49. schôdza

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som tu mala pripravený taký fakt prekvapivý a veľmi konsenzuálny prejav k tomuto zákonu, lebo - a myslím si, že by vás celkom zaskočil - lebo som chcela vlastne veľmi pochváliť vládu, len teda, bohužiaľ, človek príde do pléna a zrazu je všetko inak. Proste namiesto pani ministerky je tu pán Taraba, tak veľa z tých vecí, čo som chcela povedať, ja aj poviem, ale vlastne už nebudú platiť.
Keď teda započujeme my tu na tejto strane pléna výraz, že novela zákona o Audiovizuálnom fonde, tak už mnohí z nás majú takú až reflexívnu reakciu desu a hrôzy, čo je teda pochopiteľné po tom, čo sme si tu od začiatku tohto volebného obdobia zažili.
A pravda je taká, že my sa tu veľmi často nestretávame so zákonmi z dielne ministerstva kultúry, pretože zákony v rezorte kultúry sa tu síce prijali kadejaké, ale väčšinou sa prijímajú buď poslaneckými návrhmi, pretože pani ministerka sa ich teda neodváži prísť obhajovať do parlamentu, pretože sa vyhýbajú verejnej diskusii a vyhýbajú sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu a väčšinou sú to naozaj strašné nehoráznosti, ktoré sa navyše v legislatívnom procese zmenia na ešte väčšie nehoráznosti. A tie dôsledky vidíme na súčasnom stave kultúry.
Ministerstvo kultúry za toho dva a pol roka predložilo len zopár zákonov. Väčšinou to boli transpozície a implementácie európskych nariadení. Tie boli väčšinou predložené neskoro, prípadne pani ministerka bola akurát na dovolenke na jachte, keď ich mala prezentovať. No a v tomto momente som mala prichystanú tú pochvalu. Lebo som chcela povedať, že dnes tu máme vlastne takú malú premiéru, že ministerstvo kultúry prvýkrát predkladá zákon, ktorý je trocha viac ako len technická transpozícia európskej legislatívy a ktorý dokonca, čuduj sa svete, a tu by sme mohli mať aj také fanfáry, dokonca prináša niečo pozitívne do rezortu kultúry.
Chcela som povedať aj to, že to bude asi prvýkrát, a obávam sa, že aj posledný, čo nebudem z tohto miesta metať hromy a blesky, aj keď teda nechýbalo veľa a aj tento dobrý zámer mohol prísť do parlamentu spôsobom, ktorý by ho zdiskreditoval, ale o tom ešte poviem niečo neskôr. No a vidíte, toto všetko som chcela povedať. Vidíte, pán minister, takto som chcela pani ministerku pochváliť, že konečne teda predkladá niečo zmysluplné, a ona neprišla, ste tu vy. Tak chápete, ešte aj tento výnimočný moment vlastne pokazila. Tak ja už naozaj neviem. Fakt som sa snažila ju pochváliť.
Poďme ale teda k tomu, že čo sa vlastne navrhuje, akú novelu zákona máme pred sebou. Ide o novelu zákona, ktorá... zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá zavádza pre zahraničných poskytovateľov audiovizuálnych služieb na požiadanie - čiže to sú platformy ako napríklad Netflix, HBO, Apple TV a podobne - odvádzať istý príspevok zo svojich príjmov na území Slovenskej republiky do Audiovizuálneho fondu. Tá filozofia zákona vychádza najmä z tej skutočnosti, že globálne platformy profitujú aj z lokálnej audiovizuálnej tvorby, z jej rozvoja, diváckeho zázemia, a teda by sa mali podieľať aj na jej financovaní podobne ako iní aktéri audiovizuálneho ekosystému.
Pán minister spomenul, že ide v zásade aj o transpozíciu európskej smernice, ale je to taká transpozícia, ktorá je dobrovoľná pre členské štáty, ktorá nie je povinná. 62-2
A umožňuje členským štátom dať zahraničným platformám, ktoré prevádzkujú audiovizuálne služby na požiadanie, povinnosť finančne prispievať na produkciu európskych diel, a to buď priamou investíciou do nejakého diela, alebo prostredníctvom odvodu do fondov nejakých, ktoré ten štát má. V súčasnosti je už 14 európskych členských štátov, ktoré takéto nariadenie alebo takúto nejakú politiku zavedenú majú. Medzi nimi sú napríklad Česko, Chorvátsko alebo aj Rumunsko.
V súčasnosti podľa zákona o Audiovizuálnom fonde doňho už platia VOD platformy, ale sú to len tie VOD platformy, ktoré sú usadené na území Slovenskej republiky, čiže tento zákon zároveň aj vyrovnáva akúsi diskrimináciu, ktorú uplatňujeme voči tým domácim, keďže tí platia a tí zahraniční neplatia, hoci cielia aj na slovenských zákazníkov.
No a musím povedať, a teda pokračujem v tej pochvale, že na počudovanie tu ide naozaj o veľmi modernú a veľmi progresívnu politiku, pán minister, to spomeňte aj pani ministerke, určite ju to poteší, ktorá reflektuje dianie na globalizovanom digitálnom audiovizuálnom trhu, ktorá chráni a podporuje domácich tvorcov, európsku tvorbu a vlastne tvorbu kvalitného audiovizuálneho obsahu.
Možno len zhrniem, že koľko vlastne budú tie platformy platiť do toho Audiovizuálneho fondu. Tá povinnosť je vo výške pol percenta z celkových príjmov za poskytovanie služby na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. A zároveň tie platformy musia uskutočniť priamu investíciu do slovenskej audiovizuálnej tvorby vo forme vývoja, produkcie, dabingu alebo nákupu licencií vo výške troch percent z príjmov, a tú, keď neurobia, tak vlastne platia priamo do fondu, čiže celková výška odvodu je vždy tri a pol percenta z príjmov na danom území. Takáto regulácia je určite veľmi prospešná pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu. Podporuje viaczdrojové financovanie celého audiovizuálneho ekosystému, zvyšuje objem verejných investícií v tejto oblasti, podporuje napríklad koprodukcie, čo pre taký malý trh, aký je slovenský, je extrémne dôležité, a tak celkovo vlastne podporuje rozvoj audiovízie.
Čiže ako vidíte, ja tento návrh rámcovo považujem za veľmi dobrý a prínosný a v prvom čítaní, a to som neverila, že to teda niekedy poviem, ho určite vieme podporiť. Ako sa zvykne hovoriť, že diabol je v detailoch. Na to, samozrejme, aby bol ten návrh funkčný, som presvedčená, že v druhom čítaní potrebuje takú sériu úprav na to, aby to naozaj fungovalo. Viete, že ja som predtým pracovala ako filmová producentka, tak vlastne mám ako nejaký, nejakú predstavu o tom, ako sa filmy produkujú, a tým pádom by som si teda dovolila predkladateľov upozorniť na niektoré problematické momenty toho navrhovaného zákona.
Tá prvá vec je, že to nastavenie tých parametrov odvodu považujem za málo ambiciózne a nie veľmi logické, pretože kým to percento priameho odvodu do fondov vo výške pol percenta je príliš nízke, to celkové percento odvodu tri a pol percenta považujem za relatívne vysoké, pretože síce v európskom porovnaní tri alebo tri a pol percenta nepatrí medzi extrémne vysoké sadzby, ale v regionálnom porovnaní sú tie sadzby skôr nižšie. Napríklad Česká republika uplatňuje približne dve percentá, Poľsko približne jeden a pol percenta, pričom ten pomer medzi priamym odvodom a investíciami je oveľa vyváženejší.
Ten navrhovaný model je síce veľmi výhodný pre lokálnych poskytovateľov služieb na požiadanie, ktorí zároveň produkujú aj obsah, ale je menej výhodný pre slovenskú audiovíziu ako takú. A v zásade treba povedať, že keby si ho vylobovali lokálne súkromné televízie prevádzkujúce VOD, tak by nevyzeral inak. Z môjho pohľadu by bolo efektívnejšie znížiť celkový objem povinného príspevku vrátane investícií a zvýšiť percento priameho odvodu do fondu, do Audiovizuálneho fondu.
Tu by som sa chcela tak spýtať, pán minister, ktorý nepočúva, hoci chcel diskutovať, že máme pred sebou návrh, ktorý v zásade predpokladá, že Audiovizuálny fond vďaka nemu bude mať ako keby nové príjmy, ale ja som v tom materiáli nikdy nenašla nejaké vyčíslenie alebo aspoň kvalifikovaný odhad, že koľko vlastne bude reálne ten príspevok do audiovizuálnej tvorby. Netušíme podľa predkladaného zákona, aký objem financií tento zákon prinesie, a tým pádom sa pýtam, že ako sme potom došli k tým percentám, hej, že na základe čoho sme si stanovili práve tento percentuálny podiel? Podľa mojich kvalifikovaných odhadov ide rádovo o nízke milióny, ale naozaj by som to očakávala v takomto návrhu zákona.
Ten druhý, tá druhá výhrada, a tú považujem za zásadnú, je, že zákon síce zavádza novú oblasť prispievateľov do rozpočtu Audiovizuálneho fondu, ale zároveň týmto novým prispievateľom nepriznáva rovnaké postavenie, ako majú ostatní prispievatelia do Audiovizuálneho fondu, pretože Audiovizuálny fond skladá svoj rozpočet z príspevkov z viacerých strán a okrem verejných prostriedkov doňho prispievajú všetky zložky, ktoré sa podieľajú na tvorbe ekonomickej hodnoty v audiovizuálnom priemysle, čiže vysielatelia, prevádzkovatelia, retransmisie, producenti, distribútori a títo všetci majú zastúpenie v Rade Audiovizuálneho fondu, čo je celkom logické, keď do nejakého fondu dávate peniaze, tak máte nárok byť v nejakej rade, ktorá ten fond spravuje. Táto novela zavádza relatívne výraznú povinnosť prispievať pre, pre tieto platformy, ale nepriznáva im miesto v Rade Audiovizuálneho fondu, čo ja považujem za naozaj nezmyselné okrem iného aj preto, že mať tých ľudí zastúpených v rade je výhodné pre ten fond samotný, pretože ten fond s nimi dokáže komunikovať a dokáže vlastne ich presvedčiť o tom, že ten príspevok je aj v ich záujme. Takisto to je v konečnom dôsledku aj v Českej republike, kde takýto podobný model funguje. Čiže toto určite odporúčam koalícii do zákona doplniť a v tomto smere budem podávať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Mohli by sme veľa hovoriť o tom, že či legislátor zvážil to, aké kapacity a požiadavky pridáva Audiovizuálnemu fondu, pretože po novele zákona by Audiovizuálny fond mal napríklad identifikovať tie platformy cielené na slovenský trh, posudzovať ich výnimky, lebo je tam veľa výnimiek, verifikovať príjmy, ktoré dosahujú na území Slovenskej republiky, kontrolovať, či splnili tú investičnú povinnosť a ako a tak ďalej a tak ďalej, komunikovať s Radou pre mediálne služby, s finančným riaditeľstvom. Je to relatívne komplikovaná, nazvime to, finančno-fiškálna činnosť, je administratívne aj analyticky náročná a neviem, do akej miery legislátor zvážil, či ten Audiovizuálny fond bude disponovať dostatočnými personálnymi, právnymi a analytickými kapacitami. A nevieme to preto, lebo opäť v tom návrhu chýba nejaký audit a prehľad existujúcich údajov a kapacít, ktorými štát už disponuje. V tejto časti je zákon podľa mňa veľmi málo premyslený a predvídam akože množstvo implementačných problémov, najmä v zmysle prepojenia na existujúce úrady a databázy.
Veľa by som vedela hovoriť o tom, ako je zahrnutý, zahrnuté práve STVR do tejto regulácie, pretože to považujem za veľmi nedomyslené, že my zavádzame rovnaký režim pre verejnoprávneho vysielateľa ako pre komerčných poskytovateľov audiovizuálnych služieb. STVR síce v súčasnosti neprevádzkuje takúto platformu, ale keby ju prevádzkovala, tak tam vzniknú obrovské problémy práve preto, že STVR vyrába audiovizuálne diela z verejných zdrojov. A teda ako vedela by som povedať ešte viaceré technické detaily, ktoré v tom zákone nie sú domyslené, ale teda ostáva mi len veriť, že predkladateľ všetky tieto veci bude sa snažiť doladiť v druhom čítaní.
No čo povedať na záver? Tu som opäť sa chcela tak prihovoriť pani ministerke a chcela som jej teda povedať, že vidíte, pani ministerka, dá sa legislatíva robiť aj poriadne. Stačí mať na začiatku nejaký dobrý úmysel a nielen oči zaslepené pomstou, potom ako-tak dodržať pravidlá legislatívneho procesu, inšpirovať sa dobrými príkladmi zo zahraničia a nechať veci robiť tých, ktorí o nich aspoň niečo tušia. No toto som jej chcela povedať, ale je tu, nie je tu. Takže vidíme, že ono sa to asi poriadne naozaj robiť nedá, respektíve toto ministerstvo to proste nevie robiť poriadne. Nedá sa prísť ani len do parlamentu, keď mám predložiť zákon.
Hovorím to všetko toto aj preto, že tuto pán kolega Michelko určite tuší, že nechýbalo veľa a aj tento zákon by prišiel do parlamentu ako poslanecký návrh, bez konzultácií, bez MPK, bez rokovania s dotknutými subjektami a ten dobrý úmysel, ktorý možno niekde na začiatku bol, by sa tak úplne zničil a dopadlo by to podobne ako všetko ostatné, čo ministerstvo kultúry doteraz urobilo. Takže som rada, že aspoň v tejto veci sa to nestalo.
Tak vlastne skúsme veriť, že v druhom čítaní sa tie problematické momenty opravia namiesto toho, aby sa pokazili, ako sme si zvykli v tomto legislatívnom procese. Skúsme veriť, že v druhom čítaní tu uvidíme aj pani ministerku a že výsledkom bude aspoň malý príspevok k rozvoju audiovizuálnej kultúry na Slovensku. Ono síce tým veľmi málo len alebo prakticky nijak nevyvážite tú apokalypsu, ktorá v tejto vláde v kultúre ostane, ale možno by sa niekomu mohlo na ministerstve kultúry zapáčiť robiť aj dobré veci, nielen tie zlé, ktoré robili doteraz. Ono je to trocha viac práce, ako len ničiť a rozbíjať, ale verte mi, že ten dobrý pocit potom ostane dlhšie.
Ďakujem.