49. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážení pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o policajnej spolupráci, tlač 1215.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1296 z 30. marca 2026 pridelil návrh, tlač 1215, na prerokovanie týmto výborom: výboru pre obranu a bezpečnosť a ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedeným návrhom v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o policajnej spolupráci vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Z uznesenia výboru uvedených pod bodom 2 tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu, tlač 1215, vyjadrených v uznesení uvedenom pod bodom 2 tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o policajnej spolupráci a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 161 zo 14. apríla 2026. Výbor ma určil za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som odprezentoval návrh zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu. Sme v druhom čítaní, takže pevne verím, že pokiaľ bude záujem, budeme diskutovať aj o obsahu tohto zákona. Musím teda na úvod povedať, že ide o transpozíciu európskej smernice a v princípe týmto zákonom zavádzame nové povinnosti pre zamestnávateľov, nové povinnosti pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a hlavne nové práva zamestnancov.
V prvom rade tou prvou povinnosťou, ktorú zavádzame pre zamestnávateľov, je nastavenie takzvanej štruktúry odmeňovania, ktorá sa bude zostavovať a zavádzať na základe objektívnych kritérií, ktorými sú zložitosť, zodpovednosť, namáhavosť a pracovné podmienky, ako aj prípadné ďalšie faktory, ktoré sú relevantné pre konkrétne pracovné miesto alebo pracovnú pozíciu, pričom sa bude prihliadať aj na tzv. mäkké zručnosti, ktorými sú najmä sociálne a komunikačné schopnosti. Musím teda povedať, že tu vychádzame z pojmológie, platnej pojmológie Zákonníka práce a podľa nášho názoru napriek tomu, že tu bola určitá a možno aj legitímna diskusia, sú v súlade aj s pojmami, ktoré sú uvedené v spomínanej smernici. Je to jednoducho správne kvôli tomu, aby sme tu nemali dvoj- alebo až trojkategórie, dvojité alebo trojité z hľadiska kategórií posudzovania niektorých takýchto kritérií. Takže pojmológia, opakujem, vychádza zo Zákonníka práce a zároveň je v súlade s tými podmienkami, ktoré sú uvedené v smernici.
Túto štruktúru odmeňovania budú musieť existujúci zamestnávatelia zaviesť do 31. júla 2026. Zákon, pokiaľ bude schválený, nadobudne účinnosť 7. júna 2026, tak ako to vyžaduje smernica, ale tá povinnosť pre existujúcich zamestnávateľov vznikne do 31. júla 2026. Samozrejme, pokiaľ je nový zamestnávateľ, tak uňho to vzniká okamžite.
Ďalšou povinnosťou, ktorá vyplynie z toho zákona pre zamestnávateľov, je to, že v pracovnej ponuke budú musieť uviesť nástupnú odmenu, ale aj jej rozpätie. A to už pred pohovorom alebo aj priamo teda v inzeráte.
Ďalšou povinnosťou pre zamestnávateľov je, že sa nesmú pýtať uchádzačov na výšku odmeny z predchádzajúceho povolania.
Po ďalšie, budú musieť sprístupniť zamestnancom kritériá určovania odmien.
Ďalšou povinnosťou je, že raz ročne budú musieť informovať zamestnancov o ich práve žiadať informácie o odmeňovaní.
A po ďalšie, na žiadosť zamestnanca, a to je veľmi dôležité, budú musieť poskytnúť písomnú informáciu nielen o jeho odmene, ale aj o priemernej odmene v jeho kategórii, a to do dvoch mesiacov.
Zároveň zamestnávatelia budú musieť pravidelne podávať o tomto správu. Pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov 250 a viac vznikne povinnosť, aby túto správu podávali každoročne, teda každý rok. Prvýkrát táto povinnosť vznikne do 15. apríla, najneskôr do 15. apríla roku 2027 a pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov 100 až 249 bude táto povinnosť raz za tri roky, teda každé tri roky. Je presne popísané, čo táto správa musí obsahovať, správa o odmeňovaní. A zároveň treba povedať asi úplne tú kľúčovú vec, že pokiaľ tá správa ukáže, alebo pokiaľ samotný zamestnanec individuálne dokáže, že jeho odmena je rozdielna o viac ako 5 % oproti priemernej odmene v jeho danej kategórii, tak v takomto prípade bude musieť byť tento rozdiel buď odstránený, alebo riadne zdôvodnený do šiestich mesiacov, a pokiaľ sa tak nestane, tak to musí byť spoločne prekonzultované aj s príslušnými zástupcami zamestnancov na danom pracovisku.
Práve pre tento účel sme, bude predkladaný cez moju kolegyňu pani poslankyňu Mačicovú aj pozmeňujúci návrh, kde chceme teda naozaj ošetriť aj tie situácie, kde na pracovisku nie sú odbory. V takom prípade naozaj by nebolo možné, alebo nemali by s kým vlastne prekonzultovať zamestnávatelia tieto rozdiely a tieto nezrovnalosti. Takže v takom prípade pozmeňujúcim návrhom vlastne dopĺňame alebo riešime tú situáciu tak, že si zamestnanci určia svojho zástupcu, s ktorým bude táto vec prekonzultovaná.
Samozrejme, ten zákon zavádza aj rôzne povinnosti pre ministerstvo práce vrátane toho, aby sme pripravovali aj štatistiky a analýzy takýchto údajov podobne ako, aby sme aj spracovali údaje o žalobách a sťažnostiach v týchto prípadoch, ak vzniknú.
A na záver, čo je veľmi dôležité ešte povedať, je, že samozrejme zabezpečíme aj vymáhateľnosť týchto povinností zamestnávateľov, a to tak, že v prípade, že porušia samotný zákon, že nedodržia tú štruktúru odmeňovania a odmeňovanie ako také, tak v takom prípade im bude hroziť sankcia až do výšky 100-tisíc eur. Chcem povedať, že táto sankcia vyplýva z toho, že rovnaká sankcia je udeľovaná aj pri porušení zákona, ktorá je v agende inšpekcie práce, čiže preto táto výška odmeny. Pri nepodaní správy bude tiež hroziť zamestnávateľom sankcia, ktorá aj mne osobne ale pripadala veľmi nízka, ako bola pôvodne navrhnutá, a preto som aj po mojej intervencii požiadal, aby v pozmeňujúcom návrhu, ktorý okrem teda zastúpenia zamestnancov rieši ešte dve legislatívno-technické veci, aby sme upravili aj výšku pokuty v prípade nepodania správy, a to tak, že bude vo výške od 4 do 8 000 eur. Opäť vychádzame z minimálnych hraníc pokút za nelegálne zamestnávanie, tak preto sme sa napokon rozhodli takto. Pri nelegálnom zamestnávaní ak je, ak ide o jedného zamestnanca, je tá pokuta na minimálnej hranici 4 000 eur, keď ide už o viac osôb, tak je to 8 000 eur, tak preto sme tieto pokuty nastavili na tejto výške a je to rozdiel oproti pôvodnému návrhu, pretože nám, ale aj celej Európskej únii ide o to, aby naozaj sa tie správy podávali a hlavne, aby to samozrejme platilo.
V prípade, rovno to hovorím, v prípade, že by ani táto výška pokút nestačila, nestačila v praxi a videli by sme, že zamestnávatelia jednoducho nedodávajú tie správy, tak ako majú, na čas, tak – a to isté platí aj v prípade porušovania samotného zákona – no tak tie pokuty ešte zvýšime, ešte viac. Uvidíme, ako to bude fungovať v praxi.
Takže zatiaľ toľko asi odo mňa. Som pripravený v prípade potreby o tom diskutovať a odpovedať na otázky.
Ďakujem pekne.

Aha, dobre.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1142a, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1295 z 3. februára 2026 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1142, prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom 3 tejto spoločnej správy vplýva päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 5 v štvrtej časti tejto spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre sociálne veci č. 147 z 13. apríla 2026. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Zároveň určil náhradníkov spravodajcu.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavila alebo oboznámila vás s pozmeňujúcim návrhom k vládnemu návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1142.
Tento pozmeňujúci návrh obsahuje legislatívno-technické úpravy a vecné zmeny smerujúce k presnejšej a konzistentnejšej transpozícii smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie. Formulačné úpravy v § 1 a 6 spresňujú vymedzenie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti odmeňovania a zosúlaďujú terminológiu v rámci zákona. Vypustenie negatívneho vymedzenia doplnkových zložiek odmeny vychádza z bodu 21 recitálu smernice Európskej únie 2023/970, podľa ktorého sa vyžaduje, aby koncept odmeny zahŕňal všetky prvky odmeňovania splatné na základe zákona, kolektívnych zmlúv alebo praxe bez ohľadu na právny základ ich priznania.
V § 9 sa dopĺňa mechanizmus ad hoc určenia zástupcov zamestnancov na účely spoločného posúdenia odmeňovania v súlade s bodom 43 recitálu smernice, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov nepôsobia, pričom, ak si zamestnanci zástupcov neurčia, zamestnávateľ vykoná posúdenie sám. Napokon úprava výšky pokuty v § 16 za nesplnenie povinnosti podať správu o odmeňovaní zosúlaďuje sankčné sadzby so sadzbami uplatňovanými pri nelegálnom zamestnávaní, čím sa prispieva k právnej istote a napĺňa sa požiadavka účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií podľa čl. 23 smernice.
To bolo stručne asi všetko, pán predsedajúci. Prosím, zastavte čas. Prečítala by som svoj pozmeňovací návrh.

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím pozastaviť čas. Idete čítať, hej?
Nech sa páči. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Mačicová, Zdenka, poslankyňa NR SR
Áno, áno. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Pozmeňovací návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Mačicovej k vládnemu návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1142.
1. V článku I v § 1 ods. 3 sa vypúšťa slovo „dodržiavania“.
2. V bode 2 článku I, v § 2 ods. 1 písm. a) v druhom bode sa vypúšťa bodkočiarka a slová „za doplnkové zložky odmeny sa nepovažujú plnenia vyplývajúce zo zákona, na ktoré má zamestnanec nárok a ktorých konkrétna suma nezávisí od rozhodnutia zamestnávateľa“.
3. V článku I v § 6 ods. 1 písm. b) sa za slovo „iného“ vkladá slovo „konkrétneho“.
4. V článku I v § 9 ods. 7 znie:
„Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnanci si na účel spoločného posúdenia odmeňovania môžu určiť zamestnanca alebo zamestnancov ako ich zástupcu alebo zástupcov. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť primeranú súčinnosť pri organizácii výberu zástupcu alebo zástupcov, ak o to zamestnanci požiadajú. Zástupca alebo zástupcovia určení podľa prvej vety sa na účely spoločného posúdenia odmeňovania považujú za zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ vykoná posúdenie odmeňovania sám, ak u neho nepôsobia zástupcovia zamestnancov a ak si zamestnanci neurčia zástupcu alebo zástupcov podľa prvej vety. Na posúdenie odmeňovania podľa tretej vety sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.“
Bod 5. V článku I v § 16 ods. 1 sa slová „od 500 euro do 4 000 euro“ nahrádzajú slovami „o 4 000 eur do 8 000 eur“.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Dobrý deň, kolegyne a kolegovia. Ja by som teda veľmi rada vystúpila za poslanecký klub Progresívne Slovensko a vyjadrila sa k návrhu zákona o rovnom odmeňovaní. Vopred sa ospravedlňujem, som trochu zdravotne indisponovaná, tak verím, že mi hlas vydrží.
Hneď na úvod by som, ja teda prednesiem aj pomerne komplexný pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou, ale ešte predtým mi dovoľte povedať, čo považujem naozaj za dôležité, a zopakovať si, čo v tejto diskusii často zaniká, a to je, že tento zákon prinieslo ministerstvo práce do parlamentu len preto, že nám to prikazuje smernica Európskeho parlamentu a Rady Európy z mája roku 2023. Inak by sme ho od vlády Roberta Fica, pravdepodobne by sme sa ho nedočkali nikdy. Zároveň musím povedať, že tento návrh zákona tu nie je po prvý raz. Tému rovného odmeňovania som do Národnej rady priniesla po prvýkrát konkrétne ja, a to ešte v roku 2017, kedy som návrh zákona o rovnosti v odmeňovaní podávala tu na schôdzi parlamentu. Odvtedy som ho predkladala niekoľkokrát aj v tomto volebnom období, naposledy s kolegyňou Beátou Jurík sme ho predložili snáď, neviem, mohol to byť tak rok, rok a pol dozadu. Takže naozaj nebol schválený opäť. Mohli sme tu mať v podstate tieto transparentné podmienky odmeňovania už dávno. Ale teda nie, my musíme byť dotlačení Európskou úniou, aby sa tu konečne schválil jeden rozumný zákon, ktorý pomôže ženám k férovým platom.
Ja teda, keď som tento zákon opakovane predkladala, robila som to najmä preto, že som videla reálny problém v praxi a počúvala som skúsenosti ľudí, najmä žien na trhu práce. A dnes sa potvrdzuje, že toto nebola len nejaká marginálna téma, ktorú často kolegovia z koalície, ešte myslím z toho predošlého volebného obdobia, myslím predpredošlého, pomerne často zosmiešňovali, ale je to problém, ktorý si vyžiadal reakciu na európskej úrovni. A preto vítam, že Európska únia v oblasti rodovej rovnosti skutočne aktívne koná a koná takým spôsobom, ktorý nejde proti ekonomickej realite, pretože transparentnosť v odmeňovaní je účinným nástrojom, ako predchádzať nespravodlivostiam, ktoré sa dlhodobo prehliadali alebo často relativizovali.
V diskusii často zaznievajú obavy z administratívnej záťaže. Bavíme sa o tom aj tuto s kolegami z opozície, že sa boja tento návrh podporiť, pretože majú pocit, že to neúmerne zaťaží administratívou zamestnávateľov. Preto si myslím, a je dôležité zdôrazniť, že návrh zákona pracuje z nášho pohľadu s rozumnou a odstupňovanou mierou administratívy podľa veľkosti podnikov a firiem a tento princíp proporcionality ja považujem za kľúčový a správny. Tento prístup podporilo aj rozhodnutie tripartity, ktorá návrh zákona jednohlasne podporila ešte v prvom čítaní. A teda áno, zástupcovia zamestnávateľov upozornili na administratívne nároky, čo je absolútne legitímne o nich hovoriť, a oveľa legitímnejšie je ešte hovoriť o podpore zamestnávateľov v tomto novom, v tejto novej legislatíve. Ale zároveň platí, že ani zamestnávatelia nepovažovali túto reguláciu za neprimeranú alebo neúnosnú.
Chcem sa ale pristaviť pri samotnej podstate problému, a to je platová diskriminácia. Podobne ako iné formy diskriminácie sa veľmi často nedeje vedome, nevyplýva zo zlého úmyslu, ale zo zaužívaných postupov, stereotypov a rôznych historických nastavení. A preto sú dáta také dôležité, nie na to, aby sme niekoho verejne pranierovali, ale aby podniky alebo firmy, zamestnávatelia videli realitu takú, aká je, lebo často ju oni sami prehliadajú aj nechtiac.
Netreba zabúdať ani na postavenie zamestnancov a zamestnankýň v regiónoch s obmedzenými pracovnými príležitosťami. Tam, keď si chcete vypýtať spravodlivú odmenu za svoju prácu, kde nie je veľmi na výber z ďalších pracovných príležitostí, to môže byť mimoriadne ťažké. A preto naozaj vítam, že tento zákon presúva časť bremena od jednotlivca na systém. To je naozaj dobrá správa najmä pre ženy.
A teraz k tej forme, ako tento zákon transponuje smernicu, lebo s tou sme mali problém, preto sme prišli s komplexným pozmeňujúcim návrhom. Takže máme, máme isté výhrady. Tie sa týkajú najmä kritérií stanovených pre vytvorenie štruktúry odmeňovania u zamestnávateľov, týkajú sa systému kontroly, ale zároveň aj výšky pokút za nedodržiavanie zákona. Dostanem sa k nim potom aj v samotnom pozmeňujúcom návrhu.
Možno k tým kritériám, aby som to nemusela potom odôvodňovať ale nejak zoširoka ešte v samotnom pozmeňujúcom návrhu. Smernica hovorí o štyroch zásadných kritériách, ktoré musia obsahovať pravidlá odmeňovania a musia byť teda posudzované, a nimi sú: zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky. No a teda pochopenie ministerstva práce a vyloženie si týchto kritérií je teda také, že sme uznali len zodpovednosť a pracovné podmienky. Úsilie sme limitovali na mäkké zručnosti, kde teda vypadlo vzdelanie napríklad ako faktor posudzovania v rámci úsilia a iné zručnosti vypadli tiež. Naopak sa tam pridali zložitosť a namáhavosť, čo je z nášho pohľadu podkategória pracovných podmienok, preto nemuseli tam byť osobitne, čiže z nášho pohľadu sme prerámcovaním týchto štyroch kritérií reálne minimálny štandard smernice nedodržali.
Náš pozmeňujúci návrh sa týka aj pokút, ktoré boli teda v prvom čítaní do výšky 4 000 eur, teraz pán minister aj pozmeňujúcim návrhom jeho pani kolegyne Mačicovej zvýšili túto pokutu na 8 000 eur, teda ten maximálny strop. My aj s tým máme problém popravde, pretože smernica uvádza, že to majú byť naozaj odstrašujúce pokuty. Takže tiež sa k tomu potom dostanem v pozmeňujúcom návrhu, kde navrhujeme ešte niečo iné. Ale zároveň oceňujeme, že ste sa aj pozreli na naše pozmeňujúce návrhy a niektoré ste si osvojili za svoje. Za to naozaj ďakujem.
Zároveň by som aj rada povedala, že diskusia na našom výbore pre sociálne veci, zároveň aj na ústavnoprávnom výbore, bola pomerne konštruktívna. Vedeli sme si vymeniť možno právne názory na konkrétne časti smernice. A opäť hovorím, som rada, že ste sa na ne pozreli a niektoré ste uznali, ale je tam kopec ďalších, ktoré budú v smernici absentovať.
Ja sa možno pristavím pri kontrole, lebo to je dôležité, že ak majú teda tie, tí zamestnávatelia niečo reportovať, tak je potrebné ich aj dôsledne kontrolovať, aby to celé malo zmysel. Tie reporty sa budú posielať na ministerstvo a to bude mať tú kompetenciu pokutovať, ale iné porušenia, teda iné ako tie porušenia vystaviť ten report alebo tú správu, ktoré vyplývajú zo smernice, bude mať v gescii kontroly Národný inšpektorát práce. A tam nie je z môjho pohľadu zo zákona úplne jasné, že prečo ste vlastne chceli si nechať tú kontrolu reportov a výročných správ na ministerstve a nechceli ste ju celú dať na ten Národný inšpektorát práce. Ja rozumiem, že musíte reportovať Európskej únii, ale veď tak by ste si to dali vytiahnuť od Národného inšpektorátu a potom by ste to vy reportovali Európskej únii. Čiže nie úplne rozumiem, prečo si ministerstvo nechalo tú kompetenciu, že ono bude dávať tie pokuty. A na základe čoho? Ja mám za to, že Národný inšpektorát práce je tá inštitúcia, ktorá by toto zo svojej podstaty mala robiť.
V diskusiách o tejto téme navyše často zažívame situáciu, keď samotná existencia rozdielov v odmeňovaní sa spochybňuje. Fakty sú ale jasné. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším rozdielom v odmeňovaní mužov a žien v Európskej únii. Toto si treba povedať a preto tento zákon nám konečne umožní prestať strácať čas s nejakou dojmológiou, ideologickými spormi o tom, či problém existuje, a teda konečne sa budeme môcť pozrieť aj na dáta, ak ho teda transponujeme, transponujeme dobre.
Na záver by som chcela vyjadriť nádej a zároveň ale aj očakávanie, že slovenské inštitúcie, najmä ministerstvo práce, nebudú tieto údaje vnímať len ako nejakú formálnu povinnosť, ale ako naozaj cenný nástroj alebo cenný zdroj informácií, s ktorým budú potom aj ďalej aktívne pracovať a prichádzať aktívne možno aj s inými návrhmi zákonov, ktoré majú zlepšovať či už pracovné podmienky, príležitosti a mzdové podmienky žien. Keďže nám teda záleží, aby bola táto smernica transponovaná čo najlepšie a slúžila svojmu účelu, prichádzame s komplexným pozmeňujúcim návrhom, ktorý obsahuje zhruba dvadsiatku kľúčových zmien, bez ktorých z nášho pohľadu sa môže stať, že tento návrh zákona zostane len zákonom na papieri a v praxi bude potom fungovať len čiastočne. A toto, tohto by bolo dobré sa vyvarovať.
Predtým ale, ako postupne teda predstavím a odôvodním tieto naše návrhy zmien, chcem sa ešte pristaviť pri jednej veci, a to sú konkrétne sprievodné podporné aktivity, ktoré by malo ministerstvo uskutočniť, aby praktická aplikácia zákona prebehla hladko. To znamená, aby zamestnávatelia mali všetky potrebné informácie a aj podporné nástroje, aby pre nich nebolo vykonanie tejto smernice neuskutočniteľné, pretože čas sa kráti. Pokiaľ viem, tak máte na ministerstve, pán minister, aktuálne spustený projekt, ktorý sa volá Transparentné odmeňovanie - cesta k rovnosti v rámci výzvy, ktorá sa týka rovnosti príležitostí na trhu práce. A podľa toho, čo som videla z tohto projektu, tento projekt zatiaľ mešká. A preto sa chcem opýtať, ako to chcete teda stihnúť, keď smernica má nadobudnúť účinnosť už v júni 2026, čo je v podstate o tri mesiace, a vy, ak chcete, aby táto smernica, alebo aby hlavne zamestnávatelia boli on board, aby boli proste s nami na lodi, čo chceme asi všetci, a aby sa nestalo, že prídeme k spleti náročných, náročných rôznych úkonov, ktoré budú musieť zamestnávatelia urobiť a vy im nebudete vedieť v tomto adekvátne pomôcť, napríklad jednotnou metodikou, štandardami, ktoré by každý zamestnávateľ mal dostať, a takisto aj, predpokladám, nejakým elektronickým dátovým softvérom, v ktorom budete potom ukladať, do ktorého budete ukladať tieto správy a vôbec s ním pracovať, tak sa chcem spýtať, že v akom stave je teda tento projekt a kedy, či teda očakávate, že v júni 2026 alebo aj v júli potom už následne budú mať zamestnanci k dispozícii dostatočné podporné nástroje, aby zvládli takúto náročnú zmenu, ktorá ich čaká, aj byrokratickú. Čiže toľko k tomu.
No a teraz teda mám ešte 18 minút, dúfam, že to stihnem, by som rada predstavila náš pozmeňujúci návrh, lebo považujem za dôležité, aby ste sa oboznámili s jednotlivými bodmi tohto návrhu zákona, na ktorom nám naozaj v Progresívnom Slovensku záleží. Nie je to len nejaké klišé. Venovali sme sa tomu veľmi, veľmi podrobne. Nebudem prechádzať úplne všetky body, pretože niektoré body sú naozaj legislatívno-technického charakteru, budem sa venovať len tým, ktoré považujem za najkľúčovejšie.
Takže prvé, prvý bod pozmeňujúceho návrhu. Jeho cieľom je odstránenie neúplnej transpozície smernice, ktorá vyžaduje, aby sa zásada rovnakého odmeňovania vzťahovala na všetkých zamestnávateľov súkromného a verejného sektora a na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktoré majú pracovnú zmluvu alebo sú v nejakom type pracovnoprávneho vzťahu. O čo ide? Ide o to, že vy ste zo smernice alebo z transpozície smernice vynechali niektoré, niektoré pozície vo verejnom sektore, kde na výbore nám bolo povedané, že to sú politicky nominované funkcie, na ktoré nemáte dosah. Vraj sa tam nemôže uplatniť prvok podriadenosti a tým pádom tieto pozície nebudú môcť spadať do zákona, ktorý bude môcť porovnávať, že či tie odmeny sú rovnaké, alebo rozdielne. Dávam príklad konkrétne rektorov. Nejaký rektor univerzity má plat 3 500 euro, iný rektor alebo rektorka 14 000 eur. Tak neviem, že toto je niečo, čo by mala táto smernica riešiť, a pokiaľ takéto politické nominácie alebo aj iné, sú tam napríklad spomenutí poslanci, ale poslanci majú, už len z podstaty veci máme tu problém s rovným odmeňovaním, nemáme, ale keďže ho nemáme tu, bolo by fajn, aby sme ho nemali ani inde na iných pozíciách. Takže s týmto sa smernica nevysporiadala.
Ďalším bodom je, ďalším bodom je agentúrne zamestnávanie. Toho sa smernica absolútne nedotkla. Návrh zákona aktuálne neupravuje špecifiká trojstranného vzťahu pri agentúrnom zamestnávaní. Čiže to sú zamestnanci, ktorí sú zamestnaní cez agentúru. Tam v podstate návrh aktuálne len konštatuje, že všetky úlohy bude plniť agentúra dočasného zamestnávania. Lenže to nie je, to nie je férové ani správne, pretože agentúra dočasného zamestnávania nedisponuje údajmi o štruktúrach zamestnávania ani o priemernej úrovni odmien u konkrétneho zamestnávateľa, do ktorého sú potom tí zamestnanci, ku ktorému sú umiestnení. Čiže v momente, keď je zamestnanec pridelený konkrétnemu zamestnávateľovi, tak ten zamestnávateľ preberá všetky povinnosti z hľadiska transparentnosti a takisto právnej informácie či reportovania a rozdielov v odmeňovaní. A je to ten zamestnávateľ, u ktorého ten zamestnanec, aj keď bol dosadený, alebo ako to nazvať, prijatý agentúrou, reálne vykonáva prácu. Čiže toto je dôležité upraviť v smernici, aby nedochádzalo k skresľovaniu štatistík a obchádzaniu zákona. Čiže toto tam absentuje.
Ďalším bodom je, tam som rada, že ste sa s týmto bodom vysporiadali. Navrhovali sme zosúladiť smernicu tak, aby sa teda odmena explicitne definovala ako plnenie, ktoré zamestnanec dostáva priamo alebo nepriamo v súvislosti so svojím zamestnaním. To znamená, že nielen tá priama zložka mzdy by mala byť zahrnutá do toho porovnávania a posudzovania, ale aj všetky ďalšie peňažné a nepeňažné vecné plnenia, ktoré pracovník priamo alebo nepriamo dostáva v súvislosti so svojím zamestnaním. S týmto ste sa vysporiadali v rámci pozmeňujúceho návrhu, takže za to sme rady.
Ďalším bodom je, ten bod ste takisto prijali, myslím, kde sme navrhovali len legislatívno-technickú zmenu, kde nahrádzame slovo štruktúru odmeňovania štruktúrami odmeňovania, pretože máme za to, že rovné odmeňovanie je vždy záležitosťou spolupôsobenia viacerých štruktúr a nielen, nielen jednej.
Ďalším bodom, konkrétne šiestym, ten je dôležitý, ten ste nejakým spôsobom v smernici nakoniec neupravili. Opäť sa vrátim k tým kritériám, o ktorých som hovorila, čiže dva ste nejakým spôsobom netransponovali, ale pridali ste dve také skôr záložné opatrenia. Môže to, môže to spôsobiť aj chaos pre zamestnávateľov, ktorí majú tiež právo sa pozerať na smernicu a prečítať si smernicu a odvolávať sa aj na ňu. Takže s tými kritériami, neviem, či chcete s nimi niečo, niečo robiť, alebo budete vidieť, ako to pôjde v praxi a či tie kritériá potom nejakým spôsobom doplníte.
Ďalším bodom, ktorý by som chcela odôvodniť alebo predstaviť, je spoločné posúdenie odmeňovania. Tam ste nakoniec tiež prijali nejaké zmeny, kde sme radi, pretože my tvrdíme, že spoločné posúdenie odmeňovania zamestnávateľ nikdy nemôže vykonávať sám a vždy tak musí urobiť v spolupráci so zamestnancami alebo zástupcami zamestnancov a keď tam tie odbory nie sú, bolo by dobré, aby zamestnanci si svojich zástupcov určili. Takže aj tu sme rady, že ste sa pozreli na naše pozmeňujúce návrhy a že ste nám vyšli v ústrety.
Potom tu máme body 9, 10, 11, 12, 13, 14 a 15, ktoré súvisia práve s napĺňaním alebo nenapĺňaním rovnakej odmeny peňažných a nepeňažných plnení. Naša teda navrhovaná zmena zohľadňuje požiadavku smernice na plnú náhradu alebo nápravu porušení práva na rovnakú odmenu, ktorá v smernici nepozostáva iba z peňažných plnení, ani odmena nemá výlučne peňažný charakter, takže je potrebné vytvoriť priestor pre kompenzáciu. Čiže bavíme sa aj o kompenzáciách alebo ujmách, ktoré sú iné než peňažné, majú aj iné formy, ktoré teda spôsobujú diskrimináciu v odmeňovaní. Môže to byť napríklad diskriminácia vo funkčnom postupe, alebo v tých ďalších bodoch, ktoré uvádzame, sú uvedené ďalšie možné typy diskriminácií práve v ujmách alebo v kompenzáciách, na ktoré by mali mať zamestnanci a zamestnankyne nárok, takže asi ich nebudem úplne prechádzať. Jednou z nich je napríklad ospravedlnenie. Nič takéto sa v smernici, teda vo vašom návrhu zákona, ktorý transponuje smernicu, neuvádza. Takže možno by bolo dobré sa zamyslieť nad tým, aké iné než peňažné formy kompenzácií a ujmy by mali byť súčasťou tohto návrhu zákona.
No ale dostávam sa k zásadnej, k zásadnému, k zásadnej zmene, ktorú navrhujeme, a to je práve téma sankcií, ktorá bola teda v prvom čítaní uvedená v rozsahu od 500 do 4 000 eur. Vy ste teda prišli s návrhom od 4 000 do 8000, okej, je to určitá zmena. My však navrhujeme, navrhujeme zmenu inú, a to je do výšky 2 % celkového ročného obratu zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej však vo výške 4 000 eur. Robíme to preto, pretože tie, smernica uvádza, že sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce, založené teda na mzdových nákladoch podniku. Čiže toto je návrh, ktorý my považujeme za logickejší.
A tu ešte chcem povedať jednu vec. Týka sa to potom aj tých našich ďalších bodov, napríklad bodu 18 v našom návrhu, v našom pozmeňujúcom návrhu a to je bod, ktorý navrhuje opakované uloženie pokuty, pretože v tomto návrhu zákona sa takéto opakované uloženie pokuty nenachádza. My tvrdíme, že príslušné orgány alebo vnútroštátne súdy by v prípade potreby mali vydať opakovane príkaz na zaplatenie sankcie s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, pretože tu sa reálne môže udiať, že aj keď ste teda teraz navýšili tú sankciu, my tu máme kopec zamestnávateľov, ktorí sú naozaj veľkými zamestnávateľmi a pre nich nie je problém zaplatiť ani tých štyritisíc a nebude pre nich problém zaplatiť ani tých 8 000 eur ako pokutu a budú to, môže sa kľudne stať, že to budú robiť radšej, akoby mali každé tri roky vydávať report o transparentnom odmeňovaní vo svojej firme. Čiže táto smernica sa úplne minie účinku tým pádom. Pretože naozaj že vydať report alebo správu, výročnú správu o tom, že zistili sme, že u nás vlastne nedávame rovnaké odmeňovanie ľuďom na rovnakých pozíciách mužom a ženám, oni sa vystavujú v podstate verejnej hanbe a kto by toto robil. Takže presne o tom je to, aby sme ich my čo najviac ako keby v dobrom dotlačili do toho, aby menili tú situáciu a nie, aby si povedali, že tak ja radšej raz za tri roky zaplatím pokutu a nebudem, nebudem tieto správy vydávať, lebo na ne nemám čas. Vyhovorím sa na vysokú administratívu a podobne a podobne. Čiže tam by ma možno zaujímalo, ako ste sa vysporiadali s touto možnosťou, že toto sa naozaj môže udiať, že väčší zamestnávatelia, ktorí nemajú problém zaplatiť či už štvor- alebo osemtisícovú pokutu, si radšej vyberú platenie takejto pokuty, ako by mali naozaj zjednať nápravu.
No a tam sa už v podstate dostávam k záveru, ktorý sa týka už asi len naozaj technických vecí. Myslím, že tie už ani nemusím úplne spomínať. Spomeniem ich potom, keď budem, keď budem čítať samotné pozmeňujúce návrhy. Čiže snažili sme sa naozaj pristúpiť k tomuto návrhu zákona komplexne, naozaj konštruktívne. Chceme, aby takáto zmena na Slovensku nastala a hlavne aby bola vykonateľná, aby slúžila naozaj k tomu, čo tá idea smernice pre nás vlastne pripravila a k čomu smeruje. Ja budem rada, keď si ministerstvo prípadne aj do budúcna osvojí niektoré zo zmien, ktoré sme teraz navrhli.
A teraz vás poprosím o zastavenie času, aby som mohla prečítať sériu alebo teda pozmeňujúci návrh mňa, mojej kolegyne Lucie Plavákovej a kolegyne Beáty Jurík. Okej.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík, Lucie Plavákovej a Beáty Juríkovej k vládnemu návrhu zákona o rovnom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1142.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
1. V čl. I § 1 ods. 3 sa vypúšťa slovo „dodržiavania“.
2. V čl. I § 1 sa vypúšťa ods. 5.
Bod č. 3: V článku I sa § 1 dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Vo vzťahu k zamestnancovi agentúry dočasného zamestnávania plní povinnosti zamestnávateľa podľa tohto zákona do momentu jeho dočasného pridelenia agentúra dočasného zamestnávania. Od momentu dočasného pridelenia a počas jeho trvania plní povinnosti zamestnávateľa podľa tohto zákona užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému je zamestnanec dočasne pridelený. Na účely plnenia povinností zamestnávateľa podľa tohto zákona sú agentúra dočasného zamestnávania a užívateľský zamestnávateľ povinní si navzájom poskytovať súčinnosť.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 6 znie:
„§ 40 ods. 10 Zákonníka práce.“
Bod č. 4. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) druhý bod znie:
„2. Všetky ďalšie peňažné plnenia alebo vecné plnenia, ktoré zamestnanec priamo či nepriamo dostáva, ďalej len doplnkové zložky odmeny, od svojho zamestnávateľa v súvislosti so zamestnaním.“
Bod č. 5. V čl. I § 3 ods. 1 v prvej vete sa slová „štruktúru odmeňovania, ktorá zabezpečuje,“ nahrádzajú slovami „štruktúry odmeňovania, ktoré zabezpečujú“.
Bod č. 6. V čl. I § 3 ods. 1 písm. b) znie:
„b) zahŕňajú zručnosti, úsilie, zodpovednosť a pracovné podmienky a v prípade potreby aj ďalšie faktory, ktoré sú relevantné pre konkrétne pracovné miesto alebo pozíciu, pričom sa prihliada na mäkké zručnosti, napríklad sociálne a komunikačné zručnosti.“
Bod č. 7. V čl. I § 6 ods. 1 písm. b) sa za slovo „iného“ vkladá slovo „konkrétneho“.
Bod č. 8. V čl. I § 9 ods. 7 znie:
„(7) Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ vykoná spoločné posúdenie so zamestnancami, ktorých si na tento účel určia sami zamestnanci. Na posúdenie odmeňovania sa primárne vzťahujú odseky 1 až 6.“
Bod č. 9. V čl. I § 11 ods. 1 znie:
„(1) Fyzická osoba má právo na plnú náhradu alebo nápravu ujmy, ktorú utrpela v súvislosti s porušením práva na rovnakú odmenu. Náhrada alebo náprava sa poskytuje v takej výške a takým spôsobom, aby sa fyzická osoba nachádzala v rovnakom majetkovom, prípadne aj inom postavení, ako keby k porušeniu práva na rovnakú odmenu nedošlo.“
Bod č. 10. V čl. I § 11 ods. 2 úvodná veta znie:
„Náhrada alebo náprava podľa ods. 1 môže pozostávať najmä z“.
Bod č. 11. V čl. I § 11 ods. 2 písm. a) sa na začiatok vkladajú slová „peňažnej alebo inej“.
Bod č. 12. V čl. I § 11 ods. 2 písm. b) sa na začiatok vkladajú slová „peňažnej alebo inej“ a vypúšťajú sa slová „ktorými je prístup k plneniam v závislosti od výšky odmeny“.
Bod č. 13. V čl. I § 11 ods. 2 písm. c) sa na začiatok vkladajú slová „peňažnej alebo inej“.
Bod č. 14. V čl. I § 11 ods. 2 písm. d) sa slová „náhrady inej ujmy“ nahrádzajú slovami „inej peňažnej alebo inej náhrady alebo nápravy“ a slová „ktorá mohla byť spôsobená aj prierezovou diskrimináciou“ sa nahrádzajú slovami „ktorá zohľadní všetky relevantné faktory vedúce k ujme vrátane skutočnosti, že došlo k prierezovej diskriminácii“.
Bod č. 15. V čl. I § 11 ods. 3 v druhej vete sa za slová „na súde“ vkladajú slová "alebo pred inšpektorátom práce".
Bod 16. V čl. I sa v § 11 dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Ak je fyzická osoba v súdnom spore o uplatnenie práva na rovnakú odmenu neúspešná, súd môže rozhodnúť, že jej neuloží povinnosť nahradiť trovy konania protistrany, ak mala táto fyzická osoba na uplatnenie práva na rovnakú odmenu opodstatnené dôvody."
Bod č. 17. V čl. I § 16 ods. 1 sa slová "od 500 eur do 4 000 eur" nahrádzajú slovami "do výšky 2 % celkového ročného obratu zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok, najmenej však vo výške 4 000 eur.".
Bod č. 18. V čl. I § 16 ods. 3 sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "piatich" a na konci sa pripája čiarka a tieto slová: "a to aj opakovane, ak jej uloženie neviedlo k náprave a nesplnenie povinnosti trvá."
Bod č. 19. V čl. I sa § 16 dopĺňa ods. 5, ktorý znie:
" (5) Právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti podľa tohto zákona, najmä ak ide o neodstránený rozdiel v odmeňovaní mužov a žien vyšší ako 5 %, je dôvodom na vylúčenie z účasti na postupe verejného obstarávania podľa osobitného predpisu."
Bod č. 20. V čl. I sa vypúšťa § 17.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú a vykonajú sa na to nadväzujúce legislatívno-technické úpravy, napríklad úprava súvisiacich vnútorných odkazov a poznámok pod čiarou.
Bod č. 21. V čl. I § 18 sa vypúšťa ods. 2.
Doterajšie ods. 3 až 7 sa označujú ako ods. 2 až 6.
Bod č. 22. V čl. I § 18 ods. 3 sa slová "obdobie od 1. augusta 2026 do 31. decembra 2026" nahrádzajú slovami "kalendárny rok 2026".
A posledný bod je bod 23. V čl. I § 18 ods. 4 sa slová "za rok 2030" nahrádzajú slovami "za kalendárny rok 2030".
Ďakujem pekne, skončila som.

Pani kolegyňa, ďakujem. Myslím, že sa zhodneme, a to isté aj s pánom ministrom v otázke potreby naozaj rovnakého platového ohodnotenia bez rozdielu, či hovoríme o ženách a mužoch. Tam nevidím žiadny rozdiel v názore. Ten rozdiel skôr vidím už potom v samotnej implementácii, kde osobne zastávam názor, že v tomto volebnom období tak príliš veľmi zaťažujeme zamestnávateľov, že ďalšie zaťaženie v podobe zbytočnej navýšenej byrokracie, administratívy a ešte aj zvýšených sankcií nepovažujem za veľmi vhodné, pretože máme Národný inšpektorát práce.
Viem si predstaviť, že povedzme inšpektori by buď reagovali na podnety, alebo aj priamo z vlastného konania chodili a kontrolovali, porovnávali tieto mzdy a pracovné pozície, ale naozaj dať túto povinnosť všetkým zamestnávateľom. Ja viem, že je to odstupňované podľa veľkosti zamestnávateľa, ako často budú musieť túto správu dávať, ale naozaj považujem to za ďalšiu byrokraciu a naozaj v 21. storočí by som si predstavovala skôr, že budeme postupne od zbytočnej administratívy ustupovať a nie ešte si vyrábať ďalšiu a ďalšiu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No takisto ja začnem tým, že, samozrejme, rovnaké odmeňovanie je dôležité a, samozrejme, je to treba robiť teda, aby to tak bolo. Ale. Treba jasne povedať, že je to už to, čo nás teda núti tá smernica európska, už to je skutočne veľa byrokracie a sú to ďalšie a ďalšie povinnosti pre ťažko skúšané firmy, nielen tie slovenské, ktoré sú teda ťažko skúšané aj ďalšími domácimi zlými, zlými opatreniami, ale aj pre všetky európske. Aj celá Európa, proste strácame konkurencieschopnosť a toto je podľa mňa že skutočný problém. Ja sa obávam, že už tá smernica vylieva s vodou z vaničky aj to dieťa a že už to nie je dobré. No a tým pádom vlastne kolegyňa a kolegyňa Simona Petrík, toto ide vlastne akoby ešte nad rámec smernice, nad rámec toho, čo sa rozhodlo teda ministerstvo aplikovať, a je to, je to skutočne že fakt, fakt že veľa. Ja len jeden bod, ak si dobre zapamätám, ak som si dobre zapamätal, myslím, že je to teda 17. bod pozmeňujúceho návrhu, kde sa teda tá pokuta za nedodanie toho reportu dáva vo výške dvoch percent celkového obratu firmy. To vie byť akože že, že veľká suma. Dodám samozrejme, že teda minimálne 4 000, hej, ale, ale proste vie to byť strašne veľa, že to, to je už podľa mňa že tak, tak drakonické, že proste, že nie, nie. Akože ja sa obávam, že v dnešnej situácii je tým najviac ohrozeným a najviac diskriminovaným členom tejto tu celej spoločnosti skutočne že podnikateľ, firma, tvorca hodnôt a mali by sme stále pozerať, ako, ako situáciu firiem skôr zlepšovať, než proste takto zhoršovať. Skutočne že treba dávať pozor, aby, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
No ja s tebou, Majo, absolútne súhlasím, že potrebujeme prísť s množstvom návrhov, ako zlepšovať podnikateľské prostredie a táto vláda s nimi neprišla, skôr naopak, ešte ich, ešte im kladie polená pod nohy. S tým ja absolútne súhlasím a my ako PS prichádzame s takýmito návrhmi. Ale ja tu teraz neobhajujem ministerstvo, ale obhajujem tú smernicu, pretože ja sa vás teda obidvoch, a ja to spojím teda aj s kolegyňou Turčanovou, ja sa vás opýtam, že či by teda bolo lepšie tým ženám, keby sme tú smernicu nemali, hej? Pretože tu sa deje aspoň, aspoň zo strany Európskej únie. A hovorím, ja som tento návrh zákona predkladala ešte v roku 2017, takže ja, mne na ňom úprimne záleží a stojím si za ním, že je to dobrá vec, ktorá funguje už v niektorých štátoch a nezbláznili sa z toho zamestnávatelia. A pomohla. Pomohla napríklad aj k lepšej pracovnej atmosfére v tých konkrétnych firmách, kde ľudia boli transparentnejší, tým pádom majú lojálnejších zamestnancov. Ja by som vám mohla rozprávať ix príkladov zo sveta, kde tento návrh alebo tento zákon veľmi, veľmi pomohol.
Čiže k tomuto by som asi sa rada takto vyjadrila, že je to naozaj smernica, ktorá, a ešte tie naše návrhy, ty si hovoril, že to ide ešte nad rámec smernice. Nie-nie. Naozaj 99 % týchto našich pozmeňujúcich návrhov len adekvátne transponuje tú smernicu. Čiže všetko to, čo tam nie je a čo by v nej malo byť. Nejde to vôbec nad rámec smernice. Ministerstvo si množstvo vecí upravilo a nedodalo, hej? Čiže my naozaj nejdeme nad rámec smernice. Veľakrát to v tom odôvodnení tam spomíname, že to tam treba doplniť, aby tá smernica bola transponovaná správne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa budem snažiť čo najstručnejšie zhrnúť to, čo považujem za najdôležitejšie v tejto debate a vo vzťahu teda obzvlášť k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, kde sme sa my naozaj sústredili na to, aby tento návrh zákona dostatočne čo do najhlbšej miery transponoval smernicu, pretože o to nám tu ide, transponujeme smernicu.
My sme mali debatu o tomto návrhu zákona, naozaj veľmi vecnú, aj na ústavnoprávnom výbore so štátnym tajomníkom, minister asi nemohol vtedy prísť, ale tá debata bola naozaj veľmi vecná a som rada, že teda aj tam sme si prediskutovali naše, náš pozmeňujúci návrh a že niektoré z našich návrhov boli prevzaté do koaličného pozmeňujúceho návrhu pani Mačicovej. To naozaj oceňujem a som rada, že vieme aj takýmto spôsobom vylepšovať návrhy zákonov, ktoré už samotný návrh zákona my považujeme, samozrejme, za dôležitý a dobrý, tak ako už pomenovala aj moja kolegyňa Simona Petrík, ktorá sa tejto téme dlhodobo venuje.
Čo by som zhrnula teda, sú tie najzásadnejšie zmeny, ktoré my v pozmeňujúcom návrhu, ktorým venujeme pozornosť. Po prvé, je to to už spomínané vylúčenie osôb vo verejných funkciách z toho, aby boli zahŕňané do tohto návrhu zákona. Smernica to neumožňuje. Tá dokonca konkrétne naozaj zdôrazňuje, že sa vzťahuje aj na pracovníkov pôsobiacich na manažérskych pozíciách. To sa týka práve ľudí, ktorí boli vynechaní z tohto návrhu zákona, ako už bolo uvedené, napríklad aj sa to týka rektorov, ale aj iných funkcií v rámci vedenia nejakých štátnych inštitúcií.
Ďalej sme navrhovali, aby sa odstránilo ustanovenie, ktoré bezdôvodne vylučovalo časti odmeny z posudzovania. To teda bolo prevzaté do pozmeňujúceho návrhu kolegyne Mačicovej, takže to sa tešíme, že dôjde k tej úprave, pretože podľa smernice odmena teda má zhŕňať, tá, ktorá sa posudzuje podľa tohto zákona o rovnom odmeňovaní, má tam byť riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky ďalšie peňažné alebo vecné plnenia, ktoré pracovník priamo či nepriamo dostáva. Čiže aj doplnkové alebo pohyblivé zložky v súvislosti so svojím zamestnaním od svojho zamestnávateľa. A pôvodný návrh zákona vlastne vylučoval niektoré zložky odmeny, ktoré ako keby vyplývajú priamo zo zákona a nemá na ne vplyv zamestnávateľ. Ale to smernica neumožňuje.
Čo ďalej navrhujeme upraviť, je skutočnosť, že zákon sa venuje náhrade za spôsobenú ujmu iba vo forme peňažnej náhrady a my teda dopĺňame, aby bolo to v súlade so smernicou, aby tá náhrada bola aj nepeňažná. Argumentácia aj na ústavnoprávnom výbore zaznela, že vlastne to pokrýva antidiskriminačný zákon, ale tento návrh je osobitným predpisom, ktorý sa venuje práve špecificky situáciám, kedy dochádza k porušovaniu zásady rovného odmeňovania, čiže by to malo byť upravené podľa nášho názoru priamo v tomto návrhu zákona, pretože potom v praxi budú vznikať aj interpretačné a kompetenčné problémy vo vzťahu k uplatňovaniu si takýchto nárokov.
Ďalej navrhujeme aj možnosť odpustiť trovy konania. To je vlastne návrh, ktorý smeruje k tomu, že hrozba platenia vysokých trov právneho zastúpenia často odrádza ľudí od toho, aby vôbec uplatňovali svoje nároky a tým pádom sa nedostanú k spravodlivosti, ktorá na konci súdneho konania by ich mohla čakať, a preto navrhujeme, aby tam bola možnosť v určitých prípadoch odpustiť trovy konania. Už spomínala aj kolegyňa ustanovenia týkajúce sa niektorých odkladov povinností. To tiež smernica neumožňuje. Ona stanovuje presne termíny, kedy má dôjsť k nadobudnutiu účinnosti, a odvtedy majú tie povinnosti byť aj implementované a realizované zo strany povinných subjektov, ale návrh zákona vo viacerých častiach umožňuje posun tejto povinnosti a tým pádom my v našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, aby toto bolo zvrátené.
Ja by som sa teraz chvíľu ešte povenovala tým sankciám. Ako už tu odznelo, aj to bola debata aj kolegov z opozície, pôvodný návrh bol, že sankcie majú byť vo výške 500 až 4 000 eur, čo teda pozmeňujúcim návrhom sa upravilo na sumu 4 000 až 8 000 eur. A v tejto súvislosti ja som aj na ústavnoprávnom výbore sa pýtala a vzniesla teda otázku, že akým spôsobom vlastne sa bude určovať v rámci tejto škály tá pokuta, ktorú má ukladať ministerstvo. A preto by ma zaujímal aj názor pána ministra, ktorý teda sľúbil, že bude odpovedať na naše otázky.
Tak ja mám teda otázku, pán minister, že keď určíme to rozpätie sankcie odteraz po novom, po pozmeňujúcom návrhu od 4 000 do 8 000 eur, že akým spôsobom bude teda rozhodnuté o tom, kde na tejto škále bude tá pokuta uložená. Lebo aby sme tomu rozumeli všetci, ide o pokutu za to, že nedodáte, nepredložíte ministerstvu správu o odmeňovaní mužov a žien, a to ani v dodatočnej lehote, hej? Čiže si predstavíme, že niekto má povinnosť predložiť správu a nepredložil ju. A má za to dostať teda pokutu, ale máme tu škálu 4 000 až 8 000 eur a ja aj v záujme predvídateľnosti aj, predpokladám, že aj zamestnávatelia by chceli vedieť, že kde a akým spôsobom sa bude potom rozhodovať o výške tejto pokuty, aby tam nedochádzalo k nejakým arbitrárnym rozhodnutiam, ktoré budú nejednotné, alebo akým spôsobom sa vôbec bude táto pokuta určovať. To by ma, pán minister, zaujímalo, že či nám viete nejakým spôsobom objasniť, keďže to má ukladať ministerstvo, ktoré riadite.
Krátko by som sa dotkla ešte poznámok našich opozičných kolegov a kolegyne.
Pani Turčanová teda spomenula, že ide tu o ďalšiu povinnosť, ktorú ukladáme zamestnávateľom, ktorých už aj tak veľmi zaťažujeme. Len teda tu ide o transpozíciu smernice, takže v podstate dalo by sa povedať, že nemáme ani veľmi na výber, lebo inak nám hrozí konanie o porušení práva EÚ, čiže to by nás asi aj ako štát mohlo potom niečo stáť. Čiže to ani nie je podľa mňa na debatu otázka, že či áno, alebo nie, ale to je naša povinnosť ako zmluvného členského štátu Európskej únie.
Marián, ty si, ty si tak zhodnotil, že firmy sú ťažko skúšané a najviac diskriminované, som si poznačila tvoje slová. No ja si myslím, že ťažko skúšané a diskriminované sú tie ženy, ktoré prichádzajú každý mesiac o peniaze, ktoré im prináležia, a to dlhé roky, a prichádzajú o to len preto, že sú ženy. Na toto reaguje aj samotná smernica, aj tento návrh zákona, ale o tieto peniaze prichádzajú nielen ony, ale vlastne celé ich rodiny. A toto, toto je realita. To sú fakty, o ktorých vieme, a takto to dlhé roky je a nemení sa to, a preto prichádza tento nástroj, aby sme s tým niečo spravili. Lebo keby to chceli napríklad zamestnávatelia docieliť sami, tak to spravia sami. Ale keďže to nedokážu zabezpečiť, tak tu máme nástroj na to, aby sme im v tom pomohli.
Čiže ja by som chcela apelovať aj na kolegov z opozície, aby tento návrh zákona zvážili podporiť obzvlášť potom, čo tu máme aj pozmeňujúce návrhy, ktoré odstraňujú teda niektoré nedokonalosti tej transpozície, hoci, ako už uviedla aj moja kolegyňa Simona Petrík, nie je to úplne dokonalé. Ešte tam zostalo zopár otázok, ktoré, teda návrhov, ktoré my máme a ktoré by pomohli tomu, aby ten zákon bol ešte lepší a ešte dôslednejšie tú smernicu transponoval, ale určite je to krok dobrým smerom, pretože je to niečo, po čom sa dlhé roky volá a čo môže pomôcť naozaj mnohým rodinám v konečnom dôsledku aj na Slovensku, pretože im to, pretože dôjde k odstráneniu nerovného odmeňovania, ktoré, asi všetci sa zhodneme, nie je spravodlivé a nie je správne a je diskriminačné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Mňa by zaujímalo, ako budeme hodnotiť úspech. To znamená, čo je ten KPI, čo je ten ukazovateľ, že sa nám podarilo dosiahnuť to, čo, čomu chceme tým zákonom zabrániť. To znamená, čo je ten merateľný ukazovateľ, po ktorom si povieme, že už tu nie je tá diskriminácia. Kedy to budeme môcť vyhlásiť? Lebo tá diskriminácia, k nej môže dochádzať na rôznych úrovniach, nielen na pohlavnej, ale aj na náboženskej, na rasovej, na národnostnej, prichádzajú Ukrajinci, ktorí dostávajú a priori horšie, horšie pracovné zmluvy, ako dostávajú Slováci a podobne, ale mňa by zaujímalo, že kedy ten stav vyhlásime taký, že teraz už tam ten problém nie je. Akým spôsobom to meriame a vyhodnocujeme? Lebo doteraz mám pocit, že tá téma je tu nadhodená s veľmi biasovanými dátami. To, že sú rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, je fakt, ale je daný mnohými premennými, ktoré nie vždy súvisia s tým konkrétnym, s tou diskrimináciou podľa pohlavia, ale je to dané profesnými zameraniami, je to dané rôznymi inými parametrami, než len teda tými, ktoré tu chceme riešiť.
Čiže moja otázka aj prípadne, ak by mohol aj pán minister zareagovať, že čo je tá reakcia, čo je, čo, kedy povieme, že sme sa, že to bol úspech, že táto legislatíva pomohla tomu, čo sme chceli urobiť, lebo inak to schvaľujeme zákony len tak sami pre seba, ale že v okamihu, keď nebude žiadna pokuta pre žiadneho zamestnávateľa, že neporušuje predpisy, tak vtedy budeme spokojní alebo kedy to bude?
Ďakujem pekne.