49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo.
Lucka, ja tým som začal tú moju faktickú, že jednoducho určite, však samozrejme, je asi nejaká miera diskriminácie. Môže byť a nemala by byť. S tým som akože, to sa že absolútne zhodneme, hej? Len teda ten, ten svet je multifaktoriálny a proste jednoducho v prvom rade, ja tak razím takú tú nejakú slobodu, že a myslím si, že tá diskriminácia, tiež na to moc nemám dáta, tam nadväzujem aj na Tomáša, aj keď nemôžem, ale jednoducho tá miera tej diskriminácie sa s plynúcim časom zmenšuje. Na tom by sme sa asi zhodnúť vedeli, proste tá spoločnosť je spravodlivejšia z tohto pohľadu minimálne. No a teraz je otázka, že keď Európa je pod konkurenčným tlakom, keď slovenské firmy sú na tom fakt veľmi zle, že, že či teda máme riešiť, a to je otázka na Európu ako takú, že či máme riešiť problém, ktorý sa v podstate prirodzene zmenšuje sám. Či náhodou nemáme veľa problémov, ktoré sa, bohužiaľ, že zväčšujú. Napríklad tá strata konkurencieschopnosti. Schopnosti. Či by sme nemali teda riešiť to. Takže toto je, toto je akoby ten môj, môj pohľad na vec.
No a potom ako tá realita, a teraz to, aby to zas nevyznelo, že to je príliš striktné, ale zoberme si, že okej, Samsung. Teraz vlastne k 1. 5. zatvára svoje brány, predpokladám, že tam robila aj veľká časť žien, a teraz ja nehovorím, že toto má byť ten posledný, akože prečo odišiel. Len tak, že tisíc bĺch aj slona zdolá a jednoducho toto všetko sa takto nejak nabaľuje, nabaľuje. To je proste, to sú nové povinnosti, to sú noví ľudia, ktorí ich musia v tej firme zabezpečiť. To sú vlastne potom aj noví ľudia na ministerstve, na inšpektoráte práce. To všetko vlastne vo finále potom môže skončiť tak, že ten Samsung sa zodvihne, 3 500 ľudí príde o prácu, aj tie všetky rátam a ostatné a vlastne máme po rovnom odmeňovaní. Nemáme žiadne odmeňovanie. Budeme mať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dej.

Ďakujem. Ak je nejaká možnosť venovať tieto moje dve minúty kolegyni Petrík, lebo bola prihlásená, tak ja jej rád tie dve minúty darujem. Neviem, či to je možné. (Reakcia z pléna.) No však ty si bola prihlásená a, ak je taká možnosť, ja jej to teda prenechám, tie dve minúty. Ak nie, tak teda chcel som povedať to, že samozrejme, že ja plne podporujem to, že je neprípustné, aby teda ľudia mali platové rozdiely na základe pohlavia. Nielenže je to nespravodlivé a nesprávne, ale to znižuje celkovú efektivitu tej práce, čiže ja toto plne podporujem. A chcel som na to len nadviazať, že takýmto segmentom sú aj mladí ľudia, lebo tie štatistiky dokazujú, že mladí ľudia vo veku od 20 do 24 rokov zarábajú o 1/4 menej ako ich starší kolegovia za úplne tú istú prácu. A takisto je to, nielenže to je nespravodlivé, ale problém je v tom, že tí mladí ľudia častokrát chcú odísť práve aj preto. Je to jeden z dôvodov, prečo mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože, ak sa aj teda už vedia na Slovensku uplatniť, čo nie každý, samozrejme, dokáže, lebo vieme, v akom stave je naša ekonomika a podobne, tak samozrejmé, že vás motivuje ísť do zahraničia, kde zarobíte viacej. Ja si myslím, že je škoda, aby nám mladí ľudia odchádzali len kvôli tomu, že by mali zarábať o 1/4 menej ako ich dajme tomu starší kolegovia za úplne tú istú prácu. Samozrejme rešpektujem, že ak niekto v tej robote je dlhšie, je na vyššej pozícii, tak je úplne prirodzené, že bude zarábať viacej, ale príde mi rovnako, tak ako diskriminovať niekoho na základe pohlavia, tak mi príde úplne rovnako nie úplne správne, nespravodlivé diskriminovať niekoho na základe veku.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, máte pocit, že v rokovacom poriadku je možnosť prepustiť reč alebo vystúpenie druhému poslancovi? (Reakcia z pléna.) Tak, čo sa pýtate potom?
S reakciou pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Kolegovia zo SaS sa pýtali teda na nejaké dáta alebo proste nemali dáta k dispozícii. Tak na to nám slúži niečo, čo sa volá gender pay gap. Hej, to si môžete dogoogliť a dohľadať a máme dáta, samozrejme, aj za Európsku úniu. Venujú sa tomu expertné tímy, ktoré prichádzajú s riešeniami, aby sme ten gap, ten rozdiel medzi odmeňovaním uzatvárali. A my si samozrejme môžeme povedať, že však nejak sa to hýbe, tak to nechajme tak. Ale tým spôsobíme to, že ženy napríklad našej generácie sa toho nedočkajú, lebo podobné je to aj so zastúpením žien v politike alebo v reprezentácii na miestach, kde sa rozhoduje. Tam vieme, že napríklad to bude podľa súčasných výpočtov trvať vyše 100 rokov, kým sa tento gap uzatvorí. Tak ja neviem, je v poriadku čakať sto rokov, alebo nie?
A čo sa týka samotného nerovného odmeňovania, tak zaujímavé je, že tam tie čísla sa dajú dohľadať. Samozrejme Európska únia k tomu pravidelne robí reporty, ale že keď sa pozrieme na to v porovnaní jednotlivých profesií, tak ženy v manažérskych roliach sú napríklad najviac znevýhodnené a v priemere v rámci Európskej únie zarábajú o 23 % menej. Tak ja neviem, je to spravodlivé, alebo nie je to spravodlivé, a chceme to zmeniť? Je to proste, toto je realita a to tento faktor, to, že sú to ženy, je ten rozhodujúci, hej? Asi nechcete povedať, že proste, keď je niekto v rovnakej manažérskej pozícii v rovnakej a jediným rozdielom je to, že je žena, tak má zarábať 23 % menej.

Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci
Ctené kolegyne, kolegovia, pán minister, krátko si dovolím ešte k tomu, k tejto téme vystúpiť, lebo mali sme tu, myslím, že vcelku zaujímavú debatu aj teda doteraz.
Takto, v prvom rade poviem, toto je fakt ťažká téma a ťažko sa akoby zastávať tých, poviem teraz, tých zamestnávateľov, hej? Lebo je naprosto jednoduché prirodzene, veď aj ja som, a ja to zopakujem aj tu, už som to povedal v dvoch faktických, aj ja som, samozrejme, za rovnaké hodnotenie mužov a žien za rovnakú prácu. Samozrejmé, jasné proste. Ale a hovorím, že toto je ľahké. To ťažké je za tým to, že čo to akoby celé ďalej prináša, hej? Že skutočne že je tá nejaká hranica, ktorá, kde už to proste skutočne, že vylievame s tou vodou z vaničky aj dieťa. Toto, toto chcem akoby nejak povedať. Prosím, skutočne nechcem sa nikoho dotknúť a skutočne som za rovné, rovné, za rovné odmeňovanie za rovnakú prácu. Určite áno.
No len teda zároveň, že, a ja budem aj trošku s kolegyňou Luckou Plavákovou nesúhlasiť, takto, že máme svet a proste podľa mňa že sloboda je to, čo je akoby za prvé najcennejšia hodnota a za druhé to najviac, čo spôsobuje rozvoj a vo finále, samozrejme, aj to, že je dobre spoločnosti, nielen mužom, ale aj ženám, všetkým, hej? Ale samozrejme, sloboda nie je proste neobmedzená a preto máme sadu zákonov európskych, slovenských, všetkých, proste ktorými sa teda vlastne tá spoločnosť nejak reguluje. No a teraz sa treba pozrieť skutočne na ten svet ako celok a vôbec na Európsku úniu ako celok. A keď sa na to pozrieme, tak máme nejaké existujúce problémy. Ja samozrejme pripúšťam, že existuje diskriminácia aj takáto nejaká platová, ale teraz pozrime sa na to historicky, že či ten problém sa zväčšuje alebo zmenšuje. Myslím si, že na tom sa minimálne zhodneme alebo sme sa doteraz zhodli, že ten problém existuje, pripúšťam, ale sa zmenšuje.
No a teraz treba sa pozrieť, či náhodou aj v tej Európskej únii nemáme náhodou že veľa problémov, ktoré opačne, že sú tuná a s časom sa tie problémy práveže zväčšujú, hej? A mám taký pocit, že tým sa častokrát nevenuje, nevenuje dostatočná pozornosť, hej? Jeden z veľkých problémov Európskej únie nie je, že aleže brutálne strácame konkurencieschopnosť, s Čínou, s Indiou, s Juhovýchodnou Áziou, s USA, so všetkými, hej? So všetkými. A ten, tá situácia je ešte horšia o to, že my na Slovensku tuná my nevieme ani chytiť za chvost ani tú Európsku úniu, ktorá nevie chytiť za chvost zasa napríklad USA. Čiže, že či by teda nebolo vhodnejšie sa venovať skôr veciam, ktoré sa prirodzene časom, alebo nie prirodzene, proste kde sa ten problém zväčšuje.
No. A tu teraz vlastne tá situácia je v dvoch rovinách. Tá prvá rovina je, to sa zasa budem, zhodnem sa so slovami Ľudky Plavákovej, že áno, je to európska smernica a my ju, samozrejme, musíme teda splniť, aplikovať. Okej. Čiže to prvé to moje pofrfľanie je, že Únia mala skutočne možno riešiť niečo, čo je ďaleko väčším problémom ako toto. Ale dobre, rieši, rešpektujeme. No a teraz tá debata je, že ako ju aplikovať. Samozrejme, ja som úplne že z duše prirodzene proti akémukoľvek gold platingu. Samozrejme, tá debata je, minister povie, že ju prijal proste úplne že, proste v tej najnižšej možnej miere. Dobre. Vnímal som ten proces, zamestnávatelia to inak akože majú dneska problémy, skutočne že zamestnávatelia. Nechcem povedať, že sú diskriminovaní, to možno nie je úplne to správne slovo, ale vidíme to. Ekonomika nerastie, investície neprichádzajú, firmy rozmýšľajú o deinvestíciách. Častokrát proste sa to aj deje, no to proste jednoducho majú problémy.
Dobre. Tak ministerstvo proste tú smernicu nejak aplikovalo. Videl som a vnímal som, že pripomienky zamestnávateľov sa snažilo vlastne aplikovať a trošku im tú situáciu akoby zjednodušiť. Skutočne musím tu, asi nie je moja úloha chváliť ministra, ale poviem, pochválim ho, že pekne (reakcia navrhovateľa), však keď je čo, ja pochválim, hej, pochválim. Proste myslím, že ten návrh zákona pekne uviedol. Povedal proste všetko to, čo sa deje. Áno, je to nová byrokracia pre firmy, musia robiť nový report, proste musia, musia ho dodávať. Bohužiaľ, sú tam aj pokuty, no, keď sa robí zákon, musia byť aj pokuty. Čiže pekne, pekne, no vysvetlil tu, čo tu je a čo sa vlastne, čo sa deje. No.
Zároveň potom tá debata je, že tie pozmeňujúce návrhy kolegov z PS, ktorých si veľmi vážim (povedané so smiechom) a nikoho sa nechcem dotknúť, hej? Ale proste idú akoby ponad tú smernicu. Áno, my sa môžeme baviť, že tu je smernica. Ministrovi sa podarilo ju trošku akoby zjemniť, akože ju z iného pohľadu nedodržať celú. A teraz tu je debata, že či pozmeňujúci návrh Simony Petrík to dorovnáva na smernicu alebo ide kúsok nad ňu. Akože ono to, táto debata je v podstate akademická. Výsledný fakt je ten, a to si treba uvedomiť, že verme, že to prinesie nejaké zmenšenie problému, ale zároveň to prináša skutočne ďalšie, ďalšiu byrokraciu, ďalšie problémy pre firmy.
A ja rozumiem, že ťažko sa to hovorí, že je to jedna vec. Žiadna firma zo Slovenska neodíde kvôli tejto smernici. Nuž ale do toho máme túto smernicu, ďalších ix európskych pravidiel, do toho tu máme tretie kolo konsolidácie a ten výsledok ale vidíme. Ten výsledok vidíme, že Samsung zdvihol kotvy, odišiel, hej? Okolo toho Jasplastik, ďalšie firmy a nechce sa mi to tu menovať, to je asi 3 500 stratených pracovných miest, hej? A na toto, na toto ja proste nejak nevidím, proste nevidím riešenia a toto by bolo treba, lebo skutočne, že aj tie platy, aj rovnosť pohlaví pri teda rovnakých miestach, všetko to je akoby relatívna hodnota, hej? Ono nie je jedno, či budeme mať rovnaké platy, ja neviem, vo výške v nejakej montovni, teraz kecám, že vo výške 1 300 eur a budeme spokojní, že sú rovnaké, že muž a žena zarábajú rovnakých 1 300 euro, alebo či budeme v rovnakej situácii, že bude zarábať muž 2 600 a žena tiež 2 600 na inej úplne vyššej úrovni.
Čiže toto, toto je niečo vlastne, čo si akoby treba uvedomovať, že nie je tým cieľom zarábať rovnako a nestarať sa, či je to rovnako málo alebo rovnako veľa, ale proste robiť všetko pre to, aby sme zarábali čo najviac, aby sme mali namiesto montovne mozgovňu, aby proste sme dokázali chytiť v tej konkurencieschopnosti aspoň, aspoň tú Európsku úniu a skutočne s tým rozvojom spoločnosti, s tou väčšou slobodou, s tou väčšou mierou investovania, jednoducho aj tento problém sa bude ešte akoby ďaleko, ďaleko menej, bude menej výrazný, bude sa zmenšovať.
Ja len minule som sa bavil s jedným majiteľom firmy a on hovorí, veď to nie je mojím cieľom, nemôže ma proste niekto obviňovať, že ja chcem, aby ženy zarobili menej. On hovorí, povedal mi už taký akoby absurdný príklad. Však ja keby som vedel zamestnať ženy na to, čo robím, za nižšiu cenu, však ja vyhodím z tej roboty všetkých chlapov a budem zamestnávať len ženy, hej, a vlastne budem na tom ekonomicky lepšie, budem mať nižšie náklady. Len proste ten svet tak nefunguje skutočne, že tá ekonomika, a čím väčší bude, väčšia bude súťaž o to, o to, že budú firmy vyhľadávať zamestnancov a budú ich potrebovať, tým menšie budú rozdiely, tým menšia bude diskriminácia, tým väčšie budú platy a tým lepšie bude všetkým, aj mužom, aj ženám, všetkým.
Toto som chcel akoby povedať a už končím a skončím zasa tým, že aj ja som, samozrejme, za to, aby sme zarábali rovnako, či muži či ženy, za rovnakú prácu. Len nie je to jednofaktorová vec, proste ten svet je komplexnejší.
Toto som chcel povedať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Štyri faktické na vaše vystúpenie.
Pani poslankyňa Števulová.

Marián, no nedá mi nezareagovať, akože však tvoj 10-minútový alebo 8-minútový príspevok by si vyžiadal komplexnejšiu analýzu, ale pár krátkych bodov na zamyslenie. V prvom rade podľa mňa je nesprávne argumentovať, že však sú aj iné problémy, ktoré treba riešiť akútnejšie.
Ja sa pýtam, že prečo by som ja ako žena, moja dcéra a ďalšie moje kamarátky mali čakať sto rokov na to, kým sa vyrovnajú platové rozdiely, že to mi príde absurdné (povedané so smiechom), aby sme polke obyvateľstva teraz hovorili, že, že počkajte, že musíme riešiť toto, toto, hento, tamto. To je jedna vec, v skratke.
Ale zároveň predsa, keď sa bavíme o konkurencieschopnosti firiem alebo celkovo o ekonomike Slovenskej republiky alebo svetovej ekonomike, tak však je lepšie aj pre konkurencieschopnosť, pre dane, pre všetko, ak majú ženy tiež viac peňazí. Nie? Však to sa odrazí, veď nie sú zamestnávatelia, firmy a celkovo akože vrstva, ktorá tvorí dane a všetko len muži. Že to sú aj ženy, keď majú ženy prístup rýchlejšie k viac zdrojom, tak sa to odrazí na celej škále spoločnosti, čiže oni, to neznamená, že keď je niekto zamestnankyňou, tak len je zamestnaný alebo zamestnaná, tak môže si aj privyrábať, môže neskôr podnikať, zamestnávať ďalších a súvisí to, táto jej schopnosť predsa súvisí s tým, že aký objem prostriedkov dokáže nahromadiť. Takisto to, že či ženy a muži majú vyrovnané platové podmienky, predsa ovplyvňuje aj plodnosť, to, že či si vyberieme mať dve, tri alebo ďalšie deti. A podobne, pretože, keď sme bohatšie zabezpečení, môžeme rozmýšľať. Vidím, že krútiš hlavou, to máš, ale tak to je tiež, nemôžem v dvoch minútach to všetko ako keby rozviesť, ale je to jeden z faktorov, pre ktoré sa ženy rozhodujú, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Štefunko.