49. schôdza

Tak viete, ja sa spýtam, odkiaľ zobral 80 000 € pán Migaľ na nové auto, keď mal, keď mal naozaj funkčné auto? Odkiaľ zobrali na nové auto pre pána Šalitraša? Odkiaľ zobrali, keď už nie je z čoho? Ja si myslím, že stále bude z čoho, lebo my tie dane zaplatíme. Ale vy ste spomínali svoju firmu a ja tiež chcem povedať, že keby som ja tak fungoval, alebo keby tak fungovala naša spoločnosť, že vlastne naozaj rozdáme tie peniaze, ktoré, ktoré sme nahromadili a rozdáme ich spôsobom, ako to rozdáva tento štát, je katastrofálne. Naše peniaze my dáme do spoločnej pokladnice a oni namiesto toho, aby to šetrili, lebo to je, veď štát sme my, to sme my, tak namiesto toho to oni rozdávajú na takéto veci. Veď ten Migaľ si založil firmu za 40 miliónov, o ktorej nikto nevie, čo tá firma bude robiť. Nikto nevie, čo sa tam bude diať. A on už rozdáva, už robia, už z tej firmy rozdávajú na poradenské veci. Veď to je, to je, to je taká hanba. Také smutné. Keď si tam zoberiete ktoréhokoľvek ministra, ktoréhokoľvek ministra, tak to je bohapusté rozdávanie peňazí. A no, súhlasím s vami, že keď sa povie IT technológia, ideme IT urobiť niečo, no tak to je šafárenie. Tak to je. 100 miliónov ide dať Migaľ teraz. Nikto nevie, prečo, len potrebuje si nahrabať, pretože naozaj on vie, že končí. On vie, že jeho už nikto nezoberie nikdy. Takže potrebujú narabovať a je to smutné. Je to smutné, pretože Slovensko a Slováci nemajú a oni si kradnú.
===== Naozaj on vie, že končí. On vie, že ja už nikto nezaberie nikdy. Takže potrebujú narabovať a je to smutné. Je to smutné, pretože Slovensko a Slováci nemajú a oni si kradnú. Pán poslanec Dostál, ďalšie vystupujúce v rozprave.

Poriadku explicitne napísané, že ten, kto chce reagovať, sa musí prihlásiť počas faktických poznámok, aj keď je to také zaužívané, ale teda dobre. Tak možnože pán poslanec Hlina to, čo chcel povedať v reakcii na pána poslanca Pročka, povie v reakcii vo faktickej na moje vystúpenie, alebo teda ja sa teda tiež vyjadrujem k tomu, čo hovoril pán poslanec Pročko a keby chcel pán poslanec Hlina nejako reagovať, tak bude reagovať na mňa. A ja by som sa vrátil k tým štyrom otázkam, o ktorých sme hovorili pri návrhu na skrátené legislatívne konanie. Opäť trošku škoda, že pán minister Migaľ nereagoval v rozprave, že sme si mohli ešte teda k tomu niečo povedať, ale už teda bol aj prihlásený ako navrhovateľ, ale keď videl, že sa ďalší hlásime do rozpravy ústne, tak to stiahol a vystúpil potom iba v záverečnom slove, na ktoré nebolo možné reagovať. A teda sme v procese v skrátenom legislatívnom konaní, tak vyjadrím sa aj k tomu procesu a teraz skúsim sa spýtať, či som dobre pochopil tie odpovede. Jedna z mojich otázok, alebo tie otázky boli štyri. Prvá bola, že prečo s takýmto návrhom neprišiel skôr, lebo veď nemuselo to byť v poslednom termíne, keď sa to dalo stihnúť aj bez skracovania legislatívneho konania. Mohlo to byť aj o pár mesiacov skôr. Tá odpoveď, ak som ju správne pochopil, je, že sa máme spýtať v Hlase, kde teda bol jeho predchodca, teda že mu to zanechal v takom štádiu, že to bolo nepripravené. A moja druhá otázka bola, že prečo ten proces nešiel rýchlejšie, lebo veď keď bol ten návrh predložený na novembrovú schôdzu, tak mohol byť aj bez skracovania legislatívneho procesu na januárovej alebo februárovej schôdzi odsúhlasený, nebol, bol odsunutý. Rovnako vo februári bol návrh na skrátené legislatívne konanie. A keby bol vtedy prerok odsúhlasený, tak celé to mohlo zbehnúť na tej februárovej schôdzi. Nestalo sa, tak opäť to nestálo za komentár, no tak to asi nemá zmysel rekriminovať, no proste nejaké milióny a stámilióny z plánu obnovy zjavne nie sú prioritou vládnej koalície a treba riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov a prílepky a kajúcnikov a podobne a potom to rušiť, to, čo ste schválili. Dobre. A to sa týka minulosti. Potom, pokiaľ ide o tie značné hospodárske škody, lebo veľmi často sa argumentuje v návrhoch na skrátené legislatívne konanie tým, že hrozia značné hospodárske škody štátu. Tak to som teda pochopil tak, že to bolo vyrokované s Európskou komisiou a teda dohodol sa posun, čiže možno ani nebolo treba dávať návrh na skrátené legislatívne konanie a stačilo sa dohodnúť s Európskou komisiou, že koalícia mala iné priority a bude to schválené neskôr. A to ale, na čo celkom som nezaznamenal tú odpoveď, ak zaznelo, tak sa ospravedlňujem, ale teda, že ako sa to dá stihnúť, lebo aj z vystúpení pani poslankyne Remišovej vyplynula pochybnosť, že či aj keď ten zákon bude teraz schválený, tento týždeň trebárs, tak či je to stihnuteľné v horizonte štyroch mesiacov, ktoré ostávajú na realizáciu. A takže opakujem túto otázku, na rozdiel od tých prvých troch, kde nejakú odpoveď som zachytil. A teda pripojil by som otázku, či sa plánujú nejaké zmeny v druhom čítaní, teda či sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní, lebo krátko po tom, ako sme dorokovali o tom skrátenom legislatívnom konaní k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a tak, malo nasledovať skrátené konanie k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorý tiež mal uviesť pán minister Migaľ. Ide o návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý je v parlamente od novembra, na rozdiel od tohto zákona, o ktorom rokujeme, kde najprv to malo ísť riadnym procesom, až potom bol dodatočne pripojený návrh na skrátené legislatívne konanie, tak tam už v novembri bola taká urgentná situácia, že je potrebné prerokovať ten návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Nebol v novembri, nebol v decembri, nebol v januári, nebol vo februári, nebol v marci a teraz konečne v apríli prišiel ten bod na program. Pán minister tu bol a v záverečnej reči k predchádzajúcemu bodu povedal teda, že nechá to prepadnúť. Opäť si nie som celkom istý, či som dobre zaznamenal, že aj on pochybuje o tom, že sú tam dôvody na skrátenie legislatívneho konania, ale spomenuli ste tam aj nejaké pozmeňováky koaličných poslancov, ktoré sú pripravené, čo je vždy riziko v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keď idete normálnym procesom, tak výbory sú týždeň pred schôdzou a tie rozsiahlejšie pozmeňováky sa zrejme riešia tam, tak budeme s napätím očakávať, aký bude ďalší osud toho skráteného legislatívneho konania, ktoré sa týka novely zákona o verejnom obstarávaní, ale keďže predpokladám, že do 17.00 skončíme s touto rozpravou, tak je vysoký predpoklad, že o 17.00 bude v prvom čítaní rozhodnuté o posunutí do druhého čítania a potom už nejako veľmi rýchlo budú výbory a druhé čítanie, tak moja otázka je, či sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré, ako sme videli aj pri tom teda druhom neuskutočnenom zatiaľ skrátenom legislatívnom konaní, sú v skrátenom legislatívnom konaní problematické. To už je povaha skráteného legislatívneho konania. Čiže mám ešte tieto dve otázky. Jedna sa týka stihnuteľnosti realizácie a druhá sa týka druhého čítania a to, či tam budú ešte nejaké zmeny. Ďakujem. Tri faktické na vaše vystúpenie, pán poslanec Hlina. Ďakujem pekne.

Sa nemôže prihlásiť počas rozpravy s faktickou. Čiže môže sa prihlásiť len počas tých samotných faktických, ale tiež nemusí vedieť, že či vôbec chce. Čiže nie je to nejaká povinnosť. Čiže asi to dáva nejakú logiku, ale presne vzaté, ja aj tak sa snažím, hej? Vypočujem si, no nie vždy na všetko má zmysel reagovať, ale tu som sa pozabudol. Ospravedlňujem sa, ja som myslel, že Ondrej je tiež ešte s faktickou. Takže to bolo len možno len takéto vysvetlenie a k tomu, že čo som vlastne chcel povedať, neviem, nakoľko to má celkom význam už teraz, lebo Ondrej sa venoval, pán Dostál, skôr tým procesným záležitostiam, ale ja skôr tej filozofii toho celého. Ani mne na tom niečo nesedí, poviem pravdu. A neodbúda mi čas, tak zas, aby nebolo zle na mňa. Aha, už mi odbúda. Tak ja som tiež sa chcel pozastaviť nad tým, čo tu už bolo povedané v predchádzajúcej rozprave pani Remišovou, že viete, že pomer nákladov na nejaké výkony, hej? A teda, že ak, ak pán minister precestoval 400 000, mne to tiež príde celkom dosť. Ja som v Hongkongu bol asi päťkrát. Nevieme, že tam sa treba sa tam ísť pozrieť a hovorím, ale že čo tam robí taký minister, ma tiež celkom zaujímalo. A celkom, že ako sa dá precestovať 400 000, to mi tiež príde akože dosť. A znova, ja nikomu nezávidím, ale však viete, že efektivita. Mne to je úplne kľúčový parameter. Záhoráci hovoria o mne, že Hlina je ťažká hus na šklbanie. Naozaj tak treba ku všetkému pristupovať. Nemáme. A vy skade máte? Pán Figeľ, vy ste kde zarobili, keď 400 000 hlavou zadnou pustíte, autíčko si kúpite. Ja som poznal takých, viete, v 90. rokoch. Prvé, čo zarobili, kúpili starého bavoráka. No. Čiže ja mám pocit, že z tohto by sme sa už mohli byť vyliečení. Pán poslanec Horecký, ďakujem za slovo. Chcem reagovať na kolegu Ondreja Dostála. V tej časti, keď ste spomínali

S Európskou komisiou posun realizácie tej životnej situácie. Ale ja tiež pridávam jednu otázku k tým vašim. Prečo, ak je toto, ak by toto bolo motívom tejto novely zákona, prečo o tom nie je ani zmienka v dôvodovej správe? A písmeno po písmene som si prečítal ten návrh zákona. Prečo sa tam hovorí o tom, čo som hovoril vo svojom príspevku, teda o precizovaní citu vládneho orgánu na bezpečnosť IT systémov? Prečo sa reaguje parciálne na zákonom 366 zmenený zákon 69 o kybernetickej bezpečnosti z dielne Národného bezpečnostného úradu a nečaká sa na to, čo už tu dávno malo byť, novelu alebo zákon, ktorý by harmonizoval tieto paralelné systémy? A znovu kladiem tú otázku. Môžeme si dovoliť paralelne riešiť podľa dvoch, troch predpisov tú istú vec, vynakladať paralelne obrovské finančné prostriedky na to isté? Kolega, jeden tu predrečník povedal, že keď sa niečo stavia z betónu, je tam aspoň ten betón. A že z tohto nie že nič, ale je to škodlivé, keď prezamestnávate ľudí a musia paralelne alebo až triplicitne riešiť to isté. Keď audítori v tej zložitej situácii, kde platia normy, ktoré nie sú harmonizované, vám dávajú tučné účty za to, čo urobia a vy to bezmocne musíte plniť. Namiesto core biznisu štátnych určite. A bolo s mnou sprostko? Ďakujem. Hneď v úvode Ondrej Dostál rozprával o tom, že keď sa poslanec

Musí si teraz sadnúť, musí sa prihlásiť. Opäť na svoje zariadenie a tak reagovať. No niektorí, ktorí počúvajú, to nestíhajú a naozaj to nie je v tom rokovacom poriadku dané, ale, čo je pre mňa a čo? Naozaj mne, nie že vadí, ale mne je ľúto mojich oponentov, ako je Migal a Taraba, tí sú v tom úplne, že bomboví. Tak to je to, že oni, oni sa boja. Oni majú naozaj úplne, že to sú, to sú zbabelci. Inak to neviem povedať, pretože prihlási sa na záver a my potom nemôžeme na nich reagovať. Porozprávajú tu veci, ktoré naozaj sú úplné bludy. My na nich nemôžeme reagovať, ale sú hrdinovia, pretože majú to právo a oni sa postavia. Ale to je zbabelosť, Taraba, Migal. To je zbabelosť. To je také podlé, také, také využívanie vecí a toto sa nedalo do toho rokovacieho poriadku, ktorý si spomínal, Ondrej. Takže to sú veci, ktoré by sa mohli zmeniť a to by som veľmi rád bol, keby aj pán Danko teraz prišiel, aj pán Žiga, ktorý je intelektom veľmi obdarený, aj so svojimi bonmotmi tu dáva veci. Tak chlapci, dajte toto naozaj, aby sme mohli reagovať aj na záver na nich, pretože to, čo robia hlavne Migal a Taraba, nemá s normálnou diskusiou nič spoločné. Keď chcú nakladať, tak nech tam sa postavia, porozprávajú, ale ste zbabelci obidvaja, veľkí. Z reakciou pán poslanec Dostál. Ďakujem všetkým trom kolegom za faktické poznámky. Pôjdem od konca, pán poslanec Pročko. No áno, je to zbabelosť.

Názorom sa nedá dať do rokovacieho poriadku, že predkladateľ by nemal byť zbabelý, lebo to sa ono dá veľmi jednoducho vyriešiť. Ešte, kým skončí táto faktická poznámka, tak sa pán minister Migaľ môže prihlásiť normálne do rozpravy, povedať, čo, čo odpovedať na otázky, ktoré sme mu položili. A my budeme mať možnosť reagovať faktickou, maličkou faktickou a on ešte stále bude mať záverečné slovo. To, ako akým spôsobom oni pristupujú k záverečnému slovu tým, že sa nehlásia do rozpravy, kde je možnosť na nich reagovať faktickými poznámkami, je naozaj zbabelé, ale asi sa nedá napísať do rokovacieho poriadku, že poslanci nemôžu byť zbabelí. Asi je v poriadku, ak predkladateľ má záverečné slovo, ale to záverečné slovo by nemalo nahrádzať jeho vystúpenie v rozprave. Takže ešte mám minútu, pán minister, aby sa prihlásil. Pán poslanec Horecký ho tam, ja by som sa teda pripojil k tej vašej otázke, lebo ak sú tam riešené ďalšie veci, tak to jednak spochybňuje, či boli dôvody na skrátené legislatívne konanie vo vzťahu k celému návrhu zákona, nie iba vo vzťahu k niektorým jeho častiam, ale otázka je aj, že áno, prečo sa veci neharmonizujú, prečo sa paralelne rôznym spôsobom riešia tie isté záležitosti.
===== A nie iba vo vzťahu k niektorým jeho častiam. Ale otázka je aj, že, áno, prečo sa veci neharmonizujú, prečo sa paralelne rôznym spôsobom riešia tie isté záležitosti. No a pán poslanec Hlina, ja som teda nijako nespochybňoval, práve naopak, že si mal právo sa prihlásiť, lebo to ustanovenie rokovacieho poriadku znie, že poslanci majú v rozprave právo na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na vystúpenie ostatného rečníka, a po vystúpení poslancov prihlásených s faktickými poznámkami poskytne predsedajúci možnosť faktickou poznámkou reagovať i rečníkovi, na ktorého reagovali poslanci faktickými poznámkami, čiže po vystúpení by mal mať tú... vyhlasujem rozpravu za skončenú predtým, ako v záverečnom slove vystúpi pán minister. Dovolím si

A to sme ešte len v prvom čítaní. Viete, pán Pročko, ja som sa to tak odkukal v minulom volebnom období z toho poslaneckého či z tohto balkóna tu hore, ktorý je určený pre novinárov, pretože v tom minulom volebnom období vy ste to brali do radu ako buldozérom a nebrali ste ohľad absolútne na nikoho, že či má právo vystupovať alebo nemá právo vystupovať. A áno, vy klamete, to máte pravdu. Reagovať na všetky tie hlúpe, teatrálne urážky, z ktorých si potom vy nastriháte tie vaše videjká, nemá absolútne zmysel. Takže je to úplná strata času a musím povedať naozaj, pokiaľ budú sedieť v parlamente ľudia, ako ste vy, táto krajina sa nikam nepohne, pán Pročko, nikam. A ja sa ešte raz poďakujem pánovi Dostálovi za konštruktívne otázky. Celý tento legislatívny proces a to, že to ide v skrátenom legislatívnom procese, tento zákon bol pôvodne normálne v riadnom legislatívnom procese, prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a to, že sme tu dnes v skrátenom, je len dôsledok toho, že od toho 6. novembra jednoducho sa tento zákon neprerokoval. Hovoril som vám, prečo, ja sa nebudem vyhovárať. Ten zákon stál na tom ministerstve ešte predtým, ako ja som sa stal ministrom informatizácie. A prišiel do takejto fázy, kedy naozaj hrozia veľké hospodárske škody v prípade, že by jednoducho neprešiel. Ja som na to upozorňoval kolegov z HLAS-u, že nie je to ani tak záležitosťou ministerstva Mily, ale skôr plánu obnovy, za ktorý zodpovedá pán minister Drucker. A až potom nastala mierna panika, kedy ma začali uháňať, aby som rýchlo prišiel a dával tento zákon do parlamentu. Takže ja tu nejdem hrať žiadne žabomyšie vojny a podobne. Záleží mi na tom, aby nám z plánu obnovy neprepadli peniaze, pretože to bude škoda nie mňa, ale bude to škoda všetkých občanov Slovenskej republiky. Preto budem rád, keď na konci dňa, keď sa tu vyhádame na kadejakých nezmysloch, ktoré tu prichádzajú z kúta hanby, a ja sa za to naozaj hanbím. Za to, čo tam predvádzate, áno, aj vy, pán Pročko, tak ja budem veľmi rád, keď za to povedzme aj vy zahlasujete. Ďakujem vám veľmi pekne. Prajem vám ešte pekný deň. Vidíme sa, predpokladám, že zajtra.

Zákon č. 516/2008 o audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhov zákona je transponovať dopravného poriadku v Slovenskej republike. Čl. 13 ods. 2 a 3 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, pričom transpozícia týchto ustanovení je pre jednotlivé členské štáty dobrovoľná. Ustanovenia smernice o audiovizuálnej mediálnych službách, ktorých transpozícia je povinná, sú do právneho poriadku Slovenskej republiky v plnej miere transponované zákonom o mediálnych službách. Čl. 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je reakciou na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem, ktoré poskytujú svoje služby a generujú zisky aj v členských štátoch Európskej únie. Tento článok umožňuje členským štátom, aby v prípade, ak vyžadujú od poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí sú usadení na území Slovenskej republiky, finančné príspevky na výrobu audiovizuálnych diel, požadovali takéto príspevky aj od zahraničných poskytovateľov takýchto služieb. Takže ľudovou rečou rokojeme o návrhu zákona, ktorý spoplatní zahraničné streamovacie služby. A evidujem teda asi, že tak ako opozícia nepodporila predošlý návrh zákona, ktorým sa stanovil poriadok, aké umelecké diela môžu a nemôžu byť vyvážané zo Slovenska, najmä, aby podľahli prísnej kontrole, tak tento návrh zákona zase hovorí, že zrovnoprávňuje zahraničné subjekty s tými domácimi. Takže kto za to nebude hlasovať, tak vlastne hovorí, aby tí, ktorí na Slovensku fungujú a majú tu sídlo, tak tie firmy musia byť zdaňované alebo teda odvádzané musia mať tie špeciálne poplatky do Audiovizuálneho fondu a tie zahraničné nie. Takže teším sa na rozpravu, lebo asi budeme jediný hlavný bod riešiť a to, že pani Érska tu nie je, lebo to je jediné, čo zatiaľ trápi opozíciu. Nie je tu, je pravda, je vo Vietname. Takže, ak máte ešte k tomu potom aj niečo iné, tak sa teším na debatu. Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, predsedovi tohto výboru Jánovi Michelkovi. Vážený

K predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pracujúcej Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory i predmetný návrh zákona prerokovali do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona. Vážený pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Jaurovej. Nech sa páči.

A veľmi konsenzuálny prejav k tomuto zákonu, lebo a myslím si, že by vás celkom zaskočil, lebo som chcela vlastne veľmi pochváliť vládu. Len teda, bohužiaľ, človek príde do pléna a zrazu je všetko inak. Proste namiesto pani Sitek je tu pán Taraba, tak veľa z tých vecí, čo som chcela povedať, ja aj poviem, ale vlastne už nebudú platiť. A keď teda započujeme my tu na tejto strane pléna výraz, že novela zákona o Audiovizuálnom fonde, tak už mnohí z nás majú takú až reflexívnu reakciu desu a hrôzy. Čo je teda pochopiteľné po tom, čo sme si tu od začiatku tohto volebného obdobia zažili. A pravda je taká, že my sa tu veľmi často nestretávame so zákonmi z dielne Ministerstva kultúry. Pretože zákony v rezorte kultúry sa tu síce prijali kadejaké, ale väčšinou sa prijímajú buď poslaneckými návrhmi, pretože pani Érska sa ich teda neodváži prísť obhajovať do parlamentu, pretože sa vyhýbajú verejnej diskusii a vyhýbajú sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu. A väčšinou sú to naozaj strašné nehoráznosti, ktoré sa navyše v legislatívnom procese zmenia na ešte väčšie nehoráznosti. A tie dôsledky vidíme na súčasnom stave kultúry. Ministerstvo kultúry za toho dva a pol roka predložilo len zopár zákonov. Väčšinou to boli transpozície a implementácie európskych nariadení. Tie boli väčšinou predložené neskoro, prípadne pani Érska bola akurát na dovolenke na jachte, keď ich mala prezentovať. No a v tomto momente som mala prichystanú tú pochvalu. Lebo som chcela povedať, že dnes tu máme vlastne takú malú premiéru, že Ministerstvo kultúry prvýkrát predkladá zákon, ktorý je trocha viac ako len technická transpozícia európskej legislatívy a ktorý dokonca, čuduj sa svete, a tu by sme mohli mať aj také fanfáry, dokonca prináša niečo pozitívne do rezortu kultúry. Chcela som povedať aj to, že to bude asi prvýkrát a obávam sa, že aj posledný, čo nebudem z tohto miesta metať hromy a blesky, aj keď teda nechýbalo veľa, aj tento dobrý zámer mohol prísť do parlamentu spôsobom, ktorý by ho zdiskreditoval, ale o tom ešte poviem niečo neskôr. No a vidíte, toto všetko som chcela povedať. Vidíte, pán minister. Takto som chcela pani ministerku pochváliť. Že konečne teda predkladá niečo zmysluplné a ona neprišla, ste tu vy. Tak chápete, ešte aj tento výnimočný moment vlastne pokazila. Tak ja už naozaj neviem. Fakt som sa snažila ju pochváliť. Poďme ale teda k tomu, čo sa vlastne navrhuje. Akú novelu zákona máme pred sebou. Ide o novelu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá zavádza pre zahraničných poskytovateľov audiovizuálnych služieb na požiadanie, čiže to sú platformy ako napríklad Netflix, HBO, Apple TV a podobne, odvádzať istý príspevok zo svojich príjmov na území Slovenskej republiky do Audiovizuálneho fondu. Tá filozofia zákona vychádza najmä z tej skutočnosti, že globálne platformy profitujú aj z lokálnej audiovizuálnej tvorby, z jej rozvoja, diváckeho zázemia, a teda by sa mali podieľať aj na jej financovaní podobne ako iní aktéri audiovizuálneho ekosystému. Pán minister spomenul, že ide v zásade aj o transpozíciu európskej smernice, ale je to taká transpozícia, ktorá je dobrovoľná pre členské štáty, ktorá nie je povinná. A umožňuje členským štátom dať zahraničným platformám, ktoré prevádzkujú audiovizuálne služby na požiadanie, povinnosť.
===== Umožňuje členským štátom dať zahraničným platformám, ktoré prevádzkujú audiovizuálne služby na požiadanie, povinnosť finančne prispievať na produkciu európskych diel, a to buď priamou investíciou do nejakého diela, alebo prostredníctvom odvodu do nejakých fondov, ktoré ten štát má. V súčasnosti je už 14 európskych členských štátov, ktoré takéto nariadenie alebo takúto nejakú politiku zavedenú majú. Medzi nimi sú napríklad Česko, Chorvátsko alebo aj Rumunsko. V súčasnosti podľa zákona o audiovizuálnom fonde do neho už platia VOD platformy, ale sú to len tie VOD platformy, ktoré sú usadené na území Slovenskej republiky, čiže tento zákon zároveň aj vyrovnáva akúsi diskrimináciu, ktorú uplatňujeme voči tým domácim, keďže tí platia a tí zahraniční neplatia. Hoci cielia aj na slovenských zákazníkov. No a musím povedať, a teda pokračujem v tej pochvale, že na počudovanie tu ide naozaj o veľmi modernú a veľmi progresívnu politiku, pán minister. To spomeňte aj pani Strake, určite ju to poteší. Ktorá reflektuje dianie na globalizovanom digitálnom audiovizuálnom trhu, ktorá chráni a podporuje domácich tvorcov, európsku tvorbu a vlastne tvorbu kvalitného audiovizuálneho obsahu. Možno len zhrniem, že koľko vlastne budú tie platformy platiť do toho audiovizuálneho fondu? Tá povinnosť je vo výške 0,5 % z celkových príjmov za poskytovanie služby na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. A zároveň tie platformy musia uskutočniť priamu investíciu do slovenskej audiovizuálnej tvorby vo forme vývoja, produkcie, dabingu alebo nákupu licencií vo výške 3 % z príjmov. A tu, keď neurobia, tak vlastne platia priamo do fondu, čiže celková výška odvodu je vždy 3,5 % z príjmov na danom území. Takáto regulácia je určite veľmi prospešná pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu. Podporuje viaczdrojové financovanie celého audiovizuálneho ekosystému, zvyšuje objem verejných investícií v tejto oblasti. Podporuje napríklad koprodukcie, čo pre taký malý trh, aký je slovenský, je extrémne dôležité a tak celkovo vlastne podporuje rozvoj audiovízie. Čiže, ako vidíte, ja tento návrh rámcovo považujem za veľmi dobrý a prínosný a v prvom čítaní, a to som neverila, že to teda niekedy poviem, ho určite vieme podporiť. Ako sa zvykne hovoriť, že diabol je v detailoch. Na to samozrejme, aby bol ten návrh funkčný, som presvedčená, že v druhom čítaní potrebuje takú sériu úprav na to, aby to naozaj fungovalo. Viete, že ja som predtým pracovala ako filmová producentka, tak vlastne mám ako nejakú predstavu o tom, ako sa filmy produkujú, a tým pádom by som si teda dovolila predkladateľov upozorniť na niektoré problematické momenty toho navrhovaného zákona. Tá prvá vec je, že to nastavenie tých parametrov odvodu považujem za málo ambiciózne a nie veľmi logické, pretože, kým to percento priameho odvodu do fondov vo výške 0,5 % je príliš nízke, to celkové percento odvodu 3,5 % považujem za relatívne vysoké, pretože síce v európskom porovnaní 3 alebo 3,5 % nepatrí medzi extrémne vysoké sadzby, ale v regionálnom porovnaní sú tie sadzby skôr nižšie. Napríklad Česká republika uplatňuje približne 2 %, Poľsko približne 1,5 %, pričom ten pomer medzi priamym odvodom a investíciami je oveľa vyváženejší. Ten navrhovaný model je síce veľmi výhodný pre lokálnych poskytovateľov služieb na požiadanie, ktorí zároveň produkujú aj obsah, ale je menej výhodný pre slovenskú audiovíziu ako takú. A v zásade treba povedať, že keby si ho vylobovali lokálne súkromné televízie prevádzkujúce VOD, tak by nevyzeral inak. Z môjho pohľadu by bolo efektívnejšie znížiť celkový objem povinného príspevku vrátane investícií a zvýšiť percento priameho odvodu do fondu, do audiovizuálneho fondu. Tu by som sa chcela tak spýtať, pán minister, ktorý nepočúva, hoci chcel diskutovať. Že máme pred sebou návrh, ktorý v zásade predpokladá, že audiovizuálny fond vďaka nemu bude mať ako keby nové príjmy, ale ja som v tom materiáli nikdy nenašla nejaké vyčíslenie alebo aspoň kvalifikovaný odhad, že koľko vlastne bude reálne ten príspevok do audiovizuálnej tvorby? Netušíme podľa predkladaného zákona, aký objem financií tento zákon prinesie, a tým pádom sa pýtam, že ako sme potom došli k tým percentám, hej?, že na základe čoho sme si stanovili práve tento percentuálny podiel. Podľa mojich kvalifikovaných odhadov ide rádovo o nízke milióny, ale naozaj by som to očakávala v takomto návrhu zákona. Ten druhý, tá druhá výhrada, a tú považujem za zásadnú, je, že zákon síce zavádza novú oblasť prispievateľov do rozpočtu audiovizuálneho fondu, ale zároveň týmto novým prispievateľom nepriznáva rovnaké postavenie, ako majú ostatní prispievatelia do audiovizuálneho fondu, pretože audiovizuálny fond skladá svoj rozpočet z príspevkov z viacerých strán a okrem verejných prostriedkov do neho prispievajú všetky zložky, ktoré sa podieľajú na tvorbe ekonomickej hodnoty v audiovizuálnom priemysle, čiže vysielatelia, prevádzkovatelia retransmisie, producenti, distribútori a títo všetci majú zastúpenie v rade audiovizuálneho fondu, čo je celkom logické, keď do nejakého fondu dávate peniaze, tak máte nárok byť v nejakej rade, ktorá ten fond spravuje. Táto novela zavádza relatívne výraznú povinnosť prispievať pre tieto platformy, ale nepriznáva im miesto v rade audiovizuálneho fondu, čo ja považujem za naozaj nezmyselné. Okrem iného aj preto, že mať tých ľudí zastúpených v rade je výhodné pre ten fond samotný, pretože ten fond s nimi dokáže komunikovať a dokáže vlastne ich presvedčiť o tom, že ten príspevok je aj v ich záujme. Takisto to je v konečnom dôsledku aj v Českej republike, kde takýto podobný model funguje. Čiže toto určite odporúčam koalícii do zákona doplniť a v tomto smere budem podávať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Mohli by sme veľa hovoriť o tom, že či legislatór zvážil to, aké kapacity a požiadavky pridáva audiovizuálnemu fondu, pretože po novele zákona by audiovizuálny fond mal napríklad identifikovať tie platformy cielené na slovenský trh, posudzovať ich výnimky, lebo je tam veľa výnimiek, verifikovať príjmy, ktoré dosahujú na území Slovenskej republiky, kontrolovať, či splnili tú investičnú povinnosť, ako a tak ďalej a tak ďalej, komunikovať s Radou pre mediálne služby, s riaditeľstvom. Je to relatívne komplikovaná, nazvime to finančno-fiškálna činnosť, je administratívne aj analyticky náročná a neviem, do akej miery legislatór zvážil, či ten audiovizuálny fond bude disponovať dostatočnými personálnymi, právnymi a analytickými kapacitami. A nevieme to preto, lebo opäť v tom návrhu chýba nejaký audit a prehľad existujúcich údajov a kapacít, ktorými štát už disponuje. V tejto časti je zákon podľa mňa veľmi málo premyslený a predvídam akože množstvo implementačných problémov, najmä v zmysle prepojenia na existujúce úrady a databázy. Veľa by som vedela hovoriť o tom, ako je zahrnutý, zahrnuté práve RTVS do tejto regulácie, pretože to považujem za veľmi nedomyslené, že my zavádzame rovnaký režim pre verejnoprávneho vysielateľa, ako pre komerčných poskytovateľov audiovizuálnych služieb. RTVS síce v súčasnosti neprevádzkuje takúto platformu, ale keby ju prevádzkovala, tak tam vzniknú obrovské problémy práve preto, že RTVS vyrába audiovizuálne diela z verejných zdrojov. A teda vedela by som povedať ešte viacero technických detailov, ktoré v tom zákone nie sú domyslené, ale teda ostáva mi len veriť, že predkladateľ všetky tieto veci bude sa snažiť doladiť v druhom čítaní. No, čo povedať na záver? Tu som opäť sa chcela tak prihovoriť pani Strake. A chcela som jej teda povedať, že vidíte, pani Érska, dá sa legislatíva robiť aj poriadne. Stačí mať na začiatku nejaký dobrý úmysel a nielen oči zaslepené pomstou. Potom ako-tak dodržať pravidlá legislatívneho procesu, inšpirovať sa dobrými príkladmi zo zahraničia a nechať veci robiť tých, ktorí o nich aspoň niečo tušia. No toto som jej chcela povedať, ale je tu, nie je tu. Takže vidíme, že ono sa to asi poriadne naozaj robiť nedá, respektíve toto ministerstvo to proste nevie robiť poriadne. Nedá sa prísť ani len do parlamentu, keď mám predložiť zákon. Hovorím toto všetko aj preto, že tuto pán kolega Mičelko určite tuší, že nechýbalo veľa a aj tento zákon by prišiel do parlamentu ako poslanecký návrh, bez konzultácií, bez MPK, bez rokovania s dotknutými subjektami. A ten dobrý úmysel, ktorý možno niekde na začiatku bol, by sa tak úplne zničil a dopadlo by to podobne ako všetko ostatné, čo Ministerstvo kultúry doteraz urobilo. Takže som rada, že aspoň v tejto veci sa to nestalo. Tak vlastne skúsme veriť, že v druhom čítaní sa tie problematické momenty opravia, namiesto toho, aby sa pokazili, ako sme si zvykli v tomto legislatívnom procese. Skúsme veriť, že v druhom čítaní tu uvidíme aj pani Straku a že výsledkom bude aspoň malý príspevok k rozvoju audiovizuálnej kultúry na Slovensku. Ono síce tým veľmi málo len, alebo prakticky nijak nevyvážite tú apokalypsu, ktorá v tejto vláde v kultúre ostane, ale možno by sa niekomu mohlo na Ministerstve kultúry zapáčiť robiť aj dobré veci, nielen tie zlé, ktoré robili doteraz. Ono je to trocha viac práce ako len ničiť a rozbíjať, ale verte mi, že ten dobrý pocit potom ostane dlhšie. Ďakujem. Tri faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne, poslanec Dubovický. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť tvoj