46. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte aby som uviedol návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k centrálnemu obstarávaniu energií v štátnej správe a podriadených organizáciách s cieľom získať výhodnejšie kontrakty na dodávku energií. Toto uznes, tento návrh tohto uznesenia je z radu piatich uznesení, ktoré postupne predstavím. Takže toto je to prvé. Zároveň sa do rozpravy pán predsedajúci hlásim ako prvý.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predkladáme návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku zvyšovania čerpania fondov Európskej únie na mesačnej báze priemerne o 2 percentá do konca roka 2026. Tento návrh sme predložili

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku zvyšovania čerpania fondov Európskej únie na mesačnej báze v priemere o dve percentá do roku 2026.
Tento návrh sme predložili z toho dôvodu, že situácia v čerpaní európskych prostriedkov v čase, keď Slovensko potrebuje každé euro a konsoliduje verejné financie, je vyslovene extrémna potreba týchto peňazí, ale čerpanie nezodpovedá, nezodpovedá týmto potrebám. Ja len poviem na úvod, že ku koncu januára predstavovalo čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie 1,6 miliardy eur, čo tvorí necelých 13 % z celkového balíka v objeme 12,8 miliardy eur. Takže to čerpanie, predstavme si, že v akej sme situácii, lebo sme, čo sa týka, čo sa týka priebehu vlastne čerpania v čase z programového obdobia 2021 až 2027, sme v roku č. 5, v roku č. 5 a čerpanie predstavuje niečo menej, iba, iba niečo viac ako desatinu.
Musím upozorniť, že toto čerpanie je vyslovene, vyslovene môže byť záchranou pre vôbec verejné financie na Slovensku, pretože keď si pozriete správy ratingových agentúr, ktoré nás v pravidelných intervaloch vyhodnocujú a vyhodnocujú zdravie verejných financií na Slovensku, tak prídete k záveru, že každá, pomaly každá ratingová agentúra hovorí o troch veciach, aby Slovensko ustálo tlak na verejné financie a dokázalo sa v podstate vyhnúť priepasti bankrotu, tak Slovensko potrebuje urobiť tri najdôležitejšie veci. Prvá samozrejmé, že súvisí, súvisí s konsolidačným úsilím a súvisí s riadnym hospodárením s verejnými financiami, na čo sme viackrát upozorňovali, že je s tým veľký problém. Vidíme, že Slovensko v podstate od roku 2023 je stále, čo sa týka deficitu verejných financií rovnako zle, to znamená, ten deficit predstavuje každý rok zhruba, zhruba 5 % hrubého domáceho produktu a prejavuje sa to potom v zadlžovaní štátu, štát sa veľmi strmo zadlžuje a vyzerá to tak, že do, budúci rok, v roku ´27 - ´28 sa môže zadlženie štátu dostať na 70 % hrubého domáceho produktu, čo je nielen nebezpečná hranica, ale zároveň je tam veľké, veľké varovanie, že tá dynamika rastu toho dlhu je obrovská. Takže to je vlastne prvá oblasť, na ktorú upozorňujú ratingové agentúry.
A druhá oblasť, ktorú si všímajú, je schopnosť slovenskej ekonomiky vyrovnať sa s tým, aké sú podmienky vo svete. Súvisí to hlavne, hlavne s obchodnou politikou Spojených štátov a hlavne colnou politikou Spojených štátov, ktoré sú pre nás napríklad v automobilovom priemysle výrazným teritóriom s výrazným percentom vývozu našich automobilov na toto územie.
A tretia oblasť, a tá tretia oblasť, na ktorú upozorňujú ratingové agentúry, je, že potrebujeme riadne čerpať prostriedky z rozpočtu z fondov Európskej únie. Preto aj toto uznesenie sme, návrh na toto uznesenie sme predložili, aby to čerpanie sa zrýchlilo a zrýchlilo sa výrazným tempom. My sme toto uznesenie, návrh tohto uznesenia predkladali už v septembri 2025 a súvisel, súvisel tento návrh s prijímaním tretieho konsolidačného balíka, v ktorom sme dnes, v ktorom sme dnes už po uši, môžem to takto povedať, a toto uznesenie viedlo k tomu, aby zaviazala, zaviazala táto snemovňa vládu, aby tá prijala jasný harmonogram čerpania zdrojov z Európskej únie, v tomto prípade aby sa štrukturálne fondy, čerpanie štrukturálnych fondov zvyšovalo o dve percentá mesačne.
Nuž ale keď sa pozrieme, akým spôsobom to čerpanie beží od toho septembra, tak v podstate prešľapujeme na tom istom mieste. Ak si dobre pamätám, tak to čerpanie sa zvýšilo o nejaké jedno percento za pol roka. Takže to čerpanie je, je vyslovene, vyslovene slabé. Bližšie, bližšie o tomto zdôvodním tento návrh tohto uznesenia, ktoré sme podali, v rozprave a do tej rozpravy sa hlásim, pán predsedajúci, ako prvý.

Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k uvedenému návrhu uznesenia a podávam nasledovnú informáciu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore.
Výbor pre financie a rozpočet prerokoval dňa 13. októbra 2025 návrh poslancov Milan Majerského, Jozefa Hajka, Igora Janckulíka a Mariána Čaučíka na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k záväzku zvyšovania čerpania fondov Európskej únie na mesačnej báze priemerne o dve percentá do konca roka 2026, tlač 1116, a hlasoval o návrhu uznesenia uvedeného v prílohe tejto informácie a v znení predloženom navrhovateľmi. Z celkového počtu dvanásť poslancov výboru pre financie a rozpočet bolo prítomných jedenásť poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasovali štyria poslanci, siedmi poslanci hlasovali proti a nikto sa hlasovania nezdržal. Výbor pre financie a rozpočet neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu uznesenia.

Ďakujem za slovo.
Takže teraz by som sa podrobnejšie venoval návrhu tohto uznesenia a zdôvodnenie, prečo sme takýto návrh podali.
Zopakujem, že tento návrh má termín zrodenia september 2025. My sme tento návrh predkladali z toho dôvodu, že vtedy bola na stole, bol návrh tretieho konsolidačného balíka, ktorý by mal ozdraviť verejné financie v súlade s cieľmi vlády. Musím konštatovať, že ten tretí konsolidačný balík, ktorý, ktorý, v ktorom sme už teda, ako som už hovoril, po uši, tak ten tretí konsolidačný balík skutočne priniesol pre Slovensko vážne zmeny. My, my sme ho nazvali, to je, že to je balík, ktorý ide doslova po peňaženkách ľudí. Týka sa to nielen fyzických osôb, kde napríklad sa zvýšili zdravotné odvody a tým pádom klesli čisté mzdy, čisté mzdy zamestnancov, ale týka sa to napríklad aj vo výraznej miere živnostníkov a vidíme, že na trhu sa nám vlastne strácajú pomaly živnostníci a len preto, že tie podmienky, za ktorých môžu živnostníci podnikať, sa výrazne pritvrdili.
Čo sa týka samotnej témy, samotnej témy čerpania z prostriedkov Európskej únie, už som to povedal, na roky 2021 až 2027 sú určené pre Slovensko štrukturálne fondy vo výške, vo výške 12,8 miliardy eur. Keď sa pozrieme na čerpanie, tak prichádzame k tomu istému číslu, 12,8 % predstavuje čerpanie prostriedkov z Európskej únie, tak ako ich, ako ich čerpá vláda. My sme celý minulý rok veľmi výrazne upozorňovali na to, že ak Slovensko si chce nejakým spôsobom poradiť s konsolidáciou verejných financií, tak jednoznačne musí, musí zvýšiť čerpanie. Opak je pravdou, by som povedal, že za toho pol roka, ako sme predstavili návrh tohto uznesenia do Národnej rady, tak to čerpanie v podstate stagnuje a ak sme sa pohli za toho pol roka, tak to je nejaké jedno percento.
My sme navrhovali v septembri 2025, aby vláda bola zaviazaná tým, aby v priemere mesačne zvýšila čerpanie o dve percentá. Tento, tento apel na vládu nebol samoúčelný a už to, ako vidíme, že kam sme sa pohli za pol roka, svedčí o tom, že to bolo vyslovene, vyslovene potrebné. Ak by sa prijalo toto uznesenie v snemovni a dúfam, že sa ja prijme, tak by zaviazala vládu Slovenskej republiky, aby podľa tohto uznesenia skutočne nabehla na to tempo dve percentá, i keď už máme polročný sklz a uvidíme, že ako to bude vyzerať ďalej.
Čo sa týka, keby sme sa pozreli na to, že akým, ako sa čerpajú prostriedky Európskej únie, myslím teraz štrukturálne fondy za jednotlivé programové obdobia, tak prichádzame tiež k neblahému výsledku. Kým v piatom roku tých, tých predchádzajúcich programových období, teraz myslím roky 2007 - 2013 a 2014 až 2020, tak v tom piatom roku, kde sme dnes, bolo čerpanie zhruba na úrovni 20 %, tak dnes sme na úrovni 12 %. Tak vidíme, že keď to porovnávame aj s tou minulosťou, tak zaostávame. Navyše v tých predchádzajúcich programových obdobiach sme nemali také problémy s verejnými financiami a tá potreba toho čerpania je dnes evidentne oveľa vyššia, ako bola v minulosti.
Druhým problémom je, že sa zmenili trošku pravidlá čerpania týchto fondov a my by sme vlastne mali, Slovenská republika, do konca roka 2027 z tohto programového obdobia vyčerpať minimálne 5,7 miliardy eur. Tak si to, prosím, porovnajte. Doteraz sme vyčerpali 1,6 miliardy eur za to obdobie, za to obdobie pomaly piatich rokov a do konca, do konca budúceho roka máme vyčerpať 5,7 miliardy eur, to znamená štvornásobok, päťnásobok, možno dokonca päťnásobok. Pri tom tempe, pri tom tempe ani tie dve percentá, ktoré navrhujú, im nebudú stačiť, takže treba to chápať to naše, ten náš návrh ako minimálne číslo. Ako minimálne číslo. Vláda by skutočne mala začať s tým robiť, mala by, mala by jednoducho vážne pokročiť tým skôr, že máme osobitné, osobitné ministerstvo, ktoré sa zaoberá touto problematikou.
Ďalším problémom je, že viac, vlády aj v minulosti sa spoliehali, spoliehali na to, že až tri roky po skončení programového obdobia sa dajú dočerpávať prostriedky. Nuž ale ako som povedal, teraz to bude oveľa tvrdšie a pred novú vládu, ktorá príde, bude postavená veľmi vážna úloha po voľbách, aby skutočne sa toho zhostila. Takže bude to náročné nielen pre túto vládu, aj pre tú budúcu.
A keď si zoberieme to ďalšie programové obdobie, to znamená roky dvetisíc, 2027, ´28 až 2034, tak tam odpadáva možnosť dočerpania do troch rokov a už je tam iba jeden rok. Takže tá nová vláda, ktorá príde, tak bude musieť rázne vkročiť do nového programového obdobia, takže paralelne bude musieť riešiť dva problémy, dočerpať súčasné programové obdobie a rýchlo sa vrhnúť na nové programové obdobie, čo bude veľmi náročná, ďalšia veľmi náročná úloha.
Samozrejmé, že Slovensko čerpá nielen zo štrukturálnych fondov, ale máme tu aj plán obnovy a odolnosti a keď sa pozrieme na tento, na tento mechanizmus alebo na tento, tento zdroj, tak vidíme, že aj tu Slovensko má problémy. Ja len poviem, že do konca augusta tohto roku bude treba vyčerpať celý, celý plán, teda plán obnovy a odolnosti...
=====

... na tento mechanizmus a na tento, tento zdroj, tak vidíme, že aj tu Slovensko má problémy. Ja len poviem, že do konca augusta tohto roku bude treba vyčerpať celý, celý plán, teda plán obnovy a odolnosti a my sme na úrovni niekde vyše polovice. A vidíme, že aká panika nastáva, pretože vláda sama si komplikuje čerpanie týchto prostriedkov. Krásnym príkladom je zákon, o ktorom sme tu hovorili nedávno, a to je rušenie úradu oznamovateľov, Európska komisia pohrozila, že v prípade, že slovenská vláda bude trvať na svojom pôvodnom návrhu, ako pristupovať vôbec k oznamovateľom, tak potom že sa zastaví ďalšia tranža vo výške takmer 600 miliónov eur, takže takémuto tlaku sa vystavuje vláda sama. Doslova sama sa vystavuje a hazarduje s celými verejnými financiami.
Ja som to už povedal v úvode pri predstavení tohto, návrhu tohto uznesenia, každá jedna ratingová agentúra vám napíše, že ak sa má Slovensko popasovať s problémom verejných financií, tak jednoducho musí čerpať európske zdroje v maximálnej úrovni, ako sa to dá. A kde sme my? Vidíte, čerpanie štrukturálnych fondov na úrovni 12-13 %, čerpanie plánu obnovy a odolnosti niečo cez polovicu, ale s veľkými hrozbami, ako tá posledná, ktorú som spomenul, a pod mimoriadnym časovým tlakom. Navyše musím povedať, že veľmi nepriaznivo, veľmi nepriaznivo sa vyvíja vôbec hospodárenie štátu za tento rok. Ako všetci vieme, tak podľa návrhu, návrhu štátneho rozpočtu a vlastne aj tretieho konsolidačného balíka by Slovensko malo mať nejaké príjmy, nejaké výdavky, nejaký deficit, len keď sa pozriete, ako sa to vyvíja, ja mám, ja tu mám posledné čísla za, ku 16. marcu a tie čísla sú mimoriadne varovné, by som povedal, keby som použil silnejšie slovo, až katastrofické. Ja tie čísla prečítam. Príjmy štátneho rozpočtu tvorili 4,1 miliardy eur, oproti minulému roku, rovnakému obdobiu, sú nižšie o takmer 4 %. O 4 %. Špeciálne, keď by sme sa pozreli na daňové príjmy, tie sú nižšie o 4 %, ale čo najviac, najviac indikuje neschopnosť vlády pracovať s príjmami, je výber dane z pridanej hodnoty. Viete, akú máme štruktúru dane z pridanej hodnoty, rozhádzané sadzby. Jednoducho zdá sa, že aj menšiu ochotu platiť tieto dane a zároveň nám výrazne klesá spotreba, pretože ľudia jednoducho majú hlboko do vrecka, tá spotreba, spotreba klesá medziročne tempom okolo 5 %, a to sa prejavuje už na výbere dane z pridanej hodnoty. Takže keď sa pozrieme na DPH, tak necelé 2 miliardy sa vybrali za toto obdobie do 16. marca a oproti minulému roku je to o takmer 12 % menej. DPH, to je mimoriadne dôležitá sadzba, to je proste najväčší balík, ktorý štát dokáže vybrať na daniach, a nám medziročne klesá výber o 12 %. Samozrejme, že tam bol návrh rastu, nieže klesania, však máme aj my infláciu, takže bol tam návrh rastu tej dépeháčky a vidíme, že to ide presne opačným smerom. Ako ja byť na mieste ministra financií, tak som v obrovskej panike a dokonca, už som to aj povedal, by som zvažoval, či mám pôsobiť ako minister financií. To sú mimoriadne vážne čísla.
Tak to sú príjmy. Vidíme, že príjmy pomaly, pomaly ako kolabujú, by som povedal, a výdavky, výdavky tvorili k tomu 16. marcu 6,9 miliardy eur plus 6 % medziročne. Vidíme to krásne, tie nožnice, hej? Príjmy nám idú dole a výdavky idú hore. Takže samozrejme, čo to znamená? No deficit. A viete, aký je vysoký deficit na hotovostnej báze k 16. marcu? Dva celá sedem miliardy eur. Je to číslo, je to číslo, o ktoré sa zaviazala vláda, že to bude ten tretí konsolidačný balík, a my už máme deficit takmer 3 miliardy eur. Medziročne nám poskočil o jednu štvrtinu. Proste to je neudržateľné. Ja neviem, čo táto vláda mieni robiť a popritom, ako hovorím o tomto uznesení, tak nedokáže čerpať prostriedky z Európskej únie, štrukturálne fondy pomaly, pomaly zastali, akoby zastali. To sú oficiálne správy ministerstva financií, každý rok, mesiac ministerstvo financií zverejňuje, ako sa čerpajú euro, štrukturálne fondy a tá správa z konca januára hovorí 12,8 %.
A zároveň hazardujeme s plánom obnovy a odolnosti, ktorý je časovo obmedzený a ktorý treba vyčerpať tento rok. A nový nebude. Na rozdiel od štrukturálnych fondov, ktoré keď nám prepadnú, keď ich nebudeme, teda keď ich nebudeme čerpať, tak nám prepadnú a jednoducho tie peniaze nebudeme mať, plán obnovy a odolnosti je úplne iná kategória. To už nie je ako pri štrukturálnych fondoch, to sú nie vyzbierané peniaze od členských štátov, ktoré sa prerozdeľujú podľa nejakého kľúča medzi všetkých s tým princíp... s princípom, aby sa vyrovnávali rozdiely medzi členskými štátmi. Plán obnovy a odolnosti je pôžička Európskej únie, Európskej komisie. Európska komisia si požičala na finančných trhoch prvý raz v histórii sama v mene všetkých členských štátov peniaze a tieto peniaze rozdelila na plán obnovy a odolnosti a kto si tie peniaze vyčerpá, tak si ich vyčerpá, kto si ich nevyčerpá, tak si ich nevyčerpá, ale splácať budeme všetci. To znamená, tá Komisia, preto vidíme tie tlaky na nové dane, európske dane a tak ďalej, pretože Európska komisia musí zohnať niekde prostriedky. Dodnes nie je jasné ani v Komisii, ani medzi členskými štátmi, akým spôsobom sa tejto, tieto, táto pôžička bude splácať. A ona už bude splatná niekedy okolo roku 2030, ak si dobre spomínam.
Jeden návrh hovorí o tom, že vyjdú nové európske dane, o mnohých ste počuli, špeciálne zdanenie firiem nad 100 miliónov eur, je tam, je tam tých opatrení viac, hovorí sa o ekologických daniach, ktoré nás ťahajú ekonomicky k vode, pod vodu. A druhá možnosť je, že sa zvýšia členské príspevky a z toho sa to bude platiť. Tak si predstavte, že Slovensko, ktoré, ak sa nemýlim, platí niečo menej ako miliardu eur ročne do rozpočtu Európskej únie, že zrazu bude platiť 2 miliardy. A predstavte si, že keď nesplatí na dlhovú službu, len na úroky 2 miliardy, tak tak, ako hospodárime, tak bude platiť 3 miliardy eur budúci rok. To je tlak z jednej, z druhej, z tretej strany. Ja nechcem šíriť nejaké katastrofické reči, ale, ale sama Európska komisia podľa poslednej správy hodnotí dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií vo vysokom riziku. Sme na prvom mieste v celej Únii. Prvom mieste, má najrizikovejšie verejné financie má v súčasnosti Slovensko.
Takže to je varovanie z Komisie. Už keď teda minister financií nepočúva Radu pre rozpočtovú zodpovednosť a dehonestuje jej predsedu a vôbec celú, celú túto inš... ústavnú inštitúciu, zdôrazňujem, ústavnú inštitúciu, tak nech počúva aspoň to, čo hovorí Európska komisia. A teraz, čo hovorí rozpočtová rada? Naša rozpočtová rada. Schodok tento rok je mierna, musím povedať, že je mimoriadne mierna na ministerstvo financií, ja by som na mieste ministra financií im skôr bozkával ruky, hovorí o tom, že ten deficit bude o 0,3 % vyšší na konci roka, ako si vláda nakreslila v štátnom rozpočte. Tri desatiny percenta HDP nemusí, nemusí veľmi veľa hovoriť, ale v reálnom vyjadrení je to vyše 400 miliónov eur. Podľa toho, ako sa vyvíja štátny rozpočet, tak to vyzerá skôr, že bude oveľa väčší ten deficit. Oveľa väčší. A teraz si predstavme, že sme po uši v treťom konsolidačnom balíku, tie prvé dva začínajú proste zvetrávať, tie balíky, a my sme hovorili napríklad, že ak by vláda prijala riadne dva konsolidačné balíky, tie prvé, tak ani ten to nemusel byť. A viete, čo nám hrozí? Štvrtý aj piaty konsolidačný balík. A to už nebude balík pre túto vládu, to bude balík, ktorý bude nasta... musieť nastaviť nová vláda. V takomto stave odovzdá vláda Roberta Fica štát, v takomto stave, v takomto stave ho dá do rúk novej vláde.
Takže tá situácia je mimoriadne vážna. Ja len, ja len poviem, že my sme, my sme v roku 2024, keď bol na stole druhý konsolidačný balík a predseda vlády vyzval všetky opozičné strany, poďte si sadnúť za okrúhly stôl a predložte svoje vlastné opatrenia, tak my sme tú výzvu prijali, s Milanom Majerským sme boli priamo na rokovaní s predsedom vlády, ministrom financií a ďalšími ľuďmi, bolo tam, z opozičných strán tam sa ešte zúčastnilo Progresívne Slovensko. A my sme doniesli predsedovi vlády priamo do rúk vytlačený dokument, podpísaný predsedom našej strany, kde bolo päť návrhov, päť opatrení, akým spôsobom by mala vláda konsolidovať verejné financie. Nejdem ich teraz menovať, lebo sú všeobecne známe, samozrejme, že tam bolo aj lepšie čerpanie európskych zdrojov, ale bolo tam, bolo tam najmä to, o čom budem hovoriť pri tých ďalších uzneseniach, a to šetrenie na strane štátu. Môžem, môžem povedať, že trošku ma môže uspokojiť to, že dnes prichádza na naše slová, aj minulý rok a tento rok už prichádza na naše slová, že zrazu sa ide po opatreniach, ktoré sme my navrhovali. Tie typické opatrenia sú šetrenie na štáte, týka sa to aj miest, predaj prebytočného majetku, lepší výber dane z pridanej hodnoty, však už teraz vláda hovorí, akú má daňovú medzeru. Už si to priznáva, že to je veľký problém, už teraz chytá zajaca za chvost, skúša to robiť, hej? Ale keby sa tie opatrenia, keby na tie opatrenia pristúpila v roku 2024, tak sme niekde úplne inde. Darmo sa teraz vyhovárajú, že sa zmenili medzinárodné podmienky, že tu je nejaký protivietor v ekonomike. Ten protivietor majú aj v Česku, aj v Poľsku, prosím vás pekne, pozrite sa, kde sú, ako míľovými krokmi nám utekajú.
Namiesto toho, aby si predseda vlády zobral to naše odporúčanie k srdcu alebo aspoň o ňom, alebo aspoň o ňom diskutoval, tak ho hodil do koša. A mňa mimoriadne mrzí, lebo však sedel som, sedel som meter od neho, ako si do toho, do toho podkladu, ktorý sme mu dali, sám robil poznámky, do toho podkladu, a keď sme skončili rokovanie, tak vystúpil pred verejnosť, novinárov a povedal nič nedali. A teraz, teraz vidíte, že na to prichádza, žiaľ, musím povedať, že neskoro. Slovensko skutočne je vo veľmi vážnej situácii, ja nechcem strašiť, ale bol to minister financií, ktorý na konci roka 2023, keď to prvý raz predstavoval štátny rozpočet tejto novej vlády, on použil výraz, že musíme ísť takou cestou, aby sme sa vyhli gréckej ceste bankrotu, a tým sa snažil dehonestovať práce predchádzajúcich vlád. Však to je tá známa debata, že aké bolo zadlženie Slovenska. Jeden hovorí o čistom, druhý hovorí o hrubom zadlžení, hrušky s jablkami sa popletú a potom to, potom zrazu z toho vyzerá to, že oni idú zachraňovať, oni idú zachraňovať stav krajiny, v ktorom bola po odchode, odchode predchádzajúcich vlád.
Ja nechcem teraz tu ako hovoriť, že tie vlády robili všetko, že to bolo všetko v poriadku, vôbec nie. Chcem povedať to, že táto vláda, a ústami ministra financií to povedali jednoznačne, ak sa chceme vyhnúť gréckej ceste bankrotu, to boli jeho slová v roku 2023, ak sa chceme, tak musíme prijať konsolidačné opatrenia. Prosím vás pekne, kde sme dnes? Deficit stále každý rok na úrovni 5 %, dlh nám rastie, kles... rastú nám úroky, za ktoré si Slovensko požičiava. Ja som napríklad úzkostlivo čakal včera na správu Európskej centrálnej banky, či zvýši úrokové sadzby, pretože ide hore inflácia vinou rastu cien pohonných hmôt a vojnou v Perzskom zálive, a jednoducho Európska centrálna banka má svoje ciele, tie sú známe, držať infláciu na úrovni okolo 2 %. A čakal som, čakal som, či nezdvihne úrokové sadzby. Pán Boh stojí pri nás, že nezvýšila v tomto stave úrokové sadzby, lebo nám už teraz rastú výrazne úrokové prirážky oproti Nemecku, referenčnému štátu, nám výrazne rastú a keby nás ešte raz narástli pre, pre zvýšenie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky, lebo sme v jednom koši všetci, čo platíme eurom, tak je to ešte horšie. A to nie je len dosah na štátny rozpočet a na požičiavanie si peňazí, zdá sa, že táto vláda už pôjde dokonca len na požičaných peniazoch, to znamená v tom keši, ktorý má na tých peniazoch, ktoré si napožičiavala bez ohľadu na to, že ako bude vyzerať hospodárenie v štátnom rozpočte. Ale znamenalo by to aj napríklad vyššie hypotekárne sadzby. Momentálne ako Európska centrálna banka zdvíha úroky, tak jednoducho idú úroky hore, aj čo sa týka spotrebiteľských úverov, úverov, úverov, úrokov pre, úrokov z úverov pre podnikateľov a takisto aj hypotekárnych úverov.
Takže vrátim sa naspäť vlastne k tomuto návrhu tohto uznesenia. Skutočne chýba nám, chýba nám záväzok vlády, záväzok...
=====

Takže vrátim sa naspäť vlastne k tomuto, k návrhu tohto uznesenia. Skutočne chýba nám, chýba nám záväzok vlády, záväzok, na ktorý by sme sa mohli odvolávať aby nejakým spôsobom zrýchlila čerpanie prostriedkov z Európskej únie. V tejto situácii sa to javí ako jedna z posledných záchran, musím to povedať. Chýba nám. Preto navrhujeme také uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu, že si sadnú a povedia si, áno, dáme si záväzok, že budeme čerpať, čerpať určitým tempom európske zdroje. My sme navrhli to tempo zhruba v priemere dve percentá mesačne. Keby som dnes písal to uznesenie, tak tam dám možno päť, tak vám poviem, pretože v takej sme situácii. Ale, žiaľ, dostal sa na, na, tento návrh uznesenia sa dostal na rad až dnes po pol roku, by som povedal, že nie, nie je neaktuálny ten návrh uznesenia, by som povedal, je totálne aktuálny a by som ho ešte pritvrdil. Bolo by to v záujme nielen, nielen ozdravenia verejných financií tohto štátu, ale bolo by to v záujme obyvateľov celej republiky.
Preto vás prosím o podporu, podporu tohto uznesenia.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec Hajko. Podľa mňa ste to zobrali pomerne aj zoširoka, zo šírky, ale tá situácia, ekonomická, na Slovensku si to momentálne žiada. A povedali ste veľa faktov, na ktoré som sa rozhodol, že nakoniec zareagujem aj v rozprave. Tak, tak vystúpim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, spomínali ste, že tento návrh zákona ste podávali ešte v septembri minulého roka a ja si myslím, že tu sa musíme na chvíľočku pristaviť a povenovať sa tomuto a nielen samotnému obsahu, pretože naozaj to považujem za chrapúnstvo, že sa tu nakopili návrhy zákonov, ktoré boli podané ešte na jeseň minulého roka a potom boli presúvané zo schôdze na schôdzu svojvôľou koaličnej väčšiny v tomto parlamente, pretože sa im tu nechcelo sedieť a rokovať o týchto zákonoch. To je naozaj proste vrchol nekorektnosti a prídu ešte ďalšie návrhy zákonov, ja tiež čakám, že sa dostanem na rad so svojím a ako tak počítam čas, tak už vidím, že to nevyjde ani na tejto schôdzi, takže, a jeden z mojich zákonov, ktoré som podával ešte v septembri minulého roka reagujúc vtedy na jednu aktuálnu vec, neviem, či vôbec na aprílovej schôdzi sa s tým dostanem na rad. Čiže to je jedna vec.
A druhá vec, rovnako považujem za nekorektné a nechcem, aby to tu prešlo len tak nejak mlčaním, že ani nehlasujeme o týchto zákonoch, že nás vládna koalícia dotlačila do tejto situácie, že v marci sa tu otvorila schôdza na jeden týždeň, kde máme prerokovať aspoň niektoré z tých zákonov opozičných, ktoré sa nakopili, ale o ničom sa nehlasuje. Proste považujem to jednoducho za vrchol nekorektnosti zo strany koaličnej väčšiny, že takýmto spôsobom zneužíva svoju moc a prejavuje absolútnu neúctu k parlamentnej menšine.

Ďakujem.
Pán Hajko, ja si myslím, že ten váš návrh je dnes ešte aktuálnejší, ako tomu bolo na jeseň, pretože financie z eurofondov je to to jediné, čo tejto vláde ostalo. Táto vláda nie je schopná udržať zamestnávateľov na Slovensku. Mesiac čo mesiac sa dozvedáme o odchode jedného veľkého zamestnávateľa, no a tým, že vláda nie je schopná čerpať eurofondy, stráca nielen tým, že im tie peniaze prepadnú, ale stráca fakticky trikrát. Mnohí si možno povedia, tak fajn, tak sa nezrekonštruuje nejaká škola. Ale štát stráca aj tým, že keď tú škodu bude rekonštruovať v budúcnosti, bude to platiť z vlastných peňazí. Stráca aj tým, že stavebné firmy alebo firmy, ktoré nejakú tú investíciu realizujú, nebudú, budú platiť nižšie dane a nižšie odvody za svojich zamestnancov, nebodaj budú musieť prepúšťať, štátu vzniknú náklady na to, aby platila dávky v nezamestnanosti, štátu vzniknú náklady na to, aby, aby financoval nejaké rekvalifikačné kurzy a podobne.
No a zároveň, hovorím, sa vystavuje aj riziku, že firmy budú musieť prepúšťať. Čiže štát naozaj tým, že nečerpá eurofondy, tak prichádza aj o zamestnanosť a vystavuje sa riziku, že skrátka aj ten, ten jediný rast, ktorý tu má v nejakom stavebníctve, že aj ten bude ešte viacej utlmený.
Ďakujem veľmi pekne.