nástroj na usmerňovanie a koordináciu činnosti v území musí prioritne sledovať verejný záujem a optimálne funkčne využité územie. Nie iba pasívne reagovať na existujúce majetkové pomery.
Ďalším významným faktorom, ktorý komplikuje realizáciu cieľov územného plánovania v zmysle zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní je vysoká miera pozemkovej rozrobenosti. Najme v územiach určených na zastavanie v intravilánoch obcí a v rozvojových územiach. Táto rozrobenosť sťažuje predražuje a často aj znemožňuje scelenie pozemkov potrebných pre verejnoprospešné stavby.
Navrhované doplnenie § 34 zákona č. 330/1991 Z. z. preto vytvára mechanizmus, ktorý umožní samosprávam získať od štátu pozemky na účely poskytnutia primárnej náhrady vlastníkom. Ktorých pozemky sú nevyhnutné pre realizáciu stavieb vo verejnom záujme. Týmto spôsobom sa zvýši flexibilita a efektívnosť pri realizácii verejnoprospešných projektov nevyhnutných pre rozvoj obcí a regiónov, ďalej podpory a , podporí sa naplnenie cieľov územného plánovania, tým, že sa uľahčí majetko-právne usporiadanie pozemkov pod plánovanými stavbami, ďalej zabezpečí sa hospodárne nakladanie s majetkom štátu, keďže prá, predvedené pozemky budú slúžiť na kompenzáciu za iné pozemky získané pre verejnoprospešný účel, pri čom sa vyžaduje porovnávanie ich všeobecnej hodnoty. A ďalej ešte vytvorí sa spravodlivejší systém pre vlastníkov pozemkov vyhradených na stavby vo verejnom záujme, tým, že sa im ponúkne reálna možnosť získania adekvátnej náhrady vo forme iného pozemku. Navrhovaná úprava je tak v súlade s verejným záujmom na zabezpečenie udržateľného rozvoja územia, efektívneho plnenia úloh samospráv a spravodlivého usporiadania vlastníckych vzťahov pri realizácii stavieb vo verejnom záujme. Podmienky stanovené pre takýto prevod zároveň zabezpečujú transparentnosť a kontrolu využitia štátneho majetku.
Na záver musím ešte povedať už som to tu niekoľko krát povedal, že máme tu viacerých starostov a primátorov a sami dobre viete, aký je problém, keď máte v obci alebo v meste pozemky pod Slovenským pozemkovým fondom aký je problém sa dostať k týmto pozemkom. Viac krát by ste potrebovali realizovať nejakú stavbu infraštruktúru, ja neviem cyklotrasu ale máte zviazané roky, ruky lebo tento pozemok alebo časť pozemku, ktorá vám bráni v tomto rozvoji patrí pod Slovenský pozemkový fond, a keď si dáte žiadosť na Slovenský pozemkový fond tak sa nemôžete dočkať odpovede, trvá to nie mesiace ale dokonca niekedy to trvá roky. Takže tento zákon si myslím bol by na prospech obcí a miest, preto vás prosím o podporu toho navrhovaného zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:29 hod.

Bc.

Igor Janckulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:29

Július Jakab
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem Igor Janckulík za, za prednesený zákon. Podľa mňa dobrý nápad. Musím povedať dobrý nápad. Všetko čo zjednodušuje ľuďom nejakým spôsobom ich prevod majetku alebo aj štátu, tak je podľa mňa dobrá vec. To čo ma najviac akoby prekvapilo čo podľa mňa aj hodnotím, že asi to neprejde hospodárne nakladanie s majetkom štátu. To si myslím, e to tu nefunguje takto v Národnej rade, že by to prešlo takáto nejaká dobrá vec. AJ keď vidíme vlastne to čo sa deje napríklad s katastrom, hej, že, že kataster sa mení tak, že už nebude úplne transparentný, nebude tam úplne vidno, nebude to fungovať dobre, bude sa treba musieť registrovať, platiť za to, bude štát vidieť, kto ako lustruje koho a tak ďalej. Čiže nemyslím si, že ideš tak ako chce ísť súčasná vláda, ale hovorím, že dobrý návrh zákona, keď som si ho takto v rýchlosti aj pozrel, čo tam bolo napísané, tak podľa mňa veľmi fajn.
Ďakujem.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:29 hod.

Ing.

Július Jakab

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:29

Igor Janckulík
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem pán poslanec Jakab, za tvoju faktickú poznámku. No ja vychádzam z toho, že je tu viacero tých starostov a primátorov, a že si sami uvedomia, že takýto návrh zákona by im veľmi pomohol a ak nechcú rozvíjať svoje obce a mestá, no tak kľudne nech to nepodporia, ale potom ťažko sa bude vysvetľovať svojim občanom, že nemôže realizovať niečo. Lebo bol tu takýto zákon, mohli ho podporiť, ale oni ho nepodporili.
Ďakujem.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:29 hod.

Bc.

Igor Janckulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:29

Jozef Hajko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe a podriadených organizáciách s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energií. Toto uznes, tento návrh tohto uznesenia je z radu piatich uznesení, ktoré postupne predstavím. Takže toto je to prvé. Zároveň sa do rozpravy pán predsedajúci hlásim ako prvý.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:29 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:29

Jozef Hajko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predkladáme návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku zvyšovania čerpania fondov Európskej únie na mesačnej báze priemerne o 2 percentá do konca roka 2026. Tento návrh sme predložili
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:29 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:44

Jozef Hajko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku zvyšovania čerpania fondov Európskej únie na mesačnej báze v priemere o dve percentá do roku 2026.
Tento návrh sme predložili z toho dôvodu, že situácia v čerpaní európskych prostriedkov v čase, keď Slovensko potrebuje každé euro a konsoliduje verejné financie, je vyslovene extrémna potreba týchto peňazí, ale čerpanie nezodpovedá, nezodpovedá týmto potrebám. Ja len poviem na úvod, že ku koncu januára predstavovalo čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie 1,6 miliardy eur, čo tvorí necelých 13 % z celkového balíka v objeme 12,8 miliardy eur. Takže to čerpanie, predstavme si, že v akej sme situácii, lebo sme, čo sa týka, čo sa týka priebehu vlastne čerpania v čase z programového obdobia 2021 až 2027, sme v roku č. 5, v roku č. 5 a čerpanie predstavuje niečo menej, iba, iba niečo viac ako desatinu.
Musím upozorniť, že toto čerpanie je vyslovene, vyslovene môže byť záchranou pre vôbec verejné financie na Slovensku, pretože keď si pozriete správy ratingových agentúr, ktoré nás v pravidelných intervaloch vyhodnocujú a vyhodnocujú zdravie verejných financií na Slovensku, tak prídete k záveru, že každá, pomaly každá ratingová agentúra hovorí o troch veciach, aby Slovensko ustálo tlak na verejné financie a dokázalo sa v podstate vyhnúť priepasti bankrotu, tak Slovensko potrebuje urobiť tri najdôležitejšie veci. Prvá samozrejmé, že súvisí, súvisí s konsolidačným úsilím a súvisí s riadnym hospodárením s verejnými financiami, na čo sme viackrát upozorňovali, že je s tým veľký problém. Vidíme, že Slovensko v podstate od roku 2023 je stále, čo sa týka deficitu verejných financií rovnako zle, to znamená, ten deficit predstavuje každý rok zhruba, zhruba 5 % hrubého domáceho produktu a prejavuje sa to potom v zadlžovaní štátu, štát sa veľmi strmo zadlžuje a vyzerá to tak, že do, budúci rok, v roku ´27 - ´28 sa môže zadlženie štátu dostať na 70 % hrubého domáceho produktu, čo je nielen nebezpečná hranica, ale zároveň je tam veľké, veľké varovanie, že tá dynamika rastu toho dlhu je obrovská. Takže to je vlastne prvá oblasť, na ktorú upozorňujú ratingové agentúry.
A druhá oblasť, ktorú si všímajú, je schopnosť slovenskej ekonomiky vyrovnať sa s tým, aké sú podmienky vo svete. Súvisí to hlavne, hlavne s obchodnou politikou Spojených štátov a hlavne colnou politikou Spojených štátov, ktoré sú pre nás napríklad v automobilovom priemysle výrazným teritóriom s výrazným percentom vývozu našich automobilov na toto územie.
A tretia oblasť, a tá tretia oblasť, na ktorú upozorňujú ratingové agentúry, je, že potrebujeme riadne čerpať prostriedky z rozpočtu z fondov Európskej únie. Preto aj toto uznesenie sme, návrh na toto uznesenie sme predložili, aby to čerpanie sa zrýchlilo a zrýchlilo sa výrazným tempom. My sme toto uznesenie, návrh tohto uznesenia predkladali už v septembri 2025 a súvisel, súvisel tento návrh s prijímaním tretieho konsolidačného balíka, v ktorom sme dnes, v ktorom sme dnes už po uši, môžem to takto povedať, a toto uznesenie viedlo k tomu, aby zaviazala, zaviazala táto snemovňa vládu, aby tá prijala jasný harmonogram čerpania zdrojov z Európskej únie, v tomto prípade aby sa štrukturálne fondy, čerpanie štrukturálnych fondov zvyšovalo o dve percentá mesačne.
Nuž ale keď sa pozrieme, akým spôsobom to čerpanie beží od toho septembra, tak v podstate prešľapujeme na tom istom mieste. Ak si dobre pamätám, tak to čerpanie sa zvýšilo o nejaké jedno percento za pol roka. Takže to čerpanie je, je vyslovene, vyslovene slabé. Bližšie, bližšie o tomto zdôvodním tento návrh tohto uznesenia, ktoré sme podali, v rozprave a do tej rozpravy sa hlásim, pán predsedajúci, ako prvý.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:44 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

10:44

Július Jakab
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 13. októbra 2025 návrh poslancov Milan Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku zvyšovania čerpania fondov Európskej únie na mesačnej báze priemerne o dve percentá do konca roka 2026, tlač 1116, a hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe tejto informácie a v znení predloženom navrhovateľmi. Z celkového počtu dvanásť poslancov výboru pre financie a rozpočet bolo prítomných jedenásť poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali štyria poslanci, siedmi poslanci hlasovali proti a nikto sa hlasovania nezdržal. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia.
Skryt prepis

20.3.2026 o 10:44 hod.

Ing.

Július Jakab

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 10:44

Jozef Hajko
Text neporovnaný so zvukovým záznamom, bez jazykovej kontroly
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Takže teraz by som sa podrobnejšie venoval návrhu tohto uznesenia a zdôvodnenie, prečo sme takýto návrh podali.
Zopakujem, že tento návrh má termín zrodenia september 2025. My sme tento návrh predkladali z toho dôvodu, že vtedy bola na stole, bol návrh tretieho konsolidačného balíka, ktorý by mal ozdraviť verejné financie v súlade s cieľmi vlády. Musím konštatovať, že ten tretí konsolidačný balík, ktorý, ktorý, v ktorom sme už teda, ako som už hovoril, po uši, tak ten tretí konsolidačný balík skutočne priniesol pre Slovensko vážne zmeny. My, my sme ho nazvali, to je, že to je balík, ktorý ide doslova po peňaženkách ľudí. Týka sa to nielen fyzických osôb, kde napríklad sa zvýšili zdravotné odvody a tým pádom klesli čisté mzdy, čisté mzdy zamestnancov, ale týka sa to napríklad aj vo výraznej miere živnostníkov a vidíme, že na trhu sa nám vlastne strácajú pomaly živnostníci a len preto, že tie podmienky, za ktorých môžu živnostníci podnikať, sa výrazne pritvrdili.
Čo sa týka samotnej témy, samotnej témy čerpania z prostriedkov Európskej únie, už som to povedal, na roky 2021 až 2027 sú určené pre Slovensko štrukturálne fondy vo výške, vo výške 12,8 miliardy eur. Keď sa pozrieme na čerpanie, tak prichádzame k tomu istému číslu, 12,8 % predstavuje čerpanie prostriedkov z Európskej únie, tak ako ich, ako ich čerpá vláda. My sme celý minulý rok veľmi výrazne upozorňovali na to, že ak Slovensko si chce nejakým spôsobom poradiť s konsolidáciou verejných financií, tak jednoznačne musí, musí zvýšiť čerpanie. Opak je pravdou, by som povedal, že za toho pol roka, ako sme predstavili návrh tohto uznesenia do Národnej rady, tak to čerpanie v podstate stagnuje a ak sme sa pohli za toho pol roka, tak to je nejaké jedno percento.
My sme navrhovali v septembri 2025, aby vláda bola zaviazaná tým, aby v priemere mesačne zvýšila čerpanie o dve percentá. Tento, tento apel na vládu nebol samoúčelný a už to, ako vidíme, že kam sme sa pohli za pol roka, svedčí o tom, že to bolo vyslovene, vyslovene potrebné. Ak by sa prijalo toto uznesenie v snemovni a dúfam, že sa ja prijme, tak by zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby podľa tohto uznesenia skutočne nabehla na to tempo dve percentá, i keď už máme polročný sklz a uvidíme, že ako to bude vyzerať ďalej.
Čo sa týka, keby sme sa pozreli na to, že akým, ako sa čerpajú prostriedky Európskej únie, myslím teraz štrukturálne fondy za jednotlivé programové obdobia, tak prichádzame tiež k neblahému výsledku. Kým v piatom roku tých, tých predchádzajúcich programových období, teraz myslím roky 2007 - 2013 a 2014 až 2020, tak v tom piatom roku, kde sme dnes, bolo čerpanie zhruba na úrovni 20 %, tak dnes sme na úrovni 12 %. Tak vidíme, že keď to porovnávame aj s tou minulosťou, tak zaostávame. Navyše v tých predchádzajúcich programových obdobiach sme nemali také problémy s verejnými financiami a tá potreba toho čerpania je dnes evidentne oveľa vyššia, ako bola v minulosti.
Druhým problémom je, že sa zmenili trošku pravidlá čerpania týchto fondov a my by sme vlastne mali, Slovenská republika, do konca roka 2027 z tohto programového obdobia vyčerpať minimálne 5,7 miliardy eur. Tak si to, prosím, porovnajte. Doteraz sme vyčerpali 1,6 miliardy eur za to obdobie, za to obdobie pomaly piatich rokov a do konca, do konca budúceho roka máme vyčerpať 5,7 miliardy eur, to znamená štvornásobok, päťnásobok, možno dokonca päťnásobok. Pri tom tempe, pri tom tempe ani tie dve percentá, ktoré navrhujú, im nebudú stačiť, takže treba to chápať to naše, ten náš návrh ako minimálne číslo. Ako minimálne číslo. Vláda by skutočne mala začať s tým robiť, mala by, mala by jednoducho vážne pokročiť tým skôr, že máme osobitné, osobitné ministerstvo, ktoré sa zaoberá touto problematikou.
Ďalším problémom je, že viac, vlády aj v minulosti sa spoliehali, spoliehali na to, že až tri roky po skončení programového obdobia sa dajú dočerpávať prostriedky. Nuž ale ako som povedal, teraz to bude oveľa tvrdšie a pred novú vládu, ktorá príde, bude postavená veľmi vážna úloha po voľbách, aby skutočne sa toho zhostila. Takže bude to náročné nielen pre túto vládu, aj pre tú budúcu.
A keď si zoberieme to ďalšie programové obdobie, to znamená roky dvetisíc, 2027, ´28 až 2034, tak tam odpadáva možnosť dočerpania do troch rokov a už je tam iba jeden rok. Takže tá nová vláda, ktorá príde, tak bude musieť rázne vkročiť do nového programového obdobia, takže paralelne bude musieť riešiť dva problémy, dočerpať súčasné programové obdobie a rýchlo sa vrhnúť na nové programové obdobie, čo bude veľmi náročná, ďalšia veľmi náročná úloha.
Samozrejmé, že Slovensko čerpá nielen zo štrukturálnych fondov, ale máme tu aj plán obnovy a odolnosti a keď sa pozrieme na tento, na tento mechanizmus alebo na tento, tento zdroj, tak vidíme, že aj tu Slovensko má problémy. Ja len poviem, že do konca augusta tohto roku bude treba vyčerpať celý, celý plán, teda plán obnovy a odolnosti...
=====
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

20.3.2026 o 10:44 hod.

Ing.

Jozef Hajko

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom