49. schôdza

Pani kolegyňa, ďakujem. Myslím, že sa zhodneme, a to isté aj s pánom ministrom v otázke potreby naozaj rovnakého platového ohodnotenia bez rozdielu, či hovoríme o ženách a mužoch. Tam nevidím žiadny rozdiel v názore. Ten rozdiel skôr vidím už potom v samotnej implementácii, kde osobne zastávam názor, že v tomto volebnom období tak príliš veľmi zaťažujeme zamestnávateľov, že ďalšie zaťaženie v podobe zbytočnej navýšenej byrokracie, administratívy a ešte aj zvýšených sankcií nepovažujem za veľmi vhodné, pretože máme Národný inšpektorát práce.
Viem si predstaviť, že povedzme inšpektori by buď reagovali na podnety, alebo aj priamo z vlastného konania chodili a kontrolovali, porovnávali tieto mzdy a pracovné pozície, ale naozaj dať túto povinnosť všetkým zamestnávateľom. Ja viem, že je to odstupňované podľa veľkosti zamestnávateľa, ako často budú musieť túto správu dávať, ale naozaj považujem to za ďalšiu byrokraciu a naozaj v 21. storočí by som si predstavovala skôr, že budeme postupne od zbytočnej administratívy ustupovať a nie ešte si vyrábať ďalšiu a ďalšiu.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne za slovo. No takisto ja začnem tým, že, samozrejme, rovnaké odmeňovanie je dôležité a, samozrejme, je to treba robiť teda, aby to tak bolo. Ale. Treba jasne povedať, že je to už to, čo nás teda núti tá smernica európska, už to je skutočne veľa byrokracie a sú to ďalšie a ďalšie povinnosti pre ťažko skúšané firmy, nielen tie slovenské, ktoré sú teda ťažko skúšané aj ďalšími domácimi zlými, zlými opatreniami, ale aj pre všetky európske. Aj celá Európa, proste strácame konkurencieschopnosť a toto je podľa mňa že skutočný problém. Ja sa obávam, že už tá smernica vylieva s vodou z vaničky aj to dieťa a že už to nie je dobré. No a tým pádom vlastne kolegyňa a kolegyňa Simona Petrík, toto ide vlastne akoby ešte nad rámec smernice, nad rámec toho, čo sa rozhodlo teda ministerstvo aplikovať, a je to, je to skutočne že fakt, fakt že veľa. Ja len jeden bod, ak si dobre zapamätám, ak som si dobre zapamätal, myslím, že je to teda 17. bod pozmeňujúceho návrhu, kde sa teda tá pokuta za nedodanie toho reportu dáva vo výške dvoch percent celkového obratu firmy. To vie byť akože že, že veľká suma. Dodám samozrejme, že teda minimálne 4 000, hej, ale, ale proste vie to byť strašne veľa, že to, to je už podľa mňa že tak, tak drakonické, že proste, že nie, nie. Akože ja sa obávam, že v dnešnej situácii je tým najviac ohrozeným a najviac diskriminovaným členom tejto tu celej spoločnosti skutočne že podnikateľ, firma, tvorca hodnôt a mali by sme stále pozerať, ako, ako situáciu firiem skôr zlepšovať, než proste takto zhoršovať. Skutočne že treba dávať pozor, aby, aby sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne.
No ja s tebou, Majo, absolútne súhlasím, že potrebujeme prísť s množstvom návrhov, ako zlepšovať podnikateľské prostredie a táto vláda s nimi neprišla, skôr naopak, ešte ich, ešte im kladie polená pod nohy. S tým ja absolútne súhlasím a my ako PS prichádzame s takýmito návrhmi. Ale ja tu teraz neobhajujem ministerstvo, ale obhajujem tú smernicu, pretože ja sa vás teda obidvoch, a ja to spojím teda aj s kolegyňou Turčanovou, ja sa vás opýtam, že či by teda bolo lepšie tým ženám, keby sme tú smernicu nemali, hej? Pretože tu sa deje aspoň, aspoň zo strany Európskej únie. A hovorím, ja som tento návrh zákona predkladala ešte v roku 2017, takže ja, mne na ňom úprimne záleží a stojím si za ním, že je to dobrá vec, ktorá funguje už v niektorých štátoch a nezbláznili sa z toho zamestnávatelia. A pomohla. Pomohla napríklad aj k lepšej pracovnej atmosfére v tých konkrétnych firmách, kde ľudia boli transparentnejší, tým pádom majú lojálnejších zamestnancov. Ja by som vám mohla rozprávať ix príkladov zo sveta, kde tento návrh alebo tento zákon veľmi, veľmi pomohol.
Čiže k tomuto by som asi sa rada takto vyjadrila, že je to naozaj smernica, ktorá, a ešte tie naše návrhy, ty si hovoril, že to ide ešte nad rámec smernice. Nie-nie. Naozaj 99 % týchto našich pozmeňujúcich návrhov len adekvátne transponuje tú smernicu. Čiže všetko to, čo tam nie je a čo by v nej malo byť. Nejde to vôbec nad rámec smernice. Ministerstvo si množstvo vecí upravilo a nedodalo, hej? Čiže my naozaj nejdeme nad rámec smernice. Veľakrát to v tom odôvodnení tam spomíname, že to tam treba doplniť, aby tá smernica bola transponovaná správne.

Ďalšou vystupujúcou v rozprave je pani poslankyňa Plaváková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa budem snažiť čo najstručnejšie zhrnúť to, čo považujem za najdôležitejšie v tejto debate a vo vzťahu teda obzvlášť k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, kde sme sa my naozaj sústredili na to, aby tento návrh zákona dostatočne čo do najhlbšej miery transponoval smernicu, pretože o to nám tu ide, transponujeme smernicu.
My sme mali debatu o tomto návrhu zákona, naozaj veľmi vecnú, aj na ústavnoprávnom výbore so štátnym tajomníkom, minister asi nemohol vtedy prísť, ale tá debata bola naozaj veľmi vecná a som rada, že teda aj tam sme si prediskutovali naše, náš pozmeňujúci návrh a že niektoré z našich návrhov boli prevzaté do koaličného pozmeňujúceho návrhu pani Mačicovej. To naozaj oceňujem a som rada, že vieme aj takýmto spôsobom vylepšovať návrhy zákonov, ktoré už samotný návrh zákona my považujeme, samozrejme, za dôležitý a dobrý, tak ako už pomenovala aj moja kolegyňa Simona Petrík, ktorá sa tejto téme dlhodobo venuje.
Čo by som zhrnula teda, sú tie najzásadnejšie zmeny, ktoré my v pozmeňujúcom návrhu, ktorým venujeme pozornosť. Po prvé, je to to už spomínané vylúčenie osôb vo verejných funkciách z toho, aby boli zahŕňané do tohto návrhu zákona. Smernica to neumožňuje. Tá dokonca konkrétne naozaj zdôrazňuje, že sa vzťahuje aj na pracovníkov pôsobiacich na manažérskych pozíciách. To sa týka práve ľudí, ktorí boli vynechaní z tohto návrhu zákona, ako už bolo uvedené, napríklad aj sa to týka rektorov, ale aj iných funkcií v rámci vedenia nejakých štátnych inštitúcií.
Ďalej sme navrhovali, aby sa odstránilo ustanovenie, ktoré bezdôvodne vylučovalo časti odmeny z posudzovania. To teda bolo prevzaté do pozmeňujúceho návrhu kolegyne Mačicovej, takže to sa tešíme, že dôjde k tej úprave, pretože podľa smernice odmena teda má zhŕňať, tá, ktorá sa posudzuje podľa tohto zákona o rovnom odmeňovaní, má tam byť riadna základná alebo minimálna mzda alebo plat a všetky ďalšie peňažné alebo vecné plnenia, ktoré pracovník priamo či nepriamo dostáva. Čiže aj doplnkové alebo pohyblivé zložky v súvislosti so svojím zamestnaním od svojho zamestnávateľa. A pôvodný návrh zákona vlastne vylučoval niektoré zložky odmeny, ktoré ako keby vyplývajú priamo zo zákona a nemá na ne vplyv zamestnávateľ. Ale to smernica neumožňuje.
Čo ďalej navrhujeme upraviť, je skutočnosť, že zákon sa venuje náhrade za spôsobenú ujmu iba vo forme peňažnej náhrady a my teda dopĺňame, aby bolo to v súlade so smernicou, aby tá náhrada bola aj nepeňažná. Argumentácia aj na ústavnoprávnom výbore zaznela, že vlastne to pokrýva antidiskriminačný zákon, ale tento návrh je osobitným predpisom, ktorý sa venuje práve špecificky situáciám, kedy dochádza k porušovaniu zásady rovného odmeňovania, čiže by to malo byť upravené podľa nášho názoru priamo v tomto návrhu zákona, pretože potom v praxi budú vznikať aj interpretačné a kompetenčné problémy vo vzťahu k uplatňovaniu si takýchto nárokov.
Ďalej navrhujeme aj možnosť odpustiť trovy konania. To je vlastne návrh, ktorý smeruje k tomu, že hrozba platenia vysokých trov právneho zastúpenia často odrádza ľudí od toho, aby vôbec uplatňovali svoje nároky a tým pádom sa nedostanú k spravodlivosti, ktorá na konci súdneho konania by ich mohla čakať, a preto navrhujeme, aby tam bola možnosť v určitých prípadoch odpustiť trovy konania. Už spomínala aj kolegyňa ustanovenia týkajúce sa niektorých odkladov povinností. To tiež smernica neumožňuje. Ona stanovuje presne termíny, kedy má dôjsť k nadobudnutiu účinnosti, a odvtedy majú tie povinnosti byť aj implementované a realizované zo strany povinných subjektov, ale návrh zákona vo viacerých častiach umožňuje posun tejto povinnosti a tým pádom my v našom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, aby toto bolo zvrátené.
Ja by som sa teraz chvíľu ešte povenovala tým sankciám. Ako už tu odznelo, aj to bola debata aj kolegov z opozície, pôvodný návrh bol, že sankcie majú byť vo výške 500 až 4 000 eur, čo teda pozmeňujúcim návrhom sa upravilo na sumu 4 000 až 8 000 eur. A v tejto súvislosti ja som aj na ústavnoprávnom výbore sa pýtala a vzniesla teda otázku, že akým spôsobom vlastne sa bude určovať v rámci tejto škály tá pokuta, ktorú má ukladať ministerstvo. A preto by ma zaujímal aj názor pána ministra, ktorý teda sľúbil, že bude odpovedať na naše otázky.
Tak ja mám teda otázku, pán minister, že keď určíme to rozpätie sankcie odteraz po novom, po pozmeňujúcom návrhu od 4 000 do 8 000 eur, že akým spôsobom bude teda rozhodnuté o tom, kde na tejto škále bude tá pokuta uložená. Lebo aby sme tomu rozumeli všetci, ide o pokutu za to, že nedodáte, nepredložíte ministerstvu správu o odmeňovaní mužov a žien, a to ani v dodatočnej lehote, hej? Čiže si predstavíme, že niekto má povinnosť predložiť správu a nepredložil ju. A má za to dostať teda pokutu, ale máme tu škálu 4 000 až 8 000 eur a ja aj v záujme predvídateľnosti aj, predpokladám, že aj zamestnávatelia by chceli vedieť, že kde a akým spôsobom sa bude potom rozhodovať o výške tejto pokuty, aby tam nedochádzalo k nejakým arbitrárnym rozhodnutiam, ktoré budú nejednotné, alebo akým spôsobom sa vôbec bude táto pokuta určovať. To by ma, pán minister, zaujímalo, že či nám viete nejakým spôsobom objasniť, keďže to má ukladať ministerstvo, ktoré riadite.
Krátko by som sa dotkla ešte poznámok našich opozičných kolegov a kolegyne.
Pani Turčanová teda spomenula, že ide tu o ďalšiu povinnosť, ktorú ukladáme zamestnávateľom, ktorých už aj tak veľmi zaťažujeme. Len teda tu ide o transpozíciu smernice, takže v podstate dalo by sa povedať, že nemáme ani veľmi na výber, lebo inak nám hrozí konanie o porušení práva EÚ, čiže to by nás asi aj ako štát mohlo potom niečo stáť. Čiže to ani nie je podľa mňa na debatu otázka, že či áno, alebo nie, ale to je naša povinnosť ako zmluvného členského štátu Európskej únie.
Marián, ty si, ty si tak zhodnotil, že firmy sú ťažko skúšané a najviac diskriminované, som si poznačila tvoje slová. No ja si myslím, že ťažko skúšané a diskriminované sú tie ženy, ktoré prichádzajú každý mesiac o peniaze, ktoré im prináležia, a to dlhé roky, a prichádzajú o to len preto, že sú ženy. Na toto reaguje aj samotná smernica, aj tento návrh zákona, ale o tieto peniaze prichádzajú nielen ony, ale vlastne celé ich rodiny. A toto, toto je realita. To sú fakty, o ktorých vieme, a takto to dlhé roky je a nemení sa to, a preto prichádza tento nástroj, aby sme s tým niečo spravili. Lebo keby to chceli napríklad zamestnávatelia docieliť sami, tak to spravia sami. Ale keďže to nedokážu zabezpečiť, tak tu máme nástroj na to, aby sme im v tom pomohli.
Čiže ja by som chcela apelovať aj na kolegov z opozície, aby tento návrh zákona zvážili podporiť obzvlášť potom, čo tu máme aj pozmeňujúce návrhy, ktoré odstraňujú teda niektoré nedokonalosti tej transpozície, hoci, ako už uviedla aj moja kolegyňa Simona Petrík, nie je to úplne dokonalé. Ešte tam zostalo zopár otázok, ktoré, teda návrhov, ktoré my máme a ktoré by pomohli tomu, aby ten zákon bol ešte lepší a ešte dôslednejšie tú smernicu transponoval, ale určite je to krok dobrým smerom, pretože je to niečo, po čom sa dlhé roky volá a čo môže pomôcť naozaj mnohým rodinám v konečnom dôsledku aj na Slovensku, pretože im to, pretože dôjde k odstráneniu nerovného odmeňovania, ktoré, asi všetci sa zhodneme, nie je spravodlivé a nie je správne a je diskriminačné.
Ďakujem veľmi pekne.

Tri faktické na vaše vystúpenie.
Pán poslanec Szalay.

Ďakujem pekne.
Mňa by zaujímalo, ako budeme hodnotiť úspech. To znamená, čo je ten KPI, čo je ten ukazovateľ, že sa nám podarilo dosiahnuť to, čo, čomu chceme tým zákonom zabrániť. To znamená, čo je ten merateľný ukazovateľ, po ktorom si povieme, že už tu nie je tá diskriminácia. Kedy to budeme môcť vyhlásiť? Lebo tá diskriminácia, k nej môže dochádzať na rôznych úrovniach, nielen na pohlavnej, ale aj na náboženskej, na rasovej, na národnostnej, prichádzajú Ukrajinci, ktorí dostávajú a priori horšie, horšie pracovné zmluvy, ako dostávajú Slováci a podobne, ale mňa by zaujímalo, že kedy ten stav vyhlásime taký, že teraz už tam ten problém nie je. Akým spôsobom to meriame a vyhodnocujeme? Lebo doteraz mám pocit, že tá téma je tu nadhodená s veľmi biasovanými dátami. To, že sú rozdiely v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, je fakt, ale je daný mnohými premennými, ktoré nie vždy súvisia s tým konkrétnym, s tou diskrimináciou podľa pohlavia, ale je to dané profesnými zameraniami, je to dané rôznymi inými parametrami, než len teda tými, ktoré tu chceme riešiť.
Čiže moja otázka aj prípadne, ak by mohol aj pán minister zareagovať, že čo je tá reakcia, čo je, čo, kedy povieme, že sme sa, že to bol úspech, že táto legislatíva pomohla tomu, čo sme chceli urobiť, lebo inak to schvaľujeme zákony len tak sami pre seba, ale že v okamihu, keď nebude žiadna pokuta pre žiadneho zamestnávateľa, že neporušuje predpisy, tak vtedy budeme spokojní alebo kedy to bude?
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Petrík, vy ste sa prihlásili s faktickou poznámkou až po tom, ako som oznámil, že sú traja prihlásení, takže vám nedám potom priestor s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Viskupič.