49. schôdza

Ukáž. Ja tým som začal tú moju faktickú, že jednoducho určite, však samozrejme, je asi nejaká miera diskriminácie. Môže byť a nemala by byť. S tým som, akože to sa, že absolútne zhodneme, hej? Len teda ten ten svet je multifaktoriálny a proste jednoducho v prvom rade, ja tak razím takú tú nejakú slobodu, že a myslím si, že tá diskriminácia, tiež na to moc nemám dáta, tam nadväzujem aj na Tomáša, aj keď nemôžem, ale jednoducho tá miera tej diskriminácie sa s plynúcim časom zmenšuje. Na tom by sme sa asi zhodnúť vedeli, proste tá spoločnosť je spravodlivejšia z tohto pohľadu minimálne. No a teraz je otázka, že keď Európa je pod konkurenčným tlakom, keď slovenské firmy sú na tom fakt veľmi zle, že, že či teda máme riešiť, a to je otázka na Európu ako takú, že či máme riešiť problém, ktorý sa v podstate prirodzene zmenšuje sám. Či náhodou nemáme veľa problémov, ktoré sa, bohužiaľ, že zväčšujú. Napríklad tá strata konkurencieschopnosti. Schopnosti. Či by sme nemali teda riešiť to. Takže toto je, toto je akoby ten môj môj pohľad na vec. No a potom ako tá realita, a teraz to, aby to zas nevyznelo, že to je príliš striktné, ale zoberme si, že OK, Samsung. Teraz vlastne k prvému piaty zatvára svoje brány. Predpokladám, že tam robila aj veľká časť žien. A teraz ja nehovorím, že toto má byť ten posledný, akože prečo odišiel. Len tak, že, že, že tisíc bĺch aj slona zdolá a jednoducho toto všetko sa takto nejak nejak nabaľuje, nabaľuje. To je proste, to sú nové povinnosti, to sú noví ľudia, ktorí ich musia v tej firme zabezpečiť. To sú vlastne potom aj noví ľudia na ministerstve, na inšpektoráte práce. To všetko vlastne vo finále potom môže skončiť tak, že ten Samsung sa zdvihne, 3500 ľudí príde o prácu, aj tie všetky dáta a ostatné a vlastne máme po rovnom odmeňovaní. Nemáme žiadne odmeňovanie. Budeme mať tam bol

Petríkovej bola prihlásená, tak ja jej rád tie dve minúty darujem. Neviem, či to je možné. No však ty si bola prihlásená a, ak je taká možnosť, ja jej to teda prenechám, tie dve minúty. Ak nie, tak teda chcel som povedať to, že samozrejme, že ja plne podporujem to, že je neprípustné, aby teda ľudia mali platové rozdiely na základe pohlavia. Nielen, že je to nespravodlivé a nesprávne, ale to znižuje celkovú efektivitu tej práce, čiže ja toto plne podporujem a chcel som na to len nadviazať, že takýmto segmentom sú aj mladí ľudia, lebo tie štatistiky dokazujú, že mladí ľudia vo veku od 20 do 24 rokov zarábajú o 1/4 menej ako ich starší kolegovia za úplne tú istú prácu. A takisto je to, nielen, že to je nespravodlivé, ale problém je v tom, že tí mladí ľudia častokrát chcú odísť práve aj preto. Je to jeden z dôvodov, prečo mladí ľudia odchádzajú do zahraničia, pretože, ak sa aj teda už vedia na Slovensku uplatniť, čo nie každý samozrejme dokáže, lebo vieme, v akom stave je naša ekonomika a podobne, tak samozrejme, že vás motivuje ísť do zahraničia, kde zarobíte viacej. Ja si myslím, že je škoda, aby nám mladí ľudia odchádzali len kvôli tomu, že by mali zarábať o 1/4 menej ako ich, dajme tomu, starší kolegovia za úplne tú istú prácu. Samozrejme rešpektujem, že, ak niekto tej robote je dlhšie, je na vyššej pozícii, tak je úplne prirodzené, že bude zarábať viacej, ale príde mi rovnako tak, ako diskriminovať niekoho na základe pohlavia, tak mi príde úplne rovnako nie úplne správne, nespravodlivé diskriminovať niekoho na základe veku. Ďakujem pekne. Pán poslanec, máte pocit, že v rokovacom poriadku je možnosť prepustiť reč alebo vystúpenie druhému poslancovi.

Zo SaS sa pýtali teda na nejaké dáta alebo proste nemali dáta k dispozícii. Tak na to nám slúži niečo, čo sa volá gender pay gap. Hej, to si môžete dogoogliť a dohľadať a máme dáta samozrejme aj za Európsku úniu. Venujú sa tomu expertné tímy, ktoré prichádzajú s riešeniami, aby sme ten gap, ten rozdiel medzi odmeňovaním, uzatvárali. A my si samozrejme môžeme povedať, že, že však nejak sa to hýbe, tak to nechajme tak. Ale tým spôsobíme to, že ženy napríklad našej generácie sa toho nedočkajú. Lebo podobné je to aj so zastúpením žien v politike alebo v reprezentácii na miestach, kde sa rozhoduje. Tam vieme, že napríklad to bude podľa súčasných výpočtov trvať vyše 100 rokov, kým sa tento gap uzatvorí. Tak ja neviem, je v poriadku čakať 100 rokov alebo nie? A čo sa týka samotného nerovného odmeňovania, tak zaujímavé je, že tam tie čísla sa dajú dohľadať. Samozrejme, Európska únia k tomu pravidelne robí reporty, ale keď sa pozrieme na to v porovnaní jednotlivých profesií, tak ženy v manažérskych roliach sú napríklad najviac znevýhodnené a v priemere v rámci Európskej únie zarábajú o 23 % menej. Tak ja neviem, je to spravodlivé alebo nie je to spravodlivé a chceme to zmeniť? Toto je proste realita a tento faktor, to, že sú to ženy, je ten rozhodujúci, hej? Asi nechcete povedať, že proste, keď je niekto v rovnakej manažérskej pozícii a jediným rozdielom je to, že je žena, tak má zarábať 23 % menej.

Kolegyne, kolegovia, pán minister. Krátko si dovolím ešte k tomu, k tejto téme vystúpiť, lebo mali sme tu, myslím, že vcelku zaujímavú debatu aj teda doteraz. Takto, v prvom rade poviem, toto je fakt ťažká téma a ťažko sa akoby zastávať tých, poviem teraz tých zamestnávateľov, hej? Lebo je naprosto jednoduché prirodzene, veď aj ja som, a ja to zopakujem aj tu, už som to povedal o dvoch faktických, aj ja som, samozrejme, za rovnaké hodnotenie mužov a žien, za rovnakú prácu. Samozrejme, jasné, proste. Ale a hovorím, že toto je ľahké. To ťažké je za tým to, že, čo to akoby celé ďalej prináša, hej? Že skutočne je tá nejaká hranica, kde už to proste skutočne, že vylievame s tou vodou z vaničky aj dieťa. Toto chcem akoby nejak povedať. Prosím, skutočne nechcem sa nikoho dotknúť a skutočne som za rovné, rovné, rovné odmeňovanie za rovnakú prácu. Určite áno. No, len teda zároveň, a ja budem aj trošku s kolegyňou Luckou Plavákovou nesúhlasiť. Takto, že máme svet a proste podľa mňa Sloboda je to, čo je akoby za prvé najcennejšia hodnota a za druhé to najviac, čo spôsobuje rozvoj a vo finále samozrejme aj to, že je dobre spoločnosti, nielen mužom, ale aj ženám, všetkým, hej? Ale samozrejme, sloboda nie je proste neobmedzená, preto máme sadu zákonov európskych, slovenských, všetkých, proste ktorými sa teda vlastne tá spoločnosť nejak reguluje. No a teraz sa treba pozrieť skutočne na ten svet ako celok a vôbec na Európsku úniu ako celok. A keď sa na to pozrieme, tak máme nejaké existujúce problémy. Ja samozrejme pripúšťam, že existuje diskriminácia aj takáto nejaká platová, ale teraz pozrime sa na to historicky, že či ten problém sa zväčšuje alebo zmenšuje. Myslím si, že na tom sa minimálne zhodneme alebo sme sa doteraz zhodli, že ten problém existuje, pripúšťam, ale sa zmenšuje. No a teraz treba sa pozrieť, či náhodou aj v tej Európskej únii nemáme náhodou veľa problémov, ktoré opačne, že sú tuná a s časom sa tie problémy práveže zväčšujú, hej? A mám taký pocit, že tým sa častokrát nevenuje dostatočná pozornosť, hej? Jeden z veľkých problémov Európskej únie nie je, že ale, že brutálne strácame konkurencieschopnosť. S Čínou, s Indiou, s juhovýchodnou Áziou, s USA, no so všetkými, hej? So všetkými. A tá situácia je ešte horšia o to, že my na Slovensku tuná nevieme ani chytiť za chvost ani tú Európsku úniu, ktorá nevie chytiť za chvost zasa napríklad USA. Čiže, či by teda nebolo vhodnejšie sa venovať skôr veciam, ktoré sa prirodzene časom alebo neprirodzene, proste, kde sa ten problém zväčšuje? Cítim. A tu teraz vlastne tá situácia je v dvoch rovinách. Tá prvá rovina je, to sa zasa zhodnem so slovami Ľudky Plavákovej, že áno, je to európska smernica a my ju samozrejme musíme teda splniť, aplikovať. OK. Čiže to prvé to moje pofrfľanie je, že únia mala skutočne možno riešiť niečo, čo je ďaleko väčším problémom ako toto. Ale dobre, rieši, rešpektujeme. No a teraz tá debata je, že ako ju aplikovať? Samozrejme, ja som úplne, že z duše prirodzene proti akémukoľvek gold platingu. Samozrejme, tá debata je, minister povie, že ju prijal proste úplne, že proste v tej najnižšej možnej miere. Dobre? Vnímal som ten proces, zamestnávatelia to inak akože majú dneska problémy, skutočne, že zamestnávatelia. Nechcem povedať, že sú diskriminovaní, to možno nie je úplne to správne slovo, ale vidíme to. Ekonomika nerast.
===== Proste úplne, že proste v tej najnižšej možnej miere. Dobre. Vnímal som ten proces. Zamestnávatelia to inak akože majú dneska problémy. Skutočne, že zamestnávatelia, nechcem povedať, že sú diskriminovaní, to možno nie je úplne to správne slovo, ale vidíme to. Ekonomika nerastie, investície neprichádzajú, firmy rozmýšľajú o deinvestíciách. Častokrát proste sa to aj deje, no proste jednoducho majú problémy. Dobre, tak ministerstvo proste tú smernicu nejak aplikovalo. Videl som a vnímal som, že pripomienky zamestnávateľov sa snažilo vlastne aplikovať a trošku im tú situáciu akoby zjednodušiť. Skutočne musím tu, asi nie je moja úloha chváliť ministra, ale poviem, pochválim ho, že pekne, keď niečo ja pochválim, hej, pochválim. Proste myslím, že ten návrh zákona pekne uviedol. Povedal proste všetko to, čo sa deje. Áno, je to nová byrokracia pre firmy, musia robiť nový report, proste musia ho dodávať. Bohužiaľ, sú tam aj pokuty, no, keď sa robí zákon, musia byť aj pokuty. Čiže pekne, pekne, no. Vysvetlil tu, čo tu je a čo sa vlastne, čo sa deje. No. Zároveň potom tá debata je, že tie pozmeňujúce návrhy kolegov z PS, ktorých si veľmi vážim a nikoho sa nechcem dotknúť, hej? Ale proste idú akoby ponad tú smernicu. Áno, my sa môžeme baviť, že tu je smernica. Ministerovi sa podarilo ju trošku akoby zjemniť, akože ju z iného pohľadu nedodržať celú. A teraz tu je debata, že či pozmeňujúci návrh Simony Petrík to dorovnáva na smernicu alebo ide kúsok nad ňu. Akože ono to, táto debata je v podstate akademická. Výsledný fakt je ten a to si treba uvedomiť, že veríme, že to prinesie nejaké zmenšenie problému, ale zároveň to prináša skutočne ďalšiu byrokraciu, ďalšie problémy pre firmy. A ja rozumiem, že ťažko sa to hovorí, že je to jedna vec. Žiadna firma zo Slovenska neodíde kvôli tejto smernici. Nuž, ale do toho máme túto smernicu, ďalších x európskych pravidiel, do toho tu máme tretie kolo konsolidácie a ten výsledok ale vidíme. Ten výsledok vidíme, že Samsung zdvihol kotvy, odišiel, hej? Okolo toho Jazplastik, ďalšie firmy a nechce sa mi to tu menovať, to je asi 3500 stratených pracovných miest, hej? A na toto, na toto ja proste nejak nevidím, proste nevidím riešenia a toto by bolo treba, lebo ach skutočne, že. Aj tie platy, aj rovnosť pohlavia pri teda rovnakých miestach, všetko to je akoby relatívna hodnota, hej? Ono nie je jedno, či budeme mať rovnaké platy, ja neviem, v nejakej montovni, teraz kecám, že vo výške 1300 € a budeme spokojní, že sú rovnaké, že muž a žena zarábajú rovnakých 1300 €, alebo či budeme v rovnakej situácii, že bude zarábať muž 2600 a žena tiež 2600 na inej úplne vyššej úrovni. Čiže toto je niečo vlastne, čo si akoby treba uvedomovať, že nie je tým cieľom zarábať rovnako a nestarať sa, či je to rovnako málo alebo rovnako veľa, ale proste robiť všetko preto, aby sme zarábali čo najviac, aby sme mali namiesto montovne mozgovňu, aby proste sme dokázali chytiť v tej konkurencieschopnosti aspoň tú Európsku úniu a skutočne s tým rozvojom spoločnosti, s tou väčšou slobodou, s tou väčšou mierou investovania, jednoducho aj tento problém bude ešte akoby ďaleko, ďaleko menej výrazný, bude sa zmenšovať. Ja len minule som sa bavil s jedným majiteľom firmy a on hovorí, veď to nie je mojím cieľom. Nemôže ma proste niekto obviňovať, že ja chcem, aby ženy zarobili menej. On povedal mi už taký akoby absurdný príklad. Však ja keby som vedel zamestnať ženy na to, čo robím, za nižšiu cenu, však ja vyhodím z tej roboty všetkých chlapov a budem zamestnávať len ženy, hej? A vlastne budem na tom ekonomicky lepšie, budem mať nižšie náklady. Len proste ten svet tak nefunguje skutočne, že tá ekonomika, a čím väčšia bude súťaž o to, že budú firmy vyhľadávať zamestnancov a budú ich potrebovať, tým menšie budú rozdiely, tým menšia bude diskriminácia, tým väčšie budú platy a tým lepšie bude všetkým, aj mužom, aj ženám, všetkým. Toto som chcel akoby povedať a už končím a skončím zasa tým, že aj ja som samozrejme za to, aby sme zarábali rovnako, či muži, či ženy za rovnakú prácu. Len nie je to jednofaktorová vec, proste ten svet je komplexnejší. Toto som chcel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť. Štyri faktické na vaše vystúpenie.

Mariáno, nedá mi nezareagovať, akože však tvoj 10-minútový alebo 8-minútový príspevok by si vyžiadal komplexnejšiu analýzu, ale pár krátkych bodov na zamyslenie. V prvom rade podľa mňa je nesprávne argumentovať, že však sú aj iné problémy, ktoré treba riešiť akútnejšie. Ja sa pýtam, že prečo by som ja ako žena, moja dcéra a ďalšie moje kamarátky mali čakať 100 rokov na to, kým sa vyrovnajú platové rozdiely, že to mi príde absurdné, aby sme polovici obyvateľstva teraz hovorili, že, že počkajte, že musíme riešiť toto, toto, hento, tamto. To je jedna vec, v skratke, ale zároveň predsa, keď sa bavíme o konkurencieschopnosti firiem alebo celkovo o ekonomike Slovenskej republiky alebo svetovej ekonomike, tak však je lepšie aj pre konkurencieschopnosť, pre dane, pre všetko, ak majú ženy tiež viac peňazí. Nie? Však to sa odrazí, veď nie sú zamestnávatelia, firmy a celkovo akože vrstva, ktorá tvorí dane a všetko len muži. Že to sú aj ženy, keď majú ženy prístup rýchlejšie k viac zdrojom, tak sa to, no, odrazí na celej škále spoločnosti, čiže ono to neznamená, že keď je niekto zamestnankyňou, tak len je zamestnaný alebo zamestnaná, tak môže si aj privyrábať, môže neskôr podnikať, zamestnávať ďalších a súvisí to, táto jej schopnosť predsa súvisí s tým, že aký objem prostriedkov dokáže nahromadiť. Takisto to, že či ženy a muži majú vyrovnané platové podmienky, predsa ovplyvňuje aj plodnosť, to, že či si vyberieme mať dve, tri alebo ďalšie deti. A podobne, pretože, keď sme bohatšie zabezpečení, môžeme rozmýšľať. Vidím, že krútiš hlavou, to máš, ale tak to je tiež, nemôžem v dvoch minútach to všetko ako keby rozviesť, ale je to jeden z faktorov, pre ktoré sa ženy rozhodujú, že

Skutočne som veľmi rád, že to prebieha taký malý ľavoprávy konflikt. Akože ľavica sa vôbec do toho nezapája, kašlú na to. Ale tak ja ťa poučím, môjho obľúbeného pravičiara, že vychádzaš zo zlej logiky a zo zlého softvéru, ktorý si nestihol podľa mňa updatovať. Najkonkurencieschopnejšie krajiny na svete majú polovicu manažmentu štátu a poslankýň žien. Najkonkurencieschopnejšie firmy majú polovicu manažmentu žien a najkonkurencieschopnejšia strana, respektíve hnutie na Slovensku, najväčšie, čo má najviac preferencií v parlamente, je PS-ko, kde máme viac ako polovicu poslaneckého klubu žien. Takže, prosím vás, updatujte si softvér, lebo ja chodím po Slovensku a každý hovorí, aké máte brutálne dobré tie ženy a takto sa buduje konkurencieschopnosť, Marián, a nie to, že budeme upierať ženám rovnaké ohodnotenie. Aby sme nedospeli k tomu, že nám kvôli našej produktivite mužov v tomto parlamente nebudú uberať platové podmienky. Ďakujem. Pani poslankyňa Plaváková.

Slovo. Marián, ja zareagujem. A hlavne na tvoje slová, že iné veci sú ďaleko väčším problémom. No, ja toto počúvam často pri rôznych témach, ktoré riešim, obzvlášť od ľudí, ktorých sa tie problémy nedotýkajú. Ale mám k tomu dve veci. Po prvé, podľa mňa vieme riešiť viacej vecí naraz. To sa asi zhodneme, čiže nie je problém riešiť viacej vecí naraz. Po druhé, všetko je uhol pohľadu. Lebo napríklad pre ženy, ktoré sú odmeňované o tých 20 % menej, je to veľký problém, pretože tých 20 % im chýba každý mesiac v rozpočte rodinnom na to, aby mohli kúpiť potraviny, zaplatiť deťom krúžky. Jednoducho tie peniaze nemajú, chýbajú im. Takže to je ten dôvod, prečo to riešime, lebo pre ne je to veľký problém, normálne každodenný problém.

Ďakujem za tvoj príspevok. Áno, treba uvažovať aj nad tým, aké to bude mať dôsledky. Na druhej strane rozumiem, že chceme pomáhať, v rovnoprávnosti žien a tomu, aby ženy mali dosť peňazí na to, aby mohli napríklad zvyšovať svoju plodnosť a podobne. Ale asi by som sa vrátil k svojej predchádzajúcej faktickej poznámke, vzhľadom na to, že zdravotnícke dáta poznám veľmi dôverne a viem, akým spôsobom sa dá na úrovni európskych štatistík a Eurostatu s tými dátami žonglovať a aké sú metodické úskalia a poznámky pod čiarou pre každú jednu krajinu, za ktorú sa zbierajú dáta. Ja som veľmi skeptický k nejakému eurostatovému gender gapu. A vnímam to ako, keď v zdravotníctve namiesto toho, aby sme liečili pacienta, liečime laboratórne výsledky. A áno, potom sa tie laboratórne výsledky možno zlepšia, ale pacientovi to možno nepomôže. Ja som sa za celý svoj profesný život nestretol s diskrimináciou žien pri prijímaní do pracovného pomeru alebo pri stanovovaní mzdy. Vždy vo všetkých prácach, pri ktorých som bol, či už som bol vo vedúcej funkcii, alebo som bol len nejakým zamestnancom a išlo o mojich kolegov, sa hodnotila kvalita práce a nie pohlavie. Rozdiely v tom, ten gender gap je spôsobený predovšetkým nejakou materskou penalizáciou, prevahou žien v slabšie platených prácach a podobne. A aj také krajiny, ktoré sú najkonkurencieschopnejšie v rámci Európskej únie, typu Estónsko alebo Rakúsko, Fínsko, majú ten gender gap ešte horší ako Slovensko, alebo teda ešte väčší ako Slovensko, takže nie je pravda, že najkonkurencieschopnejšie krajiny sú tie, ktoré majú vyrovnané postavenia mužov a žien. Máte tu veľa príkladov veľkých ekonomík, ktoré majú ten gender gap ešte väčší. Ja si nemyslím, že, kým si nevyjasní, ja si nemyslím, že to máme riešiť skrátka takýmto spôsobom a nie určite nad rámec smernice Európskej únie s reakciou pán poslanec.

Ja som veľmi rád, že teda moje vystúpenie vyvolalo odozvu. Myslím si, že celá táto diskusia, ja ďakujem za ňu a je potrebná. Je potrebná skutočne aj preto, že všetky tie argumenty majú nejakú váhu. Treba skutočne počúvať aj tých podnikateľov. Proste treba vnímať vždy, že všetko na svete proste je až v prvom rade o peniazoch. Proste tú hodnotu treba vždy najprv vytvoriť. Absolútne súhlasím a teda ďakujem za všetky faktické pripomienky. Súhlasím s kolegyňou Zuzkou Števulovou, že a tam hovoríme úplne rovnako. Presne aj ja to hovorím, nie je jedno, či budeme rovnako zarábať 1300 muži ženy alebo 2600 muži ženy. Veď samozrejme, že čím viacej proste väčšia hodnota sa vytvorí, väčší väčšia väčší plat potom môže byť. Toto celé je úplne v poriadku, hej? Absolútne súhlasím, že, že, že treba jednoducho aj mužov aj ženy, aby mali proste čo najlepšie a rovnaké platy. Len hovorím, treba to vnímať v tej celistvosti. Treba vnímať, že Slovensko skutočne dnes má veľké problémy, má, ekonomika má problémy, nerastieme. Firmy majú problémy, malé, veľké, všetky a jednoducho teraz sme tu asi dva body dozadu kritizovali proste, že teda vláda zvyšuje pokuty a chce ťahať priamo z vreca ľudí ďalšie a ďalšie financie. No teraz vlastne tu vlastne prichádzajú ďalšie návrhy, ako zvýšiť ďalšie pokuty. Toto je to, že každá tá vec samotná neznamená nič. Ale zoberme, koľko tu za tri týždne rokovania pribudne nových povinností pre kade koho, ale teda aj pre podnikateľov a koľko ich pribudlo za posledné 2 a 1/2 roka, hej? Toto je to, na čo sa ja snažím poukazovať a chcem to proste na to poukazovať a skutočne na záver aj ja som za to, aby bola rovnosť a myslím si, že ten svet

Pán predseda, síce porozumel som tejto vyhrážke, tak budem sa snažiť byť stručný. Chcel som odpovedať pani Plavákovej. Pani Plaváková, pokiaľ ide o pokuty, predchádza tomu správne konanie, tak ako pri každej inej pokute, kde sa proste rozhoduje na základe závažnosti následkov, na základe času trvania a porušovania povinností, za akých okolností nebola správa vypracovaná, či vôbec bola vypracovaná, o akú veľkosť firmy ide a tak ďalej. Správne konanie ako pri každej inej pokute. Tomáš Salaj, to bola jediná, teda druhá otázka, ktorú chcem zodpovedať. Možno neovládaš ten zákon, nemusíš úplne, ale my budeme vypracovávať správy, ktoré budú správy z tohto rovnakého odmeňovania mužov a žien, ktoré musíme analyzovať pre report Európskej komisie, takže toto je súčasťou toho zákona aj vypracovanie správ, ktoré musia zamestnávatelia dodať a Ministerstvo práce ich musí analyzovať a tam budeme vedieť, ako ten problém jednoducho sa upravuje alebo nie. Podľa slovenských dát o 16 % zarábajú ženy menej. Je potrebné zaviesť rovnaké odmeňovanie mužov a žien. Pán Štefunko, jediný konflikt, ktorý som tu videl, bol medzi opozíciou, medzi Progresívnym Slovenskom, SaS a KDH. Musím povedať, že mám pocit, že KDH a SaS chcú skryť
===== Alebo nie. Podľa slovenských dát o 16 % zarábajú ženy menej. Je potrebné zaviesť rovnaké odmeňovanie mužov a žien? Pán Štefunko, jediný konflikt, ktorý som tu videl, bol medzi opozíciou, medzi Progresívnym Slovenskom, SaS a KDH. Musím povedať, že mám pocit, že KDH a SaS chcú skryť svoje nehlasovanie, nepodporu tohto zákona za nárast byrokracie. Len nechápem, prečo už spochybňujeme aj transponovanie európskej smernice, keď samotná Európska únia nám toto prikazuje. Neviem si predstaviť, že budete vo vláde. Keby ste boli teraz vo vláde, pani Petrík, tento zákon by prišiel aj bez smernice. My sme predsa hlasovali, presadili tento zákon, respektíve túto rovnosť odmeňovania mužov a žien do ústavy. Bola to naša podmienka a bola to aj naša agenda v rámci predvolebnej kampane, tak tu, prosím vás, nehovorte, neklamte o tom, že by proste tento zákon neprišiel do parlamentu, keby nebola smernica. Na druhej strane, vaši opoziční kolegovia z KDH a SaS dokonca spochybňujú aj samotnú smernicu. Toto je obraz z vašej opozície. Hovorím to len preto, lebo vy ste mali politické poznámky, tak my budeme spolu s tými ženami pozorne sledovať, zajtra o 11:00 bude hlasovanie. Kto ako zahlasuje za rovnaké odmeňovanie mužov a žien a potom budeme to aj patrične komentovať. To len toľko, politická poznámka k vašim politickým poznámkam. Dúfam, že som zodpovedal tie vecné otázky, ktoré... Pán minister, ďakujem vám za záverečné slovo. Pani Dej, nechce. Hlasovanie zajtra o 11:00.